10 slov a osudov Niektore veci su zaujimave a sikovne hlavne preto, ze su jednoduche. Ziadne dlhe pravidla a tazko pochopitelne body, ktorych je len tazke sa chytit. Tato kniha je o tvorivosti. Vytvorit jednoduchy a kratky pribeh, ktory je zmesou uplnej volnosti a desiatich slov (pripadne slovnych spojeni), ktore mozu narobit neplechu. Da sa tato nevyhoda zmenit na vyhodu? Podpori to tvorivost? Rozhodol som sa to vyskusat. Vysledok je akurat pred vami. Do tejto kratkej knihy som sa pustil po jednoduchom rozhovore, v ktorom padla tema napoja zadarmo, ako marketingoveho tahu. Kava zdarma? To by slo. Stacilo vymysliet niekolko slov na skomplikovanie a uz sa napisal pribeh. Co ale s jednym pribehom? Zacal som organizovat viac ludi, a tak vzniklo 5 pribehov odo mna a 5 dalsich pribehov od ostatnych ludi. Slovo vdaky si zasluzia tito ludia (v abecednom poradi): Nika Abelovska, Kristina Bartikova, Martina Buckova, Adka Ferencova, Beata Plucinska, Julia Stranska, Martina Zacharovska Autor Vydavatel Licencia Vydanie GKBN Stanislav Hoferek Greenie kniznica CC-BY-NC-ND Druhe (2014) 110001 I. Kava zadarmo Autor: Stanislav Hoferek (vyber slov a pribeh) Vyber slov: plexisklo, radiator, radiacia, recesia, Stalin, Polynezia, sarkan, brusnice, zlte z ucha, samuraj Prichadzam ako ten najhustejsi samuraj do restiky. Ak je to restika. Videl som taky napis na plexiskle, ale pri vstupe to skor pripomina nieco ine. Ale co? Predavaju tu akesi brusnice. Dobra recesia, ale preco nie? Brusnicove zakusky, kompoty, najroznejsie suche zmesi, ktore asi pripravuju na radiatore. Dufam, ze nie je radioaktivny, ked uz hreje na plne obratky. Nebudem tu poletovat ako sarkan, len si skromne sadnem k jednemu stolu a dam dole vetrovku. "Co to bude?" Pyta sa ma akysi chlapik, asi majitel. Vyzera celkom ako Stalin, este aj s fuzikmi. Objednavam si kavu. Obycajnu, normalnu... a som zvedavy, co prinesie. A aj priniesol, po dobrej polhodinke. To s nou isiel cez celu Polyneziu alebo co? Ochutnavam a s hnusnym pocitom v ustach utekam prec bez platenia. To co do nej vyzmykal, zlte z ucha? II. Stavebny robotnik Autor: Kristina Bartikova (vyber slov) a Stanislav Hoferek (pribeh) Vyber slov: cigarety, malta, duha, slon, pistalka, ruka, noha, hlava, krk, slamka Nevyslo na cigarety... tak nejako bola ta pesnicka od Horkyze. A pritom nechcem az tak vela, aj maltu namiesam, aj tehly poukladam... ale nie, panom sa moja robota nepaci. Ani co by som tu maltu slamkou miesal. Makam, nechlascem ako Dezo, na ktoreho nema ani duha a nohy ma bolia od behania. A co teraz, ked sa prepusta? To mam niekomu krkom zatocit, nech mi netlacia do ruky biedne odstupne? Alebo mam revat ako slon? A vobec, ta zrutena kopa tehiel nie je moja vina. Mozem za to, ze to architekt tak hlupo nakreslil, ze by to zvuk pistalky rozbil na kusky? Ale co, stacilo autoradio. III. Stano a Vianoce Autor: Julia Stranska (vyber slov) a Stanislav Hoferek (pribeh) Vyber slov: ulica, poulicna lampa, tma, kaviaren, dievca, svetlo v dialke, atmosfera zimneho vecera, smad, kava, telefonne cislo Chyba mi brokovnica. Znizit tak pocet vsetkych Santa Clausov a podobnych kreatur na akceptovatelny pocet, to by bolo ono. Som Stano a nemam rad Vianoce. Dovod sa aj najde, vsak nemozem ist ani na kavu bez toho, aby ma otravovali tie uzasne melodie. Tma sa nekona, vsade umele osvetlenie a vysoke ucty za elektrinu. Poulicne lampy pochopim, to treba, ale mracna najroznejsich farbiciek naozaj nemusim. Atmosferu zimneho vecera este zvysuje sneh, hlboko minusove teploty a taka vrstva ladu, ze by som mohol ziadat telefonne cislo od pekneho dievcata kdesi na oddeleni zlomenin. Mrznu mi pluca a mam smad, ktory by zahnala maximalne nejaka kaviaren specializovana na alkoholicke napoje. Vlastne zima je jedine obdobie, kedy netuzim po chladnom pive. Penazenka nehlasi potrebu vydat sa do ulic, zberat vianocne darceky a pre syna asi vlacik nebude. Alebo bude, za cenu neplatenia kurenia. To sa mozem rovno tesit na