Bez rúška Pavel Sekerák Autor Vydavateľ Licencia Vydanie Autor obálky Pavel Sekerák Greenie knižnica CC-BY-NC-ND Prvé (2021) Pavel Sekerák O knihe Tí, čo poznajú moju tvorbu, už dobre vedia čo môžu od tejto zbierky básní očakávať. A nemýlia sa. Opäť to bude vyvážený mix romantiky a depresie poukladaný do veršov. Básne sú rozmanité nielen tématicky, ale tentokrát i samotnou formou. Niektoré sú písané voľným veršom, iné sú plné gramatických rýmov. Každá z básní má svoj vlastný rytmus, preto je možno lepšie nečítať ich všetky naraz na jeden nádych, aby sa čitateľ nepripravil o zážitok a nechal tak priestor na vstrebanie emócií, ktoré som sa v nich snažil sprostredkovať. A už tradične nebude chýbať ani niekoľko básní v „cudzom“ jazyku. Obsah Bez rúška 1 O knihe 2 Obsah 4 Bez rúška 5 Súznenie 6 Kým spíš 7 Zobuďme sa 8 Predstavy 9 Som tebou 10 Náruč 11 Koľkokrát 12 Zhasni 13 trojrozmerne 14 Skala 16 Kostolík 18 Drevák 20 Modrý dom 22 Origami 23 Čierny čaj 24 Nejaká rýmovačka 25 Nočné mory 27 Posledná z hviezd 28 Nezábudky 29 Leto na Liptove 30 XX 31 Terke k narodeninám 32 Až 33 Jediná 34 Usínám 35 Bez rúška Niekoľko vecí po ktorých túžim: Ľahnúť si s tebou na posteľ z ruží. Stratiť sa v hĺbke, tých tvojich zreničiek. Niekde v chalúpke, uprostred viničiek. Tam tvojim dychom si naplniť pľúca. Korunu lásky ukuť za horúca. Neslušné návrhy šepkať ti do uška. Vidieť ťa nahú. Vidieť ťa bez rúška. Súznenie Bosými nohami drvím črepiny rozbitých túžob na ešte menšie kúsky. Dobre viem, že nič z teba mi skutočne nepatrí. Aj napriek tomu ťa volám, ukry sa so mnou v tme pod mojimi viečkami. Odovzdaj sa mi, tak ako sa ja dávam tebe. Zvádzaj ma. Zvádzaj a zviaž ma svojim telom. Pripútaj ma láskou k stene. Bozkami rozdúchaj oheň, ktorý horí na bielo. Spoločne v ňom zhoríme a rozbijeme atómy voňavého rána. Tie, ktoré ťa rozochvejú tak nádherným súznením. Kým spíš Kým spíš ja budem anjelom, svojim rúchom ťa prikryjem. Vo sne na mieste vzdialenom, ti slzami nohy umyjem. Túlaš sa v nádherných predstavách, tíško zahalená do perín. Pôvabne teplá a voňavá, krehká sťa úsmev balerín. Celú noc budem sa dívať, budem ťa strážiť bez krídel. Zatiaľ čo ty budeš snívať, o svetoch, ktoré nik nevidel. Zobuďme sa Zobuďme sa do sna, v ktorom lenivé ráno, neberie ohľad na úsvit. Do sna, v ktorom milenci horia voňavým objatím. Zobuďme sa do sna, v ktorom stačí len málo, stačí len chvíľu nerušiť. Do sna, v ktorom získaš mňa a ja ťa už nestratím. Predstavy Rozmýšľam aké by bolo, zobúdzať sa ráno pri tebe. Predstáv čo mám je mnoho, o nás, o mne a o tebe. Dívam sa ako voňavá, o čomsi tajne snívaš. Možno mi chýba odvaha, priznať ako mi chýbaš. Túžim byť slnečným lúčom, ktorý ťa ráno hladí po tvári. Stanem sa husľovým kľúčom, hudby, ktorá ťa rozžiari. Pritisnem sa ti k hrudi, chcem tvoje srdce počúvať. Nehľadiac na názor ľudí, navždy ťa budem milovať. Som tebou Som tieňom tvojich mihalníc, tým čo sa dotýka farieb dúhovky. Som kvapkou v jamkách tvojich líc, čo úsmevy rátajú na stovky. Som hviezda čo zanikla skôr, než ťa pohladil jej prvý lúč. Som voda, ktorá steká z hôr, som zámok pre tvoj kľúč. Som odvrátená strana mesiaca, západ slnka zahalený smogom. Som nádej, ktorá sa nestráca. Som tvoje posledné zbohom. Náruč A kde je život teraz? Mizne. Stráca sa. Ako čokoláda z tvojho tela pri svetle nočnej lampy. Hoci ešte trochu ostalo medzi prstami. Narodili sme sa umrieť v samote v túžbe v bolesti. A predsa potichu a v tajnosti