Mala kniha filozofie Autor Vydavatel Licencia Vydanie GKBN Stanislav Hoferek Greenie kniznica CC-BY-NC-ND Druhe (2015) 001100 O knihe Filozofia ma mnozstvo smerov. Dalo by sa povedat, ze filozof ma rozumu na rozdavanie, i ked filozofia nie je len o rozume. A vobec, co vlastne filozofiou je? Nech je uz definicia akakolvek, v modernom svete sa stretava tato laska k mudrosti s etikou ci logikou. Medzi najznamejsie filozoficko-eticke uvahy urcite patri tzv. Trolley problem, co sa do slovenciny preklada ako elektrickova dilema. Predstavte si elektricku ci vlak, ako ide svojim smerom a sposobuje nestastie, ktore mozete zmenit ci zmiernit len vy. Ako sa rozhodnete? Namet je spracovany na zaklade uvah dvojice ludi, pricom su pridavane rozsirujuce moznosti. K akemu zaveru sa dopracuju obaja ludia? K odlisnemu, alebo uplne rovnakemu? A s akym motivom? A existuje vlastne uplne spravne riesenie, alebo sa hlada len mensie zlo? Kniha bola rozsirena o dalsie kratke uvahy riesene formou rozhovoru. Pribudla dilema namornika a africkeho generala. A podla coho by ste vybrali, kto pojde a kto nie do atomoveho bunkra? Obsah Mala kniha filozofie 1 O knihe 2 Obsah 3 Uvod 4 Elektrickova dilema 5 Dilema africkeho generala 9 Namornicka dilema 12 Atomovy bunker 14 Uvod Na vlakovej stanici vypisuje svetelna tabula okrem vlakov aj minuty meskania. Mimo nej je hotove snehove peklo. Meskaju vlaky, od osobnych po medzinarodne. Mnozstvo ludi na stanici narasta. Bezdomovci, ktori nemaju kam ist, ako i stale viac sklamanych cestujucich. Niekto na vychod, iny na zapad. Studenti, pracujuci, dochodcovia, fanusikovia vracajuci sa zo stadionu a deti z exkurzie. Mnohi dalsi maju rovnaky ciel, nasadnut na vlak a dostat sa niekam. Do teplejsich krajin, domov do postele, kdekolvek. „To je zle,“ stazuje sa Peter. „Dve hodiny.“ „Moze to byt viac. Vies ako to chodi, pribudnu minuty, ak idu vlaky pomaly.“ „Dobre Lucka, to mozu, ale vacsi problem moze byt cakanie na ine, uz davno meskajuce vlaky.“ „Kazdopadne tu budeme este dlho.“ „Nikdy som nemal rad vlaky. Radsej bus. A je mi jedno, ci som s takym nazorom jediny.“ „Ty si specialny pripad, ked prinutis autobusara zastavit v tej krpatej dedine, odkial pochadzas.“ „A ty si nieco viac, ked si v krajskom meste?“ „To netvrdim, zas vsetko prekrucas. Boze, chlapi. Zas zacnu, kto ma co lepsie, vacsie a neviem co.“ Stanicou sa ozyva prichod vlaku. Akysi osobak, ktory meskal len styridsat minut. Hrstka ludi sa presuva k nastupistu, zatial co dalsi do stanice len prichadzaju. Elektrickova dilema „Poznas tu vlakovu filozoficku uvahu?“ „Aku?“ „Ide vlak...“ „Dobra uvaha.“ „Este som len zacal hovorit.“ „Ten nas vlak niekde stoji. Alebo ide tak pomaly, ze... ze az!“ „Ano, Lucka. Presne tak. A teraz toto. Ide vlak a v ceste je pat ludi na kolajniciach. A ty mozes zatiahnut vyhybku, pricom sa vlak dostane na inu kolaj. Tam ale lezi dieta.“ „Co je to za hlupost?“ „Normalna logicka filozofia. Zatiahnes, alebo nezatiahnes?“ „Naco by som mala presunut vlak?“ „Aby nikoho nezabil.“ „Ak pojde povodnym smerom, tak nikoho nezabije.“ „Lucka, je tam pat ludi.“ „A tych pat ludi asi zmizne z kolaji, ked sa pred nimi ukaze vlak, ci nie?“ „Nie, neuhne sa.“ „Preco?“ „Ja neviem, jednoducho neuhne.“ „Su to samovrahovia?“ „To nie, ale neuhnu.“ „Su... priviazani?“ „Neviem, mozno.“ „Mal by si vediet.“ „Nie su.“ „Su slepi?