Linux ako nieco navyse Autor Vydavatel Licencia Vydanie GKBN Stanislav Hoferek Greenie kniznica CC-BY-NC-ND Dvanaste (2020) 101101 O knihe Zaujimava kniha o sile informacii - zamerana na tie, ktore sa vam urcite hodia, nic nestoja a nehryzu. Pouzivate Windows a nechcete pouzivat Linux? Vyborne, ste na spravnej adrese. Spoznajte lepsie ten softver, ktory mate - vdaka tomu, ze spoznate konkurenciu. Ucebnica ineho myslenia v prikladoch, bez odbornych terminov. Informacie o problemoch, ktore maju viac ako jedno riesenie. Obsah Linux ako nieco navyse 1 O knihe 2 Obsah 3 Informacie vas neuhryznu, ani ked su zadarmo 4 Dvakrat meraj a raz rez! 7 Sokovia a nepriatelia 10 Hracka, zachrana a zivotny styl 13 Ludia a vedomosti 16 Ale ja som zvyknuty na Windows 19 Blato, kaluz, doska a tucniaky 22 Tipy pre pouzitie LiveCD 24 Co sa zmenilo za 10 rokov? 25 Informacie vas neuhryznu, ani ked su zadarmo Pri prilezitosti vyrocia televizie TA3, ktora zacala po udalostiach 11. Septembra 2001, sa velakrat spominali informacie. Samozrejme, k spravodajskej televizii tie informacie patria, bez nich by tento sposob vysielania nebol. Sucastou oslavy bolo, samozrejme, ziskavanie informacii o zaciatku tohto projektu. Nie, nebudem citovat presne slova, no zachytil som v nich najdolezitejsie slovo – potreba. Potreba mat informacie. Potreba vediet s nimi zaobchadzat. Potreba pouzit ich v pravu dobu. Slova potreba a informacia su velmi pretkane a vychadzaju z velmi jednoducheho poznatku – ludia nevedia vsetko. Kazdy clovek je urcitym sposobom iny, jedinecny, ma ine skusenosti a spomienky. Tuzi po inych veciach, ma individualne poziadavky. Ak sa stretnu dvaja odlisni ludia, pricom kazdy z nich ma inu osobnost, mozu si neporozumiet – alebo porozumiet velmi dobre, aj vdaka tomu, ze si cast odlisnych informacii vymenia. Ak sa spytate znameho na nieco, chcete dostat informaciu, mate to vacsinou zadarmo. Skuste sa spytat kolegu na aktualny cas, lasky svojho zivota aky mala den, alebo kamarata pri pive na aktualny stav futbalu, ktory s napatim sleduje. Su to uplne obycajne otazky, na ktore mozete dostat odpoved. Informacie vas neuhryznu, ani ked su zadarmo. Nazov tohto dokumentu je „Linux ako nieco navyse“. Mozete sa pytat, mozete zo mna dolovat informaciu, preco som pouzil prave tento nazov. A rad vam odpoviem. Linux je nieco, co by sa dalo nazvat bonusom, vedlajsou ulickou, experimentom. Zaroven vsak moze byt hlavnou ulicou a vsetko ostatne vedlajsou. Vec nazoru, vec penazenky, vec informacii. Nie je nutne zatajovat situaciu, ktora bola v case pisania dokumentu. Microsoft Windows ma po dlhe roky silnu poziciu v operacnych systemoch. S trochou prehanania by sa dalo povedat, ze je jediny rozsireny a vsetko ostatne su len blchy. Male percenta, kusocky z grafov. Linux je pre niektorych ludi cely zivot – ich praca, sposob myslenia. Takychto ludi je vsak malo a pre vacsinu je to nieco malo zname. Preplnene pravdami, polopravdami aj uplnymi nezmyslami. Fajn, nieco dalsie existuje, vola sa to Linux a je to uplne ine ako to, co sa povazuje za standard alebo samozrejmost. Mozno som si pozrel na internete vyhody i nevyhody a mozno nie. Su tam zaujimave veci pre niekoho, i take, ktore stoja ledva za zmienku. Co s tym ale mam ja? Ma ma to vobec zaujimat a co z toho budem mat? Ukazte mi niekoho, kto sa rozhodne prejst na Linux len tak. Rano sa zobudi, oblecie sa, urobi si kavu a prejde na Linux. Takto to nefunguje a ak ano, tak len v obmedzenej miere. Je to nieco ine a ak chcem, tak si to dam. Co mi to prinesie? Otazku „co mi to prinesie“ povazujem za klucovu a rad by som sa v celom dokumente venoval odpovedi. Otazku mame, odpoved na niekolko stran je pred nami a tiez velmi skratene v jednom slove – informacie. Ak skusim nieco nove, ziskam informacie. Niekolko prikladov: 1. Kupite si jeden druh chleba z dvoch pekarni. Do ktorej budete chodit? 2. Vyskusate si originalny Jeep a terenne vozidlo inej znacky. Ktore si kupite? 3. Na jednom TV programe bezi dokument, na druhom akcny film. Kto bude mat prednost? Dva chleby, co s nimi? Mozete porovnat ich cenu, chut, kvalitu, esteticke spracovanie, obsah alergenov, balenie, pouzitelnost do dalsich jedal, „mrvivost“, obsah uzitocnych latok... prakticky cokolvek. Mozete zjest jeden a druhy uz pri ovonani vyhodit, mozete brat vzorky do skumaviek a testovat ich v laboratoriu, alebo napriklad jeden zjest v sobotu a druhy v nedelu. Ak by boli obidve pekarne od vas rovnako daleko, mozete ist do tej, kde vam chlieb chutil viac, kde bol lacnejsi alebo ktory je lepsi v akomsi indexe, ktory je pre vas dolezity. Mozete si cele roky kupovat horsi chlieb, pretoze mate tu a tu pekaren blizsie. Alebo mozete ist do vzdialenejsej, ak je tam chlieb ovela lepsi ako v tej, ktora je za rohom. Cele rozhodovanie mate v rukach vy a je na vas, ako sa rozhodnete. Kolko mate moznosti? Len v tomto odstavci ich mate niekolko, ani nahodou nie vsetky. A ak sa chcete co najlepsie rozhodnut, potrebujete informacie. Rozhodnite sa vy, alebo sa s niekym poradte. Znovu uplne na vas, vo vasich rukach. Ako dalsi priklad som uviedol Jeep a vozidlo inej znacky. Jeep je znama znacka automobilov, ktore nemaju problem vydat sa do terenu. Nie je to ale jediny vyrobca, co ponuka tuto schopnost. Co je pre vas najdolezitejsie? Vykon? Spotreba? Znacka? Mozete si prezriet auta zblizka, odskusat si ich, prezriet technicke parametre, odviest sa na nom. Vyber je uplne na vas, rovnako ako v predchadzajucom priklade. Cim viac informacii mate, tym sa mozete presnejsie rozhodnut. U TV je to znovu porovnanie informacii. Videli ste spominany dokument? Tak si pozrite konkurencny program. Alebo ste videli ten dokument a je tak dobry, ze si ho radi pozriete znovu? Mozete pozerat jeden program a to ten, ktory vas laka (alebo ku ktoremu vas donuti kolektiv). Mate vsak aj dalsie moznosti. Nahrat si ten druhy? Stiahnut ho potom z internetu? Pred zacatim