Mala kniha hospodarenia Autor Vydavatel Licencia Vydanie GKBN Stanislav Hoferek Greenie kniznica CC-BY-NC-ND Druhe (2015) 001111 O knihe Mami? Prave tymito styrmi pismenami zacina netradicna kniha o hospodareni. Zvladat rodinny rozpocet, usetrit i zarobit si, to vsetko a vzdy nieco navyse riesi seria rozhovorov. Vzite sa do maleho chlapca, ktoreho chce mama naucit, ako nedriet biedu. Financne vzdelanie pre kazdeho, hravou formou a vyborne napriklad ako vecerne citanie pred spanim. Mala kniha hospodarenia riesi pozicky, rozne sposoby setrenia, prijmy a vydaje ci vysvetluje, kde sa skutocne peniaze minaju z penazenky, aj ked si to neuvedomujeme. Nechyba prepojenie penazi a zivotospravy, zaujimavosti s hospodarenia v tretom tisicroci i mudrosti, ktore platili v starovekom Babylone rovnako dobre, ako funguju dnes. Kniha je tiez urcena pre vsetky mamicky, ktore chcu trochu pomoci pri vzdelavani svojich deti. Obsah Mala kniha hospodarenia 1 O knihe 2 Obsah 3 Uvod 4 Pozicky – kedy pomozu a kedy nie? A ako funguju pozickarne? 5 Desatinu stranou na zaciatku 7 Ako funguju akcie? 8 Mam malo penazi, idem nieco vyhrat. Potrebujem na alkohol a cigarety. 10 Peniaze a zivotosprava 11 Liecba komplexov alkoholom 14 Investicie, ktore setria peniaze 15 Telefonovanie 17 Zdielane naklady 18 Ako usetrit? 19 Ludia a ich myslienky 20 Potrebujem vsetko nove? A co nepotrebujem? 22 Platba kartou alebo hotovostou? Aky je ten internet banking? 24 Pasivny prijem 25 Nakupne tasky a vyjednavanie v obchode. Ako funguju stravne listky? 27 Historia penazi a ako funguje svetova ekonomika? 28 Internet, TV, myslenie a cas 30 Uvod „Mami?“ „Ano?“ „Vies to auticko co sa mi pacilo. Povedala si, ze mi ho nekupis. Ale nepovedala si preco.“ „Rada by som ti ho kupila, ale nemozem.“ „Preco nemozes? Posluchal som. Aj som sa dobre ucil.“ „Asi by som ti to mala vysvetlit, aby si nedopadol tak, ako som dopadla ja.“ „Ako to myslis?“ „Peniazky hybu svetom, ci sa nam to paci, alebo nie. A ja som sa o ne zacala zaujimat az velmi neskoro, ked som nemala inu moznost. To auticko ti nemozem kupit, lebo by sme nemali na ine, dolezitejsie veci. Na jedlo a tak.“ „Ale my mame stale nieco dobre na stole a v chladnicke.“ „A ak chces, aby to tak ostalo, bolo by dobre, keby si sa naucil o tom, ako peniaze funguju.“ „Budeme to mat aj v skole?“ „Len ciastocne, zialbohu. A keby sa to aj ucilo niekedy v skole vo vyssom rocniku, bolo by dobre, keby si o tom vedel co najskor.“ „Tak mi to povedz.“ „Dobre. Mate v skole matematiku, vsak?“ „Ano. A som v nej dobry.“ „Ak dostanes 20 jablk a 15 das ty niekomu, kolko ti ostane?“ „Ostane mi 5 jablcok, to je lahke.“ „A teraz si predstav, ze by sa to obratilo. Ty by si dostal 15 jablk, a 20 by si musel dat dalej. Kolko by ti ostalo?“ „To sa neda vypocitat.“ „Preco?“ „Lebo sa to neda. Chybalo by mi 5 jablk.“ „Tak vidis, vypocital si to. A s peniazmi je to podobne. Ak menej zarobis, ako minies, mas problem a musis ho riesit.“ „Musim dostat viac jablk alebo penazi. Alebo menej minut.“ „Spravne, syncek. A co by si robil, keby si dostal naraz 40 jablk?“ „Viac by som ich zjedol!“ „A keby si zjedol tak ako obycajne?“ „Tak by sa pokazili.“ „Vyborne. Peniaze sa ale na rozdiel od jablk nepokazia. Ak by si zarobil 40 minci, kolko by si minul?“ „Minul by som 35 minci a bolo by vsetko dobre.“ „Dobre, to ano. Ale nie vyborne. Ak by si minul 15 minci, co by sa stalo?“ „Viac by mi ostalo.“ „Teraz vies prvy krok k tomu, aby si sa nedostal do problemov, do ktorych som sa dostala ja. Teraz si sadni ku mne, naucim ta, ako funguju peniaze.“ „Mozem to potom povedat kamaratom?“ „Samozrejme. Aj pani ucitelke, aj ked ona uz cast tejto mudrosti urcite pozna. A mozno pozna aj nieco, co nepoznam ja. A ty ma to potom naucis, plati?“ „Plati!“ „Ale jedno si niekto zapis. Je to velmi, naozaj velmi dolezite.“ „Co take?“ „Buducnost sa nikdy nezacina zajtra alebo za tyzden, ale dnes.“ „Dobre mami, to si zapisem.“ „Hlavne to nezabudni. Keby to hlavne dospeli nezabudali, boli by sme teraz niekde inde.“ Pozicky – kedy pomozu a kedy nie? A ako funguju pozickarne? „Mami?“ „Ano?“ „Uz viem, ako sa mozeme dostat k peniazom. Videl som v telke, ze nam pozicaju.“ „Kto nam pozicia?“ „Take banky a pozicovne.“ „Vies, preco to robia?“ „Neviem.“ „Aby si zarobili.“ „Ak nam pozicaju a my to vratime, tak nic nezarobia.“ „Takto zjednodusene to nemozes brat, je v tom trochu viac.“ „Vysvetlis mi to znovu s jablkami?“ „Dobre, ako chces. Predstav si, ze by si Miskovi pozical jablko s tym, ze by ti musel dat zajtra dve jablka.“ „Preco by s tym suhlasil? Mal by jablko za dve jablka.“ „Povedzme, ze by surne potreboval jablko.“ „To som este nepocul, ze by niekto surne potreboval prave jablko.“ „Ale teraz je to tak, ze by to naozaj potreboval.“ „Potom by isiel za niekym, kto mu pozicia jablko, ale bude za to chciet iba jedno jablko, nie dva.“ „A ak by mu to jablko pomohlo naozaj vela, pozical by si ho od teba? Ovela viac, ako dva jablka neskor?“ „Potom asi ano, ale ja vlastne nemam rad jablka.“ „Dobre, tak teda na peniaze. Potrebujes euro na autobus a ak ho nezozenies dost rychlo, budes musiet kracat dlhe hodiny.“ „Potom by som ti zavolal.“ „A ja by som ti povedala, aby si si radsej pozical to jedno euro.“ „Preco su tie reklamy na pozicky vsade v telke a na internete? Aj v novinach som to videl.“ „Pretoze ti, co taketo pozicky poskytuju, z toho ziju. Cim viac musis vratit, tym lepsie je to pre nich a horsie pre tych, ktori tu pozicku potrebuju.