“ „Nie, ani to nie.“ „Ak nie su hluchi, tak by som mohla na nich zakricat, nech idu prec.“ „Stojis vedla zeleznice a mas hned vedla seba vyhybku.“ „Tak na nich zakricim, aby isli prec.“ „Nepocuju ta.“ „Su hluchi?“ „Neviem, mozno hej.“ „Potom je to hlupa filozofia, ked nevies nic o tych ludoch.“ „Dobre, ako by si to spracovala ty? Alebo skor ako by si to podala ty?“ „Na jednej kolaji je pat zviazanych ludi, ktori sa nemozu pohnut a na druhej je jedno dieta, ktore si neuvedomuje kde je a co tam robi, takze je tiez ako keby priviazane.“ „Dobre Lucka, tak nech je to takto. A ty mozes vybrat. Co by si vybrala?“ „Vybrala by som si lepsiu moznost. Spravnejsie rozhodnutie.“ „Ktore to je?“ „To nie je tak celkom jednoduche, treba to premysliet. Ak by som neurobila nic, zomrie pat ludi. Vacsie cislo. Ak by som ale urobila zmenu, zabila by som jedneho. Matematika je jasna, ale nemyslim si, ze ide o matematiku. Skor o logiku. Vies, co teraz myslim?“ „Myslim, ze ano. Chces urobit opacne. Nechat to tak.“ „Presne naopak. Chcem pouzit vyhybku.“ „Tak zabijes jedneho. Mensi pocet. Styroch zachranis. A to je dobre.“ „Ak to zoberies z tohto hladiska, tak je to dobre. Je dobre vidiet tu lepsiu stranku. Si vrah i zachranar, ale to v kazdom pripade. Ak zabijes piatich, stale zachranujes jedneho. Toho jedneho by niekto zabil a vdaka tebe moze zit. Staci, aby to dieta niekto odvliekol.“ „Nestihas utekat za dietatom a odvliect ho.“ „Nie je priviazane, vsak?“ „Nie je.“ „Tak by som matematicky urobila prave toto. Zatiahla by som paku a utekala by som za dietatom. Dostala by som ho mimo drahu vlaku.“ „To nestihas.“ „A stiham nechat paku tak, na svojom mieste a utekat k piatim ludom a odviazat ich?“ „To nestihas. A nemas na rozviazanie ziadne nastroje ci potrebne skusenosti.“ „Tak idem zachranit dieta.“ „Ako?“ „Na to netreba ziadne skusenosti. Len pohnem pakou a idem na to. Bezim k nemu. Alebo ak by bol niekto na blizku, kto by mohol pomoct dietatu.“ „Nikto tam nie je. Dieta nemozes zachranit inak ako tak, ze nepohnes s pakou na vyhybke.“ „Potom pohnem s vyhybkou.“ „Tak to dieta zabijes.“ „Ale ti piati budu zit. A ak je toto tvoj experiment, tvoja filozoficko-eticka otazka ci test, tak potiahnem pakou.“ „Dobre Lucka. A preco? Aby si zachranila viac ludi?“ „Myslim, ze je dolezite to, ze je tam sedem ludi.“ „Sest.“ „Sedem. Ver ci nie, aj ja som clovekom. A som potom tiez znehybnena. Som pri pake, nemozem utekat kde chcem. To je moje miesto. A na tom mieste budem clovekom.“ „Asi ti nerozumiem.“ „Predstav si, ze by tam bolo len sest ludi. Pat na jednej strane, jeden maly cloviecik na druhej. A namiesto cloveka pri vyhybke by bola socha.“ „Socha by neurobila vobec nic. Nema pohyblive ruky, nema mozog, je to len telo neschopne akcie.“ „A ja som clovek schopny akcie. Potiahnem paku a tak dokazem, ze som clovekom. Ze dokazem konat a robit to, co je podla mojho presvedcenia spravne.“ „Ty chces v takejto situacii niekomu dokazovat kto si? Alebo kto nie si?“ „Samozrejme. Lebo som siedmym clovekom. A mozem ovplyvnit zivot siestim dalsim a sebe samotnej. Ak neurobim akciu, tak urobim matematicky zle. A aj eticky.“ „Pretoze nie je problem mat dalsie dieta. Zobrat niektore z decaku a tak dalej.