Martina Bachratá
Autor |
Vydavateľ |
Licencia |
Vydanie |
GKBN |
Druhá básnická zbierka autorky nesie názov (NE)MILOVANÁ. Privedie vás k zamysleniu a k otázke, či sme naozaj milovaní pravou láskou. Či to nie je len akási hra na lásku. Dokážeme úprimne z celej duše milovať a byť oddane milovaný? Aj seba? Zbierka je zrkadlom veľkej túžby po láske. Snaha urobiť pre lásku všetko. Ale dočkáme sa spätnej väzby?
Každý z vás už bol v živote zamilovaný. Celý život túžime po pravej láske. Na lásku nestačí jeden, musia byť dvaja. Som presvedčená, že táto nekonečná téma lásky vás zahreje pri srdci a rozbúri i vaše fantázie a spomienky. S láskou prajem krásne čítanie.
Zdalo sa ti to ako sen,
no teraz vieš,
že sen je v noci len,
ťažko ho unesieš.
To, čo bolo,
dávam ti v mojich dlaniach,
v srdci ti zostalo,
to nádherné v spomienkach.
Vystrelili sme do výšin,
do tajov vášne,
ukázala som ti krásu našich tiel,
čaro milovania a hravosť tvojich pier.
V kútiku túžiš,
po neskutočnom repete,
hlavou krútiš,
spamätať sa nevieme.
Nechceš sa prebudiť,
chceš zotrvať,
opäť ľúbiť,
znova milovať...
Keď nič,
tak aspoň
myšlienka
na mňa,
nech mám
pocit,
že na mňa
myslíš,
keď nie si
pri mne.
Ja dúfam
stále,
že máš ma
aj tak v hlave.
S pocitom
samoty
utiekam sa
k peru,
nemyslím na nič,
len na moju lásku,
čo je kdesi ďaleko...
Som ako blázon,
čo miluje behať po lúke,
strelený šípom,
keď Amor ho zasiahne.
Stavať vzdušné zámky z piesku,
to dnes neplatí,
zastaviť sa na malú chvíľu,
to sa oplatí.
Vychutnať si lásku,
čo medzi nami vibruje,
nemať život na povrázku,
keď vášeň s nami lomcuje.
Užívať si spolu okamih,
toho puta čo nás spája,
to čo cítim nevie nik,
len Pán Boh,
čo nám dáva šancu na výhru,
do tajov lásky a milovania.
Každým dňom
som k tebe bližšie,
si môj úsvit,
západ slnka,
keď oblohu
hviezdy zaplavia.
Mám ťa
celého pod kožou,
nasávam tvoju
vôňu tela,
čo ešte viac
by som chcela,
keď krásne
je nám dvom.
Sme teraz
jedno telo,
krásna duša,
lúka kvetov
by nám asi závidela.
Našej harmónii osudov.
Ak príde ten čas,
keď budeme sa milovať,
ako za starých čias,
opäť ťa v srdci mať.
Vtedy budeme zas šťastní,
blázniť sa a smiať,
ako malé deti
a nikdy neprestať.
To budú chvíle,
keď budeme mať všetko,
čo má prísť príde,
ja nechcem nič, len stretko.
Kedy ti dokážem,
že mi na tebe záleží,
ako ťa moc milujem,
a už z objatia nepustím.
Málo je šťastných chvíľ,
v živote sa stáva všeličo,
ku mne tvoj anjel prehovoril,
ber si ho, je nadovšetko.
Si iný,
ukazujú prstom,
málo je nás,
obhajuješ sa gestom.
Koľko nepriateľov,
máme za chrbtom,
nadávajú nám do hermafroditov,
bránime sa heslom.
Málo zástancov,
bráni naše práva,
ideme do bojov,
naša strana sa nevzdáva.
Ukážeme im,
čo sme vlastne zač,
sme jeden tím,
každý z nás je hráč.
Máme svoje slovné zbrane,
dokážeme vám,
že naše práva si zaslúžime,
sme tiež ľudia, to prisahám.
Mám svoje sny
a idem si za nimi,
niet pre mňa prekážok,
hádok a narážok
si nevšímam.
Plním si ich postupne,
nie, žiaden ne pominie,
kým ho nebudem mať,
nezačnem sa smiať
od šťastia.
Niet nad pocit radosti,
keď svoj sen splníš si,
posúva ťa ďalej vpred,
trvá to, nie je to hneď,
ale stojí to za to.
