Basnenie Martina Bachrata Autor Vydavatel Licencia Vydanie GKBN Martina Bachrata Greenie kniznica CC-BY-NC-ND Prve (2020) 010001 O knihe Basnenie ponuka citatelom pestry obsah roznorodosti zivotnych situacii, pocitov a zazitkov. Debutova zbierka Vas prevedie zaujimavymi cestickami zivota, na ktorych stretnete lasku, sklamanie, stastie, bolest, Boha, nadej, vzostupy a pady. Ocitnete sa v roznych etapach osudu. Verim, ze kazdy z vas si v zbierke najde tu „svoju“ basen, ktora bude v uzkom spojeni s Vasim vnutornym JA. A zbierka ako celok vas prijemne obohati a budete sa k nej radi opat vracat. Prajem Vam prijemne citanie. Sucastou su basne v slovenskom i ceskom jazyku. Obsah Basnenie 1 O knihe 2 Obsah 3 Cesta lasky 5 Daleka laska 6 Ked laska boli... 7 Klamstvo 8 Kriz 10 Kusok po kusku 11 Laska, ci loz? 12 Laska 14 Laskanie 15 Malo je casu 16 Mama 18 Miliony 20 Neistota 21 Neries ma 22 Obrazok 24 Pad 26 Polnocne lampy 27 Rozhovor dvoch tiel 28 Slza 30 Spomienky 32 Sanca 34 Tak hadaj, na co myslim? 35 Samsung Voderady 37 Vycitka 39 Zazracna 41 Zhon 42 Znamenia 43 Zvladnes to! 44 Zivot 45 Co jsem? 46 Hrich 47 Hvizdat pisen 48 S tebou 49 Schovavana 50 Cesta lasky Si mojim stastim, no i smutkom, za Tebou letim, strmhlav burkou. Cez dlhe rieky, co nemaju ustie, vysoke hory, kde strom neustale rastie. Ponad krdle vtakov, dotykam sa nebies, popod pevnu zem, kde niet ziadnych telies. Za Tebou taha ma, osud, co bol mi urceny, nad hlavou palava, si poklad pre mna stvoreny. Nic ma nezastavi, ani husty dazd, idem si za laskou, v ustrety tolkych kras... Daleka laska Daleka laska bez lasky dava nam otazky co bude s nami ci bez nas ty dobre vies ze odpoved je v nas Tak nastavme zrkadlo zahodme masky ukazme svetu nahotu co skryvame pred sebou satami dusime to krasne co prebyva v nas.... Ked laska boli... Ked laska boli, ked nie si pri mne, srdce mi zviera, pomaly mi umrie... Ten strasny pocit, ked ta pri sebe necitim, oci mi placu, uz ani nevidim. Ked laska boli, ked chybaju mi dotyky, Tvoje nezne pery, Tvoj usmev jediny... To po com tuzim, len Ty v sebe mas, si moj poklad, na nic sa nehras... Ked laska boli, ked necitim Tvoj dych, to sepkanie do uska, nehu ruk Tvojich... Si pre mna vsetkym, co v zivote mam, pri Tebe stracam hlavu, na svet sa usmievam. Ked laska boli, ked Tvoje bozky sa mi vzdaluju, viem, ze ine milovat nebudu, Tvoja vona krasna, vryva sa mi do koze, citim ju, ako by sme boli pri sebe. Ked laska boli, ked kilometre nas delia, viem, ze nasa laska vsetko zdola. Sme tu, milujeme sa navzajom, laska je laska, si mojim splnenym snom. Klamstvo Placem s vycitkou, a s bolom na dusi, ze zas sklamala som, toho, co ma lubi. Preco je tak tazke, povedat pravdu do oci, ked nechces druhemu ublizit, a seba zachranit? Povedz mi klamstvo, ty hriech zo spytovania svedomia, preco taku silu mas, ze potom ludi k slzam dohanas? Na co si sa narodilo, na co zijes medzi nami, co si malo naponahlo, ze sa nedozijes velkej slavy?! Si sice hriech skryty, ale slavy si sa nedozilo, clovek je z teba chory, ked zisti, ze sa ta chytilo. Povedz, dokedy budes zit, a nase hriesne duse nicit?! Alebo si to rozmysli, a prestan robit nezmysly! Myslim, ze uz bolo toho dost, a premen sa na uprimnost, aj ked je pravda obcas tvrda, no klamstvu sa nikdy