AKO PORAZIŤ SILNEJŠIU ARMÁDU? Autor Vydavateľ Licencia Vydanie GKBN Stanislav Hoferek Greenie knižnica CC-BY-NC-ND Prvé (2020) 001101 Obsah AKO PORAZIŤ SILNEJŠIU ARMÁDU? 1 Obsah 2 O knihe 3 Lokálne konflikty 4 Matematika 5 Sila a efektivita zbraní 6 Výhodnejší terén 7 Morálka 8 Výnimoční jedinci 9 Zdravie a regenerácia 10 Hit&Run 11 Husiti porazili Husitov, Rimania porazili Rimanov 12 Nepriateľ môjho nepriateľa 13 Zrada 14 Efekt opevnenia 15 Výcvik 16 Boj za správnu vec 17 Malé zhrnutie 18 O knihe Ako poraziť silnejšiu armádu? Túto otázku si kládli Gréci i nepriatelia Grékov, Rimania i nepriatelia Rimanov. Kládli si ju slobodné národy v boji proti Sauronovi a niekedy i malá skupina futbalistov v prípade, že im nastúpilo menej hráčov. Možností je viac, i keď nie všetky sú jednoduché či reálne možné. Okrem iných si túto otázku kladú aj mladí autori historických či scifi alebo fantasy poviedok, počítačových a stolných hier či ktokoľvek, kto sa zaujíma o vojenstvo a taktiku. Pre nich je táto kniha určená. Sú v nej prebrané jednotlivé príklady, vysvetlí sa význam na prvý pohľad detailov a ich výsledná kombinácia. Niekedy musí byť splnené množstvo podmienok, inokedy pomôžu aj tak obyčajné veci, ako šťastie. Bez dobrého premyslenia by však Napoleon nebol Napoleonom a Pyrrha by po víťaznej bitke neponúkol mier. Svoje o tom vie rod Targaryenov, Sun Tzu či Garry Kasparov. Poďakovanie patrí všetkým, ktorí s krátkou knihou pomohli. Menovite napríklad, Vojtěch Raška, Marek Brenišin, Neullior Aeternum, Zuzana Volentierová, Lucia Déianeira a hlavne Broňa Zelená. Lokálne konflikty Jednou z možností, ako obrátiť výsledok bitky vo váš prospech, je teória lokálnych konfliktov. Môžeme sa s tým dobre stretnúť u Hannibala i u jeho najväčšieho rivala, alebo naozaj kdekoľvek. To, že má jedna strana 5000 vojakov, zatiaľ čo druhá strana až 10000, je z pohľadu čísiel pre prvú stranu pohroma. Ak sa však jednotky dokážu rýchlejšie presúvať tam, kde je to najviac potrebné, môžu svojho početného nepriateľa prečísliť. Dobrý príklad je bitka pri Kannách v dnešnom Taliansku. Hannibal mal menej vojakov, ale porazil silnejšie Rímske vojsko tak, že ho obkľúčil. Okolo Rimanov sa vytvoril kruh, ktorý spôsobil, že neskorší páni stredomoria nemohli uniknúť, ustúpiť či dokonca útočiť. Tí, čo boli v strede, museli počkať, aby sa vôbec dostali ku Kartágincom, ktorý ich jednoducho kosili. Iný príklad je z indických véd, kde bola ohromná bitka medzi Pánudovcami a Kuruovcami. Obidve armády boli ohromné, no Pánduovcov bolo menej. Keď bolo najhoršie, niekoľko hrdinov jednoducho prešlo na úplne iný úsek bojiska, kde zastavili postup nepriateľov. Tam, kde Pánduovci prehrávali, začali vyhrávať – hlavne preto, že sa tam dokázali veľmi rýchlo dostať. Tretím dobrým príkladom je boj o trpasličie pevnosti. V prípade obliehania prejdú popri sebe len dvaja alebo traja. Je tak úplne jedno, či niekde vzadu stojí 10 000 alebo milión dobyvateľov, ich početná prevaha nie je dôležitá, lebo sa jednoducho nedostanú tam, kde je potrebné. Trpaslíkov tak môže byť málo, ale ak sa dokážu efektívne brániť a majú všetko potrebné, udržia svoju pozíciu. Napoleon či napríklad Rommel používali tiež rýchle jednotky. V prípade Rommela išlo o tanky, ktorých mal menej ako Briti. Napriek tomu často víťazil i preto, že mal armádu dobre zomknutú a nemal malé množstvo tankov na dlhej línii. Stačilo zaútočiť na slabý článok, potom na iný slabý článok a na iný, až z väčšej armády nepriateľa ostanú len malé zvyšky. Napoleon prehral bitku pri Waterloo, ale išiel na to dobre. Vedel, že až sa dve silné armády jeho nepriateľov stretnú, túto silu už nepremôže. Preto chcel zaútočiť skôr, ako k tomu dôjde a spôsobil ťažké straty. Nechýbalo veľa a dejiny by vyzerali úplne inak. Garry Kasparov alebo iný veľmajster dobre vie, že nie je dôležité mať viac figúr, ale je dôležité, aby boli aktívne. I to, že dobrá štruktúra základných pešiakov dokáže brániť tam, kde je to nutné. Každá obrana sa dá prebiť, každá jednotka sa dá obetovať – ale šach nie je o tom, kto má na konci hry viac figúr alebo kto má lepšie figúry. Víťazom v šachu je ten, kto dá mat, napadne nepriateľského kráľa a dostane ho do takej situácie, kde sa môže len vzdať. Každý veľmajster prehral tisíce partii, rôznych bojov na rovnakom území. Ale vyhral ich ešte viac, pre lepšiu taktiku, lepšie použité figúry a lepšie čítanie pozície. Alebo preto, že vedel konať rýchlejšie ako súper. Matematika Modrí majú 6 vojakov, červení 12. Modrí sa tak postarajú o to, aby sa ich jednotky, ako i jednotky súperov rozdelili. Výsledkom bude, že každý bude mať napríklad 3 menšie armády. Stáli by proti sebe malé armády, kde by proti štyrom červeným stáli len dvaja modrí. To je jasná prehra pre modrých. Tí však namiesto priameho konfliktu následne presunú sily na iné miesto. Modrá armáda by tak prešla zo systému 2-2-2 na systém 1-1-3. Najpočetnejšia sila by rozdrvila jednu z malých armád súpera s 2 vojakmi. To celé by sa opakovalo a v prípade ideálneho velenia by