Linuxove distribucie Autor Vydavatel Licencia Vydanie GKBN Stanislav Hoferek Greenie kniznica CC-BY-NC-ND Prve (2018) 000101 O knihe Ked sa niekde spomenie Linux, pripadne linuxova distribucia, nejeden clovek si povie – to sa ma netyka, to je to divne, zlozite. Distribucii je niekolko stoviek a ulohou tejto kratkej knihy je predstavit niektore z nich a odpovedat na najcastejsie otazky. Kniha vysvetluje, co je to Linux a co linuxova distribucia. Ukazuje rozdiely medzi Windows a Linux a tiez odpoved na zakladnu otazku – preco je tych systemov tak vela? Na jednoduchych prikladoch ukazuje, ako si vybrat spomedzi bohatej ponuky. Prinasa tiez kratky prehlad linuxovych distribucii z krajin Vysehradskej skupiny – Polska, Ceska, Slovenska a Madarska. Knizka je urcena uplnym zaciatocnikom a ludom, ktori Linux nepoznaju. Obsah Linuxove distribucie 1 O knihe 2 Obsah 3 Co je to linuxova distribucia? A co je to Linux? 4 Ake su rozdiely medzi Linux a Windows? 5 Preco existuje tolko distribucii Linuxu? 7 Ake su najcastejsie a najznamejsie distribucie Linuxu? 9 Ake su distribucie z krajin Vysehradskej skupiny? 11 Podla coho si vybrat linuxovu distribuciu? 13 Aky system si vybrat na zaciatok? 14 Mozem mat vlastnu linuxovu distribuciu? 15 Par slov na zaver 16 Co je to linuxova distribucia? A co je to Linux? Povedat presne, co Linux je a co nie je, moze byt trochu komplikovane. Moze sa mysliet: 1. Jadro operacneho systemu 2. Jadro a zakladne, tzv. GNU, programy. Spravne povedane GNU/Linux, ale v praxi sa to casto skracuje jednoducho na Linux. 3. Distribucia Linuxu. O nich je tato kratka kniha. Ak sa niekto spyta, aky mate Linux, najcastejsie mysli distribuciu. Linuxova distribucia je kompletny system, ktory sa da nainstalovat na pocitac alebo ine zariadenie, podobne ako napriklad Windows. System je mozne pouzivat na najroznejsie ulohy a vacsinou sa da zadarmo stiahnut z internetu a napalit na CD/DVD, pripadne instalovat z USB kluca alebo ineho zariadenia. Linuxovych distribucii je velmi vela a velka cast z nich ma podobne vlastnosti. Niektore distribucie su uzko specializovane na konkretne vyuzitie, napriklad pre pocitacovy server alebo funkcnost na netbookoch. Linuxova distribucia = Jadro + zakladne GNU programy + dalsi slobodny softver Ake su rozdiely medzi Linux a Windows? Na internete je na mnohych miestach popisany cely zoznam rozdielov. Na to, ktory system je lepsi, si moze odpovedat kazdy sam. Na pocitaci je mozne mat viac nainstalovanych systemov a nieco, co moze v jednom systeme fungovat vyborne, sa na druhom mozno nebude dat pouzivat. Zakladne rozdiely: 1. Microsoft Windows je komercny projekt a jeho sirenie je viazane licenciami. Ak chcete mat legalne Windows v piatich pocitacoch, musite si zaplatit pat kopii. Linuxove distribucie su vacsinou zadarmo a system staci nainstalovat z jedneho media na vsetky pocitace. 2. Windows je uzavrety. Neviete, co presne v systeme na co sluzi, nemate k tomu zdrojove kody, niektore upravy nie su legalnou cestou mozne. Linux je otvoreny a mozete menit a studovat kompletne cely system. 3. Windows je system zamerany hlavne na mys. Aj ked sa niektore ulohy daju zjednodusit pouzivanim klavesnice, bez mysi je pouzivanie Windows v niektorych pripadoch nemozne. Pre Linux je velmi dolezity terminal, prikazovy riadok. Niektore zmeny je mozne urobit len cez textove prikazy, zatial co ine sa cez prikazy vykonaju omnoho rychlejsie ako klikanim. 