koniec
Pavel Sekerák










Autor
Vydavateľ
Licencia
Vydanie
GKBN
Pavel Sekerák
Greenie knižnica
CC-BY-NC-ND
Prvé (2019)
010001
Obsah
koniec	1
Obsah	2
Oblaky	3
Voda	4
Leňošenie	5
Sami	6
Domov	7
Nálezné	8
Spútaný	9
Jediná	10
Nekonečná	11
Nádherná	12
Sen	13
Nájdeš	14
:-)	15
Nevyrovná	16
Kto	17
Nezabráni	18
Řidičák	19
Na dne	20
Nerob to!	21
Vrah	22
V rose	23
Rezonancie	24
Nestačí	25
Nehodiace sa škrtnite!	26
Pes	27
Boh vie	28
Hľadanie	29
Koniec	30
Oblaky
Ležíme na koberci z trávy,
spojení malíčkami rúk.
Sledujem oblaky nad nami,
a počúvam tvojho srdca zvuk.

Na jeden z nich prstom ukážeš,
dívaš sa ako mení tvar.
Pozornosť mojich očí získala,
narozdiel od neho, tvoja tvár.

Skúmam ju veľmi pozorne,
všetky jamky a záhyby.
Verdikt znie: Je to nesporné,
je úplne celá bez chyby.

Voda
Vytvoril som ťa z túžby a snov,
jedinečnú medzi všetkými.
V nich ťa stretávam znovu,
spoločne s tvormi nočnými.

Z oblakov na mňa padajú,
atómy vodíka a kyslíka.
Neviem čo tu hľadajú,
asi mi niečo uniká.

Pointa bodu,
nehybného v čase.
Tak vítam vodu,
s otázkou v hlase. 

Bude to príbeh,
čo skončí šťastne?
Dúfam, že áno,
inak tu zhasnem.

Leňošenie
Spíš, taká krásna,
aj silueta tvojho tela.
Sníš ako spoločne,
hľadáme nášho stvoriteľa.

Nechcem už o tebe snívať,
chcem radšej snívať s tebou.
Chcem s tebou bývať,
spoločne hľadať nebo.

Chcem, aby sme všetko,
čo bolí, nabok odložili.
A celý deň spolu,
iba šťastne leňošili.

Sami
Keď si blízko mňa,
celý svet sa niekam pominie.
Ostane len tvoja vôňa a úsmev.

Domov
Som tu pre teba celý čas.
Celý čas ťa strážim.
Aby som, keď príde mráz,
tvoje srdce chránil.

Cítim ťa pri mne.
Si pri mne celkom blízko.
Vinní nevinne,
keď slnko je už nízko.

Keď som s tebou,
tak sa cítim doma.
Domov je to, čo je
medzi nami dvoma.

Nálezné
Našiel som lásku.
Niekto ju stratil.
No neviem komu,
by som ju vrátil.

Tak si ju nechám,
bude len moja.
Nechápem prečo,
sa lásky boja.

Vďaka nej poznám,
že ešte žijem.
Nehľadá slová,
či vyšší príjem.

Mne stačí málo,
jej ruka v mojej dlani.
Nič viac nám netreba,
iba byť milovaní.

Spútaný
Mám hlavu v nebi,
ale nohy stále na zemi.
Neobyčajné je,
ako sme spolu spriaznení.

Cítim sa občas stratený,
vo svojich pocitov mozaike.
Som tvojou láskou spútaný,
ako vo zvieracej kazajke.

Pomaly mi dochádza,
že asi musím zomrieť, 
aby som sa mohol,
do tvojich očí pozrieť.

Jediná
Uväznila si moje srdce v nádeji,
odteraz tlčie len pre teba.
Mrzne v ľadovo chladnom záveji,
len dotyk, nič viac mu netreba.

Neopúšťaj ma, nenechaj ma samého.
Bez teba som tu stratený.
Veď dobre vieš, že pre mňa si,
jediná žena na Zemi.

Nekonečná
Povedz, kde máš odložené krídla.
Prezraď, kde ich skrývaš.
Povedz, kam si mi večer zmizla.
Odhaľ mi o čom snívaš.

Láska, nemlč prosím,
zabíja ma ticho v slúchadle.
Pocity, čo v sebe nosím,
nevidieť na fotkách ani v zrkadle.

Ak budem smieť, tak ti dám,
bozk za každú hviezdu na nebi.
Milujem ťa nekonečne.
Bez dátumu spotreby.

