Láska medzi nami Martina Bachratá Autor Vydavateľ Licencia Vydanie Autor obálky Martina Bachratá Greenie knižnica CC-BY-NC-ND Prvé (2022) Stanislav Hoferek O knihe Láska medzi nami je láska o láske. Skloňovaná vo všetkých pádoch. Prúdiaca medzi všetkými zámenami. Básnická zbierka ulahodí ako mužskému, tak aj ženskému pokoleniu. Verím, že každý si v nej nájde tú svoju osudovú báseň. Najkrajšia láska je medzi dvoma ľuďmi, ak je reálna a hlavne opätovaná. Vie mať v sebe tak veľa citu a nehy, ale vie aj raniť a byť ranená. Láska je i obeta, trpezlivosť, láskavosť, pochopenie, vášeň. Láska je krása sama o sebe. Je to umenie. Umenie nás v nej zotrvať. A preto, zotrvajte v tomto umení lásky až do konca. Obsah Láska medzi nami 1 O knihe 2 Obsah 3 ABY SRDCE MILOVALO 4 AJ TO SOM JA 5 AKO LÁSKA NAŠICH PREDKOV 7 AKO ŽIŤ ŽIVOT 8 AŽ PO UŠI 9 BEŽ SI ZA ŠŤASTÍM 10 ČREPINY 11 DOBRE VIEŠ 13 HVIEZDA 14 KEĎ JA SOM TU A TY TAM 15 KEĎ SA NEDARÍ 16 KEĎ TO IDE DOLU VODOU 17 LÁSKA AKO RIEKA 18 LÁSKA AŽ ZA HROB 20 LÁSKA NA CELÝ ŽIVOT 21 LÁSKA ZA TO STOJÍ 22 LEN TAK 24 LEN TY A JA 26 MOJA HVIEZDA 27 NA VIANOCE NECHCEM NIČ 29 NAJLEPŠIA ŽENA 30 ODDANOSŤ 31 POSOLSTVO NA ZEMI 32 SI MOJE VŠETKO 34 SLNEČNICA 35 SRDCE 36 TERAZ UŽ VIEM 38 TO TY 40 UŽ MI NIE JE ZIMA 42 V JEDNEJ POSTELI 43 V TVOJOM OBJATÍ 45 VERÍM TI A DÔVERUJEM 47 VŽDY 48 ABY SRDCE MILOVALO Máme ešte šancu, pozrieť sa našej láske do očí? Tu už len chcieť, naozaj nestačí, treba sa pričiniť, byť k sebe úprimní, skutkami docieliť, nech šťastie k nám opäť priletí. Nech ten najkrajší cit – milovať, nestane sa len zvykom, to predsa nechceme, tak spravme niečo s načim vzťahom. oživiť ho treba, dať mu novú silu, aby láska nezhorela a nezmenila sa na pahrebu. Veď sa stále milujeme, chceme byť snáď ešte spolu, ja si neviem predstaviť, mať po boku inú ženu, ak to láska cítiš aj ty tak, daj mi prosím vedieť, daj mi znať. Ak sú si dvaja súdení, prekonajú všetko, láska tá vždy zvíťazí, len aby srdce bilo, aby malo pre koho, aby malo radosť, aby mohlo milovať a žiť tento život. AJ TO SOM JA Tečiem ako láva, nie som ako tráva, to, že sa spáliš, sa občas stáva. Život mi uštedril mnoho rán, dal mi silu, oči otvorené dokorán, životom sa brodím, občas padám, občas stojím. Niekedy ma nevystojíš, sem – tam sa ma možno bojíš, nie som ako maslo na chleba, pravda síce bolí, ale robí človeka. Viem sa rozdať, viem byť dobrá, takou ma robí viera skromná, keď milujem, to si ceň, viem byť ako živá pochodeň. Možno sa ti páčim a možno nie, tvoj názor sa mi v hlave hneď rozplynie, ak prichádzaš v mieri, to mi ver, dám ti svoje srdce, dám ti ho na tanier. Aj napriek všetkému stále verím, že láska prekoná všetko, tú si cením, nie som ako iní, čo vidia len mamonu, dobré cnosti človeka, dávajú mu hodnotu. A preto som ešte tu, bojujem za svoju osobu, nohami stojím pevne na zemi, kým nepríde Zubatá a sa so mnou nezmieri. AKO LÁSKA NAŠICH PREDKOV Milión dôvodov prečo byť spolu, my veríme v osud, nie na náhodu, toho, čo nás spája je omnoho viac, ako maľovať čerta na stenu, ľudovo hovoriac. Času