List do neba Martina Bachratá Autor Vydavateľ Licencia Vydanie Autor obálky Martina Bachratá Greenie knižnica CC-BY-NC-ND Prvé (2021) Stanislav Hoferek O knihe Básnická zbierka „List do neba“ je tak trochu netypická svojim obsahom, ale za to myslím si, že vhodná do tejto našej aktuálnej doby, kedy sa máme na chvíľu zastaviť a ponoriť sa do vlastného vnútra. Môže sa stať takým odrazovým mostíkom v mnohých našich smerovaniach v živote. Je pravý čas na zmenu, na zmenu v nás samých. Zbierku „List do neba“ som písala v rôznych mojich etapách života. Sú poňaté viac menej duchovne, tak, aby ste sa nad nimi možno aj zamysleli a prehodnotili svoj život, názory, myšlienky, správanie. Básne sú písané z hĺbky môjho vnútra, úprimne, od srdca a s láskou. Myslím, že v týchto modlitbách, listoch , prianiach a poďakovaniach za to, čo máme sa mnohí z vás nájdete. Možno aj vy ste niekedy chceli napísať takýto list do neba, ale niečo vám v tom bránilo, alebo ste nemali odvahu zobrať pero a svoje pocity, myšlienky, poďakovania dať na papier. Obsah List do neba 1 O knihe 2 Obsah 3 AMEN 5 ANJEL BEZ KRÍDIEL 6 ANJEL S JEDNÝM KRÍDLOM 7 ANJEL 8 BARIÉRA 10 BOŽIA LÁSKA 11 BOŽIA ODMENA NIE JE ZADARMO 13 CESTA DO RAJA 14 CESTOU NECESTOU 16 ČAS NA ZMENU 17 ČISTÁ HRA 18 DOBRÉ CNOSTI 19 DUŠIČKOVÁ 20 HODINY 21 HRÁČI 22 HVIEZDA PRIANÍ 23 CHRÁŇME SI 24 KAM SA LÁSKA SCHOVÁ 25 KAŽDÝ SÁM ZA SEBA 26 KRÍDLA 27 KÝM SME (SOM) TU 28 LÁSKA Z GOLGOTY 29 LIST DO NEBA 30 ĽUDIA verzus KRISTUS 31 MODLITBA ZA OBRÁTENIE 32 NA JEDNEJ LODI 33 NIEKEDY SA NECHÁPEME 34 ORIGINÁL 35 PAMIATKA ZOSNULÝM 36 PANE 37 PÓDIUM ZVANÉ ŽIVOT 39 POMOC ZHORA 40 POSOLSTVO ANJELA 42 POTOMOK 43 POZRI 44 PRAVÁ HODINA 45 PREČO LÁSKA BOLÍ? 46 PREŽIJEM 47 RAZ PRÍDE POSLEDNÝ DEŇ 48 S LÁSKOU 49 SNY 50 SPRÁVNE KROKY 51 SÚDNY DEŇ 52 TAJNÝ OBRAZ 53 TRI BODKY 54 UNIKÁT 55 VIANOČNÁ 56 ZOBER 57 ŽIVOT PODĽA PRIKÁZANÍ 58 AMEN Zbytočne čakáme na pekné chvíle, zbytočne sa skláňame, prosíme vrele, pekného slova sa nikdy nedočkáme, nadávok, urážok je nám dostatok nadelené. Zbytočne sa nádejame milého chovania, výsmechu dostávame bez prestania, to, čo tu chýba je prostá láska i pokora, trochu úcty voči nám, čo by nás pookriala. Zbytočne dobré skutky dávame im pred oči, darmo milé srdce rozdávame od veky, aj tak sa nám vždy chrbtom otočia, smiechom ponížia a dvere zatvoria. Zbytočne sa môžeme stále rozdávať, zbytočne sa núkať, denne im pomáhať, toto ich chovanie už volá do neba, ak sa nestane zázrak, príde potopa. A tak, prosíme Boha nech už zasiahne, nech sa všetko zlé konečne pominie, nech zavládne medzi nami večný mier, modlitba nech stúpa hore z našich pier. Amen. ANJEL BEZ KRÍDIEL Zostrelili anjela, dolámal si krídla, teraz sa už na svet, zo zeme len díva... Márne veril na lásku večnú, slzy močia jeho dušu nenaplnenú, zostala mu bolesť a jazvy v srdci, to, čo malo prísť, je už v konci. Teraz objíma už len svoje krídla, kto mu nové nasadí, Boha sa pýta, ešte prejde dlhý čas, kým všetko prebolí, kým sa zmieri s tým, že sny sa skončili. Miloval ju takú, akou si priala byť, po všetkých stránkach, chcel s ňou žiť, no krutá skutočnosť im stála v ceste, zmarila plány, to, čo chceli ešte. A tak musel padnúť, aby raz opäť vstal, aj keď s touto možnosťou, vôbec nerátal, teraz svoje krídla musí obetovať nebu, aby jedného dňa, spravil šťastnú inú ženu... ANJEL S JEDNÝM KRÍDLOM Som anjel s jedným krídlom, zlomeným, pod vlastným krížom, nesiem ťarchu svojich vín, do neba volám, Bože, odpusť mi. Spadol som z výšky, kde už mrakov niet, schúlený v klbku ako líšky, musí teraz všetko prebolieť. Modlitby moje vychádzajú zo srdca, duša tíško šepká, anjel, prebuď sa! Nenadišla ešte tvoja chvíľa, tvoje krídlo scelí vyššia sila. Príde čas, kedy dorastie ti i druhé krídlo, a tvoje srdce sa opäť láskou naplní, do života ti vstúpi niekto, a ty vezmeš svoj osud za opraty. A ja, anjel takmer bez krídel, čakám tu v nádeji na Teba, že si ma nájdeš a ku mne podídeš, a už nebudeme vedieť žiť bez seba... ANJEL Dotkol sa ma anjel čistý, jemným vánkom pohladil moju tvár, do objatia si ma vložil, svojimi krídlami ma poláskal. Tým vánkom mi dáva znamenie, že ma chráni a je pri mne, v ťažkých chvíľach, nech nemám strach, že zostane navždy pri mne, nech som kľudná, že neodíde. V jednej noci, po polnoci, ukázal mi svoju tvár, svoje telo sťa by v dyme, videla som jeho ruky, vzopäté v modlitbe si uchoval. Zo seba nevydal ani hláska, v svojom tichu dal mi znať, že v pokore je skrytá láska, a v poklone skončil na