Tak vstaň a hlavu hore,
niekedy kvapka je viac ako more,
osud máš v svojich rukách,
zlé zažeň, neži v mukách,
nech ti pomedzi prsty nepretečie...
Kde si,
kde sa skrývaš?
Veľa dní,
moc mi chýbaš.
Hľadám ťa
a teba niet.
Všade, kde sa dá,
už mnoho liet.
Ihla v kope sena,
je proti tebe nič.
Uplietla som si na seba,
ťažký, hrubý bič.
Si vôbec niekde?
Či sa so mnou hráš?
Cítim sa fakt biedne,
snáď sa na mňa pozeráš.
Skončime tú hru,
ukáž sa mi konečne.
Objím ma okolo krku,
nech sa cítim bezpečne.
Zahodíme pravidlá,
v láske ich niet.
Moja túžba splnená,
našla som svoj svet.
Veľa je tých,
čo padajú
na kolená
Mnoho chýb
samé polená
hádžu sa
pod nohy.
Kadiaľ ísť
dostať sa
z okovy
K rozumu prísť
nik nie je
bez viny
Treba bojovať.
Málo je takých,
čo idú vpred
nehľadia vzad
Oči na stopkách,
keď život útočí
vtedy včas zakročí
úderom.
Keď poznáš
brata
máš v živote
vyhraté
Na nič sa
nehráš
pole orané
od mín ho
očistíš.
Kam smeruješ
vieš len ty
Bez máp a
návodu
žiješ si,
kým smrť
ťa privedie
do hrobu.
Krásna je lúka s farebnými kvetmi,
krásne je nebo bez oblakov,
tak ako tvoje oči bez sĺz,
úsmev bez bolesti.
Krásny je potok so živými rybami,
krásny je les plný stromov,
tak ako tvoje srdce naplnené láskou,
duša spriaznená s druhou dušou...
Kvôli nám sa zastavila Zem,
si môj poklad, ktorý zbožňujem,
prestala sa točiť os, no žiaden stres, ani chaos.
Kvôli nám začali padať hviezdy,
zrazu toľko šťastia niekde hniezdi,
milióny splnených prianí nás čaká,
spoločných chvíľ, budúcnosť je taká.
Kvôli nám nebo prestalo plakať,
vzájomný úsmev neprestal nás hladkať,
slnečné lúče rozžiarili srdcia,
tvoja láska už nie je mi cudzia.
Kvôli nám vtáci zložili sonátu,
ktorá rozoženie každú zlú náladu,
krúžia nám šťastne nad hlavou,
ja viem, že nepôjdeš už za inou.
Kvôli nám rozkvitli všetky lúky,
mocné ľady zbavili sa vody,
naše puto je vzácny diamant,
chcem s tebou žiť a nikdy neprestať.
Kvôli nám sa more prestalo búriť,
chcem ťa na veky vekov ľúbiť,
milovať ťa ako len viem,
symbol dvoch hrdličiek,
nech je náš cieľ.
Naša túžba je istá,
spája nás jedno,
nie je to vina,
ani žiadne peklo.
Málo je tých,
spriaznených duší,
vyráža nám dych,
to slovo - musí.
Nič nejde nasilu,
my to máme v sebe,
prežívame každú chvíľu,
je v nás to, čo nás hreje.
Pozeráme jedným smerom,
naše kroky idú súbežne,
osud si píšeme perom,
budúcnosť si budujeme.
Podstatné je milovať,
spolu kráčať vpred,
nie si len ubližovať,
sme vesmíru stred.
Mám ťa v hlave, mám ťa všade,
vrývaš sa mi pod kožu,
tvoju vôňu cítim na kilometre,
už len anjeli nám pomôžu.
Pred očami mám tvoj obraz,
mráz mi behá po chrbte,
túžim to s tebou prežiť zas,
inak ma to zabije.
Tvoj vábny pohľad a sladké pery,
podlamujú mi kolená,
už neviem kto som
a čo to všetko znamená.
Hlas mi skáče, slova nemám,
na to sa nedá zabudnúť,
si šťastie čo mám,
chcem s tebou zostarnúť...
Každým kúskom
tvojho sveta
spoznávam teba,
ale i seba
Niet nad chvíle na radosť.
Kúskom šťastia
každý deň
napĺňam svoje
srdce postupne.
Milovať, to nie je len teraz
ale navždy spoločne.
Priasť pavučinu
nášho bytia pomaly,
kým utkáme si
náš život
zo šťastí i trápení.
