VYKRIVENIE

Maja Jackobs Jakúbeková























Autor

Vydavateľ

Licencia

Vydanie

GKBN

Maja Jackobs Jakúbeková

Greenie knižnica

CC-BY-NC-ND

Prvé (2018)

111100



Obsah

VYKRIVENIE 1

Obsah 2

Prognóza konsolidácie 3

Potrubie 4

Pochoduje 5

Trikrát Ja 6

Kanály 7

Prevét 8

Vykrivenie 9

Ťarcha 10

Polnočný sadizmus 11

Odpudivá kompozícia 12

Koncesijná odkvapávka 13

Oko subjektívu 14

Rozložená 15

Premiéra 16

Tachykardia 17

Faradayova klietka 18

Armády bábik 19

Derniéra 20

Prognóza konsolidácie

medzi vami a nimi diaľnica

pomenovali ju kaskádovito – D 66

slepá odbočka, mŕtve uhly

milión možností zabiť

z nedbalosti



dupneš na plyn

pádiš si to

po odpoveď: čas neexistuje



Glock v príručnej batožine

mátoží ti v hlave

v krvi

viac ako dve promile



žijú pri sebe – vy i oni



Potrubie

V plauzibilnom opojení delíriu tremens

vzali nám výsostné

legitímne

právo byť deťmi.

Budíš sa – nový deň

každé ráno

tabula rasa.



(Zbohom!)

Kĺžu sa

posledné zvyšky

tvojho tela

po potrubí.



Pochoduje

a vyzlieka sa

spotené čelo suší

piskľavý zvuk díva sa

Xanax položený

na nočnom stolíku

sa ti pred očami vznáša –

pripomienka všetkých mätúcich mesiacov na intráku

v izbe vypnuté kúrenie

na prahu útroby vyvrhnuté

akoby s nami žil nakazený jazvečík



zo staro-nových spomienok

na rímse búrky vystupuje hmla

Pani Noci predstavuje sa

kúzelník s dlhým predstavením

únava z činnosti,

ktorú si nezaslúžim

koľkýkrát sa samoporodím?

Akoby sme nahlas mlčali.

Na ničom z toho predsa nezáleží,

keď všetky cesty vedú do apoziopézy…



Trikrát Ja

Na pyramíde

sa týči

sviečka

(moja).



Spláca dlhy.



V cudzom mene

spod nechta malíčka

vyberám písmeno



vystrihnuté z novín.



Zavádzam

nový vynález

do pohára.



Biele víno v prášku (?!)

zas nik patent neodkúpi.



Ľudské neduhy

naoko

nebudú

predsa

podporovať!



(Najmä, keď sú moje.)



Kanály

zívajú prázdnotou

krysy sa hryzú medzi sebou

steny smrdia čpavkom

oslavuje dvesto rokov a pár dní,

(nezabudni)



pach hniloby

výročia neráta

toľká to potupa

pre mŕtve holuby

s tetovaním medúzy

odosielam telegram



Prevét

Vychladli sme

vzlietli cez chmáry

po padlých cudzincoch

úbohých.

Dávaj si pozor,

Nebohý,

aby ťa nezanieslo tam, kde je zatvorené.



V hurikáne ma stáča do stredu

tvojho jadra.

Cieľ bezpečne presný

(ne)vidím

medzi tým všetkým.



Cesta prevétom končí.

S tebou sa lúčim,

Entropia!



Vykrivenie

pohľadom skrivím

dominantu mesta na Považí

slizkými čepeľami

aké cerí žralok

odfúknem hrdzu do útrob

Váhu

pridám jej okovy blízkosti:

vznikne intimita.

Šepkám až kričím

pod donútením ostrej šable

želám si zrásť

s ňou

úpenlivo prosím

kata

tiež je hrdzavý

rúha sa

ja kajam.



Ťarcha

Diagnózu volajú F20

možno sa v karte píše

F25.

Zatiaľ nepoznajú

všetky príznaky.



Nahota

tvojho tieňa

ťaží moje paže

(všetko sa v Jedno zlieva).

Emanuje.

Dráždivé pohyby lona

sú posledným

mantinelom

(hromozvod, ktorý dablér obchádza).



Si dokonalou

predstavou,

ja pomyselnou

hranicou

ťarchy,

ktorú si mi

venoval.

Kúsok intimity

zabalený

v darčekovom papieri.



Citujem ťa nežne:

dotykom blízkosť

nenahradíš

nehou

hru nedohráš –

opakuješ donekonečna:

Všetky cesty vedú do apoziopézy...

Polnočný sadizmus

S výčitkou pod vankúšom

slúžiacim ako ultimátum

donekonečna sa pýtam

na jedinú ozajstnú axiómu,

ktorej obsah si mi zakázal

opakovať ako mantru.



(Vyslovujem ju len medzi turbulenciami.)



Spovedám ju

zo všetkých uhlov,

aj keď ju máš

ustavične

na perách.

Pomôcka na vydieranie

generujúc tvoje svedomie

(nekompletná,

plytká)

viac nezaberá.