modrí postupne vyhrali, alebo aspoň vyrovnali počty. Kľúčom je, aby zbytočne nestrácali jednotky. Iná možnosť, ako jednoducho využiť matematiku, sú počítačové hry a rôzne simulácie. Každý vojak má nejaké vlastnosti, ktoré sa dajú zmeniť. Zoberme si vojaka, ktorý má plné zdravie, najlepšiu zbraň, najvyššiu morálku a najlepší tréning. Jeho celková sila by bola nejaké číslo. Príklad: zdravie (1) x zbraň (1) x morálka (1) x tréning (1) = 1 Proti nemu by sa postavil vojak, ktorý prešiel bitkou a má nižšie zdravie, poškodenú zbraň, začína pochybovať o svojej morálke a nemá úplný tréning. zdravie (0,6) x zbraň (0,6) x morálka (0,6) x tréning (0,6) = 0,1296 Výsledkom je, že druhý bojovník je podstatne slabší, na základe takejto rovnice. Ak sa násobí veľké množstvo čísiel, pričom žiadne nie je ideálne, celková sila ide rýchlo dolu. Daný bojovník je o 40% slabší v každej oblasti, ale jeho celková sila je len približne 13%. Armáda 5000 ideálnych bojovníkov by tak mala rovnakú silu, ako skoro 40 000. Môžeme si pozrieť ešte šialenejší príklad. Na slabších bojovníkov niekto hodí kliatbu, čím znovu zníži ich silu o rovnaké percentá, a ešte ich donúti bojovať v bažinách s množstvom komárov. Čisto matematicky by sme sa dostali k sile 0,046656. Proti 5000 skvelým bojovníkom by tak čisto matematicky muselo stáť približne 107 000 bojovníkov, aby to bolo vyrovnané. Čím viac čísiel a rozličných premenných sa zoberie do úvahy, tým väčšie rozdiely budú medzi ideálom a bežným stavom. Zároveň to ukazuje tiež fakt, že slabá armáda dokáže zvýšiť svoju silu, keď sa dobre zameria na to, kde sa dajú urobiť najväčšie pokroky. Doráňaná armáda bez zbraní bude oveľa silnejšia, keď dostane čas na doliečenie a nové zbrane. Keď si začnú dôverovať navzájom ako i veliteľovi, ich celková sila pôjde hore. Ak ich niekto začne trénovať, znovu sa sila zvýši. Skombinovať toto všetko čo najoptimálnejšie a zo slabej armády môže byť silný oddiel, ktorý sa dostane do legiend. Tu je príklad slabučkej armády po tom, čo sa začne vylepšovať vo všetkých oblastiach: zdravie (0,8) x zbraň (0,8) x morálka (0,8) x tréning (0,8) = 0,4096 Napriek tomu, že sa armáda zlepšila vo všetkom len o trochu a nejde o žiadny ideál, výsledné číslo je viac ako trikrát väčšie. Sila a efektivita zbraní V nejednom fantasy diele je silný, čarovný meč, ktorý zdvihne ten správny bojovník a urobí čo je treba, pokojne i proti presile. Netreba však ani ísť do špeciálnych, očarovaných predmetov. Veľmi často vyhrávajú vojnu zbrane, od lepšieho praku a silnejšej palice po atómovú bombu a lietadlá, ktoré nezachytí radar. Malá, ale lepšie vybavená armáda, často poráža početnejšiu armádu. V niektorých prípadoch ide o ohromné extrémy, kde je žiadané, aby vyhrala armáda početných sedliakov proti malému množstvu dobre vyzbrojených profesionálnych bojovníkov. Pokiaľ ide o silu zbraní, môžeme hovoriť o samurajoch, o španielskych dobyvateľoch Ameriky či o akomkoľvek konflikte. Veľmi často sa kombinujú kvalitné zbrane a kvalitný výcvik. Proti tejto kombinácii idú podstatne väčšie počty. Ak ste už niekedy počuli o bitkách pri Isse a Gaugamele, stretli ste sa s víťazstvami Alexandra Veľkého. Ten bol nielen šikovný stratég a mal skutočne dobre vycvičenú armádu, ale tá armáda zároveň mala možno najlepšiu zbraň toho obdobia. Gréci a Macedónčania využívali krátke, jemne zahnuté meče na boj zblízka, ktoré dokázali preraziť jednoduché štíty a brnenie. Zároveň mali až 2,5 metra dlhé kopije, ktoré dokázali zastaviť nepriateľskú pechotu či jazdectvo, ak sa používali správne. Alexandrovi vojaci tak mohli ísť ako lavína a prebodávať čokoľvek pred sebou. Ak sa niekto dostal do ich rád a unikol smrtiacim kopijám, použili sa kvalitné krátke meče. Iná ukážka kvality zbraní bola v storočnej vojne. Dnes je málo známe, prečo práve Angličania prehrali túto vojnu. Istotne, svoje zásluhy má zvýšenie morálky a skvelé víťazstvá Jany (alebo Johanky) z Arku, ale tiež fakt, že postupom času mali Angličania čoraz menej tzv. Longbowmen – strelcov z dlhého luku. Dlhé luky majú väčší dostrel ako klasické luky či kuše, ale vyžadujú mimoriadne schopných a silných lukostrelcov. V bitke pri Agincourt boli využití maximálne efektívne, a tak proti nim základní lukostrelci a kušostrelci nemali šancu. Pechota a jazda dopadla približne rovnako. Angličania mali jednoducho lepšiu zbraň ako Francúzi. Keď sa pozrieme do nedávneho dvadsiateho storočia, do najznámejšej vojny všetkých čias, stretneme sa s rôznymi super zbraňami. Nové lietadlá a tanky, ktoré vytváralo Nemecko na konci vojny, prišli príliš neskoro. Atómová bomba však skrátila vojnu o celé mesiace. V tom čase už bolo jedno, kto má koľko vojakov, lodí či tankov. Zhodenie bômb spôsobilo menej strát na životoch, ako keby sa mali v Japonsku vylodiť klasické vojská. Dnes môžeme počítať, koľko vojakov má cenu ako jediná atómová bomba, ktorá však zabila aj ohromné množstvo civilistov. Výhodnejší terén Vyššie sa spomínala trpasličia pevnosť, ku ktorej vedie len jednoduchá, úzka lávka. Podobné