Renáta Montmartre Bogdáni
Autor |
Vydavateľ |
Licencia |
Vydanie |
GKBN |
Nečítate prvotinu. Tieto básne zreli a prešli selekciou. Tie povestné prvé literárne pokusy ostali v školských laviciach mojej poézie.
Debutová zbierka ešte prechádza z rúk korektora rukami ilustrátora a anotátora. A pretože prvá je len jedna, je táto akási nultá - generálka. Sú to básne, ktorými som znovu objavovala poéziu po rokoch mlčania, doplnené aj novšími, inak orientovanými.
Môj múz - mužský proťajšok múzy, sa rozhodol ostať v anonymite. Neunikne však mojej vďačnosti, že rozozvučal vo mne tóny lýry.
Takisto aj primátorovi Revúcej Júliusovi Buchtovi patrí moje srdečné ďakujem za to, že ma podporoval v časoch mojich literárnych začiatkov.
S prekladom do angličtiny mi pomohla moja milovaná dcéra Alexandra, ďakujem
V neposlednom rade by som chcela poďakovať Vladovi Javorskému a Zuzke Kuglerovej za ich vzácne literárne priateľstvo a pomoc pri zrode tejto zbierky.
Renáta. B.
Copyright: Renáta Bogdáni
Editor: Mgr. Art. Vlado Javorský
Doslov: Zuzana Kuglerová
Preklad: Alexandra Bogdániová
S finančným prispením primátora Revúcej Júliusa Buchtu
Rok vydania: 2019
Miluj ma veľmi
Miluj ma viac ako
Dokážeš
Ostaň mi verný
Daruj mi viac ako
Dostaneš
Milý môj ver mi
Svet nie je krásna
Pesnička
Skrytá za dvermi
Umiera dávna
iskrička
Miluj ma veľmi
Osuš ma slzami
Nádeje
V krajine s tieňmi
Nechajme tatami
Nájdené
Bez teba som len
Kus mäsa pre svorku vlkov
Padnutý anjel
Trpiaci na veky vekov...
Samota bolí,
nič nehovorí,
málo vie.
Stratení v roli,
nebyť po vôli
pánovej...
Nahí sme boli
v mínovom poli
trápenia.
Drzí a holí
v nechutnej roli
párenia...
Mlčanie dáva mizernú nádej
zmierenia.
Smilstvo aj pýchu prikrýva závoj
brieždenia.
V baldachýnovej posteli odpočíva šuhaj smelý.
Drieme obklopený haldou bezvládnych tiel.
Vtáky, čo doleteli, tvory, čo onemeli,
Pohľadom skamenelým už patria jemu len.
Nastáva moja chvíľa, les tíško odpočíva.
Cez tmu môj pohľad číha.
Zajka chcem!
Chodníčky vychodené lunou sú osvietené.
Nocou sa ku mne ženie
Nepriateľ...
Lovec ma šípom ranil, no nechcem jeho azyl
Voči sebe obrátil všetok môj hnev.
Už zviera k tebe letí, mohutné zuby cerí,
škrabance divej zveri
na tvári....
Brániš sa ako vládzeš, no svoj strach neovládneš.
Aj keď si Leoš Mareš
Čo to je?
Naša krv spolu tečie, čas hrozivo sa vlečie.
Východniarske nárečie
Co šalíš ?
Odchádzaš pokorený, zbitý a dohryzený,
korisť bezmocnej ženy
pokánie...
Ja lížem svoje rany, všetko zahmlieva sa mi.
Chvejúcimi labami
Sa chránim.
Keď v bezpečí si líhaš, moje drápy preklínaš.
V hlave máš zo mňa miš-maš
V spleti tiel.
Všade sú tvoje stopy, pachu mám plné nozdry.
Z lovca sa stala korisť,
Prečo Nie ?