obidvoch programov doniest druhy televizor a sledovat sucasne, pozriet si jeden program v sobotu a druhy v iny den, ked bude jeho repriza... Ak viete nahrat ten druhy, ak viete stiahnut z internetu, ak viete kde zohnat druhy televizor a tak dalej. Ak mate informacie, viete ako na to a mate na to urcite prostriedky. A teraz z ineho sudka. Pozna niekto z vas udalosti Druhej svetovej vojny? Informacia za informaciou. O armadach, generaloch, taktickych planoch - a staci, ked sa mimoriadne tajne informacie japonskeho namornictva dostanu k Americanom a uz je slavne cisarske namornictvo rozdrvene. Ako inak mohlo dopadnut, ak sa informacia „tam a tam, vtedy a vtedy, pripravime Americanom pascu“ dostane do ruk nepriatela. A do este vacsej pasce sa dostali Japonci. Neviem, kolko coho bolo znicene, len to, ze sa z toho Japonsko uz nespamatalo. Ak by som to ale potreboval vediet, viem to najst? Kto mi poradi? Kto to vie dobre a doda mi to dostatocne rychlo a v dobrej kvalite? Keby som nevedel nic o internete, asi by som to hladal v knihe. V encyklopedii. Internet ale existuje a v nom funguje Wikipedia a podobne projekty. Alebo to budem hladat zaradom, alebo znovu vyuzijem informaciu, ze existuje nejaky Google, ktory s hladanim dobrovolne, bez nejakych narokov, poradi. O polnoci, cez nedelny obed... kedykolvek. Ako dlho sa vzdelavate? Ako dlho ziskavate nove informacie? Fyzikalno - chemikalne poznatky, nove ceny v najnovsom obchode, priebeh sezony v hokeji alebo zapletky v oblubenych serialoch? Dvakrat meraj a raz rez! K dispozicii su Linux, Windows, FreeBSD, Solaris, ReactOS a mnohe dalsie riesenia. Ktore si vybrat? Kolko krat premeriavat moznosti a analyzovat vsetko dookola? Na vas. Toto je take, toto je hentake, nieco z toho sa musi pouzivat a tym to konci. Bodka, amen, THE END velkymi pismenami. Alebo nie? Do zivotopisu sa bezne pisu jazyky. Anglictina, za slovom pomlcka a za nou napriklad slovo pokrocily. Nic viac. Ak by ste toto vyplnili v zivotopise, mohli by ste sa uchadzat len o niektore prace, nie o vsetky. Mate schopnost komunikovat v slovenskom jazyku a velmi obmedzenu schopnost komunikovat v anglickom jazyku. Predstavte si teraz znovu zivotopis, znovu jazyky a tentokrat nasledovny zapis: Anglictina – pokrocily Francuzstina – zaciatocnik Nemcina – zaciatocnik Spanielcina – zaciatocnik Rustina - zaciatocnik Kazdy, kto by cital tento zapis, by si povedal: „Hmmm, zaujimave, tento clovek ma naozaj rad jazyky. Zaujima sa o ne a ak by pracoval na pozicii, ktora suvisi s jazykmi, tak by mohol byt velmi uzitocny“. Teraz si to len trochu poprehadzujme napriklad na operacne systemy: Windows – pokrocily A druhy zapis: Windows – pokrocily Linux – zaciatocnik FreeBSD – zaciatocnik Solaris – zaciatocnik ReactOS – zaciatocnik Pohlad niekoho kdesi z personalneho oddelenia by bol rovnaky, ako pri jazykoch. Nieco typu „Tohoto to bavi, berieme ho“. Samozrejme, tieto dva kusky su velmi odlisne, to druhe je ovela lepsie ako to prve. Preco je tomu ale tak? Ak viete svoj materinsky jazyk a doucite sa ku tomu anglictinu, bude pre vas jednoduchsie ucit sa dalsi jazyk. Uz mate prehlad, ako „system funguje“. Uplne inak je v anglictine a v slovencine urobeny slovosled, inak sa zapisuje veta v buducom case a odlisnych je vela dalsich veci. Ak by ste sa teraz mali doucit napriklad Francuzstinu, tak potrebujete len pochopit princip a, ako inak, naucit sa nieco zo slovnej zasoby. Kazdy jazyk nejako funguje a miliony ludi vedia ako. Ak vie dvanastrocny Francuz po francuzsky a este sa popri tom uci niekde v skole Anglictinu, tak tu jeho francuzstinu mozete zvladnut aj vy. Ak mate na to chut a ak sa dobre motivujete. A taktiez ak nemate nejaky velky problem s ucenim jazykov. V pocitacoch je to podobne. Viete Windows a viete Linux, ucit sa potom napriklad FreeBSD nie je problem. Staci vediet, ako system funguje. Je blizsie FreeBSD k Linuxu, alebo Francuzstina k Anglictine? Nech sa paci, mozete si to porovnavat ako chcete. Zaklady Francuzstiny sa daju ziskat napriklad navstevou Pariza, zaklady FreeBSD skusenim LiveCD, nainstalovanim tohto systemu na vas pocitac ako hlavny system – alebo do virtualnej mechaniky. A teraz jedna dobra otazka – da sa zvladnut pouzivat Linux? A co to znamena Linux? a co to vlastne znamena „zvladnut“ ? Pre vacsinu ludi, ktory sa o pocitace zaujimaju a uz si o nom nieco precitalo, je Linux: 1. Nieco, co je zadarmo a ma vela dalsich vyhod 2. Nieco, co ak by som sa naucil, tak by som mohol pouzivat Moct sa to pouzivat moze, vsak preco nie? Staci sa to naucit, mat o tom nejake informacie. Naucit sa pouzivat Linux sa da od znamych, na roznych skoleniach a podobne. No o com sa malo hovori, moze vas to naucit sam. Ak je zadarmo, tak si ho moze ktokolvek a kedykolvek skusit a tak ziskat zakladne informacie o tom, co to je. Ucit sa Linux neznamena hladat vsetko v knihach. Je to viac o hladani, mysleni klikani na ikony. Alebo by niekoho mohol povedat, ze je to o hladani cesty. Teoria bludiska je nieco, co ma napadlo prave v tejto chvili. Co je to bludisko? Skuste si ho predstavit. Zakreslite si niekde bod A a niekde inde bod B. No a skuste sa tam dostat. Ako na to pojdete? Jedna z moznosti je tahat akusi ciaru ci prst po vsetkych tych komplikovanych chodbickach. Dovod je jednoduchy, funguje to. Raz najdete tu spravnu cestu. Ako cloviecik v bludisku by ste robili to iste. Obycajny, nezaujimavy cloviecik s poradovym cislom. Ak sa ale nieco ucite, tak mudriete, zvysuje sa vasa schopnost logicky uvazovat – ziskavate nadhlad. Pri pohlade zhora mozete najst cestu ovela rychlejsie. Dokonca ich mozete najst viac, ovela viac. Akou pojdete? Tou, ktora sa da lahko zapamatat? Najrychlejsou? Alebo tou najviac komplikovanou? S dostatocnym nadhladom si mozete v realnom case volit nadhlad, alebo niekomu pomahat. Len si predstavte, ze sa ocitnete v strede velkeho bludiska a mate priatela na telefone, ktory vam povie, kedy ist dolava a kedy doprava. Znovu trochu k teme, k tomu Linuxu. Samozrejme, ze (takmer) nikto nebude hned rozpitvavat jadro, no niektore rozdiely si vsimne okamzite. „Aha, tu su dva panely. Neviem, preco je to tak, ale zanedlho to zistim. Uz to mam, v jednom je toto a v druhom je toto!