FOTOGRAFIE Tereza Hruskova & Pavel Sekerak Autor Vydavatel Licencia Vydanie GKBN Tereza Hruskova Pavel Sekerak Greenie kniznica CC–BY–NC–ND Prve (2019) 111001 O knihe Fotografie, nase zasobarna vzpominek i archiv nasich emoci. A my jsme se rozhodli provest maly pokus. Co se stane, kdyz smichate stare emoce z fotografii s emocemi momentalnimi a prevedete je do poezie? Vysledek jiz znate. Je to tato sbirka. Nekdy jsme tvorili ve slovenstine a nekdy zase v cestine, nekdy na sve fotografie a nekdy na fotografie nekoho jineho. Proste tak jak jsme to zrovna citili. A o tom to cele je. O pocitech, emocich a sile poezie. My, umelci, castokrat robime veci naopak. Obycajne, ked vznika kniha, niekto napise text a az potom pridu na rad ilustracie. Nie vsak v tomto pripade. Fotografie sa stali inspiraciou pre napisanie basni, ktore nie su len opisom miest, ci predmetov na nich vyobrazenych. Su vyjadrenim pocitov a myslienok, ktore v nas vyvolali. Niekedy su uplne ine ako by clovek cakal. Ved posudte sami... Autor obalky: Pavel Sekerak Autori forografii: Mona Rita Abdu, Tereza Hruskova, Peter Jarkulis, Pavel Sekerak Obsah FOTOGRAFIE 1 O knihe 2 Obsah 3 Tereza Hruskova – Bily trun 4 Tereza Hruskova – Cesta do neznama 5 Tereza Hruskova – Druhy breh 6 Tereza Hruskova – Extravagantni plz 7 Tereza Hruskova – Kolizni kurz 8 Tereza Hruskova – Les 9 Tereza Hruskova – Nesnim 10 Tereza Hruskova – Pout 11 Tereza Hruskova – Proroctvi 12 Tereza Hruskova – Pryc od tebe 13 Tereza Hruskova – Schody 14 Tereza Hruskova – Straspytel 15 Tereza Hruskova – Styska 16 Tereza Hruskova – Tajemna tvar 17 Tereza Hruskova – Tam 18 Tereza Hruskova – Tunel 19 Tereza Hruskova – Vez 20 Tereza Hruskova – Criepky zivota 21 Tereza Hruskova – Sad 22 Tereza Hruskova – Sama 23 Pavel Sekerak – Dom duchov 24 Pavel Sekerak – Halucinogenna 27 Pavel Sekerak – Harfa 28 Pavel Sekerak – Hradecan 29 Pavel Sekerak – Luce 30 Pavel Sekerak – Na lodi 31 Pavel Sekerak – Na stole 32 Pavel Sekerak – Nad krajinou 33 Pavel Sekerak – Padly andel 34 Pavel Sekerak – Pamatam 35 Pavel Sekerak – Prechadzka v noci 36 Pavel Sekerak – Preteky 38 Pavel Sekerak – Rano v ovocnom sade 39 Pavel Sekerak – Tam, kde uz nie je nic 40 Pavel Sekerak – Vila 41 Pavel Sekerak – Vo vnutri mna 42 Pavel Sekerak – Vtaca 43 Pavel Sekerak – Zablesky 44 Bonus – Peter Jarkulis – Rieka 46 Bonus – Stanislav Hoferek – V tajnosti 47 Tereza Hruskova – Bily trun Autor fotografie: Peter Jarkulis Tam kde lisky davaji dobrou noc, a jen kameni pokryva tu zem, tam na plani vetrne v srdci hor, je bily trun jako majak postaven. Do dalek zari jeho svetlo, a poutnikum ukazuje cestu v tmach, ze byl trunem kralovskym, docteme se jiz jen v kronikach. Za noci kdy vitr skuci, a i mesic se radsi skryje, tehdy odkryva svou pravou tvar, tu, jez je plna beznadeje. On byl stvoren k velke slave, vsak nyni je na to sam, vetrem, desti bicovan je, ale on hrdinne stoji dal. Tereza Hruskova – Cesta do neznama Autor fotografie: Pavel Sekerak Aleji podzimu zivota, po ceste jez nikam nevede, jdu kolem poli, lesu, rek, za obzor do zeme bez nebe. Do mist kde neni dole ani nahore, tam vede cesta ma daleka, spadane listi prekrocim, a spatrim to, co nekonecnem se nazyva. Az jednou dalku dohonim, tu, jez prede