Citový rozsah čajovej lyžičky

to vieš, zaslúžiš si

byť zvrhnutý!



Naplno sa môžem spýtať:

Prečo nemôžeš byť ako on…



Odpudivá kompozícia

kompozícia šera na vianočnej pohľadnici

desí rodičov

a malé deti majú tisíc mien

tvárime sa, že nás trápi znečisťovanie,

rozvojové krajiny, počujeme

že Indiáni hladujú

že vymysleli hybridné autá

že technická singularita je hrozbou

(odosobnenej) budúcnosti



Stlačím Replay



na Slnku, splyniem

s hromom

a konečne

si vypočuješ

obohratú hysterku

keď prejdem

okolo seba

a budem sa ignorovať.



Vypnutie

sa stalo

účel opäť

svätil prostriedky.



Všetky cesty vedú do apoziopézy…



Koncesijná odkvapávka

zabili sme ďalšieho boha

(bez predohry)

kašlite na Nietzscheho

cítim jeho pot

(„Zhyň Satanáš!“ kričia poslední)

prešiel na našu stranu



cítim tvoj pot

vôbec nie mužný

v poradí mesiáš Medián

opakuješ apolónsky princíp



keď sa Boh spýta, či si (z)hrešil

so vztýčeným prostredníkom

odpovieš: Dionýzos Lothbrok,

snažil som sa zhuliť do raňajších ponožiek, aby gesto

otrokov nebolo vidieť medzi Kattegatčanmi



cítim tvoj pot

božskej Kája (nechávaš sa oslovovať ako trtko,

nie si hodný prívlastku nadčlovek)

schovaný v črevách juke boxu

blúdiš útrobami skorodovaných riadkov

kliknem na morálne nadradený song

ozvú sa

(bez hlasu démiurga, ktorý by potreboval vokalistky)

a ďalej

tancujú s nimi tí,

čo boli ochotní za tebou vybehnúť

aj päť poschodí



Vieš si život zariadiť.

O chvíľu ľudia zabijú aj teba

s pokrikom: Zhyň Satanáš!

Tým istým, ktorý tak dôverne poznáš...



Všetky cesty vedú do apoziopézy... hovoríš tomu večný návrat rovnakého.



Oko subjektívu

Zas vo mne,

keď seba nevnímam

takmer pocit,

no až toľkú osvetu

mu nedovolím

pod orwellovskou kontrolou,

ktorú má na svedomí.



Zdá sa, akoby si redol,

keď v pološere rozopínaš košeľu.

Hráš druhé husle

čo nebudú počuť,

keď mu firma hodí odškodné

za celoživotné sólo.



Rozložená

Skotúľaná v bazéne nechce von.

Nevidieť ju na scéne – zaliatu betónom

v inej krajine, vo sne, ani pod lupou.



Horizont zastiera

čierna diera v stole.

Šuplíky prázdne

do jej Raja neprenikneš

málo to chceš

(heslo nie je známe).



Klbko z lana stvorilo ju pre seba

žije bez slnka, hravá

skladná

málo nákladová

sebaprogramuje sebestačne,

algoritmom vyhrieva okolie

v galaxii menom Prozac.



Premiéra

Útek v permanentnej línii

zotrvačník europoidný

Taký,

ktorého by zvolili

(polo)demokraticky.



Nihil póza

apoliticky sa javí

klam,

aký vyvolá amatér schizofrenik

čo bol tu milión ráz,

lež z histórie sa nepoučil nik.



Tachykardia

Chceš zhasnúť slnko?

Príšerne páli.

Chabé výhovorky môžeš jebať!

Príliš to bolí.



Zhasni Boha

vypni deň

jakživ sme takými neboli

dôvody predsa doposiaľ

v dejinách rolu nehrali.



Faradayova klietka

Stúpame

kanabisom kŕmení

padáme

so skladbou

z počutia.



Obchádza dimenzie,

zmaže nemožné

nastavenie myslí neexistuje.

Volím alternatívu B:

so životom – uzákonili – musíš hrať vabank.



Plán záložcu ostáva.

Snažíš sa

byť v pohode.



Skladáme sa a búrame –

stále nanovo

podobne je na tom Kosovo –

– double dávka zdieľaného šťastia.



Armády bábik

Sú ich plné kanály

(životov) poetiky starej lyriky

každý (pseudo)tragický

už od piky.

Rovnaký rigorózny scenár

podľa predlohy (proto)hipstera.



V hlavných úlohách

nejaké „my“,

beztvará hmota,

v strede púšte



prázdna nádrž.



Derniéra

Tuším som vtedy mala

obdobie Grahama Greena

v lámanej angličtine

s kanadským akcentom.

Meter šesťdesiattri

telo na splíne

ďalšia v tom.



Skóre nula štyri

naivita neskúsenej,

možno poľahčujúca okolnosť

idola tribus

na návistnom podnose.



Všetky cesty vedú do apoziopézy...



Maja Jackobs Jakúbeková – Vykrivenie 1/20 Greenie knižnica, greenie.elist.sk