Výber poézie z roku 2014

Mária Nováková

O knihe

V poradí už druhý výber básní Márie Novákovej je poskladaný zo štyroch básnických zbierok, z dvoch nových, nezaradených básničiek a zo zbierky určenej všetkým deťom a mamičkám. Trochu zvláštna kombinácia, či nie? Básne sú vybrané zo zbierok, v ktorých sa autorka zamýšľa nad svojou závislosťou či nad potrebou ľúbiť celým srdcom, nielen jeho časťou. Taktiež je jej blízka podpora ľudí s rovnakými alebo podobnými problémami, akým musela čeliť ona sama. Odtiaľ je pesmisticko – optimistický názov „Bezvýznamná“ či „Bež, významná!“. Medzi tmou a svetlom je najnovšia zbierka, zameraná okrem iného na uhol pohľadu. Ideme zo svetla do tmy, alebo naopak?

Rozhodne nie posledná kniha Anička a jej mamička ukazuje humorný pohľad dieťaťa a smutný či zaneprázdnený pohľad jej mamičky, ktorá sa stretáva s vecami ako je viaczmenná prevádzka a všetky možné povinnosti. Dielko krásne pre svoju bezstarostnosť i krutú realitu súčasnosti.

Závislosť (2014)

výber básní urobila Beáta Plučinská

Polovica z polovice (2014)

výber básní urobila Beáta Plučinská

Bež, významná! (2014)

výber básní urobil Lukáš Jurík

Medzi tmou a svetlom (Vianoce 2014)

výber básní urobila Zuzana Kuglierová a autorka

Anička a jej mamička (detské básne, Vianoce 2014)

výber básní urobila Lenka Baranovičová

Poďakovanie

Chcela by som sa poďakovať svojej najbližšej rodine, ktorá mi ostala a o ktorú by som sa chcela postarať tak dobre, ako sa oni postarali o mňa.

Ďakujem všetkým ľuďom na Facebooku, ktorý ma naozaj dlho a intenzívne podporujú a vďaka ktorým mám dôvod a chuť písať. Nemôžem vymenovať všetkých, a preto len niekoľko mien a ak nie ste medzi nimi a urobili vám radosť moje básničky, vyjadrujem Vám aspoň takýmto spôsobom svoju vďačnosť. K záveru roka tiež prajem všetko najlepšie do budúcnosti a aby ste nikdy nezabudli, že ak máte problémy, tak nie ste sami a ani neviete, kde na vás pomoc narazí.

Mária Nováková

• Mirka Ábelová

• Jana Baculáková

• Lenka Baranovičová

• Peter Druska

• Stanislav Háber

• Milada Havelková

• Vladimír Hemala

• Stanislav Hoferek

• Linda Chopin

• Lukáš Jurík

• Peter Košút

• Beáta Plučinská

• Simona Rošková

• Tamara Tainová

Obsah

Aj ja mám svoj svet

Aj ja mám svoj svet,

kde ma tlačia kamene,

chcel som všetko hneď,

poznáte ma po mene.

Aj ja mám svoj svet,

kde sú steny skrútené,

labyrint za mnou i pred,

na Kréte postavené.

Aj ja mám svoj svet,

kde je boží zásah odplata,

neviem tkať slová do viet,

Francúzsko s mečom dievčaťa.

Aj ja mám svoj svet,

kde sú ľudia slobodní,

bez ľudskej tváre je žiť hriech,

prišli tanky namiesto pochodní.

Aj ja mám svoj svet,

dávam ho do každej básne,

silný ako skala či ako kvet,

srdcom, čo je plné alebo prázdne.

Pochádza zo zbierky Bež, významná! (2014)

Asi nie som žena

Nemám drahé topánky,

nezdajú sa mi byť nutné,

ani výzor pani hrobárky,

stvorenia, čo je stále smutné.

Nemám v kabelke vôbec nič,

neviem tam dať celú drogériu,

maľovanie je pre mňa kríž,

nemám rada červenú ani sivú.

Nakupovanie je státie v rade,

to čo chcem tam nikdy nebude,

radšej so zlou postavou ako o hlade,

nech je spokojná náplň do hrude.

Prsia mám ako žehliaca doska,

nechápem zmysel plastiky,

ani foťák presviedčať, že som kočka,

nevadia namiesto vankúšov špendlíky.