spôsoby nájdeme v histórii, napríklad v bitke o Termopyly. Gréci túto bitku prehrali, ale spôsobili ohromné straty Peržanom a zároveň dopriali Grékom čas na to, aby sa na následné bitky čo najlepšie pripravili. Termopyly sú úzkym priesmykom, kde je niekoľkonásobne väčšia prevaha zanedbateľná. Samozrejme, ak priesmyk držia bojovníci s kvalitným výcvikom, zbraňami, pevnou morálkou a tak ďalej. Nie vždy sa dá dosiahnuť tak ohromná výhoda. Zaujímavým príkladom je strategická hra Bitka o Wesnoth (Battle for Wesnoth), kde je každá jednotka z fantasy sveta prispôsobená na iný terén. Trpaslíkom sa darí v horách, elfom v lesoch, ľudským jazdcom najlepšie vyhovuje les a tak podobne. Ako poraziť elfov na rovine, kde nie sú stromy? Stačí zabrániť, aby sa k stromom dostali. Obsadiť toto územie jednotkami, ktorým je úplne jedno, či sú na lúke alebo v lese. Elfovia tak budú musieť bojovať o tieto územia z lúky, kde nie sú v tomto prípade až tak efektívni. Dobrou taktikou je jednoducho zariadiť, aby sa armáda protivníka dostala tam, kde sa dostať chce. Francúzi počas Prvej svetovej vojny z veľkej časti ubránili svoje územie pred Nemcami. Namiesto rýchleho ťaženia sa západný front zmenil na zložitú, zákopovú vojnu. V Druhej svetovej vojny Francúzi očakávali, že to dopadne podobne. Mali dokonca väčšiu armádu ako Nemecko. Ako vieme, Nemci vo veľmi krátkom čase obsadili Paríž. Dokázali obísť obranné línie cez Ardenský les. Cez jediné miesto, ktoré malo podľa Francúzov nevhodný terén na postup pechoty a vozidiel. Pre Nemcov to nepredstavovalo žiadnu špeciálnu prekážku. O teréne môže rozprávať tiež rímsky veliteľ Cornelius Sulla, ktorý porazil trojnásobnú presilu obávaných pontských bojovníkov a ich vodcu Mithridata. Prikázal svojim bojovníkom, aby kopali zákopy a to hneď niekoľkokrát. Celá formácia tak mohla byť napadnutá iba spredu, nie zo strán – a navyše to znemožňovalo použitie početnej nepriateľskej jazdy. V chaose zatlačili Rimania svojich nepriateľov smerom k moru tak, aby nikto nemohol utiecť. Morálka V niektorých situáciách je veľmi náročné prežiť a nezložiť sa. Čo by ste robili, keby ste bránili pevnosť, na ktorú útočí nespočítateľné množstvo bojovníkov? Nejeden z nás by najradšej zutekal. Netreba sa hanbiť, je to normálne a napríklad v obliehaní je to veľmi ťažké. Zvlášť v prípadoch, keď majú niečo brániť nielen profesionálni vojaci, ale i rozliční roľníci, ktorí majú prvýkrát v ruke zbraň. Stretnutie dvoch armád je dobre vysvetlené v indickej literatúre. Krišna sa postavil na stranu Pánduovcov, zatiaľ čo jeho armáda mala bojovať proti nim. Daroval tak silnú armádu bojovníkov, ktorí neustúpia. A to je niečo naozaj zvláštne a cenné. Armáda, ktorá sa bude biť nech sa deje čokoľvek, vie ochrániť strelcov, ktorí môžu pokračovať v strieľaní. Taktiež vedia udržať most, priesmyk alebo čokoľvek iné, aby sa mohli zranení dostať do bezpečia, alebo aby mohol hrdina bojovať v boji jeden na jedného, nie jeden proti mnohým. Vo fantasy sérii Pieseň ľadu a ohňa, ktorý bol sfilmovaný aj ako seriál pod názvom Hra o Tróny, sa Stannis Baratheon dostal do veľkých problémov. Jeho armádu začali masovo opúšťať ľudia. Armáda, z ktorej všetci dezertujú, nie je armáda. Čím viac ľudí odíde, tým je menšia sila. Odísť môžu rádový vojaci, ale i velitelia, medici, prieskumné oddiely, zásobovači… skrátene hocikto a niekedy je nemožné ich dostatočne rýchlo nahradiť. Taktiež vojaci, ktorí pre nedostatok morálky prestanú poslúchať veliteľov a plniť si svoje povinnosti, oslabujú seba i všetkých ostatných. Dokonalý príklad zníženej morálky je amatérsky futbal. Hráč, ktorému sa nechce utekať za loptou, je veľkou slabinou a tá sa dá dobre využiť. Ak hrá desať futbalistov proti desiatim, z ktorých sa piatim vôbec nechce hrať a myslia len na to, kedy si budú môcť zapáliť, výsledok je jasný. Nech sa brankár snaží akokoľvek, niektoré góly jednoducho nechytí. V nejednom diele sa stretneme s dobrou rečou pred bojom. Tá je dôležitá. Aj menej skúsení vojaci získajú odvahu, budú myslieť viac na celok ako na svoje vlastné ciele a tak podobne. Všetko užitočné ciele. Taktiež zvyšuje morálku, ak je hlavný veliteľ či ten najväčší hrdina priamo v čele. Veliť z neďalekého kopca vie hocikto, ale viesť z prvej línie rozhodne nie každý. Pre autorov textov je potrebné, aby bola táto chvíľa zapamätateľná a je nutné, aby ju prečítalo viac ľudí. Výnimoční jedinci Sedem statočných? Avengers alebo X-meni? Elitní samuraji? Kráľovská osobná garda? V reálnom či fiktívnom vesmíre sú bytosti, ktoré dokážu viac. Najrôznejší hrdinovia, najvyššie elity, žijúce legendy. Mať niekoho takéhoto v armáde, alebo mať celú armádu len z takýchto individuí a vyššie počty nie sú problém. Urobiť však z každého hrdinu väčšinou znamená, že aj druhá strana musí byť výnimočná, inak by to bola nuda. Alebo ohromná presila, čo môže byť tiež nuda, ak sa to nepíše skutočne zaujímavým a originálnym spôsobom. Existuje samuraj, ktorý padol pri obrane mosta. Padol, no 300 chlapov padlo jeho mečom. Jeho