kolenách. Moja úcta i vďaka patrí jemu, že i bez slov mi vedel tak veľa povedať, a moje modlitby siahajú až k nebu, lebo takýto zázrak nie každý môže mať. Ten pokoj vo mne trval celý čas, strach nemal v mojom vnútri miesto, a či sa s ním stretnem ešte raz, ja ďakujem Bohu i za tú chvíľu, opäť, zas a zas. BARIÉRA Vysoký plot medzi nami, bariéra, čo pohla našimi snami, hádžeme do seba trpké slová, kto viac zraní, ten viac bodá. Pľujeme si do tváre, naše mená sú nám už neznáme, jeden druhému kopeme si hrob, nenávisť je už ako pole plné bômb. Vlastná ľudskosť sa nám kdesi stratila, brat nepozná brata, všade sa len zabíja, kam to spejeme a kde sme sa to dostali, keď láska sa vyparila ako voda v pohári? Kam speje tento náš svet, keď namiesto kvetiny, držíme meč? Boh nad nami plače, i všetci naši anjeli, ak sa nezmeníme, skončíme v pekle upálení. BOŽIA LÁSKA Možno máš milión dôvodov ma zavrhnúť, tisíc možností ma zapredať, v samotnom pekle pochovať, z pomedzi svojich detí ma odvrhnúť, no tvoja láska to nedovolí, tvoja všemohúcnosť nedopustí. Mohol by si mi hádzať polená pod nohy, nepriateľov každý deň za mnou posielať, za to, že neodriekavam tvoje modlitby, hriešna som a k tebe sa zabúdam utiekať, no tvoja láska ma vždy ochráni, po slzavých lícach zakaždým pohladí. Možno si nie vždy na mňa pyšný, i vieš sa hanbiť za moje činy, anjelov neraz posielaš za mnou, aby som si uvedomila čia som, lebo tvoja láska je tak silná, že roztaví i pevné ľady môjho bytia. Mohol si ma poslať už niekoľkokrát do záhuby, ukončiť môj život, ktorý bol na ruby, zasypať chorobami, z ktorých niet návratu, urobiť čokoľvek, zoslať na mňa pohromu, no tvoja láska ma miluje takú aká som, chceš, aby som bola tebe i svetu prínosom. A tak ti teraz zo srdca ďakujem, že každý deň mi dávaš novú šancu, svoje oči k nebu smerujem, a túto modlitbu ti z lásky darujem, lebo bez teba to nie som ja, len tri bodky a holá veta bez života… BOŽIA ODMENA NIE JE ZADARMO Koľko toho by sme chceli od života? Ale, čo chce od nás Boh, to sa nikto nepýta. Zhŕňame k sebe len majetky a peniaze, ale pomôcť druhému nezištne, to nepoznáme. Mohli by sme sa raz pozrieť vôkol seba, či niekomu netreba snáď podať vodu, či kúsok chleba, podať zvyšný odev, ktorý nám už netreba, len v skrini visí a moľa ho obžiera. Tých na ulici s Nota Bene je už veru dosť, nájdu sa i v našom okolí takí, čo potrebujú pomoc, možno váš sused, priateľ, či váš brat, stačí oči otvoriť a nie sa za tmavé okuliare schovávať. Pomôž blížnemu, keď sa ti príležitosť naskytá, nikdy nevieš, kedy odbije tvoja posledná hodina, kedy možno ty, skončíš na tej ulici, a niečia ruka ťa zdvihne v tomto blázinci. Lebo šťastie chodí po ľuďoch a nie po horách, i ty si dobrý človek niekde vo svojich útrobách, aj keď máš toho toľko a nevieš čo s tým, na onen svet si to nevezmeš, to ti zaručím. Ver, že Boh odmení každý jeden tvoj dobrý skutok, je to prvý krok na tvoj nebeský stupienok, a čo urobíš s láskou pre svojich blížnych, to sa ti vráti v tvoj deň súdny. CESTA DO RAJA Kam sa to uberáš, človeče bezbožný? Kde ľudskosť strácaš? Hriechmi odetý. Zlosť, závisť a pýcha, sú ti bližšie, než láska, prajnosť a pokora, cnosti večné. Od Boha si vzdialený, s diablom za dobré, vlastný brat ti je cudzí, a cudzí sú tí najlepší. Na rodičov dvíhaš ruku, kamarátov vrelo objímaš, na rodinu hádžeš špinu, a tých druhých, medovými slovami obsýpaš. Radšej máš srdce z kameňa, ako láskou obmäkčiť zlo, tvoj hnev sa na krv premieňa, ako konať každý deň dobro. Bližšie ti je raniť duše, než svojim blízkym pomáhať, si len kráľom svojej biednej púšte, na večný život môžeš začať zabúdať. Dnes si možno hrdinom, zajtra z teba môže byť sluha, čo sa chce zachrániť modlitbou, keď sa pod tebou bude prepadávať pôda. Potom si už spomenieš , na najvyššieho Boha, na kolená pokľakneš, vyhŕkne i slza. Budeš prosiť o odpustenie, nech zmyje z teba všetky hriechy, v srdci cítiť obrátenie, veď chceš skončiť v samom raji. CESTOU NECESTOU Cesta je ďaleká, čas sa nám kráti, život nám preteká, pomedzi prsty. Koľko prekážok, máme ešte zdolať, koľko lások, musíme milovať? Cesta je tŕnistá, kolená odreté, budúcnosť neistá, kríž si nesieme. Cestou necestou, ťaháme si naše viny, pred Božím súdom, schovávame chyby. Aj tak cesty cieľ, nás čaká rovnaký, lebo On to tak chcel, že budeme súdení. ČAS NA ZMENU Keď sa ti svetlo mení na tmu, a deň na noc, otvor svoju detskú dušu, anjeli ti prídu na pomoc. Čaro nočných hviezd, nech ti je zázrakom, praj si niečo krásne len, nech