V krásny
obrazec nášho osudu
vložíme na
poslednú stranu kroniky.
A na konci našej cesty
povieme si,
že milovať
a byť milovaný sa vyplatí.
Pozerám do zeme
snáď ma poženie
ten spánok spať.
Snaha márnivá
padám na kolená
neviem zabúdať.
Telo schúlené
prežívam to posledné
čo mi zostalo mať.
Dušička boľavá
z útleho telíčka
túži milovať...
Milujem,
to nie je len
hodiť kameňom
do vody
a čakať na
kruhy.
Milujem,
sa nedá spočítať
na prstoch
na ruke.
Milujem,
to nie je čas,
keď rátaš
od blesku kým
zahrmí.
Milujem,
je pocit,
ktorý pocítiš
len raz a
poriadne.
Zostane ti
hrča v hrtane
a si v nemom
úžase.
Milujem,
je prvý a posledný
krát v živote,
na ktorý nikdy
nezabudneš.
A v srdci ti
zostane!
Bolesť,
tak veľa znamená,
a tak málo povie,
slza v srdci zarytá,
v tichosti drieme..
Vkráda sa do myšlienok,
reže všetky žily,
nie je bez spomienok,
prečo sme takto žili...
Trpkosť na jazyku,
zatemní sa mozog,
niet žiadneho úniku,
ani malý prológ...
Nemá cesty späť,
umára sa v žiali,
pozná ťa naspamäť,
všetky Tvoje chyby...
Ovláda ťa celého,
si ako bábka,
preklínaš ho načisto,
padáš na zem zľahka...
Umučí ťa k smrti,
vstať sa už nedá,
všetko sa raz skončí,
Ty… Ja..
a naša minulosť....
Mám kúsok neba
v mojich očiach,
kúsok pekla
v mojom tele,
sem-tam sa niečo
so mnou deje,
veľa slov na perách.
Mám kúsok šťastia
v mojom srdci,
kúsok bolesti
v mojej duši,
veľa viet
sa kdesi stratia,
nik nevie, čo ma máta.
Mám málo miesta
v mojej hlave,
plno myšlienok,
neviem, čo sa stane,
láska klope na dvere,
nemám kľúč,
asi sa pominie,
niekde do neznáma.
Mám málo naplnených túžob,
ktoré by som tak chcela,
zoberiem si ich až za hrob,
trochu viery mi treba,
že svet nie je zlý,
i keď na nás útočí.
Zoberiem svoj osud
do vlastných rúk...
Na vine si ty,
na vine som ja.
Nepatríme
k sebe,
bola to len
náhoda.
Že spojili
sa naše cesty.
Srdce chcelo,
no nevyšlo to.
A tak opäť
vstávame,
otriasame zo seba kus
beznádeje.
Veriac,
že niekto
naplní naše srdcia tým,
po čom tak túžime.
Nehľadíme vzad.
Oči hľadia vpred.
Otvárame náruč
novej nádeji,
že zaplaví sa šťastím
a nie krokom do neznáma...
Nemáš slov
A predsa by si kričala
z plného hrdla
Toľko myšlienok
Valí sa
z tvojho vnútra
Tak veľa pocitov
No tvoje ústa
mlčia
Si ako socha
z kameňa
Plno zábran
k tvojmu šťastiu
za láskou
Schovávaš sa
za maskou
krutej reality
Počuť
len tvoj nemý
výkrik
do prázdna
kdesi v diaľke
Nauč ma
milovať....
Nesúď ma,
ak ma nepoznáš,
nie som to ja,
čo si namýšľaš..
Nepoznáš moje žiale,
čo prežívam,
že trpím stále,
i keď len premýšľam...
Nevieš, čo mám vo vnútri,
čo sa ma dotýka
a kto zas pobúri,
keď padám na kolená...
Nerieš moju minulosť,
čo som zažila,
mám na to dôvod,
prečo som tak spravila...
Nebuď múdry,
viac ako sa dá,
i Ty si z mäsa a kostí,
ja sa nepredám...
Nekrič po mne,
nie si žiaden boh,
viem, čo sa stane,
no nedám znať navonok...
Nechaj ma tak,
rieš svoje " ja ",
môže to byť naopak,
tá druhá strana...
Nepozeraj na mňa zhora,
pyšným svet nepatrí,
lebo budeš cítiť flóru zdola,
keď telo sa na prach obráti...
Nehovor, čo mám robiť,
učím sa na chybách,
musím ďalej žiť,
život nie je o náhodách...