Na slovo skúpa
Je moja múza
Cítim sa hlúpa
Mám o ňu strach
Hladina stúpa
Kaštieľ sa rúca
Štrk sa zosúva
Smrť na perách
Pohľady púta
Neodporúča
Veď nie si súca
Z lásky je krach
Zo svojho vnútra
Beznádej súka
Bohu sa rúha
Mení sa v prach
Keď prídeš nocou prázdnou
A budeš smädný hladný
Mne stačí
Že si
Keď skončíš s každým plánom
Za všetko zodpovedný
Ja vravím
Len ži
Keď život stratí farby
Pohľadom blúdiš v diaľke
Tak znova
Maľuj
Z temnej olejomaľby
Vystúp na svetlo denné
A opäť
Kraľuj
Iným dávaš svoje dary
Zamkneš ma do klietky hanby
Mučíš ma
Dážď padá na cudzie hlavy
Vysušená hľadím z diaľky
Dusím sa
Plačem bez sĺz
A kričím bez slov
Tvoj horúci dych
Ma sprevádza tmou
Odvaha sa cení
Nie sme malé deti
Nielen samé kvety
rastú na lúke
Odvaha sa cení
nie zbabelé vnemy
naduté
Nie som slabá žena
chromá ani slepá
len žijem
Nie si celý biely
ani nemusel si
kriedu jesť
Netreba sa báť
kráčať ku hviezdam
ani pravdu hľadať
Mohol si sa báť
zámky otvárať
nezľakol by si sa
V trinástej komnate
nie je dokonale
bažiny mokrade
číhajú na slabé
telá
Mal si dosť odvahy
prekročiť prahy
pod spodok podlahy
a to je
veľa
Zamrzol si
Mesačná krajina k sebe ma volá
Stratil si sny
Samota márnivá v duši Ti hlodá
Sedím na pni
Skrehnutá od zimy k sebe ťa volám
Snom mojím si
Zronená bez sily za tebou stonám
Zmrazil si ma
Chladivým dotykom mrazíš ma celú
Utýraš ma
Ľadovým bremenom hladíš ma holú
Milujem ťa
Človeka bez mena ľúbim bez slova
Nečujem ťa
A ticho bez teba
Je len p r á z d n o ta
Trp člověče, jestli ti rvou po kouscích srdce, poděkuj jim ještě za svá trápení. Jsou krásnější než neurčitá prázdnota těch, kteří nemají čeho litovat.
Claude Achille Debussy
Učiteľ – mučiteľ
skúšky mi dáva
Z lekcie života
prepadávam
Zmätené srdce
upadá
Keď veriť chce
aj v klamstvá
sebe aj iným
všetkým naivným
Vinná naivná
ležím a vstávam
Občas protivná
v lone netvora
zaspávam...
Pomotané koľajnice
posunuli si hranice
spájania.
Pomýlene spaľujúce
odkazy do koša súce
pária sa.
Pokrivené čarbanice
robíme si ťahanice
vzájomné
Postavíme srdcia čisté
zneistíme aj to isté
parom vie....
Už nie sme ani dvaja
sedíš tu len ty a ja
bez slova
Nechápavo nás aj hravo
ťahá už zase za roh
Nevôľa
Bojujeme za slnko
nech je v nás teplo
Nevieme činiť lásku
láskavou
Zraňujeme sa vôkol
picháme hlavy na kôl
bláznenia
Vykoľajil sa vagón
oslepol jazdecký kôň
Zdlávil ma !
Bola jedna krajina,
kde sa bili strach a sila.
Bola hojnosť veliká,
hus sa v zlate topila.
Bol tam jeden smutný princ,
nemal lásku, nemal nič.
Len cvendžanie peňazí,
lásku dievkou nahradí !
Nespútane, divoko,
žilo sa, hodovalo.
Dievčence na raňajky,
ústa plné pretvárky.
Popoluška nesmelá
z ligotu onemela.
Zbitá prišla, tančila
a črievičku stratila.
Princ sa zbláznil do kočky,
Ona popol a On bič.
Bez ega a bez vôle,
otrokyňa svojvôle.
Nešťastná je krajina,
kde vládne tyrania
Prázdno ducha ,tela,
činí z devy teľa.
Tma zrána do večera
Ťažoba čo bolela
Tiaž nepriateľa na dosah cieľa....
Svetlo v sieti tunela
Balada to nesmelá
Kamenný gýč
Žena celkom bez mena
Bez viery skamenená
vidí len bič
Tma v zrode aj skonaní
Čo iné ju nahradí ?
Miliarda zvolaní, krv sa valí z vaní...
Svetlo koncom tunela
Nádej z duše vyviera
Že mám kam ísť
Žena celá zmenená
Bez bázne zanevrela
Na bič, chce žiť....
Skrehnutá od zimy
v studenej posteli
v ľadovom kaštieli
znášam krutosť pani Zimy
Nepovedal si mi
jak nemotorne
neohrabane
bojujem s mlynmi
Schovaná v perine
tehlou sa zahrievam
či si len očný klam
volanie mámivé ?
