Stanislav Hoferek
Autor |
Vydavateľ |
Licencia |
Vydanie |
GKBN |
Vitajte v časopriestore, kde je všetko inak, než to ktokoľvek, aspoň trošku normálny, očakáva. Divná pézia pre divných ľudí v divnej obálke. Výskum starobabylonských vedcov tvrdí, že internet je najväčší zdroj poznatkov, a preto nie je potrebné myslieť a mať názor. Nechýba otvorená satira a nereálny pohľad na realitu je niekedy najbližšie k realite.
Bar u jednej atmosféry je miestom, kde prepijete výplatu a čelíte tlaku okolia. Newtony na metri štvorcovom a atmosféra skazenej spoločnosti. Tlak ľudí, ktorí chcú niečo zmeniť, na ľudí, ktorí nechcú zmeniť vôbec nič. Pokračovanie zbierok Kompromis, Koncentrovaný Brainfuck a Trolejbus v strede púšte sa pýta jednoduchú otázku – keď nie my, tak kto? A čo si za to vypýta? Je dôležité veriť v zázraky, alebo nechať tých, ktorí v ne veria, aby sa ukameňovali navzájom? Táto zbierka je zložitá a sporná. Pre protivných ľudí je plná protivných básní, ktoré v skutočnosti nie sú básňami.
Autorka obálky: Kristína Physic
Nové myšlienky zaliate asfaltom
napredujú len veľmi pomaly
tak ako spotené slzy
na zarosenej tvári
majú len jeden smer
Mozgy spoznáva čierna diera
zápasí s alergiou na ľalie
pretože pravda smrdí
a je jedno, či od chvosta
ak recept na pravdu
aj jej harmonogram
má nenávisť
Odháňam rosu z trávy
staviam pred ňou barikádu
vyhrážam sa jej
to všetko, len aby sa nevrátila
ľudia sú ako rosa
aj ako kosa
a často len ako kamene
Občas zlodej zakričí
niečo o chytaní zlodejov
a s ukradnutým megafónom ide preč
Pretože slová sú jed
aj s malými ústupkami
pretože steny sú umelé
Máme smutné tváre
zvlášť my, čo máme jedinú
môžeme hľadieť do blba
Čakáme na polčas rozpadu
zatiaľ čo sa v polčase
rozpadáva
naša budúcnosť
Keď sa povie smrť
vidíme niečo čierne
odchod, koniec, exitus
Až po nej zisťujeme viac o živote
o splnených snoch a prianiach
o pamiatkach a myšlienkach
o víťazstvách nad hlúposťou
nad ľudskosťou
nad veternými plynmi
napojenými na ruský plyn
Pretože mŕtvi nežijú
ale môžu učiť myslieť
A môžu to naučiť viac
ako tí
čo sú mimoriadne nažive
Poznáme Mozarta i Beethovena
Einsteina i Hawkinga
Zatiaľ čo súčasné politické špičky
prerážajú morálne dno
a odkazujú nám jediné:
Stará múdrosť je menej ako nový buldozér
pretože na starých múdrostiach
nevie každý druhý zlodej
kradnúť...
(Venované géniovi, ktorí si dlho nemohol zabehať. A tiež zlému človeku, ktorý utiekol, ale mal to urobiť už dávno.)
Politika je vec možného
a preto je až nemožné
čo všetko je nemožné
v krajine
kde je možné všetko
Myslenie bolí
tak kto nám otvorí
diaľnicu priamo do pekla
Krvavé kľúče
srdce, čo tlčie
nie od nás, ale od vedľa
Sme veľkí machri
keď aj tie Tatry
sami sebe ukradneme
nech sú čakry prázdne
odvaha len do básne
a my sa spokojne pasieme
Keď dajú akciu na misky z Hirošimy
štyri prihorené zrnká k tomu
bude to pobúrenie
Ale dať zlodejom krajinu
všetky peňaženky a osudy
to je vecou vianočného príspevku
Pretože peniaze treba
aj chlieb
a tak vymeníme dvadsať chlebov za jediný
predražený chlebík
a nastúpime do dobytčieho vagóna
Najbližšia zastávka
je tentokrát iná
Znásilnená sloboda
genocída spravodlivých
výsmech zdravému rozumu
a pár kvietkov k MDŽ
Dlažobnou kockou do hlavy
do zvyšku svedomia
metanol do žíl a med na jazyku
Nahlas opakovať, že všetko je v poriadku
pretože k zlu vraj neexistuje alternatíva
Len dark side of the ZLO
s kvietkami
pretože inak kvetinár nemá nárok na almužnu
Sen uprostred precitnutia
končí minútu pred piatou
o piatej začína spánok
Pre cit a pre city
ideálne v meste
núti tiché sklamanie
V dlaniach je piesok
vraj súkromný majetok
a my sme hovná z konzervy
Vynútiť si city
tak, ako osud skrytý
môže len človek bez srdca
To nie je problém
nižšie výrobné náklady
a už to tak chodí
klasika
osvedčený model
Áčko s tromi pluskami
veľké mínus za ľudskosť
Ale to nevadí
ľudskosť je až na druhej
strane
z milióna
a tú predsa nikto nečíta
Ovca kričí: Nebuď ovca
v krajine plnej baranov
tuposť ľudí nemá konca
ani durman so smotanou
V mene najhoršieho riešenia
neriešime vlastne vôbec nič
na koho nás žaby premenia?