4. Windows ma silnu poziciu v klasickych notebookoch a stolnych pocitacoch, na serveroch ci v svete mobilov ma prakticky nulove vyuzitie. Linux dominuje v telefonoch ci serveroch. Kazdy system ma svoje vyhody v akomkolvek nasadeni. V TOP 500 najvykonnejsich pocitacoch sveta je Linux alebo system Linuxu velmi podobny, zatial co skoro kazdy notebook kupite s predinstalovanym systemom Windows. 5. Windows je bezpecny pre velmi skusenych pouzivatelov, ktori vedia, na co vsetko si treba dat pozor a maju dobre nastavene bezpecnostne riesenia (povolene aktualizacie, kvalitny antivirusovy program a podobne). Linux je bezpecny aj bez velkych zasahov, vacsina hrozieb v svete pocitacov neublizi pouzivatelom Linuxu. 6. U Windows je zvyk instalovat programy cez stiahnutie instalacneho balika a nasledne klikanie. V svete Linuxu je bezne masove stahovanie programov cez specializovanu aplikaciu alebo cez textove prikazy. Vdaka systemu zavislosti zabera linuxovy system omnoho menej miesta v pocitaci. Odstranit alebo nainstalovat desiatky programov naraz je velmi jednoduche a rychle, navyse sa da popri tom venovat inym cinnostiam. 7. Mnohe specializovane aplikacie a hry funguju len vo Windows, alebo funguju vo Windows lepsie, ako v inych systemoch. Vacsina velmi popularnych aplikacii, ako napriklad Google Chrome alebo Mozilla Firefox, funguje rovnako v akomkolvek systeme. Hraci hier pouzivaju v drvivej vacsine pripadov Windows, a to tak pre lepsie odladenie hier pre tuto platformu, ako aj lepsie fungujuce ovladace grafickych kariet. 8. Windows vychadza zo systemu MS-DOS, Linux z Unixu. Pod povrchom vidno mnozstvo rozdielov, napriklad odlisne pouzivatelske prava ci inak pisane lomky pri zadavani presnej adresy. 9. Windows nema live system, jednotlive linuxove distribucie ano. Windows sa tak neda vyskusat pred priamou instalaciou (ak sa nerata virtualne prostredie), Linux ano. Staci spustit a system je mozne pouzivat bez vykonavania akychkolvek zmien na pevnom disku, dokonca i bez vlastnenia akehokolvek pevneho disku. 10. Windows je povazovany za standard a je dobre znamy skoro na celej planete. Linux na klasickom stolnom pocitaci je znamy hlavne u pokrocilejsich pouzivatelov pocitacov, pripadne v krajinach tretieho sveta - pretoze je zadarmo a existuju aj verzie, ktore rychlo funguju na slabom hardveri. 11. Windows je velmi popularny na desktopoch a zaroven je uzavrety. Znamena to, ze moze a aj spehuje svojich pouzivatelov. Tazko povedat, co sa kde dostane. Linux je uplne nezavisly a neposiela osobne data ani ine informacie bez vedomia pouzivatela niekam dalej. Preco existuje tolko distribucii Linuxu? V case pisania tohto clanku (12.6.2018) bolo na stranke Distrowatch.com presne 888 systemov a dalsich priblizne 200 je v tzv. cakacom liste. Preco ich je tolko? Vysvetlenie je v podstate velmi jednoduche: Kazdy system ma trochu iny ciel. Nie vsetci sa zameriavaju na vsetky oblasti a niektore systemy su uzko specializovane na jedinu cinnost. Je to ako porovnavat Ferrari a Jeep. Ktore auto je lepsie? Aku odpoved povie ten, kto denne prechadza cez komplikovany teren a len obcas vidi asfalt? A co odpovie pretekar, ktory ma rad rychlost nad 300km/h? Aj Ferrari, aj Jeep sa da pouzit na klasicke pouzitie v meste - no okrem nich to zvladne aj ovela beznejsie auto, ktore moze ponuknut napriklad lepsiu spotrebu paliva. Bude ten isty system pouzivat spisovatelka z Brazilie a hrac hier z Ruska? Nemusi. Ale moze. Ak by sme brali do uvahy len systemy, ktore su uvedene na Distrowatch, tak aktivnych systemov je (v case pisania tohto odstavca) 309. Po vyradeni pribuznych systemov, ako je BSD alebo Solaris, ostava 281. 