Nádherná
Celá si nádherná, moja milovaná.
Niet na tebe vady.
Podaj mi ruku, hoci si nahá,
pôjdeme do záhrady.

Na východ od Edenu,
tam je dobrá pôda.
Tam, pred tvárou Boha,
celý sa ti oddám.

Si tak vnútorne krásna,
ako len anjel môže byť.
Preto, aby si bola šťastná,
budem i s diablom súperiť.

Dotkni sa ma krídlami,
poodhaľ svoje vlasy.
Anjel môj, celá si,
odetá do krásy.

Sen
Vezmem ťa do rúk opatrne,
si vzácna a príliš krehká.
U mňa si môžeš krídla zložiť,
mám i náhradné pierka.

A keď budeš unavená,
odpočiň si na mojom pleci.
Odlož čo ťa trápi, spinkaj
a budú sa diať veci. 

Vynesiem ťa k hviezdam v náručí,
do Veľkého voza položím.
A potom, to ti viem zaručiť,
do kraja snov s tebou odletím.

Usteliem ti na posteli z lúčnych kvetov,
farebnou dúhou ťa prikryjem.
Rozochvela si moje srdce.
Snáď je to sen, ktorý raz zažijem.

Nájdeš
Prikry sa mnou,
keď budú noci chladné.
Zahaľ sa do môjho tela.

To čo hľadáš,
je až celkom na dne.
V objatí priateľa.

:-)
Láska si pýta viac,
ako len krásne pocity.
Koniec je začiatok,
kde končím ja, tam si ty.

Za všetko čím si ti ďakujem,
nádherná milá potvorka.
Tri veci na tebe milujem:
dvojbodka, pomlčka, zátvorka.

Nevyrovná
Príliš krásny večer,
na také ťažké úvahy.
Myšlienky ťažšie ako,
ruka stolára z Oravy.

Než rozmýšľať nad tým,
ako sa to skončí,
ja sa radšej zasním,
nad farbou tvojich očí.

Vo vzorkovníku počítam,
odtiene farieb na stovky.
Žiadna z nich sa nevyrovná,
pigmentu tvojej dúhovky.

Kto
Nemôžem ťa milovať,
nesmiem po tebe túžiť.
Kto ale rozhoduje,
koho smiem, či nesmiem ľúbiť?

Nezabráni
Prečo si smutná, zlatíčko?
Vari nevieš, že ťa ľúbim?
Pošlem ti pusu na líčko,
a ďalších desať ti sľúbim.

Nič mi nezabráni ťa milovať.
Aj keď to veľmi bolí.
Z tej bolesti sa budem radovať,
nech vo mne celá zhorí.

Budem sa tešiť na okamih,
keď ja zmení sa na my,
keď sa budeme smieť,
rozprávať po milovaní.

Řidičák
Dělám si na večer plány,
že ti budu dělat pomyšlení.
I když se trochu bojim,
že je to jenom vymyšlený.

Sleduju bublinky sektu,
šantící v průhledný skleničce.
Že prej mohl bych plavat s nima,
odolám jejich nabídce.

Poddat se jejich moci,
to je mi vzdálené na míle.
Nemám totiž řidičák,
na perpetuum promile.

Na dne
Je toľko krásnych slov,
ktoré ti nesmiem povedať.
A sny, čo ostanú len snami.

Minulosť nás núti,
stále sa za ňou obzerať.
Budúcnosť zahráva sa s nami.

A prítomnosť mi zatiaľ,
pomedzi prsty uniká.
Nekompromisne a bezohľadne.

Berie si všetko krásne
a robí zo mňa vinníka.
Zatiaľ čo ja len tápem na dne.

Nerob to!
Nepokúšaj sa ma objať!
Je to priveľké riziko.
Čo ak ťa už viac nepustím?

Musí to takto ostať.
Hoc som si na to nezvykol.
Čo bude ďalej netuším.

Na čo mi je láska,
keď ťa nesmiem milovať?
Keď smiem len beznádejne túžiť…

Keď môžem len snívať
a z diaľky ťa sledovať.
Smútku do smrti slúžiť...

Vrah
Farebné večery,
striedajú temné rána.
Pekné sny vezme mi,
tajomná čierna vrana.

Odletí s nimi,
za horizont skutočnosti.
To, čo mi zanechá,
má ďaleko od radosti.