“ „Nie. Pretoze mam za sebou pekne detstvo, ale teraz som dospela a musim sa spravat dospelo. Zachranim piatich ludi a sama budem mat z toho problemy. So svojou psychikou. Problem vo vnutri toho siedmeho cloveka. Ale bude to mensie utrpenie, ako keby som bola socha. Socha na chvilu a utrapeny clovek, mozno poznaceny na cely zivot, svojou necinnostou.“ „A... co povies na druhy variant?“ „Aky variant?“ „Vlak ide po kolajniciach. V ceste je pat ludi. Ziadna vyhybka.“ „A v com je hacik? Ake mam moznosti?“ „Pri tebe stoji clovek. Velmi tucny, naozaj nesmierne. A ty ho mozes hodit na kolajnice.“ „Naco? K comu by to bolo dobre?“ „Ak to urobis, vlak sa vykolaji. Mas vypocitane, ze jeho vaha bude na to stacit.“ „Ak by sa vlak vykolajil, mohlo by zomriet vela ludi vo vlaku. Aj patdesiat. Ale pochybujem, ze by jeden clovek, bez ohladu na jeho rozmery a hmotnost, vykolajil vlak. Alebo zastavil.“ „Dobre, povedzme ze ide automaticky riadeny vlak, ktoremu zlyhali brzdy. Bez pasazierov a ziadny clovek nie je ani v lokomotive.“ „Tak znicim vlak stale.“ „Dajme tomu, ze v tomto pripade stoji cely vlak jedno euro. Je to hlupost, ale pocitajme tak.“ „Potom by mi bolo jedno, co sa stane s vlakom. A chcela by som zachranit ludi.“ „Dobre Lucka, tak by si hodila toho tucneho cloveka na kolajnice?“ „Stale je to malo na vlak.“ „Dobre, tak to povedzme inak. Je to prazdna elektricka a naozaj by to stacilo. V cene jedneho eura. A ludia su stale priviazani.“ „Hodila by som ho.“ „Aby si zachranila piatich?“ „Ano, aj preto. Ale rovnaky pripad ako predtym. Ak by som bola socha, tak by som nic nerobila.“ „Je taky prieskum. V prvom pripade by vacsina ludi pouzila vyhybku, casto pre jednoduchu matiku. Pat je viac ako jeden. V druhom pripade by ale vacsina nehodila cloveka pod vlak.“ „Je to nieco ine. Nenarabas s chladnou pakou, ale so zivou bytostou. V tomto pripade by som ho hodila, aby som dokazala uplne to iste co predtym. A teoreticky je to jednoduchsie.“ „Preco?“ „Dieta alebo tucny clovek? Dala by som prednost dietatu. Hodnot to ako chces, daj si ciarku kde chces, ale tak by som sa na zaklade citov rozhodla. A urcite by sa na to nasli aj racionalne argumenty. Hodila by som cloveka. Aj ked je to vsetko teoria a neviem, ci by som na to v skutocnosti nasla silu.“ „Zaujimave odpovede. Ja by som konal rovnako ako ty, len cisto z dovodov, ze chcem zachranit viac ludi. Zabijem niekoho, ale viac zachranim.“ „Myslel si aj na seba?“ „Mne by sa nic nestalo a to je hlavne.“ „Mozno nie hned... Len jeden taky napad. Nie je mozne upravit vyhybku tak, aby sa nikomu nic nestalo? Aby sa vlak dostal niekde do prostriedku, medzi dve kolaje a tam zastavil?“ Lucka sa pyta a Peter sa na nu len pekne usmieva. Taketo riesenie mu naozaj nenapadlo. Dilema africkeho generala „Napada ma viac takychto uloh. Napriklad poznas dilemu o vojnach v Afrike?“ „Nie. O co ide? V spravach sa Afrika casto neukazuje, ale viem, ze sa tam casto bojuje.“ „Je to smutne. A aj tato dilema je v svojej podstate smutna. Predstav si, ze si vo vojne. Bojuju proti sebe dva znepriatelene kmene. Nazvime ich Modri a Cerveni, nech sa to dobre pamata. Ty velis Modrym.“ „Peter, ty chces, aby som bola nejaky najvyssi velitel? General, ktory moze o vsetkom rozhodovat?“ „Presne tak.“ „Ake mam moznosti?“ „Mas armadu a tvoj nepriatel tiez. Momentalne je situacia taka, ze ak urobis utok, budes mat mensie straty ako nepriatel.“ „Ak by bola jedina moznost a to zautocit, tak zautocim. Ale asi mi das viac moznosti, vsak?