Bez ruska Pavel Sekerak Autor Vydavatel Licencia Vydanie Autor obalky Pavel Sekerak Greenie kniznica CC-BY-NC-ND Prve (2021) Pavel Sekerak O knihe Ti, co poznaju moju tvorbu, uz dobre vedia co mozu od tejto zbierky basni ocakavat. A nemylia sa. Opat to bude vyvazeny mix romantiky a depresie poukladany do versov. Basne su rozmanite nielen tematicky, ale tentokrat i samotnou formou. Niektore su pisane volnym versom, ine su plne gramatickych rymov. Kazda z basni ma svoj vlastny rytmus, preto je mozno lepsie necitat ich vsetky naraz na jeden nadych, aby sa citatel nepripravil o zazitok a nechal tak priestor na vstrebanie emocii, ktore som sa v nich snazil sprostredkovat. A uz tradicne nebude chybat ani niekolko basni v „cudzom“ jazyku. Obsah Bez ruska 1 O knihe 2 Obsah 4 Bez ruska 5 Suznenie 6 Kym spis 7 Zobudme sa 8 Predstavy 9 Som tebou 10 Naruc 11 Kolkokrat 12 Zhasni 13 trojrozmerne 14 Skala 16 Kostolik 18 Drevak 20 Modry dom 22 Origami 23 Cierny caj 24 Nejaka rymovacka 25 Nocne mory 27 Posledna z hviezd 28 Nezabudky 29 Leto na Liptove 30 XX 31 Terke k narodeninam 32 Az 33 Jedina 34 Usinam 35 Bez ruska Niekolko veci po ktorych tuzim: Lahnut si s tebou na postel z ruzi. Stratit sa v hlbke, tych tvojich zreniciek. Niekde v chalupke, uprostred viniciek. Tam tvojim dychom si naplnit pluca. Korunu lasky ukut za horuca. Neslusne navrhy sepkat ti do uska. Vidiet ta nahu. Vidiet ta bez ruska. Suznenie Bosymi nohami drvim crepiny rozbitych tuzob na este mensie kusky. Dobre viem, ze nic z teba mi skutocne nepatri. Aj napriek tomu ta volam, ukry sa so mnou v tme pod mojimi vieckami. Odovzdaj sa mi, tak ako sa ja davam tebe. Zvadzaj ma. Zvadzaj a zviaz ma svojim telom. Priputaj ma laskou k stene. Bozkami rozduchaj ohen, ktory hori na bielo. Spolocne v nom zhorime a rozbijeme atomy vonaveho rana. Tie, ktore ta rozochveju tak nadhernym suznenim. Kym spis Kym spis ja budem anjelom, svojim ruchom ta prikryjem. Vo sne na mieste vzdialenom, ti slzami nohy umyjem. Tulas sa v nadhernych predstavach, tisko zahalena do perin. Povabne tepla a vonava, krehka sta usmev balerin. Celu noc budem sa divat, budem ta strazit bez kridel. Zatial co ty budes snivat, o svetoch, ktore nik nevidel. Zobudme sa Zobudme sa do sna, v ktorom lenive rano, neberie ohlad na usvit. Do sna, v ktorom milenci horia vonavym objatim. Zobudme sa do sna, v ktorom staci len malo, staci len chvilu nerusit. Do sna, v ktorom ziskas mna a ja ta uz nestratim. Predstavy Rozmyslam ake by bolo, zobudzat sa rano pri tebe. Predstav co mam je mnoho, o nas, o mne a o tebe. Divam sa ako vonava, o comsi tajne snivas. Mozno mi chyba odvaha, priznat ako mi chybas. Tuzim byt slnecnym lucom, ktory ta rano hladi po tvari. Stanem sa huslovym klucom, hudby, ktora ta rozziari. Pritisnem sa ti k hrudi, chcem tvoje srdce pocuvat. Nehladiac na nazor ludi, navzdy ta budem milovat. Som tebou Som tienom tvojich mihalnic, tym co sa dotyka farieb duhovky. Som kvapkou v jamkach tvojich lic, co usmevy rataju na stovky. Som hviezda co zanikla skor, nez ta pohladil jej prvy luc. Som voda, ktora steka z hor, som zamok pre tvoj kluc. Som odvratena strana mesiaca, zapad slnka zahaleny smogom. Som nadej, ktora sa nestraca. Som tvoje posledne zbohom. Naruc A kde je zivot teraz? Mizne. Straca sa. Ako cokolada z tvojho tela pri svetle nocnej lampy. Hoci este trochu ostalo medzi prstami. Narodili sme sa umriet v samote v tuzbe v bolesti. A predsa potichu a v tajnosti