Autor |
Vydavateľ |
Licencia |
Vydanie |
Autor obálky |
Druhá
zbierka básní Tancujúca s vetrom 2 je voľným pokračovaním odkrývania
jej vnútra.
Ako sama hovorí, v živote prídu rôzne situácie,
silný vietor a je len na nás, či sa necháme zlomiť, alebo sa naučíme
s vetrom tancovať…
Na konci našich dní
S posledným
úsmevom
Vezmi tvár do dlaní
Nikdy nezabudni
Celý život kráčame
A cesta je cieľ náš
Kúsky
seba rozdávame
Kým nevyprší čas
Vstávame stále z popola
Ako Fénix
slobodný
Každý deň, dookola
Sme mu veľmi podobní…
Učíme sa na chybách
Silnejší sme stále
A
zabíjame strach
S úsmevom na perách…
Na konci našich dní
Kým nevyprší čas
Prosím
nezabudni
Že prví sú poslední
Máš v očiach ukryté more
Z ktorého sála
oheň
Veje vietor zmeny
A v jeho strede je púšť
Si tajomný
Piaty element
S jamkou v
líci
Kráčajúci po ulici
Pozdravíš ma úsmevom
Ktorý sa nedá zabudnúť
Kedysi si bojoval
S riekou
Lámal
veslá
Skúšajúc zmeniť jej smer
Dnes plávaš
Pokojne
Odovzdal si sa
jej
Celý
A počúvaš vlny
Vždy jej ver!
Všetko plynie...
Dôvera už nezahynie...
Ľahká ako pierko
Letím hore
Nový deň
tancuje na obzore
Modré oči už sú chladné
Zabudla som ako sa
usmievali
Niekedy je všetko málo
Ľahká ako pierko
Letím hore
Odpúšťam
Ti
Sklamanie už vyprchalo...
Kráčam mestom
Zaliatym júnovými lúčmi
Známe
i neznáme tváre
Zdravia ma úsmevom
V strede promenády
Ticho na lavičke
Leží
muž
Jeho domovom sú ulice
Prešiel hladný míľ
tisíce
Pod strapatými vlasmi
Unavené oči
Nepýta nič
Len kúsok spánku
Topánky
zložené má vedľa seba
Tak, ako sa patrí
Vyzul sa z reality…
Mesiac je odrazom Slnka
Čo vidíš v iných to
si Ty
Ak blúdiš tmou
Nikdy nebudeš lúčmi zaliaty
Nepreklínaj tmu a zažni
Šťastiu pomôcť
treba
Kľúče do raja vo vrecku máš
Tancuj, aj keď voda padá z neba
Krajší
si, keď sa usmievaš!
Cez zamračených ľudí
Slnko svieti
Keď sa
stratíš
Smer napovie ti
Žiari z tvojho vnútra
Preto nemusíš búrky sa
už báť
Ak bude ti chladno
Nájdeš ho vo svojich útrobách
Je to láska, svetlo, úsmev na tvári
Rozdávaj
ho zadarmo
Od leta až do jari!
Usmial si sa
A skladám všetky zbrane
Brnenie
je dolu
Mám len holé srdce, dlane…
Chytíš ma za ruku
Objatím povieš všetko
Budeš do rána?
Pri Tebe som
Sama
sebou
Nežná a bezbranná…
Stretnutia v živote
Nie sú vždy náhodné
Slepí
sme v samote
A srdce rozhodne
Tak rozsvieť svetlo v nás
Tmu pošli preč
Nech
zastaví sa čas
Stratíme reč
Stretnutia ľudí dvoch
Mnohému naučia
Je
to osud alebo Boh?
Otvorme náručia!
Tak rozsvieť svetlo v nás
Tmu pošli preč
Nech
zastaví sa čas
Stratíme reč
Robím chyby a k dokonalosti mám ďaleko
Neuvidíš ma však v sebaľútostivých nárekoch
Idem svojou cestou, nie prikázanou trasou
A svet ma každý deň ohuruje krásou
Ľuďom okolo dávam kúsok seba
Radosť, objatie, pomoc ak je treba
Či žijem správne? Netuším…
Vždy však mám úsmev na duši!
Túlame sa nocou
Občas stratení
Túlame sa do rána
Hlava v oblakoch
a nohy na zemi
Naše stopy v piesku
Sú melódiou cesty
Možno nie je dôležitý cieľ
Ale to, že nájdeme sami seba
Každým objatím
Dotýkame sa neba...
Vietor je chladnejší
O to hrejivejšie treba
objatia
Nech vytratia
Sa hmlisté rána z nás
Listy ladia s lúčmi Oskara
Tancujú
Robia
saltá a radujú
Sa so mnou keď cez ne prechádzam
Vietor je chladnejší
Melódia jesenná
Všetko
sa mení...
Ja s úsmevom - nemenná!
Maľujem každý deň obraz života
V ktorom je láska, neha, radosť
Občas samota
Život, keď uzná za vhodné
Kúpi mi ďalšie plátno za drobné
A tak znova začínam
Maľujem obrazy každý deň
Šancu im dám
Nech ani jeden z nich v galérii nevisí sám
Unavená z cesty
Vyzula som topánky, ktoré tlačili
Nohy na stole, sama
Oddychujem
Zisťujem, kto kráčal so mnou
A kto bol len tlačiacou topánkou
Niekedy je lepšie ísť sám
Ako s davom zlým smerom
Myšlienky zostali,
Tie dobré zaznačím perom
Unavená z cesty
Vyzula som topánky, ktoré klamali
Nohy na stole, hodín je dvanásť
Po oddychu čaká ma cesta ďalej
Odteraz len čistého vína nalej!
Pôjdem bosá,
Sama,
Kto chce, nájde ma v mojich stopách!
Čítal si si moje básne
Smial sa, dokonca i očami
Miloval si ma.. Miloval?
Vedia len hviezdy nad nami
Keď bolo treba, ušiel si preč
Stratil si záujem
Stratil si reč
Dnes je všetko iné, chladné
Asi to tak musí byť
Loď našej lásky už je na dne
A ja ju nechcem vynoriť!
A potom, po všetkých búrkach
Vyšlo Slnko
Pozbierala som popadané pierka
Zaplietla ich do vlasov
Nadýchla sa jesenného rána
A potom, po všetkých búrkach
Zjavila sa dúha
Už nie som taká, ako predtým
Som lepšia, druhá!
Vďačná som za všetky kroky
Ktoré doviedli ma až sem
Hlava v oblakoch, dole pevná zem
Vďačná som za všetky roky
Plné spomienok krásnych
Smiechu aj sĺz, mne tak vlastných
Vďačná som za všetkých ľudí
Ktorí rozžiarili môj deň
Každým objatím, plnili mi sen
Vďačná som aj za chleba
Tancujúca s vetrom, usmiata,
A viac mi netreba!
Ticho lieči, ticho pomôže
ja proti tichu nič nezmôžem
A tak s láskou dávnou hľadám slová
ako včera, tak dnes znova
Kde sme boli, ideme správnym smerom?
Myšlienky strapaté zapíšeme perom
Po daždi vyjde dúha
po starej láske príde druhá
Život je kolotoč, jazdu si užijem
pohár rozkoše vždy celý vypijem
Ticho lieči, ticho pomôže
ja proti tichu nič nezmôžem
Zatiaľ dýcham, pijem,
Pre Teba odkaz mám - Carpe Diem!
D.
Čechovičová – Tancujúca s vetrom 2