“ „Mozes zautocit s tym, ze mas teraz vyhodu, alebo nezautocit. Ak ale nezautocis teraz, moze zautocit tvoj nepriatel. Cervena armada. A potom budu mat oni vyhodu, nie ty. Stratia menej bojovnikov ako tvoja armada.“ „Preco ta vyhoda?“ „To nie je podstatne.“ „Ten dovod tej vyhody je dolezity. Vymysli nieco, alebo vymyslim ja ak chces.“ „Dobre, nieco vymysli.“ „Ak velim Modrym, mozem zautocit na tu druhu armadu, ktora ma chripku. Ak pockam, oni vyzdravia a moja armada dostane chripku. Potom bude slabsia.“ „Napriklad. Moze byt. Zautocis?“ „Ak by to bolo tak jednoduche, tak ano. Urobim utok. Ale neviem, nezda sa mi to spravne. Je to rozumne, ale naozaj si myslim, ze to nie je uplne spravne. A vlastne ani uplne rozumne.“ „Nerozumiem. Lucka, ako to myslis?“ „Ak su dva kmene a bojuju proti sebe, obidvaja budu mat straty. Pridu o ludi. Zoslabnu. Jedna armada zoslabne viac a druha menej.“ „Taka je vojna. Kruta a casto nepotrebna, hlupa. Ale stale su na svete vojny.“ „O co sa bojuje?“ „To je tiez jedno.“ „Ak bojuju o mesto, mozu si ho rozdelit. Alebo mozu bojovat o vodu, politicky vplyv... cokolvek.“ „Povedzme, ze bojuju... Lebo bojovali ich otcovia, stari otcovia a dalsich dvadsat generacii.“ „Takze spolu bojuju uz velmi dlho. Maju zbrane, nejake to vojenske velenie a vsetko, ale stale ich trapi nieco tak jednoduche, ako chripka?“ „V Afrike su chudobni ludia. Liecba stoji peniaze a je dost zlozita. Su tam uplne ine podmienky ako u nas.“ „Potom by som neutocila, ale snazila by som sa dohodnut mier.“ „Druha strana ale nesuhlasi. Chce s tebou bojovat. A ty mozes vybrat, ci urobis prvy utok, alebo nie.“ „Su tie kmene a armady rovnako velke?“ „Je to dolezite?“ „Ano, pre mna je. Matematicky je to velmi dolezite. Ak strati desat muzov maly kmen a dvadsat muzov niekolkokrat vacsi kmen, tak je to naozajstny rozdiel.“ „V tom pripade su rovnako velke. Uzemia, pocty obyvatelov a vsetko. Nikto nema pred bojom viac.“ „Ak zautocim, stratim. Ale niekto iny strati viac. Ak nezautocim, riskujem ze stratim vela.“ „Ake je teda rozhodnutie?“ „Peter, bol si niekedy v Afrike?“ „Nie, preco?“ „Afrika je velka.“ „To mi je jasne, ze velka. A co s tym?“ „Kde sa biju dva kmene, tam sa mozu byt viacere. A urcite sa aj biju. A kde sa dvaja biju, treti vitazi.“ „Ziadny kmen sa nejde zapojit do tychto bojov.“ „Teraz mozno nie. Ale v buducnosti urcite ano.“ „To nemozes vediet.“ „Mozem. Som general, spominas si? Ak viem o armade, taktike a vsetkom potrebnom, tak by mi muselo byt jasne, ze akykolvek sused by si chcel zobrat moju zem. Ak nie celu, tak aspon cast. Bane, polia, cokolvek. To ma obrovsku hodnotu. A ak by som bol general v Afrike a nemusel by som prave bojovat s inym kmenom, tak by som sa zaujimala o okolite kmene. Ktore su tak slabe, ze by sa dali lahko prepadnut a olupit? Ak ziadne, tak na nikoho neutocim. Ale ak je niekto naozaj slaby a ja ziskam vela, tak prepadnem.“ „Ides privelmi dopredu. Ostan v tomto konflikte. Modri a Cerveni na susediacich uzemiach a maju vyhlasenu vojnu.“ „Ta vojna niekedy skonci a keby aj neskoncila, moze ktokolvek iny ziskat moju zem. A je v podstate jedno, ci to budu Cerveni, Zeleni alebo Zlti. Pokusila by som sa ukoncit vojnu.“ „To sa lahko povie, ak druha strana nechce.“ „Donutim ju.“ „Ako?“ „Mam rozlicnych bojovnikov, vsak?“ „Samozrejme.“ „Poslem tam k Cervenym medikov. Spolu s nimi civilnych lekarov a zdravotnicky material.