Nevoláš nepíšeš
a predsa so mnou si
kým Ťa v duši nosím
lásku v sebe nekynožím
ja sa ti len snívam
unáša ma príval
loďku bez ľudí
čo v dave blúdi
aj ty sa mi snívaš
hoci mám z teba miš-maš
len stopy v snehu
za chrbtom nehu
čas sme vyplytvali
ostali pozostalí
mávať nad hrobom
šeptať zbohom
túžim po objatí
schovať sa do dlaní
nájsť kľud mier
len ma hrej
Zaľúbená
Zasľúbená krajina
Omámená
Omráčená dievčina
Zabudnutá
Zatuchnutá spomienka
Batoh hriechu
Zabalený do vienka
Zaseknuté
Zarazené snívanie
Osamelé
Otupelé zívanie
Zasypaná
Zahataná roklina
Zakopaná zahrabaná zdochlina
Zapadli sme kdesi na polceste
zlo sa s dobrom miesi
Múzy kde ste?
Anjel v bahne si ma našiel
snažil previesť ma, no márne
rajskou záhradou
Z prachu vzaté
sa v prach obráti
Darmo plače
démon v ústraní
Moje tiene
obmedzenia
Kliešte čo ma
na prach trieštia !
A zo snov sú nočné mory
anjel smrti sa vynorí
spoza oblakov
tmavej oblohy
Jak slonica v porceláne
nemotorne kvety lámem
unavený trepot krídiel
aj šťastie je len na prídel ?
Trochu šťastia
štipka soli
Krutá rana
sa nehojí
Krehké krídla
majú vážky
naučme sa
seba vážiť -
si a ľúbiť
staré údy
Nech náš vánok
ďalej prúdi
navzdory smrti
miluj ma celú
s menom priezviskom
miluj ma celú
takú aká som
čo rýchlo prišlo
rýchlo odcvála
jak splašený kôň
spúšť zanecháva
miluj ma celú
nedokonalú
malú parcelu
pustú Poľanu
Si vo mne stratený
a znovu nájdený
Cítim ťa v rozkroku
lížem si pery
čakám kým celý
sa oddáš trepotu
mojich krídiel
Si môj aj keď nie si
Strácaš sa kdesi
v pekelnej jame
raz požiar dohorí
len uhlíky tlejú
dosníva, dotvorí
sochár sochu celú
raz vášne dohoria
len pahreba plače
nad prázdnom popola
nad prácou bez pláce
raz rozum pominie
búraš sochu každú
z jedla sú pomyje
z lásky páchaš vraždu
raz navždy odídeš
necháš ma tu samu
radšej zajtra ako dnes
spomienky ostanú
ostali sme len my dvaja
na dne pekla brána raja
spomienky nás dostanú
anjel spieva Hossana
dohoreli hviezdy noci
samota viac nenivočí
naše chladné sny
svetlom som pre tvoje oči
ty pre moje si...
Spopolnený
fénix sa stráca
Dotleli
sviece kláštora
Zmeškali sme
nežný pocit
Brány rajské
sa zatvoria
Už vyschýňam
tvoje semä nenosím
Iným ženám
daroval´s kus večnosti
Jeseň plače
preniká do všetkých špár
Berie radšej
rýchlu smrť zo strmých skál
Mlč
Miluj ma
Mimovoľne
Maľuj
Modré Madony
Módne momenty
Mŕtve monumenty
Memento Mori
mimo morí
Morduj Morenu
Maskulínnu
Medznú
Mosti
Medzi myšlienkami
Manipuluj minútami
Mystifikuj mokré múry
Mená
Mestá
Mulice
Mekku, Myrhu, márnice
Mysli mysľou mecenáša
Mrhaj mocou Modrofúza
medového motúza
Maj ma
Mimo
Mileniek
naMotaných Marťaniek
Modifikuj metafory
Milovník metriky
Mandant monetiky
Miláčik Moloch
Mrazivým
Mlčaním maskuj
Málo uMu
Najprv bola vina
od nej sa odvíja
každá jedna bolesť
vnorená do vína
Bývala som milá
než si porozbíjal
tie sny v teba
zrúcal dominá...