Po chrbte mi behá mráz,
keď spomeniem si na ten náš čas,
vo vrúcnom objatí,
kde hriech neplatí.
Mám z teba husiu kožu,
keď dáš mi vrelú pusu,
točí sa mi hlava,
viem, to sa stáva,
keď láska útočí.
Milujem tvoje vzdychanie,
krásne ladné vlnenie,
vtedy zastavuje sa mi tep,
vidím farby a nie šeď.
Vznášame sa v oblakoch,
precítime každý krok,
po cestičkách našich tiel,
vieme kde je správny cieľ.
Po hodinách krásnej rozkoše,
oblečieme si nočné košele,
vnoríme sa do perín,
poď ku mne, ja už sním,
nech cítim tvoje nočné
vzrušenie...
Len ty a ja,
sme na ceste do raja,
povedali sme si áno,
pred Bohom, večer i ráno,
že chceme spolu byť,
bok po boku krásne žiť,
milovať sa každý deň,
byť spolu, je náš splnený sen.
Pozerať sa jedným smerom,
náš osud sa teraz píše perom,
do kroniky nášho spolužitia,
kde láska je kľúčom prežitia,
nás dvoch, ruka v ruke,
kráčame vpred, v ústrety diaľke,
ktorá nás teraz čaká,
no my sa nebojíme, nás to láka.
Tak držte nám všetci päste,
nech máme to šťastie,
vytrvať spolu až do konca,
pod ochrannou rukou vás
a Pána Boha !
Amen
Tá sila
ma poháňa vpred
energia sála
z môjho
tela
teplo prúdi
žilami
Viem,
že sa mi to
podarí,
veď túžba
je tak silná
Usmievam sa,
dýcham a verím
v zázraky
Stále hľadám
svoju hviezdu
dúfam,
že ju objavím
A splní mi moje prianie,
nie malé,
ani veľké
Chcem len jedno:
aby ma niekto urobil šťastnou!
Zajtra je ten deň,
keď máme sa stretnúť,
budem tíško ako peň,
tak skús sa ma dotknúť.
Chcem pocítiť to vzrušenie,
z tvojich plachých dotykov,
to krásne mámenie,
stretnutie našich pohľadov.
Neviem sa dočkať chvíle,
keď ma nežne pobozkáš,
už teraz mám všade motýle,
keď moje pery ochutnáš.
To, čo bude ďalej,
necháme si pre seba,
len si pekne nalej,
z mojej lásky,
vypi ju až do dna...
Pozerám na oblohu,
čakám na náhodu,
či aspoň jedna spadne,
hviezda a splní mi prianie,
jedno z mnohých.
Uprene sa na ne dívam,
som hore a či snívam,
o niečom nemožnom,
všednom i nevšednom,
či mám sa uštipnúť?
Vzopnem svoje dlane,
modlím sa, znie to fádne,
prosím aspoň o jednu,
kráčam k nej pomaly a potichu,
nestojím, som v pohybe.
Už ju mám nad hlavou,
načahujem sa rukou,
je však veľmi ďaleko,
prosím nebo, zhoď mi ho!
Nech vyleziem si po ňu,
moju šťastnú hviezdu,
zoberiem ju domov,
neukážem svetu,
že robí ma šťastnou.
(.......aspoň niekto......)
Tak chyť ma za ruku,
drž moju dlaň pevne,
chcem cítiť tvoju lásku,
to teplo, nech trvá večne.
Tvoj jemný dotyk,
neha z neho sála,
ten pevný stisk,
istotu mi dáva.
Drž ma stále,
nikdy prosím nepusti,
nech nie som sama,
v tomto svete,
plnom nerestí.…
Znesiem ti z neba, čo len chceš,
keď pri mne zostaneš,
potrebujem tvoju lásku,
keď môj život bude na povrázku,
že ma veľmi miluješ...
Otvorím ti moju tajnú komnatu,
len ty máš kľúč spod prahu,
dám ti celé svoje srdce,
len pre teba z lásky bije,
lebo mi stojíš po boku...
Pôjdem s tebou, kam len chceš,
všade tam, kde ma zoberieš,
lebo naše spoločné chvíle,
nenahradí nič na svete,
keď si ma k sebe pritisneš...
Dám ti všetko, čo ti treba,
dieťa, lásku, no hlavne seba,
si presne to, čo tak chcem,
z duše túžim a potrebujem,
daj nám nádej až do konca...