meno, Minamoto no Yoshitsune, je dodnes veľmi dobre známe v Japonsku. V Európe poznáme napríklad Richarda Levie Srdce, ktorý dosiahol skvelé víťazstvá tak ako bojovník, i ako veliteľ a diplomat. Veliť začal už keď mu bolo 16. V ZSSR a celkovom východnom bloku sa veľká pocta preukazovala Spartakovi, ktorý sám dokázal poraziť silnejšiu armádu znovu a znovu. Bojovník, veliteľ a legenda, ktorá inšpirovala aj po dvoch tisícročiach. Medzi rečou, skutočných gladiátorov bolo v Spartakovom vojsku čoraz menej. Celková sila armády tak postupne klesala, pretože mala čoraz menej skúsených bojovníkov. Novo prichádzajúci pastieri a otroci zároveň často odchádzali a nemali morálku, zbrane ani rovnaký cieľ, ako Spartakus. V ZSSR tiež prišli s nápadom, že podrobiť si malé Fínsko by nemal byť žiadny problém. Navyše sú Rusi navyknutí na zimu. Opak bol však pravdou a malý štát sa bránil výborne. Ich taktika spočívala aj v úplne jednoduchej snahe vyhnúť sa ostrým bojom a zamerať sa na ostreľovanie. Fíni používali jednoduché pušky bez optiky a biele oblečenie, vďaka ktorému boli ich ostreľovači prakticky neviditeľní. Legendárny Simo Häyhä tak zabil minimálne 500 sovietskych vojakov, a to sa začal učiť strieľať z ostreľovacej pušky len jeden rok pred vojnou. Dobre vycvičení ostreľovači tiež dokázali rýchlo meniť svoju polohu. Zaujímavé je tiež to, že niektorí z nich prechádzali z kvalitnejších pušiek na jednoduchšie modely bez optiky, aby boli menej nápadní a aby mohli mať hlavu nižšie pri zemi. Zdravie a regenerácia Nikto nedokáže bojovať donekonečna. Každý má obmedzené možnosti, ale nie každá armáda je na to pripravená. Neraz sa stane, že malá armáda zničí veľkú armádu postupne. 5 000 vojakov porazí 100 000 vojakov, ak budú bojovať len proti malej časti a majú čas a prostriedky na uzdravenie, opravu zbraní a brnenia. V bitke pri Termopylách bojovalo (podľa povesti a komiksu) 300 Sparťanov proti veľkej presile. Niekoľko dní držali priesmyk a to aj preto, že sa striedali. Naraz bojovala len časť vojakov, druhá odpočívala. Po stanovenom čase sa prvá línia stiahla a druhá išla do popredia. Mali tak čas na vydýchnutie. Keď niekto z prvej línie padol, niekto z druhej línie na jeho miesto rýchlo dobehol. V krvavej bitke pri Solferine sa veľmi zmenila Európa. Išlo o konflikt pri zjednocovaní Talianska, kde proti sebe bojovali Rakúšania a spojená armáda Francúzov a Sardínčanov. Medzi mŕtvymi boli aj zdravotníci na obidvoch stranách. Boli pozabíjaní napriek tomu, že nemali žiadne zbrane, a to na obidvoch stranách. Bitka spôsobila vznik Červeného kríža a tiež samostatného označenia pre zdravotnícky personál. Ďalšie konflikty, vrátane svetových vojen v 20. storočí, tak mali menšie straty, pretože zdravotníci neboli zabíjaní tak často, ako bežní vojaci. Špecialistami na vojenskú chirurgiu boli Rakúšania, ktorí ako prví vo veľkom ošetrovali svojich zranených na bojisku. Znamenalo to, že starší, skúsenejší vojaci, mohli následne učiť nováčikov, čo pomáhalo disciplíne a celkovej vojenskej sile. Armáda, ktorá má špecialistov, je silnejšia. V počítačových hrách ide o častý jav, keď sa tím skladá z troch zložiek: tzv. TDH systém. Tank (nezamieňať s bojovým vozidlom) sa môže označiť ako silný bojovník s pevným brnením a veľkým štítom, ktorý je vpredu a bráni ostatných. Na to, aby vydržal čo najdlhšie, musí byť v skupine healer, čiže liečiteľ. On sa postará, aby ostatní žili čo najdlhšie, i keď sám väčšinou neútočí. DPS, alebo veľmi zjednodušene útočník, robí čo najviac poškodenia. Môžeme si ho predstaviť ako rýchleho bojovníka s krátkym mečom alebo ako lukostrelca. Takáto skupina sa vie postaviť proti jednému silnému protivníkovi, proti malej skupine i proti netypickým situáciám, napríklad proti útoku z výšky. Ak niekto z tejto trojice padne, zvyšok má veľký problém a ich možnosti sú veľmi obmedzené. Aj preto sa dá táto skupina ľahko oslabiť útokom na najslabší článok. Babylončania mali armádu lukostrelcov či vrhačov kópii a pomocníkov, ktorí niesli muníciu a ľahký štít z prútia. Babylončania tak mohli mať menej lukostrelcov, ako ostatní – ale každý z nich žil dlhšie a mohol tak vystreliť viackrát. Poraziť veľkú armádu môže a často aj je oveľa jednoduchšie, keď sa podarí oslabiť alebo zničiť pomocné zbory. V prípade, že sa cez púšť presúva ohromná armáda, ktorú treba zastaviť, je logickým krokom poslať rýchle jednotky, ktoré poškodia zásobovanie, otrávia studne či iným spôsobom oslabia armádu. Početná armáda bez vody, jedla, lekárskych zásob či munície slabne. Dobre to vedeli aj Nemci v boji s cárskym Ruskom, keďže zistili, že Rusi majú len minimum munície. Mohli tak po nich strieľať z veľkej diaľky, pretože vedeli, že Rusi majú len prázdne pušky s bodákmi. Hit&Run Kmene zo strednej a východnej Ázie mali svoju taktiku, ktorá dokázala zničiť celé civilizácie. V svojej podstate je to veľmi jednoduchá taktika, ktorú nedokáže využívať každý. Celý základ vojenstva sa opiera o rýchle, ľahké jazdectvo a lukostreľbu. Kombinujú sa tak prvky streľby, jazdectva a