stane sa, čo ti bolo iba snom. Svätojánske mušky ti budú svietiť na cestu, mesiac ukazovať smer tvojmu životu, i v kúsku tmy sa nádej ukrýva, na lepšie časy sa vždy blízka. Neobzeraj sa nikdy dozadu, čo bolo bolo, teraz je čas na zmenu, nikdy nie je neskoro začať odznova, otvoriť svoje „JA“, nech sa na seba podobáš. ČISTÁ HRA Veľa je hráčov, málo je kariet, každý chce vyhrať a nikto umrieť, esá v rukávoch schovávať chcú všetci, vyložiť ich na stôl, však dokážu len borci. Hrať čistú hru dokáže len ľudí pár, a ukázať všetkým svoju pravú tvár. Málo je čestných hráčov, čo hrajú podľa pravidiel, vedia sa pozrieť priamo do očí a sú fér, nie jeden podvodník by im možno závidel, ak za svoj život by pocítil chlad väzenských ciel. Oplatí sa poctivo žiť svoj život až do konca, nemusíš mať potom pocit zúfalého vyhnanca, nemaj prosím myšlienky, že život sa s tebou zahráva, uvidíš na konci cesty,, že kto je posledný, ten vyhráva. Pred Najvyšším sme si všetci rovní, nikto nie je viac, či menej, preto konaj vždy v dobrej vôli, čistou hrou a v jeho mene. DOBRÉ CNOSTI V pokoji je moc, v láske sila, pokory maj dosť, milovať nie je chyba. Radosť maj v duši, pekné slovo rozdávaj, dobrota ti sluší, úprimnosť neskrývaj. Ak máš veľa, neboj sa dať, všetko sa ti vráti, treba vydržať, trpezlivosti sa denne uč, dobro konaj, zlému sa odnauč. Pýcha nech ti nie je pánom, úsmevom obdar každého i z ruží záhon, objatia sú viac než slová, pred dobrom sa i had schová. Každý deň rob skutky dobré, srdce maj vždy krásne skromné, čistá myseľ, to je výhra, za čnosťami sa nebo skrýva. Preto snaž sa byť ľudským človekom, kým prejdeš týmto životom. DUŠIČKOVÁ Už nie ste tu medzi nami, zostalo len prázdne miesto v srdci a slzy v dlani, spomienky na vás zostanú v nás naveky. Nádherné príbehy v myšlienkach ukryté, nikto nám ich nevezme, ostanú s vami spojené. Premenení na anjelov, chránite naše životy, spojení sme s vami v snoch, i v našej duši ste denne vítaní. Všetko to, čo ste chceli v nás zanechať, sa uchová, kým tu budeme, ste prítomní i v našich modlitbách, večné svetlo i pokoj vám vyprosujeme. V nádeji na stretnutie, budeme žiť tento život až do konca, a potom raz tam hore, stretneme sa u Otca. Amen. HODINY Mnohokrát nám život preteká, ako piesok v presýpacích hodinách, zrnko po zrnku, deň po dni, niekedy ani nevieme, čo sme stratili. Čo nám daný deň ponúkol, často vietor v nás ho odfúkol, stres a zmätok v samých sebe, kopeme si jamy, mne i tebe. Ale z piesku sa len míňa, či to je dáky skrat, či chyba? Raz sa hodiny presypú, a náš život sa zľahne pod zem nečistú. Už nebudeme môcť otočiť naše hodiny, a zopakovať si všetko bez viny, preto majme všetci na pamäti, že sme tu len raz, ako Božie dietky. Boh nám dáva šancu každé ráno, bez toho, či sme boli dobrí, a či zlí, máme možnosť konať dobro, pre seba, ale i pre druhých. HRÁČI Čas sa nám každým dňom kráti, dokedy budeme v tomto živote hráčmi? I hercami, čo skrývajú sa za maskami, to, čo urobíme druhým, sa už späť nevráti. Maľujeme ľuďom medové motúzy, za falošným úsmevom skrývame podrazy, kam to chceme až dohnať? Dobro máme mať v sebe, nedá sa kúpiť, ani zohnať. Skončime s tou zlobou, nie sme na tejto zemi len tak náhodou, máme isté poslanie, lásku rozdávať, to, čo spravím tebe, raz sa budem z toho spovedať. Preto dajme šach-mat tejto hre, čo sa má skončiť, nech odíde, každý máme iný osud, ale istý cieľ, na konci nás bude súdiť Spasiteľ. HVIEZDA PRIANÍ Pozerám na oblohu, hľadám hviezdu prianí, veriť na údel osudu, že mi môj sen splní? Už toľkokrát som ju hľadala, modlila sa k nej, za búrky i za dažďa, svoje túžby vkladala do nej. Jej žiara mi neraz oslepila oči, no potom zrazu zmizla, tma ujala sa svojej moci a moja nádej zrazu stíchla. A tak stále sledujem tmavé nebo, verím na zázraky, že raz sa objaví moje svetlo, čo moje srdce láskou naplní… CHRÁŇME SI Chráňme si seba, chráňme si svoje šťastie, je ako pavučina utkaná, jemná, krehká. Chráňme si našu lásku, jej patrí celý svet, nemajme ju v zámku, krajšieho citu, veru niet. Chráňme si svojich blízkych, tých nikto nenahradí, vedia pomôcť v chvíľach ťažkých, keď sa nešťastie na nás obráti. Chráňme si všetko to krásne, čo vo svojom vnútri skrývame, ale iba pre tých správnych ľudí, čo vážia si naše dobro úprimne. Chráňme si to, čo je nám vzácne, a Pán Boh sa už o nás postará, dopraje nám lásku, šťastie i nádej, o nič inšie sa už potom nestaraj. KAM SA LÁSKA SCHOVÁ Kam sa láska schová, keď už je srdce plné? Vzlietne ku hviezdam, do