15 slov a osudov Autor Vydavatel Licencia Vydanie GKBN Kolektiv autorov Greenie kniznica CC-BY-NC-ND Prve (2012) 110001 Obsah 15 slov a osudov 1 Obsah 2 O knihe 15 slov a osudov 3 Autori 3 I. Cesta neznamom 4 II. Predpoved pocasia 5 III. Pes pred zrkadlom 6 IV. Ked sa Winetou a smolko sklamu 7 V. Jedneho dna 8 VI. Pokoj v dusi 9 VII. Mohol to byt taky pekny vecer 10 VIII. Zdravy blazon 12 IX. Nestihacka 13 X. Cakanie na zazrak 15 XI. Zimny den 16 XII. Objekt zvany lipa 17 XIII: Preklep(ana) 18 XIV: Darcek 19 XV: Tento svet je len tymto svetom 20 BONUS 1: Maly macko 21 BONUS 2: SimCemetery 22 O knihe 15 slov a osudov Pokracovanie, to je to slovo, ktore najviac vystihuje tuto knihu. Rozsirenie povodnej verzie, nesucej meno 10 slov a osudov. Novsia 15-ka je uplne rovnaka, az na jeden maly detail. Kazdy clovek ma rovnake slovo. Autor myslienky a zaroven reziser ma rovnaky priestor, ako ktorykolvek zapojeny clovek. 15 autorov, 15 slov, 15 pribehov. Pre niekolko malickosti je autorov o trochu viac (niekto poslal slova, no uz sa nemohol zucastnit samotneho pisania), ale zakladny princip funguje. Napisat kratky pribeh, ktory je skomplikovany vyberom slov. Prave vyber slov je tak trochu magicky. Dobre to ukazala Martina Zacharovska, ktora ma skusenosti s pracou v poziarnom zbore. Ten, kto dostane jej slova, moze napisat prave nieco suvisejuce s hasicmi, ale moze sa vybrat aj tazsou cestou a uplne sa tomu vyhnut. Ked som dostal slova ako hipik, garzonka ci manglovanie, rozhodol som sa ist do niecoho naozaj nezvycajneho, v tomto pripade do predpovede pocasia. Cela kniha je pretkana pribehmi a v jednom pripade dokonca basnou. Co sa z toho zapaci, to je uz na vas. 15 ludi, 15 pribehov a mozno sa bude pacit vsetko, mozno nic. Romantika by sa nasla no zakladom je humor :) Velke podakovanie pre vsetkych spoluautorov, bez ktorych by to rozhodne neslo. Okrem pribehov pribudla tentokrat i poezia ci uvaha. Dlhsie ci kratsie basne sa daju urobit vzdy, ak su vhodne slova. A ak nie, tak to ide tiez, len sa treba viac potrapit. Na konci su pridane tiez dva bonusy, napisane pomimo hlavneho diania. Zaujimavost: Povodne mala byt tato kniha darcekom na Vianoce. Stihlo sa to? Tazko povedat, pretoze posledne dielo pribudlo na Stefana (Druhy sviatok vianocny). Autori Poezia a proza Adam S. Aliyza, Adka Ferencova, Adriana Hanesova, Stanislav Hoferek, Martin Chudik, Mirka Karafova, Nika Misuriatkova, Ladislav Mrena, Maria Novakova, Zuzana Papankova, Beata Plucinska, Julia Stranska, Katarina Stredakova, Dominik Vladulovic a Martina Zacharovska Vyber slov Nika Abelovska, Katarina Bartikova, Veronika Debnarova, Dadka Fekete, Peter Garaj, Adriana Hanesova, Stanislav Hoferek, Martin Chudik, Mirka Karafova, Marek Madara, Alexandra Matiszova, Maria Novakova, Zuzana Papankova, Maria Roznovcova, Julia Stranska a Martina Zacharovska Upravy, organizovanie a navrh Adam S. Aliyza, Adriana Hanesova, Stanislav Hoferek a Julia Stranska I. Cesta neznamom Autor: Marek Madara (vyber slov), Julia Stranska (pribeh) Vyber slov: Zima, burka, ohen, bozk, laska, noc, cesta, med, slnko, dialka, nepoznane, prijemne, cervena, stena, hviezdy Fuka studeny vietor, zima sa mi vpija do kosti. Vyzera to na sneznu burku. Hladam v blizkosti nejaky domcek, tam by mohol byt ohen. Siroko daleko nic, len sama pustina. Som tam, kde si dava zima s nocou bozk. Hriat ma moze uz iba laska. Velka laska k zivotu. Coskoro uz bude noc, treba sa dostat co najskor do civilizacie. Cesta nie je vobec ako med. Je trnista, no vzdy v cieli svieti slnko. Kde som zabludila? Su to dialky. Nezname a nepoznane. Je prijemne divat sa na cervene zore a daleke hviezdy. Aka stena ma este deli od cesty domov? II. Predpoved pocasia Autor: Peter Garaj (vyber slov), Stanislav Hoferek (pribeh) Vyber slov: Netradicne, sofistikovane, pestrofarebne, garzonka, bananovnik, heureka, rehot, horsa, jasnacka, smetnik, manglovanie, imigrantov, hipik, koktejl, stastie „Nervozna?“ Pyta sa skusena zabka uplne novej, nahradnicky. Jedna konci, druha zacina. „A nemala by som byt? Tolko kamier a ak nieco pokazim, bude to vsade.“ „Ale no tak, nic nepokazis. A ak hej, aspon si ta hned zapamataju. Ta prijemna kocka, ktora si nahodila pestrofarebne saty a sposobila rehot, ktory z nej urobil hviezdu Youtube.