Dievca na plagate Maria Novakova Autor Vydavatel Licencia Vydanie GKBN Maria Novakova Greenie kniznica CC-BY-NC-ND Prve (2015) 010001 O knihe Dievca na plagate je basnicka zbierka o tvorovi, ktory doslova dobil tuto planetu. Ludia, nech su akykolvek, dokazu skutocne vela. Nie na vsetko z toho by sme vsak mali byt hrdy. V mediach sa vela hovori o ludskosti, ale casto nevieme, co to je. Preco by sme tak mali konat? A kto su tie idealy, ktore by nam mali byt tak blizke? Sestnasta zbierka Marie Novakovej je akcnou spovedou cloveka, ktory ma v 7 miliardovej konkurencii stale svoj nazor, aj ked sa nemusi pacit skoro nikomu. O muzoch a laske, o vojnach a utrpeni i o tom, ze cakanie na zazraky neprinesie ziadnu nirvanu. Zbierka tiez vyjadruje nazor, ze niekedy vsetky stavy vo vasej dusi nepochopi nikto. Ani vy, ani vasi najblizsi a ani dievca na plagate. Obsah Dievca na plagate 1 O knihe 2 Obsah 3 Namiesto uvodu 4 (Ne)potrebujem 5 Ciel 6 Vynimocna 7 Dievca na plagate 8 Labut 9 Clovek a okovy 10 Zbohom kamaratke 11 Kedysi davno 12 Dovnutra a ku dnu 13 Matematika 14 Cakam na zazraky 15 Striedavo oblacno 16 O utecencoch na cestach 17 O slzach a ludoch bez slz 18 Zaplaty 19 Sila ludskosti 20 Namiesto uvodu Ten, kto lubi na druhu, ma len jedno oko otvorene, na priatela, co nesie duhu, prilis neskoro si spomenie. (Ne)potrebujem Nepotrebujem kvety kazdy den, vlastne mi netreba ani jeden, staci otazka. Jednoslovna. Smiem? doniest kvety vie kazdy kreten. Nemam kupene ziadne vazy, neverim na hlupe nahody, nechcem chlapa, co sa plazi, pod radarom osobnej slobody. Nie som truhlicou na cokolady, ani sladke basnicky nezeriem, zime svoj zivot, kym sme mladi, na co budem chciet si spomeniem. Laska je podanie ruky, ked sadra upevnuje vztahy, istota bez pisanej zaruky, staci srdce a rozum zdravy. Potrebujem mat chut zit, utekat po lukach bosa, tebou svoj zivot naplnit, pochopenie, ziadny rozkaz. Ciel Nadavame, ako sa svet meni, ale mame privela lavych ruk, nemame prave rany po remeni, len v mozgu nador, divny zhluk. Postavime sochu pre Hitlera, zakazeme nosit krize a satky, zoberieme pracu, lebo nedela, predame sny a kupime zvratky. Podpiseme sa na ruky, cisla silnejsie od mydla, budeme lubit podla ponuky, zabudneme, co je to krivda. Len jedno bude ocividne, vytratime sa z nasej koze, na koho ta praca vyjde, ktory boh nam dnes pomoze? Netreba nam ani katastrofy, pri Strachu bude nas podnajom. Pre pravdu, svetlo a ine topy, utopia nas v prude pomalom. Vynimocna Niekedy sa citim vynimocna, ked si pozriem spravy v telke, mam chut vykrikovat zo sna, ze je tam len jedno velke. Reklamy poznam naspamat, uz mi nepreda nikto nic, vraj mam kupit vsetko hned, aj Hello Kitty hakovy kriz. Nebavi ma cakat na filmy, novinky co nie su novinkami, vyckavat a krcit sa v pritmi, kedy tam uz bude Amy? Smrt je vlastne prvorada, predavame ju na minuty, hlupa pani drazdila hada, kyslik zabija a ine bludy. Vypinam telku velmi rada, otvorim okno a pozriem von, ktora babka sa s ktorou hada, veria len digitalnym snom. Dievca na plagate Pozeram na dievca na plagate, modelka, ktorej musim zavidiet, ma saty s hviezdami posiate, vymenila by som sa s nou hned. Namiesto krasnej tvare ta moja, ukazem svoju tuctovu plet, zatvarim sa ako Cierna vdova, kam mozem od hanby odletiet? Nikdy nebudem vhodna maketa, kto sa za mnou obrati znovu, obycajna, pribrana od leta, magnet tam, kde nieto kovu. Niekedy sa jej prihovorim, nemam