nebeských brán, a tam tíško počká, kým zo srdca ubudne, z lásky ho opäť doleje. Niekedy viac ľúbime, niekedy žiaľ menej, keď sa na svoju ženu, pozeráme v hneve. Ale kto miluje, miluje všetkými zmyslami, vtedy zo srdca, láska neubudne. Odpustí všetky, malé šarvátky, v silnom objatí, všetko napraví. KAŽDÝ SÁM ZA SEBA Spúšťame sa životom, letíme i ponad mraky, to, čo zažívame každým dňom, je kľúčom od nebeskej brány. Záleží len na nás, ako sa postavíme voči sebe, ale i voči druhým okolo nás, či zatvoríme pomyselné dvere, a pôjdeme ako nás vietor zaveje. Alebo ukážeme svetu svoju tvár, budeme tvárniť vlastnú dušu, aj keď problém má mnoho strán, treba nájsť v ňom tú dobrú. Možno nám to podlomí kolená nejeden raz, prišli sme sem, aby sme zistili kto sme zač, toto je len príprava na život večný, nie úsečka, kde raz všetko skončí. Náš život nie je len bodka na konci vety, za bodkou je i čiarka, prísľub Boží. Nebuďme ako ovce zo stáda, každý bude stáť sám pred súdom, každý dobrý skutok sa nám ráta, majme ľudskosť pred vlastným vnútrom. Milujme sa, milujme i tých druhých, hľadajme holubicu spomedzi toľkých vrán, dnes sme tu, zajtra možno už len slzou v očiach blízkych, nech si zaslúžime vykúpenie našich i Kristových rán. Amen. KRÍDLA Dostala som krídla, dal mi ich môj anjel, z výšky sa na mňa díva, vraj, moje šťastie našiel. Nasadila som si krídla, nech skúsim to, čo ma čaká, je nádherne, keď láska sa dotýka, ako to, keď na kolená padám. K oblakom ma vyniesli moje krídla, ja vidím zrazu svet oveľa krajší, som šťastná, že ku mne prišla, pozdravila a sadla si mi na pery. Niet krajšieho pocitu v mojom srdci, v očiach vidieť hviezdy jas, tie rozhovory do polnoci, priblížili k sebe nás. KÝM SME (SOM) TU Nepoznáš odpovede na moje otázky, nevidíš moje sny za mojou dušou, nepodlezieš všetky staré prekážky, ktorými som si musela prejsť, bosou nohou. Nemáš predstavu o mojich prianiach, túžbach, čo ukrývam vo svojom vnútri, všetko je schované v holých vetách, v kvapkách dažďa, čo mi stekali po tvári. Moje topánky sú ti tesné, neprešiel si v nich ani míľu, súdiť druhých je vraj hriešne, tak sa zastav, porozmýšľaj aspoň na chvíľu. Nikdy si neprečítaš, hrubú knihu môjho osudu, v obchodoch ju nemajú, v knižniciach ju nenájdeš, vždy si ži svoj život a neber si ma na mušku, netušíš, dokedy si tu a či sa vôbec dožiješ... LÁSKA Z GOLGOTY Pod krížom z Golgoty, kvília hriechy naše, chceme sa dostať z temnoty, ujsť z tej horiacej mašle. Každý deň pykáme za skutky svoje, dotknúť sa nebies, nie je tak ľahké, padáme na kolená, padáme na ústa, nič nie je horšie ako pekelná samota. Rany na srdci, bolia viac než smrť, kam sme sa podeli, hlava nepozná krk, bez chrbtovej kosti, kráčame vpred, blúdime v hriechoch, nepoznáme správny smer. Zúfalé výkriky do neznáma, nepoznajú svoju adresu, Boh aj tak s nami ráta, pozná každého z nás podstatu. Každý deň nám však dáva znamenie, ako získať večné spasenie, stačí sa ponoriť do svojho vnútra, nájsť pravé Ja a lásku, ktorá pramení zvnútra. LIST DO NEBA Ruka drží pero, pero ťahá písmo, písmo vyjadruje moje pocity, čo sa vo mne deje, vieš len ty. Každý deň moje oči hľadia k tebe, každú sekundu prosby letia v tvojom smere, či sa opäť raz stane zázrak, a ja ucítim tvoju lásku, aspoň náznak. Píšem ti už aspoň po stý krát, vypísané perá už nespočítam, moje slzy zmáčali už asi tonu papieru, neskonči nikdy to, čo si ušil na mieru. Nezatrať to šťastie, čo je v nás, neurob tri bodky na konci toľkých krás, nerozdeľ náš osud na dve časti, čo si spojil, nech trvá do večnosti. Ty dobre vieš, čo si prajem, celý život o to stále bojujem, tak nestrať svoju drahú ovečku, veď si jej dal nádej do vienku. A tak vkladám svoj list do obálky, modlitbou ho vyšlem do diaľky, nech anjeli ti donesú moju správu, že na Zemi je žena, čo prosí o záchranu. ĽUDIA verzus KRISTUS Ľudia hádžu na ramená druhých vlastné viny, pred vlastným vchodom zahladia svoje špiny, a ty nás Pane učíš v druhom oku nevidieť smietku, lež pozrieť sa do svojho vnútra a zbaviť sa hriechu. Ľudia radi ohovárajú za chrbtami, ale pozrieť sa pravde do očí, na to by nemali, a ty nás Pane učíš hovoriť vždy s láskou, vidieť v druhom brata a nezápasiť s diablom. Ľudia vypúšťajú z úst slová nekalé, zraňujú tým naše srdce bezbranné, a ty nás Pane učíš nevyvyšovať sa nad slabším, dať i to posledné čo máme, dušiam úbohým. Ľudia neustále v sebe pestujú svoj hnev, na svojich blízkych chrlia strašný rev, a ty nás Pane učíš všetkých milovať, kajať