“ Mozete si prezerat panely v Linuxe (v ukazke sa myslelo graficke prostredie GNOME) a ak vas to bavilo, tak si mozete pozriet to iste vo Windows. Iny panel, ine nastavenia. Panel v GNOME je lepsi v tom a tom, panel vo Windows je lepsi v inom. A uz mate rozdiely. Informacie o tom, ze nieco moze byt ine ako to jedine, co ste poznali. A mozno si v GNOME paneli najdete nieco zaujimave a pokusite sa to dat do panelu vo Windows. Pojde to? Nepojde to? Zistovanim to zistite. Mozete tiez zistit, ze kazdy panel je fajn, ale ani jeden nie je ideal. A mozno na ideal narazite pri hladani v Google. A mozno nepotrebujete ideal, alebo sa pustite do niecoho vlastneho. Predstavte si, ze mate novy pocitac bez operacneho systemu. Aky tam nainstalujete? Windows? Linux? Nieco ine? Podla coho by ste sa rozhodovali? Sokovia a nepriatelia Ak ste sa docitali az sem, tak si precitajte nieco o konkurencnom boji dvoch systemov, i dvoch odlisnych pohladoch na vec. Mate novy notebook a v nom ziadny operacny system. Bolo by dobre niektory tam nainstalovat. Ale ktory? Co by chcel napriklad Microsoft? Pre tuto spolocnost by bolo najlepsim riesenim, keby sa tam nainstaloval Windows a Office z ich spolocnosti. Zakupi sa u nich DVD, ktore sa nasledne nainstaluje odbornikom, ktory sa postara o to, aby vsetko fungovalo tak, ako ma. Po case sa vymeni ich verzia Windows a Office za novsiu verziu. Zarobi sa teda na prvom DVD so systemom, na prvom kancelarskom baliku, na druhom systeme a na druhom kancelarskom baliku. Predajca si zarobi taktiez. Kupi DVD za 70€ a preda ho za 100€ a tak ma 30€ zisk. A taktiez si popyta nieco za robotu. Ked sa na to pozriete, tak je vsetko v poriadku. Zarobi si vyrobca, predajca a zakaznik ma to najlepsie, co pozna. Za zaplatene peniaze ma system, ktory sa aktualizuje a opravuju sa bezpecnostne problemy. Zrazu sa ale zakaznik dozvie, ze ten Windows nie je jediny. Vraj nejaky finsky student urobil jadro uplne ineho systemu, pracuje na tom vela dalsich ludi a podla tich, ktori to poznaju, je to super. Co bude robit? Da si na novy notebook Windows, ktory musi znovu zakupit, alebo Linux, ktory je zadarmo? Pre spolocnost Microsoft, ktora Windows a MS Office vytvara, je to uplna katastrofa. Co ak sa mu bude pacit ten Linux? Co ak ho da aj na druhy pocitac a prestane pouzivat ich produkty? Co ak sa mu Linux a OpenOffice.org/LibreOffice zapaci natolko, ze povie ostatnym o tomto systeme? Co ak bude mat viac ludi informacie o niecom, co im je priama konkurencia a poskytuje veci, ktore oni poskytnut nedokazu? Existuju dve moznosti, ako postupovat. Zlepsovat svoje produkty a urobit ich dostupnejsimi, alebo ist sudnymi cestami a nahanat sa patentmi, zalobami a tak podobne. Zial, obidve su realne. Mam novy notebook. Je pre mna novy, no nie je konstrukcne novy. Technologie, ktore v sebe ma, su davno prekonane. Inymi slovami ma ovela mensi vykon, ako maju nove modely v beznej cene. Trochu vulgarne je to uplny smejd. Ziskany spolu s operacnym systemom Windows XP, ktory je legalne zakupeny a bol sucastou notebooku. Ked sa mi dostal do ruk, mal som niekolko moznosti. Nechat po povodnom majitelovi operacny system Windows XP, alebo samozrejme pridat tam nieco ine. V case, ked som ho dostal, som uz mal skusenosti aj so systemom Windows, aj so systemom Linux a minimalne skusenosti s inymi operacnymi systemami. Rozhodol som sa, ze by som na nom chcel mat alebo operacny system Windows, ktory dobre poznam, alebo Linux, ktory poznam tiez. Mal som legalnu moznost nainstalovat ktorykolvek system a rozhodoval som sa. Nie je to len tak lusknut prstom a povedat: Sem pojde moznost A. A davat nieco za kazdu cenu, to tiez nie je vhodne riesenie. Pokusil som sa zistit co najviac informacii pred konanim. Informacie su zadarmo. Ak sa k nim chce dostat. Je az neuveritelne, kolko informacii je okolo nas. A v nas. Za potrebne informacie o notebooku som povazoval nasledovne: 1. vykon procesora a grafiky, velkost operacnej pamate a pevneho disku 2. podpora hardveru v roznych operacnych systemoch. Zameral som sa na tie, ktore som povazoval za vhodne na konkretne nasadenie 3. zistenie, ktore moje poziadavky by boli v kazdom pripade uspokojene, na ktore aktivity by som po instalacii mohol notebook pouzivat uplne, na ktore ciastocne a na ktore budem musiet pouzivat iny pocitac. Ako to vsetko zistit? Odmerat velkost RAM a odpisat si presny typ procesora a dalsich dokumentov sa da cez ovladaci panel Windows, cez niektory specializovany softver, alebo aj cez Linux, ktory nebol nainstalovany, no dokaze sa v limitovanom rezime spustit priamo z CD. Ukazalo sa, ze notebook ma slaby procesor, dostatok operacnej pamate pre menej narocny system, dostatocne velky pevny disk pre dva systemy a zaroven pre osobne subory, ako napriklad hudba a rozne zalohy. Graficka karta je na hranie novsich hier velmi nevhodna, no na animaciu menej narocneho prostredia je postacujuca. V prvom bode som si mohol roztriedit systemy na tie, o ktorych budem dalej uvazovat. Zelenu dostal Windows XP, ktory bol legalne nadobudnuty a zarucene na nom vsetky sucasti funguju a Linux, kde by vsetko malo fungovat. Z distribucii Linuxu som vyradil openSUSE, Gentoo a Archlinux, ktore su podla informacii ktore mam vhodnejsie pre viac vykonne pocitace alebo pre ineho pouzivatela. Rozlucil som sa tiez s pouzitim Windows Vista. V druhom bode som otestoval notebook na to, ako si poradi s kazdym systemom. Po vydani Windows 7 sa odskusal aj tento system, no problemove niektore ovladace a celkova pomalost systemu na tak slabom notebooku ma donutili velmi rychlo sa tohto systemu zbavit. Z linuxovych