je tak málo, príležitosti tak veľa, prejaviť náklonnosť, to nie je holá veta, na tisíc spôsobov povedať: „milujem ťa“, dať to najavo, bez použitia jediného slova. Hrať sa so slovami, vyberať si tie vlastné, to nerobí dobrotu, vedie to len k hádke, niekedy stačí lepšie načúvať, ako so svojim egom stále bojovať. Objatie, to jediné vie zachrániť všetko, ako dobré správanie našich predkov, ako sa chovali jeden k druhému, s úctou a s vďakou čelili všetkému. A tak sa k sebe chovajme teraz aj my, aby nám láska kvitla od leta až do jari, aby sme sa nemuseli za seba hanbiť, ale spolu v harmónii mohli krásne žiť. AKO ŽIŤ ŽIVOT Do pokojnej duše vlieva sa láska, kto pokoj nájde, živý zostáva, anjeli mu sadajú na ramená, nádhernú hudbu mu hrajú nebesá. S pokorou sa ľahšie kráča, kto je skromný, toho ego nevytáča, ten má k Bohu ešte bližšie, kto je posledný, ten je vyššie. Ticho hľadaj v svojej duši, kto rozjíma, ten sa učí, nauč sa byť i so sebou sám, tvoje telo nech je Boží chrám. S láskou v srdci sa nám ľahšie žije, ten je šťastný, kto miluje, s láskou robme všetko každý deň, miluj i blížneho, buď ako zapálená pochodeň. Modlitba, tá nech ti je denný rituál, život nie je žiaden manuál, nie len pros, ale ďakuj za všetko, tvoja cesta je len jedna, si tu na krátko. AŽ PO UŠI Až po uši zamilovaná do teba, v cisárových nových šatách, vítame noc, v pozadí nočná lampa, hudba hrá a naša láska sa dá krájať. Po tvojich bozkoch prahne moja duša, krv sa mi búri ako pri morskom prílive, ty si kapitánom toho nášho mora, a ja som tvoja loďka na hladine. Vyzval si ma do tanca, a ja som prijala tvoje vyzvanie, s krásnym šepkaním do ucha, si ladne užívam tvoje vyznanie. Až do polnoci tancuje to naše tango, niet krajšieho páru než sme my, možno by sa zdalo, že to bolo krátko, ale my zaspávame krásne zmorení. Niet krajšieho pocitu, ako keď vieš, že si milovaný, že to svoje srdce na podnos malo význam dať, keď niekomu na tebe skutočne záleží, vtedy vieš, že sa oplatilo aj riskovať. BEŽ SI ZA ŠŤASTÍM Stačí len ísť vpred, a dýchať, nezastaviť, preglgnúť ten ľudský vred, v duši nás mnohých, neobzerať sa vzad, veď si tu pre toľkých, čo stoja za to, láska je čisté zlato, v srdciach skromných. Nevšímaj si slová pichľavé, dýchaj zhlboka, kráčaj, druhých si nevšímaj, nič nie je nemožné, keď sa chce, svoj osud v hrsti máš, tak nezastavuj. Aj keď si len zrnkom piesku na púšti, v slnečnom záblesku, si niekým, koho nádej nepustí, že žiješ pre niečo, si tu pre niekoho, komu na tebe záleží, tak vstaň a bež si za šťastím! ČREPINY Láska sa nám rozbila na črepiny. Ešte chceš byť so mnou? Či už to nemá význam lepiť ich dokopy? Už nebude ako predtým. Jazvy zostanú. Nescelia sa. Ryhy v duši časom zostarnú. A my budeme o pár rokov starší. Ešte chceš byť so mnou? Po tom všetkom? Po toľkých výčitkách a slovách plných jedu. Láska sa nám vytratila z duší. Odletela ako vtáci na juh. Ešte ma miluješ? Či si už úplne ochladol? V našich telách zaznieva temný D dur. A kvílenie odlietajúcich havranov. Možno si ešte tu. Ešte chceš byť so