Autor |
Vydavateľ |
Licencia |
Vydanie |
Autor obálky |
Slovne sa nedá úplne presne vystihnúť, ako vyzerá bežné ráno v diktatúre. Každá diktatúra je iná a kým niektoré sa tvária ako prefarbené demokracie, iné idú tvrdo za svojimi cieľmi bez ohľadu na zvyšok planéty. Ráno v diktatúre je kritická zbierka poézie a cez jednoduché literárne prostriedky ukazuje náročné nástrahy života v krajinách, kde je tolerancia trestná, pochopenie nepoznané a kde sa bojuje za určité hodnoty, ktoré síce nikomu okrem náckov nič nehovoria, ale o to viac sa to tlačí do hláv.
Samozrejme celá zbierka nie je na rovnakú tému a nájdu sa v nej aj úplne bežné básne zo života a prebásnené myšlienky, ktoré môže mať ktokoľvek v úplne bežný deň.
Obsah
Kto do teba kameňom - ty do neho drevom 16
Alergénová zamilovaná poézia 17
Stratili sme raj
našli sme peklo
bolo bližšie
o kúsok
Stačilo dúfať
že všetko dobre dopadne
a všetko
dopadlo veľmi dobre
na hlavu
Na okraji nenávisti
sú si dnes všetci istí
že poznajú lásku
k blížnemu
Závidíme raketu
ktorá padla na rodičovský dom
aj na tých pár eur
za tých
čo ostali v ňom
Na polceste
medzi minulosťou
a dobre osvetlenou cestou
do temnoty
márne hľadáme
strážneho anjela
Tak ako ruže nepadajú
z neba na zem
ani zo zeme
do neba
keď si to niekto začne priať
Priveľmi otvorené svety
kde zahustená smotánka
nedokáže vystrčiť tvár a bledé líca
Z iglu
tvoreného azbestom
a obyčajným snehom
z každého z nás
Cínový vojačik
už nevidí svojich bratov
včera išli do prvej línie
Chce im napísať
ale nevie
či príde list
a či budú ruky dostatočne v poriadku
na prečítanie písmen
ktoré nič nezmenia
v myslení veľkých ľudí
ktorí sú malými ľuďmi
so srdcami z cínu
olova
a zrazenín klamstiev a nenávisti
Máme nové stroje na zabíjanie
nové náradie
na vytvorenie
totálnej skazy
A tak im tlieskame
a veríme
že červený gombík nás zbaví zlého
možno aj niekde v nás
aj keď to americkí vedci
ešte stále nedokázali...
Právo platné neprávie
Túžiaci po právach
platia za stav
kde mať právo je nevýhoda
brať práva je hrdinstvo
a námestia plnia odlišné skupiny
Hlavne aby boli tí druhí
odsúdení za iný názor
Majú právo na svoje práva
z iných svetov a storočí
bez ohľadu na pomery
A na pomer
medzi právami
a povinnosťou
Rešpektovať práva
aj za cenu
pochopenia
snenia...
Žiadny sever
nejde na juh
z obyčajného beťárstva
V krajine moralizačných kompasov
kazateľov a nepoučiteľných poúčačov
občas chýba pracovník Mesiaca
ktorý drží jedinú tabuľku
s textom
STOP
Nasleduje stúpanie
tlaku
a mesačného prachu
sebavedomia
i drzého šplhania
po snoch ostatných
Združenie moralistov
si dnes dáva pauzu
a moralizujú samostatne
nad dilemami
ktoré nestoja za písmená
námesačnosti
Dnes moralizujem
nad ľuďmi bez morálky
a výborne si s nimi
na Mesiaci
rozumiem
Šovinista na kľúčik
našiel ten správny kľúč
a tú správnu dieru
na vstup
do neba
pre osamelých
Rozdiel
je niekedy v kvalite umytia okna
medzi samotkou
a realitou
Máme samotky
oddelené medzerníkom
od spoločných priestorov
komunikácie
Pomalé chválospevy
zlá reklama na zajtra
zbierame svoje hnevy
aj falošné úsmevy
myšlienky bez myšlienky
a dávame staré plienky
tým
čo nás raz majú viesť
cez tŕnité cesty
nepoznaného
Prechladnutie v úpale
a zápal boja
proti mastiam proti zápalom
je novou mantrou
ľudí bez názoru
no s úžasným darom
pindať na všetko
vôkol nás
Ešte dobre
že na umeleckých školách
nie je umenie pindania
Zabudnúť na odpúšťanie
je neodpustiteľné
a tak sme ľudia
tvrdí ako skala
i keď Peter by si myslel svoje
a vlastne Pinocchio tiež
Odplácame jemnejšie
ale nie dosť jemne na to
aby sme už nemuseli odplácať
Ľúbim ťa ty moja laktóza
som tvoj lepok
tvoj spolualergén
a viem
čo je pre teba dobré
a pre ostatných zlé
Môžem obsahovať vajcia i zeler
všetky škrupinové plody
oxidy siričitané a siričitany
a tiež lásku
na ktorú majú niektorí ľudia
silnú alergiu
Vykupujeme staré radiátory
na teplo
medzi ľuďmi
Staré obrazy
na ktorých nikoho nič
nebolí
Aj staré batérie
pre ľudí
ktorým chýba šťava a chuť
ísť ďalej po kľukatých cestách
života
na pomedzí známej variácie
neznáma
Vegetarián
v obchode s bielym mäsom
má patent na rozum
a iné časti
ktoré sa zle presúvajú
cez hranice ľudskosti
Prechádzam po mandale
nedokončenej a krivej
a hľadám zmysel života