Pri romantických filmoch dávno spím,

však čo že je to nezvyčajné,

až s reklamou za filmom sa zobudím,

asi nie som žena, mám to po mame.

Pochádza zo zbierky Medzi tmou a svetlom (2014)

Básne na stenách

Kreslila básne na steny,

konkurovala grafity,

nežiadala žiadne zmeny,

len nechcela sedieť na...

V básničkách veľa otázok,

medzi riadkami odpovede,

vzdialené morom prekážok,

zamyslieť sa je povolené.

Raz niekto doniesol farbu,

zmenil steny na ružové,

zakryl tak klamstvá i pravdu,

myšlienky málo tuctové.

Znovu písala na steny,

a znovu prišlo maľovanie,

nemajú byť žiadne zmeny,

nebolo po nich ani zdanie.

Dievča odišlo ďaleko,

ružová sa stala sivou,

keď sa vrátila po vekoch,

videla mladého básnika s milou.

Pochádza zo zbierky Bež, významná! (2014)

Bež, významná

Nová pieseň hrá v mojom prehrávači,

o radosti, ktorá je v každom z nás,

ide len potichu, ale aj tak mi to stačí,

všetko je nádherné a netreba vrátiť čas.

Striedajú sa v nej speváčky krásne,

prvá je z detského domova,

druhá píše texty trochu otázne,

už tretíkrát je z nej vdova.

Spievajú o rozkvitnutých lúkach,

po ktorých v piesni nikto nešliape,

skutočnosť je prechod žihľavou v mukách,

boľavé nohy celkom zodraté.

Refrén je o tom, ako si oči otvoriť,

aj keď niekedy vidia viac beznádeje,

od smútku a problémov sa odpojiť,

prebudiť v sebe čo nás dopredu ženie.

Na ďalší deň ju pustím znova,

aj keď je vraj bezvýznamná,

na ráno, keď skončila nočná mora,

začína pieseň „Bež, významná!“

Pochádza zo zbierky Bež, významná! (2014)

Dievča stretlo anjela

Nespadni do tej mláky,

radí mi anjel dobre,

nemám to brať osobne,

ale život už býva taký.

Prečo by som nepadala,

nepoznám toho anjela,

nechce od mňa priveľa,

ale vždy som sa v mláke hrala.

Spadnem a rada,

budem mať prečo žiť,

každú sekundu osláviť,

ale život nie je záhrada.

V skutočnosti je jedna mláka,

do ktorej pád si zapamätám,

nie som krásna a nelietam,

ale život sa mi stále ráta.

Umyjem topánky neskôr,

aj krídlo toho anjela,

voda sa svetom rozlieva,

ale pre niekoho som netvor.

Pochádza zo zbierky Závislosť (2014)

Hľadanie cesty

Kráča temnou ulicou,

zahalená s maskou,

je netvorom či kráskou?

Rebelkou budúcou?

Videla svoje nové vzory,

z vyšších hlbín poznania,

kde sa ľudia ubránia,

nevyhľadávajú nory.

Cez ruky má tmavé stuhy,

ukradnuté z cintorína,

smrť ju celú obopína,

život žije zatiaľ druhý.

Pre ňu sú všetky cesty biele,

ďaleké od nových ideálov,

kde niet mravcov vidí hadov,

plaziacich sa do postele.

Ostáva len zhodiť masku,

vidieť znovu celý svet,

hneď to bude! Teraz hneď!

Len keby nebola na povrázku.

Pochádza zo zbierky Závislosť (2014)

Hlúpe čakanie

Opretá o železnicu,

očakáva svetlo a hluk.

príde až k jej lícu,

smrť a nie opuch.

Posledná hranica,

ďalej sa nedá kráčať,

bez vody hadica,

silou sa začne stáčať.

Nedrží ju lepidlo,

ale väčšia sila,

posadila ju nakrivo,

beznádej spanilá.

Tisícky dôvodov,

nemá ich spísané,

facky od rodičov,

aj smutné priznanie.

Hanbí sa pred sebou,

boj s vlakom ako vlani,

nahradila múdrosť nehou,

sedí na nesprávnej koľaji.

