Laska je slepa Maria Novakova Autor Vydavatel Licencia Vydanie GKBN Maria Novakova Greenie kniznica CC-BY-NC-ND Prve (2015) 010001 O knihe Laska. Aka je? V textoch piesni ci vo filmoch sa dozviete cokolvek. A tvrdenie, ze laska je slepa, je asi v kazdom jazyku na svete. Posunkami si to museli hovorit uz nasi davni predkovia. Je niekedy az pricaste, ze si najdeme toho nepraveho. Kopnutie, ktore moze zmenit cely zivot a to tak sebe, ako i celej rodine a priatelom. Depresie ci pocity menejcennosti su nechcenymi spolocnikmi a niekedy pomoze prave laska. Skoda ze niekedy este viac slepa ako minule. Jedenasta zbierka basni, ktore napisala Maria Novakova, je okrem slepej lasky venovana aj nam, ludom, a nasim zivotom. Zijeme a zaroven nezijeme. Cakame, nekoname, len tak si nechavame zivot ujst. A odchadza naozaj rychlo, pretoze zivot je kratky. Nebudeme mladi vecne, sily kazdeho cloveka opustaju a ak v mladom veku miznu aj idealy, skoncime zle. Clovek je tvor schopny milovat a dakovat za to, ze je milovany. Vsetko je v poriadku, ak ta slavna laska vie, do coho sa pusta. Pricasto je ale nezrela, bojazliva alebo slepa. Autorkou obalky je Nicol Hochholczerova. Obsah Laska je slepa 1 O knihe 2 Obsah 3 Namiesto uvodu 4 Laska je slepa 5 Zimna laska 6 Strach 7 Vaza 8 Zivot je prilis kratky 9 Tuzim po detstve 10 Rodina 11 Amor a jeho sipy 12 Nenavidim snehove vlocky 13 Chlapi 14 Odvaha 15 Anjelik od mamicky 16 Nelubena 17 Volny pad 18 Kralovna s ladovym srdcom 19 Ukradnuta basnicka 20 Namiesto uvodu Laska vidi velmi dobre, ze my, ludia, sme slepi, z neba chceme vsetko modre, rychlo, vsak uz nie sme deti. Laska je slepa Laska je slepa, dychat ti neda, zvysuje tep, a? Ucis sa predat. Aby si bola lubena, prehadzes satnik, nik na teba nema, si princezna vadnych. Vyskusas vsetky saty, ktore v obchode ostali, nelutujes trinaste platy, nohy nevladzu pomaly. Aby si ocarila praveho, das si piercing na lave ucho, chudnutie do plaviek bolelo, cokoladou na prazdne brucho. On prisiel a buchol do teba, nie srdcom ale bielou palicou, nebol slepy na rozdiel od teba, za lepsou isiel s kyticou. Zimna laska Hreje ked je najpotrebnejsia, laska zimnych mesiacov, dvoch ludi spolu vymiesa, oproti letnej je ako kov. Laska kdesi zo severu, pomaha spolu nezamrznut, zanechat v lade hlupu poveru, silna, ale i ohybna ako prut. Tak ako polarna noc rychlo nekonci, rozbieha sa opatrne a pomaly, nezvonia zvonce na jej konci, zacina tam, kde je cit schovany. Umozni plavat cez zastup vlociek, drzat sa za ruky pri namraze, vo vetre odist domov i do Ciech, prechladnut ale i tak byt v obraze. Tam su dvaja s cervenym nosom, ako Eskimaci si daju pozvanie, zalubena? V zime? Hej, no som, zima chce lasku a nie sklamanie. Strach Utekam medzi kvapkami, vyhybam sa priamemu stretu, strach je v kazdom schovany, nici zo zivota kazdu vetu. Ked strach sa stava priatelom, lebo je stale v tvojej hlave, prestanes ho nazyvat spoilerom, dobre vies, ze sa nieco stane. Pride dotyk ktory zaboli, neda ti dychat dojatie, strach do kazdej kapitoly, prepichne kazde objatie. Kto strach nezazil, nepozna, aka je hodnota zivota, si zla, bojis sa, si hrozna, dievca co sa vzdy namota. Ak sa priznam ze je mojim panom, tak sa hanbim a mam z ludi strach, mensi, ako vo filme hranom? Neviem, zo mna ostava iba