“ „Desis ma,“ odpoveda trochu vystrasena nova zabka, mimo ako bananovnik v Gronsku. Mlada zabka prichadza na miesto. Nauceny text, oci naskulene na psychicku podporu a na citacku. Zvucka, kamera sa zameriava na nu a heureka sa zacina. „Vitajte pri pocasi. Hned na uvod je potrebne upozornit na tento front studeneho vzru... vzduchu. Prepacte. Sposobi ochladenie, takze sa poriadne oblecte. Hlavne na strednom a vychodnom Slovensku je nutne ratat s moznostou dazda, od prehanok az po nieco, co vam zmangluje dazdnik na nepoznanie. Teploty cez vikend sa budu pohybovat este o nieco nizsie a tak, ak nas pozerate kdesi v garzonke a nemate plastove okna, vyskusajte naozaj vela tepleho caju a teple oblecenie. Dolezite upozornenie pre vodicov, na dialnici medzi Kosicami a Presovom je zamrznute auto verejno prospesnych sluzieb a v niektorych mestach su pri cestach zamrznute smetniky.“ „Na prvy krat to nebolo zle, a bolo tam aj trochu vzrusenia.“ „Ale prosim ta, mohli by vybrat niekoho z imigrantov a odmoderovali by to lepsie aj male deti. Alebo nejakeho hipika.“ „Videla si, ako som zacinala ja? To bol sofistikovany a netradicny koktejl vsetkeho mozneho. Jasnacka, ze to mohlo byt aj horsie, ale bola to dobra hanba. Chcela som vela veci zmenit. Nie len odrapkat to, ale horsa pekne na akcne rozpravanie, nech si to pamataju! A nevyhodili ma. Riaditel je z rodiny, neviem presne co, ale podrzal ma. Mala som stastie.“ III. Pes pred zrkadlom Autor: Martina Zacharovska (vyber slov), Maria Novakova (pribeh) Vyber slov: Skrina, kuzel, polica, flasa, pohar, akvarium, radiator, auto, cement, bunda, hasic, plagat, pes, kabel, zrkadlo Zrkadlo za flasou na konci policky, smutne na kuzeli pri vreci cementu, ukazuje hasica s plagatom spolocnicky, pes priatel cloveka nepozna neveru. Uz videlo pohare a bundu s odznakom, radiator nehreje a bude vsade mraz, zrkadlo bez kablov moze byt dojakom, od skrine ho odtiahne auto vcas. IV. Ked sa Winetou a smolko sklamu Autor: Stanislav Hoferek (vyber slov), Martin Chudik (pribeh) Vyber slov: Smutok, vlada, kysle rybicky, smolko, hasiaci pristroj, Krisna, vodaren, laska, sklamanie, hurikan, klavir, Afganistan, husenica, Winetou, armada Bolo to vtedy, ked sa smutok lamal o klavir a vonku zuril hurikan. Za jednym stolom spolu sedeli Winetou a smolko. Obaja vcera zazili velke sklamanie, a tak sa ho snazili zahnat pochutnavanim si na kyslych rybickach. Laska je niekedy ako lepkava husenica, ktora ta hryzie na tych najkrehkejsich miestach. Prezentuje sa autonomnou vladou, vyckava na zufalu reakciu svojho hostitela a nevyzenie ju ani armada veselych not tancujucich okolo prebdenych noci. Winetou so smolkom rozmyslali ako zabudnut. Niektore spomienky sice palia, no nedaju sa len tak uhasit hasiacim pristrojom alebo utopit v najblizsej vodarni. V tejto situacii nepomoze ani vzyvanie vsetkych indianskych bohov ci Krisny, ktory by ich problem vyriesil so vsetkou diplomaciou, ako to byva u neho zvykom. Winetou bafkal fajku mieru a oblaciky dymu vytvarali rozne obrazce podobne tym v Rorschachovom teste. Smolko sa na jeden pozorne zadival a v tej chvili poznal odpoved. Prestahuju sa do Afganistanu, kde zacnu novy zivot plny neistot. V. Jedneho dna Autor: Maria Roznovcova (vyber slov), Martina Zacharovska (pribeh) Vyber slov: Laska, zivot, anjel, strom, kvet, smrt, oblak, slnko, zima, pes, hviezdy, mesiac, sneh, malickost, darcek Laska je zvlastna vec. Americke romanticke komedie, ktore sa snazia nas presvedcit o jej dokonalosti pri pofidernej hudbe, pofidernejsich okolnostiach a priebehu udalosti. Bezat za niekym na letisko s kyticou kvetov alebo inou malickostou, pripadne hned prstenom alebo tym najhorsim darcekom, ktorym je bezpochyby plysovy medved (alebo akekolvek enormne velke zviera). Laska na zivot a na smrt alebo laska podla toho, ci su v meste kolony a stihnem prist vcas na letisko. Presne vediet, ktora odletova brana je ta spravna, pretoze som pohanana laskou a jednoducho to vyciti? Ale no tak... aj Rosamunde Pilcher a jej pribehy pri jazerach a moriach su asi viac premyslene. Aj ked stale o tom istom. Je mozne, ze sa jej niekedy minu tieto vodne plochy a zacne tocit niekde inde? Mozno nejaky sad s ovocnymi stromami... Len tak si oberate jablon, striasate jablka, jedno (ako inak to najvacsie) vam padne na hlavu az vas chytaju mdloby ale scista-jasna sa ako slnko spoza oblakov objavi vas anjel – zachranca. Samozrejme to bude slobodny lekar, alebo nieco podobne, idealne s nejakym domacim maznacikom – pes alebo kon, a bum, laska na prvy pohlad. Nesmu chybat nejake tie komplikacie, ale nakoniec happy end. Vzdy som si myslela, ze napisat scenar je nieco zlozite, ale ide to celkom jednoducho. Ved v takychto pripadoch sa pise sam. Horsie to je v zime. Zeby