mnou? Či už tvoja myseľ lieta kdesi v povetrí? Tak povedz, čo spravíme s tými črepinami? Už nikto nám lásku neopraví. Len my sami. Ešte chceš byť so mnou? Či tie črepiny zmetiem a hodím do koša? Akoby v nás láska nikdy nebola. A predsa stojíme oproti sebe. Mlčky na seba hľadíme. Z našich úst vychádza len hlasné ticho. Bolí to. Ešte chceš byť so mnou? Posledný krát sa ťa pýtam. Odpovede sa asi nedočkám. Tak odíď! Našu lásku si zahodil! A vôbec ti to nie je ľúto. Bez pocitu viny si ma obvinil. A hodil do koša. Tak sa to asi dnes robí. Keď láska nemá hodnotu. A žena je len kopou smetí. DOBRE VIEŠ Dobre vieš, koľko rán si od života dostal, koľkokrát si opäť vstal, koľko lások si tak veľmi miloval, koľko dní si bol sám a predsa si bojoval. Dobre vieš, koľkí sa ti otočili chrbtom, koľkí zákerne bodli nožom, a predsa v tebe nádej nezhasla, každá zlá duša v tvojom živote miesto prepásla. Dobre vieš, že každý čin je ako bumerang, že v každom z nás je jin a jang, to, čo tu zanecháš, pôjde s tebou i ďalej, či sa budeš variť v pekle, a či uzrieš nebeskú alej. Dobre vieš, komu si vždy pomohol, kto za to stál, aj keď si sa možno poplietol, svoje srdce máš vždy na mieste, láska, to je tvoj motor na tvojej púti, na ceste. Dobre vieš, kto si a kým chceš byť, že svoju dušu si chceš zachrániť, akú stopu tu chceš zanechať, aby ľudia mohli na teba v dobrom spomínať. HVIEZDA Tam, kde nieto hviezd, tam sa strácajú naše sny, bez nich by nebola nádej, ktorú skrývame v duši, keď hľadíme do nočnej oblohy. Každý si praje, zazrieť padajúcu hviezdu, niečo si želať, zažiť ten pocit na sekundu, svoju túžbu ňou privolať, kým sa nestratí z dohľadu. I ja si rada sadnem, a pozerám v noci na oblohu, spomedzi nich, hľadám tú svoju, či príde mi splniť moje želanie, to nie je náhoda, ale požehnanie. Niekedy mám šťastie, neletí len jedna, ale dve, a ja sa doširoka usmejem, lebo viem, že Ten hore ma miluje. Aj tebe prajem, zažiť ten pocit nádeje, keď môžeš vyslať do neba želanie, tak nezabudni pozerať do nebies, možno si raz na mňa spomenieš. KEĎ JA SOM TU A TY TAM Keď ja som tu a ty tam, ústa sa mi otvárajú dokorán, chce sa mi kričať z plných pľúc: „Láska, prídi už !“ Chýbaš mi! Teraz ma prosím objím. Potrebujem to teraz, viac ako predtým, cítiť, že si tu, buď mojim dňom štedrým. Už nechcem Vianoce bez teba, nechutí mi ani štedrovečerná večera, pod stromčekom bez radosti, otváram darčeky plné štedrosti. Mysľou som však stále pri tebe, premietam si naše chvíle spoločné, povedz mi, že nabudúce budeme už spolu, nech Vianoce nám nehrajú na smutnú nôtu. Keď ty si tam a ja som tu, je mi každý deň do plaču, aj keď viem, že sme v láske spojení, tá odluka bolí viac, ako tŕnie v páperí. KEĎ SA NEDARÍ V ozvenách našich slov, niekdy počuť prázdne ticho, kútiky úst nám smerujú nadol, kým naše duše zviera stiahnuté hrdlo. Túžime po nehe, či silnom objatí, pochmúrne myšlienky však lámu nám kosti, dostať sa k sebe, je ako beh cez prekážky, kým neprídeme do cieľa úplne nahí. Čas sa vlečie, aj keď túžime po sebe, chceme sa priblížiť, nohy