otvárame náruč nádeji. Koľkokrát Koľkokrát musí láska umrieť, aby sa opäť mohla v bolesti narodiť? Koľkokrát ťa musím stretnúť, aby som prestal veriť v náhody? Koľkokrát ešte musím prehrať, aby som konečne bol prvým? Ako dlho bude trvať, kým všetko, čo som sľúbil, splním? Koľko sĺz je dostatočne veľa? Koľkokrát musíme ísť na spoveď? Dostaneš všetko čo by si chcela? Priveľa otázok a žiadna odpoveď. Zhasni Je toho málo, viem. Toho čo smiem ti dať. Ty si jediná z žien, ktorú túžim mať. Vedľa teba sa zobúdzať, tak veľmi po tom túžim. Šepkať ti ako mám ťa rád... Bojím sa, že si to nezaslúžim. Ale kto z ľudí si ju zaslúži? Láska sa dáva keď sama chce. Ani pár tŕňov v tucte ruží, neuberie im na kráse. Si pri mne keď večer zaspávam a ráno si prvé na čo myslím. Mám mnoho chýb, uznávam, jedným som si však istý. Ak v tomto našom svete ostalo ešte trochu lásky. Ty ju máš v srdci, viem to. Tak ku mne poď a zhasni. trojrozmerne Pozri na priestor medzi nami, posiaty je spomienkami, kým zostanú s nami, nebudeme sami. Farebné i čierne, písmo, ktoré bledne. Milujem ťa verne, dvoj i trojrozmerne. Skala Blúdime vo výšinách, chodníkom ukrytým v hmlách. Tam je náš cieľ, tam by som šiel s tebou aj sto či tisíckrát. Tento výhľad patrí nám. Nad oblakmi vyhrávam. Nebo je tam, kde teba mám, kde ťa po kúskoch spoznávam. Čítaš mi z pier uprostred skál. Tam, kde ten kríž slávny stál. Pod nami zem, dlhý je tieň, slnko viac neblíži sa k nám. Hľadíme do diaľky dní, samote sme neverní. Kým som s tebou. nekráčam tmou, túlame sa krajinou snov. Kostolík Tam, kde som ešte nesmelý, prvýkrát uzrel tvoju tvár, tam býval malý kostolík na brehu z ostrých skál. Dnes len veža je spomienkou na tieto dávne časy. Ja však keď vidím ju, myslím na tvoje vlasy. Tam, kde breh priehrady obmývajú vlny, je miesto, na ktorom sa náš sen splní. Drevák Uprostred lesa, uprostred hôr kráča neznámy vysoký tvor. Hrdo nesúci prápor slobody, kráča cez lúky, kráča cez vody. Kam? Nikomu neprezradí. To tajomstvo si stráži. Opýtať sa ho na to, nikto sa neodváži. Tak sa len mlčky dívame na jeho mohutné telo. Odvahu v sebe hľadáme, či sa ho dotknúť nesmelo. Nič to s ním nerobí, je celý drevený. Možno sa po bozku na princa premení. Modrý dom Prišiel si už takmer o všetko, niekoľko stien ešte stojí. Pár fotiek prikrytých omietkou ti rany nezahojí. Kto si na teba spomenie keď sa úplne pominieš? Neboj sa, viem o niekom, v ktorého srdci nezhynieš. Kto ľúbi tvoju krásu, nemožnú opísať slovami. Aj keď krutý zub času, ničí podlahu pod nami. Origami Obdivoval som čierne motýle, ale to iba do chvíle, než uzrel som tvoje oči belasé, než som ťa spoznal po hlase. Odvtedy viac nie sme sami, na modrej guli pod hviezdami. Ako spieva niekto známy, tak aj láska je tu s nami. Máš krásu dcéry, úsmev mamy, krk čo vonia kvetinami. A ja sa hrám so slovami retrográdne origami. Čierny čaj Niekedy chceme asi príliš veľa, chceme všetko, a to hneď! Neviem ti dať, čo by si chcela, toto je moja odpoveď. Neexistuje riešenie, čo je mŕtve to takým aj ostane. Neverím vo vzkriesenie, nie je to možné, to sa nestane. Neželal som si viac či menej, než to čo sme chceli obaja. Za to čo sa stalo či nie, nepôjdeme do raja. Skončíme v chladných rukách, krutých anjelov tmy. Duše väznené v mukách, už to viac nie sme my. Nejaká rýmovačka Nebo je zas zatiahnuté ako ručná brzda. Nevieme sa dohodnúť kde si večer ustlať. U teba či u mňa? Ďalší dôvod na hádku. Za to čo sa teraz stane, zatvoria ma