zber jablk nahradilo odhrnanie snehu? Ale co tie okolnosti stretnutia... Zasypana okoloiducim sneznym pluhom a zachranena clenom horskej alebo aspon zachranarskej sluzby s pohotovymi reakciami? Jar a jesen by sa tiez dala nejako naformulovat... Znie to akoby som na lasku neverila. Alebo sa jej vysmievala? Neviem. Ked sa povie slovo laskam ani neviem co mi napadne... Cit? Bolest? Srdce? Hej a nasledne aorta, chlopne a infarkt... Snazim sa byt cynik lebo si nechcem priznat, ze mam jednoducho strach niekoho milovat, pretoze to sklamanie je na dennom poriadku a laska stale neprichadza? Je jednoduchsie sa skryvat za ironiu a sarkazmus. Ale raz ten den pride. Jedneho dna pride ta osoba, s ktorou budem sledovat padat hviezdy, rozpravat sa o vsetkom a o nicom a vsetky tie vraj pekne veci. Teraz mi ostava namiesto hviezd, ktore su pokope sledovat mesiac, ktory je sam, ale stale svieti a nestraca svoju ziaru aj napriek smogu, ktory sa nad nami vznasa. Ano, viem, zase to robim... Raz mozno napisem, ze som konecne nasla svoju polovicku, toho „praveho“ a ak aj bude lavy, bude to jednoducho ON a ja budem stastna ako nikdy predtym. VI. Pokoj v dusi Autor: Adriana Hanesova (vyber slov), Adka Ferencova (pribeh) Vyber slov: Poziar, Snehulienka, grafikon, vestecka gula, boja, toner, revolucia, skumavka, noviny, pneumatika, korenie, boiler, lapac snov, skartovacka, jezko Otvorila som oci a zacitila zavan vetra zmiesaneho s korenim, predierajuceho sa cez pootvorene okno. Nad hlavou sa mi trepotal lapac snov a pri posteli stepoval pes. Drahe sny, prestante koncit v tej najlepsej casti! Kiezby som bola Snehulienka ktoru prebudi princ, nie Maja, tuziaca po vychadzke. Striasla som ju na zem a vytackala som sa z postele. Nasledovala bezna ranna hygiena, avsak studenou vodou, pretoze boiler strajkoval a potom ranajky. Ciga, kava a noviny. Studovala som, co je nove. Vraj predisli poziaru v starom automobilovom zavode po tom, co sa vestica pozrela do svojej vesteckej gule a uvidela horiacu pneumatiku. Ti ludia su taki hlupi. Chcela som prestudovat este par stran, ale Maja mi to nedovolila. V nepozorovanej chvili mi vychmatla noviny z ruk a tym ma upozornila, ze vobec existuje. Nakricala som na nu, obliekla sa a konecne ju zobrala von. Vybrali sme sa smerom na vlakovu stanicu. Takto cez vikend tam bolo vzdy prazdno a ticho. Vlaky podla grafikonu premavali len cez tyzden. Pustila som ju, nech sa trochu prevetra a ja som zatial studovala letaky priklincovane na drevenej informacnej tabuli. Vsakovaka elektronika. Notebook, skartovacka, skener, toner. Vraj revolucia cien. Dovolte mi pousmiat sa nad tymito nezmyslami. Uz sa predsa len trosku vyznam, nie som v tom uz stratena, ako boja na mori. Nie som dieta zo skumavky, ale inteligentne spojenie mojej talentovanej mamy a otca. Z rozjimania nad tym, aka som uzasna, ma vyrusil znamy brechot. Otocila som sa a musela som sa zacat smiat. Naskytol sa mi velmi mily pohlad. Jezko. Take male a tolko kriku pre to. Odfotila som si mileho jezka, ukludnila som Maju a s usmevom na perach som sa vybrala spat domov. Ako malickost dokaze potesit dusu cloveka. VII. Mohol to byt taky pekny vecer Autor: Maria Novakova (vyber slov), Adam S. Aliyza (pribeh) Vyber slov: Skuter, slovo, lalia, medved, furik, stoparka, korytnacka, hadica, smutok, depresia, klinec, Nedela, kvet, sardinka, Dezider V nedelu podvecer pochytil Dezidera, stareho muza vecne fajciaceho smradlavu fajku, smutok. Nebol to len taky nejaky smutok, striedal sa s depresiou, rozladenostou a navalmi zufalstva. Dezider bol inak muz vesely, optimisticky a pri priatelskych stretnutiach chrlil jeden vtip za druhym. Dnes, ale nespoznaval sam seba. Nadherny kvet v zahrade sa mu zdal drzo cerveny. Susedov skuter mu pripominal zurivy rev medveda a na nervy mu liezla aj stoparka stojaca na rohu ulice. Najnezvycajnejsie na tom vsetkom bolo ale to, ze netusil, preco je taky smutny. Nic zle sa mu v poslednom obdobi nestalo. Nikto mu neublizil, nebolo zle pocasie... Na druhej strane, ani nic vesele ho nepostretlo. Rozmyslal, ci tu depresiu nezazenie pracou. Nejakou zmysluplnejsou cinnostou, ako je sledovanie serialu bez deja v televizii. Vzal preto zo sopy furik, nalozil nan hadicu s motykou a rezko vykrocil do zahrady. Popolievat zeleninu, vypliet burinu. Aspon trosku, kym je este svetlo. Dokonca chcel zahvizdat nejaku rezku pesnicku, nech mu ide praca od ruky. No pery mal suche a dusu prazdnu. Ziadnu melodiu v nej nenachadzal. „Dobry vecer, Dezider!