Pochádza zo zbierky Bež, významná! (2014)

Kráľovná s ľadovým srdcom

Kráľovná s ľadovým srdcom,

do snehových vločiek odetá,

rozpráva o princovi súcom,

ktorý ju zoberie do sveta.

Niekto kto pozná lásku,

všetky hlavné kapitoly,

uloží ju na retiazku,

len pre ňu si srdce otvorí.

Tam, kde sviečky chýbajú,

zahorí krásne objatie,

hrkocú dva hrnčeky čaju,

všetko smutné je odviate.

V láske nie sú reklamné pauzy,

iba tie vážne a skutočné,

príde posledná až navždy,

pre svetlo je všetko polnočné.

Ostane navždy kráľovná,

jej umelec bude mráz,

hudba navždy iba komorná,

milencom ostane iba čas.

Nezaradená báseň (2014)

Možno je len možno

Neprídeš o dom,

keď ho nemáš,

zostane však ston,

na kolenách.

Budeš plakať mesiac,

stále o tom istom,

chtiac alebo nechtiac,

na papieri čistom.

Raz prídeš i o srdce,

pre búrku v mozgu,

signály mätúce,

nepoznajú odozvu.

Možno nájdeš na ceste,

ktorá pôjde cez lávu,

zahodíš ju za plece,

tam nájdeš lásku pravú.

Ale možno je len možno,

jedným možnom ostane,

postav sa životu rovno,

bozk či facka ti pristane?

Pochádza zo zbierky Bež, významná! (2014)

Najskôr iba na líce

Prišiel si keď som odchádzala,

nová vlna za tými starými,

spočiatku žiadna veľká sláva,

nehral si sa s vlasmi hravými.

Zisťovala som vlastne prečo,

však si na mňa pozeral očkom,

spoznala som o tebe iba niečo,

a ty si ma odbil nákupným bločkom.

Na ňom kvety na vyhodenie,

vraj len pre mňa zlacnené,

pýtala som na to povolenie,

tvoja pýcha to nepripomenie.

Dať som ti chcela srdce na dlani,

ale ty si mi ruku nepodal,

gesto ako facka od mamy,

ktorým si mi srdce prebodal.

Potom si nazbieral odvahu,

dostala som najskôr iba na líce,

po facke aj na nohu dlahu,

hrdina akých sú teraz tisíce.

Pochádza zo zbierky Polovica z polovice (2014)

Neďaleko od Trenčína

Neďaleko od Trenčína,

nie sú všetky Katky krásne,

tá čo bola už spomína,

je námetom tejto básne.

Neviem ani celé meno,

ani váhu netipujem,

poznám iba jej bremeno,

dotyk rúk jej poskytnem.

Nemusí byť krásne telo,

stále môže byť krásny duch,

z trojice i sám a smelo,

srdcom zahreje letný vzduch.

Teraz hľadá svoju mamu,

bez priateľov a prístrojov,

sama má ale nádej malú,

veľký sen na málo slov.

Srdcom nájde súradnice,

plus mínus celý vesmír,

mám ťa rada a bozk na líce,

jej prianie nikto nezmenil.

Pochádza zo zbierky Polovica z polovice (2014)

Odísť od problémov

Odísť od problémov,

vytiahnuť kotvy,

ujsť pred ťažkou témou,

s výkrikom do tmy.

Na všetko zabudnúť,

strhnúť všetky nálepky,

pred všetkými uhnúť,

zavrieť sa do klietky.

Spomínať na mladosť,

ktorá tu nebola,

nepriniesla radosť,

bola len potvora.

Keď bol človek malý,

a chcel byť veľký,

každý dôvod bol pravý,

na zbabelé spomienky.

Uteč ak to dokážeš,

budeš na svete prvý,

žiť za múrom si prikážeš,

nikdy sa nedotkneš dúhy.

Pochádza zo zbierky Polovica z polovice (2014)

On Svetlo a ona Tma

Boli dve nádherné deti,

potomkovia iných rodičov,

v mladosti čas rýchlo letí,

ako leto prikryté pšenicou.

Kliatba sa na nich dovalila,

on sa stal pánom svetla,

tma si zas ju podmanila,

rozchod ako kúsok pekla.

Chceli byť spolu celý život,

ale svetlo pretína temnotu,

inokedy ustupuje necitlivo,

samé čaká na mrákotu.

