Mária Nováková
Autor |
Vydavateľ |
Licencia |
Vydanie |
Autor obálky |
Pavel Sekerák |
Ak by sa udelila Nobelova cena za Vojnu, vyhral by ju Vladimír Putin. Vyhlásil vojnu Ukrajine a ani ju nedokázal priamo pomenovať ako vojnu. Napriek tomu zničil svoju vlastnú vlasť ešte viac ako Ukrajinu. Rusko sa bude spamätávať ešte dlho po tom, čo agresor odíde do dôchodku. Pohrebná služba vlasti je tak veľmi trefný názov.
Mária Nováková napísala novú knihu priamo v časoch vojny a nezvyčajného utrpenia. Prihovára sa ľuďom prostredníctvom krátkych básní, a to nielen priamo o vojne, ale i o všetkom, čo dokáže zmeniť život k horšiemu. Na to stačí arogancia mocných, bezcitnosť ešte mocnejších a výplach mozgu od tých, ktorí s tým majú najviac skúseností.
Mŕtvi vľavo i vpravo
mladosť dostala stopku
všetci sú mŕtvi, bravó!
Pokoj, lásku… a hrobku.
Dve strany utrpenia
majú dnes jednu tvár
smrť máva rôzne mena
Putin jej dôveru dal
Je ťažké písať o vojne
hľadať v nej pozitíva
depresívne obdobie
ktorá hlava je živá?
Hlava 22 a hlavy štátov
ktoré tvrdia svoje pravdy
veľmajstri nekonečných patov
čo by na to povedal Darwin
Vojaci pekne v pozore
za nimi plačú budúce vdovy
ktoré zas pôjdu na pole
nosiť drevené kríže na hroby
Sme v storočí úžasnej techniky
viac spôsobov na utrpenie
nerozpráva sa nikto s nikým
smrť sa vpred rýchlo ženie
Pritom stačí jeden malý stôl
s ľuďmi bez psychických chorôb
nesprávať sa ako hňup či vôl
a dopriať všetkým viac slobôd
Ešte pár granátov a je tu mier
ekonómovia rátajú všetky mínusy
analyzujeme, kto je aká zver
"hrdina" z Moskvy sa mi zhnusil
Teraz ukazujeme prostredníky
nosíme pitnú vodu pre ženy
ktoré znovu idú na pomníky
kde sú ľudia mŕtvi či zdesení
Dve farby vejú vo vetre zloby
vietor z východu stále slabne
mladí do hrobov, iní hĺbiť hroby
pre niekoho to nie je podstatné
Ešte pár granátov, do toho rakety
prídu silní chlapi veľmi slabej meny
ochránime, alebo namierime na deti?
Koľkokrát sa ešte budú čerti ženiť?
Nová stratená generácia nesie pozdravy
vojenské cvičenie pre pohrebné služby vlasti
padajú nielen hviezdy, aj mladí a zdraví
túžby sú dve: mier a konečne odhodiť masky
Deti letia priamo do neba
toto však nie je krásny sen
môže za to málo chleba
zúfalosť ľudí až na koreň
Namiesto kvetov sú pušky
kanóny, továrne na smrť
z ľudskosti sú iba kúsky
každý sa nechce predbehnúť
Cesta do neba je cez ulicu
je podmínovaná od stredy
krv na nej nestihla vyschnúť
na druhý svet, alebo do biedy?
V nebi nie sú žiadne vlajky
pozemské hranice nemajú význam
sloboda, rovnosť a iné bájky
verila som im, to sa priznám
Teraz som v nebi, ako ostatné
dievčatá, čo sa učili písať sloh
pravidlá pravopisu sú platné
aj keď je z tisícky nažive len sto
Už to nie je ako ty a ja
ako to bolo v našom detstve
dnes sme dospelí, už obaja
mnohé viem o tebe presne
Moje city stále nechladnú
milujem všetky dotyky tvojich rúk
chcem za tebou ruku natiahnuť
bez tvojich slov je svet len hluk
Mám všetko dávno v kalendári
všetky spoje, všetky možnosti
neviem, kedy sa nám to vydarí
stretnúť lásku dobrú od kosti
Ja pracujem a balím potraviny
plienky pre deti, ktoré nemáme
a ty si nešiel "na prázdniny"
ale brániš tie, ktoré sú schované
Máme obaja modrožlté vlajky
ty máš ľahký samopal zo západu
poznáme strach, ale nie hádky
chcem ti dať viac ako pochvalu
Opúšťa svoje prvé dievča
berie do rúk prvú zbraň
potreboval trochu presviedčať
vraj bež a svoju vlasť chráň!