Na medvede, či na plyš?
Za všetko môžu tajné spolky
tvrdí vodca stáda z blázninca
tak zabalí mince do rolky
alobal si niekde požičia
Marketing a propaganda
miesto ovocia a zeleniny
dávno nevie čo je pravda
ale rád dokazuje viny
Láska je bozk na líce pod atómovým hríbom
nezmyselné, ako trhanie mihalníc krovinorezom
ako dlhé vety tam, kde je aj ticho priveľa
Chémia, fyzika, všetko možné
aj náboženstvo vraví:
miluj svojho blížneho
až do čias Antona Chromíka
Láska je tiež to
o čom vieme všetko
aj keď nevieme nič
a namiesto objatia hľadáme definíciu
Ešte aj Kofola vie, že láska nie je žiadna veda
ľúbiť môže ten, kto nevie snívať
ani žiť
ani milovať
Lovíme zakonitosti
zatiaľ čo nám Murphyho zákony fackujú tvár
vidíme, ako sa krivia rovnice
a potom
čo nápravnými fackami vydláždime svoju cestu
zistíme
že chôdza v lyžiarkach po žeravých uhlíkoch
vie byť celkom COOL
Slovensko má krásne baby
hlavne štátne radkyne
nevadí, že asi neporadí
kto by s ňou nechcel byť... v kine?
Občas je jablko zhnité
kniha odlišná od obalu
ťažko sa ukrýva v kryte
bez nároku na pochvalu
Z Babylonskej veže
priamo za mreže
za potlesku publika
Láska je slepá
keď myseľ človeka
mizne do ďaleka
Všetci majú svoje veže
aj sedmové karty
v ceste tornádu
Život sa mení
a ty, vrámci zmeny
nastav svoju tvár podliatu
Padol mi kameň z obličky
dobrá správa je na prd
ani nemusela chodiť okolo
Niekedy tie dobré správy
sú v podstate zloby
ukričano mlčiace nad temnotou mysle
kdesi medzi nami a zdravým rozumom
Kompromis, na ktorý padajú kamene
alebo chumáče z púpavy
máčané v koktaily
od pána Molotova
Ak padne oblička z kameňa
a aj naše uši budú na hlavu
ostáva len koniec
Dlhý rad bohatierov
ktorí obkolesujú tlačidlo
ON a OFF
Až budeme všetci OFF
tak príde ON
a aj jemu padne kameň z obličky
rovno na hlavu
Srdce je v záložni
medzi sviatočným príborom a mobilom
na ktorom je len jediné číslo
vymazané
Lepím smajlíky na kytice
s odkazom nezabudneme
ich niekto zabudol vo vlaku
Občas je reflexná páska
na vojenských maskáčoch
nech nikto nevie, čo si myslieť
a aby sme nemysleli nič
si radšej myslíme všetko
Keď to uvidí škaredé káča
po tretej plastike
zistí, že nemá byť labuď
preto bude hroch
Hroch s kyticami
zabudnutý
v maskáčoch
a na Times Square sa tvári
že ho nikto nevidí
Svetlo na konci života
a možno aj tunela
by malo byť aspoň LEDka
Ekológia sa tu motá
čumí ako vráta na teľa
smeje sa jej svieca vetchá
Fyzikálne zákony
k tomu desať ampérov
čo sa nevošli do Biblie
Svieti na naše stony
ale iba tak, s mierou
plaší ľudí, nie zmije
Aj pravoslávny ateista
má nárok na svoj Ramadán
v mene ktoréhokoľvek Krista
môže poznať Krišnov chrám
Tí, čo veria na bullshity
tvrdia, že Zeus bol žid
lebo rozum je vraj zhnitý
máš hlavu? Tak o ňu príď!
Stačí postrašiť Šaríou
na holú sprava aj zľava
príde peklo, aj s Máriou
v mene ľudskosti... poprava?