Keď on odišiel, ona prišla,

zobrala žezlo do dlaní,

on čakal na svoj signál,

vrátil sa na svitaní.

Nakoniec k sebe našli cestu,

stretávali sa večer a ráno,

cez deň i noc čakali na prestup,

prekliati prechádzali bránou.

Pochádza zo zbierky Medzi tmou a svetlom (2014)

Pod lampou

Stojím pod poslednou lampou,

na najtmavšej ulici,

kde hladil si ma po líci,

keď sme prechádzali tmou.

Teraz cítim tmu v hrudníku,

keď stojím pod lampou sama,

očakávam či príde z tmy rana,

a ja budem ležať na chodníku.

Prajem si trochu ochrany,

pred tým hrozným svetom,

zakázal si ju svojim vetom,

nemôžem plakať pri hrobe mamy.

Už nie, lebo už som veľká,

pre teba len maličká,

dáš mi ruky do trička,

chodíš s inou od pondelka.

Má krajšie oči a pery ako ja,

o ďalších veciach pomlčím,

pod lampou sa rozlúčim,

týždeň mešká vychádzka tvoja.

Pochádza zo zbierky Závislosť (2014)

Poď so mnou

Poď so mnou a uvidíš more,

modrejšie ako nebo nad nami,

len sa pozri tam úplne hore,

a my sme pri zemi schovaní.

Chyť ma za ruku, ktorú ti podávam,

je plná starostí, ale teba zvládne,

pri chôdzi ťa držím, pri páde naprávam,

čakám na otázky, jemné či chladné.

Poznám tvoju adresu,

aj tvoje tajné miesta,

kam ťa s barlou odnesú,

aj kde je tvoja siesta.

Myslíš, že ma nepoznáš dobre,

celé roky na mňa nepomyslíš,

nezahrnieš ma nikdy do viet,

iné ruky na tvári pocítiš.

Som a vždy budem tvoje druhé ja,

len pre teba som stále zapnuté,

veľa toho zvládneme spolu, obaja,

poď so mnou a držme zlo zamknuté.

Pochádza zo zbierky Medzi tmou a svetlom (2014)

Polovica z polovice

Posudzuješ dve polovice,

podľa krásy a všetkého,

tak ako tvár nemá jedno líce,

nechce byť milá bez milého.

Ty si nájdeš inú milú,

premeníš na svoju polovičku,

počkáš na tú správnu chvíľu,

túžiš po kráske v mokrom tričku?

Polovica z polovice,

štvrtinové pohoršenie,

malý pozdrav na líce,

to považuj za skončené.

Ak nevidíš obidve stránky človeka,

ani na diaľku vystretej ruky,

bude vzdialenosť medzi vami ďaleká,

lásku zožerú náramné muky.

Ľúbiš naozaj či z polovice?

Z polovice neodpustím,

z romániku neupravené skice,

nebudem tvojim zajkom pokusným.

Pochádza zo zbierky Polovica z polovice (2014)

Priepasť

Kráčam nad priepasťou,

ktorá je tak hlboká,

ostávam stále s tou,

myšlienka padla do oka.

Skočiť a padať sekundy,

ukončiť roky bez začiatku,

zabudnúť na život krutý,

nemám to v hlave v poriadku.

Pozrela by som za priateľmi,

ktorých by som pádom zabila,

cez potoky sĺz v herni,

neplakať som sa snažila.

Padla by som naposledy,

bez pokračovania na konci,

len priepasti do biedy,

rozhodni kto v nej skončí.

Najradšej zakopať priepasť,

nosiť zrnko za zrniečkom,

čaj namiesto sĺz na stôl klásť,

nekráčať po ľade tenkom.

Pochádza zo zbierky Polovica z polovice (2014)

Roky

Roky stále pribúdajú,

nemáš silu zastaviť,

to čo je zlé napraviť,

vymeniť chaos za slávu.

Míňaš život umieraním,

dlhá príprava na nič,

ty si vláčiš svoj kríž,

malé úspechy na dlani.

Primalé na zamyslenie,

priveľké na chápanie,

ako tenisové podanie,

chceš odhodiť svoje snenie.