mnou vzdy naskok ma, pak snad konecne uverim, ze smyslu zivota dosahnout se da. Tereza Hruskova – Druhy breh Autor fotografie: Pavel Sekerak Cez bystrinu prejst musim, po mostiku z dreva mudrosti, aby som navzdy opustila, vsetky svoje starosti. Na druhy breh razne vkrocit, tam kde sa k nebu hora dviha, kde ma caka novy zivot, tam v dialke kde nadej sa skryva. Tereza Hruskova – Extravagantni plz Autor fotografie: Pavel Sekerak Ve skrytu hor se ukryvam, pry jsem velmi vzacny druh, barvou svou jsem vyrazna, klidne za mou extravagantnost me sud. Ze jsem az moc napadna? Ja takova jsem uz, netajim svou pravou tvar, jsem proste modrofialovy plz. Tereza Hruskova – Kolizni kurz Autor fotografie: Peter Jarkulis Vetru zpev a vlny tristici se o pobrezi, ty sam opusten ve stesku sveho vezi, uveznen v zalari bez oken a dveri, uz nezbyva nez v lepsi casy verit. Jako lodka na sirosirem mori, musis vyckat na rozkaz kapitana, a doufat ze tvuj kolizni kurz zmeni, jen tak dozijes se rana. Tereza Hruskova – Les Autor fotografie: Pavel Sekerak Tam kde stromy vitr ohyba, a pruchod do podsveti se nachazi, tam ve studni ciha vecna tma, na ty kdo nahlednout se odvazi, Za noci vitr se mezi kmeny prohani, a tomu kdo posloucha, povi, ze tady neni utechy, v tom lese kde i slunce se boji. A kdyz se k te studni vypravis, tvuj krok stane se ti prokletim, i svetelkujici hrib nahle pohasne, a tebe uz ceka jen temnoty objeti. Tereza Hruskova – Nesnim Autor fotografie: Pavel Sekerak Za dnu, kdy stiny na zdich podivne postavy kouzli. Za noci, kdy duchove tim domem tise bloudi. Tehdy teprve pochopim, ta tajemna slova, jez opakovala mi ma nocni mura. At uz byla pod mou posteli, anebo narusila muj detsky sen. Vzdy stejnou vetu rikala. „Necekej, az prijde den“. Nyni teprve poselstvi jejich slov plne chapu. Zvlast ted, kdyz v temnotach sveho zivota slepe tapu. Neni treba cekat, az prijde den, uz je mi jasne, ze toto neni jen sen. Tereza Hruskova – Pout Autorka fotografie: Monna Rita Abdu Kam plujete, vy smutne, jez na vlnach jezera se lehce vznasite. Kam miris, pridi kanoe me, jez cestu si razis skrz divoke pereje. Kam smerujes, zivote muj, ty, ktery prodiras se houstinami meho zklamani, snad vsichni mirime na onen breh, kde dojdeme vecneho poznani. Tam v zamku s vysokou vezi, kde studnice vedeni je bezedna, tam okusime napoj vecneho sneni, a nase pout bude konecne skoncena. Tereza Hruskova – Proroctvi Autor fotografie: Peter Jarkulis Vzpominam si, jako by to bylo vcera, na noc kdy se ten ukaz prvne objevil. Vzpominam si, vsak kdybych popsat ti ho mela, asi za blazna bys mne oznacil. Jako paprsky zemske energie, mirila k nebi modra zar. Kazdy kdo tehdy u toho byl, rychle si rukou zakryl tvar. Mnozi to alkoholu pricitali, nekteri nazyvali to Bozim znamenim. Vsak ja vim, ze to matky zeme proroctvi je, ze vyjevila nam osud nasi planety. Tereza Hruskova – Pryc od tebe Autor fotografie: Pavel Sekerak Vysavas me. vsechno jsi mi vzal, uz zbyla ze me jenom prazdna ulita. Jako namesicna, svetem chodim, jsem jen duse bez tela. Nezmenis se, uz to tak je, nechapu, co jsem v tobe videla. Na podpatku otocim se, a zmizim nekam do sera. Tereza Hruskova – Schody Autor fotografie: Pavel Sekerak Prsty uz me davno boli, a z hlubiny stoupa