“ „Preco? Co s tym dosiahnes?“ „Pomozem s chripkou v radach druheho kmena.“ „To su tvoju nepriatelia.“ „Ak by som poslala celu armadu, mala by som vyhodu, ale stale by som mala nepriatelov. Az kym by sa vojna neskoncila. A ak by aj padli hlavne mesta a stanovistia armady, stale by sa ludia nenavideli. A moze s tym urobit len niekto v mojej pozicii.“ „Takze nezautocis?“ „Nie, ziadny utok. A ak by aj Cerveni potom zautocili a ja by som mala straty, mozno skonci vojna. A dokonca mozno potom oni pomozu s chripkou, ked u nich prejde a budu mat volnych lekarov.“ „Je to Afrika. Protistrana nebude s tebou rozumne vyjednavat. Nikto ich to nenaucil.“ „A zacal niekto skutocne s tym ucenim? Co by si robil ty?“ „Zautocil by som. Po uspesnom utoku by som mal viac bojovnikov. Mohol by som pripravit dobru obranu a zautocit znovu vtedy, ked budem mat vyhodu.“ „To je rozumne, ale stale budes stracat. Ak nakoniec po dlhom case vyhras vojnu, budes mat sice uzemie dvoch kmenov, ale bez ludi. A niekto si ta podrobi.“ „To mas pravdu. Tak by som potom asi ani ja neutocil a snazil by som sa urobit nejaku tu tretiu cestu.“ „Este jedna vec ma napadla pri tvojom plane. Ak budu vsetci muzi v armade, strazit obrannu liniu alebo mrtvi na bojiskach, kto bude pracovat na poli a starat sa o zvierata? Vsetci pomru od hladu.“ „Lucka? Nebola si v minulom zivote generalom? Ak dobre rozumiem cele tvoje snazenie, chces v tomto pripade dosiahnut mier aj za cenu, ze by tvoja strana mala v kratkodobom pohlade slabsiu poziciu ako tvoj protivnik?“ „Ano. A este jedna malickost k tomu. Nech urobim cokolvek, nastupi reakcia. A tu mozem ovplyvnit, rovnako ako moju prvu akciu. Ak nezautocim, nemozem mat stopercentnu istotu, ze na mna nezautocia oni, ale mozem sa postarat o to, aby bola co najvyssia.“ Namornicka dilema „Napada ma dalsia dilema. Poznas tu o namornikoch?“ „Neviem, ktoru myslis.“ „Stroskota lod v silnej burke. Cela lod ide ku dnu, aj s niektorymi namornikmi. Namornik, nazvime ho Lukas, sa dostane do vody a je pri vedomi. Chce sa zachranit, ale nema sa coho drzat. Teraz uvidi kus dreva, ktory je dost velky na to, aby ho udrzal na hladine, ak sa ho pevne chyti. Plava k nemu a dotyka sa ho, je v bezpeci. Zanedlho sa ale objavi iny namornik, ktory uvidi len tento kus dreva. Skusi sa ho tiez chytit, ale drevo nie je dost velke na to, aby udrzalo dvoch chlapov. Druhy namornik, nazvime ho Vlado, vyhodi Lukasa. Nastava sarvatka a Lukas ako slabsi ustupuje, ide hladat dalsie drevo. Narazi vsak na zachranny cln, ktory sa sem dostavil odniekial a zachranil sa.“ „Nerozumiem. V com je pointa dilemy?“ „Vlado zobral plavajuce drevo Lukasovi. Ake je jeho spravanie? Da sa to povazovat za vrazdu v sebaobrane?“ „Myslim, ze viac ako filozofovanie sa zaujimal o svoj zivot.“ „To ano, ale je to sebaobrana? Ak by ho neodstrcil, zomrel by sam.“ „Ak by ho neodstrcil, bojovali by o to drevo a zomreli by obaja. Takze urobil dobre, vdaka tomu zomrel len jeden clovek, ako si myslel. Ale kedze sa nasiel cln, prezili obaja. To sice nemohol vediet, ale nemohol vediet ani to, ze clovek bez toho kusu dreva urcite zomrie.“ „Lucka, ale to bolo jasne. V takej burke je to cista smrt. Neudrzis sa na hladine bez dreva. A po burke tak isto. Nemozes sa dostat k brehu, ak ani nevies ktorym smerom sa najblizsi breh nachadza.“ „To si nepovedal. Lod sa moze potopit aj na jazere.