“ pozdravila ho korytnacka oddychujuca v jeho laliovom zahone. „Dobry,“ odzdravil slusne Dezider. Bol predsa odchovany starou skolou. Nie ako ta dnesna mladez. Ani sedadlo mu neuvolni, ked natlaceny ako sardinka stoji v mestskom autobuse Az po par krokoch si uvedomil, koho pozdravil. „Ako to, ze rozpravas?“ zohol sa k zvieratu. Korytnacka vsak mlcala. Vyzerala uplne normalne. Ziadne naznaky rozpravajuceho zvierata na nej nevidel. Niezeby niekedy v zivote videl rozpravajuce zviera. Korytnacka ale vyzerala uplne normalne. Dezider na nu chvilu pozeral. Stuchol ju prstom. Nereagovala. Len na neho skaredo zazrela. „Ahoj Dezider!“ pocul z otvoreneho sklenika. „Kto je tam?“ spytal sa ohromeny starec. V jeho skleniku nemal byt nikto. Nikto okrem paprik, husenic, motylov, mravcov a par klincov v konstrukcii. A nik tam ani nebol. „Co sa to deje?“ zamrmlal si Dezider popod nos. Obzeral sa dookola. Hladal niekoho, kto si z neho robi srandicky, kto si utahuje zo stareho chlapa. No nikoho nevidel. Vzal do ruky motyku, zaryl do zeme, ked tu za nim zacul dalsi hlas. „Dezider, Dezider mal by si poriadne otvorit svoje srdce. Videl by si viac, ako len nase slova.“ „Kto ste? Kde ste?“ zmatene pozeral starec na vsetky strany. „Tu,“ ozvalo sa spoza jablone napravo. „Tu,“ zacul za krikom ribezli. „Aj tuuu,“ znenazdania sa ozvalo spod jeho noh. Starec zmatene tocil hlavou, no nikoho nevidel. Nahnevane vytiahol skoro zhasnutu fajku, ktoru mal v ustach a chcel si do nej natlacit novy tabak. Vtedy skamenel. Tabak v jeho vrecusku mal akusi podivnu farbu. Aj konzistencia bola ina. „Ja ... to ... susedovie chlapcisko ... prizabijem!“ zahromzil Dezider, pricom slovo „prizabijem“ ledva precedil cez zatate zuby. Miesto tabaku mal vo vrecku nejaky halucinogenny mix bylin. „Tu sme, tu, aj tutoooo ...“ ozyvalo sa mu v hlave, ked kracal nazureny do susedovho maliarskeho atelieru vytrieskat z umelca dusu. VIII. Zdravy blazon Autor: Alexandra Matiszova (vyber slov), Ladislav Mrena (pribeh) Vyber slov: Deka, zachod, hladina, (polske) zlote, suchar, namraza, kadibudka, trava, gramofon, dobytok, ambivalencia, hame (jogurt), suflik, servitka, Dali Dnesny den vyzeral, ze bude strasny. Stal som v tom istom rade ako aj minulu nedelu s papierikom v ruke od manzelky. Ako by som si zopar veci nedokazal zapamatat. Letmo som pozrel na papierik. Chleba, mlieko, Hame – jogurt, syr, pastety, maslo – Rama, papier na pecenie, suchare, sladka mleta paprika a 12 opic. „Coze?“ Ale nie, to sa mi iba zamarilo. Sakra, uz mi sibe z toho statia v rade. Toto nie je normalne, urcite to nie je normalne. Ale tu najdolezitejsiu vec tam samozrejme nenapisala. Kavu. Ved naco, vsak. Ved ona ju nepije, to ja. A ja kavu podla nej nepotrebujem na to, aby som prezil v tomto hnusnom sivom svete. A este k tomu mrzne. Urcite mam namrazu uz aj na mozgu, ked takto premyslam. Za vsetko moze tato zima. Ved vcera som vyfukal vsetky servitky, ktore sme doma mali. A mali sme ich dost. Tri plne baliky po dvadsatpat. Obcas mam pocit, akoby som sa ocitol v nejakej zle vyrozpravanej rozpravke. Rad sa pohol. Super, no konecne. Do prdele, len o pol metra. Toto bude nekonecny den. Sami skaredi ludia su v tomto rade, asi len ja vycnievam. Aspon dufam. Babka, co stoji predo mnou s plne zapratanou taskou od zeleniny ma na nose tak velku bradavicu, ze by jej aj bosorka z rozpravky o Mrazikovi mohla zavidiet. Pred nou stoji zas dedko, opiera sa o palicku a v tej druhej, musel som trochu vystupit z radu aby som si to dobre vsimol, drzal stary gramofon. Pane boze je toto normalne. Dedko, ved nie sme na prehliadke starozitnosti. Toto fakt nie je normalne. Preco stale ja musim mat to stastie, ze stojim v tom najcudnejsom rade na svete. Vsetci sme ako dobytok spolocnosti. Utekame rano, je jedno ci mrzne alebo je horuco, do obchodov, aby sme sa znova obklopili nepotrebnymi zbytocnostami. Sakra. A vcera vecer bolo tak dobre. Sedeli sme pri telke, zabaleni do deky, samozrejme sme ju nevnimali, lebo trava bola nasou viziou do buducna. Pomaly sme si potahovali z jointa a nic nas netrapilo. V takych chvilach korporacna spolocnost neexistovala. Doteraz si pamatam na slovicko, na ktorom sme sa strasne smiali a nevedeli prestat. Ako to len spravne bolo? Uz viem, ambivalencia. Parada. Sakra, ozval sa mi mechur. Hladina, ktoru som si vravel, ze nikdy nepresiahnem, bola zdolana. Nutne som potreboval ist na zachod. Musel som mocit. Poobzeral som sa dookola. Nikde nic, ani len kadibudka. Ludia, aspon tasku mi dajte, alebo otvorte suflik. Uz to nevydrzim. Prave