chlad, ktery magor zas se rozhod, poklop odsud odendat? Bylo by to celkem k smichu, kdyby nehrozil mi pad, takhle nezbyva mi nic nez, doufat a horoucne si prat. Kdyby tak sel nekdo kolem, to vsak nestane se, ja vim, uz ted citim blizkost smrti, jez mne stahne na svuj klin. Uz se dele neudrzim, hlavou stale bezi mi, kdyz tu zjistim, ze dosahnu, na schody do sklepeni. Co tu celou dobu blbnu, kdyz jsem mohla klidne stat, kdybych aspon nekricela, ted se mi budou vsichni smat. Tereza Hruskova – Straspytel Autor fotografie: Pavel Sekerak Pod snehem neco se skryva, krev v zilach napor strachu zastavil, svicka v lucerne uz zhasla, poryv vetru tu zvlastni vec odhalil. Asi to socha byti muze, mozna slimak anebo snek, boudicku nejspis skryva zavej, ale ja se te veci desne lek. Ted jeste mluvim v muzskem rode, to se mnou udelal ten strach, a pritom detske hriste to je, jsem straspytel, uz je to tak. Tereza Hruskova – Styska Autor fotografie: Pavel Sekerak Styska se mi, po tech nocich, kdy ses v mych snech objevil. Styska se mi, po onech dnech, kdy byl jsi tim, kym jsi byl. Styska se mi, po tvych kridlech, a na tom uz nic nezmenim. Ted otisk jejich, na zdi me je, vsak ty ses nekam vytratil. Tereza Hruskova – Tajemna tvar Autor fotografie: Pavel Sekerak Pulka tvare cernobila, druha zcela chybi. Co si z toho k srdci vzit mam, vlastne stale nevim. Pry podivej se poradne. Co tim chtel autor rict? Ja hadam, ze sam nevedel, no nerikam radsi nic. A kdo to tedy vyfotil? Prisny hlas se me pta. Za tohle asi vyletim, ale stejne jen z okna ziram dal. Az tahle nocni mura skonci, na tu tvar nevzpomenu si jiz. Vsak ted mi hlavou bezi… Kdo byl autor? A co tim chtel rict? Tereza Hruskova – Tam Autor fotografie: Pavel Sekerak Tam kde se snek k sneku vine, tam kde konci koleje, tam poutniky dalka laka, tam vrati se jim nadeje. Tam v te zemi zaslibene, tam naleznou pokoj, klid, tam poznaji sami sebe, tam konecne zacnou zit. Tereza Hruskova – Tunel Autor fotografie: Pavel Sekerak V tunelu do nekonecna, v pruchodu, ktery nikam nevede, odevzdavam tobe svoji silu, a vzdavam se veskere nadeje. Na kolena pred tebou padnu, a pockam, az tma vse kolem zalije, pak v ni budu v naprostem klidu, cekat kam osud me zavede. Zda najdu jeste cestu z labyrintu sneni, anebo v nem navzdy uviznu, v tunelu, ktery na mapach ani neni, snad odpoved na to naleznu. Tereza Hruskova – Vez Autor fotografie: Pavel Sekerak Tesne pred bouri, kdy krome vetru vse ztichne, tu nad vezi z cihel palenych, hradba mraku se vzedme, a posledni slunecni paprsek, skrze ni cestu si najde. Ten jako majak v nocnich tmach, cil vsem poutnikum urci, vsak jako krasna bludicka, zavede je do bazin skrytych v housti. A kdyz boure utichne, tajemny dum zde stoji dal, na pasece vprostred lesa, kdo vi, odkud se tam vlastne vzal. Tereza Hruskova – Criepky zivota Autor fotografie: Pavel Sekerak Poharik s dusou, vo vnutri lapenou, ktora caka, az ju niekto vyprosti. Na stole posiatom criepkami z nas dvoch, v starom dome, v ktorom uz niet radosti. Na nasom osude sa uz nic nezmeni, zijeme ako v slucke casovej. Vzdy, ked niekto jej tok narusi, nas zivot sa na criepky rozsype. Tereza Hruskova – Sad Autor fotografie: Peter Jarkulis V jarnim sadu, kdyz mlha se k ranu zvedne, a