sa, modliť a dobro rozdávať. Ľudia často zabúdajú na teba, že ich možno raz môže čakať štedrá odmena, a ty si nás Pane svojou krvou vykúpil, tretieho dňa vstal a večný život prisľúbil. MODLITBA ZA OBRÁTENIE Krížik na čelo, objatie a pusa, požehná náš každý deň, i keď nás skúša, modliť sa nie len ráno a večer, ďakovať za všetko, veď len tak za nás neumrel. Zoslal nám anjela, aby nás chránil, pred zlom i pred pádom, aby nás ochránil, umrel na kríži, aby sme raz boli spasení, v nebi sa tešili, hriechov sa zbavili. Milovať budeš svojho blížneho, celým svojim bytím, ako seba samého, nech nie je na svete toľko zla a nenávisti, toľko vojen, chýba nám kúsok obyčajnej ľudskosti. Otvorme svoje srdce tomuto životu, aby mal pre nás tú pravú hodnotu, nech vychádzajú z nás len slová plné lásky, a raz sa nám toto dobro určite vráti. Nachádzajme krásu v každodenných momentoch, tešme sa z maličkostí ako deti, ktoré chodia ešte po štyroch, majme neustále úctu voči sebe i voči druhým, aby sme boli pripravení na deň súdny. Viem, že dokážem to i ja, a že dokážeš to i ty, a každý jeden, čo sme tu, na tejto Zemi, aby naplnil sa zmysel prečo tu žijeme, budem sa za to modliť, za naše obrátenie. NA JEDNEJ LODI Všetci sme na jednej lodi, na každého rovnako slnko svieti, každý si nesieme ten svoj kríž, preto konaj dobro a nikomu neublíž. Táto doba nie je ľahká, a to pre žiadneho človeka, každá jedna chvíľa ťažká, skúša našu lásku, ľudskosť, od stvorenia. Každý máme v živote to svoje trápenie, bremeno je však také veľké, koľko unesieme, zvládnuť každý deň, padnúť a opäť vstať, zdvíhať svoju úroveň. Preto neklesajme teraz na duchu, pozbierajme silu, lásku, i k nebu modlitbu, začnime mať radi najprv svoje Ja, potom dokážeme ľúbiť všetkých okolo seba. Budeme rásť vo svojom vnútri, i naše myslenie sa umúdri, bude sa nám ďalej kráčať ľahšie, s úsmevom a so srdcom na mieste. NIEKEDY SA NECHÁPEME Niekedy sa nechápeme, nevidíme bolesť v nás, to, čo nás trápi prehliadame, nechceme vidieť vo veciach jas. Niekedy sa nechápeme, nevieme sa vcítiť do druhých, radšej nemý zostaneme, chceme zostať bez viny. Niekedy sa nechápeme, nechceme vidieť pravdu právd, dávame si čierne okuliare, zakrývame si uši v klame poloprávd. Niekedy sa nechápeme, empatia stráca ten svoj šat, radšej sa pozeráme na predstavenie, ako lásku celou dušou prežívať. Niekedy sa nechápeme, pritom stačí tak málo, otočiť si svoje pozície, A pochopíme, čo sa stalo. ORIGINÁL Každý sme originálom na tomto svete, tak ako nás Boh stvoril, žijeme denne, tvarujme neustále svoju dušu, myseľ i telo, aby sme raz pred Pánom stáli hrdo a smelo. Prečo si ničíme plastikami našu krásu? Tak ako sme boli stvorení, tak nám naše časti najviac sadnú. Prečo sa niekedy nepáčime sami sebe? Keď nás raz niekto bude vážne milovať, tak práve preto,aký sme. Naše pochmúrne myšlienky premeňme na jasný lúč, čo rozžiari tvoju tvár, ale i srdce, tak to skús, lebo nezáleží na tom vôbec ako vyzeráš, ale akú príťažlivú iskru v sebe ukrývaš. Môžeš mať i mnoho šedín v skorom veku, hlbokých vrások, čo tiež patria k tvojmu životu, ale ak si dobrým človekom, nemáš sa čoho báť, pravá láska si ťa nájde a bude ťa mať takéhoto rád. Nepozeraj každú chvíľu na váhu, či nejaké to kilo išlo dole, radšej sa ľúb presne taká aká si, lebo preňho si to jediné, v láske neexistuje žiadna matematika, či iné predmety, platí iba, že dvaja tvoria jeden celok, ako dva magnety. Pozri sa na seba ešte dnes do zrkadla, a nahlas si povedz, ako sa máš veľmi rad/-a, niet krajšieho človeka na Zemi, čo sa na teba pozerá, už teraz si bytosťou, čo urobila krok vpred a svoje šťastie vyhrala. PAMIATKA ZOSNULÝM Zapálené sviečky, pekné i smutné spomienky kolujú v nás, hodiny smrti našli i výčitky, skryté nevypovedané, zastavil ich čas, nemé výkriky pohltil len prach, a nám prichádza zaspomínať si zas, na našich blízkych zosnulých, čo zostali nám navždy v srdciach, snáď už v nebesiach spokojných, už neplačú a netrpia v bolestiach, anjelský zbor dávno zasadol, počuť ten úžasný chór, že Pán Boh ich k sebe privolal, sú milovaní a tešia sa v Ňom, my tešme sa tiež z tejto chvíle, nežiaľme nad studeným kameňom, oči zodvihnime do nebeskej ríše, vďaku vzývajme úprimnou modlitbou, naši milí sú nám stále na blízku, v každom zázraku, čo sa nám udeje, v každom dni v našom živote, preto pokoj si vo svojom vnútri navždy uchovajme. PANE Pane, ja skláňam hlavu pred tebou, ty ma vždy vedieš hustou tmou, ty poznáš všetky moje hriechy, ja neschovám sa pred tebou