plienenia. Húni, Mongoli a ďalší tak dokázali poraziť najrôznejšie, často početnejšie armády. Čína, Rím či Perzia, títo všetci pocítili ich moc. Hit&Run, alebo Zaútoč a uteč, dokáže urobiť škodu a vyhnúť sa protiútoku. Pechota so štítmi dokáže zastaviť veľkú časť šípov, ale nemá ako zaútočiť na lukostrelcov na koňoch. Dobrým spôsobom, ako útočiť na veľké množstvo pechoty je použitie rýchlych jednotiek a vždy sa vzdialiť. Treba na to dobrého strelca a jazdca v jednej osobe, dostatok priestoru na manévrovanie a dobrú morálku. Akákoľvek chyba totiž môže mať fatálne následky. Alexander dokázal poraziť stepné kmene tak, že vybral bažinaté alebo hornaté miesto, kde sa dala strelecká jazda použiť len veľmi ťažko. Vytvoriť novú armádu strelcov na koňoch je veľmi náročné na čas a nemôže to robiť každý. Samozrejme, táto taktika sa dá použiť nielen so strelcami na koňoch. Vo fantasy sa môže použiť drak alebo iná bytosť, v reálnom svete pokojne ťavy v púštnom prostredí. Pre vojenstvo boli použité aj zvieratá s výbušninami, ktoré nechali svoj náklad na nepriateľskej lodi a odplávali rýchlo preč. Hit&Run taktika sa dá použiť aj v boji jedného proti jednému. Dobre to vidno napríklad vo filmovej sérii Hra o tróny, v súboji medzi Zmijou a Horou. Jeden je rýchly a dobre sa vyhýba úderom, zatiaľ čo druhému údery až tak nevadia a ak využije chybu svojho súpera, s bojom je rýchly koniec. Svoje si užila Napoleonova armáda v Rusku. Ohromná presila skúsených vojakov tiahla k Moskve, pričom sa Rusko čo najviac snažilo obmedziť veľké konflikty. Dovolili Francúzom prechádzať po nespevnenej pôde až k Moskve, čo neustále predlžovalo zásobovaciu trasu. Pri hlavnom meste sa začala používať taktika spálenej zeme. Rusi zapaľovali vlastné dediny a ničili úrodu, len aby urobili čo najviac problémov pre stále silnú armádu Napoleona. Kombinácia hladu, únavy, partizánskej taktiky a hlavne ruskej zimy zabila skoro všetkých Francúzov. Rusi vyhrali tento konflikt a zaslúžili sa o pád Napoleona, a to napriek tomu, že mali menej bojovníkov či munície. Niečo podobné vymyslel tiež Stalin, keď svoje elitné sibírske jednotky nepoužil hneď, ale nechal ich dlhšie trénovať. Ich skutočná sila sa ukázala taktiež v zime, keď sťažovali Nemcom ich zásobovanie. Napoleon i Hitler tak v Rusku dopadli rovnako. Rusi sa dvakrát ubránili rovnakým spôsobom, pričom kuriózne pomohla i vtedy veľmi nekompletná cestná sieť, znemožňujúca rýchly presun materiálu. Husiti porazili Husitov, Rimania porazili Rimanov Silnú a početnú armádu možno poraziť aj tak, že donútite časť súperov, aby zmenili stranu. Zmeniť otvoreného nepriateľa na priateľa alebo aspoň na neutrála nie je vždy možné, ale samozrejme nie je zlý nápad sa o to pokúsiť. Strany sa menili počas Obidvoch svetových vojen, v storočnej vojne alebo v rôznych iných konfliktoch. Ak nikto neporazí Husitov, musia ich poraziť Husiti. Rímska ríša zažila vojny proti vnútorným nepriateľom a boje o moc medzi jednotlivými diktátormi v záverečných rokoch republiky. Sauron v svete Tolkienovej Stredozeme dobre vedel, aká je sila ľudí. Preto sa staral o to, aby boli čo najviac rozdelení. Aby neboli na jednej strane. Chcel, aby sa Rohan rozdelil na dve strany. Aj to, aby sa časť Gondoru nestavala otvorene proti nemu a bola proti akciám ich vojakov na hraniciach s Mordorom. V obidvoch prípadoch sa pokúšal ovplyvniť vedenie, aby bolo viac pasívne a aby čo najmenej ohrozovali jeho plány. Ak je v príbehu dôležitý hrad, ktorý ide dobyť ohromná armáda, môže sa táto armáda zmenšiť, výmenou za protislužbu. Niekedy stačí nepriateľských žoldnierov, čiže vojakov bojujúcich za žold, zaplatiť lepšie. Napríklad Kartágo využívalo vo veľkom služby žoldnierov a len čo im neboli schopní platiť za služby, tieto armády sa proti nim vzbúrili. Kartágo tak upadlo do úplného chaosu, z ktorého sa spamätalo až oveľa neskôr. Vtedy to však už nebola Kartáginská námorná ríša, ale jedno zo severoafrických miest. Veľká armáda má často viac veliteľov. Stačí jedného presvedčiť a časť armády ho bude nasledovať. Neraz stačí presvedčiť toho, kto by za normálnych okolností bol jedným z princov, ale nikdy by nebol kráľom. Gaius Julius Caesar porazil Galov predovšetkým Galmi. Získal si niektoré kmene pre svoje ciele a pomocou vína a hrozieb podporoval miestnu šlachtu. Rím tak silnel, zatiaľ čo samostatná Galia bola čoraz menej samostatná. Hitler rozdeľoval Československo. Najskôr zabral tzv. Sudety a neskôr rozdelil krajinu na protektorát a samostatný Slovenský štát, kde mal svoje bábky. Tiso tak robil presne to, čo si Hitler prial a pre Slovensko to nebolo žiadne šťastné obdobie. Pri Nemecku ešte na chvíľu ostaneme. Počas prvej svetovej vojny bojovali centrálne mocnosti proti iným impériám. Napríklad proti cárskemu Rusku. Pre nich je boj na viacerých frontách nevýhodný a potrebovali vojakov hlavne na boj proti Francúzom. Vymysleli tak jednoduchý plán – podporovali Lenina, aby získal moc a aby vznikol separátny mier. Nemci tak z nepriateľa urobili neutrála a o niekoľko