“ „Uz rozumiem.“ „Aj my sme mali kedysi pozicku.“ „Preco?“ „Pamatas, ked sme boli v Chorvatsku?“ „Nepamatam, bol som este maly.“ „Dlho sme neboli na dovolenke, tak sme chceli nasetrit peniaze, ale nepodarilo sa nam to. Tak sme si vzali pozicku. Potom sme to museli dlho splacat. Bolo to drahe.“ „Ale pacilo sa ti.“ „V tom je jeden z problemov. Vies, ludia su uz raz taki. Casto sa tesia na nieco ovela viac, ako z niecoho. Tesis sa na dovolenku, ale nie je taka, aku si prajes.“ „Ako ked som chcel toho dinosaura?“ „Ako to s nim vlastne bolo? Ani si nepamatam.“ „Videl som ho, aky bol pekny v telke. Ale ked som ho potom videl, tak sa mi nepacil.“ „Ludia su niekedy chudobni, aj kvoli pozickam. Tak ako my, alebo teta Jana. Ona si kupila nove auto a odvtedy ho ma v garazi. Preto iba plati.“ „Ale teta Jana velmi chcela auto a ma ho.“ „Ano, to ma, ale nepotrebuje ho. Nic z neho nema. Na druhej strane, Matej si auto kupil cez pozicku a urobil dobre.“ „Ako to? A ktory Matej? Ten s tym stahovacim autom?“ „Mal stare stahovacie auto a stale sa kazilo. Potom nemohol pracovat a nemohol stahovat tych, co maju viac veci. Podarilo sa mu ale predat stare auto a kupil si nove a uz ho splatil.“ „Potom su pozicky dobre, alebo nie?“ „Niekedy ano, a niekedy nie. Treba vzdy dobre rozhodnut, ci sa to naozaj oplati. Velmi casto nie, ale niekedy ano. Na to treba vediet, ci je to rozumne.“ „Ja by som asi nechcel pozicku a radsej by som si na vsetko zarobil.“ „To som na teba hrda.“ „Mami, a ako zistim, ci je to rozumne?“ „Raz som citala v casopise, ze je dobre, ak to donesie dalsie peniaze. Tak ako Matejovi. Ale ludia niekedy urobia nieco naozaj hlupe. V tom casopise sa pisalo, ze na novy televizor je lepsie nasetrit.“ „Preco?“ „Z noveho televizora nemas skoro nic. Len na to minies peniaze. Co si myslis, je lepsie nasetrit na novy televizor, alebo si zobrat pozicku?“ „Aky je tam rozdiel? V com je to ine?“ „Ak si kupis cez pozicku, budes mat novy televizor ihned a mozes pozerat, ale bude to drahsie. Ak sa rozhodnes nasetrit, budes moct mat televizor lacnejsie, alebo budes moct mat ovela lepsi, ale nie hned.“ „Radsej by som hned.“ „Ja nie. Radsej budem mat zatial starsi, lebo peniaze mozem aj niekde inde pouzit. Televizor je pre mna menej ako jedlo. Radsej si peniaze budem ukladat, ak by nieco bolo ine treba.“ „Ak si kupis na pozicku televizor a nieco sa stane, co potom?“ „Potom je niekedy uz zle a casto sa zle rozmysla, ked sa na nieco take nepripravis dopredu.“ „Ako potom funguju tie pozickarne?“ „Ciastocne zo zisku na urokoch. Ale to nie je vsetko. Vies, kto je to exekutor?“ „Neviem. Kto to je?“ „To je niekto, kto pride, ked sa nedari splacat. Je to velmi zle, ked sa o teba zacne exekutor zaujimat. On robi to, ze ak nemas peniaze, zoberie ti nieco hodnotne. Niekedy aj cely dom a mozes ist na ulicu.“ „To je strasne!“ „Ano, to je. Tie pozickarne, ktore su v telke, funguju niekedy tak, ze je to hlavne exekutor a az potom pozicky.“ „Ti, co chcu pozicku, o tom nevedia?“ „Niekedy vedia, ale nie vzdy. Tym, co ich ponukaju sa to vsak naozaj oplati. Inak by to nerobili. Reklamy v telke a v novinach, to vsetko vela stoji. Ale aj tak ziskaju od ludi viac penazi.“ „Tak si televizor nekupim na pozicku, ale Vianocny darcek ano. Alebo darcek na narodeniny. Dovtedy nestihnem nasetrit a tak by som si zobral pozicku, ak by som bol uz velky. Teraz este nemozem.“ „Preco prave darceky na Vianoce?“ „Pretoze to musi byt nieco pekne, aby to urobilo radost.“ „Neveril si este nedavno na Jeziska?“ „To som bol maly a teraz este nie som velky, ale uz viem ako to je. Ty si mi vzdy kupila darceky v obchode a vzdy si to zvladla.“ „Na posledne Vianoce som ti kupila iba ponozky, vsetko ostatne som urobila sama.“ „Ponozky treba. Aj teraz mam tie od teba!“ „To by som ti asi mala tiez povedat. Na lacne veci si vzdy treba nasetrit. Ale su ludia, ktori kupia na Vianoce nieco naozaj drahe, ako novy pocitac alebo bicykel.“ „Na Vianoce to treba. Aj na narodeniny.“ „Urcite? Je to sviatok pokoja a vtedy je naozaj zle sa zadlzovat. Su ludia, ktori si kupili na Vianoce nieco naozaj drahe a potom to splacali aj dva roky a boli chudobni. A co je tiez zle, neurobili si taku radost, ako chceli. Kupit darceky na pozicku je velmi zle a nikdy to nerob, dobre?“ „Dobre mamicka.“ „A vies co? Ak by si chcel urobit radost, urob nieco ty. Nemusi to stat nic, ale urobi radost, ked to nekupis, ale ked je to naozaj od srdca. A ak naozaj chces kupit, kup neskor. Bude to v obchodoch po Vianociach lacnejsie.“ Desatinu stranou na zaciatku „Mami?“ „Ano?“ „V skole sme na matematike nemali ucitelku, tak prisla priamo riaditelka skoly.“ „A bol si dobry?“ „To vies, ze ano. A ucila nas nieco nove, mohlo by ta to zaujimat.“ „Ano? A co take?“ „Priniesla so sebou pokladnicny blocek z obchodu a napisala nam vsetko z neho na tabulu. Mali sme to spocitat.“ „To je zaujimave a myslim si, ze dobre. Tak moze naucit pocitanie, ktore sa naozaj oplati poznat. Co pani riaditelka nakupila?“ „Jogurt, banan, pecivo a dve jablka.“ „Kolko to stalo?“ „To neviem, mam to na domacu ulohu.“ „A este si ju neurobil?“ „Este nie.“ „Tak to dones a pozrieme sa na to.“ „Dobre. Jogurt stal 35 centov, banan 15 centov, pecivo 40 centov a kazde jablko 10 centov. Mame napisat sumu v centoch a eurach.“ „Dobre, tak to porataj. Najskor sam a potom na kalkulacke.“ „Vyslo mi sto centov.“ „Je to spravne?“ „Spocital som cisla a vyslo mi sto centov.