167 systemov je vhodnych alebo da sa bez problemov pouzivat na desktope, teda na klasickom stolnom pocitaci alebo notebooku a na bezne ulohy. Uz takymto jednoduchym triedenim sme sa dostali na polovicu. Ostava napriklad pracovne prostredie. Niektore systemy mozete pouzivat prakticky s akymkolvek, ine maju len svoje riesenie... moznosti je neskutocne vela. Ak vyberieme jedno konkretne prostredie, napriklad sa nam paci MATE, znizime pocet vhodnych distribucii. V tomto pripade na 47. 47 je priblizne jedna sestina z celeho poctu aktivnych distribucii. Povedzme, ze sa nam pacia systemy vychadzajuce z Debianu. Uz tu mame 21 systemov. Tu je uz vyber jednoduchy. Ostali dva zname systemy, Linux Mint a Ubuntu MATE. Popri nich su napriklad rozne systemy, ktore sa specializuju napriklad na pouzivatelov v konkretnej oblasti. Ak sa vam zda, ze linuxovych distribucii je stale neprehladne vela, tak na tom nieco je. Pre pouzitie na server je vhodnych 66 aktivne vyvijanych systemov, ale realne sa na vacsie projekty pouziva akurat tak Red Hat, Debian, Slackware, FreeBSD a ich klony. Na mensie projekty mozno pouzit cokolvek, napriklad aj miniaturne systemy ako Alpine Linux alebo Clear Linux. Jeden z dovodov, preco je tak vela roznych linuxovych distribucii, je odlisnost v nazoroch. Podobne ako v politike alebo v ktorejkolvek oblasti, vsade su ludia, ktori chcu dosiahnut to iste uplne inymi cestami – pripadne dosiahnut nieco uplne ine. Dobrym prikladom je napriklad Ubuntu, Kubuntu, Xubuntu… vsetky tieto systemy chcu vytvorit dobry, lahko pouzitelny system, ktory sa da lahko rozsirovat. Maju rovnaky softver, ale nezhodnu sa v tom, ktore prostredie je to najlepsie. Rozdielov je samozrejme trochu viac, napriklad aj v zamerani na vykon hardveru, ale prave prostredie v tomto pripade rozdeluje. Inym prikladom je Debian a Devuan. Vacsina programov je uplne rovnaka, ale velky rozdiel je v spustani systemu. Na balik, znamy ako SystemD, je tolko protichodnych nazorov, ze sa kvoli tomu prerabaju cele systemy. Pretoze spustanie systemu je velmi dolezite a jednotlive moznosti su velmi rozdielne, casto to ovplyvnuje mnozstvo dalsich systemovych balikov. Predstavte si, ze mate dva timy specialistov na auta. Kazdemu timu dame jedno z dvoch identickych, starsich aut. Cim zacnu? Ako budu pokracovat? Je velka sanca, ze cerveny tim zacne opravou motora a prevodovky, kym druhy tim najskor vymeni chladenie a kolesa. Postupne z jedneho zakladu vzniknu dve odlisne auta, ktore budu v niecom, pripadne vo vsetkom lepsie, ako povodny model. Rovnako to funguje aj s Linuxovymi distribuciami a prispieva to k ich velkemu poctu. Ake su najcastejsie a najznamejsie distribucie Linuxu? Vacsina distribucii vychadza z inych, starsich projektov. Len skutocne minimum systemov na nicom nezaklada. Napriklad znamy Linux Mint zaklada na Ubuntu, pricom Ubuntu zaklada na Debiane. Tu je zoznam najznamejsich distribucii (abecedne): Arch Linux je velmi popularny system u pokrocilych pouzivatelov. Uvodne nastavenie nie je vhodne pre uplnych zaciatocnikov, ale ide o jeden z najviac otvorenych systemov. Arch Linux je rychly aj na menej vykonnom hardveri a neustale sa aktualizuje. Vhodne pre akekolvek prostredie. Debian je v prvom rade slobodny system. Je velmi popularny a mnozstvo systemov