rokov neskôr silného spojenca. Nepriateľ môjho nepriateľa Dejiny Ríma sú bohaté na udalosti. Počas obdobia kráľovstva, republiky a cisárstva, i počas existencie Byzancie, bojovali často proti presile. Jedno malé mesto narastalo a postupne získavalo vplyv a silu. Nie všetky boje vybojovali Rimania sami a neskôr bojovali hlavne barbari, ktorým velili Rimania, proti iným barbarom. Dobre vedeli, čo dokáže nepriateľ ich nepriatelia. Takýmto spôsobom Rimania získali víťazstvá v Afrike, dnešnom Španielsku, vo vyššie spomínanej Galii či napríklad v Arménii. Hľadali spojencov a boli v tom dobrí. Niekedy bolo jedno, kto je ich spojenec a čo naozaj chce – ak dokázali znížiť ich straty. Hernan Cortéz porazil ríšu Aztékov v dnešnom Mexiku. Mal pritom len minimum Španielov. Okrem modernejších zbraní mal aj nadanie na diplomaciu. Získal prehľad o situácii a zjednotil kmene, ktoré nenávideli Aztékov. Staral sa o nich i po tom, čo dobil veľkú a silnú ríšu. Pochopil, že silný nepriateľ môže byť slabší ako spoločná sila jeho nepriateľov. Ak sa niekoľko kmeňov nevie dohodnúť na spoločnom postupe kvôli rôznym tradíciám a vzájomným konfliktom, tak stačí, aby prišiel niekto, kto tieto prekážky prekoná. V boji proti Spartakovi sa generál Crassus dohodol s pirátmi, aby neumožnili otrokom presun na Sicíliu. On zatiaľ pripravil silnú obranu v bezpečnej vzdialenosti. V histórii boli ľudia, ktorí spôsobili, že sa do boja dvoch zapojil niekto tretí. Zaujímavá je napríklad 30 ročná vojna v Nemecku, do ktorej sa postupne pripájali ďalšie a ďalšie štáty z rôznych dôvodov a s rôznymi cieľmi. Využívali, že niekto je nepriateľom ich nepriateľov a vďaka tomu získali nové územia. V seriáli Hviezdna brána: SG1 sa predstavila planéta, ktorá je rozdelená na tri mocnosti. Každá jedna z nich má rovnakú silu a za ideálnych podmienok je mier, pretože ak by niekto zaútočil, ostatné dve mocnosti by sa spojili. Keď však pred začiatkom bojov príde k diplomatickej dohode o neútočení, tretia mocnosť má smolu. Je v takej nevýhode, že najlepšia možnosť môže byť vyjednávanie s jednou zo strán, aby opustila svojho spojenca. V prípade troch ríš, nazvime ich A, B a C, je spojená sila dvoch ríš silná. Najvyššou snahou tej tretej armády je tak zmeniť túto rovnicu tak, aby bol v osamelom postavení niekto iný. Z A+B proti C môže byť B+C proti A a tak podobne, dookola. V každom prípade sa jednotlivé strany rozhádajú po konflikte, keď bude pre tú najslabšiu a najzraniteľnejšiu stranu už veľmi neskoro. Zrada Pravdepodobne každý človek si vie vybaviť nejakého zradcu. Brutus, Judáš alebo Saruman. Ktokoľvek. Každý zradca dokáže urobiť veľké veci a zmeniť osud celých armád. Stačí ukázať Peržanom tajnú cestu okolo pozície Sparťanov – alebo podpáliť stan munície, ktorý mal daný človek strážiť. Dobrý zradca je ten, ktorému každý dôveruje, vie o všetkom a vie to dostať na správne miesto. Počas vojen tak mali rôznych zradcov a špiónov rôzne strany v konfliktoch. Dostať zradcu do armády nepriateľa je výborné. Stačí, ak poradí menej výhodnú cestu a môže tak spomaliť armádu, alebo ju dostať do pasce. Hovorí sa, že ideálnou zbraňou zradcu je dýka. Veľa o tom môžu vedieť rímski cisári v neskorom období, kde umierali oveľa častejšie dýkou ako prirodzene. Spomínaný Saruman je ideálny zradca. Bolo mu ponúknuté to, po čom najviac túžil – a zároveň sa pridáva na stranu silnejších, pre jeho prospech. K tomu sa pokúša nájsť zbraň, aby mohol zradiť aj nových, aj starých priateľov. Uvedomuje si svoju moc a vie, že za normálnych okolností o ňu nikdy nepríde. I keď, samozrejme, prišiel. V nejednom prípade dokáže zradca prevziať moc a udržať si ju, pričom môže byť horší ako ten, koho zradil. Z histórie poznáme však aj opačné prípady, keď sa všetko zmenilo k lepšiemu na základe zrady. V prípade diel od J. R. R. Martina je hneď niekoľko príkladov. V mimoriadne dôležitej bitke pri Manzikerte bojovali proti sebe Byzantínci a Seldžuckí Turci. Na strane Byzancie však došlo ku konfliktu. Cisár Roman IV Diogenes viedol útok, zatiaľ čo rezervy viedol Andronikos Doukas. Druhý menovaný rozšíril správu, že cisár je mŕtvy a bitka skončila porážkou, i keď sa stále bojovalo. To spôsobilo nevídaný chaos. Oslabená armáda Byzantíncov bola z veľkej časti povraždená, cisára Romana zajali a zradca Andronikos využil situáciu a jeho rodina sa dostala na trón. Byzancia tak prišla o cisára, vojsko a čo je horšie, obrovské územia dnešného Turecka. Efekt opevnenia Neraz sa spomína obrana hradu alebo pevnosti. Byť v pevnosti je pre armádu výhodnejšie ako byť pred ňou. Predovšetkým pre múr, ktorý oddeľuje armády. Veľká armáda by bola radšej, keby tam žiadny múr nebol, zatiaľ čo menšej armáde prospieva. Mimoriadne dôležité je spojenie lukostrelcov a cimburia, ktoré poskytuje veľkú výhodu. Šíp letiaci smerom nadol urobí viac škody, ako šíp letiaci hore. Gravitácia je v tomto prípade dobrý priateľ obrancu. V stredoveku sme sa často stretli aj s obranou hradu, kde je možné zhadzovať z cimburia kamene, vysoko horľavý olej alebo