odhali svetu jeho pravou tvar, tu melodie zivota se rozezni, a okvetni listky zahali slunce zar. Tam za noci pri mesicku, svetelkuji svetlusky, a kdyz si na ne pozor nedas, z cesty te svedou bludicky. A kazdy kdo sem jednou vkroci, uz nehleda cestu ven, jedine po cem nyni touzi, je aby nikdy neskoncil tento den. Tereza Hruskova – Sama Autor fotografie: Pavel Sekerak Odstrcena na kraj lesa, sama predurcena ke stradani. Lidska mysl o mne nezavadi, ja sleduji zivot uz jen zpovzdali. Ted jsem sama, bloudim v sobe zmatena. Kdybych tak cestu zpatky nasla, ja jsem vsak naveky ztracena. Byla jsem tak oblibena, pojila mnozstvi vzpominek. Vsak k vyhnanstvi jsem odsouzena, pry uz nemam na to vek. Jedine co utesi mne, kdyz na mne padne stesku plast. Je ten vyhled na ty hory, to pak ztratim vuci svetu zast. Pavel Sekerak – Dom duchov Autorka fotografie: Tereza Hruskova Uprostred lesa stoji opusteny dom. Pojdem sa pozriet, ktoze to byva v nom. Siria sa chyry, ze vraj su to duchovia. Na konci zimy som sa ku tomu odhodlal. Ako sa ku nemu blizim, mam podivny pocit. Koho to bol napad vydat sa sem v noci? Jasne, ze moj, ved nik iny tu nie je. Moje stopy v snehu prekryju zaveje. Tma, snehova vichrica a ku tomu kosa. Nedovidel som si ani na koniec nosa. Co by v mojom pripade mohlo celkom stacit. Dufam, ze to chapete, co tym chcem naznacit. Podla sipky na GPS som uz celkom blizko. Zrazu niekde v krovi cosi vystrasene pisklo. Prelaknuty ucitil som ako mi tuhne krv zilach. Nastastie sa predo mnou objavila vila. V nocnom vetre kyvali sa porozbijane okna, davam pozor pod nohy, podlaha je mokra. Z tmy sa vynaraju coraz podivnejsie zvuky, kracam dalej napriek tomu, ze sa mi trasu ruky. Skripot hrdzavych dveri, praskanie rozbiteho skla. A v tom vsetkom zaznie v mojej mysli otazka. Je to pravda, skutocne? Viete, to o tych duchoch… Mozno je to iba vietor uvazneny v prieduchoch. Priznam sa, trochu sa bojim, obzeram sa za seba. Stretnut vraha co sa z tmy vynori, to mi vskutku netreba. Neviem cim to bude, ze ma take miesta lakaju. Co ak su tu zombici a len na mna cakaju? Strasidelny buchot prerusil tok mojich myslienok. Svetlo celovky blika, slabne jeho plamienok. Nastastie mam so sebou vzdy nahradne baterky. Pozriem do batohu. Sakra! Nechal som ich u Terky! Dala by sa krajat, uzkost co ma pohltila. Steny zacali padat, ruca sa na mna cela vila. Prach z padajucej omietky lepi sa mi na ruky, a zo vsetkych dier v stenach vyliezaju pavuky. Z miestnosti vzadu ozyvaju sa ludske hlasy. Od strachu mi vstavaju na hlave vsetky vlasy. Tak je to teda pravda, v tomto dome strasi. Neviem najst vychod, tak velmi sa tu prasi. V panike zakopnem a padam na zem. Vidim dvere, ale dojst ku nim nevladzem. Mam pocit akoby ma nieco drzalo za nohy. A z temna sa vynoria obrovske parohy. Nechapem co sa tu deje, som z toho jelen. Preco som sem nesiel radsej zajtra cez den? Jelen vsak nie som ja, ale to co voslo do dveri. Takmer som sa pototo, to mi nik neuveri. Sklonil ku mne hlavu a hladel mi do oci. Chvilu sa pozeral a potom sa otocil. Nahle zo mna opadol vsetok strach, postavil som sa, zotrel zo seba prach. Vysiel som z domu az v poslednej chvili, pod tarchou snehu spadla strecha vily. Neostalo po nej nic, iba kopa mokrych