“ „To ale nie je dobre.“ „Ako to mozes vediet?“ „Spocital si vsetky ceny, ale dal si tam iba jedno jablko. Vzdy, ked pocitas peniaze, rozmyslaj aj nad mnozstvami.“ „Ale to nevadi, to je len desat centov.“ „Desat centov nie je vela, ale zaroven je to desatina. A ta je velmi dolezita. Podla niekoho je to najvacsi rozdiel medzi tymi, ktori postupne zbohatnu, a tymi co nie.“ „Mami, a to vies ako?“ „Pamatas si, ked sme sa rozpravali o jablkach a o tom, kolko ich dostanes a kolko odovzdas?“ „Ano, pamatam.“ „Dobre. Co by si robil, keby to bolo vyrovnane? Keby si rovnaky pocet jablk dostal i dal dalej? My dospeli tomu hovorime prijmy a vydaje.“ „Nic by som nerobil, vsetko je v poriadku.“ „To veru nie je. Tie vydavky, ktore su, mozu kedykolvek stupnut. Ani nevies ako a kedy. Ak potrebujes rychlo nieco zaplatit a nemas z coho, je zle. Treba si urobit dostatocnu rezervu. A ta by nemala byt mensia ako jedna desatina. Kolko je jedna desatina z 20 jablk?“ „Dve jablka.“ „Ak by si si nenechal ziadne jablko, nemal by si rezervu. Iba jedno je tiez malo.“ „Preco jedna desatina?“ „Desatina je zaklad. Moze byt aj viac, ale nikdy by to nemalo byt menej. Desatina je dobre cislo, lahko sa to pamata a nie je az tak tazke odlozit si jednu desatinu. Dokazu to casto aj ti, co si myslia, ze nikdy neusetria.“ „Nasa ucitelka vzdy hovori, ze ma maly plat a tak je jej nieco aj jedno. Dnes chybala a neviem ci pride zajtra. Este hovori, ze si nemoze skoro nic dovolit.“ „Vela ludi hovori, ze ma maly plat. Aj ze si nemozu dovolit skoro nic. Prave oni si malo odkladaju, alebo neodkladaju vobec. Ak zarobia 600€, nevedia najst 60€, ktore by ulozili.“ „Pani ucitelka by povedala, ze to je velmi vela a nikdy sa jej to nepodari.“ „Musi si odkladat hned na zaciatku. Nie na konci mesiaca. Na vyplatu si vsetci vela kupuju, ale malokto si odklada. A to je zle. Ak si na zaciatku neodlozia, neskor to na nieco pouziju a preto vzdy ostanu chudobni. Mat rezervu je nutne a dokazes s nou neskor vela. Ako funguju akcie? „Mami? Dnes som bol v obchode a videl som tam obrovsku cokoladu. Viem, ze sa oplati, lebo je v akcii. Ale prisiel som najskor domov, aby som sa ta spytal, ci chces aj ty.“ „Uz si tu cokoladu kupil?“ „Ano, jednu mam. A idem kupit aj tebe, ak chces. Je naozaj velka.“ „Kolko stala?“ „To neviem, ale bola v akcii.“ „Ukaz. No dobre, v akcii mohla byt, ale aj tak je to drahe. Podme do obchodu, ukazem ti, co s tym myslim.“ „Dobre, podme.“ „Tak sa pozri tu na cenu za kilogram. Vidis to?“ „To malickymi pismenami?“ „Ano, presne to. Vela veci, co stoji len niekolko centov, je v skutocnosti velmi drahych, ked sa pozries na cenu za kilogram. Tu mas vedla seba dve cokolady tej istej znacky a prichute. Jedna je bezna, sto gramov, a tato druha je dvestogramova. V akcii su obidve.“ „Tu som kupil. Tu velku.“ „Ked si porovnas tuto cenu dole, tak je kilogram tej velkej lacnejsi. Takze si urobil dobre. Ale cena nie je vsetko.“ „Ako to myslis?“ „Co sa stane, ak si kupis dve male cokolady?“ „Jednu zjem dnes a druhu zajtra.“ „Ale si este dost maly na to, aby si zjedol celu cokoladu. Alebo nie?“ „Keby som chcel, tak lahko zjem aj tu velku. Aj ju dnes zjem.“ „V tom je casty problem. Kupis viac, lebo sa to podla ceny oplati, ale zaroven viac zjes alebo vyhodis.“ „Cokoladu by som nikdy nevyhodil.“ „Ak by sa pokazila, bolo by ju treba vyhodit. Ale pochybujem, ze by sa u nas pokazila prave cokolada. Zober si ale tetu Janu. Kupila zemiaky. V obchode mali balenie s hmotnostou 1 kilogram, ale aj po dvoch kilach, piatich a dvadsiatich kilach. Najlacnejsie balenie bolo jednokilove, ale najvyhodnejsie dvadsat kilove. Vies, ake si kupila?“ „Neviem.“ „Kupila to najvacsie, lebo sa len cisto podla ceny najviac oplati. Ale ona jedava zemiaky iba niekedy a jej rodina tiez. Preto sa vacsina z tak velkeho balenia pokazila a nedala sa jest. Jana musela tie zemiaky vyhodit.“ „Ako by si to urobila ty?“ „Dobre by som si zvazila, kolko naozaj potrebujem a kedy sa to pokazi. Niektore veci sa tak rychlo nepokazia, dlho vydrzia, zatial co ine mozu byt za menej ako tyzden nepouzitelne. Ak by som chcela zemiaky len do polievky a niekedy trochu k masu a budem varit pre dvoch alebo troch, nepotrebujem obrovske balenie.“ „Preco potom predavaju aj tak velke balenia?“ „To je casto pre ludi, ktori potrebuju ohromne mnozstvo. Napriklad restauracie a jedalne, kde sa vari kazdy den pre viac ludi.“ „Preco je tam ta akcia?“ „Dovodov moze byt viac. Casto preto, ze sa konci zarucna doba. Uz to nie je cerstve a daju to lacnejsie, aby to nemuseli vyhodit. Alebo vela kupili, pripadne je to sucast vacsieho planu.“ „Akeho planu? Nerozumiem.“ „Co by sa stalo, keby boli zemiaky naozaj lacne? Napriklad za tretinu beznej ceny?“ „Asi by som ich kupil.“ „Nie len to. Prichadzali by ludia a nakupovali by tie zemiaky. Vela ludi a aj z vacsej vzdialenosti. Okrem zemiakov by vsak kupili aj nieco dalsie, na co narazia. Kym sa dostanu k zemiakom a potom k pokladni, uvidia inu zeleninu, sladkosti, malinovky a vsetko ostatne. Obchod bude mat viac zakaznikov. Je to ako televizna reklama, ale lacnejsie.“ „Kupis si aj ty cokoladu?“ „Mozem si ju kupit, pretoze je lacnejsia, ale nepotrebujem ju. Navyse je draha.“ „Nie je draha, je lacnejsia ako ta mala cokolada, ked das tu cenu pisanu malymi pismenami. Teraz si to hovorila.“ „Ale aj tak stoji tolko, ze by som si za tie peniaze mohla kupit nieco uzitocnejsie. Napriklad vsetko co potrebujem na dobru polievku.