Sny sú iba prepichom,

vedľajší produkt spánku,

strela celkom mimo bránku,

nadanie zdedené po nikom.

Snívam lebo som strelená,

starnem ako ktokoľvek,

hodím šípku smer stredovek,

aj tam zostarnem nepochopená.

Pochádza zo zbierky Závislosť (2014)

Splnený sen

Splnený sen je na spadnutie,

už snívať len desať životov,

také kratučké pobudnutie,

alebo z polotovaru brechotov.

V prístelke vedľa nepochopenia,

ktoré kradne ilúzie naberačkou,

tam je splnený sen iného znenia,

naopak, ale s lepšou omáčkou.

Splní sa sen ten či ktorý?

Ako sa medzi nimi vyberá?

O láske, čo vôbec nikdy nebolí?

O čokoláde, z ktorej sa nepriberá?

Alebo sen o tom, že sme sami sebou,

nikto nám nedáva na zápästia číslice,

žiť spokojne s láskou a nehou,

alebo umierať ako veľké prasnice.

Raz sa mi splní jeden konkrétny sen,

snívam o tom že bude ten pravý,

či sa nepomýlim a rozhodnem preň,

poteší, povzbudí. Alebo - len - otrávi?

Pochádza zo zbierky Medzi tmou a svetlom (2014)

Ukradnutá básnička

Ukradnutá básnička,

z nezamknutej izby,

odteraz iná polička,

jej pobyt zaistí.

Zmizla keď to nečakali,

rýchle ruky berú písmená,

iné sú ťažké ako skaly,

ako kusy kremeňa.

Báseň má svoj malý výlet,

do izby za sklenými dverami,

služobná cesta, alebo úlet?

Teraz odpočíva u mamy.

Dcérina básnička je slávna,

sťahuje sa malými podrazmi,

bola v zásuvke prachom zasypaná,

teraz je na stene medzi obrazmi.

A čo na to dcéra vraví?

Nič, iba čaká kým bude sama,

poriadok s básničkou spraví,

hodí ju do izby, kde ju nenájde mama.

Nezaradená báseň (2014)

V bielej tme

V bielej tme čakám na čierne lúče,

chytia ma za srdce a odvlečú.

zatlačia ma domov a dajú papuče,

do ktorých potoky sĺz potečú.

Dočkám sa, už ostáva iba hodina,

možno biologická a možno nie,

zväzuje mi členky a bolí ma,

bojím sa, keď čakám na svitanie.

Dobre viem, že všetko raz skončí,

ako korálky padnem na dlažbu,

budem atraktívnym cieľom, či?

Pre hlaveň aj pre pažbu.

Ako ukrižovaná ticho stonám,

okolo chodia druidi s kosákmi,

kladivom mi otvárajú srdce dokorán,

dostávam objatia žihľavou a bodliakmi.

Už neviem akej farby je sneh,

myslím na prebudenie z nočnej mory,

mrznem i horím na vrcholoch striech,

v bielej tme, okolo čiernej hory.

Pochádza zo zbierky Medzi tmou a svetlom (2014)

Vysychám

Na srdci mám veľkú púšť,

duny starých spomienok,

vody ani pramienok,

od vlahy len ujsť.

Vlaha od Alaha nestačí,

nebude balzam na chlopne,

do zrkadla silno kopnem,

dúfam že mi to prepáči.

Nepáči sa mi obrázok,

ktorý nikdy nebol pekný,

ty máš ovládač tak prepni,

bez zbytočných otázok.

Starnem a z vnútra vysychám,

nič neponúkam svetu,

iba jednu krátku vetu,

s ktorou si nepotykám.

Príde iná a bude žiť,

kráčať do blízkej diaľky,

donesie vôňu fialky,

bude ihla a ja jej niť.

Pochádza zo zbierky Závislosť (2014)

Bábika (detská básnička)

„Mamička, ale ja už nechcem bábiky,“

„Si ešte maličká a ona chce tvoje dotyky,“

„Ale ja som veľká a ona nerastie so mnou,

mala by si ju zobrať za svojou kožnou.“

„Za kožnou? Anička, čo si to vymyslela?