otvarame naruc nadeji. Kolkokrat Kolkokrat musi laska umriet, aby sa opat mohla v bolesti narodit? Kolkokrat ta musim stretnut, aby som prestal verit v nahody? Kolkokrat este musim prehrat, aby som konecne bol prvym? Ako dlho bude trvat, kym vsetko, co som slubil, splnim? Kolko slz je dostatocne vela? Kolkokrat musime ist na spoved? Dostanes vsetko co by si chcela? Privela otazok a ziadna odpoved. Zhasni Je toho malo, viem. Toho co smiem ti dat. Ty si jedina z zien, ktoru tuzim mat. Vedla teba sa zobudzat, tak velmi po tom tuzim. Sepkat ti ako mam ta rad... Bojim sa, ze si to nezasluzim. Ale kto z ludi si ju zasluzi? Laska sa dava ked sama chce. Ani par trnov v tucte ruzi, neuberie im na krase. Si pri mne ked vecer zaspavam a rano si prve na co myslim. Mam mnoho chyb, uznavam, jednym som si vsak isty. Ak v tomto nasom svete ostalo este trochu lasky. Ty ju mas v srdci, viem to. Tak ku mne pod a zhasni. trojrozmerne Pozri na priestor medzi nami, posiaty je spomienkami, kym zostanu s nami, nebudeme sami. Farebne i cierne, pismo, ktore bledne. Milujem ta verne, dvoj i trojrozmerne. Skala Bludime vo vysinach, chodnikom ukrytym v hmlach. Tam je nas ciel, tam by som siel s tebou aj sto ci tisickrat. Tento vyhlad patri nam. Nad oblakmi vyhravam. Nebo je tam, kde teba mam, kde ta po kuskoch spoznavam. Citas mi z pier uprostred skal. Tam, kde ten kriz slavny stal. Pod nami zem, dlhy je tien, slnko viac neblizi sa k nam. Hladime do dialky dni, samote sme neverni. Kym som s tebou. nekracam tmou, tulame sa krajinou snov. Kostolik Tam, kde som este nesmely, prvykrat uzrel tvoju tvar, tam byval maly kostolik na brehu z ostrych skal. Dnes len veza je spomienkou na tieto davne casy. Ja vsak ked vidim ju, myslim na tvoje vlasy. Tam, kde breh priehrady obmyvaju vlny, je miesto, na ktorom sa nas sen splni. Drevak Uprostred lesa, uprostred hor kraca neznamy vysoky tvor. Hrdo nesuci prapor slobody, kraca cez luky, kraca cez vody. Kam? Nikomu neprezradi. To tajomstvo si strazi. Opytat sa ho na to, nikto sa neodvazi. Tak sa len mlcky divame na jeho mohutne telo. Odvahu v sebe hladame, ci sa ho dotknut nesmelo. Nic to s nim nerobi, je cely dreveny. Mozno sa po bozku na princa premeni. Modry dom Prisiel si uz takmer o vsetko, niekolko stien este stoji. Par fotiek prikrytych omietkou ti rany nezahoji. Kto si na teba spomenie ked sa uplne pominies? Neboj sa, viem o niekom, v ktoreho srdci nezhynies. Kto lubi tvoju krasu, nemoznu opisat slovami. Aj ked kruty zub casu, nici podlahu pod nami. Origami Obdivoval som cierne motyle, ale to iba do chvile, nez uzrel som tvoje oci belase, nez som ta spoznal po hlase. Odvtedy viac nie sme sami, na modrej guli pod hviezdami. Ako spieva niekto znamy, tak aj laska je tu s nami. Mas krasu dcery, usmev mamy, krk co vonia kvetinami. A ja sa hram so slovami retrogradne origami. Cierny caj Niekedy chceme asi prilis vela, chceme vsetko, a to hned! Neviem ti dat, co by si chcela, toto je moja odpoved. Neexistuje riesenie, co je mrtve to takym aj ostane. Neverim vo vzkriesenie, nie je to mozne, to sa nestane. Nezelal som si viac ci menej, nez to co sme chceli obaja. Za to co sa stalo ci nie, nepojdeme do raja. Skoncime v chladnych rukach, krutych anjelov tmy. Duse vaznene v mukach, uz to viac nie sme my. Nejaka rymovacka Nebo je zas zatiahnute ako rucna brzda. Nevieme sa dohodnut kde si vecer ustlat. U teba ci u mna? Dalsi dovod na hadku. Za to co sa teraz stane, zatvoria ma