Navyše ma presviedča,
že si to vlastne užívam,
keď hladím vlasy samote
a depresiu objímam.

Opäť ďalšie rande,
so svojou vlastnou hlavou.
Namiesto cesty hore,
opäť kráčam nadol.

Všetky moje cesty,
vedú k zatvoreným dverám.
Márne hľadám niečo,
čo už dávno nemám.

Tak som sa stal vrahom
a zabíjam čas.
Zatiaľ čo si život,
robí srandu z nás.
V rose
ochladilo sa
medzi nami
môžem sa dotknúť
tvojho dychu

ty chodíš bosá
kvetinami
tak ako víla
za úsvitu

nevidieť stopy
tvojich chodidiel
otlačené
v rannej rose

ja slepý som bol
kým som nevidel
tancovať tvoje
nohy bosé

Rezonancie
Ozvena kvapiek,
ozýva sa v mojej duši.
V pravidelných intervaloch,
dopadajú do jazierka sĺz.

Odráža sa od stien,
preniká do mojich uší.
Rezonuje vo vodných kruhoch.
Rezonuje mnou skrz naskrz.

Občasné záblesky svetla,
zmenia sa na lúče dúhy.
Stratia sa v tme jaskyne,
skôr než dopadnú na hladinu.

Odvtedy, čo si ma stretla,
nie som viac len „ten druhý“.
Aj keď som asi na vine,
nedaj mi bez lásky zahynúť.

Nestačí
Každý sa chytá kormidla,
mne nevadí byť len pasažier.
Dobre viem, že netreba,
búšiť do zamknutých dvier.

Vytvárame egocentrické svety,
kde my sme stredom galaxie,
zhasnuté hviezdy a planéty,
na ktorých už dávno nik nežije.

Jediné čo po nás ostane,
budú digitálne stopy.
Jeden, dva riadky v matrike
a možno dáke fotky…

Nič z toho mi nestačí,
za niečím viac sa obzerám.
Verím, že prach nie je to,
kam sa pomaly poberám.

Nehodiace sa škrtnite!
Škrtnite si ma,
na tento svet sa nehodím.
Môcť si tak vybrať,
či sa vôbec narodím.

Možno by som sa na to...,
alebo radšej do iného sveta.
Kde stálo by to za to,
za bodkou bola by veta.

Nemusí byť všetko naopak,
stačilo by trošíčka.
Sadnúť si tak na oblak,
sny vyťahovať z košíčka.

Na krídlach rannej zory,
zletím ku tebe dolu.
Pod prikrývkou z oblohy,
budeme navždy spolu.

Pes
Nič krajšie ako sú tvoje oči,
som nikdy predtým nevidel.
Nikto ma však nevaroval,
že láska nehrá podľa pravidiel.

Mal som to byť predsa ja,
kto ťa bude držať v náručí.
Aj keď som len starý pes,
čo sa novým kúskom naučí.

Boh vie
Na križovatke našich ciest,
svieti ďalšia červená.
A tak máme chvíľu čas,
zistiť čo to znamená.

Prečo je to práve teraz,
prečo sme tu, ty a ja.
Slová, čo som čítal neraz,
nám to možno odhalia.

I mňa to mrzí, že je to práve takto.
Že blúdime v slepých uličkách.
Boh vie, kto ti bude vravieť zlatko,
a bozkávať jamky na líčkach. 

Hľadanie
Hľadám cestu za svetlom,
niekam vonku z temnoty.
Kladiem si mnoho otázok.
Posledná je: Prečo ty?

Jediné svetlo, čo som našiel,
je to na konci tunela.
Do neho však vstúpiť môže,
len duša, ktorá umrela.

Ale ja som ešte živý,
teda aspoň fyzicky.
Z hriechu túžby podozrivý,
trochu melancholický.

Nebudem už hľadať ďalej,
a zatočím osudím.
Kým je vo mne ešte nádej,
kým sa zo snov zobudím.

Koniec
Nevládzem ďalej,
neunesiem tie ťažké slová.
Nevidím nádej,
a tak len ticho stonám.

Som väzeň nádeje,
v ktorú sa zdráham veriť.
Čím bližšie som k cieľu,
tým ťažšie je naň mieriť.

Prichádza koniec,
cítim, že je to tu.
Nič nevie naplniť,
tú bezodnú prázdnotu.

Či zakryť nahotu,
ukončiť slepotu,
prekričať hluchotu,
vybieliť čiernotu…