“ „Dobre, upresnim to. Lod plava cez more. Ziadna pevnina nie je nadohlad a vsetci ti, co prezili, su dezorientovani.“ „Bol vyslany signal SOS?“ „To nie je dolezite.“ „Myslim si, ze je. Ak bol, tak sa zvysi sanca, ze sa bude okolo plavit nejaka lod alebo cln.“ „Neviem ci bol. Asi nie.“ „Minimalne jeden z tych dvoch namornikov to musel vediet. A dokonca je mozne, ze jeden z nich SOS posielal, ked sa zacala lod potapat. Potom je mozno Vlado skutocne vrah. Musim to premysliet. Ak sa potapa lod, tak sa nepotopi zo sekundy na sekundu. Je cas na odoslanie nudzoveho signalu. Alebo sa mohla viest komunikacia uz pocas burky. To je aj dost pravdepodobne. Ak sa prerusi spojenie a hovori sa o burke, tak asi kazdy vie, co to znamena. Navyse lod sa vacsinou niekde plavi. Ak sa nedostane do pristavu, zacne patranie. Technika dokaze vela veci, to iste vies.“ „Chces povedat, ze informacia o tom, ci bolo poslane SOS alebo nie urcuje, ci je Vlado vrah, alebo konal len v ramci sebaobrany?“ „Ano, je to dolezite. Ak by sa to odohralo kedysi v stredoveku, bez vsetkych vymozenosti modernej doby, bola by sanca na zachranu ovela nizsia. Vtedy ani zachranne clny neboli beznou sucastou. Ziadne satelity, komunikacia na dialku, nic. Ak by sa aj schvalila pomoc, dorazila by velmi neskoro. Vtedy by to bola vrazda. Dnes by bola sanca na to, ze by sa ten druhy namornik zachranil, ovela vyssia. A tak by nemusel byt vrahom.“ „S modernymi technologiami by vsak ani neslo tak velmi o vrazdu a sebaobranu. Aka je to sebaobrana, ked mas velku sancu prezit, nech urobis cokolvek? Najlepsie co mohli urobit je ostat na mieste obaja, drzat sa za ruky alebo co. Pri drzani toho dreva by sa striedali.“ „Ale nestriedali sa. Vlado Lukasa vyhnal. Je teda vrah, alebo je to skor nieco ako zabitie v sebaobrane?“ „Ake velke je to drevo?“ „Dost velke na to, aby unieslo jedneho. A dost male na to, aby unieslo dvoch.“ „Tak to je potom asi celkom jasne. Nevedia, ako dlho tam budu, vsak?“ „Samozrejme.“ „Takze budu vycerpani a hladni. Bez jedla sa da zit dlho, ale s vodou je to horsie. Kazdopadne predtym ako zomru pojde ich hmotnost dole. Nemusi ist tak dole, aby ich to drevo udrzalo obidvoch, ale zaroven to pomoze. Trochu to bude kompenzovat fakt, ze budu mat coraz menej energie. To by ako namornici tiez mali vediet.“ „Ak by to vedeli obaja a napriek tomu by silnejsi Vlado poslal Lukasa prec, bol by vrah, alebo by jednal v sebaobrane?“ „Kazdopadne by asi nerobil to najlepsie, co mohol. Ale ani to si nie som ista. Nikdy som nebola v takej situacii. Ak ale vedeli to, co viem ja a este nieco navyse a na zaklade toho prinutil Vlado Lukasa ist prec, je to sebaobrana. Branil sa svojej smrti. Aj ked sa k drevu dostal neskor.“ „Podla mna je Vlado vrah. Priplaval k Lukasovi a zobral mu to, co potreboval k prezitiu. V davnych dobach jasna vrazda, v sucasnosti tazke ublizenie na fyzickom i psychickom zdravi, s urcitou pravdepodobnostou s nasledkom smrti.“ „Neviem ci suhlasit, naozaj neviem. Ale dost ma zaujima, preco si pri silnej burke neobliekli alebo nezobrali do ruk zachrannu vestu.“ Atomovy bunker „Lucka, este ma napada ta najvacsia eticka dilema. A zaroven najohavnejsia.“ „Aka?“ „Poznas to s atomovym bunkrom?“ „To je to, ze mas vybrat kto bude zit a kto zomrie?“ „Presne. Tak to skusme.“ „Pockaj. Ake su pravidla? Alebo ako to presne je?