sutin. Ja s vybitou celovkou sa domov vratit musim. Pavel Sekerak – Halucinogenna Autorka fotografie: Tereza Hruskova Hovoril som ti nejedz ich! Nevies co su tie huby zac. Ale ty nie, neposluchnes. Ty musis vsetko vyskusat. Raz sa ti nieco stane, a potom uz bude neskoro. Varoval som ta marne, ty aj tak ides do toho. Nie je to moja vec, ty si ponesies nasledky. Ale ty to aj tak chces, bez ohladu na dosledky. Jeden kusok, dva kusky, stale ziadna reakcia. Tak ich vezmes do hrsti... Prekliata emancipacia. Vobec si nedas povedat, ved ja ti chcem dobre! Nechcem sa len prizerat, ako tu mozes zomriet! Pavel Sekerak – Harfa Autorka fotografie: Tereza Hruskova Rozochvela si struny mojho srdca. Stacil na to jediny tvoj dotyk. Zahalila ho zima horuca. A hojila rany od kopyt. Poslapane a udupane, vylovila si ho z krovia. Strunami z harfy omotane. A kriky uz teraz horia. Prazdne a doranane, dufa ze ho laskou naplnis. Veri, ze takto neostane, hole jak harfa bez struny. Pavel Sekerak – Hradecan Autorka fotografie: Tereza Hruskova 22:06 ze stanice Praha hlavni nadrazi, do Hradce Kralove rychlik Hradecan vyrazi. Cesta je to dlouha, hodinu a ctyricet minut, ve voze bez topeni budu do klubka svinut. Uvnitr mne bude hrat myslenka na tebe, pri ni kazdy led ihned roztaje. Jiz mne ani mraz za nehty nezebe, a divam se z okna jak miznou koleje. Pavel Sekerak – Luce Autor fotografie: Peter Jarkulis Luminiscencia nezivej hmoty, akupunktura zeme. Vysiela fotony do temnoty, svetlo atomizujeme. Fotoexcitacia atomov, do sustredenych lucov. Prenika mojou rohovkou, sifrovanym klucom. Zabranuje pochopeniu, tychto zlozitych javov. A to som uz na dno, svojich schopnosti siahol. Pavel Sekerak – Na lodi Autorka fotografie: Tereza Hruskova Po rieke zivota, na lodi sa plavim. No v ziadnom pristave, sa nezastavim. Poznam ich dobre, vsetky su rovnake. To som sa mohol, plavit aj po mlake. Vsetky su prazdne, niet v nich uz cloveka. Len domy a rieka, co skrze ne preteka. Pavel Sekerak – Na stole Autor fotografie: Peter Jarkulis Nie som si celkom isty, ci je toto ten spravny moment. Sloboda prejavu to isti, takze zanecham jeden koment. Ked uz ochutnat pivo, tak rozhodne kralovske. Akurat tri taketo, su predo mnou na doske. To moje, prirodzene, je v tom najvacsom pohari. Prvy dusok je vo mne, cakam, kto sa ako zatvari. Zrazu mi otazeli nohy, na toto vsetci cakali. Okamzite ma hlava rozboli, ostatni od smiechu plakali. Nemozem za to, nie som zvyknuty, nikdy som nepil pivo. S hlavou na stole zaspavam, vypnuty... Vsetkych to pobavilo. Pavel Sekerak – Nad krajinou Autorka fotografie: Tereza Hruskova Co by som skutocne chcel? Nad krajinou letiet ako vtak, stupat a klesat bez namahy, nechat sa unasat prudmi svetla. Na zapad cerveneho slnka, si pockat letiac nad horami. Znovu ta myslienka vo mne vzlietla. Citit na tvari dotyk vetra, ignorovat hranice ludi, letiet kam az mi budu sily stacit. Drzat sa pevne svojej trasy, ci ako holandan bludit. Ked sa mi bude chciet, domov sa vratit. Pavel Sekerak – Padly andel Autor fotografie: Pavel Sekerak Perute cerneho andela, na zdi prikovany, nespatri vice tenhle svet z vysin. O telo sve prisel pri prvnim milovani, je naveky uveznen v nasi risi. Ted jenom bezcilne bloudi, marne hleda poklidny spanek. Myslenky temne se mu do hlavy loudi, neciti na kuzi sve vanek. Proc jenom sestoupil z nebes, omamen krasou jejiho tela? Proc ji jen neodmitl, i kdyz to strasne moc chtela? Je pozde na duse sve zpytovani. Ted je z nej clovek jako my. Olitoval jiz to milovani, jakkoli bylo nadherny. Pavel Sekerak – Pamatam Autorka fotografie: Tereza Hruskova „Veris v lasku na prvy pohlad? Ci mam okolo teba prejst este raz?