zaborené v smole, nevypovedané otázky, stuhnuté svaly, kŕče v žalúdku sa zahrávajú s nami. A pritom stačí iba krok vpred, pochopenie nech má miesto v našom vnútri, ignorovať nemôžeš predsa svoj vesmír, svoj stred, keď miluješ, nie je dôvod smútiť. Prelomiť bariéry môžeme len my, ak naše srdcia láskou zahoria, zahodiť domýšľavosť i predsudky, to dokáže len sila nášho stvorenia. KEĎ TO IDE DOLU VODOU Niekedy to naše ticho by sa krájať dalo, nevyslovené myšlienky nám zvierajú hrdlo, virtuálne otvárame naše paže, spätnej väzby sa však nedočkáme. Každý v inej izbe bytu sa nachádzame, seba sa pýtajúc, či to ešte dáme, množstvo otázok behá nám hlavou, či má to ešte význam, či ísť radšej sám, alebo s davom. Prázdne miesto v posteli pomaly, ale isto chladne, kým sa v ňom opäť objavíš, moje slzy znova zmáčajú dlane, duša sa prázdnotou napĺňa, vôbec netuším, čo sa vlastne stane. A takto fungujeme už nejaký ten čas, lepíme črepy našej lásky zas a zas, pýtame sa, kedy bude tomu koniec? Máme ešte šancu a či už lásku máme zavesiť na klinec? Tak to konečne povedz! LÁSKA AKO RIEKA Vyliala som ti celé moje srdce, z džbánu mojej duše, tečie ako rieka, k tebe, do ďaleka. Naber si z mojej lásky, napi sa, je ako voda živá, je v nej všetko, veľká sila. Pre teba snáď všetko urobím, i búrku rukou zastavím, nech vyjde opäť slnko, a svieti nám nad hlavami. Som ako tichá rieka, ale brehy nemyjem, do tvojho lona sa vlievam, tak veľmi ťa milujem. Ty si moje koryto, istotu mi dávaš, tebou tečiem s radosťou, keď sa mi poddávaš. Udávaš mi správny smer, s tebou sa mi ľahšie tečie, celý čas, nie jeden deň, ruka v ruke sa nám smeje. A tak si naša láska tečie, bude, pokiaľ naše srdcia budú biť, som rada, keď sa náš čas vlečie, pomaly a sa rýchlo nerúti. LÁSKA AŽ ZA HROB V tvojom srdci ukrýva sa láska, to, čo v tebe je, to mi dávaš, nepozeráš na to, či je toho veľa, lebo tak to má byť, tak si to chcela. V tvojom tele prebýva anjel, takého som veru nikdy nevidel, v každom čase stojíš po mojom boku, držíš nado mnou ochrannú ruku. V tvojej hlave sa rodia správne názory, nikomu sa ľahko nekráča bez viery, vždy mi poradíš, usmerníš moje kroky, a ja som ti za to vďačný až do smrti. Z tvojich úst vychádzajú správne slová, neublížiš mi, nehráš sa na Pána Boha, to, čo povieš, za tým si aj stojíš, neklameš, len pravdu mi hovoríš. Si mojou ženou, takou aká má byť, akú som si prial, kým budem žiť, a za to, aká si, ťa veľmi milujem, budem pri tebe stáť a ctiť až kým neumriem. LÁSKA NA CELÝ ŽIVOT Ako roky plynú, moju lásku k tebe, by som vyniesla až k nebu, ako to naše milovanie. Moje city k tebe, sú čím ďalej, tým hlbšie, ako môže byť hlboké more, keď na dno nevidíme. Viem, že to, čo cítim, sa nedá ľahko opísať slovami, lebo je to niečo viac, nad našim bytím, ako keď vtáci slobodne nám lietajú nad hlavami. Ty vieš, že naša láska nemá hraníc, že sme sa zamilovali do našich duší, neopadne z nás, tak ako ihličie z borovíc, lež pevne drží ako opraty i keď nám srdce búši. Naša láska stojí na pevných základoch, a ja ťa milujem čím