Farebna poezia
Pavel Sekerak










Autor
Vydavatel
Licencia
Vydanie
Autor obalky
Pavel Sekerak
Greenie kniznica
CC-BY-NC-ND
Prve (2021)
Pavel Sekerak

Obsah
Farebna poezia	1
Obsah	2
O knihe	3
Cierna	4
Biela	5
Seda	6
Modra	7
Zlta	8
Cervena	9
Zelena	10
Oranzova	11
Fialova	12
Hneda	13
Ruzova	14
Tyrkysova	15
Zlata	16
O knihe
	Par jednoduchych basni o veciach farebnych. Par farebnych basni o veciach jednoduchych. Veselo o vaznych veciach a na velkej skale farieb, od ciernej az po zlatu.
Cierna
Uprostred noci limuzina v tuneli,
na asfalte zanechava stopy pneumatik.
Vypocitat rychlost z ciar po gumach Pirelli,
je nad moje sily, nie som matematik.

Vzduchom zasvistal vystrel do tmy,
havrany zlietli z opadanych stromov.
Zatial co farar sa pomodlil,
za tych, co sa nevratili domov.

Dnes uz zial vidia iba to,
co vidim ja, ked zatvorim oci.
Co je najvacsie pod lampou,
co nastane, ked sa vsetko skonci.

Biela
Hrame sa spolu,
kamen, papier, noznice.
Za kazdu vyhru,
dam ti pusu na lice.

Na stromy von pada sneh,
zem sa do peria oblieka.
Kym pripravis porcelan,
pridam viac cukru do mlieka.

Sypes muku ako vlocky,
co padaju z oblakov.
Par zrniecok do vianocky,
par skutocnych zazrakov.
Seda
Opat som vsetko pokazil,
viem, ze pokazim este viac.
Tazky mrak nebo zahalil
a vlci vyju na mesiac.

Som iba jeden ton v sume,
len pixel na fotke davu.
Ako had plazim sa v prachu,
nezdvihnem k nemu hlavu.

Nie som viac cierny ani biely,
som nieco v strede medzi tym.
Citim, ze do sveta farieb,
asi tak celkom nepatrim.
Modra
Cestujem priestorom a casom,
TARDIS mi k tomu netreba.
Sprevadzany znamym hlasom,
zamierim rovno do neba.

Uprostred luky nezabudiek,
prisiel som o svoje dzinsy.
Nehladam Viagru ci liek,
Chcem zahalit sa cimsi.

Mam tie nohavice rad,
zafarbene umelym indigom.
Aj atramentovy flak,
co nezisiel ani bielidlom.

Zlta
Prekrocme spolu pomyselnu ciaru,
kym svieti slnko na klasy kukuric.
Kym zhasnu svetla safety caru,
poutieram ti slzy z lic.

Vcely pel z pupav odnasaju,
z dosahu tvojich bosych noh.
Slnecnice zrak odvracaju,
luka je len pre nas dvoch.

Mas na sebe saty farby narcisov
a tvoje pery chutia citronom.
Vypestoval som si na nich zavislost,
lubim ta kazdym atomom.
Cervena
Zvodne odhalene saty,
tanecnice horuceho flamenca,
viria v pritmi tanecneho salu,
podmanivu vonu ruzi.

Zatial co ja hladim na semafor
a cakam na lepsiu farbu nez je ta hore.

Pijem napoj bublinkaty,
co chuti jak visnova palenka.
Mam povahu hlupu, nestalu,
po ktorej zena netuzi.

Srdce mi pumpuje krv nahor,
a tak som prehliadol stopku na zavore.
Zelena
Nasiel som stvorlistok vo stvrtok.
Bude to asi znamenie.
Nadej pre novy zaciatok.
Odmena za moje snazenie.

Doteraz to bolo iba zufale
hadzanie hrachu na stenu z machu.
Par duskov Absinthu
a jeho pachut drzi ma v sachu.

Dal som si caj z neznamych listov,
paprika tvrdi, ze sa to stava.
Uz je to jasne, uz to viem isto,
nebol to caj, bola to trava.
Oranzova
Nervozne blikajuca smerovka,
v dave holandskych fanusikov.
„Ludia, praskla mi ziarovka.“
Prosim dvanastich mesiacikov.

Aj ked je asi Halloween,
sudiac podla tekvice.
Kde sa tu vsetci zobrali,
nejde mi do palice.

Odeti v marhulovych kratasoch,
kracali vsetci, bez vynimky.
Neskor som pochopil, ze to su
mesiacikovia z mandarinky.
Fialova
Cela obloha je v jednom plameni,
tmavne vsak, ako slnko zapada.
Obrysy hor v UV ziareni
a tvoja krasna zahrada.

Az tam, kde nebo sa dotyka zeme,
tiahnu sa polia levandul.
Hviezdna noc od Van Gogha,
strazi ma by som neusnul.

Myslim na kvety v tvojej zahrade,
petunie, orgovan a fialky.
Rozmyslam, ci ma zahreje
svetlo poslednej zapalky.


Hneda
Jej prsty vonali hlinou
a po jej opalenej pokozke
stekala na zem cokoladova zmrzlina.

Ked to zbadali vrabce,
okamzite zlietli z krikov
a vrhli sa na roztrusene omrvinky.

Svojimi orieskovymi ocami
sledovala ich boj o kazde susto.
Neriesili ci je to zmrzlina, ci kava.

Ale ich drzost stupla natolko,
ze ich odhanala kozenou rukavicou,
aby nevosli do jej gastanovych vlasov.
Ruzova
Opojeni vonou magnolii,
farbou japonskej ceresne,
ruka v ruke, v harmonii,
vkrocime na namestie.

Figurinam z vykladov,
v svetle neonovej ziarivky,
nevenujem pohlad svoj,
divam sa ti na krivky.

Nie su to len tvoje saty,
ci zvodny ruz na perach.
Cela sa mi velmi pacis,
nielen to jak vyzeras.

Tyrkysova
Tvoje oci maju farbu vody,
aka byva v zatopenom lome,
chryzokol, ci amazonit,
ci nieco nezname tam hore.

Su vsak krajsie nez mineral,
nez nahrdelnik z kamena.
Radsej by som sa pozeral
do nich nez do plamena.

Vzal by som ta na tajne miesto,
tam, kde tvoj anjel spava.
A namiesto laskania,
steklil ta perom z pava.
Zlata
To, co je mi najdrahsie,
nie je z farebneho kovu.
Tvoje bozky a objatie,
ze ta smiem vidiet znovu.

Viac nez prsten ci hodinky,
viac ako lesk nausnic,
viac ako kazde vitazstvo,
je pre mna vona tvojich lic.

Si pre mna vzacnym pokladom,
co anjel dnom i nocou strazi.
Ziadny sperk ani medailon,
tvoju hodnotu nevyvazi.