vtedy akoby ma ludia poculi, vsetci rozprchli prec a ostal som v rade sam. Rychlo som pribehol k okienku a vo vrecku nahmatal zlote. V tej chvili som sa prebudil, spoteny vo svojej posteli a moj pohlad padol na naprotivnu stenu, kde visel obraz od Salvadora Daliho, Zdravy blazon. To som bol ja. IX. Nestihacka Autor: Nika Abelovska (vyber slov), Adriana Hanesova (pribeh) Vyber slov: Vytah, fotak, arasidy, soska, musla, okuliare, zlava, vtak, maslo, balicek, parfem, kvetinac, december, stolicka, vlasy „Cau Nadka, vidime sa vo stvrtok,“ povedala kadernicka Jana vychadzajuc zo salonu. Nada, v jednej ruke s noznickami a v druhej s tupirovacim hrebenom, sa na nu stihla iba usmiat. Bola zahlbena do prace a sucasne premyslala, co dnes vsetko este musi stihnut. Ked tu skoncim, skocim do potravin a nesmiem zabudnut na to zahradkarstvo v centre, ani neviem dokedy maju otvorene... Preco sa mama musela rozhodnut, ze polovica kvetov v dome potrebuje presadit prave teraz? V decembri. Vsetci tam budu sialene pobehovat okolo umelych jedliciek, nie zhanat zeminu a kvetinace. Dufam, ze budu mat aspon nejaku zlavu, substrat na izbove rastliny v tomto obdobi zhanaju len blazni... Jezisi, to uz je stvrt na tri! Rychlo sa prebrala zo svojich uvah a dokoncila uces postarsej panej s bledym melirom a ustami s cyklamenovym ruzom, ktore sa za cely ten cas nezavreli. Snazila sa so zakaznickou rozpravat s usmevom, ale stroho. Netusila, ako jej ma taktne naznacit, ze dnes sa so zatvaranim salonu ponahla. Nakoniec sa jej podarilo nablokovat vsetky procedury, co si pani zelala a zazelat jej pekny den. „Joj, moja, ste taka mila. Vnukovi by ste sa pacila. Viete, on studuje pravo,“ zametala vlasy z podlahy a este stale bavila na reciach ukecanej babicky. Potom pozhasinala svetla, zamkla dvere a rozhodne nastavila tvar napoly skrytu pod salom dotieravym snehovym vlockam. Po dobrych dvoch hodinach nasadala do auta nesuc niekolko balickov. Vlastne to boli poriadne baliky. Dostavil sa pocit spokojnosti, vela toho vybavila a dnes ju uz doma caka iba makka perina, filmy a asi kilo arasidovych a maslovych krekerov. Teda, o tom snivala, kym jej nezazvonil mobil. „Nada, cauko, o hodinu vyrazame, mame prist po teba?“ „Ako?“ Vedela, ze na druhej strane je Eva, no netusila o com hovori. „Ideme k Tomasovi, kolauduje predsa novy byt, ty si ZASE zabudla?“ Nada mala chut zufalo zrevat, no namiesto toho si len povzdychla. „Nie nezabudla, chodte, pridem sama, len zanesiem nakup.“ Unavene ziena si muselo narychlo preorganizovat plany. Prisla domov, dala si sprchu, trochu parfumu a prezliekla sa do niecoho lepsieho, aby neodstrasila ludi, s ktorymi sa ma dnes zabavat. Na vlasy sa uz vykaslala. Dost, ze sa o koruny krasy musi starat cely den v praci. Podla planu jej zostavalo este trochu casu, tak sa rozhodla najest. Uvarila si sackovu polievku s cielom dostat do zaludka nieco teple. Chcela to mat za sebou co najrychlejsie, ale v roztrzitosti dosiahla akurat to, ze sa obliala. Cestovinove muslicky mala hadam vsade. Parada, urobit si vo vystrihu pred odchodom plaz. Chut na polievku aj rozculovanie sa nahle stratila. Jednoducho vymenila top za bluzku prevesenu na stolicke. Zaparkovala a este raz skontrolovala ci adresa, ktoru ma zaznacenu, zodpoveda tej, na ktorej sa prave nachadza. Vytahom sa vyviezla na 15. poschodie a o chvilu uz klopala na dvere. Tomas ju privital v novom byte s minimalistickymi prvkami. Vsade ciste linie, ostre hrany, sem - tam nejaka soska vo vychodnom style. Bol to vkusne zariadeny priestor, no ona by tu byvat a nazyvat ho domovom nemohla. Prisli do obyvacky. Vsetci uz odviazane prekrikovali hlasnu hudbu a naozaj sa bavili, oni dvaja tak bujaro naladeni este neboli. Hostitel teda vybral zo skrine deky a navrhol Nadi, nech idu nachvilu na balkon. On si zapali a ona uvidi fajn vyhlad. Suhlasila. „Mas rada holuby? Totiz, casto lietaju okolo tunajsich okien. Vacsina ludi ich neznasa, vravia, ze to nie su vtaky, ale okridlene krysy. Niektori si dokonca natahuju na terasy siete, aby k nim neprileteli blizsie.