na nom zaklada. Nejde o system pre uplnych zaciatocnikov. Debian je mozne rozchodit na prakticky akomkolvek systeme. Najviac sa pouziva na serveroch a u skusenejsich pouzivatelov. Red Hat je serverovy operacny system s dlhou podporou a velmi konzervativnym vyberom programov. Ide o komercny projekt uspesnej linuxovej firmy, ktora sponzoruje aj projekt Fedora. Na rozdiel od Red Hatu, Fedora je uplne zadarmo a je velmi liberalna. Okrem ineho sa vo Fedore testuje, ktore baliky pojdu aj pre elitny system Red Hat. Gentoo je system pre velmi skusenych pouzivatelov, ktori davaju prednost detailnym nastaveniam a skladaniu systemu priamo zo zdrojovych kodov. Podobne ako Arch Linux, ide o velmi rychly system. Manjaro kombinuje rychlost a funkcie Arch Linuxu s jednoduchostou pouzitia Ubuntu. Manjaro zjednodusuje to, co neskusenych pouzivatelov odradza od Arch Linuxu. Mageia a PCLinuxOS su dva systemy, spolu s OpenMandrivou, nahradzuju kedysi uspesnu distribuciu Mandrake Linux. Systemy su jednoduche na obsluhu, ale maju blizsie k SUSE ci k Fedore nez k Ubuntu. Mint je v sucasnosti jedna z najznamejsich distribucii vychadza z Ubuntu a prinasa niekolko vlastnych nastrojov. Nie vsetci so zmenami suhlasia, ale pre vacsinu pouzivatelov ide o lepsiu verziu Ubuntu. Mint je vhodny pre uplnych zaciatocnikov. Slackware je cisty linuxovy system s minimom uprav, vhodny skor na server ako na bezne pouzitie. Nevyuziva zavislosti, co z neho robi velmi konzervativny system. SUSE je, podobne ako Red Hat, komercny system. Urceny je predovsetkym do firiem. Existuje aj volna edicia openSUSE. SUSE je stabilny a esteticky dotiahnuty projekt, pricom mnohe z jeho grafickych nastaveni funguju aj v textovej variante. Ubuntu je jednoznacne najznamejsi linuxovy system sucasnosti. Niekto vtipny raz povedal, ze Ubuntu je africke slovo pre „neviem nastavit Debian“. Ubuntu vychadza z Debianu a prinasa niekolko zmien, ktore ocenia hlavne novy pouzivatelia linuxoveho systemu. Na Ubuntu nasledne zaklada mnozstvo inych systemov, napriklad Linux Mint ci rozne narodne systemy. Komu sa nepaci Ubuntu s prostredim GNOME, moze vyskusat tiez Kubuntu, Xubuntu a dalsie systemy, vyuzivajuce ine pracovne prostredie. Ake su distribucie z krajin Vysehradskej skupiny? Z krajin V4, spravnejsie povedane Vysehradskej skupiny, pochadza 22 systemov. Tu je ich jednoduchy prehlad tych, ktore su aktualne aktivne vyvijane: Slax (CZ). Cesky projekt, povodne zalozeny na Slackware, ktory aktualne vychadza z Debianu. Ide o live system, ktory mozno spustit na prakticky akomkolvek hardveri a vykonavat s nim zakladne ulohy. Jeho hlavnou prednostou je rychlost a velkost. Spomedzi nastrojov mozno spomenut napriklad plnohodnotny internetovy prehliadac. SparkyLinux (PL). Povodne system zalozeny na Ubuntu presiel postupne k Debianu. Na rozdiel od vacsiny inych systemov pouziva menej caste prostredie Enlightenment (E17). SparkyLinux je zaujimavy tiez kombinaciou dobre otestovaneho zakladu (Debian) a mnozstva vlastnych nastrojov. 4MLinux (PL). Tato polska linuxova distribucia sa zameriava, ako nazov uvadza, na 4 oblasti: Maintenance (udrzba), multimedia, miniserver a mystery (hry). 