svetlo v dialke, na konci tunela. IV. Privela ucenia Autor: Adka Ferencova (vyber slov) a Stanislav Hoferek (pribeh) Vyber slov: sen, muska, pes, kniha, ruza, macko, gulocka, slnko, sneh, kolacik Vonku je tak krasne! Hotovy sen! Chcela by som len tak vybehnut so psom a vyhrievat sa na slnku. Ani zima, ani teplo, tak uplne akurat. Namiesto toho musim sediet nad knihami a tlacit do seba vedomosti z knihy. Ani tomu nechapem. Mam sa poriadne zahryznut do uciva, ale lepsie mi pasuje zahryznut sa do kolacika od mamy, je skvely! Keby macko pri mne ozil, tak by mi nic nenechal. Ach, chlapi! Uz nemam ulohu nieco vymalovat, teraz su vsetky vybrane slova a take veci, co ma vobec nebavia. Dala som pani ucitelke ruzu, bielu ako sneh, ale ani vo sne ma nenapadlo, ze sa budeme po prazdninach tak vela ucit. Nechce sa mi to a aj muska, ktora sa mi objavila v izbe, chce ist von. Isla by som s nou. Idem k mame po dalsi kolac, ked tu na mna zacne kricat, ze nemam svoje veci na poriadku. To jej moze tych par gulocok v chodbe na zemi az tak vadit? V. U zubara Autor: Martina Buckova (vyber slov) a Stanislav Hoferek (pribeh) Vyber slov: ziskat, nemehlo, zdanlivy, osemnast, smaragdy, mesacny, sporadicky, afekt, stvorlistok, prelud. Niektori ludia su naozaj na hlavu. Nie len, ze nechodia k zubarovi pravidelne, ale ked pridu, snazia sa zubara ziskat najroznejsimi hlupostami, len aby boli skor na rade. Viem to, lebo som sam zubarom a rozhodne nie som nemehlo. Zdanlivo funguje v ustnej dutine vsetko, ale uz sa mi stalo, ze som za hodinu trhal osemnast zubov! Ziadne zlate alebo smaragdove, no farby mali rozne. Mesacne biele zubky, ale tie len tak sporadicky. Zvlast dnes by som rad jednej krpatej slecne v afekte vybil vsetky stolicky. Prave za okusavanie stolicky, ci skor kresla, priamo v ordinacii. Po zube v kresle netuzim, suvenirov mam dost. Praca zubara ma svoje pozitiva. Casto je to jednanie len s jednym clovekom, ktory navyse vela nenakeca a tiez je to dobre platena robota, aj ked nie lahka. Obcas si niekto mysli, ze v zubarskej ordinacii je nejaky prelud ci strasidlo, ale nie je to pravda. Ak tu nieco je, tak len ja, sestricka, medicinske vybavenie a stvorlistok pre stastie na stene. Zelena upokojuje, ja sa lepsie sustredim a mozno ma aj vdaka nemu este nikto nepohryzol. VI. A tak si hadzem hrach o stenu Autor: Stanislav Hoferek (text) a Julia Stranska (pribeh) Vyber slov: jablko, laska, prasok, hrach, medicina, hokejista, plaz, Donald, teologia, Kosovo Zacalo sa to tym, ked Eva podala Adamovi jablko, ponuknute hadom, samotnym panom temnoty. Vtedy vyhnal Boh tychto dvoch z raja s tym, ze do raja ich moze doviest jedine laska. Laska je ako prasok, ktory ked zjes, ostane v tebe pocit stastia. No niektori nechapu zmysel tychto veci. Je to ako keby si hrach o stenu hadzal. Do toho sa nerozumie ani medicina, ta ti ponuka lieky len na fyzicku bolest. Ked napriklad pride nejaky ten hokejista so zlomenou nohou. Vela odpovedi ponuka teologia. Chod na plaz a citaj Bibliu. Tam sa dozvies, ze majetok nie je vsetko a nemas byt zgrlos a zbohatlik ako Donald Trump. A ze vojny v Kosove su zbytocne krviprelievanie, ktore sa Bohu nepaci. VII: Dnesny vecer bude uzasny Autor: Stanislav Hoferek (vyber slov) a Adka Ferencova (pribeh) Vyber slov: pivo, rum, chren, majoranka, Titanic, bludisko, Jezis, Filakovo, ropucha, Esmeralda Som na dne. Vsetko sa mi ruca. Praca je v keli, priatel vo Filakove a moja posledna vyplata v nedohladne. V bruchu sa mi vyhraza obrovska ropucha a moja chladnicka je uplne prazdna. Co si len dam? Vyschnuty chlieb spred troch dni? Ci ten nizkotucny jogurt po zaruke? Ach. Tresnem chladnickou a otvaram dvere na komore. Aj ta vyzera podozrivo prazdne. Haciky od slaninky sa kyvu v prievane a na policke sa osamelo chvie majoranka. S tebou nenarobim nic. Skoda, ze tam namiesto teba nelezi pekna vyudena klobaska... Oblizla som sa, a zavrela som dvere. Vratila som sa spat do reality. Vytiahla som so skrinky chren a