ďalej, tým viac, dajme jej zmysel i keď sme v rozpakoch, ty si mi láska na celý život a nie len na rok, či na mesiac. LÁSKA ZA TO STOJÍ Láska za to stojí, keď držíme sa za ruky, i keď sme v tichom objatí, to nenahradí slová, len tak počúvať tlkot našich sŕdc, znova a bez slova. Láska za to stojí, keď pozriem sa ti do očí, vtedy idem vyskočiť z kože, i hlava sa mi zatočí, Bože! Láska za to stojí, keď naše pery sa spoja, husia koža nabehne, vtedy si iba môj a ja tvoja, ako každý deň, i vo chvíľach milovania. Láska za to stojí, i keď sú mraky nad nami, keď občas zahrmí, vtedy túžim po tebe ešte viac, ako pri pohľade na západ slnka, keď na teba mĺkvo kričím, „Láska, stojíš za to!“ Áno, láska za to stojí, keď si milovaný a miluješ, kým dýchaš a bojuješ, nevzdávaj sa lásky, ktorá ti je dávaná, možno je tá pravá, nech to raz neoľutuješ. LEN TAK Len tak, si spomeň, na naše prvé rande, len tak, prečo sme dnes spolu, motýle v bruchu, sme obaja mali, srdce bilo o závody, a naše prvé milovanie, bez zábran, telá sa nám chveli, ako lístie v povetrí. Len tak, snáď vieš, prečo si ma chcel, s myšlienkou na mňa zaspával, a s ránom znova na mňa pomyslel. Len tak, sa samého seba pýtaj, či dostávaš toho málo? Nič zlé si nenamýšľaj, ty si moje všetko, tak sa neprerátaj. Len tak, koľko máme šancí v živote? Koľkokrát začať chceme zas odznova? Som unavená. Len tak, sa chcem konečne usadiť, milovať, jesť a sa pomodliť, s tebou láska, prežiť ten krátky čas, čo sa nám naskytá, kým mi nezošedivie i posledný vlas. LEN TY A JA Len ty a ja, vstúpime spolu do raja, od prvého momentu som krásne do teba, s tebou nemám pocit, že som stratená, len spolu môžeme zvládnuť útrapy života. Len ty a ja, sme duše, čo našli seba, v tvojom objatí cítim sa istá, si moje všetko, to veľa znamená, som ako srnka zo zajatia zachránená. Len ty a ja, tá zladená harmónia, z tých pravých sŕdc spojená, láska úprimná, nekonečná, vrytá pod kožu do stratena. Len ty a ja, tá neha neskrotná, bez zbytočného slova, vášnivá, jedno milovanie a dve telá, my i fantázia je zapojená. Len ty a ja, ruka v ruke, naša láska je v záruke, budúcnosť je ešte pred nami, všetko krásne máme na dlani. MOJA HVIEZDA Tam, kde padajú hviezdy, našiel som teba, spoznal ťa, spomedzi miliónov ďalších hviezd, už verím na zázraky, teba milovať môžem smieť, iba ja, iba mne si dovolila nazrieť do tvojej duše, divoko kluše, ako balkánsky kôň, keď v ňom vášeň zahorí, láska sa prebudí a on začne milovať. Si moja, energická hviezda, čo spadla mi, do dlaní, v šťastí i v nešťastí, stojíš pevne pri mne, bez pohnútky utiecť, odo mňa, ešte bližšie sa ku mne pritisneš. Viem, že moje priania sa splnili, už si želám iné, keď padá hviezda, odkedy ťa mám, lebo ty si tá, po ktorej som túžil, zakaždým. Už mi viac netreba, všetko mám, áno, láska, teba, už inú nehľadám, netreba. NA VIANOCE NECHCEM NIČ Na Vianoce nechcem nič, len tvoj úsmev a teplú náruč, tvoje bozky, ktoré chutia ako zrelý vinič, ktorý si radšej dám ako nejaký vianočný punč. Na Vianoce nechcem drahé dary, stačíš mi ty, tvoja