Cítiš?
Tú silu
v našom objatí?
Ten výboj
pri našom
bozkaní?
Ja viem,
dostáva nás to
do kolien.
Už smiem,
byť tvojou
súčasťou,
čo nikdy nekončí,
hlava sa nám
zatočí,
keď spojíme
sa v jedno.
Máš mňa
a ja zas
teba,
dokopy sme
stále tá istá
a jedna.
Tak vyzdvihnime
lásku nad
všetko
nič nie je
silnejšie
ako my,
ani peklo...
Márna je snaha,
keď sa nechce,
vyznania do prázdna,
ublížia žene.
Načo sú skutky,
keď vážiť si ich netreba,
urobia len rany,
čo sa nezahoja.
Načo sú sladké slová,
keď dostaneš pod pás.
Takto sa chová,
to učili nás ?
Zahodiť masky,
to ešte nevieme,
navonok krásky,
vo vnútri beštie.
Aj o tom je život,
no hanba nám veru,
robiť pre to všetko,
podobať sa na príšeru.
V ruke pero
Hrot
píše na modro
Ústa
plné slov
Srdce
Zíva prázdnotou
Tak teda píšem
Slová
dávam na papier
Som nemý básnik
čo čaká na prídel
Pár múz
čo by sa mi ponúklo
Nech
mám o čom písať
z pera nech sa parí
až začnú fungovať
tie magické čary
Noc
Pero už vypísané
papier zapísaný
myšlienky už dané
srdce plesá šťastím
Zaspávam
s pocitom
že plán je splnený
Snívam
sen o básňach na ďalší
deň.
Tak poď!
A povedz mi to
do očí,
čo máš na srdci,
čo ťa tak ničí!
Neskrývaj sa
za rúškom
pretvárky
a sladkých slov.
Tvoje nemé gestá
sú len boj
do neznáma.
A ja,
v nemom
úžase,
hľadím na teba,
čo z teba je,
som zmätená.
Tak vylož
karty,
nie som
včerajšia,
daj slovo
do bitky,
keď si tak
perfektná.
Ukáž sa
v pravom svetle,
nebuď tá,
čo nie si,
nie si prvá
na tomto svete,
čo vystrkuje
rožky.
Srdce
v tŕňovej korune
uväznené
Ešte dýcha?
Ešte bije?
Láme ho pýcha
ten hriech
z desatora?
Či len bolesť
zo starých lások?
Ponorené
vo vlastnej krvi
silno bije
rýchlo búši
Chce sa zachrániť?
Ešte nie!
Nechce zomrieť!
Len uletieť
do nebies.
Stretnúť Amora
nech prepichne ho
svojim šípom
uzrie lásku
nebeskú.
Už nikdy viac!
Plač a smútok
Chce len biť
pre tú lásku jedinú.
Stále veriac
v dobrý skutok
čaká
na zázrak...
Svet ti stojí pri nohách,
život nie je o náhodách,
máš mnoho smerov,
no jeden cieľ,
hlavu plnú tajných snov,
čo čakajú na svoj zmysel.
Milión myšlienok v tvojej hlave,
blúdia bludiskom, nevieš kade,
ukáž im tú správnu cestu,
smer len vpred, bez návratu,
ukladáš si spomienky po spomienke.
Bolesť v srdci bráni ti v tom,
minulosť je tvojim krížom,
no ty sa nikdy nevzdávaš,
silno veríš, nerád prehrávaš
a tak si ideš za hviezdou.
Tvoja nádej nikdy neumiera,
stále veríš v silu anjela,
málo je takých, čo sa nevzdajú,
ty sa smeješ, keď srdce ti bodajú
a láska od chrbta útočí.
Máš tak málo, no si boháč,
žiadna faloš, si fér hráč,
no v dnešnom svete to neplatí,
tebe to však nevadí,
hlavne, že máš čistý štít.
Tajné sú sny v našom živote,
o ktorých nikomu nepovieme,
tajné sú i známky v žiackej knižke,
deti o nich mlčia, kvôli bitke,
keď im je do plaču.
Tajné sú recepty na koláče,
kto chce vedieť, nájde na Google,
tajný je darček pre lásku,
každý si dáva otázku,
čo v ňom je?
Tajné sú moje priania,
nikto nevie, kde sa stratia,
tajný je každý môj krok vpred,
ty si môj krásny života stred.
Si tajomný
ako ôsmy div sveta
tak vzdialený
že nájsť sa ťa nedá.