distribucii, ktore sa testovali, sa dali celkom dobre pouzivat PCLinuxOS, Salix a Greenie. Nakoniec bol nainstalovany system Windows XP spolu so systemom Greenie. Jeden na hry a jeden na pisanie a pracu s internetom, na ktory je podla informacii, ktore mam, k dispozicii vhodnejsi. Po problemoch s pevnym diskom, ktoreho velku cast kapacity som musel prehlasit za volne miesto, sa kapacita zmensila tak, ze by bolo hlupe pouzitie dvoch systemov a tak tam ostal len jeden – v mojom pripade Greenie. System zvlada vsetko, okrem hrania niektorych hier, ktore boli pod Windows XP funkcne. A tak som sa musel uspokojit len s tymi hrami, ktore su v Linuxe, na internete ako online hry a s tymi, ktorych spustanie cez WINE (viac ci menej emulator) funguje. Ako by to dopadlo, keby som nic ine ako Windows nepoznal? Velmi jednoducho, pouzil by som tento system. Z dostupnych informacii, ktore mam, som sa vsak rozhodol pre Linux. Spolunazivanie dvoch odlisnych systemov prinieslo znovu informacie. Jeden system bol rychlejsi v jednej cinnosti ako ten druhy a naopak. Ak by som stretol cloveka, ktory by mal podobny hardver, mohol by som sa podelit o svoje skusenosti. Linux je nieco navyse, co mi dalo dalsiu moznost. Mohol som sa bat niecoho ineho ako je to, na com som vyrastal, no dostal som moznost zadarmo si vyskusat nieco ine. Ak si mozeme raz za 4 roky volit zastupcov do parlamentu a len malokedy niektoreho politika vobec stretnete, pripadne len maloktory zakon vas vyraznejsie ovplyvni, dava zmysel volit si nieco, co sa pouziva kazdy den? Hracka, zachrana a zivotny styl Alternativa moze byt hracka. Konicek, chut spoznavat nieco ine. Na pracovisku pocuvat popularnu hudbu, no v domacnosti sa zapocuvat do klasiky alebo death metalu. Spoznavat Linux je to iste, ako spoznavat dejiny, nabozenstva alebo filozofie. Kolko ludi by si prialo robit to, co sa im chce – no nemozu. Niekto alebo nieco im stale kaze ako zit, ako sa spravat, co ma byt pre nich dolezite. Linux je taky opak, moznost robit cokolvek. Vytvoreny na to, aby ho niekto skusal a pouzival, bez ohladu na vsetky tie veci, ktore su nespravne ci neludske. Predstavte si kucharsku knihu, ktoru mate v rukach. Od niekoho ste ju dostali, kupili v obchode alebo nieco take. Alebo mate recepty v kalendari, pripadne vytlacene na papier z niektorej internetovej stranky. Zaujme vas niektory recept alebo obrazok k nemu a date sa do diela. Zistite, ze vysledok je fajn, ale nieco tomu chyba. Moze to byt malo sladke, alebo zas presladene. Moze to byt malo upecene, alebo upecene az prilis. Ak je to vase, vas kusok papiera, vas kalendar alebo vasa kucharka, tak tam mozete pozmenit informacie. Prepisat dva vajicka na styri, 200 gramov cukru na pol kila. Viete, ako na to. Staci zobrat do ruky pero/ceruzku/fixku/zvyraznovac alebo cokolvek, co bude poruke a zmenit to. Mozete dat o tom vediet vasim znamym a mozu vasi priatelia na tom este nieco vylepsit. Zadarmo, legalne, k prospechu vsetkym. Presne takto sa Linux rozsiril, rozsiruje a bude rozsirovat, tak ako aj dalsie programy, ktore nesu hrde oznacenie Open-Source. Zachrana? Nech sa paci. Pokazi sa pocitac, system nejde spustit a treba sa rychlo dostat k suborom. Ako na potvoru. Su tam dolezite zalohy, diplomovka, cenne fotky z dovolenky, ktore nemate nikde inde... A teraz pride princ na bielom bicykli, vlozi do pocitaca akesi CD, nieco tam spusti a vsetky vase potrebne veci nakopiruje na USB kluc, iny disk alebo na internet. A je mu uplne jedno, aky mate operacny system. Alebo zrazu vam nejde internet vo Windows. Kde je problem? Moze to znamenat chybu tak hardverovu, ako aj softveru. Spusti sa znovu linuxove LiveCD a uvidi sa. Ak tam ide vsetko v poriadku, je problem vo Windows s nastaveniami alebo skodlivymi virusmi a podobnou havedou. Nejde ani v Linuxe internet? Nejde ani ping? Tak je chyba mimo softveru, dalsi krok k zisteniu, kde ja naozaj problem. Odpojeny kabel, poskodeny nesetrnym zaobchadzanim... alebo je problem na niektorom serveri. A zivotny styl? Tak co, par tucniakov na sebe este nikoho nezabilo, ked sa to niekomu nosit chce, tak nech si to nosi. A ak niekoho takeho stretnete, tak hned o nom nieco viete. Nie len to, ze ma nejake skusenosti s pocitacom, ale aj to, ze je to clovek, ktory nie je bojko a neboji sa vyberat. Ma informacie, ku ktorym sa dokazal dostat. Zial, niekedy prerasta nadsenie ku nenavisti voci tym, ktory maju uplne opacne „citenie“. K zivotnemu stylu podla mna patri aj navstevovanie roznych specializovanych for. Forum pre odbornikov ci pre ludi, ktori maju problem a potrebuju radu. A tu je nieco velmi zaujimave – vela ludi sa roznych for jednoducho boji. Nieco ako „co ak ma odbiju, lebo som lama“. Vysledok je potom este zaujimavejsi, ked je na fore vela ludi s mnozstvom skusenosti, no malo zaciatocnikov, ktorym by mohli dat cast svojich vedomosti. Znovu jednoduchy priklad. Napise sa, ze Linux sa neda nainstalovat. Chyba moze byt hocikde. Je to ako pri zadani „auto sa neda nastartovat“, kde je znovu vela moznosti. Stane sa vobec nieco, ked sa potoci klucikom? Ak ano, tak presne co? Je dostatok oleja a benzinu? Funguje autobateria tak, ako ma? Nema to auto nahodou problem v tom, ze sa niekomu az moc zapacili vase nove kolesa? Je viditelne vsetko v poriadku, teda nechyba volant, pedale alebo riadiaca paka? Nie je vonku nahodou 35 stupnov pod nulou a nie je nahodou na rusnej ceste vedla vas podozrivo malo aut? Ako je to pri probleme s niecim? Velmi jednoduche, uviest co najviac informacii. Jasne, ze nie uplne vsetko co napadne, ale tie, ktore s tym mozu suvisiet, sa hodia vzdy. Ci uz ide o auta, pocitace alebo depresiu z toho, ze ta babovka alebo palacinka nevyzera tak, ako by mala. Ak sa chce na nejakom fore co najskor dopracovat k odpovedi, vzdy je dobre pytat sa tak, aby sa umoznilo ludom co najskor prist s odpovedou. Znamena to hlavne: 1. Dobry nadpis. Nie „nejde internet“ ale „nejde wifi na Ubuntu 11.10 na notebooku Acer ABC123“ 2. Pridat informacie o hardveri sa vzdy moze hodit. Namiesto „stary pocitac“ napisat velkost RAM, typ procesora a podobne. Termin stary pocitac je pre niekoho 486 a pre niekoho PC s „len“ dvojjadrovym procesorom. 