o com, tak o pocasi, ticho odpoveda, ze sa boji, tak ako ja, tiez pocuje hlasy. Hlas o tom, ze toto neoblecu, alebo ze sa nic take nehodi, chlapi o sexe, sliny im tecu, zobrak jej stat pri nom dovoli. Labut Stretavam nadhernu labut, chytenu do pasce na mysi, v svojej bielobe celkom nahu, nechape zelezo, co ju tisi. Okolo nej chodia ludia, cuduju sa malej pasci, kam pasce nezabludia? Jedna prave labut vrazdi. Keby mala labut obcianku, je to zlocin proti ludskosti, ale my sme ludia, baranku, ten je najlepsi pri kosti. Vraj peniaze sa jest nedaju, kupime pasce na hlodavce, komu dame smrt pomalu? Ved my sme dvojnohe dravce. Dievca zachrani labut v parku, a ta stastne zamava kridlami, nedostava bodku, ale ciarku, dievca ma pokarhanie od mamy. Clovek a okovy Biblia tvrdi siesty den, evolucia o tisicoch rokov, pre inych je clovek len sen, zivocich ci napln do okov. Pre mna je clovek nieco viac, nemyslim teraz duchovno, ludia sa dostali na Mesiac, aj ked je zivot niekedy na… Clovek je ten so stetcom, nakresli kvety i inych ludi, nemusi byt len umelcom, kam od neho stetec zabludi? Ten, kto dal stetec slonovi, nespravil z neho umelca, ukazal ludom pohlad novy, aj bez lietajuceho koberca. Tisic krokov urobi clovek, aby sto rokov naozaj zil, desat okov ukuje do viet, aby pre zlaty kov vitazil. Zbohom kamaratke Cez internet prosim o ticho, postavit STOP do cesty, nech padne ako Jericho, ako kamenny tyran z namesti. Dnes sa lucit, budem strucna, dakujem ti naozaj za vela, ticha veta je revolucna, v nudzi najdes priatela. Bola si pre mna niekto, prepac, ak som ja nebola, na radost, utrpenie, vsetko, anjel, uplna podoba. Nechcela som drzat kridla, ak chces vyletiet, tak let, obloha je tvoja, moja mila, Zem uz poznas naspamat. Najdem ineho dobreho anjela, aj ten uleti do bezpecia, ako vila ci neriadena strela, ktorej len hlupi protirecia. Kedysi davno Milovala som padajuce hviezdy, mala som cely zosit priani, uprimne, rozumne nie vzdy, zivot z nich vytrhal strany. Citala som romantiku, blikali mi ocka blahom, ruky tuzili po dotyku, v pocasi sychravom. Oci nevideli, co srdce ano, dve satky cez jedno oko, zvedavost, co je za hranou, bola so mnou kazdym krokom. Ale to bolo uz velmi davno, raz to bude len v dejepise, nebude to latkou slavnou, ako mur, postaveny na lice. Idealy som vypustila z flase, nahradili ich slane odkazy z oci, rodinna zbierka, tie su nase, nedviham hlavu, nech sa netoci. Dovnutra a ku dnu Vsade citam o inakosti, ako je vsetko ine zle, uz se perou, velebnosti, co je na dne ukryte? Dost o tom vie Pandora, aj ten co skuma oceany, budem clovek. Potvora. Nevieme, co je pod nami. Vieme vlastne co je v nas? Co skryvame vo vlastnej kozi? Alebo vsetko ukaze cas? Sme ludia? Alebo barani bozi? Kto dal pravo urcovat pravo, ratat ceny zivotov a strat, zijeme. Vyborne. Bravo. Brata nepozna vlastny brat. Ak je nutne podat ruku, postavime mur a zavoru, spomienku hlupu a hluchu, zamkneme. Dame novu. Matematika Uz to mas spocitane, vsetky cisla sedia, zmestia sa do dlane, aj ked su vedla. Do zlomkov zapara, raz si hore, raz dole, medzi nami ciara, oddelujuca nase role. O dvoch neznamych, ikska a ypsilony, odkial poslanych? kto tu sifru zlomi? Mala som nekonecne rada, ty si bol debil na n-tu, mensie zlo sa tazko hlada, ustlane na ruziach z cementu. Poznam tvoje plusy a minusy, emocne v cervenych cislach, nic sa nerovna, zle pokusy, rovnica s tebou zmizla. Cakam na zazraky