do žiadnej diery. Pane, ty počuješ i moje tiché slzy, keď duša mi plače a nikto pri mne nesedí, ty vieš, čo ma všetko trápi, keď druhí nevidia moje trpké rany. Pane, ja modlím sa k tebe keď som sama, prosím za mojich milovaných, i za tých, čo odsúdia ma, ty vypočuješ každú moju vrelú prosbu, nepohrdneš mnou, i keď niekedy vyčnievam z davu. Pane, ty vždy nájdeš si na mňa čas, svoju pomoc mi vždy dávaš včas, aj keď ja na teba často zabúdam, ty pri mne stojíš, ruku mi podávaš. Pane, ty učíš ma ľudí milovať a im pomáhať, nie vždy je to ľahké, musím sa premáhať, hlavne tých, čo nie sú milí môjmu srdcu, tých, čo by mi najradšej vrazili dýku do chrbtu. Pane, ty veríš mojim túžbam i snom, aj keď ja už niekedy neviem ani kto som, ty zdvíhaš ma zakaždým až zo samého dna, pomáhaš vstať, aj keď som tak hriešna. Pane, ja ďakujem ti za tvoju lásku, za pomoc i ochranu, ďakujem aj Bohu, za život a šancu, čo ste mi dali, za obetu, čo ste i pre mňa vykonali. Amen. PÓDIUM ZVANÉ ŽIVOT V každej slze je skrytá bolesť, či šťastie, čo stretne nás, všetky rany majú svoju povesť, úsmev radosti zvedie vás. Niekedy sa smejeme cez slzy, vymieňame masky, bielu za čiernu, v smiechu nás držia ťažké okovy, v smútku zas pomáhame blížnemu. Miestami prevrátime kabát i tisíckrát, za búrkou vidíme jasné slnko a zas naopak, a tri bodky na konci vety nám znejú rovnako, ako pravá láska, keď príde prvýkrát. Vždy máme dve možnosti, ale len jedno rozhodnutie, či budeme sa smiať, alebo plakať v ľudskosti, v nádeji na večné vykúpenie. A tak na pódiu zvanom život, sme tými najlepšími hercami, i bez Oskara a predsa s najlepším publikom, zanechávame stopy za vlastnými hranicami. POMOC ZHORA Možno si už padol tisíckrát, i zanevrel na svoju vieru v beznádeji, preklial všetky lásky v živote mnohokrát, keď sa ti slzy žiaľu po lícach kotúľali. Kopal si snáď do všetkých kameňov na ceste, keď zúrivosť tebou lomcovala, vzdal svoju púť na polceste, keď zrazu tvoja nočná lampa práve zhasla. Tá lampa tvojej jasnej mysle, keď pochmúrne myšlienky ju zatienili, schúlil si sa do vlastnej tmy nádeje, ktorá sa snažila zažiariť z poslednej sily. Márna snaha, povedal si si: „Už nikdy viac!“ Do dlaní si si schoval svoju tvár i svoj svet, do neba úpenlivo hľadiac i prosiac, vypustil si to svoje zabudnuté: „Pomôž mi Bože, hneď!“ A On? Sa stále na teba pozerá, sleduje každý tvoj krok, chce ti načrtnúť, že nie je ako vypínač s možnosťou OFF/ON, je tu nepretržite, keď ho potrebuješ i keď od neho odídeš na rok. Niekedy nás prinúti byť hlbšie ako samotné dno, lebo poučiť sa z chýb inak nevieme, vie ako na nás, povedať mu Áno, a svojej viery sa nezriekneme. Vždy nám podá pomocnú ruku, neodvráti od nás zrak, keď sme pripravení spraviť zmenu k lepšiemu, hoci je to i niekoľkokrát. Amen. POSOLSTVO ANJELA Pošepol mi anjel strážny, že strach sa rodí na tvojej tvári, z tejto doby si celý zmetený, či ťa čaká smrť, a či budeš spasený. Nevieš, čo ťa čaká ďalší deň, na tmu a zlo, prosím zapomeň, nájdi v sebe svetlo, lásku, pokoj duši daj na oplátku. Zažeň v sebe nepokoj, srdce otvor na vôkol, miluj svojich najbližších, i tých, čo vôbec nemusíš. Miluj všetkých ľudí na zemi, tvoje srdce nech svieti, anjeli sú nám na blízku, svoju ochranu nám poskytnú. Nemáš sa už čoho báť, konaj dobro, sa obráť, počúvaj svoj hlas vnútorný, s láskou nemôžeš žiť bez viery. Spoločnými silami, svetlom, čo v nás rozžiari, prekonáme ten náš boj, s týmto svetlom i s ľuďmi v ňom. POTOMOK Možno som ten hriešnik vinný, čo každý deň robí chyby, možno aj tak do neba nepôjdem, možno raz aj diabla ja unesiem, budem sa sním variť v pekle ohnivom, plakať, vzlykať nad mojim životom. No to jediné zostane v mojom vnútri, že som chcel milovať i ľúbiť, veril stále na lásku večnú, veriť žene, že mi dá spätnú väzbu, spolu naplníme písmo sväté, a vo vrúcnom objatí sa do neba dostaneme. A tak tu kľačím, ruky spínam k Nemu, nahý prosím, nech zmyje zo mňa tú špinu, že túžim vstúpiť čistý do raja, tu na Zemi som len bábková postava, potomkom dedičného hriechu, syn Evy a Adama. POZRI Pozri, aký si človek krásny, aj keď s chybami a s hriechmi na duši. Koľko prekážok si prešiel v živote, koľkokrát si musel padnúť, a opäť vstať, to nie je také jednoduché, ako nespravodlivo zbohatnúť, a dobre sa mať. Stvorený si bol na Boží obraz, z lásky vymodelovaný, nepodceňuj sa už ani raz, počúvaj svoj hlas vnútorný. Konaj dobro a ono sa ti vráti, či už v nebi, alebo v srdciach tvojich detí, neotáčaj sa za seba, hľaď len priamo