3. Ak sa nieco pokazilo, tak napisat co. Ak sa napriklad neda spustit prehravac hudby a robilo sa tesne predtym nieco s pocitacom, tak to opisat. 4. „Ten Linux“ casto vypise, kde je chyba. Odpisat spravne chybu je zaklad uspechu. „Grub hlasi chybu“ a „Grub hlasi chybu 15“ je poriadny rozdiel. Ak niekomu napisete „pise to nejaku chybu“, tak vas alebo odignoruje, alebo vas bude povazovat za hlupaka. Alebo, co by bol dobry pripad, sa vas spyta na dalsie informacie, ktore vy viete, ale neuviedli ste ich. 5. Mysliet trochu tiez na to, ze uz sa mohol niekto pytat na to iste a mohol uz davno dostat odpoved. Znamena to jednoduchu vec, pozriet vsetky mozne fora sucasne tym najjednoduchsim sposobom – dat vasu otazku do vyhladavaca, napriklad Google. Aku hodnotu maju pre vas vsetky fotografie a rozne osobne dokumenty v pocitaci? Kolko by ste dali za to, aby sa ich podarilo v pripade vacsieho problemu s pocitacom zachranit? Ludia a vedomosti Z internetovych ankiet vyplyva, ze velka cast dnesnych pouzivatelov Linuxu sa o nom dozvedelo z rozpravania. Niekto to spomenul v skole, pri pive, pocas nudenia sa pri ceste autobusom a tak podobne. Clovek, ktory sa s velkou pravdepodobnostou o Linuxe zmienil, sa o nom kedysi dozvedel podobnym sposobom. Nenaucil sa to, co vie, len tak z nicoho nic, lusknutim prsta. Jednoducho to skusil. Zo zaciatku velmi nevedel, ako to cele funguje. To, ze poznate nejakych skusenych linuxakov neznamena, ze nimi boli stale. A aj ked je to uplne logicke, malo ludi si uvedomuje, ze vacsina dnesnych pouzivatelov Linuxu zacinala na Windows. Tak, ako tiez vacsina lyziarov sa ucila jazdit na inych lyziach. Spoznat svah moze byt ako spoznat pocitac. A je nieco ine spoznavat svah na kratkych lyziach ako na dlhych, je to ine na sankach a tak dalej. Pri pouzivani pocitaca je to tiez o niecom inom. Ine je pouzivat system jeden alebo druhy, zalozeny na roznych zakladoch. Vsetko, co sa niekto naucil, bolo postupne. Nech zdvihne ruku ten, kto vedel pri narodeni abecedu, Archimedov zakon alebo odoslat e-mail. A nech teraz zdvihne ruku ten, kto sa abecedu postupne naucil v mladom veku a poslanie e-mailu prislo viac alebo menej samo. Niekolko kliknuti a uz to bolo. Myslim, ze len minimum ludi, ktori nedokazu samostatne poslat e-mail, by sa zaujimalo o tak trochu iny, alternativny softver. Predstavte si teraz niektoreho znameho, kto je zdatny do pocitacov. Niekoho, o kom mozete povedat, ze sa naozaj vyzna. Skuste sa ho spytat na uplne jednoduchu otazku, ako napriklad na to, kde by bolo dobre zriadit si mailovu schranku. Aku by ste cakali odpoved? Pravdepodobne by prisla informacia typu „mam schranku tam a tam, skus to aj ty, je to dobre“. Z hlavy vam nieco poradi. Nieco, s cim ma lepsie skusenosti ako s ostatnymi. A aj ked coraz viac ludi ostava teraz na jednom serveri (napriklad Google Mail), v minulosti to tak nebolo. Tam je dobre toto, inde zas prisli s takou a takou novinkou. Hocikto, kto sa v tom trochu vyzna, vam odporuci niektore riesenie podla toho, co by mohlo vyhovovat. Napriklad malokto vam odporuci e-mail schranku, ktora nema jazykovu podporu pre ziadny jazyk, ktorym sa dokazete nejako s pocitacom „dohodnut“. Tiez neodporuci nieco, co je dlhodobo pretazene. Stacia skusenosti a tie mozete ziskat zadarmo. Ktokolvek zacina s Linuxom je zaciatocnik, ci uz bol vo Windows expert, alebo nie. Nova zacinajuca ciara a ako sa dostanete cez nu je na vas. Nieco nove sa da naucit. A mozno budete vy zanedlho radit ostatnym. Je to taka zvlastna retaz, ked pri snahe pomahat ostatnym sa sami naucite naozaj vela. Viem to nie len z teorie, ale aj z praxe. Nevedel som o Linuxe nic, ale uz som sa po par tyzdnoch od „definitivneho pochopenia“ pustil do manualu. Pridat tam riesenie problemov, s ktorymi som sa stretol a ktore sa podarilo prekonat, alebo dat dohromady seriu tipov pre zaciatok, ktore pohromade nikdy neboli. Alebo ich Google aspon nenasiel. A teraz? Neviem vsetko, ani nahodou. No som rad, ze som spoznal Linux ako nieco navyse. Nieco je zadarmo, tak sa to moze skusit. No naco by to bolo namiesto niecoho ineho? Samozrejme, ze niekolko ludi si da Linux ako jediny operacny system na novy pocitac. Kupi sa hardver bez nainstalovaneho systemu a nainstaluje sa tam Linux. Len malokto vsak ma takuto moznost pri skusani Linuxu. Vacsinou uz konkurencny operacny system nainstalovany je a treba s nim pocitat. Zmenit navyky vsetkych pouzivatelov, pouzivat z nicoho nic ine programy a tak dalej. Aj ked je idealom spolupraca systemov, napriklad cez dualboot alebo virtualizaciu, niekedy je potrebne jeden system druhym nahradit. Kto by ale bezplatnym systemom nahradzoval nieco, co si zakupil ci s urcitou namahou ukradol? Trocha cisiel. Novy notebook stoji 450€, Windows k tomu 50€ a tak je samozrejme, ze by bolo dobre tych 50€ nevyhodit. Alebo 100€, ak by to bola plnohodnotnejsia verzia. Psychologicky je to zvlastne, nieco si kupit a rovno to vyhodit. Casto ide o zaplateny softver, ktory ste nechceli zaplatit. Nebola ina moznost, pretoze podobny notebook sa bez systemu nedal zohnat, alebo sa nevedelo o inej moznosti. Uz na prvy pohlad je to zvlastne, ked na plagatoch kazdy vyrobca odporuca Windows a tymi istymi slovami. Ak by nebola ziadna konkurencia, tak by nebola reklama potrebna. Zaplatit za auto, no chodit na bicykli. Dava to zmysel? Tak ako mate viac moznosti, tak mate aj dve moznosti riesenia problemov, pripadne technologie jednej moznosti doplnajuce medzery v druhej. Trochu iny uhol pohladu je, ked sa zabudne na cisla a eura. Mate hlad. Ci uz ho zasytite v niektorej restauracii alebo doma zo zasob, ktore treba cim skor skonzumovat, obidve