“ „Mne nevadia,“ odpovedala Nada trochu zahladene na svojho znameho. Velmi ju bavilo sledovat, ako jej rozpacito rozprava o svojich myslienkach a sem tam na nu pozrie ponad okuliare. „Podla mna su uzasne, taki vzdusni akrobati. Hlavne v polosere, ked zapada slnko. Skusal som si ich uz aj zvecnit fotakom, ale su dost rychle, vela zaberov nemam. Ked sa vratili dnu, v rozhovore pokracovali. Rozpravali sa takmer do rana a ona na unavu z celeho dna aj zabudla. Tomas bol sice panom domu, no rozveselenej spolocnosti jeho pritomnost zjavne nechybala. Takze mohli s jeho spolocnickou prebrat vsetky mile hluposti, co im napadli. Dokonca jej pochvalil bluzku. „Obliat sa nebol az taky zly napad,“ zasmiala sa v duchu Nada. X. Cakanie na zazrak Autor: Veronika Debnarova (vyber slov), Beata Plucinska (pribeh) Vyber slov: Zazvor, salka, Vianoce, mineralka, sneh, sviecka, caj, Poprad, ziarovka, mlieko, metla, handra, Elan, hodiny, radio Cas Vianoc sa priblizil k nam, a salka caju vsade rozvoniava. V tych chvilach nikto nie je sam, lebo aj hudba z radia Elan nam spieva. V meste Poprad sa pomaly zotmieva, sneh tichucko vzduchom sa vznasa. Svetlo ziaroviek z okien sa usmieva, a radost vsetkym ludom prinasa. Hodiny tikaju, uz na ten spravny cas, ked Janko mlieko so zazvorom, polozi na priecku. Ved cakanie na Jeziska trva dlho zas, tak pre istotu do okna vlozi aj sviecku. Tu ale psica vbehne dnu a pohar vyleje, chlapca v rychlosti poutiera mokru zem. Handru k metle odlozi a chvilu uvazuje, ostala mu predsa mineralka, tak ju tam naleje. XI. Zimny den Autor: Dadka Fekete (vyber slov), Katarina Stredakova (pribeh) Vyber slov: Rolba, vesely, voda, hokejka, opatky, lepiaca paska, kabel, Praha, nova kabelka, slniecko, mlieko, pistalka, saty, piesok, korcule Zubate zimne slniecko si krasne svietilo, napriek tomu, ze mraz menil vodu na lad. Decka vybrali z letnych skrysi korcule i hokejky a podho na lad. Tu si dokladne s lopatami namiesto rolby ocistili hraciu plochu, lepiacou ci izolacnou paskou si upravili hokejky a len tak, bez zjavnych pravidiel a pistalky sa pustili do hry. Na druhej strane sa toto pocasie nepacilo nasej susede pochadzajucej z Prahy. Po tom, ako jej opatky nezvladli klzky povrch, roztrhla si saty a mlieko sa jej vylialo do novej kabelky, vyhlasila, ze v Prahe sa nieco take stat nemoze. Tam su vraj cez zimu chodniky pokryte pieskom, v lepsom pripade ich solia. Uz si mohla za ten cas zvyknut. Mna naopak stale sprevadzala dobra nalada. Sneh pocasie nezmohlo a tak v takyto pekny den tahalo von do prirody, ci sa bude smykat alebo nie. S veselou naladou a fotakom v ruke som ziskala zopar megabajtov navyse do mojho PC. Este najst ten nestastny kabel a clovek si moze vychutnat tento krasny zimny den opat. XII. Objekt zvany lipa Autor: Martin Chudik (vyber slov), Nika Misuriatkova (pribeh) Vyber slov: Izba, lipa, povraz, zvonenie, hlina, pavucina, lamat, odmietnut, posolstvo, hmla, pravda, horolezec, priepast, jednoliaty, podozrivy Sedim si v uplnej pohode pred pocitacom a chatujem s priatelmi. Uzivam si zasluzeny odpocinok pred prichadzajucimi sviatkami. Tu mi napise jeden stary priatel a poziada ma o pomoc. Bola som zvedava, tak som mu slubila, ze mu pomozem a on mi dal 15 slov, na ktore mam napisat kratky pribeh podla vlastneho uvazenia. Nemohla som ho odmietnut, predsa tie jeho smutne smajle na mna tak smutne a prosebne pozerali, ze som nemala to srdce sklamat ho. Och! Ten, kto vymyslel smajliky dobre vedel, co robi. Manipuluju ludmi! Co uz narobim? Zobrala som si teda papier a pero. Pero by malo byt cierne. Preco cierne? Neviem, asi preto, lebo pri sebe ine nemam, ale aj preto, lebo vyzera profesionalnejsie, a to ja potrebujem. Pozrela som sa teda na tie haky-baky pocmarane na zdrape papiera, co mali pripominat pismenka, ale prislo mi to ako pavucina ciarok v nezmyselnom slede, ktore treba najskor rozlustit a az potom zacat pisat. Nemozem predsa vytvorit ziadne majstrovske dielo bez tych slov! Pozrieme sa teda na to prve. Lipa... Ano, lipa... Teraz je zima... To ma vazne vela spolocne! Nic lepsie uz vymysliet nemohol. To zakomponujem teda niekde dalej, asi urobim v zime leto. Vlastne musim dobre premyslat, az si spomeniem, ako lipa vobec vyzera. Rozhodnute! Toto slovo pouzijem na koniec. Idem na dalsie slovo. Povraz. Boze! On si chce ublizit? Nie, nie, nie! Su to len slova! Dufam, ze nemaju nejake skryte posolstvo, alebo som len ja ta, ktora si s povrazom hned spaja samovrazdu? Asi mi uz sibe. Dievca rozmyslaj racionalne a radsej pod na dalsie slovo. Hlina. Och! Uz nejdem mysliet na pochmurne veci spajajuce sa s tymto slovickom, len dufam, ze je v poriadku. Ocami zvedavo prejdem na dalsie. Lamat. No, takze lamat sa da vselico. Ceruzka, konarik, vlasy, vaz,... ale aj srdce. O laske pisat nejdem, to by bolo klise. Alebo to ma zasa nejaky skryty vyznam? Ak ano bude dotycnej zo mna zvonit v usiach! No som v koncoch. Neviem, co ten moj skvely priatel robil, ked mi tie slova