vyskrabala posledne zvysky z flase na suchy chlieb. Chlieb ala hrianka, co chladnicka dala. Treba sa vynajst. Zapla som telku. Prave v nej davali Esmeraldu. Zadivala som sa a polutovala som ju. Chuderka slepa. Tiez to nemala lahke. Plakala som a premyslala, preco je zivot taky kruty, ked v tom mi niekto zazvonil na dvere. Utrela som si slzy a otvorila dvere. Stal tam akysi cudzi chlap a mlel nieco o Jezisovi, ze moj zivot je jedno velke bludisko a ze ho poslal za mnou, aby mi pomohol, lebo vraj neskoncim dobre. Pekne som mu podakovala a s milym usmevom a slovami, ze nemam cas som mu zavrela dvere pred nosom. Aj bez neho som vedela, ze moj zivot je naprd. Nasla som medzi dvdckami Titanic. Zapla som ho, zviezla sa do kresla. Hodila som do seba rum a zapila som ho pivom. Dnesny vecer bude uzasny. VIII: Pod stromom Autor: Julia Stranska (vyber slov), Nika Abelovska (pribeh) Vyber slov: strom, hviezdy, zima, ludia, sneh, iskry, licka, domov, caj, kvety Bola zima... vsade poletovali obrovske vlocky toho najbelsieho snehu a ja som mala strach... Denis nie je doma. Co sa deje? kedy sa vrati domov? Caj mal uz vychladnuty na stole. Vychadzali hviezdy, nadherne ziarive hviezdy na tmavomodrej oblohe sprevadzane hustym snehom. Ako z rozpravky. Zrazu niekto klope na dvere. Bezim otvorit a cakam, ze to bude on, no moj pohlad bol plny sklamania, ked som vo dverach uvidela postara s kyticou kvetov a papierikom uprostred. Podakovala som, kvety dala do vazy vytiahla papierik. Sadla som si pred krb, v ktorom sa skrucal nadherny a teply plamen hadzajuci iskry vsade okolo a citala: Pozri sa von oknom, pod ten najvacsi strom, aky vidis... vidis tych ludi? Vsetci su tam pre teba, tvoji najblizsi... VSETKO NAJLEPSIE! Bezala som k oknu a videla par ludi pod stromom, ako mavali prskavkami. Mala som narodeniny a taketo prekrasne prekvapenie som este nikdy nezazila. Od zimy mi zamrzali licka, ale ten moment bol tak krasny, ze som nevnimala tu zimu okolo... ked sa Denis vratil domov, objal ma a este raz mi poprial vsetko najlepsie. Na tento den budem spominat este velmi dlho. IX: Ivan Autor: Beata Plucinska (vyber slov), Martina Zacharovska (pribeh) Vyber slov: auto, kasel, noha, ohen, laska, more, kamen, nos, palica, kon Prebudzam sa na hukot mora. Viecka tazke ako kamene, nie som schopna otvorit ani len na strbinu. Ako som sa sem dostala? A co ta palciva bolest nohy? Ale je pravda, ze lepsie akoby som ju nemala citit vobec... Pomaly si zacinam spominat... Had, splaseny kon, pad... tma.... a zrazu som tu v chatrci s akousi neznamou osobou, ktorej tuberacky kasel nevesti nic dobre. Jasne, budme paranoidni. Esteze tuto hororovu situaciu sprijemnuje pukotanie ohna v krbe, takze to hadam nebude psychoticky maniak. Pomaly si sadam. Da sa to zvladnut. Moj pohyb zalarmoval neznameho. Akonahle som mu pozrela do tvare a uvidela ten nos bolo mi vsetko jasne... Ved to je Ivan! To som sa az tak udrela do hlavy, ze som to tu nespoznala? Ved som tu travila takmer vsetok volny cas. Nikdy by ma nenapadlo, ze ma raz osetri moja platonicka laska. Ano, kedysi som mala naozaj divny vkus na muzov. Po chvili uisteni, ze zvladnem cestu do nemocnice mi podava palicu a pomaha nasadnut do auta, lebo moja noha zacina naberat neprijemne velke kontury a divne farby. Dufam, ze to nebude nic vazne... X: Zasepkam Autor: Nika Abelovska (vyber slov), Beata Plucinska (pribeh) Vyber slov: smiech, prsten, sviecka, leto, laska, dieta, meno, plysak, krabica, noznice V letnej zahrade sa kona maly sviatok. Dnes ma moje dieta meniny. Podavam mu nevelku, ale pekne zabalenu krabicu. "Len vydrz," krotim jeho nedockavost a s noznickami mu pomaham otvarat. "Ach ocko!", Krici stastim a smeje sa, ked mu podavam plysaka po ktorom vzdy tuzil. S manzelkou sa s laskou na neho divame. "Ano, toto je nas syn." Ale mam este jedno prekvapenie. Slavnostne zapalim prichystanu sviecku a davam manzelke krasny prsten. "Milujem ta", zasepkam. Prave dnes mame piate vyrocie svadby.