vpred, to, čo ťa čaká, ti určuje smer. Láska, je to, čo máš cítiť, ku sebe i k ľuďom druhým, skús sa nikdy nedať pokúšiť, miluj celým svojim bytím, a ona sa k tebe navráti. PRAVÁ HODINA Pomaly, v tichu, mlčky, ako vkrádajú sa divé mačky, pozorujem ten náš svet, plný hnevu, zloby, veľa dobrého v ňom niet. Naučili sme sa nemať v sebe lásku, Z pekného slova sme vylúčili každú hlásku, radšej nevraživosť v sebe pestujeme, od svojich blízkych sa odvraciame. Darmo nebo plače nad nami, všetci platia hriechmi a chybami, málo je v nás ľuďoch vľúdnosti, uprednostňujeme zlo, pred dobrými skutkami. Boží prst je zdvihnutý nad našimi hlavami, ak sa nezmeníme, pocítime pekla páľavy, preto teraz je tá pravá hodina, ponoriť sa do svojho vnútra, kde raj začína. PREČO LÁSKA BOLÍ? Pane, prečo tak láska veľmi bolí, prečo si v nej vlastne umrel a ju stvoril? Keď láme nám naše srdcia na dve polovice, tak ako tebe zranili ho na Golgote. Pane, prečo preplačeme toľké noci kvôli nej, tak ako národy preplakali tvoju smrť v noci ukrutnej? Keď muž vie ísť zrazu proti svojej žene, keď neurobí mu po vôli, je slúžkou v jeho hneve. Pane, prečo z lásky vie byť hneď nenávisť, tak ako všetci voči tebe ju nechali dopustiť? Brat prestane poznať svojho brata, sestra svoju sestru, smietku v jej oku hľadá. Pane, prečo teda vo vlastnom oku brvno nevidíme, ako na teba, tak i my na seba špinu hádžeme? Nikto nie sme bez viny, ani bez hriechu, a pritom sa často pasujeme za svätých a za svätú. Pane, ty si predsa zdrojom lásky a lásku dávaš, z lásky si sa obetoval, lásku nám hlásaš, prosím, požehnaj nám naše srdcia čistou láskou, nech naše činy i slová sú naplnené tvojou spásou. Amen. PREŽIJEM Ešte raz sa nadýchnem, nech po ďalší krát prežijem, tie úskalia môjho života, každý krok vpred sa počíta. Ešte raz sa nadýchnem, viem, že všetko prežijem, každý deň sa opäť zobudiť, životu svoju tvár nastaviť. A tak znova kráčať dopredu, už neobzerať sa dozadu, v ústrety nenaplnených snov, splniť si všetko, bez zbytočných slov. Chcem užívať si život naplno, neniesť na chrbte žiadne bremeno, s láskou prežívať každý deň, to je realita, to nie je sen. A potom na samom konci, pozrieť sa pravde smelo do očí, že nebola som tu zbytočne, púť mala zmysel, môžem odísť spokojne. RAZ PRÍDE POSLEDNÝ DEŇ Raz príde ten posledný deň, keď už nebudeš môcť kráčať vpred, všetky skutky predložíš pred Neho, povieš, čo ťa potešilo, i čo ťa bolelo. Čo si komu spravil dobré a komu si ublížil, na koho si sa usmial a koho ponížil, komu ruku podal a komu ranu uštedril, keď prišla tvoja chvíľa a ty si sa vyfarbil. Vtedy možno pochopíš, čo si mohol dať, na isté veci si sa chcel však len prizerať, nepriložiť ruku k dielu, byť len divákom, prácu nechať na druhých a zostať chudákom. Ešte máš v živote veľa príležitostí, konať dobro všade, byť v Božej blízkosti, myslieť stále na svoj súdny deň, A rozdávať lásku, byť živá pochodeň. S LÁSKOU S láskou máš všetky dvere otvorené, s láskou sa vyhneš i čiernej diere, s láskou ti nikdy nezamrzne úsmev na tvári, s láskou prekonáš všetko, vždy sa zadarí, s láskou prejdeš i milión krokov, s láskou zašliapneš i hada bosou nohou, s láskou premeníš i vodu na víno, s láskou prežiješ i samé dno, s láskou je svet vždy tak krásny, s láskou nie sú žiadne hádky, s láskou si denne naladený, s láskou pre tento život stvorený. Ak máš v sebe lásku, tak si vyhral, svojmu osudu samé esá rozdal, neobzeraj sa za seba, v tom prípade je to dobrá úroda, jedného dňa ju budeš žať, a so všetkými sa večne radovať. Každé dobro sa ti raz oplatí, nie tu, ale tam, v nežnom objatí, ak vyhráš tento neľahký boj, pokoj nájdeš v nebi, milý môj. SNY V myšlienkach utkané naše tajné sny, poznať ich smieme predsa len my, to, čo má prísť, snáď raz príde, ruka v ruke si ich naplníme. Pre každého z nás svieti jedna hviezda, ktorá splní naše tajné priania, stačí sa pozrieť na oblohu tmavú, chytiť sa za srdce, zodvihnúť hlavu. Pozrieť sa na ňu, úprimne poprosiť, v kútiku duše v tichu sa pomodliť, myšlienky silné robia zázraky, šťastie je predsa úplne na kraji. A tak naše sny vstúpia nám do života, všetkými zmyslami vnímajme ich od srdca, nič predsa nie je nemožné, s Bohom všetko ľahšie zdoláme. SPRÁVNE KROKY Kam zmizla láska z tohto sveta? City nahradila len prázdna holá veta, chabé slová vychádzajú z našich úst, nezáujem o druhého spôsobil na Zemi spúšť. Na uliciach stretávame ľudí bezduchých, so zamračeným čelom, s pohľadom upreným, do zeme, kde pohľady sa nestretnú, postavu už