do chládku. Hodím sa sem dokonale. Básnik, ktorý vraždí. Netopiere na povale. A prechádzky v daždi. Že tu niečo nie je OK, to predsa vie každý. Až po smrti dozvieme sa, či je možné žiť navždy. Nakoniec tu aj tak všetci ostaneme sami, do hliny sme oblečení a predsa sme nahí. Dostaneme všetko, čo si tí druhí priali, ale už to nebudeme mať na koho zvaliť. Nočné mory Nekonečné ticho pohlcuje výkriky duše krčí sa a skuvíňa. Zúfalstvo sa zhmotňuje v bolesť, o ktorú sa s nikým nedelím. Vytrvalo šliape po nádeji, udusí ju už v zárodku. Všetko sa stáva nemožným. Nemá zmysel o čokoľvek sa pokúšať. Väzenie mysle i tela. Pevné zovretie beznádeje. Ona bude jediná, ktorú smiem milovať. Posledná z hviezd Či chcem alebo nie, bez teba som nikým. A všetko to nevinné vôkol seba ničím. Z úst mi znejú slová, čo mali ostať zamknuté. Ostáva pozbierať hviezdy na zem spadnuté. Všetky majú mená, volajú sa ako ty. Ostala len jedna čo žiari do temnoty. Nezábudky Dívam sa do hĺbky nezábudiek. Sú veselé a hravé. Žiaria šťastím ako padajúce hviezdy. Horia vášnivým plameňom, až kým sa nedotknú zeme. Nežijú pre zajtrajšok. Ten možno nikdy nepríde. Ich jas patrí dnešku. Pretože dnes sa všetko zmení. Dnes si pretrhla moje putá a dala mojej samote nové meno. Nazvala si ju slobodou. Leto na Liptove Len tak si ľahnúť do trávy a čítať správy písané na nebi bielou penou. Dýchať cez stonku z púpavy nechať sa vábiť potokom, skalami a ozvenou. XX Je jeseň a nemá zmysel sa náhliť. To, čo ti ušlo, ťa aj tak čaká za rohom. Príliš málo času na to ho márniť, radšej sa vyber niekam s batohom. Dni končia skôr ako sa skončí veta o súvetiach nemá zmysel hovoriť. Z ničoho nič je tu pestrá paleta, ktorou môžeme náš svet ozdobiť. Ale pred dotykom chladného slnka neskryjú ťa tiene nahých stromov. V spadnutých listoch snáď nájdeš pár rovnakých chromozómov. Terke k narodeninám Jedného dňa, keď sa pozrieš do zrkadla, zrkadlo sa bude dívať na teba. Spýtaš sa seba samej odkiaľ si sem spadla, pohľad obrátiš smerom do neba. Na miesto, kde máš svoj domov, aspoň podľa toho čo hovoria. Ktovie či ho raz uzriem... Aspoň tie spodné nádvoria. Verše píšeš jazykom anjelov, ja ostávam vo svete priamočiarych slov. Voňajú tajomnou nádejou, prišla si snáď zo sveta snov? Po ovocí ich poznáte, aj keď teraz nosia rúška. Prajem ti zo srdca celého všetko najlepšie, Hruška. Až Až budu básnikem všemocným, stanu se mužem tvých snů. Stanu se měsícem jehož stín, prozáří v srdci tmu. Na mořeplavce se proměním, jenž utone v modři očí tvých. Oddaný rtů tvých vábení, neboť dík tobě pozná smích. Štěstí a touha se zhmotňuje, v dotycích našich těl. Líbám tě a to tě vzrušuje... Kdybych tě znovu líbat směl... Nebylo by místa na těle tvém, jehož by se mé rty nedotkli. A ňadra tvá bych dotekem, laskal celý noci, dny. Jak nejjemneší látka na světe, je tvoje heboučká kůže. Až budou stromy v rozkvěte, změním se v takového muže. Jediná Kdybys tak lásko vědela, jak moc pro mne znamenáš. Upřímnost tvá a důvěra, kterou ke mně máš. Poznala bys, že jsi jediná, pro kterou hodlám býti. Pro kterou nechám hvězdnou zář, i ve dne jasně svítit. Neboť na světe není žádná z žen, jenž by se tobě vyrovnala. Jenž by srdce i tělo své, do rukou mých odevzdala. Usínám Zahalen do tvé vůně, do tepla tvého objetí. Dívám se na tebe. Dívám se do tvých snů. Unášíš mě do svého světa. V kterém láska a bolest nejsou synonyma. Ještě chvíli se budu dívat. A odolávat pokušení. Abych tě polibkem nevzbudil.