nevyrovna..! Kriz Bludime v srdci, bludime v hlave, sme ako na strelnici, cakame, co sa stane. Do myslienok padame, v citoch sa topime, nevieme kam ist, sme pocestni bez navratu spat. Schovavame sa za smutok, kupeme sa v slzach, nikto nema narok, vrtat sa v nasich ranach... Nesieme si svoj kriz, pomoc nam netreba, sami musime na to prist, co to vlastne znamena... Kusok po kusku Ked pohladi ma na licka, ten Tvoj usmev sibalsky, hned napadne ma pesnicka, ... ja neviem, zit bez lasky. Ked pozru sa na mna Tvoje ocka, ja citim chvenie v celom tele, zacina sa rozpravocka, ktorej koniec konci skvele. Ked pocujem to Tvoje: „Milujem Ta!“, moje usta nevydaju ani hlasok, vtedy odovzdavam sa Ti cela, prosim, vychutnaj si kazdy kusok. Ked Tvoje ruky pohladia ma, a teplo vstupi pod pokozku, vtedy stuhnem ako skala, pod ku mne blizsie, este trosku. Ked nadherne je nam dvom, ked mame k sebe tak blizko, kusok po kusku k nasim snom, pomaly radsej, no hlavne isto. Laska, ci loz? Ked pravda boli viac ako loz, co chceme potom radsej pocut?! Klamstva, co bodaju ako noz, ... ci slova, ktore maju svetom pohnut?! Darmo chceme byt spravodlivy, ked nepozname samych seba, ludia vedia robit divy, ak laska vstupi do ich tela. No nie vzdy sme triezvy, v nazoroch, co hovorime, mame pomutene hlavy, ked do druheho sa ponorime. Snazime sa zachranit, vsetko pre nas vztah, no nie vzdy sa da ubranit, ked zlo ma prvy tah. Mylime si rozne pojmy, klameme si navzajom, mame z toho hrozne dojmy, ked laska mizne kazdym dnom. Treba to tu zastavit, zalezi len od nas, da sa tomu ubranit, aj Ty to v sebe mas. Laska Laska, to krasne slovo na pat pismen, co vlastne ale znamena, bolest a zial len, ci radost a stastie, co kazdy ma? Vyslovene snad v kazdom jazyku, sa da precitit az do kosti, nezabudne na nu nikto, kto skutocne ju pociti. Je len jedna, no podob mnoho, prava, ci falosna pre niekoho, vryva sa nam do srdca, ako ked dlatom do kamena. Piseme ju vsade, kde sa len da, zdobime nou prazdne miesta, no naveky nam zostane len v srdci, a v spomienkach az do nasej smrti... Laskanie Kracam Ti v ustrety, krasnych dni, co nam den pripravil, to nik nezazil. Lasku dvoch tiel, my neminieme ciel, oddame sa jej, az do rannych hmiel. Privolame rozkos, zahodime falos, do vrucneho objatia, hadky nepatria. Milovanie nase, je putovanie v case, cestou okolo sveta, tak lahko sa prejst neda. No ja si Ta prejdem, az k vrcholu zajdem, do vysin rozkose, kam iny nemoze, len ja, si Ta k sebe priviniem... Malo je casu Malo je casu, na to, aby sme sa hadali, dni utekaju, aby sme si ublizovali. Zivot je kratky, aby sme si hadzali polena, tak sa milujme, ved to vela znamena. Malo je mesiacov bez spolocnych vyroci, ktore sme po cely zivot spolu prezili. Domace nasilia naplnaju nase rodiny, co sme zvery, ci nejake spodiny?! Malo je nadhernych tyzdnov v mieri, z kazdeho kuta na nas niekto mieri. To silne objatie, co dokaze nas rozpalit, niet nad pretvarky a falos, treba to zastavit! Malo je krasnych chvil na lasku, na nehu, ci vasen, tak potrebnu. Nevrazivosti a zavisti je tu plny svet, co by tu zostalo, keby nas niet? Malo je nezabudnutelnych okamihov v zivote, ked stojime vzdy jeden pri druhom po boku. Uprimnosti ubuda, tak sa potom nedivme, ked vrahovia nam unikaju na slobodu. Malo