“ To boli tvoje prve slova, ked sme sa pri rieke stretli. Nezabudnem ani na pohlad, po ktorom mi telom presiel mraz. Vtedy a potom znova, ked nase ruky sa prstami splietli. Pamatam si na tvoje pery, a dych s vonou malin. Na to ako som pocital, vsetky vlnky v tvojich vlasoch. Mali sme vsetko co sme chceli, dokonca som ti varil, stale ta objimal, a ty si sa skryvala v klasoch. Dnes sme uz „velki“ a vsetko to je za nami. Cumime do telky, a znova sme neznami. Pavel Sekerak – Prechadzka v noci Autorka fotografie: Tereza Hruskova Do kaluzi uprostred noci, stupam oboma nohami. Co na tom, ze budem mokry? Stratil som vsetky zabrany. Tulam sa ulicami mesta, su take tmave a ponure. Ukazuju mi vulgarne gesta, mladici sediaci na rure. Ignorujem ich a kracam k parku. Kazda druha lampa tu nesvieti. Nejaky ozran sa vala v jarku, vraj tu zas stupol pocet obeti. Vo svetle mesiaca nemam, vobec dovod na obavy. V tom sa kusok predo mnou, podivna osoba zastavi. „Hej kamo, nemas drobne? Alebo cigu, ci dve? Ak nemas, beriem i papierove...“ Vyvija sa to teda zle. Mesiac sa skryl za mrakodrap, uz sa vidim leziaci v ciernom vreci. Prislo este par jeho kumpanov. Tak a teraz sme tu uz vsetci. Rychla prehliadka nastrojov, boxery, noze a palky. Netuzim po tom aby ma prebodol, tak to hram na rozpravky. „Je mi luto chalani, prachy nemam. Beriete aj kreditne karty?“ Nastastie velmi dobre beham, tak som im utiekol raz, dva, tri. Nemylte sa, nie som zbabely, len sa mi nechcelo pustat sa do boja. Pohlad som k mesiacu namieril: „Aj na teba raz dojde, ty zradca pokoja!“ Pavel Sekerak – Preteky Autor fotografie: Pavel Sekerak Pripravit sa! Pozor! Start! Vystrel z pistole dal pokyn k behu. Bude to suboj na telo, necakajte od nich ziadnu nehu. Rutia sa bezci slimaci, rychlostou slimaka. Kameraman im nestaci, aj ked sa neflaka. Nevie byt pomaly ako oni, uz bol so zaberom v cieli. Posledny tych dvoch nedohoni, na opacnu stranu mieri. Druhy v poradi zrychlil necakane, asi si zapol system DRS. Predbiehat zacal na lavej strane, v tom zo zadu ku nim prisiel pes. Divil sa co tu robia tie tvory, a obidvoch zhodil z kolaje. Odbehol prec, skocil cez zavory, nie je mi jasne, kto vyhraje. Pavel Sekerak – Rano v ovocnom sade Autor fotografie: Peter Jarkulis Skor ako prve luce osusia, slzami orosenu travu, vezmem ta do svojho narucia, a odnesiem k mojmu chramu. Tam v tichu stromov ti posepkam, ze si krasna ako kvet jabloni. Ze vonias ako lesny med, ako rano v hmly zavoji. Tvoje oci su ako pucky poslov jari, siroko otvorene tuzbou po svetle, hyckane krasou v tvojej tvari, s odrazom konarov vo vetre. Hladim ti lica, tak ako slnko hladi stromy. Za usvitu budu z nas, dva delene dvomi. Pavel Sekerak – Tam, kde uz nie je nic Autor fotografie: Peter Jarkulis Zem kamenista nasiaknuta krvou a slzami. Studena plaz posiata mrtvymi