“ „Ale cokolada je chutnejsia ako polievka.“ „Ale mozes mat cokoladu pre jedneho cloveka, alebo viac porcii polievky. Aj sest tanierov.“ „Radsej by som si dal cokoladu.“ „Ale ostatni by boli hladni. To nie je dobre. Ak chces zarobit peniaze a tie zarobene peniaze hned neminut, musis sa riadit jednoduchym pravidlom. Treba vediet, ci nieco naozaj potrebujes a ako to pouzijes.“ „Zjem.“ „Spravne. Cokoladu zjes. Ale budes stale hladny, lebo nebudes mat poriadne jedlo. A ak by si jedol iba cokoladu, bolo by ti zle.“ „Ako spravne pouzit tie akcie v obchodoch?“ „Kup len to, co vies ze minies v najblizsich dnoch. Nieco co nie je predrazene a je zdrave. A ak chces kupit niecoho naozaj vela a zasobit sa na dlho, treba sledovat, aby sa to nepokazilo.“ „Maju jablka v akcii. Zoberies mi jablko?“ „A ake balenie? Mas tu rozne balenia podla velkosti a mozes si zobrat aj na kusy, ale tak je to trochu drahsie.“ „Neviem, ci su dobre tieto jablka, ale su lacne.“ „Tak ako sa rozhodnes, syncek? Dobre porozmyslaj.“ „Uz to mam. Pozriem sa, dokedy je ta akcia. Kupim si jedno jablko a ak bude dobre, potom si kupim balicek. Tak aby som ich zjedol za tyzden.“ „Vyborne.“ „Tu maju v akcii kopacky. Kupis mi ich?“ „Pozrieme sa na to. Pekne su. A obujes ich?“ „Vyskusam. Ano, obujem ich. Ale su mi trochu male.“ „Potom ich nekupime.“ „Preco?“ „Si este chlapec a rasties velmi rychlo. Ak ti kupim kopacky, ktore su ti uz trochu male, zanedlho ich mozeme vyhodit. Nebudes v nich moct hrat futbal ani chodit.“ „Ako to vies?“ „Dospeli maju casto vela skusenosti a tie su potrebne. Obchod tu urcite nenapise, ze ti budu za chvilu male. Chcu, aby sme si ich kupili, ale nemame zaujem.“ „Preco?“ „Je jesen, teraz pride zima. A v zime futbal hrat nebudes.“ „Budem hrat na jar a v lete. Futbal mam rad.“ „Preto su tieto kopacky v akcii. Keby neboli, nikto by ich nekupil. Chcu sa ich lacno zbavit.“ „Mami? A co keby si mi kupila tieto? Teraz su mi trochu velke.“ „To je dobry napad. Ak ich kupime a dobre uskladnime, mozes v nich chodit a hrat na jar. V nasom byte zaberu trochu miesta, ale to nebude problem. Naozaj ich chces?“ „Ano.“ „V poriadku, ideme ich zaplatit.“ „Preco su v kazdom obchode ine ceny?“ „To je konkurencia. Znamena to, ze je viac obchodov a kazdy chce, aby sa kupovalo u nich. Bojuju o kazdeho cloveka, ktory si chce nieco kupit. Najcastejsie cenami.“ „Preto je niekde lacnejsia cokolada?“ „Niekde urobia akciu, ale aj tak je to drahsie ako v inom obchode. Alebo hrniec za 10€ sa nepredava. Tak daju cenu 20€ na den a potom akciu, ze teraz stoji len 10€. Hned to kupia.“ „V takych obchodoch by som nekupoval.“ „Niekto nema na vyber. Potom nakupuju tak, ze urobia velky nakup tam, kde je to lacnejsie a tam, kde je draho, kupia iba malo alebo vobec.“ Mam malo penazi, idem nieco vyhrat. Potrebujem na alkohol a cigarety. „Mami? Co chcel ten spinavy ujo?“ „To, co vzdy. Peniaze. Je to zobrak.“ „On nepracuje?“ „Uz davno nie. Nema domov alebo pracu, stale je vonku a zobre peniaze od ludi.“ „Preco si mu nedala peniaze?“ „Dat peniaze zobrakovi mozem, ale nemyslim si, ze je to dobry napad. Uz by som ich nikdy neuvidela a on by to pouzil na alkohol.“ „Preco prave na alkohol?“ „To je zlozite a rozhodne nie spravne. Namiesto toho, aby sa dostal spat do spolocnosti chce pit.“ „Dokedy?“ „Do konca zivota. Uz sa pravdepodobne nezmeni a tak bude stale iba zobrat.“ „Ako to vies?“ „Dostat sa z takychto problemov je tazke a treba na to namahu.“ „Co by si robila na jeho mieste?“ „Odkladala by som si peniaze a hladala by som si pracu. Ale to nie je lahke. Urcite by som nekupovala alkohol.“ „Ako sa k tomu ten pan dostal?“ „To neviem. Ak chces, niekedy sa ho spytaj, ale nemusi ti povedat pravdu. Casto sa k tomu dostanu ludia cez automaty a dalsie zlozvyky.“ „Automaty? Co je to?“ „Vyherne automaty su velmi zla vec. Funguju tak, ze ta oberu o vsetky peniaze.“ „Ako presne?“ „Ti, ktori velmi chcu vyhrat, nevyhraju. Das niekolko drobnych a nevyhras. Potom das viac a znovu nevyhras. Postupne nemas nic. Len malo ludi nieco vyhra a aj cast tych, co vyhraju, do toho viac vlozia. Oplatia sa tym, ktori tie automaty vlastnia.“ „Oni nevedia, ze o vsetko pridu?“ „Niekedy nie. A co je horsie, velmi casto sa kombinuju rozne zlozvyky. Vyherne automaty predstavuju moznost, ako a da rychlo zarobit. Kto potrebuje rychlo peniaze, ten to moze skusit, ale narobi si iba mnozstvo problemov.“ „Mamicka, keby som ja potreboval rychlo peniaze, to by som uz radsej skusil zreby.“ „Zreby su podobne. Kupis si zreb za euro, tak ako mnohi dalsi. Cast vyzbieranych penazi ide na vyhry. Predstav si, ze by si mi dal do ruk euro a ja by som ti dala alebo 70 centov, alebo minimalnu sancu, ze vyhras tisice. Moze to zniet inak, ale je to uplne to iste.“ „Ale su aj taki ludia, ktori vyhrali a su bohati a stastni.“ „Tych je velmi malo. Navyse ak nieco vyhras a nevies, ako peniaze funguju, rychlo o ne prides. Lepsie ako riskovat a spoliehat sa na nahodu je spolahnut sa na odkladanie a na nieco, co ti zarobi peniaze.“ „Aj ty si kupila zreby kedysi.“ „To je pravda. Aj som vyhrala. Prestala som s tym, lebo viem, ze stastie bude na mojej strane len vynimocne. Problemom ludi vsak je, ze casto po malej vyhre neskoncia, ale znovu a znovu skusaju vyhru.“ „Preco tak surne potrebuju ludia peniaze?“ „Byvanie, doprava, cokolvek. Moznosti je vela. V horsom pripade alkohol, cigarety, automaty a dalsie veci, ktorym by si sa mohol vyhnut v zivote.