riesenia hlad zazenu. Prva ma svoje vyhody, druha tak isto a aktualny problem riesia obidve. A, taktiez, v pripade zaujmu sa to da kombinovat. Priklad znovu z prostredia pocitacov. Ak si moze niekto kupit notebook, ktory obsahuje Windows Vista, ktory je zaplateny, ale na jeho miesto si da nelegalnu verziu Windows 7, tak je spokojny v tom pripade, ze mu pouzivanie novsej verzie vyhovuje viac ako starsej. Vyskusa si Windows 7 a ak je spokojnejsi, tak si ho necha a starsiu, zaplatenu Vistu, spustat nebude. A moze ju uplne vyhodit. Tak, ako je bezne vyhodit LP platne, ak mate hudbu v pocitaci alebo na CD nosicoch. V priklade padlo slovo nelegalny, no a je urcite dobre povedat, ze to nie je idealna moznost. Ak vy mate niekde zakupeny Windows a chcete ho nahradit nelegalnym Windows, menite legalny system za kradnuty. Ak ho ale chcete nahradit Linuxom, tak instalujete legalny system namiesto akehokolvek. Zaujimavy rozdiel je v tom, ze zaplateny legalny softver vas moze obmedzovat ovela viac ako ten, ktory mate zadarmo. Kedy sa to ale naozaj oplati? Kedy je dobre pouzivat nieco ine? Rozhodne vtedy, ked si to mozete dovolit a ked vam to vyhovuje. Neviem, kto by si nemohol dovolit nieco, co je zadarmo. Ak ste zvyknuty na Windows a ste s nim plne spokojny, tak ho pouzivajte. Studiom niecoho dalsieho sa mozno len utvrdite, ze to, co mate, je pre vas najlepsie. No a ak nie ste spokojny, tak mozete skusat, experimentovat, no a naucite sa tak lepsie pouzivat nie len Windows, ale aj nieco navyse. Niekto chce pocuvat hudbu cez toto a niekto cez nieco ine. Po internete niekto rad surfuje cez Chrome, iny cez Firefox, Operu alebo inu moznost. Pripravit nieco pre ludi, ktory si oblubili konkretne nastavenie znamena samozrejmu vdacnost od ludi, ktory by si tak dobre nieco ponastavovat nevedeli – a tiez pre najroznejsie pouzitie. Staci sa pozriet, co vsetko vychadza napriklad z Ubuntu. Najroznejsie systemy zo Spanielska, Rumunska ci zo Slovenska a Ceska. To iste, ako povodne Ubuntu, no s vecami navyse, ktore v originaloch chybaju z najroznejsich dovodov. Ubuntu CZ Remix, ktory vyrabal kolektiv autorov (Ivan Bibr, Filip Dominec a dalsi) je robeny tak, aby mal co najviac programov, ktore moze clovek potrebovat a hlavne zmeny su v tom, aby sa to pouzivalo lepsie ako povodne Ubuntu. Ma teda k niektorym dalsim projektom (napriklad Gentoo) dalej ako original, no pre cielovu skupinu (hlavne zaciatocnici) je to pristupnejsie. Sucastou je knizka s podrobnymi informaciami. Ak sa na to pozrie inymi slovami, tak niekto robi pracu za vas, takmer nic z toho nechce a vy stravite menej casu hladanim. A nebude z toho boliet hlava. Zaujimavy je vztah medzi Red Hatom a Fedorou. Spolocnost Red Hat vytvara distribuciu pre podnikove nasadenie i na serveri. Vyrabat nieco, co ma v podniku fungovat bezproblemovo po vela rokov nie je ako vytvorit distribuciu do domacnosti. Vsetky kniznice, aplikacie a dalsie sucasti musia byt dobre otestovane, taktiez rozne nove funkcie, kym sa moze tento softver zaradit do podnikoveho produktu. Red Hat prisiel s tym, ze potrebuje nejakym sposobom testovat vsetky novinky, ktore robil sam ci zostavoval z roznych zdrojovych kodov. Vytvoril distribuciu Fedora, ktorej vyvoj je ovela liberalnejsi v porovnani s komercnym Red Hatom. Kedze Fedoru vytvara komunita a sponzoruje Red Hat, projektu sa dari a patri medzi najoblubenejsie distribucie Linuxu. Spokojni su pouzivatelia bezplatnej Fedory s novinkami zo sveta slobodneho softveru a spokojna je taktiez spolocnost Red Hat. Ale ja som zvyknuty na Windows Pan Karol pouzival auto znacky Skoda. Dobre mu sluzilo uz vela rokov, ale po nehode, ktoru sam nezapricinil, sa rozhodol pre nakup noveho, modernejsieho. Bolo mu jasne, ze nove auto je vzdy o nieco ine ako to, ktore bolo predtym. Ine technologie, ina spotreba, ine pohodlie a tak dalej. Medzi „a tak dalej“ sa samozrejme zaraduje ine ovladanie – citlivost, spravanie sa na udrziavanej i vobec neudrziavanej ceste a podobne. Prechod z niecoho do niecoho. Rozhodol sa, ze sa poradi s kamaratom Milanom, ktory sa do aut vyzna viac, ako on. Z rozhovoru vyplynulo, ze Karol by chcel nove auto znacky Skoda a Milanovi sa viac pacia auta znacky Peugeot. Preverilo sa, ze obidve znacky maju v zelanej cene priblizne rovnake vozidla, vhodne na dany ucel. Popri tom sa zistilo tiez to, ze nie len tieto dve automobilky maju riesenie, ale priblizne kazda. A auta su to priblizne rovnake – rovnaky alebo podobny vykon, prevodovka a vsetko ostatne, az po uplne malickosti. No a kedze je moznost posadit sa do jednotlivych aut ci ukazkovo sa previest, vyhrala jedna z automobiliek noveho a stastneho zakaznika. To, ze je niekto zvyknuty na niektoru znacku auta, este nemusi znamenat, ze mu novy model bude vyhovovat viac ako konkurencia. Predsa len, kto by cakal, ze bude riadiaca paka niekde uplne inde, ze bude pedal na pridavanie rychlosti na inom mieste alebo nieco podobne. Je to jednoducho standard a keby sa to zmenilo len tak zo dna na den, tak by z toho bolo chaos. Priklad s autom sa da velmi jednoducho preniest do operacnych systemov. Ak ma niekto Windows 98 na starom pocitaci, co si vyberie pre novy pocitac? Mozno sa mu bude viac pozdavat niektora distribucia Linuxu ako najnovsia verzia Windows. Mozno, naozaj mozno – ale ak by nad tym naozaj uvazoval, rychlo by prisiel na to, ze moze Linux zadarmo a velmi jednoducho vyskusat. Uvidiet, ci si poradi s videami, ci sa v nom da pisat podla zelani, surfovat po internete a dalsie cinnosti. Samozrejme, vacsina si tam da novu verziu Windows, kedze o nicom inom nevie. Vacsina tych ludi, ktori dnes pouzivaju Linux, pouzivali predtym Windows. Chceli z nejakeho dovodu nieco ine a ratali s tym, ze sa treba naucit mysliet trochu inak, prijat trochu inu filozofiu od jadra po ikonky na ploche. Ikonky vyzeraju trochu inak, no ako funguju? Preco by nemalo fungovat dvakrat na niektoru ikonku