je sekund na to, aby sme si prejavili naklonnost, toleranciu a pochopenie, to malokto berie za samozrejmost. Tak si vazme jeden druheho, ze sme tu, neostava casu vela, dnes sme, zajtra mozeme odist na inu planetu! Mama Mama je ta, ktora prichyli ta, ked nemas kam ist a je ti zima, ta, ktora navari ti, ked si hladny a voda uz nechuti ti. Mama je ta, co oblecie ta, ked na seba uz nemas co dat, ta, ktora nehladi odkial si a prichadzas, ked uz vela kutov ulic za sebou mas. Mama je ta, co utrie ti slzu z oka, ked steka ti po tvari od nestastia, ta, ktora pochopi ta, ked ostatni ta znenavidia. Mama je ta, ktora pohladi ta, ked mas pocit, ze si tu na zemi sam, ta, co vie citat tvoje myslienky, aj ked si myslis, ze si asi z inej planety. Mama je ta, ktora poradi ti, ked cudzie slova su ti bludiskom, ta, co pozna tvoje chyby, ked ini ta za ne nazyvaju smetiskom. Mama je ta, co po tebe vzdy uprace, ked nemas cas a ponahlas sa do prace, ta, co nepovie ti, za to krive slovo, ked cudzi by ta zbil zas za to. Mama je ta, co nezdvihne na teba ruku, ked urobis nieco zle a vsetko je ti vo fucku, ta, co na miesto toho objima ta, ked iny by zdral kozu z teba. Mama je ta, co nadovsetko miluje ta, i ked mas casto pocit, ze nie vzdy to tak byva, ta, co nezaklame ti nikdy do oci, ked spytas sa jej na podstatu veci. No ja mozem povedat, ze taku mamu mam, preto si ju zo srdca uctievam, majte to aj vy na pamati, lebo vasu mamu vam nik nenahradi. Miliony Miliony hviezd nad hlavou, hadam, ci je medzi nimi aj ta moja, ci sa skryva, alebo mi je vecnou oporou, ked cesty sa mi krizia. Miliony ludi na tejto Zemi, no ja tuzim len po jednej, ci sa ku mne prihovori, laske pravej, laske vecnej. Miliony riek a mori vody, a ja prahnem, topim sa v nej, no nie kazda mi smad uhasi, snivam len o tej mojej jedinej. Miliony zrniek piesku, hladam Ta v nich, som uz na dne, odpovedz mi prosim na otazku, milujes ma? Daj mi prosim znamenie.... Neistota Dusi ma neistota, co bude s nami, ci ma budes chciet, pri nasom stretnuti. Ci dokazem Ti, ze prave ja, som pre Teba, ta prava. Ci okuzlim Tvoje srdce, co nevie, co bude s nim, ci chce muza a ci zenu, to vobec netusim. Ci budes tuzit, stretnut sa opat, ak Tvoje srdce bude prahnut, ci mam vratit sa spat. Neistota vo mne drieme, zoziera mi cele telo, bojim sa len jedneho, odmietnutia Tvojho.... Neries ma Nesud ma, ak ma nepoznas, nie som to ja, co si namyslas.. Nepoznas moje ziale, co prezivam, ze trpim stale, i ked len premyslam... Nevies, co mam vo vnutri, co sa ma dotyka a kto zas poburi, ked padam na kolena... Neries moju minulost, co som zazila, mam na to dovod, preco som tak spravila… Nebud mudry, viac ako sa da, i Ty si z masa a kosti, ja sa nepredam... Nekric po mne, nie si ziaden boh, viem, co sa stane, no nedam znat navonok... Nechaj ma tak, ries svoje „ja“, moze to byt naopak, ta druha strana... Nepozeraj na mna zhora, pysnym svet nepatri, lebo budes citit floru zdola, ked telo sa na prach obrati... Nehovor, co mam robit, ucim sa na chybach, musim dalej zit, zivot nie je o nahodach... Obrazok Malujem obrazok, farebnu duhu, vela mam otazok, ... mraky tam budu? Nakreslim slnko, hrejive luce, odstrcia mraky? To nie je iste. Trava sa zelena, kvetinky rastu, zaprsi z rana? Dufam, ze nezoschnu. Chrobaky