Vinná je nevina
nevinná je vina
Vinná a aj nevinná
je tá kvapka vína
Keď ťa nevídam
Aj slnce zhasína
Skrotená líška
Bez teba stratí sa
Črepiny lásky
ktorú sme rozbili
Načo tie hádky ?
Len strácame sily
Vinná je nevina
nevinná je vina
Vinná a aj nevinná
je tá kvapka vína
Stále je tu chyba
prázdnota ubíja
Nie som mĺkva ryba
ševeliť začínam
Útlak je balvan stále ťažší.
Znášaš, no zárez počítaš si.
Kvapka za kvapkou plní pohár,
Až raz ukážeš brutálnu tvár.
...brutálnosť v nás...
Nič mi nepripomínaj,
Ešte nie!
Zákerná brutalita,
Besnenie.
Víťazí tvoja pýcha,
Hlboko nezvažuje
Besnenie.
Odtrhnutí z reťaze
Všetci sme.
…
Nie si od barbarov lepší ničím,
Ak už nič nestaviaš, všetko ničíš.
Už slza za slzou plní pohár,
V zrkadle zjaví sa odporná tvár.
...nezmysel v nás...
Besnenie.
Začína sa
Besnenie.
Nič mi nepripomínaj,
Ešte nie!
Zákerná brutalita,
Besnenie.
Víťazí tvoja pýcha,
Hlboko nezvažuje
Besnenie.
Odtrhnutí z reťaze
Všetci sme.
Delí nás polka
republiky
Skade je toľká
pachuť viny ?
Samota trpí
odcudzením
a vtáky v tŕní
padnú k zemi
Ty fajčíš
Camelky
Ja vláčim
karamelky
V samote
stratené
holúbä...
Blaznieme
len spíme jemne
Keď pán plánov
krok za krokom vedie
Je sám spásou
nič mu neutečie
Hladí a trestá
z omylov vyvedie
Z hladnej je sýta
z hriechu vykúpenie
Keď láskavý rodič
krok za krokom vedie
k samostatnosti
až ten čas príde
A stojíš sama
žiadna zrada
nik ti za chrbtom nestojí
a temná noc ťa obklopí
Ideš sama, odišiel sám
Taký bol plán ...
Vdýchol si mi
dych života a si preč !
Odprevadil
na kraj sveta nedal jesť !
Moja duša kvíli
samoty
sa stráni
Moje telo trúchli
za pokojom v Raji
Nesvojprávne kráčam neistými krokmi -
bábka v rukách hráča s ďalšími otrokmi
Kiež by si ma
držal večne
za ruku
Som len žena
neutečiem
osudu
Do okien škriabu sa ti
všetky tie,
čo nezdolal si.
Krvavé pery,
sivé vlasy,
plašiť ich chceš,
no sú tu navždy.
Trhá ti šaty
svorka besných žien.
Slintá na teba
horda lačných tiel.
Osamelý.
Znásilnený.
Neplaš sa,
veď je to len zlý
sen.
Prší
kvapka dažďa
mi tvár hladí
Moja múza
inam hľadí
inú práši
Mrzí
ma že nie si
tu nablízku
ako kedysi
na letisku
vánok mrazí
Drzo
schovaný si
smeješ sa mi
kdesi medzi
písmenami
Krutá zima
kým si nebol
mrazila ma
svojou šeďou
Veď ma kúsok
prikri nehou
Zahrej
zostarnuté
kosti
dolámané
v minulosti
Vyčar dúhu,
moje nebo
Ak zamkneš dvere minulosti
a zahodíš kľúč
aj s kúskom mladosti
ticho sa lúč
Keď opustíš láskavé dlane
pre nový ošiaľ
so zmätkom lane
strácaš košiar
Ak páliš mosty
pre márnosť sveta
spáliš si prsty
aj kúsok seba
Spolu sme viac
než jedno
deliac sa aj
o jedlo
Bez strachu
milujúc sa
Dôvera
milujúca
Dvaja sme viac
než ty a ja
skrachovaní
obaja
Bez ostychu
hádžem zvršky
keď ma kryjú
tvoje bozky
Neupieraj
mi sám seba
Nebráň mi
dotknúť sa neba
Hlcem dúhu
tvojich očí
hreje ma ten
slastný pocit
Nebráň sa byť
iba mojím
veď pred tebou
nahá stojím
Len ma prikri
svojou láskou
štedré stoly
nad priepasťou
Rozišli sme sa v dobrom
vycítila som ten zlom
kde naivne praská
láska
Keď hasnú hviezdy očí