maličkosť, keď mi vstúpiš do dverí, keď pocítim tvoju lásku i v zimnom období, keď všade je zima, mráz, i srieň na mojom obočí. Vianoce sú, keď láskavosť do našich sŕdc vstúpi, a zahreje nás, nie len oheň v kozube, keď cítim okrem ihličia i tvoj parfém na tvojej hrudi, ktorý si tak dobre pamätám, keď sme mali naše prvé stretnutie. Na Vianoce nechcem nič, ani balík peňazí, ale tvoj pohľad do očí, čo sa v mojom odrazí, a večnú dôveru v nás, že nám láska vydrží, i v tomto chladnom počasí. Nechcem nič, chcem teba! Lebo ty si moje večné Vianoce! Milujem teba, a nič sa nemení na tomto mojom pocite! NAJLEPŠIA ŽENA Duša krásna ako lúka v raji, srdce čisté, aké by ste si priali, mať takúto ženu po svojom boku, a milovať ju stále, v každom roku. Ale ja môžem s láskou povedať, že som poctený takúto ženu mať, pri ktorej cítim, že som iba jej, ktorá ma úprimne miluje a ja ju tak isto milujem. Sme ako dve holubice na tomto svete, ktoré sa našli a letia v jednom smere, očarení svojou krásou, užívame život s láskou. Ja si ju veľmi vážim a milujem, a do konca svojho života ešte chcem, viem, že i ona mňa tak isto, ľahšie sa kráča dvom s istotou. ODDANOSŤ Je nádherné lietať s tebou, v opare lásky byť vždy sebou, lebo sa prijímame takí akí sme, spolu si môžeme užiť tento svet. Užiť si život, čo nám prináša, všetko to, čo nás povznáša, čo nám robí radosť a vyčarí úsmev na tvári, nič nie je krajšie, ako byť zamilovaný. Vidieť iskru v tvojich očiach, keď ťa nežne pobozkám, keď ťa nájdem v milých slovách, ktoré rýchlo rozpoznám. Keď sme ticho vo vrúcnom objatí, viem, že sa v ňom nikdy nestratím, dodávaš mi veľkú istotu, že si so mnou, všade tu. Možno to znie ako z rozprávky, ale ja našla som svojho princa, bez pýchy a bez pretvárky, oddaní sme sebe, až do konca. POSOLSTVO NA ZEMI Kam až oči dovidia? Na hviezdnu oblohu, ale Boha ucítia, iba srdcom hovorenú modlitbu. Koľko je hviezd na nebi, toľko je ľudí na Zemi, pre každého lásky dosť, nemusíš prosiť o milosť. Ak máš srdce na dlani, a si dobrým človekom, Boh v raji miesto nájde ti, budeš šťastným anjelom. Budeš strážiť, budeš chrániť, svojich najbližších, vo chvíľach krásnych, i vo chvíľach neľahkých. Usmerňovať každý ich krok, aby nezabudli, čo je láska, to bude veľký pokrok, keď vo svete brat spozná brata. To je posolstvo nášho života, pomáhať a milovať, šíriť lásku a slová Krista, a nie sa od viery odvracať. SI MOJE VŠETKO Si moje všetko, slnko, vietor aj mráz, pri tebe cítim, i páľavu hriešnych rán. Si vodopád lásky, príliv morskej peny, bez teba sa udieram o skaly, som nemý i slepý. Si ozvenou v horách, i ozvenou môjho srdca, bez teba blúdim bosý, sám, ako úbohá sirota. Si soľou môjho života, tou, čo energiu mi dáva, možno nie som bez viny, robím chyby, to sa ale stáva. Si ako svetlo na konci tunela, kde náš život ešte len začína, a ja s radosťou vydávam sa na tú púť, s tebou, na ktorú sa nedá zabudnúť. SLNEČNICA Svoj zrak máš upriamený na mňa, ako slnečnica, keď východ slnka víta, otáčaš sa iba za mnou, tvoje oči nehľadia za iným mužom. Ty si moja