Cakam na zazraky, este neviem ktore, alebo aspon aky, jednotne cislo v pozore. Komu mam otvorit? Za kym prejst svet? Kadial mam viest nit, ked lasku nevidiet? Na srdci mam krater, vacsi nema asi nik, kupim nan nater? Alebo bude gulecnik? Spytala by som Filipa, ale zazrak, nezije vecne, butlava vrba alebo lipa, kto som? Neviem presne. Zatvaram dvere Martinom, s bielymi konmi vo firmach, v pusta sa citim byt delfinom, medzi ludmi som co? Strach? Striedavo oblacno Mam chut objat mracno, odkedy ty si len vzduch, stale len striedavo oblacno, mas svoje muchy. Vela much. Striedas ma s inou uz dlho, Monika z tretieho, prsia D, prirychlo si sa na nu vrhol, take by si chcel mat aj dve. Velky oblak je medzi nami, Slnko je pod slnecnikom, mozole bez lasky na dlani, laska je len filmovym trikom. Ale ja vobec nepozeram filmy, uz dlhsie nemam s kym, pozeram na stenu v pritmi, bol si mily, teraz len nervozny. Nemusim pozerat pocasie, prehanky su stale medzi nami, aj burky, krupy a kysle dazde, rovnako zmiznu, az za horami. O utecencoch na cestach Nemam rodinu co chlasta, vlastne uz nemam nikoho, sama utekam do vyhnanstva, prezijem? Kto mi da slovo? Stojim pred priepastou citov, kto ma a kto nema slzny plyn, obzeram sa za cestou prezitou, existuje nebo? Raz tam dorazim? Bezim tak ako cez prekazky, pomocne ruky i ruky v past, nevidim svet, iba jeho podrazky, kolko toho musi clovek zniest? Citim sa byt medzi dvomi ohnami, strach z neznameho poznam dobre, zivot je casto kratky a bolavy, jeden ma rad rozkazy, druhy zobre. Citim sa byt ako v pribehoch pre deti, len dobreho krala zvrhli tupe hlavy, hadky o cikani, kto si na koho posvieti, stojim pred murom. Mozno z lepsej strany. O slzach a ludoch bez slz Silny je ten, kto neplace, Nehanbim sa, ze som slaba, potrebujem kupit stierace, boj s emociami prehravam. Citim sa ako v autoumyvarni, slzami si cistim dusu stale, zbytocny boj, dlho je marny, aj ked su slzy casto pomale. Stale neviem depkovy slalom, a to mam dlhorocnu prax, princezna obhadzana blatom, kupel slz je jej kamarat. Mam cistu dusu ako na vystave, aj ked sa topim v mrtvom mori, tuzim zit pre ludi, nie pre slavu, zatvorena v sebe, kto ma otvori? Rada by som mala slzy co liecia, v okoli by nikto nebol chory, zasoby vlozene do oblecenia, vyliecim kazdeho, kto mi to dovoli. Zaplaty Mam zaplatu na srdci, po tom, co si tam bol ty, bol si pribeh matuci, bohuzial nie posledny. Potom prisla dalsia rana, niesla inu menovku, a ja, smutna a strhana, musela som to dat vonku. Dalsia zaplata za clovekom, citim sa ako rybarska siet, kolko ran je v srdci makkom, ake by bolo na to nemysliet. Mam viac zaplat ako rozumu, klince, pripinaciky a pasky, bola som oveckou na vlnu, terenom pre tvoje botasky. Mozem si kupit kalkulacku, do kalendara pridat nove diery, az budem mat laskyplnu hnacku, plataj seba, ked si tak smely! Sila ludskosti Pomozes aj bez ziadosti, lebo mas dve ruky, si clovek z masa a kosti, pri srdci dotknuty. Alebo oplujes topiaceho, zlomis jedinu ruku inemu, sto otcenasov na neveriaceho, alebo hodis kamenom pre zmenu? Mas kalkulacku na dobre skutky, kolko treba na vyssi level? Aky bude ich narast prudky? Kto si, clovek alebo plevel? Za stierace das inych hlody, v mene ludskosti a aj rad, kto to po precitani odhodi, uz nikdy nebude tvoj kamarat. Potom pride jedna starsia pani, podla inzeratu mila a vesela, posiela do plynu uz na svitani, kam sa milost a ludskost podela?