Nachádza ďalšie spriaznené duše
chlapcov rovnako stratených
slzy zas dopadajú na vankúše
smutná oslava svojich narodenín
Teraz pri sebe nemá sviečky
len starú pušku a náboje
nič dobré z toho nevyveští
za pár hodín má byť v pozore
Prvá línia, kdesi pri Kyjeve
tanky bojujú s bahnom a prehrávajú
vie o odvahe a tiež o hneve
aj to, že asi neuvidí matku či drahú
Ten, kto ho núti bojovať za vlasť
ho ľahko nahradí, má tisíce iných
zbabelosť nie je tá správna náplasť
guľka v hrudi a už žiadne prázdniny
Dnes som plná beznádeje
som sama, v klbku schúlená
strácam prehľad čo sa deje
neviem narovnať svoje ramená
Cítim sa tak zraniteľná
malá kvapka vo veľkom daždi
milá samota, hrej ma
ale už ma toľko nedráždi
Porušujem pravidlá slušnosti
prosím ostýchavo a bezcenne
nechcem nič, len holé kosti
moje oči sa menia na pramene
Nevidím si ani na špičku nosa
potrebujem návod na melanchóliu
som ako tá, čo chodí po skle bosá
necítim svet, len vrchnú fóliu
Už neviem, kto mi kedy ublížil
karma funguje, môžem za to sama
som ako ľad, čo sa k ohňu priblížil
strácam sa, miznem, spomienka známa
Mladá dvojica na chodníku
čaká na krajšie zajtrajšky
časť dňa určená oddychu
obidvaja sú však na prášky
Zúri práve veľká vojna
znepriatelené sú ulice
nevedia, kto skôr skoná
ani kto dostane bozk na líce
Bozky za ropu a priateľstvá
špionáž prosím, platím dobre
genocídu a iné zverstvá
spravodlivosť na palicu žobre
Dvojica čaká celú noc
či znovu vyjde krvavé slnko
tak radi by mali tú moc
spievať o mieri, sladunko
Chlapca zrazu náhle odvážajú
na front, dnes prvá línia
dievča plače, však lásku majú
na slovo ďakujem nespomína
Vravel si, že sa zmeníš
máš výraznejšiu plešinu
keď máš hovoriť, tak si nemý
myslíš na mňa, alebo na inú?
Mal si skončiť s automatmi
ale ty dnes budeš mať šťastie
nerozprávaš sa s mamou a bratmi
Šťastie v láske? Na vychádzke?
Sľúbil si mi modré z neba
namiesto toho čísla v červenom
vravel si, že sa treba nebáť
stále mám tvoje meno za menom
Niekedy nechcem majstra sveta
ani toho správneho kouča v hokeji
odmietaš ma, viac sa už nedá
v náručí, pri večeri i v posteli
Niekedy naozaj treba pre nás zmenu
objednala som kufre a pár chlapov
možno raz nájdeš tú správnu ženu
na inej adrese. Pomôžem ti s mapou?
Čierne havrany nad hlavou
tvrdia, že svet sa zmenil
posledný z posledných davov
ich od černoty odbremenil
Nechápem tieto slová
z údivom hlasy prepočujem
zvláštna zem, Terra Nova
a v nej ja hlásim príjem
ľudia zas odlietajú
havrany mlčky idú pešo
mám nádej, veľmi malú
som v sne alebo nie som?
Zákony logiky horia
majú svojich obľúbencov
iným už neotvoria
tak pribúda nových vencov
Žiadne slovníky a pomôcky
nezostali aj keď majú veľkú cenu
budem hľadať pravdu otrocky
ako havran poslaný na nočnú smenu
Nemôžeš a vôbec nesmieš
dnes to nemáš dovolené
je mi jedno, že nevieš
tvoje slovo je bezcenné
Zakazujem všetko na svete
nemáš právo, tak to vzdaj!
Poďakuj mi za zotretie
nevážiš si tento môj dar?
Ako vždy vôbec žiadna sláva
na aký hnus sa to pozerám?
nemôžem všetko stále naprávať
po tebe, ty jedna príšera!
Si zbytočná, len prekážaš
choď mi z očí, už sa nevracaj
nikto sa tak pomaly neotáča
pre ostatných zbytočná práca!
Dnes som ukradla Knihu Zákazov
zhodila som ju z veže utrpenia
zabudnem na ňu, aj na názov
vítam život a jeho prekvapenia
Mária Nováková – Pohrebná služba vlasti