kliknut, pripadne preco by sa nemalo dat nieco spustit cez menu? Microsoft nevymyslel pracovnu plochu ci nejake to menu ako prvy, len dal viac napadov dokopy z vtedy existujucich a dnes uz takmer zabudnutych systemov. Ak je niekto nauceny dvakrat kliknut na ikonu, ktora otvori „ten internet“, tak moze pouzivat takmer akykolvek graficky system. Samozrejme su linuxove systemy, kde sice nejaka ta grafika je, no na plochu sa nedaju bez nejakeho extra zlepsovaku pridat ikonky – no su to riesenia skor pre pokrocilych alebo pre velmi pomale pocitace. Kazda vacsia distribucia Linuxu ma ikonky na ploche, nejake to hlavne menu a moznost nastavovania prostredia. Imitovat Windows alebo iny system sa da – cez rozne dlhe skripty, ktore sa o to postaraju, az po jednoduche upravy panelov na vacsiu podobnost s Windows, kde je bezne, ze je v dolnej casti panel a v lavej casti je hlavne menu. V GNOME, co je jedno z pracovnych prostredi v Linuxe, je zas bezne pouzivanie dvoch panelov a kazdeho rohu tak, aby tam bolo nieco dolezite. Menu, zobrazenie plochy, kos a vypinanie. Je to viac „user friendly“, alebo nie? Alebo je to jednoducho ine, vymyslene za trochu inym ucelom? Ironiou je, ze prostredie GNOME sa da nastavit aby vyzeralo ako Windows ovela lahsie, ako keby ste chceli prerobit prostredie Windows na co najvacsiu podobu s GNOME. Menit nieco na nieco, skusat nieco nove, experimentovat. Vyborna vec pre niekoho, no zeby to bolo pre kazdeho? Stale nejake zmeny, stale nieco nove a odlisne. Mohol by to byt maly neporiadok, pripadne velky neorganizovany chaos. Je fajn nieco skusit, hlavne ak to moze priniest nieco prospesne, no nie kazdy sa rad dostane do ulohy pouzivatela niecoho ineho. Kolkym ludom stale vyhovuje to iste auto, ta ista znacka piva alebo v svete pocitacov ten isty monitor. Moze blikat, moze mat male rozlisenie, zaberat tri stvrtiny stola a byt na posmech aj pre ludi, ktory si pamataju Stalina. Napriek tomu moze vyhovovat. Je jasne, ze LCD by mohlo vyhovovat viac, no nie vzdy je naozaj potrebne. Co ak sa ten pocitac pouziva 10 minut denne? Ak je tomu tak, nie je velmi potrebne ho menit – ale aj napriek tomu moze mat zmena aspon ciastocny uzitok. Predsa len, velka skatula, zavadzia to a ten priestor by s dal nejako zmysluplnejsie vyuzit. Ideal vyznat sa do toho alebo nechat niekoho, co sa do toho vyzna, nech si povie svoj nazor. Samozrejme by sa mal pytat otazky, ako napriklad dlzku zapnutia. Cim dlhsie, tym je LCD lepsie (oci, ucet za elektrinu). V zime vsak miestnost tak dobre nevykuri. S Linuxom to iste, vzdy je dobre alebo sa vyznat, alebo sa poradit. Ak je na pocitaci Windows a su s nim problemy, tak najskor zistit urcenie. Len stale zapnuty na pozeranie „co je nove na tom Facebooku“? Nie je problem. Ak je tam ale nutnych niekolko programov, ktore mimo Windows urcite nepojdu, tak to vyrazne meni moznosti. A ozaj, co myslite, ak vacsina ludi presla na Linux z Windowsu... maju viac pouzivatelov jednoduche linuxove systemy, alebo tie pre profesionalov? Blato, kaluz, doska a tucniaky Urcite poznate slovne spojenie „Z blata do kaluze“. Pouzit sa moze kedykolvek a kdekolvek. Zoberme si vsak priamu situaciu, neprenesenu na nieco ine. Mate pred sebou cestu, ktora nie je dokonala, ani nahodou. Mozete pokracovat alebo cez blato, alebo cez kaluz. Nech sa paci, krasny vyber. Alebo si topanky zablatite, alebo poriadne premoknu. Tam uz samozrejme zalezi na tom, co su to za topanky a tak podobne, no to uz idem do detailov. Skuste sa rychlo rozhodnut. Ak sa pozriete na kaluz a na hromadu blata, pravdepodobne pojdete radsej cez kaluz. Predsa len, voda je tam cista a ak nie je cista, tak je aspon menej spinava ako v blate. Prejdete cez kaluz, trochu zmoknete a uz ste niekde inde. Na ceste, v dalsej kaluzi (ktora mohla predtym vyzerat ako normalna cesta), v blate... kdekolvek. Informacia pomoze. To, ako sa rozhodnete, moze ovplyvnit prave mnozstvo informacii. Co ak budete vediet, ze blato je hlboke pat centimetrov a voda pol metra? Alebo co ak budete vediet o sposobe, ako to zistit? Staci vediet, ze v tom moze pomoct nejaka ta palica alebo skalka. A staci vediet to a hento. Ak by som sa mal dostat cez nieco a mohol by som si vybrat blato alebo kaluz, asi by som sa zamyslel. A este chvilu. No a este jednu. A hop, hned je tu niekolko moznosti: 1. Prejst cez to, co sa mi viac pozdava 2. Dokladne zistit, co sa mi viac ci menej pozdava (napriklad odmeranim hlbky palicou) 3. Prejst cez jedno z toho tak, aby som si zamazal len cast topanok. Skakanie po spickach ci patach. 4. Pokusit sa preskocit alebo preskocit s pomocou palice (skok o tyci) 5. Prehodim cez to nejaku latu alebo nieco take, vytvorim teda most 6. Obidem, pojdem inou cestou 7. Ak si fakt nechcem zamocit ci zamazat nohy, mozem to prejst na bicykli, po rukach alebo inym sposobom 8. Zohnat kvoli tejto situacii nepremokavu a lahko cistiacu obuv, helikopteru, katapult alebo podobny sialeny napad. Zatial tolko. Urcite by sa toho naslo viac. Rozdiel? Nieco z toho je bezne, nieco uplne blaznive. Co ak sa ale rozhodnete riesit nieco vo velkom? Je vas desat kamaratov a chcete sa cez nieco taketo dostat. Prosim, znovu moznost vymyslat nieco. Prve, co mi pride do hlavy je zabezpecit to, aby sa nezamocili a nezamazali vsetky topanky, ale iba niektore. Idealne ziadna. Mozu sa tazsi a silnejsi „postavit na strategicke miesta“, alebo jednoducho niekto z nich prehodi dosku a jeden za druhym prejdu po nej. Mozu ju potom odstranit, odhodit stranou, alebo nechat tam. Znovu prehodenie do sveta softveru. Mate problem alebo nejaku tuzbu. Nieco je pred vami a vy poznate len jednu moznost. Tak sa jej budete riadit. Predstavme si zablatenu kaluz ako internet. Nejako sa tam dostat, urobit co je treba a dostat sa zas von. Ak je na 98% pocitacoch jeden softver, tak pouzijete to iste a na svoju ochranu alebo nepouzijete nic (a potom mozete znasat nasledky a nadavat na