a mizne vľúdny pocit
láska sa stráca
v šedinách
Smejem sa ti chladne
bič za strasti zradné
každá bolesť
dohára
Vraždím zvyšky citu
kradmo cítiš - si tu
poslednýkrát
vítaný
Kat-ica vzťahu krutá
bola na ťahu
putá
bezmocne padnú
k nohám
Keď sa Zima
s Letom snúbi
hádajú sa
kto viac ľúbi
On je oheň
Ona kameň
pochybnosti
za sľub zameň
Pani Zima
s pánom Letom
unášaní
láskou preto
Prstienkom
si vernosť sľúbia
s protikladmi
ako ľudia
Nevrav že som Domina
bo ti zrúcam dominá
Topánka ma omína
topím lásku do vína
Láska nie je povinná
polčasová medzihra
Nehovor mi Domina
len na pekné spomínaj
Zavri ústa, počuj ticho
ľúb ma nežne, so súcitom
Nechaj nech som tá Mína
čo z pliec bolesť odníma
Ak je pán tvoj mamonár
čaká ťa len milodar
Prerátaný na drobné
preň do studne neskočme
Miesto lásky atrapa
mesto vášeň utápa
Zbožňovaný stratený
milovaný naveky
Neviem sa smiať
Neviem sa už smiať
tvojím vtipom
a ľúbiť ťa jak mať
so súcitom
Nemetaj blesky
žhavú síru
nenič sebecky
moju lýru
Bo mrzne mi smiech
v nemej dlani
Boh odíde
na svitaní
Ostane hnev prázdnych očí
a poviedka čo nekončí
Ach
zas ďalší krach !
Pach
násilia
naháňa strach
Uff
hreje ma muff
Húf
mileniek
zanechá spúšť
Ech
ostal len decht
nech
spomína
v prvotný hriech
Milujem lesk
tvojich očí
pohľad čo sa
vôkol točí
Ľúbim hrianky
na raňajky
a dni plné
záháľky
Zbožňujem cit
ktorým hladíš
toho nie je
nikdy nazvyš
Milujem ťa
ľúbim láskou
zbožne nežnou
až priezračnou
Z obrúčok obruče
protesty nehlučné
Zdrvení váhou tiel
pochyby prehlušme
Váhu jak z kameňa
jediné slovo má
Vášeň ma zradila
nie som viac slobodná
Nevinnosť mladosti
kládla som na oltár
Naivne verila
v lásku až za chotár
Trýznivé triezvenie
za oknom s mrežami
Trápenie bezbrehé
štrngá okovami
Našiel si ma:
Osamelé rozladené piáno
Svet bol iba
Ošumelé rozpadnuté divadlo
Zaznel si jak silný Organ
na smetisku orkán
priamočiarej ľahkosti
prenikal si do kostí
Rozozvučal si mi nemé klávesy
Beznádeje chytil si za pačesy
Stíšil si a ja som sa rozspievala
iba s tebou
zahrám ódu
a v gala
Do roka a do dňa
povstali sme z ohňa
Obliekli si zlatý šat
nezabudli však snívať
Potajomky v noci bdieme
z ligotu sa vyzlečieme
Hrkútame sami dvaja
nad priepasťou a z okraja !
Tancujem na hrote noža
sleduješ ma spoza voza
Odieva ma jemný zamat
tvojho oka, tvoj hmat...
Zas je zima
a zas snívam
o Tebe
Stále trpšie
znášam svoje
trápenie
Soroška tu
v kocku ľadu
zamrzla
Sedím sama
nad vyznaním
pre Teba
Ó či ťažko
skladám ódu
na lásku
Ľúbosť naša
visí len na povrázku
Keď dohrá hudba
odídu hostia
naše srdcia
sa len postia
Vášeň je zviera
v klietke reve
bolesť nás zviera
skalopevne
Keď plačú dvaja
nebo trúchli
a z konca kraja
znejú bubny
Srdcia sa sporia
o kus citu
bolia príkoria
tiene prídu
Nie sme sami
Hoci veľmi chceme
Prieči sa mi
striehnuť si ťa v zime
Potajomky
kradnúť chvíle spoločné
Poza stromky
skrývať opojenie
Nepriznaná
láska stráca na sile
Neodolá
viacnásobnej presile
Povieš mi to očami ?
či ti pýcha počarí
Prídeš po mňa do jari
v zamrznutom chotári ?