4MLinux je nenarocny, plne nezavisly a stavany ako ako LiveCD. PLD Linux Distribution (PL). PLD je urcene skor pre skusenych pouzivatelov, ktori maju v oblube manualne upravy systemu. Vyhodou je mnozstvo pripravenych prostredi a podpora pre RPM instalacne baliky. PLD ma tak blizsie k systemom ako Fedora ci openSUSE, nez k Debianu. BlackPanther OS (HU). System pomenovany po ciernom panterovi je z Madarska a kombinuje vlastnosti roznych systemov. Graficke nastavenia na styl Mandrivy, Prostredie podobne Fedore, sprava ovladacov ako v Ubuntu a moznost instalovat programy cez drag&drop, ako v Mac OS X. BlackPanther OS je plne samostatny. Frugalware (HU). Frugalware je operacny system urceny pre skusenych pouzivatelov. Nezaklada na ziadnom inom systeme, ale pouziva balickovaci system Pacman, znamy napriklad z Arch Linuxu. Sulix (HU). Sulix zaklada na Fedore a je urceny predovsetkym pre skoly. S plnou podporou madarciny a zameranim na vzdelavanie ani neprekvapuje, ze vyvojarmi su priamo ucitelia. Greenie Linux (SK). Jedina slovenska distribucia je zamerana na pouzivatelov na Slovensku a v Cesku. Cielom je vytvorit lahko pouzitelny system a uzitocne liveCD. Greenie je tiez zamerane na citatelov a autorov knih a e-knih. Zaklada na LTS verziach Ubuntu. Pod Greenie patri tiez Greenie Galadriel (graficky system s absolutnym minimom softveru), Newtoos (neaktivne, kedysi vyrabane spolu s PC REVUE) ci Wesnoth LiveCD. Z krajin V4 pochadzaju aj tieto, uz nevyvijane systemy: BeatrIX (CZ), DANIX (CZ), Olive (CZ), Aurox (PL), Hakin9 Live (PL), JUSIX (PL), KateOS (PL), LinnexOS (PL), Linux-EduCD (PL), Linux+ Live (PL), Navyn OS (PL), PHP Solutions Live CD (PL), Pingwinek (PL), UHU-Linux (HU). Okrem tychto systemov sa moze spomenut tiez aktivny Q4OS, ktory je nemecko – ceskym projektom. Q4OS je podobny na Microsoft Windows a vie ho v niektorych oblastiach plne nahradit. Pozastaveny vyvoj ma Kiwi Linux, podobny slovenskemu Greenie, ale zamerany pre rumunskych a madarskych pouzivatelov. Jeden z najznamejsich systemov, Manjaro, pochadza ciastocne z nedalekeho Rakuska. Podla coho si vybrat linuxovu distribuciu? Ak si vyberate operacny system pre svoj pocitac, alebo ho chcete niekomu nainstalovat, je potrebne uvazovat nad nasledujucimi otazkami: 1. Da sa system aktualizovat? Je mozne nan instalovat nove programy? Na starsie verzie Linuxu alebo samozrejme aj ineho systemu moze byt problem nieco nainstalovat. Ak je system zastaraly, moze sa stat, ze o vychytavanie chyb sa uz nikto nestara a jednotlivym hrozbam nikto nezabrani. 2. Ide o vhodny system na moj hardver? Castym problemom bola v minulosti instalacia narocneho softveru na malo vykonny hardver. Vysledkom bola pomalost systemu, nizka vydrz na bateriu ci rozne problemy so zamrzanim. 3. Da sa system pouzit na tuto a tuto cinnost? Poziadavky mozu byt naozaj komplikovane a je potrebne ich dobre zvazit. Zatial co niektore systemy su stvorene napriklad na pracu s multimediami, pre ine je to uplne nepodstatne. Obrovske mnozstvo systemov ma moznost spustit sa v tzv. live rezime, bez instalacie - ale len mala cast z nich ma nastroje napriklad na diagnostiku pevneho disku. 4. Ak by nastal problem, ma s tym niekto pomoct? Ma system nejake forum a aktivnych pouzivatelov komunikujucich v jazyku, v ktorom rozumiem? Vybrat si nieco, co nikto nepozna a zaroven s tym nema kto pomoct, je zly napad. 