prach. Vaza Som vaza bez kvetov, stratena za hrncami, ako lietadlo bez letov, predbehnute ponorkami. Stratena v bezvyznamne, zamknuta klucom zo zlata, retiazka sa z neho stane, sanca odist bude odviata, Vetrom i hurikanom, ktore mi tuneluju srdce, nik neriesi akym pravom, ked je aj tak trasuce. Ako vaza v nedohladne, bolo by sa treba zohnut, aj tak raz isto spadnem, nebude pri tom moknut. Budem totiz bez vody, kvety nepoznam dotykom, len si vypocujem hlody, urcene morskym konikom. Zivot je prilis kratky Zivot je prilis kratky, na premarnenie cakanim, cez bezne dni i sviatky, cakas tempom pomalym. Na dalsi kolacik, niekedy prvy bozk, rychlik ci babracik, cakas az dost. Mozno pride dokonaly, a mozno prave dnes, pevnejsi od skaly, bude iba tvoj stres. Cakas a on nechodi, ani ty sa nepohnes, na dvestom poschodi, na vsetko cakat chces. Treba vpred vyrazit, zvysit svoje obratky, na smutok dat povrazy, ale aj tak zivot je kratky. Tuzim po detstve Vratit sa po dlhom zivote, do davneho detstva, oberat cernice pri plote, nemoct s tym prestat. Po lesoch nahanat sa, zobrat hriby utokom, predbehnut svojho psa, v behu a i brechotom. Zaspavat na brehu rieky, pri slnecnom zapade, bozky dostavat o preteky, nezalezi kto je na rade. Ale teraz je vsetko vzdialene, aj ked sa rieka nezmenila, vsetko ostane len pri napade, spomienka srdce rozcarila. Pes tu nie je a ja sama, brechot som celkom zabudla, cernica je odpisana, a aj mne vek pribuda. Rodina „Ty tam vedla okna, co je pre teba rodina, v akej si a ci si spokojna, mas mamicku i tatina?“ „Mamicku nemam davno, stale ju mam velmi rada, nikdy na nu nehodim bahno, s nou je svet ruzova zahrada.“ „S otcom som sa nepoznala, aj ked mame oci podobne, o to viac som sa s mamou hrala, preto mi je na svete spokojne.“ „Neodpovedala si na otazku, nevadi, spytam sa niekde inde, kto nema svet v smutnom obrazku, uvidime, co z toho vyjde.“ „Na mamu mam len krasne spomienky, pre mna bude naveky ziva, otca stretnem ked prejdem svet daleky, dobre viem co je krasna rodina.“ Amor a jeho sipy Amor leti nad ludmi, pripravuje svoje sipy, caro malokedy zabludi, nie je to drevo z lipy. Ak niekedy netrafi, nevadi, nie je Legolas, rad prileti do debaty, chce trafit kazdeho z nas. Jeden sa schoval pod postel, neverou proti laske bojuje, iny navstivi novy bordel, tam sa len tazko zlutuje. Dievca sa schova za pocitac, mysli si, ze ju nik nenajde, pravdu ma a ziadny pytac, nenavstivi ju v jej podnajme. Amorovi dochadza municia, ostava len pre tych cestnych, ktory do neho nenakricia, „traf do mna a nie do hentych.“ Nenavidim snehove vlocky Nenavidim snehove vlocky, vobec sa im neda rozumiet, nepriblizuju nas ziadne krocky, zbytocne boli i su teraz hned. Zoberiem ich par do dlani, ale z nej dezertuju rychlo, nic tomu nezabrani, ako keby sa mi len kychlo. Skusala som ich dat k ohnu, vysledok bol stale smutny, otvorili svoju dusu vodnu, potichu sipeli "nezabudni!" Zabudla som co som mala, alebo co robit nesmiem, rada som sa s nimi hrala, vratia sa na neskoru jesen. Alebo nevratia a maju strach, myslia ze nenavidim vlocky, zo snehu su jemne ako prah, ktory prekracuju moje topanocky. Chlapi V srdci nosim neporiadok, nemam to kedy upratat, velky chlap ci maly skriatok, stale sa chcel so mnou hrat. Hrat alebo zahravat sa, uz ani