“ „Aj zlato na krk?“ „Myslis zlate retaze, sperky a podobne? Nerozumiem tomu, naco to ludom je. Ale su aj taki, co chcu vyhrat peniaze na to, aby vyzerali ako nejaki pani. Uz je to tak, ze ked sa niekto chce dostat k peniazom a aj sa dostane, nevie ako ich pouzit. Kupi nieco zbytocne a moze o to rychlo prist.“ „Co by mal urobit ten, kto vyhra vela penazi?“ „Najlepsi sposob je porozpravat sa s odbornikom alebo ulozit si ich na neskor.“ Peniaze a zivotosprava „Mami? Co je s tetou Janou?“ „Preco sa pytas?“ „Telefonovali ste aspon hodinu a pocul som o com. Nieco sa jej stalo.“ „Znovu je chora. Necudujem sa tomu.“ „Preco?“ „Vies, kolko stoja vsetky tie lieky?“ „Neviem.“ „Vela. Teta Jana sa stravuje a zije velmi nezdravo a len co ochorie alebo ju nieco zacne boliet, ide do lekarne. V kazdej lekarni v nasom meste ju poznaju.“ „Teta Jana za to nemoze.“ „Ciastocne nie, ale z velkej casti ano.“ „Ako to myslis?“ „Je toho viac. Tak napriklad, vies co jedava?“ „To co my. Alebo nie?“ „Presny opak. Jedava same hamburgery, kebaby, vyprazane rezne a k tomu hromadu sladkosti. Vies, co to sposobuje?“ „Ale ona nie je tucna.“ „Nemusi byt tucna, ale je pravda, ze niekto iny by z takej stravy bol. Zarobit by mohla celkom dobre, ale nezaraba a vela mina. Ked je chora, nejde do prace a tak menej zarobi. Utraca na lieky a je zo vsetkeho smutna a vycerpana. Neviem si predstavit, ze by sa dala na sport, ked sa ledva pohne s nakupom.“ „Preco o nej takto hovoris? To nie je pekne.“ „Snazila som sa jej pomoct, ked som pochopila, ako to cele funguje. Zdravie, pohyb, dobre jedlo a to vsetko uzko suvisi s peniazmi.“ „Co by mala urobit, aby jej bolo lepsie a aby bola spokojnejsia? A odkial toho o nej tak vela vies?“ „Odkial toho tak vela viem? Na to netreba byt detektiv a kedysi som zila podobne. Nemala som nic, ani nadej na to, ze sa to vsetko zmeni. Vsetko sa to zmenilo jedneho dna v pizzerii.“ „Co sa stalo?“ „Objednala som si s kamaratom pizzu. Doniesli ju a bola velmi chutna a chrumkava. Dali sme si potom dalsiu a znovu bola dobra. Bavili sme sa, ale naladu nam pokazil ucet. Bolo to drahe. Nikdy sme neboli v tej pizzerke a nevedeli sme, ze dve pizze aj s napojmi budu stat tak vela. Napadlo ma, ze by som skusila urobit pizzu sama. Tak som sa dostala k vareniu a peceniu na trochu lepsej urovni. Teraz viem urobit pizzu aj ja, ak chces. Ked budes starsi, tak ta to aj naucim.“ „Mami, ty vies urobit pizzu?“ „Ano, viem. Aj mnoho inych dobrot. Pizza ale nie je velmi zdrava a nie je dobre ju jest casto.“ „Co je dobre jest?“ „Tak napriklad zeleninu. Co vies o zelenine?“ „Ucili sme sa, ze je zdrava.“ „To je. A nie len to, ale ma aj naozaj vela vyhod. Nie kazdy o nich vie. Tak napriklad, zeleninu mozes jest prakticky kedykolvek. Ak by si jedol slaninu vecer, bolo by ti zle. Zeleninu mozes. Dobre po nej zaspis. Vdaka nej budes zdravy a silny. Navyse sikovny.“ „Sikovni mozu byt aj ti, co zeleninu vobec nejedia.“ „To je pravda. Ale ani im neublizi. Rada pripravujem zeleninu este z jedneho dovodu. Je lacna. Lacnejsia ako vacsina jedal. A vyborne sa kombinuje s niecim dalsim. So zemiakmi ci ryzou, s masom, so syrom a tak dalej.“ „Povedala si tete Jane, aby jedla zeleninu?“ „Mnohokrat, ale ona si hovori svoje. A je toho vela, co nevie. Napriklad tie jej lieky na chripku, ktoru ma do roka aj 5x. Pomahaju jej, ale nikdy vdaka nim nebude uplne zdrava.“ „Preco?“ „Na choroby, ktore pridu na jesen, je treba pripravit sa v lete. To je uplny zaklad.“ „Ako pripravit? Brat lieky ked nie je chora?“ „Lieky nie. Ale zeleninu ci zdrave caje ano.“ „Co sa stane s pracou, ked je chora?“ „Ako kde. V niektorych pracach je potrebne byt kazdy den, ak chce mat clovek dobru vyplatu. Inde sa plati za vykonanu pracu ci dobre myslienky. Prechladnutie alebo nieco horsie moze stat cast vyplaty, niekedy aj polovicu. To je o to horsie pre to, ze potom sa naozaj tazko setria peniaze. Prijem poklesne, ale vydavky ostanu. Aj ked si chory a lezis v posteli, potrebujes jest, platit vodu ci elektrinu a tak dalej. Zle zdravie moze stat viac ako byvanie.“ „Nechcem byt chory. Potom nemozem ani behat vonku s kamaratmi.“ „To nemozes, to je pravda.“ „Preco mi zakazujes hrat sa von, ked som chory?“ „Zdravie nie je vecou iba jedneho cloveka, to si zapamataj. Je to dolezite.“ „Ale preco?“ „Ak by Lukas, Ferko a Tana ochoreli, nemohli by chodit do skoly. Nemohli by sa hrat a museli by lezat v posteli.“ „To nechcem! To nie!“ „Ak naozaj nie, tak sa dobre pozri na toto jablcko. Co vidis?“ „Vidim jablko.“ „Dobre, teraz ho rozkrojim na styri casti. Ak zjes vsetky styri, budes zdravy ty. A zaroven od teba neochorie Lukas, Ferko ani Tana.“ „Mami, ja chcem dve jablka. Alebo tri.“ „Vyborne, mam z teba radost.“ „Urobis potom pizzu?“ „Pizzu dnes nie, ale urobim cestoviny s masom a zeleninou. Bude to dobre a zdrave.“ „Preco na to nejdeme do restauracie?“ „To je tiez dolezita vec. Ak ides do restauracie, oni sa o vsetko postaraju. Musis tam len cakat, kym to pripravia a potom zaplatit vela penazi.“ „Preco vela?“ „Ak by som to urobila ja, potrebujem cestoviny, trochu oleja, zeleninu, maso a trochu korenia. To iste, co oni. Ale vyjde to ovela lacnejsie. Ceny v restauraciach su vyssie, pretoze treba zaplatit nielen jedlo.“ „Co vsetko sa tam plati?“ „Cenovka na jedalnom listku znamena cenu vsetkych zloziek, ale aj cast platu pre cloveka, ktory to pripravi. K tomu zisk restauracie, ucet za elektrinu, prenajom priestorov, peniaze na uskladnenie a chladenie a mnoho dalsieho. Preto to moze stat v restauracii aj 5x viac. Ale pozor, to nie je vsetko.