Skôr, než ma zbičuje módna polícia
ukradnem absurditu sveta v prášku
aj grilovaciu panvicu
v mene svätej narkózie
Tajne kradnem vodík z elektrickej metly
vymieňam volty za vodky a vodomery
aby som mohol
celkom úspešne
stagnovať
Už zajtra je bar zatvorený
zlomené duše sú na odpis
ostávajú každodenné zázraky
ktoré sú v šablóne
ako kresby od Dalího
Jasné
nebojácne
zronené
akurát tak pre atmosféru
kde má každý abstinent svoj bar
plný sklad melanchólie
dva kaktusy na hrobe
a sen
ktorý nedávno zožral nočnú moru
V CCCP časopriestore
idú len vlaky do včera
Všetko je v malíčku
aj v tom, čo chýba
S bradatým dedom z 19. storočia
sa pozeráme do budúcnosti
ktorá je za železnou oponou
Nič nepohladí tak
ako železná päsť
Tisíc ľudí stavia pomník
vrahovi miliónov
Aby sme nezabudli
čo si myslí
vdova zo "správnych" dôvodov
Mramorový pomník
pre toho
čo nedoprial vodu
Od ľudí
čo nemajú nič
len slepú lásku
starý chlieb
a reklamu
na slobodu
Mňa si nevšimne
to slávne všimné
s nálepkou naši ľudia
Treba zmenu Zlodej-SD
na niečo úplne bežné
kde aj mozgy zablúdia
Balík pre sociálne slabších
je ako sprcha pre židov
sorry za tie ostré slová
Hlavné sú milióny pre našich
však z preferenčných pocitov
už končí éra neoStalinova
Basa za zlatými mrežami
na ktoré sa skladáme
A to, len tak, medzi nami
údajne nie je podstatné
Jednotka z matiky
osmička z logiky
pred školou mám byť po škole
Absurdná dráma
keď prázdna slama
má nahradiť naše myšlienky
Derivujem hlavu
za 1286 dní, 17 hodín, 32 minút a šestnásť sekúnd nájdem pravú
nezabudnem skriptá na hlúposť
Ak áno, tak je zle
tuctové umenie
sa proti ľuďom postaví
Jeden ráta šilingy a marky
odmocňuje desatiné čiarky
nevie, že máme eurá
Druhý vie všetko
ale ako malé decko
do vlastnej nohy nabúra
Báseň
na sedem slov
sa práve končí
Smutné filmy z druhej svetovej
okovy, symboly, utrpenie
to robí z ľudí - ľudí
Občas niekto oklame sám seba
že Osvienčim je rozprávka
zomierali iba tí zlí
a že ľudské práva majú mať len nadľudia
Kto má v hlave hákové kríže
si najviac žiada cestu do neba
pretože pravda má len jeho stranu
kým všetky tie menšiny
sú len skúškou odvahy
Je ľahké zobrať šachistom figúrky
slepcom vychovaného psa
Hlavne ak to robia figúrky
v rukách mocných
a mocnejších
a vidiacich
ktorí vedú armádu slepcov
po rozbitom schodisku ľudskosti
jediným smerom.
Nadol. Rozličnými rýchlosťami.
Nezomrie ako hrdina ten, kto nežije ako človek.
Nezomrie ako človek ten, kto považuje vymývačov mozgov za hrdinov.
Všetky vojny sú o plánoch
občas plán B, občas C
zatiaľ čo silný fail na ľuďoch
neprináša žiadne ovocie.
Porucha svedomia
Skutok sa nestal
Ten, čo mal milovať
Veľmi rád trestal
Charakter rozhodol
Odmeny za odmenu
Keď si blbý a blbší
Robia spolu ozvenu
Žiadny panenský olej
ani ten od Bátoričky
nespraví z osla somára
Každý vie byť zlodej
preto nerušené sníčky
prajú tí, čo ti pijú z pohára
V mene svetla ťa oslepia
slimákom rozbijú ulitu
lebo tak to kážu sväté lži
Tu končia verše
vlastne aj pravda
nech všetko zhasne posledný
Ten, kto tak verí v boha
až z vysoka serie na ľudí
ktorí sa ho snažia zdvihnúť nad hladinu sračiek
bude klamať svoje dokonalé pravdy
donekonečna.
Tiež bude jediný, kto im uverí.
V mene duchovných vecí
sú ľudia len bábky osudu
ktoré
narozdiel od svätých duchov
rozmýšľajú.
Niekto spraví anjela z diabla
primaľuje svätožiaru
krídla a osobnú hygienu
ale zistí pravdu.
Nie je čisté zlo.
Ani čisté dobro.
A tí, čo sú medzi tým
prví z posledných
poslední z prvých
si môžu bezstarostne lízať labu.
Ich vek ešte nenastal.
Teraz je vek ľudí
ktorí ľudskosť nevideli
ani v slovníku.
Cudzie slová horia
domáce hriechy ostávajú.
Démoni? Sú medzi nami?
Tvrdí to jednorožec
s tromi hlavami
Kričí, že kráľ je nahý
na nudapláži J&T
potom, vrámci zdravej stravy
odcvála priamo do Penty
Treba sa dobre narodiť
dobre vyrastať
dobre sa učiť
dobre športovať
dobre sa správať k starším
dobre nakúpiť
dobre upratať
dobre plniť plány
dobre pracovať
dobre spať
dobre zostarnúť
mať dobrú stolicu a smiať sa len na tých dobrých historkách z detstva
aby nám nikto neveril
že je všetko akurát tak dobre na tri bodky. Na tri dobré bodky.
V oceáne polámaných snov
zničených vzťahov
rozbitých kamarátstiev
a života
o ktorom by sme prisahali
že sa nám nikdy neprihodí
Ale prihodil sa.
Máme čas na to, aby sme povedali, či dobre.
Plus mínus jeden život.
Stanislav
Hoferek – Bar u jednej atmosféry