“ „Predstav si, ze mas nejake velke nestastie. Atomovu pohromu napriklad, megatornada alebo cokolvek. A musis urcit, kto prezije v kryte po nejaky cas, kym sa nebude dat znovu zit mimo krytu. V kryte je miesto len pre piatich ludi, viac tam nemoze zit. A vyber z desiatich. Ti, co preziju, mozno nikdy neuvidia ziadneho ineho cloveka. „Vybrala by som tych, ktori budu najviac uzitocni po tom, co opustia kryt.“ „Napisem ti par mien na papier a ty mne, dobre? Takych co sa tam hodia i takych, co ani nie.“ „Vyberiem papiere. Dokonca aj dve pera tu mam.“ „Mas napisane? Tak ukaz. Ucitel hry na klavir, gymnastka, kozmonaut, stewardka, spravca muzea, vestkyna, exekutor, herecka, alkoholik a nezamestnana. To kde si vymyslela takyto vyber? Hodi sa tam vobec niekto?“ „Je to uvaha. Mas vybrat, tak vyberaj!“ „Trochu sa tazko vybera. Co vek, zdravie a tak? Vsetko rovnake?“ „Ano. Vsetci su mladi a zdravi. A samozrejme sikovni.“ „To sa musim poriadne ponamahat. Vela by zalezalo od veku a pohlavia, taktiez od zdravia a hlavne od profesii, ale mam tu len tie profesie a pohlavia.“ „Su tie pohlavia az tak velmi dolezite pre teba?“ „Asi by mali ludia zit aj dalej. Rozmnozovanie treba.“ „Ano, vsetko treba, ale nutit to? To je dilema, ci mozes donutit cloveka, aby sa miloval a aby sa spolupodielal na plodeni deti preto, aby ludstvo nezahynulo. Nebolo by lepsie, keby zili ako chcu? A ci ludstvo vyhynie alebo nie, to nech si zaumieni kazdy sam. Navyse nemusi kazdy riesit plodenie deti, niekto sa o ne musi aj starat.“ „Ak by si vybrala len jedno pohlavie, ludia vymru.“ „A pridu tak o krasny zivot po tom, co sa odohrala niciva katastrofa. Ktora mozno este neskoncila.“ „Ako myslis. Tak idem vybrat. Ale asi ma nenapada ani kde zacat.“ „Mas vyzvu, tak sa do toho pusti. A nenechaj ma dlho cakat.“ „Mozem skrtat zaradom. Naco mi bude ucitel hry na klavir?“ „Ten ma predsa poriadnu trpezlivost.“ „Vidis, to mas pravdu. Tak toho beriem. A k nemu stewardku, ta je asi zvyknuta plnit vsetko mozne, co je treba. Ale inak fakt neviem. Nie je tam nikto, kto by mal skusenosti s pracou pri ziskavani potravy, stavbou obydlia, prieskumom oblasti a tak dalej. Koho by si vybrala ty?“ „To nie je na mne. Ty vyber, je to tvoje rozhodnutie. Pouzi to, co o tych ludoch vies a nevies.“ „Zobral by som este dvoch muzov a jednu zenu, alebo naopak. Muzov treba na tazku pracu, zeny okrem ineho na to, aby sa starali o deti. Nehovorim, ze to musi byt takto, moze to byt aj inak. Vsak teoreticky aj jeden muz staci, ale nemyslim si, ze je to dobry napad.“ „O domoch vie predsa nieco exekutor.“ „Toho by som tam nebral.“ „Aj spravca muzea.“ „Pojdem na to inak. Vyhodim to, co urcite nechcem. Nezamestnana a alkoholik idu von. Aj vestkyna. Neviem, ci dobre vyberiem, ale bral by som kozmonauta, lebo musi mat za sebou narocny trening na prezitie v netypickom prostredi. To sa moze hodit. A zo zien gymnastka, ta by mala byt zdrava a zaroven toho vela nezje. Stewardku a Ucitela hry na klavir som spominal, ostava jedno miesto. Neviem, naozaj neviem. Spravca muzea? Mozno by urobil poriadok.“ „Celkom s tebou suhlasim. Nie su spravne a nespravne odpovede, ale vedeli by sme sa na tomto dohodnut. Len by som brala herecku. Kultura je dolezita.“ „Bude hrat, ze hladuje?“ „Prestan, to od teba nebolo pekne.“ „Dobre, Lucka, potrapil som sa poriadne s tvojim zadanim. Ideme dat na teba to, co som vymyslel ja? Zoskrtal som vek a zdravie, aby sme to mali porovnatelne.