nemajú vzpriamenú. Nevraživosť je nám blízka priateľka, na hlave nám už svieti červená kontrolka, ak nezmeníme vlastný postoj i ku druhým, náš život sa stane životom bezcenným. A pritom stačí tak málo v sebe mať, lásku netreba v obchodoch za peniaze kupovať, treba ju pestovať, mať vo svojom vnútri, úsmev každému venovať, kto, čo i len smúti. Lásku môžeme dávať koľkokrát len chceme, a s ňou nám odíde i z chrbta bremä, ťažký kríž, ktorý si nesieme už svoje roky, láska odľahčí ho, tak zváž svoje ďalšie kroky. SÚDNY DEŇ Kam sa stratilo nebo v nás? Láska utiekla z toľkých krás. Pavučiny obklopili naše srdcia, zlé hriechy nám vo vnútri kričia. Pán Boh plače nad nami ľuďmi, prečo sme tak na lásku skúpi? Pred sebou klopíme svoj zrak, dobro k druhým nedávame znať. Utekáme od seba ako také raky, nemyslíme na Boha, či sa mu to páči, prezliekame kabáty, vymieňame masky, druhým radšej na ústa, prelepíme pásky. Proti Bohu staviame, nedobytné múry, zabúdame na Krista, že je veľmi múdry, bijeme sa v prsia, proti cirkvi ideme, za naše viny, si zodpovednosť brať nechceme. Ak to takto pôjde ďalej, šťastné nebo nám nehrozí, do horúcich pekiel, každý nohou vykročí, preto počúvajme ten hlas Boží, dobre chce nám on, aby sme raz v ten deň súdny, mohli počuť z chrámu zbor. TAJNÝ OBRAZ Prikladám si ucho k nebu, počuť tlkot našich sŕdc, zakry vánkom moju nehu, nech som plátnom tvojich múz. Namaľuj ma presne takú, akou som vždy chcela byť, v tvojich očiach bez prízraku, snáď ma budeš vedieť pochopiť. Ľahkosť štetca svedčí o tom, nebrániš sa nežnosti, dnes som tvojím tajným skvostom, hráš sa so všetkými farbami. Otlačil si moju dušu na plátno, presne tak, ako som to túžila, moje telo láskou sa zalialo, k nám obom som sa zblížila. TRI BODKY Tri bodky za slovom, tri bodky za vetou, pýtam sa seba, čo to asi znamená? Sú tak nemé ako rozchod, čo udrie priamo do srdca, pritom tak hlučné, ako výkrik do neznáma. Vidíš tak málo, počuješ neskutočne veľa, prepadávaš sa v nich, ako ozónová diera. Domýšľaš si nemožné, no nik ti nepovie, čo tým chce naznačiť, máš chuť ich preskočiť. Len tri bodky vo veľkej veci, zmenia celú podstatu, tak veľmi ma to ničí, mám mať dobrú, či zlú predtuchu? UNIKÁT Pozeraj sa na mňa srdcom, nehľaď na mňa zhora, ja nie som tvojim sluhom, čo k tvojim nohám ti padá. Pozeraj sa na mňa ľudsky, nemusíš hľadieť zdola, ja nie som predsa božský, som ako ty, z jedného stáda. Pozeraj sa, ako to cíti tvoja duša, ona napovie ti ako, sem tam vraví pravdu, sem tam skúša, ale výsledok stojí za to. Veľakrát pozeráme na seba z rôznych strán, a tá pravá strana nám často niekde uniká, hádžeme sa do vreca i boľavých rán, zabúdame na to, že každý jeden sme unikát. VIANOČNÁ Nad svetom už pokoj vládne, blíži sa Božské znamenie, v domovoch zas sviečky horia, v kútoch cítiť čerstvé ihličie. Príchod nášho Spasiteľa, všetkým srdcia otvára, či sme mladí a či starí, dobrota nech nám nechýba. Odpustime hriechy všetkým, lásku si medzi sebou rozdajme, kto má veľa, nech dá druhým, s pokorou Krista vítajme. Nech sme všetci živí, zdraví, vo viere tieto sviatky prežime, a to večné svetlo, nech sa nám v duši rozžiari. ZOBER Zober do rúk nežný kvet, nezovri ho pevne, je krásny ako svet, vyjadri ním lásku žene. Zober do rúk slnko, nech rozjasní ti tvár, sálaj jeho teplo, kým nezapadne za okraj. Zober do rúk kvapku rosy, ovlaž si ňou dušu, nech zistíš kto si, a akú máš tu cenu. Zober do rúk kúsok neba, pozri sa životu do očí, vlož si ho do svojho srdca, nech láska k tebe vykročí. Zober do rúk všetko, čo ti príde nádherné, a poďakuj Bohu za to, že je to pre teba stvorené. ŽIVOT PODĽA PRIKÁZANÍ V hlbokej studni našej minulosti, skrývame radosti, bolesti, i všetky útrapy, prikovaný reťazami až na samé dno, hľadáme kľúč od slobody, ktorá od nás nie je až tak ďaleko. Stačí len, pochovať mŕtve spomienky, vyliezť po rebríku až na samý okraj, uprieť svoj zrak medzi biele oblaky, nadýchnuť sa lásky zhora, a precítiť ten okamih prítomný. Prestať sa zožierať červami, čo pochutnávajú si na našej duši, odstrihnúť sa od dávnych čias, byť sám sebou medzi ľuďmi, netopiť sa v mukách toľkých más. Ži pre chvíľu, tu a teraz, neodvracaj svoj zrak od slnka, lebo neuvidíš všetku krásu, čo Boh si pripravil pre teba. Smej sa, spievaj si každý deň, za sebou maj vždy svoj tieň, pozoruj tie zázraky vôkol seba, to všetko bolo stvorené i pre teba. Si originálom na tejto Zemi, a tak ži svoj život podľa seba, na konci tejto púte budeš spasený, ak príjmeš Božie prikázania.