kazde pismeno abecedy), alebo sa budete chranit znovu niecim beznym, co moze pomoct, ale nemusi. Darmo budete po mlake behat v znackovych cizmach, ked v nich najdete dieru akurat v strede mlaky, ked sa voda, bahno a celkovo „to, co nechceme“ tlaci dnu. Ak si kupite znackove cizmy, ktore by vas stali znacnu cast vyplaty, tak by ste ich asi len tak hocikomu nepozicali. Ak by boli bezchybne, tak prejdete cez mlaku hore i dole a potom si ich vycistite. Budu sluzit vam. Ak sa prehodi doska, posluzi vam a posluzi aj ostatnym. Stacia obycajne topanky a trochu namahy s umiestnenim dosky. Je to ako porovnavat plateny softver, ktory si „zela byt pouzivany“ jednym clovekom a slobodny softver, ktory moze bez problemov pouzit hocikto. Samozrejme sa to da skombinovat a mozete chodit po doske v cizmach s tym, ze rovnako alebo podobne dobre moze po nej chodit aj niekto v celkom inych topankach. Ak moze byt slobodny softver, alebo konkretne z neho napriklad Linux nieco navyse, tak sa da predstavit ako doska. Nieco, co do mlaky akosi nepatri. A predsa moze patrit. Pozicia Linuxu je silna niekde inde, ako v beznom nasadeni. Dari sa mu na roznych serveroch a superpocitacoch. Tak, ako sa doska „hodi“ na stavbu niecoho z dreva, ci uz chcete postavit dreveny plot, chalupu alebo cokolvek tomu aspon trochu podobne. Inspiracia k prikladu prisla pri pohlade na to, ako sa doska pouzila na stavbe na urychlenie presunu tovaru vo furikoch. Cez vysoky prah alebo nejaku vyraznu nerovnost sa da doska a je tam. Den, druhy den ci stale. Patri to tam a pomaha to. Je to nieco navyse, co tam pridal veduci stavby alebo uplne obycajny (a slabo plateny) brigadnik. Za to nie je Nobelova cena, ale pochvala ano. Tipy pre pouzitie LiveCD LiveCD, alebo aktualne skor LiveUSB, je moznost vyskusat system na pocitaci bez toho, aby sa robili nejake zmeny v aktualnom systeme. Staci novy system vlozit, urobit vsetko potrebne a vytiahnut CD ci USB. Tato vlastnost ma mnozstvo vyhod a vyuziti. Tu su niektore z nich: • Zachranovanie dat z pevneho disku s poskodenym systemom, po zabudnuti hesla... • Rozdelovanie diskov, ktore je cez LiveCD velmi rychle a s mnozstvom moznosti. • Odstranovanie virusov a inej havede poskodzujucej jedine Windows z pevnych diskov alebo USB klucov. • Ukazka linuxovej distribucie ludom, ktory o nicom takom nikdy nepoculi. Za niekolko sekund sa spusti system so vsetkymi funkciami. • Testovanie hardveru a zistovanie aktualne zapojenych komponentov. Cez LiveCD sa da zistit presny typ sietovej karty, pamati a podobne. Taktiez zistovanie problemov, napriklad s pripojenim na internet. • Test pamate (ciastocne sa testuju tiez dalsie komponenty), ktory nevyzaduje ani nabootovanie. • Skutocne bezpecne surfovanie po internete, vyborne napriklad pri internet bankingu. • Nahradenie chybajucich programov. Ak potrebujete rychlo nieco napisat a nemate v PC kancelarsky balik, moze prist LiveCD system vhod. • Pouzitie specifickych linuxovych nastrojov, napriklad pre pokrocile cinnosti s wifi, spravovanim inych pocitacov na dialku alebo rozlicne nastroje pre prace v sieti. • Testovanie internetovych stranok. Stranka pisana vo Windows a cez LiveCD otestovana aj v Linuxe (ine pisma a podobne). Distribucia Slax je zaujimava tym, ze na asi 200MB dostala plne graficke prostredie i s kancelarskym balikom. Je to vela? Pre porovnanie, Bezny system s niekolkymi vacsimi programami alebo hrami zabera 5 az 50 GB. Co sa zmenilo za 10 rokov? Kniha Linux ako nieco navyse vznikla v roku 2010, ako prva kniha Greenie kniznice. Za tie roky sa samozrejme vela veci zmenilo. Ti, co boli dobre informovani, su zaskoceni menej ako ostatni – ale aj tak je vela veci uplne inych. • Mame rychly internet. To, co sa kedysi stahovali 3 mesiace, je dnes mozne za 30 minut. Mozeme sledovat v realnom case videa vo vysokom rozliseni a popri tom aktualizovat system, posielat zalohy na internet a komunikovat cez videohovor s celou triedou alebo firmou. • Kazdy ma smartfon. Najjednoduchsie mudre telefony dokazu ovela viac, ako najlepsie pocitace spred niekolkych rokov. Moderne telefony nahradili fotoaparaty, kamery, budiky, herne konzoly, knihy, mapy a atlasy, navigacie, MP3 prehravace, dialkove ovladace a este aspon desat dalsich veci. • Nie vsetko sa da povedat za spravne. V IT oblasti sa da stretnut aj s povinnymi aktualizaciami vo Windows 10, co sposobuje problemy. Taktiez posielanie udajov tretim stranam ci otvorene spehovanie. • Niektore technologie isli do zabudnutia. CD/DVD sa pouziva coraz menej, nahradzaju ich internet ci USB kluce. Taktiez sa coraz menej pouzivaju tlaciarne, kedze mnozstvo udajov sa da poslat elektronicky. Hovori sa, ze USB kluc a internet zachranili viac stromov, ako ktorakolvek ochranarska organizacia. • Smartfony nie su jedinou novinkou. Koho by napadlo, ze bude mozne platit v obchode hodinkami? Alebo ze sa na specialnu pamatovu kartu v telefone vojde viac udajov ako do stovky starsich pocitacov? Alebo ze budu automaticke preklady tak sikovne, ze prestanete potrebovat znalost cudzieho jazyka a uplne na to postaci telefon? • Ludstvo je coraz mudrejsie a umela inteligencia napreduje milovymi krokmi. Specialna umela inteligencia uz 4 hodiny od vzniku porazila najlepsie sachove programy ci akehokolvek velmajstra. V starsich hrach dokaze nova, vykonna umela inteligencia porazit siestich „zakladnych“ superov. Fotografie su uplne prehnane umelou inteligenciou a najdu na obrazku macku skor, ako ktokolvek z nas. Mame automaticke auta, ktore jazdia bez nehod. Kosacka alebo kolobezka ma viac inteligencie ako my a nove roboticke vysavace vysavaju lepsie ako my. • V Linuxe sa napriklad vyrazne zlepsili ovladace a tak to, co kedysi nebolo mozne, ide dnes niekedy lepsie a rychlejsie ako vo Windows. Emulacia je lepsia, jadro lepsie spracuje viac veci naraz – a pocet najlepsich pocitacov na svete (top 500) ma uz 500 pocitacov fungujucich pod Linuxom.