vyliezli, napit sa dazda, slnko ich vysusi? Snad sa neutopia. Domcek uz stoji, kazdy ma svoje miesto, nic sa uz nezmesti, je plny priestor. Obrazok hotovy, odpovede jasne, krasny je farebny, vyhram to iste. Pad Vstavame, opat z padu hore, na seba hladime, brata v sebe nevidime. Cia je to chyba, ked podlamuju sa kolena, hriechov pribuda a kazdy na Boha zabuda?! Topime sa v ziali, na dusi nas to pali, malo je radosti, len same starosti... Nenosime v sebe tuzbu, po lepsom duchu, hadky nahradzaju modlitbu, klesli sme do minusu. Teraz je uz neskoro, co bolo, to bolo, nic hrozne sa nestalo, skusme to odznovu, tak podme do toho! Polnocne lampy Polnocne lampy svietia tmou davaju nam znamenia zivotom Ked padame na kolena a cesty spat niet vtedy spozname krok vpred Do tmy nasho osudu nasho bytia ked hrame nasu hru a pravidla su pevne bud cierne alebo biele ideme dopredu do boja s nocou kym ranom lampy nezhasnu... Rozhovor dvoch tiel Na ustach tuzba, tak pobozkat ma skus, ja nie som cudzia, ... pod sa ku mne pritisnut. Dotyky nas dvoch, nie su nam nezname, hovorme o pocitoch, len do oci si neklamme. Povedz mi o tych Tvojich, ja Ti poviem tie moje, prisaham na vsetkych svatych, ze sa nic zle nestane. Najlepsie sa hovori, recou tela s vasnou, srdce mi zrazu zahori, tak uhas ma vodou. Rec tiel v objati, to s Tebou zboznujem, vo svete sa nestrati, preto o Teba bojujem. Si mojim navodom, na spravny rozhovor, mam tisic dovodov, neskoncit s Tebou pohovor. Slza Co skryva slza v Tvojom oku, majovu lasku, ci bolest azda? Za koho je vyliata, ci steka len tak? Nech je teda prekliata, ked trpis, Boze zas! V tichosti steka, po lici klze, zastavit sa neda, v dusi mas noze. Tak povedz mi prosim, kto je pricinou, v srdci Ta nosim, nejdem za inou. Utriem Ti slzu, zazeniem zial, malo je casu, prijmi moj dar. Davam Ti seba, nic viac nemam, Lubim len Teba, tak mi to prepac... Spomienky Spomienky lasky, pridali mi vrasky, kolko ich bolo, vie len malokto. Dobre i zlozite, zle aj privetive, take vsetky boli, doteraz to boli. Spocitat sa nedaju, jedna druhu poznaju, nestacia mi prsty, maju ma uz v hrsti. Koho by to napadlo, preletim ako lietadlo, ponad vsetky vztahy, snad sa to raz strati. Usadim sa v laske, jedinej tej pravej, bez pocitu viny, co sme to kedy zazili. Co bolo, to bolo, uz je aj tak neskoro, na platanie rana chyb, nik neostane bez pochyb. Podstatna je pritomnost, premenme ju na radost, pozerajme vpred, laska, ty nam neulet. Zakotvim ja pri Tebe, pritulme sa k sebe, srdce Ti otvorim, dusu do dlani vlozim. Sanca Ked pada dazd z Tvojich oci, vtedy mas pocit, ze si tu sam, no tym sa vobec nic nekonci, lez zacina nova vyzva, ktoru mas. Je milion pocitov, ktore nas nicia, ale nadej v srdci nikdy neumiera, ludia prichadzaju a odchadzaju v zivote, tak sa vzchop a nestoj tu necinne. Obzri sa vokol seba a uvidis, ze ludia sa nevedia len mracit, laskou usmev vycaris, a stastie sa nebude bat k Tebe priblizit. Laska si ta raz urcite najde, ved kazdy ma na nu narok, tak zbav sa tej beznadeje, a otvor svoje srdce, zene - navonok. Nehanbi sa za svoje city, vsetci sme len ludia z masa a kosti, lebo prava laska pride len raz, tak vyuzi sancu a si to nepokaz! Tak hadaj, na co myslim? Tancujem ti na tvari, usmev ti hra farbami, pobozkaj ma teraz