Tajomstvo
tvojej Pandorinej skrinky
nedá sa uhádnuť
cieľ pokladu na mape
stratil sa z dohľadu.
Povieš tak málo
no reč tvojho tela
hovorí tak veľa
že umrieť by za to
stálo.
Stretnutie naše
je ešte ďaleko
trpezlivosť s nami kolíše
prežijeme, či už je neskoro?
Tak veľký svet
ukrýva sa v mojej
dlani
Tak veľa lásky
schovávam v mojom
srdci
Tak veľa by som ti
chcela dať
a tak málo
zase vziať
Či veľa od teba
chcem?
Túžim po láske
po nehe a povšimnutí
Neistotu nemám rada
bolí, ničí, umára ma
Stačí, ak budem
tvoj svet
Láska v tvojom srdci
Stačí mi kúsok teba
a milovanie
To mi treba!
Mám
jednu otázku.
Či život
prebolí?
Dožijeme sa
toho,
alebo nás to
prekvapí?
Žijeme tak
krátko,
polená pod
nohy
hádžeme si
denne.
Tak škrtni
zápalkou,
podpáľ tú
bolesť,
nech zhorí
na popol,
zlu už
never.
Teraz si
na rade
jedine ty sám,
ukáž svetu,
kde je
nebeský chrám.
Kde bývaš
ty
a tvoje
šťastie
v tebe
ukryté...
V tvojich očiach,
chcem byť žena,
po tmavých nociach,
vedľa teba.
Chcem byť tou jedinou
a samozrejme poslednou,
sprevádzať ťa životom,
byť tvojim tajným snom.
Byť prvou rannou myšlienkou,
ktorá ťa hneď napadne,
ale i nočnou poslednou,
kým stolná lampa nezhasne.
Chcem byť vrytá do srdca,
kým ti život nepovie,
že nastala posledná hodina
a náš svet sa pominie.
Dal si mi krídla,
ja letím za šťastím,
je to krásna výška,
na zem nehľadím.
Vďaka tebe opäť som,
tým, čím som nebola,
si mojim zázrakom,
po ktorom som tak túžila.
Vďaka tebe nepoznám smútok,
mám úsmev, som bez vrások,
oči znova žiaria,
to je fakt, žiadna sranda!
Vďaka tebe milujem,
svoju radosť neskrývam,
tak veľmi ťa zbožňujem,
hlavu skláňam,
ďakujem !
V útrobách
kanálov
ukladáme naše
zabudnuté city
Mysliac si,
že ich niekto
objaví
a zapláta nám
deravé srdcia
s nami
Ktoré sme si
nikdy nemohli
splniť,
nikomu dať
To, čo sme
kedysi cítili
nemôžu nám
vziať
To všetko,
čo máme
ešte v sebe
schovávame
medzi výkaly
našich hádok
a sklamaní
Veriac,
že raz
sa to podarí
a vyjdeme
na povrch,
v ústrety
skutočnej lásky...
Mám ťa,
alebo ťa
nemám?
Pýtam sa
Boha
a samej seba.
Strácaš sa mi
z dohľadu,
máš ešte
na mňa
náladu ?
Stojím ti
ešte za pár
teplých slov,
či už pohŕdaš
mnou?
Som z toho
zmätená,
nepoznávam ani
samu seba.
Si tu
a či už
ďaleko?
Čaká nás
raj
a či peklo?
Nechcem zlo,
ani sváry,
milujme sa
ako blázni.
Nie ako
kamaráti,
veď lásky
je tak
málo.
Dlho sme sa
hľadali,
poď ku mne
pomaly.
Neublížim,
dám ti
seba,
nie som
predsa žiadne
zviera.
Som len
duša,
čo chce
milovať,
pre lásku
žiť
a umierať...
V posteli spíš,
v oblakoch sníš,
o živote tvojom
a kríži svojom
Či je hodná,
žena zvodná,
tvojej lásky
a či vrásky,
ti zas nespraví...
Ak lásku spoznáš,
výčitky nemáš,
že dáš jej všetko,
po čom srdce prahlo
No nikdy nezabudni,
časy sa zmenili,
život je boj,
tak pevne stoj,
na zemi...
Nie je každá,
ako sa zdá,
sladká ako med,
i za sto liet,
keď ti sľúbila...
Tak prijmi osud,
začni ten pokus,
so ženou plynúť životom,
bez pokút...
Martina
Bachratá – (Ne)milovaná