Vezmeš ma raz do dlaní
nech mi to dni osladí ?
Budeme raz oddaní
starčekovia bez zbraní ?
Dočkám sa raz vyznania
čomu zábrany bránia ?
Len tri slová do prázdna:
Milujem ťa, neznáma !
Poznáš ten boj
keď láska umiera
jak ranené zviera
letíš za ňou
Keď hračka oddaná
nie je ti súdená
ty sa jej nevzdávaš
sleduješ do rána
Z lásky sú pomyje
čo kvitlo už hnije
Ježiš sa narodil v maštali
Naháňaš preludy
tvoj anjel už smúti
Hasnú hviezdy nad nami
Postavme si hniezdo lásky
pre nás dvoch
Vytesnime všetky zrady
všetko zlo
Postavme si celú pravdu
z poloprávd
Z vykopávky poskladajme
exponát
Zavrime sa pred rečami
žiarlivcov
čo nás večne rozoštvali
ich sírou
Zatiahnime žalúzie
iba prítmie
stíši rozbortené
arytmie
Otupno je samej doma
bez teba
otupene sedím
hľadím
pred seba
Neozývajú
sa kroky
neklepoceš
do kláves
Ďaleko je namôjveru
Spišská Nová Ves
Dieťa v škole
a ty v práci
samota ma
v dome kvári
Periem tvoje staré handry
dýcha z nich tvoj strach nedávny
Renáta Bogdáni patrí k typickým literárnym zjavom, ktoré so sebou priniesli sociálne siete. Ako poetka predstavila svoju tvorbu nielen na svojej vlastnej facebookovej stránke, ale aj v spoločných literárnych skupinách ako sú Literárne neformality, Poviedka spoviedka a iné.
Jej verš je charakteristický ostrým šľahom, čo evokuje, resp. čiastočne ukazuje na to, že jej prvoradou doménou je novinárske pero, ktorému takáto ostrosť nie je cudzia, práve naopak, je žiadúca a vítaná.
Pri otázke, či je takýto „šľah“opodstatnený aj v poézii, môžeme dlhšie rozmýšľať nad odpoveďou. Potom však prídeme na to, že áno. Autorku to odlišuje od ostatných poetiek.
V debutovej zbierke básní Renáty Bogdáni by sme mohli nájsť istú náhlivosť, ktorú by jej renomovaní kritici mohli vytknúť, je však ospravedlniteľná vekom autorky, ale aj jej terénnymi skúsenosťami novinárky.
Hoci je táto zbierka intímne ladená - hovorí predovšetkým o vzťahoch medzi mužom a ženou, je v nej skrytý aj istý sociálny podtón, ktorý si nemožno nevšimnúť.
Bravúrnu hru so slovom nachádzame tam, kde sa autorka oslobodzuje od rýmu, pričom zostáva verná svojej zvláštnej a jedinečnej rytmike.
Vnímavý čitateľ iste nájde v tejto zbierke verše, ktoré pohladia jeho dušu a odzrkadlia mu jeho vlastné pocity. Stačí ju zobrať do rúk a čítať.
Zuzana Kuglerová
Renáta Bogdáni belongs to the typical literary findings, that were bringed by social networks. Like a poetess she has presented her creation not only on her own facebook page, but even in mutual literary groups like ,,Literárne neformality“, ,,Poviedka spoviedka“ and else. Her verse is characteric by a sharp wand that evokes, resp. partially shows that her first domain is newspaper pen, for which this sharpeness is not foreign, on the contrary, it´s desirable and welcomed.
At question, if this ,,wand“ is justified even in poetry, we can think longer over the answer. Then, we find out that yes, it is. It distinguishes the authoress from the others.
In the debut collection of Renáta Bogdáni‘s poets, we could find some hurrying , that could renowned critics rebuke her, however it´s pardonable by the age of the authoress, but even by her field experience of a journalist.
However this collection is intimly tuned – it says firstly about relationships between man and woman, there‘s hidden a social overtone, that can´t be unnoticed.
We are finding a daring game with word there, where the authoress is getting liberated by the rhyme, while she stays faithful to her strange and unique callisthenics. Impressionable reader will surely find in this collection verses, that stroke his soul and mirror him his own feelings. It’s enough to take it into hands and read
Zuzana Kuglerová
Renáta
Montmartre Bogdáni – Miluj ma viac