vymyslal, ale zacina mi z toho kvalitne prepinat. Citim sa ako horolezec nad hlbokou priepastou. Uz vidim jeho vyraz v tvari, ked mu toto poslem. Moze sa stat, ze ma posle prvym lietadlom na inu a dostatocne vzdialenu planetu. Ved som nenapisala ani ciarku a v mojej hlave je hmla a prazdno, ako bankovy ucet dva dni pred vyplatou. Takze si to zhrnieme. Nemam nic. Perom mi tecu len jednoliate myslienky. Nic zrozumitelne, nic co by za nieco stalo. Ale nie zeby som premyslala ako pokracovat. Naopak stale premyslam nad najpodozrivejsim objektom tejto namahavej prace. Mojou krasnou lipou. Ozaj... ako vyzera lipa? XIII: Preklep(ana) Autor: Zuzana Papankova (vyber slov), Mirka Karafova (pribeh) Vyber slov: Rukavice, kniha, ucitel, sneh, zajac, carovny, upistany, smutok/smutny, cakat, laket, krk, opalovat, odpalit, Katarina, husle Vedeli ste, ze preklep slova opalit na odpalit dakedy dokaze narobit dost velke problemy? Napriklad sa to stalo mne, ako normalne som si pisala s Katarinou, babou co byva vo vedlajsom dome, no nikdy sme sa poriadne nerozpravali. Boli sme nieco ako BFF cez okno, ale nie verejne. Ked sme si tak pisali, basnila mi o tom, ake su opalene baby pekne. Samozrejme som jej hned pekne a zdvorilo napisala „mala by si sa opalit, bolo by to super“ no nakoniec vdaka mojej sikovnosti z toho bolo „mala by si sa odpalit, bolo by to super“. Potom som uz pocula len taky krik a zrazu uz bola offline. Bolo to strasne citlive dievca. Neskor som ju videla cakat pred domom. Chcela som jej zakricat, ze to bol preklep, no videla som ako prichadza jej ucitel na husle, takze som na to radsej kaslala. Cela zamyslena pozerajuc sa do knizky som chcela zist dole po schodoch a pozriet sa, co to mame na veceru. Pri mojej sikovnosti som zletela zo schodov ako vrece zemiakov. Priserne som si narazila krk aj laket. Pocula som, ako mama nieco poklada na stol a bezi ku mne. Chcela mi pomoct vstat, ale velmi sa jej to nepodarilo, kedze mala na sebe chnapky. Tie rukavice ktorymi sa chytaju horuce hrnce. Chytila ma a vysmykla som sa tak, ze som si narazila este aj zadok. Ako som sa tak pozrela na mamu, snazila sa byt smutna, no smiech sa jej zakryt nepodarilo. Nakoniec sa mi nejak podarilo vstat zo zeme a isla som sa pozriet do kuchyne, „carovna“ vona specenej kapusty bola uplne super. Zrazu len vidim mamu, ako berie horuci hrniec, bezi k dveram a uklada ho do snehu. Pozerala som sa na to z okna a bolo to smiesne, vsade para. Vsetko to kompletne dorazil moj upistany zajac, ktory sa rozhodol utiect z klietky a vybehnut si von do snieziku, trosku sa ochladit. Nakoniec to skoncilo tym, ze skocil do hrnca s kapustou a mama mohla rovno varit nieco nove, kedze zajacovi pripalena kapusta celkom chutila. XIV: Darcek Autor: Mirka Karafova (vyber slov), Zuzana Papankova (pribeh) Vyber slov: Mirka, Janko, laska, kniha, masla, stetec, zastrcka, suflik, krem, londyn, pravitko, krabica, voda, ruzova, zelena Boli Vianoce a ja som bola opat sama. Uz zasa. Kazde velke sviatky som sama. Moja velka laska, Janko, bol u svojich rodicov a ja som trcala v chladnom, uprsanom Londyne. Nemyslela som si, ze tu stravim tieto sviatky, ale cosi sa zvrtlo a domov som sa nedostala. Sedela som na posteli a bolo mi smutno. Zrazu moju pozornost uputala ruzova masla, ktora mimovolne trcala zo zle zatvoreneho suflika. Od prirody som velmi zvedava a tak som ho hned otvorila. Zbadala som v nom maly darcek zabaleny v lesklom zelenom papieri. Opatrne som ho vybrala, odviazala maslu a odbalila papier. V rukach som drzala nadherne ilustrovanu knihu. Ked som ju otvorila, oci sa mi zaliali slzami radosti. Bolo v nej venovanie od mojho mileho. Pre niekoho je to mozno obycajna vec, no pre mna to v tej chvili bol hotovy balzam na moju samotu. Janko bol znova so mnou, aspon v mysli. Hned sa vytratil pocit opustenosti, zrazu som akoby ozila, mala som chut nieco vytvorit. Dlho som radsej neotalala. Napady sa hrnuli same. Nevedela som sa rozhodnut medzi malovanim, pisanim basne, ci skladanim piesni. Nakoniec zvitazilo malovanie. V skrini som pohladala skatulu, v ktorej som mala vsetko potrebne, dokonca aj nieco, co tam ocividne nepatrilo. Medzi stetcami, vodovymi ci temperovymi farbami sa povalovalo pravitko, kruzidlo a este kopa inych veci, ktore by sa skor hodili na rysovanie, nez na kreslenie. Ach ta moja neporiadnost. Kedy si ja uz dam konecne veci do poriadku? Mala by som s tym nieco robit, lebo skoncim ako moja kamaratka Mirka. Raz, ked som bola u nej na navsteve a hladala som v kredenci pohar, z