Z mandaly na mandalu
prestup každé štyri minúty
vyzuť sa pocítiť
pocit mokra a neistoty
Dalí mi ponúka
zastrihávač fúzov
a ja mu podávam
posledný kúsok
z nekonečného puzzle
nepochopenia
Pozerám na slečnu
ktorá má na chrbte názov
REALITA
a tak ju odfúkam svojou myšlienkou
do zeme
kde na realitu nikto neverí
Zohýbam sa k poslednej mandale
pýtam sa čo ju trápi
a ona ma prosí o to
aby mohla navždy ostať
nekompletná
Kométa
kedysi bez chvosta
ale stále
jednoduchá
prostá
si vychutnáva náš časopriestor
a pre naše potešenie
sa rozpadá na kusy
Preto sme sa ich
kedysi báli
tak ako sa dnes bojíme
migrantov
z Kuiperovho pásu
Sýrie
či Ukrajiny
Strach je súčasť človekizmu
a máme často ľadové srdce
tak ako kométy
ktoré sa rozplývajú
pri pohľade
na naše Slnko
Jeden z tých
čo sú IN
miluje nenávisť
bojuje za mier
a dáva vinu
na nevinných
aby zakryl svoje
údajne dobroprajné
tesáky
Cár s rakovinou
demenciou
atómovkami
palácom zo zlata
a mozgom z botoxu
chce byť v zničenej krajine
za pekného
Čím viac zničí
tým viac je krajší
a môže urobiť aj referendum o tom
koľkým ľuďom celkom úspešne vypral mozog
budúcnosť
sny
a to
čo nevie preložiť
do jazyku svojho kmeňa:
homo tú mač aristocratis
Rajskú záhradu pohlcuje
radioaktívne jazero
plné zvratkov
Putinových otrokov
a bábkové divadlo pôjde ďalej
aj keď na chleba nebude mať
ani ten
koho platí a šatí
sám doktor Világoš
na ruský spôsob
Starček z ruskej rozprávky
ktorý prežil mnoho vládcov
sa nečuduje
a nečuduje sa ani tomu
že tam stojí jediný
Rad elitných vojakov
oddeľuje matku od detí
aby mali všetci pocit bezpečia
Obyvatelia prázdnych domov
alebo tých
ktoré v zime nemajú strechu
cengajú kľúčmi
Kto mohol
ten odišiel
kto nemohol
trpí ďalej
popularitu kreténa na javisku
z mŕtvych nádejí
Kto môže
zbiera misky na dažďovú vodu
alebo sa plazí po kolenách
pred degešom v čižmách zo zlata
a z jednej veľmi zlej rozprávky
Tajné vysielanie hovorí o slobode
a len niektorí vedia
čo to vo svojej plnej skutočnosti
znamená
Nastúp do mlynčeka na mäso
s úsmevom
a povedz ostatným
že umieraš za vlasť
ktorú tak ľúbiš
a nie za niekoho
kto ti vzal vlasť
rodinu
názor
život
a ak nie život
tak minimálne budúcnosť
Zo dna je len jedna cesta
nahor smerom k normálu
len nie každý ju vidí
nie každý v ňu verí
ale každý vie
že dobre mienené rady
je jednoduché poslať preč
Aj dno je komfortná zóna
málo zmien
a kde nie je pohyb
nie je ani úpadok
len sivá a hlúpa prázdnota
s najrôznejšími rozmermi
ktorá sa počíta
na ľudské životy
Nie všetky svaly sú o svaloch
nie všetci ľudia myslia na ľudí
a niekedy je v mažiari
tolerancia a sloboda
so zablúdenou ľudskosťou
a to len aby ju rozdrvil magor s vidličkou
ale s nedostatkom
čo i len trochu kvalitného
vzdelania
Čiernočierne duše
zahalené v tmavozelenom
hexadecimálne 001488
ľudsky na mínus milión
nechápu
a nenávidia
dúhu
či fialovú farbu
ktorá znamená myslenie
a tiež prvý stupeň
krásnej
pestrofarebnosti
Kde má a nemá byť pochod
kto je a kto nie je vinný
či je päť viac ako dva
alebo dva viac ako päť...
Káže to Ruska nelegálne v Nemecku
Truhlík z Hornej Dolnej
nelegálne v Dolnej Hornej
a vie
že má pravdu
lebo tým
ktorí majú väčšinou pravdu
sa to akosi nepozdáva
Trúby a trumpety
plné zvratkov
sú krásnou ozvenou
dutých hláv
Potoky sĺz
rieky sklamania
moria nenávisti
Pre jeden vlhký sen
zoschnutého starca
Dáždnik nad rodinou
chráni a pomáha
rodinám tvrdých kresťanov
pred dúhou
rozumom
spravodlivosťou
a pravdou
Pod dáždnikom je skvelá rodina
otec
mama
syn
dcéra
a krásna výchova
na štýl poďme hádzať kameňom
strieľať do ľudí
a modliť sa k idolom a modlám
z dôb tej najväčšej temnoty
Pod dáždnikom je domnelé bezpečie
a dá sa pod ním prežívať
v úplne obyčajnom strachu
z nepoznaného
Zoznamy zákazov
knihy plné trestov
lepiaca páska aj cez sny
budúcnosť nikde
prítomnosť v klamstve
minulosť horí na križovatkách
a ty nevidíš križovatku
len záhubu
ešte štyri roky
ešte tri roky
ešte dva...
Môžeš len vedieť
že ani dnes
nič nemôžeš
Máme falošné sny
aj slzy
falošný pocit prázdnoty
hovorí
čo je pravda
čo je faloš
a ako sa tancuje
po mŕtvolách
falošného sveta
Máme faloš na každý deň
a dni nám splývajú
tak ako niekedy splýva
nádej
uznanie
a zodpovednosť
vo výkaloch kolektívnej hry
S.
Hoferek – Ráno v diktatúre