“ „Ako to myslis?“ „Ty cakas. Neucis sa. Naozaj vela sa naucis na svojich a cudzich chybach, a preto sa musis sam snazit. Ak ti to pojde dobre, potom si mozes ty otvorit restauraciu. Aby si to mohol urobit, potrebujes peniaze. Ak navaris doma, vela usetris a niekedy sa este viac naucis.“ „Niekedy do restauracie treba ist. To som pocula v skole.“ „Niekedy treba? S tym suhlasim. Musis ale vediet, ze cokolvek co tam je sa da urobit alebo kupit lacnejsie. Mozes si objednat mineralku, ktora bude rovnaka ako ta, ktoru vidis v obchode. Musis vsak ratat s ovela vyssou cenou.“ „Preco su hamburgery a kebaby zle? Vsetkym chutia.“ „Nie je pravda, ze vsetkym. Jednym z dovodov je to, ze nevies, co v tom vlastne je. Nevies, co je tam skryte. Navyse to casto nie su kvalitne potraviny. Nevies ani to, ako dlho boli jednotlive casti v mraznicke. Moze tam byt nieco, z coho ti bude zle. Na toto nezabudaj. Ak zjes nieco a je ti z toho zle, nie je to dobre jedlo.“ „To mi nemusis hovorit, to vsetci vedia.“ „Veru nevedia. Niekto si mysli, ze je normalne, ze po niecom pridu napriklad bolesti brucha. To nie je nieco normalne. Ludia jedia nezdrave a casto drahe jedla kazdy den. Vies, kolko je cukru v jednej plechovke koly?“ „Neviem.“ „9 lyziciek. Daj si tolko cukru do pohara, vypi to a bude ti zle. Chces, aby som to namiesala?“ „Nechcem!“ „Mozno ta to bude prekvapovat, ale niektore lacne potraviny su velmi drahe, ak spocitas vsetky naklady s tym spojene. Napriklad taka sladka voda, ktoru si kupis za dvadsat centov, je naozaj draha. Je to len voda, do ktorej je pridana chemia ako konzervanty alebo aromy.“ „Aroma? Co to je?“ „Vona. Predstav si, ze si kupis ochutenu vodu. Akukolvek. Rozdiely su len vo voni a zafarbeni. Vsetko ostatne je rovnake. Len voda, do ktorej sa prida chemia.“ „Preco mi to hovoris?“ „Naozaj casto su lacne veci v skutocnosti drahe. Platis za ziadnu hodnotu. Napriklad vodu mozes pit aj z vodovodu, je ovela lacnejsia a niekedy aj chutnejsia.“ „Ked sme boli na navsteve, uz neviem kde, tak tam mali nechutnu vodu.“ „Ano, aj to sa stane, ale vacsinou to tak nie je. Vtedy sa da nacapovat vodu od niekoho, stale to je ovela lacnejsie ako kupovat balenu vodu z obchodu. Neviem presne, kolko stoja dva litre vody z vodovodu, ale priblizne cent. Zatial co za najlacnejsiu balenu vodu zaplatis ovela viac a o drahsich, ochutenych ani nehovorim. Este je dobre vediet, ze do balenej vody sa niekedy pridavaju sladidla. Niektore su neskodne, ale ine, ako napriklad aspartam, sposobuju iba problemy.“ „Teta Jana asi nepije vodu z vodovodu. Ja si ale niekedy dam. Ochutene mi ale chutia viac.“ „Aj tu z vodovodu si mozes dochutit sirupom. Bude to tak lacnejsie.“ „Kolko stoja lieky?“ „Ak chces, tak ta niekedy zoberiem do lekarne. Niekto tam necha viac ako desatinu vyplaty. Pritom vacsina problemov so zdravym je sposobena stravou. Ak si kupis kvalitnejsie potraviny, nebudes potrebovat tolko liekov a hlavne ti bude celkovo lepsie.“ „Ako sa da este usetrit a mat zdravie a dobre jedlo?“ „Jedna z moznosti je zobrat si do skoly alebo do prace navarene z domu, v dobrej krabicke.“ „Preco?“ „Rano ma vacsina ludi dost casu na to, aby nieco jednoduche a rychle uvarili a zobrali so sebou. Setri sa tak na roznych skolskych ci firemnych jedalnach. Alebo urobis podobne jedlo lacnejsie a naucis sa popri tom varit, alebo mozes urobit za rovnaky peniaz vacsiu porciu, pripadne viac porcii. Ti, ktori vedia a chcu setrit, sa dobre najedia zo stravneho listka na cely den.“ „Mami? A co je to obezita?“ „Obezita, alebo ludovo povedane napriklad tucnota, je velke zlo. Hotova katastrofa 3. tisicrocia.“ „Preco?“ „Nuz, je to jednoduche. Coraz viac ludi je tucnych, takmer bez svalov. Len hory tuku. S takymi je to naozaj zle a obezita im vela veci kazi.“ „Napriklad?“ „Tazko povedat, kde zacat. Ak by som chcela o peniazoch, asi by som zacala s tym, ze obezni ludia toho ovela viac zjedia. Keby mali normalnu hmotnost, stacil by im jeden tanier. Takto im casto nestacia ani dva a daju si treti.“ „Potom budu stale tucni.“ „Ano, a tam to len zacina. Predstav si, ze si chces zahrat futbal. Zoberies loptu a ides von. Keby si mal obezitu, tak by sa ti jednoducho nechcelo vyjst von a nahanat loptu. Ani do a zo skoly by si asi nechodil peso, ale cakal by si stale na autobus. Bol by to casto zacarovany kruh, z ktoreho sa sam dostane len malokto.“ „Ako sa da z toho dostat?“ „Zdravym jedlom a pohybom. Niektori si myslia, alebo skor uveria nezmyslu, ze jedno z toho staci. Napriklad diety. Vies nieco o dietach?“ „Mami, mam len 6 rokov.“ „A to je vek, ked uz su niektore deti silno obezne. Casto prave preto, ze ich rodicia nevedia o zivotosprave vobec nic. Najlepsie, co mozes urobit, je hybat sa a zdravo jest. Diety ti neurobia svaly, nebudes silny a obratny. Stihly mozno ano, ale nebudes mat energiu. Dobre jedlo, sport, prechadzky, bicykel a si v pohode.“ Liecba komplexov alkoholom „Kde je ujo Marek? Nemal prist k nam?“ „Mal prist, ale nepride. Teraz sa neciti dobre.“ „Co sa mu stalo? Je chory?“ „Ale nie, nie je chory.“ „Nieco zle zjedol?“ „Nie.“ „Vypil?“ „Bol piatok.“ „Ano, bol. Viem ze Marek v piatok pracuje. Asi mu v praci prislo zle.“ „Je to trochu inak. Niektori ludia maju zvyk, ze sa v piatok pridu pozriet do krcmy a zacnu pit.“ „Tam by som nesiel, je tam zafajcene.