rozdiel v tom neviem, spinave ci cistotne prasa, po ktorom si srdce periem. Mam pocit ako veza v Pise, padam a drzim sa silou vole, svedomie a to vsetko ma hryzie, v doline i na vysokej hore. Zrazu si na hory nespomeniem, srdce ma tazi a vlaci dole kopcom, hodim ho do mlynceka a pomeliem, zvysok hodim niektorym skodcom. Napriklad tym co spravili, neporiadok na dva zivoty, prisli, odisli a mna zranili, ako vzdy, ziadne novoty. Odvaha Kracas pomedzi tiene, len ty a tvoja odvaha, v hmle kde vsetko bledne, si ako vyzlecena do naha, Nemas vetrovku do dazda, ani stit proti silnemu vetru, mozno by to vzdala kazda, ani by neskoncila vetu. Ty vsak ides pomalicky, tam kde by sa bali stat, opustena vidis napisy, musime si pomahat. Nepozvana buchas na okno, pred tebou je iny svet, opakovane i ked nie rovno, az ti sikovnost zavidiet. Otvori ti akasi laska, ty ju hravo premozes, bez slov a ziadna otazka, lebo ked chces vsetko smies. Anjelik od mamicky Len jeden bozk, na vybrane lice, jediny skvost, vytiahnuty z krabice. Anjelik malicky, spuceny hrackami, patri do policky, ako vsetko od mami. Zaprasene ma kridla, nevyleti nad mraky, nepomozu bubliny mydla, caka na jedno z objati. Anjelikovi chyba z kridla kus, aj svatoziara je nakrivo, spomienka nepotrebuje vkus, ked zviera srdce blaznivo. Keby mohol vyletiet vysoko, pozdravit moju mamicku, objat ju naozaj divoko, pohladit ju tam po licku. Nelubena Nelubena, stratena, zasnubena, zlomena. Nesvojpravna, dokonala, sefka hlavna, sama ostala. Priviazana, skrotena, rozmaznana, zbalena. Vystiskana, zobudena, obohrana, pada na kolena. Opreta o zrkadla, vzpriamena, pevne spadla, mimo ramena. Volny pad Kralovstvo natiahnutej ruky, ty si kralovnou dotykov, prinesies pre vsetkych muky, alebo das seba do okov. Nemusis mat korunu na hlave, ta v penazenke postaci, uz nikdy nebudes v prave, ktokolvek na teba pritlaci. Prejdes svet prstom po mape, do depiek sa zas utopis, stastie zaspalo a chrape, kym ty si rany posolis. Darmo budes hladat lieky, ktore ta spravia zeleninou, na to ani netreba tablety, staci len chut nebyt inou. Po rokoch aj tak nespomenies, na mesiace co ta mal rad, iba jedno srdce stale peries, ked zaziva na zem volny pad. Kralovna s ladovym srdcom Kralovna s ladovym srdcom, do snehovych vlociek odeta, rozprava o princovi sucom, ktory ju zoberie do sveta. Niekto kto pozna lasku, vsetky hlavne kapitoly, ulozi ju na retiazku, len pre nu si srdce otvori. Tam, kde sviecky chybaju, zahori krasne objatie, hrkocu dva hrnceky caju, vsetko smutne je odviate. V laske nie su reklamne pauzy, iba tie vazne a skutocne, pride posledna az navzdy, pre svetlo je vsetko polnocne. Ostane navzdy kralovna, jej umelec bude mraz, hudba navzdy iba komorna, milencom ostane iba cas. Ukradnuta basnicka Ukradnuta basnicka, z nezamknutej izby, odteraz ina policka, jej pobyt zaisti. Zmizla ked to necakali, rychle ruky beru pismena, ine su tazke ako skaly, ako kusy kremena. Basen ma svoj maly vylet, do izby za sklenymi dverami, sluzobna cesta, alebo ulet? Teraz odpociva u mamy. Dcerina basnicka je slavna, stahuje sa malymi podrazmi, bola v zasuvke prachom zasypana, teraz je na stene medzi obrazmi. A co na to dcera vravi? Nic, iba caka kym bude sama, poriadok s basnickou spravi, hodi ju do izby, kde ju nenajde mama.