čokoľvek, čo voľným pádom získa rýchlosť a vie ublížiť. Túto činnosť môžu robiť aj tí, ktorých úloha na bojisku by bola úplne iná a teraz by so svojou klasickou zbraňou nemali uplatnenie, čo zvyšuje celkovú silu hradu. Tí, čo zhadzujú kamene, môžu kedykoľvek zobrať do ruky meč alebo sa venovať inej potrebnej činnosti. Niektoré hrady majú viac ako jeden múr, čo sťažuje dobývanie. Zároveň neumožňuje niektorým obliehacím strojom, aby mohli efektívne poškodzovať vnútorný múr. Pred samotným hradom môžu byť pasce, ktoré znemožňujú efektívne útočenie. Útočiaca armáda tak musí prekonávať prekážky a to všetko pod intenzívnou paľbou. Niektoré hrady tiež majú veľké sklady na obilie, vlastné studne a pekárne. Môžu sa tak držať na živote dlho, zatiaľ čo útočiaca armáda musí zháňať potraviny. Hrad má samozrejme aj vlastnosti, ktoré môžu byť viac škodlivé ako prospešné. Ak musí slabšia armáda dobiť hrad, môže využiť fakt, že sa obrancovia nemôžu dobre pohybovať. Prehodenie mršín zvierat môže spôsobiť choroby, tak ako je problém schovať sa pred ohňom. V Poľsku sa stalo, že dobyvatelia zapálili drevený hrad pomocou zapálených holubov, ktorí sa vracali na hrad. Zaujímavým spôsobom je tiež využitie nedokonalostí v múre a odpáliť túto časť, čo okamžite vytvorí zdesenie. Oveľa menej drastický spôsob je využiť zradcu alebo trik na otvorenie brány, ako to bolo v Trójskej vojne. Inou možnosťou je otráviť studne, presmerovať potok iným smerom či zabarikádovať bránu tak, aby obrancovia nemohli vyjsť a nechať ich tak zomrieť od hladu. Výcvik Zbrane dokážu vyhrávať vojny, ale kto vyhrá? Ten, kto má lepší meč, alebo ten, kto vie svoju zbraň lepšie použiť? Načo je ťažký, obojručný meč pre niekoho, kto ho neudvihne? Aký zmysel má dobrý luk pre niekoho, kto nedokáže ani trafiť terč na krátku vzdialenosť? Keď sa spomenú slová ako samurai, viking, ninja, amazonka či sith lord, asi každému napadne, že ide o jednotlivca, ktorý niečo dokáže. Niekto, kto je dobrý v tom, čo robí. Obyčajných pešiakov je veľa. Stačí zbraň a základný výcvik. Čo však dokážu tí, čo dobre poznajú rôzne zbrane a taktiky boja a znesú úder, postavia sa a bojujú ďalej? Cez koľkých pešiakov prejde veľký bojovník, ktorý má za sebou dvadsať bitiek? Ako dokážu zmeniť výsledok obliehania elitní lukostrelci? Každá armáda sa skladá z nováčikov i zo skúsených bojovníkov, ktorí môžu ale nemusia posmeľovať ostatných. Dávať im rady, trénovať ich. Kto má lepší, dôkladnejší výcvik, ten väčšinou vyhrá v boji jedného proti jednému. Zabezpečiť dobrý výcvik je však náročné a drahé. Ak by sa niekto chcel stať dobrým šermiarom, potrebuje šermiarskeho majstra a veľa času na tréning. Musí sa naučiť dostať ranu a vstať. Musí sa naučiť odzbrojiť súpera, vykrývať jeho útoky a predpokladať, čo sa bude diať za sekundu. Najväčší bojovníci sú často tí, ktorí mali motiváciu na to, aby trénovali dlhšie a tvrdšie ako ostatní. Neraz je veľkým bojovníkom niekto, komu vyvraždili rodinu alebo sa stretol s podobným nešťastím, pričom má cieľ. Pomstu, ochranu slabších, čokoľvek. Povedzme, že stovka sedliakov chce poraziť dobre vycvičenú armádu. Musia získať zbrane, naučiť sa bojovať spoločne. Vykrývať svoje slabiny. Musia získať silu a skúsenosti s používaním zbraní, potrebujú brnenie alebo schopnosť ukryť sa. Musia vedieť, akú silu majú ich protivníci a čo robiť, keď pôjdu po nich. Ak sa prihlásite na bojové umenie, nebudú vám ukazovať ako niekoho uškrtiť. Budú učiť najskôr disciplíne. Duchovným hodnotám. Až neskôr sa učenie zameria na používanie rúk a nôh. Najskôr hlava. V opačnom prípade by nešlo o obranné umenie a teda sebaobranu, ale o niečo, čo do civilizovaného sveta nepatrí. V nejednom filme je ukázaný tréning, či už ide o reálny alebo fiktívny svet. Neo z Matrixu je pravdepodobne najlepším príkladom. Veľa tiež urobí škála tréningu. Čo urobí najlepší šermiar, keď nebude mať meč? A čo urobí niekto, kto má skúsenosti s najrôznejšími zbraňami a vie použiť aj kameň či vlastné ruky a nohy? Tréning je potrebný a ak má slabá armáda poraziť silnejšiu, tak minimálne základný tréning potrebuje. Tréningom sa tiež dá zistiť, kde sú nejaké limity. Iron Man dokázal poraziť súpera, ktorý sa snažil napodobniť jeho oblek, pretože sa už stretol s niečím, čo jeho rival nepoznal. Netradičné zážitky a dôkladná príprava tak môžu zmeniť priebeh bitky. Boj za správnu vec Čo majú spoločné tie najväčšie fantasy príbehy, finále playoff v ľadovom hokeji a boje jeleňov v období párenia? Istotne, spoločných čŕt môže byť viac. Jedna z nich je určite zmysel. Inak budú bojovať dva znudené kmene vo fantasy príbehu a inak budú bojovať poslední obyvatelia Minas Tirithu proti presile z Mordoru. Dobre vedia, že bojujú za zachovanie ľudstva, chránia životy všetkých, ktorých poznajú a vedia tiež to, že nebude žiadna druhá šanca. Bojujú za to, čo považujú za nutné, sväté, mimoriadne dôležité. Bojujú za to, za čo sú úprimne presvedčený a rozhodne nechcú, aby im to niekto zobral. Aj v najtvrdšom boji vedia, že ide o veľa a to im dodáva silu a