hned, poznas moju odpoved. Prstami ti kreslim duhu, chces mna, nie tu druhu, opytaj sa este raz, priviniem sa nadoraz. Zaviazem ti oci stuhou, pevne chytim druhou rukou, ci mi veris, a ci nie, milujem Tvoje laskanie. Chces byt hore, ci radsej dole? Alebo si mam vybrat ja? Tuzbou postel zapalujes, a mna len voda oblieva. Tak uz poznas moje inotaje? Zoliky sa ti minaju, mne beha mraz po chrbte, a stopky sa zastavuju. Uhadol si, to mam radost, tak ber prachy, ideme. Necakajme na marnivost, a si to teda uzime... Samsung Voderady Uz mam dost tej pretvarky, ze bavi ma tato praca, uz nevladzem stat na nohach, tvarit sa, ze ma to laka, ze je to to, co ma tak bavi, kukat na tie sproste hlavy, znasat dennu sikanu, ked nevstupim do davu, kracat so stadom krav, co vedia len zrat travu, chlastat a vrieskat po chodbach. Neznasam tych pajacov, co sa hraju na panov, lietame jak take handry a nikoho to ani netrapi, ci sme ludia a ci nie, hlavne, ze maju premie, vykricane hlasy, sme ako vypusteni z basy, kde je sever nepozname, nohy si skoro dolameme, kam to takto dospejeme? Ziadna sudnost ani mrav, kam sme sa to dostali, sme ako na obetnom oltari, ked ma sa zacat kar. Z tohto miesta mi je zle, som zvedava, co sa tu este zomelie, mraz mi chodi po chrbte, zlost mi prudi zilami, ja nedozijem do jari, ked tu zostanem... Vycitka Dnes za mesacneho splnu, velku bolest v dusi mam, ze zas nastal ten cas, kedy hriechom podlieham. Ze opat trapim ludi, ktorych mam tak velmi rad, a velmi mi to vadi, ze som ich sklamal uz tolkokrat. Nemam v sebe tolku silu, pevnu volu vytrvat, zostat v tej blazenosti a laske, ktoru chcel by som tak velmi mat. Neviem, kde je chyba, miesto, kde to zacalo, no, bolo mi to treba, to, co sa zomlelo ?! Pokusenie z kazdej strany, ruti sa jak rychlik, ciha rovno na slabosti, o ktorych nevie skoro nik. A ked znovu podlahnem, tak sa pod zem prepadnem, nech je menej tych, co tu robia krik. Skusim to a pokusim sa, nevzdat sa a vyzbrojit sa, proti tomu prekliatiu, co ma robi nestastnu. Ma to tak asi byt, Boh ma so mnou iste plany, tak skusim ho pochopit, a vsetko s radostou prezit... Zazracna Zazracna je chvila, ked som s Tebou, ked mozem citit vonu Tvojho tela, ja nemozem, no inak sa neda, ...ked som vedla Teba, stavam sa sebou. Zazracna je noc, ked sme jedno, ked tuzis po mne a ja po Tebe, a nase tela sa chveju pod perinou, vtedy viem, ze laska nam kvitne bezpecne. Zazracny je den, ked minuta plynie ako hodina, ked cas sa nam sem-tam zastavi, a my zijeme iba pre seba, vtedy poviem si, ze zit zivot sa oplati. Zazracny je cas, ked pozriem do buducna, ked vidim stale nas vo vrucnom objati, vsetko sa vo mne zrazu prebudza, stastna som a nadej mi srdce zaplavi. Zazracna si TY, moja laska, co vie ma urobit i stastnou, nik ma tak nepochopi a nepolaska, som vdacna za to, ze si a so mnou! Zhon Neustaly zhon, ludskych mas, bije ako zvon, vsetkym na poplach. Narazame do seba, uniku uz niet, pozrime sa na seba, ci je cesty spat. Nepozname brata, zastavme ten cas, kazdy krok sa rata, ciel je na dosah. Nastavme si zrkadlo, to pravdu vie, dlho to uz trvalo, prehovorme do duse. Nech tento svet, pozna svoju buducnost, staci par spravnych viet, a odvazny krok vpred. Znamenia Si pristavom mojich snov i priani, mozno sa to v tomto mori