do chladku. Hodim sa sem dokonale. Basnik, ktory vrazdi. Netopiere na povale. A prechadzky v dazdi. Ze tu nieco nie je OK, to predsa vie kazdy. Az po smrti dozvieme sa, ci je mozne zit navzdy. Nakoniec tu aj tak vsetci ostaneme sami, do hliny sme obleceni a predsa sme nahi. Dostaneme vsetko, co si ti druhi priali, ale uz to nebudeme mat na koho zvalit. Nocne mory Nekonecne ticho pohlcuje vykriky duse krci sa a skuvina. Zufalstvo sa zhmotnuje v bolest, o ktoru sa s nikym nedelim. Vytrvalo sliape po nadeji, udusi ju uz v zarodku. Vsetko sa stava nemoznym. Nema zmysel o cokolvek sa pokusat. Vazenie mysle i tela. Pevne zovretie beznadeje. Ona bude jedina, ktoru smiem milovat. Posledna z hviezd Ci chcem alebo nie, bez teba som nikym. A vsetko to nevinne vokol seba nicim. Z ust mi zneju slova, co mali ostat zamknute. Ostava pozbierat hviezdy na zem spadnute. Vsetky maju mena, volaju sa ako ty. Ostala len jedna co ziari do temnoty. Nezabudky Divam sa do hlbky nezabudiek. Su vesele a hrave. Ziaria stastim ako padajuce hviezdy. Horia vasnivym plamenom, az kym sa nedotknu zeme. Neziju pre zajtrajsok. Ten mozno nikdy nepride. Ich jas patri dnesku. Pretoze dnes sa vsetko zmeni. Dnes si pretrhla moje puta a dala mojej samote nove meno. Nazvala si ju slobodou. Leto na Liptove Len tak si lahnut do travy a citat spravy pisane na nebi bielou penou. Dychat cez stonku z pupavy nechat sa vabit potokom, skalami a ozvenou. XX Je jesen a nema zmysel sa nahlit. To, co ti uslo, ta aj tak caka za rohom. Prilis malo casu na to ho marnit, radsej sa vyber niekam s batohom. Dni koncia skor ako sa skonci veta o suvetiach nema zmysel hovorit. Z nicoho nic je tu pestra paleta, ktorou mozeme nas svet ozdobit. Ale pred dotykom chladneho slnka neskryju ta tiene nahych stromov. V spadnutych listoch snad najdes par rovnakych chromozomov. Terke k narodeninam Jedneho dna, ked sa pozries do zrkadla, zrkadlo sa bude divat na teba. Spytas sa seba samej odkial si sem spadla, pohlad obratis smerom do neba. Na miesto, kde mas svoj domov, aspon podla toho co hovoria. Ktovie ci ho raz uzriem... Aspon tie spodne nadvoria. Verse pises jazykom anjelov, ja ostavam vo svete priamociarych slov. Vonaju tajomnou nadejou, prisla si snad zo sveta snov? Po ovoci ich poznate, aj ked teraz nosia ruska. Prajem ti zo srdca celeho vsetko najlepsie, Hruska. Az Az budu basnikem vsemocnym, stanu se muzem tvych snu. Stanu se mesicem jehoz stin, prozari v srdci tmu. Na moreplavce se promenim, jenz utone v modri oci tvych. Oddany rtu tvych vabeni, nebot dik tobe pozna smich. Stesti a touha se zhmotnuje, v dotycich nasich tel. Libam te a to te vzrusuje... Kdybych te znovu libat smel... Nebylo by mista na tele tvem, jehoz by se me rty nedotkli. A nadra tva bych dotekem, laskal cely noci, dny. Jak nejjemnesi latka na svete, je tvoje heboucka kuze. Az budou stromy v rozkvete, zmenim se v takoveho muze. Jedina Kdybys tak lasko vedela, jak moc pro mne znamenas. Uprimnost tva a duvera, kterou ke mne mas. Poznala bys, ze jsi jedina, pro kterou hodlam byti. Pro kterou necham hvezdnou zar, i ve dne jasne svitit. Nebot na svete neni zadna z zen, jenz by se tobe vyrovnala. Jenz by srdce i telo sve, do rukou mych odevzdala. Usinam Zahalen do tve vune, do tepla tveho objeti. Divam se na tebe. Divam se do tvych snu. Unasis me do sveho sveta. V kterem laska a bolest nejsou synonyma. Jeste chvili se budu divat. A odolavat pokuseni. Abych te polibkem nevzbudil.