“ „Marek isiel v piatok do krcmy. Volal aj mna, ale nesla som. Mal tazky tyzden a chcel na vsetko zabudnut.“ „Nerozumiem. Z dymu sa zabuda?“ „Nie tak z dymu, skor z alkoholu. Alkohol je skodlivy a je naozaj hlupe, ak ho niekto pije vela a casto. Su aj taki, co si myslia, ze pomaha.“ „Preco piju v piatok alkohol?“ „Nie tak celkom cely piatok, iba vecer. Vies, alkohol je nieco ako jed. Ked ho vela vypijes, je ti zle. Dalsi den oddychujes z tohto jedu.“ „Oni chcu, aby im bolo zle?“ „Nechcu, aby im bolo zle. Prave naopak, chcu, aby im bolo dobre. Kym piju, citia sa chvilu dobre. Na chvilu je im vsetko jedno. Maju pokoj. Potom im je vsak zle a minaju ovela viac, ako len vela penazi.“ „Nerozumiem tomu. Naco piju, ked im je dobre i zle zaroven?“ „Nie zaroven. Najskor jedno, potom druhe. Keby to bolo tak, nebol by to problem. Ludia si uz zvykli, ze im je niekedy zle a silne tuzia po tom, aby im bolo niekedy dobre. Marek, spolu so svojimi kamaratmi, isiel pit, aby bol na chvilu stastny.“ „Dnes nepride, aj ked to slubil?“ „Veru nie. Dnes oddychuje. Vacsina tych, co idu pit, piju v piatok. Keby pili v nedelu, v pondelok by im bolo zle a mali by problemy v praci, mohli by ich aj vyhodit. Alebo by im znizili vyplatu.“ „Preco by niekto znizoval vyplatu za to, ze pije?“ „Uz to tak chodi. Ked pijes, tak ti je sice dobre, ale ostatni na tebe vidia, ze si opity. Mozu byt s tebou potom problemy, aj casto su. Vtedy sa clovek nevie spravat rozumne. Moze robit hluposti a urobi si hanbu. Navyse sa dobre nesustredi a moze nieco pokazit alebo rozbit.“ „Mami? Ja nikdy nebudem pit alkohol.“ „Tomu neverim, len naozaj malokto vobec nepije. Ale urobis dobre. Chcel si, aby som ta naucila s peniazmi. Na alkohol si este mlady a urcite by ti teraz nechutil, ale aj tak je dobre, aby si o nom vedel styri najdolezitejsie veci.“ „Ake?“ „Alkohol je drahy. Ovela drahsi ako chlieb ci ovocie. Nakupit alkohol pre niekolko ludi znamena preriedit peniaze v penazenke. Hlavne v krcme. Nie je az tak vynimocne, ze sa cez jeden piatkovy vecer za alkohol minie viac penazi, ako sa za cely tyzden zarobi.“ „Ak chcem nieco usetrit, musim davat pozor na alkohol. Tomu rozumiem, to je lahke.“ „Aspon pre niekoho. Dalej by si mal vediet, ze alkohol sposobuje zavislost. Nuti ta pit zas a zas. Myslis na to a nie na nieco dolezitejsie. Ked uz ide bokom rodina, zdravie, priatelia a dalsie veci, je velmi zle. Dalsi bod s tym velmi suvisi. Z pitia sa hlupne. Prestanes mat napady, nebudes sa tak snazit, budes bezvyznamny.“ „Samozrejme, ze nie. A posledne?“ „Alkoholom ziadne problemy neodstranis, ani velmi neoddialis. Neurobis vobec nic. Ak chces zapit smutok, mas smolu. Nikto ho nevie zapit. Len ti bude zle a pominas peniaze, ktore na slusny zivot potrebujes.“ Investicie, ktore setria peniaze „Mami, na co teraz odkladas?“ „Ako vies, ze odkladam nieco?“ „Videl som papier, kde si si pisala vsetky tie cisla. Navyse viem, ze mas po vyplate.“ „Odhalil si ma, si sikovny. Odkladam, to je pravda. Ale neviem este na co. V tom som mozno trochu svojska.“ „Preco? To je zvlastne?“ „Vies, vela ludi odklada peniaze na nieco konkretne. Na dovolenku, nejaku oslavu, kozuch, lyze, vlastne cokolvek. Urcia si jeden ciel a snazia sa ist za nim.“ „A to je zle?“ „Nie to nie, vobec to nie je zle. Len na to idem trochu inak.“ „A ako?“ „Mam zoznam veci, na ktore chcem postupne nasetrit. Najlepsie by bolo vsetko zaplatit, ale nemam z coho.“ „Co pozicky?“ „Tiez ma to napadlo. Snazim sa usetrit a ziadna z tych zmien, ktore planujem, mi nezarobi viac ako mi stihne pozicka minut.“ „Co mas v tom zozname?“ „Mam tu vymenu okien a chladnicky.“ „Ktore z toho sa viac oplati?“ „Vyborna otazka, som na teba hrda. Neviem, co sa viac oplati. Na to sa spytam odbornikov. Neviem ani to, ci sa rozhodnem najskor pre to lacnejsie, alebo pre to drahsie. Potrebujeme vymenit sest okien a len jednu chladnicku. Okna preto, aby sme museli menej kurit. Ked dnes zakurime, vela tepla z radiatorov pojde von cez stare okna. Chladnicka je tiez stara a nova by minala ovela menej elektriny. Okna usetria viac, ale ich vymena stoji taktiez viac.“ „Mami? A ten pocitac mi kupis?“ „Rada by som. Mozno bude aj ten. Este neviem, kolko penazi na vsetko treba.“ „Asi mam napad.“ „Aky?“ „Asi by boli najlepsie tie okna, kym nebude nieco lepsie.“ „Ako to myslis?“ „Setril by som na to, co sa najviac oplati a ak by rychlo zlacnela nova chladnicka alebo pocitac, tak by sme to potom kupili.“ „To je rozumne. Niekedy je este rozumnejsie zistit, co treba naozaj nove a co staci pouzite. Tak napriklad, potrebujes pocitac, vsak?“ „Rad by som mal, aj Tana ma a skoro vsetky deti.“ „Dobre. Nechala som si vysvetlit, ako je to s pocitacmi. Tebe staci jednoduchy, lacny pocitac, lebo drahe pocitace su skor na moderne hry. Tie nehravas. Ani niekolko dalsich rokov nebudes. Nepotrebujes preto nic drahe na zakupenie i prevadzku. S chladnickou je to tak, ze by sa nam nova hodila, ale ak by sa podarilo zohnat pouzivanu chladnicku, ktora by bola ovela lepsia ako ta, ktoru mame, tak ju vymenime.“ „Co s nasou, ktoru teraz mame?“ „Neviem, kto by ju chcel.“ „A ten tvoj kamarat, co je na ubytovni? Hovoril, ze tam elektrinu neplatia, ale chladnicka im chyba.“ „Teraz si mi pomohol. Kupime chladnicku a rovno sa nasej zbavime tak, ze niekomu pomozeme.“ „Mami? A ako funguje to zateplovanie?