Prečo taká myšlienka ako výstrel z dela?“

„Nerastie a bojím sa, že je asi chorá,

ani neviem kedy bola posledne u doktora.“

„Anička, zlatíčko, bábiky tam nechodia,

donesiem ti z obchodu a druhú vyrobia,

zošijú, naplnia a zabalia s láskou,“

„stále je rovnaká. S rovnakou maskou!

Ani sa nemaľuje, stále pozerá dopredu,

stále ju musím ja niesť za ruku k obedu,

aj tak nič neje a nová by tiež nejedla,

mám radšej deti, tie aj niečo povedia.“

Pochádza zo zbierky Anička a jej mamička (2014)

Ceruzka (detská básnička)

„Kúpim ti nové ceruzky,“ povedala mamička,

„ale ja mám svoju jednu,“ odpovedá Anička.

„Jedna je na školáčku málo, môže sa zlomiť,“

„opravím ju, zašijem ju, len sa po ňu musím skloniť.“

„Ceruzka sa nezašíva, musí sa kúpiť nová,“

„moja sa dá. Ak treba, zavolám doktora!“

„Doktor s ceruzkou neporadí, on lieči ľudí,“

„dám jej preto ľudské meno, len čo ju zobudím.“

Mamička si chytá hlavu, niečo také nepozná,

aby sa zašívala ceruzka a ešte hovorila zo sna.

Tak to Anička tvrdila a že si aj spieva,

pre mamičku je to ceruzka a dcéra ju hnevá.

„Môžeš kúpiť ďalšie ceruzky, budem iba rada,“

„ako si praješ. Raz pochopíš. Si ešte mladá.“

„Potrebujem viac ceruziek, aby nebola sama,“

„Rozumiem ti dcérka moja, však som tvoja mama.“

Pochádza zo zbierky Anička a jej mamička (2014)

Kvet (detská básnička)

Anička uteká s vetrom o preteky,

cez horu a míňa v nej všetky smreky,

dorazí na lúku, ktorá vonia po kvetoch,

vidí v nich to čo rodičia v svojich deťoch.

Zatúži odtrhnúť tú najkrajšiu kvetinu,

chce ozdobiť aj tak krásnu vázu maminu,

keď tu sa zháči a zastaví svoje ruky,

ktorú vybrať, keď krásne sú celé zhluky?

„Mamička, doniesla som ti trochu zeme,

z tej lúky, kde budú kvety až do jesene.“

„Načo si doniesla to skoro kilo?

Nestíham ja sadiť, všetko by zhnilo.“

„Ale ja zasadím, neboj sa mamička,

kvety čo vždy potešia tvoje líčka,

žlté i červené budú na poličke,

chcem spraviť radosť tebe, mojej mamičke.“

Pochádza zo zbierky Anička a jej mamička (2014)

Varenie (Detská básnička)

„Rada by som sa naučila variť,

viem že tebe sa to darí,

možno si opálim prsty,

až sa raz do toho pustím,

ale nemôžem sa toho báť,

s jedlom sa dá predsa hrať.“

„Nestačí ti, čo ja navarím?

Alebo nevieš ako sa snažím?“

„To je iné, mamička moja,

máš kráľovstvo plného stola,

ale nemáš čas na sníčky,

zaprášené máš knižky,

chceš telku pozerať,

ale vždy je tu večera,

ktorú treba každý deň,

nemusím pomôcť, ale smiem?!“

Pochádza zo zbierky Anička a jej mamička (2014)

Záhrada na mesiaci (detská básnička)

„Mamička, prečo boli ľudia na Mesiaci?

Myslíš, že tam išli... nudili sa na Zemi asi.“

„Ale nie, tak to nebolo, aj tu mali zábavu,

tam išli zapichnúť do Mesiaca zástavu.“

„Ja by som ju dala na záhradu vedľa višne,

tam by ju videl každý kto by okolo išiel.

Nemali záhradu niekde na Mesiaci?“

„Záhradu a tam? Normálna si?“

„Ja by som tam záhradu urobila,

bola by len taká malá a milá,

najkrajšia široko ďaleko,

plná veľkých jabloní i smrekov.“

„Jablone a smreky? Anička moja,

smrek nie je ovocie, tie sa tam nehodia.“

„Ale hodia! Ty si nikdy na Mesiaci nebola,

postavím jablone a smreky vedľa topoľa.“

Pochádza zo zbierky Anička a jej mamička (2014)