odvahu. Indovia dobre vedia, že zbytkov nepriateľskej armády je potrebné sa obávať, lebo ich posilňuje zúfalstvo. Mladý útočník LA Kings vie, že ak on a celý jeho tím odohrá hru perfektne, bude zdvíhať nad hlavu Stanleyho pohár. Ak nie, tak pôjde domov sklamaný a sklame všetkých, čo mu verili a držali palce. Semifinále či hlavné finále playoff je najviac napínavé, lebo ide o všetko. Najlepšie zostavy, štedré bonusy za víťazstvá a veľké písmená v sieňach slávy, o ktorých všetci snívajú. K posledným zápasom v NHL patrí aj väčšia agresivita, rýchlejšie korčuľovanie a výkony na hranici ľudských síl. Tento mladý útočník vie, že musí dať gól – alebo dobre prihrať tomu zarastenému centrovi, ktorý tak rád využíva jeho presné prihrávky. Zároveň vie, že ak sa nechá zbytočne vylúčiť, všetkým to ublíži. Dookola si hovorí, že ide o veľa. O pohár, o krásne spomienky na celý život, o nezabudnuteľné fotky hráčov, ktorí sú úplne vyčerpaní, ale šťastní. Momenty, na ktorých záleží a zároveň tvrdá bitka, ktorá tu bude možno len raz za jeho športovú kariéru. Začína posledná tretina. Získava puk od obrancu a ide dopredu tak rýchlo, ako ešte nikdy predtým. Strieľa a nepriateľský brankár nedokáže dostatočne rýchlo presunúť lapačku. Svetlá za bránou svietia a diváci vstávajú zo stoličiek. Jeleň stretne jeleňa. Dajú sa do reči o tráve, poludňajšom slnku a zhadzovaní parohov. V tom obidvaja uvidia krásnu laň a ich priateľstvo sa zmení na súboj. Každý chce šíriť svoj DNA kód, spoznávať medzijelenie vzťahy a tešiť sa z rodiny. Zmeniť svoj život k lepšiemu, lebo takto je to správne. Trieskajú sa parohmi, až obidvaja dostávajú výpadky pamäte a strácajú pojem, kto sú, čo sú a kde sú. Laň sa na nich len pozerá, niečo prežúva a následne ide preč. O také necivilizované jelene nemá záujem, tak ide hľadať iného jeleňa na druhú stranu diaľnice… Za správnu vec, len z inej strany, bojovali Gréci i Trójania. Obidvom išlo aspoň podľa legendy o najkrajšiu ženu na svete. Každopádne, Gréci mali množstvo dôvodov na to, aby silného súpera odstránili z mapy. Trójania mali veľmi dobrý dôvod, aby bránili vlastné hradby. Pridala sa k tomu samozrejme mytológia, rôzne intrigy i fakt, že s veľkou silou prichádza veľká zodpovednosť. Bol Achilles starovekou verziou Spider-mana? A ako by sa správal v úplne inej dobe? Dokázal by viesť a zároveň nebojovať i napriek tomu, že by sa mu nemohol nikto v čestnom boji postaviť? Malé zhrnutie Ako môže malá armáda poraziť oveľa silnejšie vojsko? V tejto knihe je niekoľko príkladov, i keď reálna či fiktívna história ponúka príkladov oveľa viac. Ak sa stretnete s bojovými scénami pri písaní a hľadáte inšpiráciu, alebo chcete urobiť boj zaujímavejší, tak dúfam, že táto kniha prišla vhod. Urobme si krátku rekapituláciu, ako môže byť porazená armáda, ktorá by za klasických podmienok jasne ovládla bojisko. • Porazte väčšiu armádu vďaka rýchlosti, lepšiemu rozostaveniu jednotiek a vďaka tomu, že na lokálnej úrovni je možné armádu prečísliť. • Vyskúšajte matematiku. Dajte do vzorca celkovú silu armády a skúste nájsť spôsob, ako sa môže jej sila výrazne zvýšiť. • Ak má byť vlastná armáda silnejšia, potrebuje kvalitné zbrane. Dajte im prístup k zbraniam, aké súperi nemajú – alebo im umožnite, aby ich vedeli používať efektívnejšie. • Využite terén. Tak, ako ho využije hlavná postava z hry Prince of Persia, trpaslíci pri stavbe svojej pevnosti alebo Gréci pri Termopylách. • Posilnite morálku. Pri spomínaných Termopylách bojovali Gréci efektívne vďaka morálke, zatiaľ čo ich protivníci sa navzájom vôbec nepoznali, nevykrývali si svoje slabiny a mnohí z nich ani nikdy nevideli svojho kráľa. • Využite silu výnimočných jedincov. Herkules alebo iný hrdina by nikdy neboli známi, keby len stáli. Využite najlepších a ukážte ich silu či inteligenciu tam, kde je to najviac potrebné. • Starajte sa o zdravie a regeneráciu jednotiek malej armády, alebo ovplyvnite zdravie tých, ktorí stoja proti nim. • Mongoli a ostatné stepné národy, ako i partizánske jednotky domorodých indiánov a ostatní dokázali jednu vec skvele – zaútočiť a zmiznúť. Využite to. Oslabte nepriateľskú armádu bez strát alebo len s minimálnymi stratami. • Stará dobrá občianska vojna, agresívne využitie diplomacie a menenie nepriateľov na priateľov alebo aspoň na neutrálov dokáže urobiť viac, ako moderné zbrane. • Využite nepriateľa svojho nepriateľa. Možno nebude rovnaký názor na všetko, ale ak sa zvýši vojenská sila a rozdiely sa vyriešia až potom, môže to pomôcť dočasným spojencom prežiť. • Dostať zradcu do rád nepriateľa? Niekoho, kto vie vyvolať vnútorný konflikt, získať tajné informácie alebo bodnúť do chrbta toho, kto má výbornú stratégiu proti vám. • Zistite, aké výhody má opevnenie a ako môže profitovať aj tá armáda, ktorá vytvorí aspoň základné, narýchlo postavené opevnenie na dobrom mieste. • Výcvik. Čím viac výcviku, tým lepšie. Ideálne od niekoho, kto dobre pozná silu súpera. • Dobrý dôvod je potrebný. Aspoň jedna strana by mala bojovať za správnu vec, čo jej dodá silu.