strati, no ja ti posielam spravu vo flasi, ...ci sa ti to paci, ci nepaci. Si moja pevna poda na pustom ostrove, kde Robinson uz svojho Piatka nenajde, ja som ta uz nasiel, snad to tak zostane, bez Teba neviem zit, som chyteny do pasce. Si mojou mapou, ked som strateny, cerveny krizik na nej farbou natrety, ked poklad je uz davno najdeny, nic viac mi netreba, zivot je nadherny. Si sirenou, co udava mi smer, ked bludim na mori a neviem, kde je sever, pri Tebe mam pokoj a v srdci mier, vies, ze Ta neskutocne moc MILUJEM!!! Zvladnes to! Tazky je zivot, ked si sam, no hlavu hore, nezufaj, pridu i lepsie casy, ...za to rucim, pocuvaj svoje hlasy. Obcas sa ti stane, ze podlomia sa ti kolena, vec, ze nie si na dne, vzdy to nieco znamena. Clovek musi i spadnut, aby mohol opat vstat, no nemal by si zabudnut, ze to nikdy nesmies vzdat! Vzdy tu niekto je, pre koho musis zit, nezufat a ist dalej, drzim palce, len to pochopit! Zivot Zivot je tazky boj, ked nim kracame, zivot je tazky bol, ked priatelov stracame, zivot je utrpenie, ked rany tak velmi bolia, a aj ked chceme, tazko sa hoja. Zivot je cesta pralesom bez mapy, zivot je ako silny uder do hlavy, zivot je rovna dialnica bez konca, ked sme najviac zufali, pride zakruta. Zivot je hriech, za ktory si mozem sam, zivot je peklo, co tak velmi pali nas, zivot je diera vo vrecku, ktoru mam, ked stastie mi nou stale unika. Zivot je ako zahada bez rozlustenia, zivot sa nezmeni, aj ked sa veci menia, zivot je velka jama, do ktorej padame, az kym nas nezasype cierna zem. Co jsem? Kolik lidi vi, co jsem zac a pak jen plac a ruce v dlani.. Mozna, ze jsem ta, co vkrada se do snu, ta chladna i mraziva, bez lasky a pocitu... Mozna, ze jsem jenom stin, co jde za Tebou, na dne lacinych vin, kdyz kracis za jinou... Jsem prizrak noci, kdyz andele padaji, bez sily a moci, kdyz demoni se vraceji... Jsem tou nocni murou, co narazi do lamp, kdyz jdes kolem tahany snurou za svetlem sve nove lasky… Hrich Na obloze ptaci, krdel vran se vraci z cesty daleke dalky vzdalene Az k nam kde soumrak prebyva slunce se zakryva temnotou nasich hrichu Z pokoleni na pokoleni prebirame pychu nasich starych otcu a mam v nadeji, ze se to raz strati... Hvizdat pisen S Tebou chci hvizdat pisen, po ktere nemas zizen, jejimi slovy si Te ziskam, mas radost, ja tak ziram.. Polikej mou melodii, srdce prasti, srdce sviti, zatanci si klidne, ja budu tleskat v rytme. Jde ti to skvele, uz umis i dele, v ryme si se nasla, hvizdat oboma prstama.. Tahle pisen nema konec, musim rici, ze si borec, znas ji uz celou naspamet, souzvuk dusi, je tu zpet... S tebou Rekni mi, Pane, jestli je to snadne, koukame na sebe, jestli se zhodneme Je tolik v nas, spousta otazek, spasi nas, spolecny obrazek? Tolik prekazek, nas jeste ceka, chci jen Tvuj polibek, vzdalenost prokleta Cas je pomaly, jestli se sejdeme, nase stretnuti, snad nepomine Vzdyt mam ten pocit, ze Te uz znam, chci s Tebou projit, zivotem dal... Schovavana S malou radosti, divam se na svet, snad prileti, to stesti, ke mne spet... Lide si chodi, ja stojim na miste, snad se priblizim, ke zazraku malickem... Snad slzy mi uschnou, usmev se vycari, hrat si na schovavanou, mne uz fakt nebavi.. V ustrety nadeje, kracim si vpred, doufam v andele, snad se to stalo, naposled…