slnečnica, najkrajšia zo všetkých kvetov v okolí, iba zrak z výšky sokolí, môže tvojmu kvetu ublížiť. Ale ja to nedovolím, zoberiem si ťa domov, do zeme ťa zasadím, budem sa o teba denne starať, hladiť hlávku, nežne sa ti prihovárať. Každý deň mi radosť robíš, kvitneš stále do krásy, mocnieš, silnieš, ničoho sa nebojíš, lebo vieš, že si v mojom bezpečí. Ty si moja slnečnica, ty môj kvietok oddaný, naša láska bude pevná, lebo nedá sa rásť bez dôvery. SRDCE Tam, priamo ukrytý, v hĺbke môjho srdca si, s láskou prijatý, milovaný, až kým nás čas nerozdelí. Pýtam sa, prečo srdce občas zabolí? To naše spoznávanie, nám pochopiť isté veci nedovolí. A tak plynie čas, a my vnímame naše správanie, niekedy príde zas, to jemné sklamanie. Vysvetliť si nejasnosti, to je dosť podstatné, je to krok do budúcnosti, ak máme spolu žiť spoločne. Niekedy i mráčik, otvára nám obzory, niet v tom žiaden háčik, pozrieť sa pravde do očí. Vtedy si uvedomíme, či chceme s láskou ďalej byť, či sa tak milujeme, že sa vieme navzájom pochopiť. A ty dobre vieš, že ja ťa veľmi milujem, preto láska moja smieš, byť v mojom srdci, kým neumriem. TERAZ UŽ VIEM Teraz už viem, ako chutí láska, keď sa k tebe priviniem, ako klbko vlny, keď ma pri tom hľadíš, a ja zmäknem bez viny. Teraz už viem, čo je nežnosť ruky, to veľmi milujem, keď sa mi hráš s vlasmi, a pritom mi šepkáš do uší. Teraz už viem, že láska, to sú slová pekné pri ktorých s úžasom onemiem, a len potichu dušou počúvam, teplý mráz mi z nich behá po tele. Teraz už viem, čo je to cítiť sa v bezpečí, že neotočíš sa za inou, na milión spôsobov, som iba tvoja, v tvojom náručí, a predsa stále tá istá a svoja. Teraz už viem, čo znamená láska, nie len dve telá a jedno srdce, ale spojenie dvoch duší, i oči, čo hľadia rovnakým smerom, dvaja rovnakí blázni pod holým nebom. Teraz už viem, kto si ty, a to jediné stačí mi, môžem vidieť do tvojho vnútra, čo je dobré i čo ťa hlodá zvnútra, mám ťa ako na dlani, milujem ťa, takého aký si. TO TY To ty si mi priniesla, svetlo do mojich dní, to ty si mi utrela, slzy z mojich očí. To ty si odohnala všetky tmavé mraky, čo zahalili mi môj život minulý, to ty si odsťahovala všetky čierne vrany, čo sa usadili v mojej duši. To ty si ma obklopila láskou, ktorú konečne môžem cítiť, to ty si tou mojou ženou, ktorú môžem milovať a ctiť si. To ty mi robíš život krajším, aj keď sa ti to nezdá, to ty si mojim šťastím, moje srdce plesá. To ty mi vždy vyčaríš, úsmev na tvári, to ty ma vždy pohladíš, keď som v tvojom objatí. To ty si môj Boží dar, čo spadol mi z neba, to s tebou chcem prežiť každú jar, lebo ty miluješ mňa a ja zas teba. UŽ MI NIE JE ZIMA Aj keď je vonku mráz a zima už dávno zaklopala na dvere, jedine ty vieš roztopiť ten ľad, a vniesť do domova množstvo nádeje, tepla i lásky, čo rozhorí nám v telách už vychladnutú pahrebu, ty vieš ako na to, ako sa má skákať cez vatru. Si ženou ohňa divokého, ale i mojou, vždy keď ma povoláš do svojho tanca, obdarená láskou od Otca Nebeského, naša láska nikdy nemá konca. Aj keď je vonku mráz a