telami. Uprostred toho prazdny tron stal, uz na nom nesedi niekdajsi kral. V krajine temna, za ciernymi horami, nerastie nic, tam medzi skalami. A kde je dnes ten slavny kral? Jeden z nepriatelov mu hlavu stal. Pavel Sekerak – Vila Autorka fotografie: Tereza Hruskova Bravala si ma na miesta, kam nik z ludi bezne nechodi. Nevedela si prestat, chcela si citit objatie prirody. Tam si bola skutocne doma, tancujuc na koberci z machu. Tak ako vila, slobodna, stastna, bez strachu. Do vlasov si si zaplietala kvety, po trave chodila bosa. Mala si svoje vlastne svety, a santila v poli prosa. Nesputana a radostna, tvar ti vzdy zdobil usmev. Skusal som byt ako ty, ale nikdy som neuspel. Bezhlavo si sa vydala, tam kde sa konci nas svet. V ustrety srdcu, do neznama. Ostal mi po tebe len kvet. Nestaci volat ho tvojim menom... Nechavam vsetko za sebou, vydam sa nespravnym smerom, a mierim priamo za tebou. Pavel Sekerak – Vo vnutri mna Autorka fotografie: Tereza Hruskova Niekde v sebe mam, ukryty chram. Jedno miesto, je v nom prazdne. Napriek zmenam, ktore necham, bez povsimnutia, je vzacne. Ako vyzera? Asi do zelena, je tonovane a matne. Presvedc sa sam, ci to len hram. A bude ti to snad jasne. Pavel Sekerak – Vtaca Autorka fotografie: Tereza Hruskova Nasiel som ta schulenu, ako zranene vtaca, co nemoze vzlietnut, bo dusa mu krvaca. Ukryvajuc sa v krovi, doranane krdlom vran, ani dazdovku neulovi... A krv tecie z jeho ran. A tak tam caka osamele, na pomoc neznameho tvora. Ten co ti ruku podava, bol k tebe poslany zhora. Pavel Sekerak – Zablesky Autorka fotografie: Tereza Hruskova Na tisice malych zableskov, roztriestilo sa nase suznenie. Ked nieco nezname pristalo, ci vrazilo pred nami do zeme. „Milujem ta.“ – hovoris, ako uz mnohokrat predtym. Teraz je to vsak odlisne, je to totiz uz naposledy. Oslepila nas ziara svetla, nechapali sme co sa deje. Cas akoby sa zastavil, okamih bez nadeje. Neviem ci to trvalo chvilu, alebo celu hromadu casu. Preco som si len vybral, tuto neznamu trasu? Napriek nahlemu brzdeniu, slo auto stale vpred. V objati sme ocakavali, nevyhnutny stret. Akokolvek blaznivo to znie, nezomreli sme, sme stale zivi. Ziskali sme nove vedomie, a citili svetla priliv. Bonus – Peter Jarkulis – Rieka Autorka fotografie: Tereza Hruskova Sedis na brehu pod vrbou schuleny, sledujes prud rieky, tak trochu sklamany. Rieky, co huci a vlni sa pred tebou, rieky, co berie ti tvoje sny so sebou. Vidis ich vsetky zmenene na ryby, si si vedomi svojej vlastnej chyby. Pytas sa sam seba: „Preco ich nechavam plavat?“ Tak zacnes na rieke velku hradzu stavat. Nech neodplavi rieka uz ziaden tvoj sen a zivot tvoj zmeni sa v jednu basen. Kde autorom textu si len ty sam, kde zivot tvoj nepodlahne uz ziadnym skepsam. Bonus – Stanislav Hoferek – V tajnosti Autor fotografie: Pavel Sekerak Zijeme v tajnosti pred celym vesmirom, tajne piseme aj hluposti pre vsetkych. Potom utekame na koni spanilom, daleko od seba, zvyknuti na prepych. V tajnosti staviame svoje vlajocky, aby sme boli lordmi nicoho. Ostali sny ako ovsene vlocky, nikym nechcene a poslusne na slovo Sme bojovnici za veci, co nemame, pre tuzbu budeme tajne nenavidiet. Sme ludia krabiciek, co nie su poslane, sme jedy, no niekde je medzi nami liek.