“ „Ukaz. Toto je vsetko?“ „No ano. Len si to pozri.“ „Rabin, knaz, krasna blondinka... to znie ako z filmu.“ „To je z filmu.“ „Vitazka dobrodruznej reality show, guerilla... to co je?“ „Bojovnik zvyknuty na dzunglu a take rozne prostredia, casto rebel.“ „Lovec, stavbar, zabavacka, prieskumnicka a radio expertka. Nezaujimave.“ „Preco nezaujimave?“ „Je tu viac dobrych moznosti. Potom to nie je dilema. Vyberie sa takmer akakolvek kombinacia a ti ludia preziju.“ „Skus vybrat.“ „Vitazka z tej reality show moze byt cokolvek, ale ta sa hodi. Len moze byt namyslena ze vyhrala. Lovec aj stavbar su potrebni, este by som vybrala zabavacku a asi tu prieskumnicku.“ „Preco nie radio expertku?“ „Ktokolvek vie pustit radio.“ „Ale hodi sa niekto, kto dokaze komunikovat s inymi bunkrami.“ „Nemyslim si, ze by sa to podarilo.“ „Na tvojom mieste by som bral najskor toho bojovnika. Vie lovit, bojovat i trochu stavat.“ „Ale nikoho nezabavi.“ „Zabava nie je az tak dolezita, ako dalsi clovek co vie pomoct so vsetkym potrebnym.“ „Aj zabava je potrebna. Jeden lovec na tak maly pocet ludi staci. Aj stavbar.“ „Dvaja stavbari postavia obydlie rychlejsie. A mozu ulovit viac.“ „Viac sa ulovi, viac sa pokazi. A ak vie tak vela veci, naco je tam potom ta vitazka tej sutaze? Ta nevie pomoct? A lovec urcite vie trochu stavat a stavbar sa moze zaklady lovu naucit. Vlastne tak je to u kazdeho. Uplne by stacil jeden clovek, co vie vela naucit a niekolko mladych zdravych ludi, co by vyuzili v praxi ziskane vedomosti. Ak by to boli aj posledni ludia na svete, museli by sa ucit nove veci. Ty by si asi postupoval rovnako s tym druhym vyberom, ci nie? Postavit stan alebo jednoduchy domcek moze aj gymnastka, ked ju to ma kto naucit. To, co vedia predtym, ako pojdu do krytu, je dolezite a zaroven sa budu ucit jeden od druheho. Aj ked z neho vyjdu, alebo hlavne vtedy.“ „Ale bojovnik ma inu stavbu tela ako nejaka zena. Skor sa nauci robit nieco tazke.“ „Menej mu pojde nieco ine, co je tiez tazke. Preto som dala prednost prieskumnicke pred vojakom, lebo je to zena a zaroven ovlada nieco tak muzske, ako je prieskum okolia. Hodi sa na kazdy smer.“ „Asi mas pravdu, Lucka. A vies co? Asi by som ta zobral do krytu, nech uz vies cokolvek.“ „To hovoris preto, ze som mlada a zdrava, zaroven zena a mam par oceneni zo skautskeho tabora, alebo su na to iracionalne dovody?“ „Preco si tam dala alkoholika? Kto aspon trochu rozumny by dal do bunkru alkoholika?“ „Alkoholik je clovek, ktory ma problem s alkoholom. A ten tam nebude. Kto vie, kym je? Mozno ovlada cely rad dolezitych veci. Moze byt uplne zdravy, mlady a dokonca moze byt dobry vodca.“ „Alkoholik? Ako mozne je vsetko, ale sanca, ze by bol skutocne dolezity je naozaj mala.“ „Gymnastka vie cvicit na kladine. A ako mozno vies, naozaj vela gymnastiek fajci. Potrebuju to na nervy i na postavu. Venuju sa gymnastike a to nie je to, co naozaj treba. Alkoholik moze byt farmar, ekolog, lovec, lekar a majster prezitia v jednom. A to vsetko moze byt prekryte alkoholom, ktory vymizne. A v tak extremnej situacii moze zmiznut aj dovod, preco zacal pit a pokracuje v tom.“ „Tvoj bod je v com, Lucka? Znovu hovoris tak dost zosiroka.“ „Tazke je sudit ludi, o ktorych vies malo. Niekedy je z diabla anjel a z anjela diabol. Kto to uvidi?“