tuhne, my z našej lásky sa roztápame, a potom roztopený sneh nám klopká na rímsu, to je presne to, čo milujeme, keď sme si na blízku. Ako po prvýkrát, pri našom stretnutí, keď slnko zašlo a začal padať dážď marcový, ja s dáždnikom som ti išiel naproti, a v druhej ruke držal krásnu kyticu červených ruží. A odvtedy milujem teba, i dážď milujem, a keď nie sme spolu a prší, tak mi ho teba pripomína, lebo vtedy si na náš prvý deň spomeniem, a sa usmievam a už mi nie je zima. V JEDNEJ POSTELI Milujem, keď so mnou spíš, milujem, keď spíš vedľa mňa, v mojej posteli, sme rozdielni, a pritom v spojení, v jednom súznení, snívame rôzne sny. Milujem, keď sa na teba môžem pozerať, keď o tom ani netušíš, tíško spíš, v mojej blízkosti, dýchaš pomaly, nič ťa neruší. Milujem, keď môžem snívať spolu s tebou, s toľkou nehou, ktorú vkladáš do perín, s polonahým telom, moje túžby vždy pohladíš. Milujem ťa, cez deň i v noci, v mojom objatí, vo vášnivej moci, viem, že Amor k nám musel vykročiť, keď sme sa stretli, a už sa nás nepustiť. V TVOJOM OBJATÍ Pritúľ sa ku mne, poď ku mne bližšie, nič nie je krajšie, ako objatie nežné. Pohladiť vlasy, dať bozk na líce, v silnom objatí, sú hodiny tisíce. V ňom je tá sila, keď slov netreba, v tichu prebýva, harmonická duša. Počúvať náš dych, to nie je zvyk, v spoločnom objatí, byť na chvíľu stratení. Chcem byť stratená, v tvojom náručí, s láskou prikrytá, keď nás nič neruší. V objatí je láska, keď si milovaná, bez neho si prázdna, a nie šťastná. Objím ma pevne, a už ma nepusti, preto sa poddajme, tejto nádhernej slasti. VERÍM TI A DÔVERUJEM Kam sa mám ukryť v čase búrok, ak nie do tvojho bezpečného náručia? Komu môžem povedať o svojich pocitoch, ak nie tebe, keď základom vzťahu je dôvera? Verím ti a preto som ti odovzdala samú seba, a tak isto som ti nastavila i svoje ramená, dôverujem ti a preto ti hovorím všetko, čo cítim, čo ma teší a aj to, čo ma trápi, keď smútok moju dušu zahalí. Po boku koho mám kráčať osudom, ak nie po boku milovanej osoby? S kým mám hľadieť rovnakým smerom, ak nie s tým, s kým sme si podobní? Ja ťa láska milujem, moje srdce si ťa vybralo, po tebe túžim, teba chcem, aj keby sa nad nami zotmelo. Verím, že nám naša láska vydrží, predsa chceme spolu byť, deň bude hneď jasnejší, keď budeme šťastne žiť. VŽDY Vždy, keď sa na teba pozriem, vidím v tebe svoje šťastie, ten dar z nebies, keď sa mi v náručí chveješ, od poznania, čo nás stretlo, keď naše duše spojilo. Vždy, keď sa na mňa usmeješ, a svoj pohľad do môjho ponoríš, vtedy vždy pochopím, že čakať sa oplatilo. Vždy, pri tvojich dotykoch, mi srdce poskočí, pri nežných bozkoch, sa mi hlava zatočí, nohy podlomia, s krásnym pocitom svedomia, zaspávam v tvojom náručí. Vždy, keď som s tebou, i bez teba, mám pocit bezpečia, že som len tvoja, si moja pevná kotva, moja nádej, že už nemusím hľadať ďalej, lebo mám teba! A pri tebe vždy viem, že pravá láska existuje, lebo ty si jej dôkazom, nie si len chabým snom, čo sa zas rozplynie, si mojou láskou, mojou oporou, na sto rokov. A preto ťa šialene Milujem!