5. Ako velmi sa chcem o system starat? Ci uz ste jeden z ludi, ktori chcu vsetko neustale nastavovat a vylepsovat, alebo radsej nieco raz pripravite a chcete to nechat tak, vzdy je velky vyber. Ktore to bude? Stava sa, ze napriklad v domacnosti sa pouzije nieco liberalnejsie s novymi verziami vsetkych programov, zatial co na pracu sa pouzije konzervativny system. Aky system si vybrat na zaciatok? Skuseny pouzivatel si vyberie system sam. Predsa len, moznosti ako zistit detaily o jednotlivych systemoch je jednoduche. Navyse sa da kazdy system vyskusat. Povedat, ktory system je najlepsi, je narocne a sporne. Kazdemu moze vyhovovat nieco ine. Debianove systemy: Debian je velmi striktny system a nie je vhodny pre uplnych zaciatocnikov. Niektore systemy, ktore z Debianu vychadzaju, su naopak velmi vhodne. Dobrym napadom je napriklad Ubuntu (pripadne Kubuntu, Xubuntu, Ubuntu MATE a podobne), Linux Mint, elementaryOS, ZorinOS, Deepin, PidguyOS... Redhatove systemy: Cokolvek vyuzivajuce RPM baliky je jednoduche na pouzitie, s vynimkou vyrazne konzervativnych systemov. Mandriva bola najznamejsim systemom pre zaciatocnikov v minulosti, nahradza ju PCLinuxOS, OpenMandriva ci Mageia. Mozem mat vlastnu linuxovu distribuciu? Teoreticky aj prakticky, ano. Staci zobrat jeden z funkcnych systemov a prisposobit si ho, alebo postupne urobit vlastny system od zakladov. Na druhu stranu, niekedy je tazko povedat, co uz je samostatna distribucia, a co nie. Podla niektorych ludi nie je distribuciou ani Ubuntu a je to len upraveny Debian. Pre inych je kazdy spin, kazda uprava, samostatnou distribuciou. Pravda je vacsinou niekde uprostred. Moj osobny nazor je ten, ze aby sa projekt mohol povazovat za linuxovu distribuciu, musi mat: 1. Nieco, co ine systemy nemaju 2. Urcenie pre konkretnych ludi 3. Moznost kontaktovat aktivnych vyvojarov, akakolvek spatna vazba 4. Musia to aj vyvojari povazovat za linuxovu distribuciu Na zaklade tejto logiky povazujem napriklad Kubuntu ci Xubuntu za samostatne distribucie, ktore su vytvarane inou skupinou ludi. Ak niekto urobi vlastny system a oznaci to za novu distribuciu a prikladne sa o dielo a pouzivatelov stara, tak by to distribucia mala byt. Casto sa prebera, ci mozno slovensky projekt Greenie povazovat za distribuciu. Nazory su velmi odlisne a oznacenie Greenie za distribuciu je skutocne sporne. Pre mnohych je skor dolezite, ci vsetko dobre funguje a plni ulohu – prisposobit Ubuntu pouzivatelom na Slovensku a v Cesku. Par slov na zaver Ulohou tejto knizky je zvysit povedomie o jednotlivych linuxovych distribuciach. Zmenit „je toho priserne vela“ na „mam si z coho vybrat“. Rozsirit obzory, ukazat rozne moznosti a nenasilnou formou ukazat Linux pre ludi, ktori sa s nim nikdy nestretli. V case, ked som s Linuxom zacinal ja, som bol dost zmateny. Poznal som len jednu moznost, jeden sposob uvazovania. A dnes? Nech sa pozriem na cokolvek, tak si uvedomim, ze je viac roznych moznosti. Napriklad som nechapal, naco mam pisat dlhe prikazy na to, aby som nainstaloval jeden program. Dnes pouzivam skratku na jedno pismeno, aby som nainstaloval aj 10 programov naraz. Tak isto som nechapal, preco su v Linuxe ine programy ako vo Windows. Teraz pouzivam tie iste v obidvoch systemoch. Ak s Linuxom naozaj nemate skusenosti, vyskusajte si ho. Potrebujete len pristup na internet, volny USB kluc ci DVD disk a trochu casu. Alebo sa da vyskusat praca s Linuxom vo virtualnom prostredi, napriklad cez Virtualbox. Ak mate zaujem o vyskusanie niecoho noveho, nic to nestoji, je to rychle a vsade na internete najdete pomoc. Jedna pekna myslienka na zaver. Ak sa vam nieco paci, mozete sa zapojit. Pomoct s tvorbou, prekladat, hladat a ohlasovat chyby. Byt viac, ako len pouzivatelske cislo. Mozete byt tam, kde sa nieco deje. Byt sucastou, nie len pozorovatelom.