ktoreho by som sa mohla napit, nasla som tam medzi nimi krem na ruky a rozdvojku do zastrcky. Co tam robil? Ktovie, co by som jej nasla v zrkadle nad umyvadlom. Mozno daku cokoladu, ci varechu. Sadla som si za stol, nachystala vsetko potrebne a zacala som malovat. Nemusela som dlho hutat nad temou. Aj ked je Londyn vacsinu casu zahaleny v hmle, ma predsa len svoje nadherne miesta, ktore sa oplati vidiet. A jedno z nich je aj Temza. Casto som sa popri nej prechadzala s Jankom. Niekedy bola voda uplne siva, inokedy takmer priezracna. Malokedy sa stalo, ze sme pri nej nikoho nestretli. Tak velmi som sa zabrala do kreslenia, ze som ani nezbadala, ako ten cas leti. Ked som dokreslila, bola uz takmer polnoc a padla na mna taka unava, ze som uz musela ist spat. S obrazkom som aj tak uz nic insie do rana spravit nemohla. Musel poriadne vyschnut a az potom som ho mohla zabalit a poslat. Myslim, ze viete komu. XV: Tento svet je len tymto svetom Autor: Katarina Bartikova (vyber slov), Dominik Vladulovic (pribeh) Vyber slov: Bolest, strach, temnota, krv, upir, truhla, hrob, cintorin, anjel, kridla, mec, lebka, nahrobny kamen, utrpenie, smrt Bolest je dobra, aby sme si uvedomili, ze tento svet je len tymto svetom... strach je prostriedkom zla: ludia sa ale zacinaju bat samych seba a odsudenia... ako ked sa v minulosti bali krvi, ked videli, ako dakomu vyteka z udov... a ako som povedal: takto vyciciavaju samych seba... radsej sa dobrovolne nechaju zavriet do truhly, kde nemusia viac vidiet, ako im kaze hrob pre nich uz davno vykopany na spolocenskom mieste zvanom cintorin... anjelov zabiju, kridla roztrhaju: pycha im nedovoli vidiet ich... ich mec cynizmom premenia na fetis porno a z utrpenia si spravia krvavy bazen... ked cumia na lebku a pytaju sa: byt, ci nebyt, odpoved je jasna... alebo temna... lebo temnota uz nechce ukazovat: toto je dobro, toto je zlo, ale spravit zo zivota pomale umieranie bez smrti... bez popretia sameho seba... pycha nedovoli... ale neboli by ludia ludmi, keby na nahrobny kamen nenechali vytesat pivo a na vlastne meno zabudnu... BONUS 1: Maly macko Autor: Katarina Bartikova (vyber slov), Stanislav Hoferek (pribeh) Vyber slov: Strom, zahrada, pes, jablko, domcek, dym, vlocka, zahada, dievcatko, macko, knizka, caj, deka, termoska, zamok. Pod dekou spal maly macko ked nahodou knizky necital schovany cajik a jablko ked sa na neho nikto nedival Ako cinku zdvihal termosky aby sa pacil dievcatku zo stromu narobil dosky zaklad spolocneho zamku Vzdy je vtom vsak zahada nie je lahke spravit domcek odstranit dym a bude i zahrada pride pes, vlocka a zvoncek BONUS 2: SimCemetery Autor: Katarina Bartikova (vyber slov), Stanislav Hoferek (pribeh) Vyber slov: Bolest, strach, temnota, krv, upir, truhla, hrob, cintorin, anjel, kridla, mec, lebka, nahrobny kamen, utrpenie, smrt "Milacik, budeme bohati!" Kricim na manzelku, ktora vsak zas nie je doma. Dlhe smeny, to je hotove utrpenie, vyckavat a vyckavat. Ako jej to ale odprezentujem? Hra, taketo pravidla, tieto online moznosti a kto chce temnotu navyse, nech si priplati. Nie, ze by jej tam nebolo dost, ale trochu strachu nezaskodi. "Neuveris, koho som stretla!" Ozyva sa zena, ktora sa akurat vratila. V ruke stare zname citanie, Strazna veza. "Ljehovistov na cintorine?" "Ver ci nie, stretla som ich pred hrackarstvom. Vsugerovali mi to, vraj ma to duchovne naplni. Ked uz spominam naplnanie, uvaril si nieco?" "Neuvaril, ale dostal som super napad. Urobime webovu hru. Ty a ja. Kazdy si bude moct postavit svoj cintorin. Pekne do posledneho nahrobneho kamena. Obcas lebka a kazdych 10 minut sa tam objavi upir." "Upir? Brrr, tych nemam rada. Ale ak ho nazves Edward, nebudem proti. Budu vychadzat z hrobov? Alebo sa tam objavia len tak?" "Nie je to jedno? Mozno urobim anketu, z ktorej diery vylezu. Alebo to bude moct hrac zmenit v nastaveniach. Klikne vpravo hore na lebku a tam bude hrob, truhla ci cokolvek, rozsiritelne cez doplnky. Aj z McDonaldu." "A toto ma byt hra pre deti? Nebude tam vela krvi? A nebude to celkovo privelmi zahrobne? To by asi nebolo ono, keby to robilo s ludmi divy. Bolesti hlavy a tak." "Na to som tiez pomyslel. Po nejakom case sa objavi anjel, vsetko rozziari a bude pohodicka, taky antistres. Toho dam asi tiez do nejakeho plusoveho balika. Hadam nemoze mat taku potvorku s mecom a kridlami kazdy." Napad by bol, nazov tiez, uz to len dat dokopy. Mohol by to byt hit, hlavne ak sa to pusti na Halloween. Uz to len ozvucit. Kto s tym ale pomoze? Kapela Death?