“ „Je toho viac, aj ta vymena okien je dolezita. Vlastne ide o sposob, ako usetrit na niecom velmi dolezitom. Na teple. Tiez som o tom vedela malo, kym som si to nenechala vysvetlit. Cez steny, okna ci dvere unika teplo, preto treba vela kurit zbytocne. Ak sa urobi zateplenie, menej tepla zmizne. V zime nebudeme musiet kurit skoro vobec. Alebo mozeme kupit solarne kolektory a vdaka slnku si zadarmo ohrejeme vodu. Rozumne investicie, ale nie zadarmo.“ „Mami? Ale ved z vodovodu je aj tepla voda.“ „Ano, je aj tepla, a my platime za teplu a studenu zvlast. Tepla voda je drahsia, preto sa niekedy oplati ju zohrievat. Ale pozor, nie vzdy.“ „A je pravda, ze aj voda zo zachoda sa da pit?“ „Pit sa da, je to uplne ta ista voda, aka je v dreze alebo v umyvadle. Aj ked ja by som ju nepila. V pitnej vode sa aj kupeme.“ „To je dobre.“ „Je to dobre, ale voda nieco stoji. Na splachovanie mozeme pouzivat aj inu, menej kvalitnu vodu. Nemusime prave pitnou. Pitnej vody je sice v kohutikoch dostatok, ale celkovo je vzacna a mozeme byt radi, ze ju mame. Niekde v Afrike je najblizsia voda daleko a nie je ani nahodou tak dobra, ako ta nasa.“ „Tam vsetci kupuju mineralky z obchodov?“ „Niekedy musia, ale inokedy nosia k domovom z velkej dialky tu nekvalitnu. Je to tazky zivot. Alebo Australia je zaujimava.“ „Co je v Australii?“ „Vsetko mozne. Je na opacnej strane nasej planety a vela veci je tam inych. Aj pohlad na vodu. Tam je voda iba v niektorych oblastiach v dostatocnom mnozstve. Inde nou setria.“ „Ako setria s vodou?“ „U nas sa len malo vody mina na pitie. Viac sa jej pouziva na splachovanie zachodu, sprchovanie, naplnenie vane, umyvanie riadu a podobne. Tam je to inak.“ „A ako?“ „Tu najkvalitnejsiu vodu piju. Menej kvalitnu pouzivaju na umyvanie riadu a osobnu hygienu. Tu potom nevyhadzuju, ale splachuju s nou zachod alebo polievaju zahradu.“ „V zahrade netreba pitnu vodu?“ „Pitna voda sa hodi vsade, ale casto sa da nahradit dazdovou alebo pouzitou vodou. Pripadne uzitkovou. Ta moze byt podobne ako pitna v kohutikoch, ale nie je urcena na pitie. Na umyvanie ale uplne postaci.“ „Preco sa to tak nerobi na Slovensku?“ „Niekedy mam pocit, ze sme len hlupi. Vies co? Mozeme splachovat vodou z vane. Naberie sa do vedra voda z vane, ked z nej vyjdes, a s nou splachneme zachod. Usetrime tak niekolko drobnych, ale po dlhom case to bude krajsi peniaz.“ „A je lepsie ist do vane, alebo sa sprchovat?“ „Nazory sa roznia. Pri sprchovani sa minie menej vody, ale vo vani moze byt viac ludi za sebou. Dolezite je aj to, ako dlho sa sprchujes. Mozeme to cele odmerat na vodomere, ak chces.“ „Myslim, ze by bolo dobre kombinovat to. Ak pojde viac ludi, tak vana. Ak jeden, tak sprcha.“ „Vyborne. Ako by si setril energiou?“ „To neviem.“ „Napriklad kurenie, tam sa da setrit. Nechala som si to vysvetlit od odbornika. Na dedinach su casto kotly nastavene na maximum, nie na odporucanu maximalnu teplotu. Cim viac sa vyhreje, tym rychlejsie teplo zacne unikat von cez steny a okna. To sa aj v skole budete ucit, ale i tak to mnohi nevedia.“ „Hlavne aby bolo teplo, alebo nie?“ „Niekedy sa treba trochu uskromnit. Kto chce chodit v januari v trenirkach, ten musi ratat s tym, ze bude minat. Lepsie je rozumne sa obliekat doma a peniaze si odkladat.“ „Myslel som si, ze pod energiami myslis elektrinu.“ „Elektrina je dobry pomocnik. Vies co? Podme sa pozriet na merac. Ako sa kruti?“ „Neviem, asi pomaly.“ „Momentalne elektrinu skoro nepouzivame. Mame vymenene ziarovky za ziarivky a jediny spotrebic, ktory mame pusteny je chladnicka.“ „A co vela mina?“ „Rozne ohrievace, zehlicky, varne kanvice. Aj pocitac vela minie, ovela viac ako notebook. Rovnako telka.“ „Ziarovka a ziarivka nie je to iste?“ „Vyzera to podobne, ale v spotrebe je to uplne ine. Spytame sa na to nabuduce v elektre?“ Telefonovanie „Mami? Zavolas tete Jane?“ „Preco?“ „Nieco chcela a tak jej mas zavolat.“ „Ja? Syncek, od tety Jany nic nepotrebujem. Ak potrebuje nieco ona, moze mi zavolat alebo napisat. Navyse nebyva tak daleko.“ „Vraj nema kredit.“ „No dobre, ale to nie je tak celkom moj problem.“ „Ako funguje ten kredit?“ „Aby si mohol telefonovat, potrebujes kredit. Ten si kupis. Idealne tolko, kolko potrebujes.“ „Ak nemas kredit tak nemozes volat?“ „Nemozes. Ak mas malo kreditu, mozes este prezvonit. Ak ale nemas ani tolko, neda sa robit nic. Ale o tom budes uz zanedlho vediet viac ako ja. Este je dobre vediet, ze kredit sa mina len tomu, kto telefonuje. Ak mi zavola teta Jana, ide to z jej kreditu a teda aj z jej penazi, nie z mojich. Je slusne, aby volal ten, kto nieco potrebuje.“ „A co potrebuje pani Jana?“ „To neviem. Nechala ti nejaky odkaz?“ „Iba to, ze jej mas zavolat a nema kredit.“ „Pockame teda. Pozriem sa na mobil, ci mi nenapisala spravu. Nenapisala. To je od nej dost hlupe.“ „Preco?“ „Pretoze namiesto toho, aby napisala, co potrebuje, chce aby som minala peniaze. Mam zistovat ako detektiv, co naozaj potrebuje?“ „Ako by si to urobila ty?“ „Aj to zanedlho naucis skor ty mna. Dnes sa da volat cez internet zadarmo, alebo sa da napisat a rozpisovat aj na cele strany zadarmo. Mohla tiez napisat spravu a v nej aj to, co potrebuje. Zial, niektori ludia nevedia vobec telefonovat. Taki by sa to mali naucit a nie chciet od ostatnych, aby sa skladali na ich nevedomost.“ „Mami? A ten kredit je drahy?“ „Niekedy ano, niekedy nie. Je dobre sa do toho vyznat, alebo nechat si poradit.“ „Ako sa to da ziskat lacno?“ „Napriklad principom konkurencie. Je viac operatorov, ktori maju podobne ponuky. Najlepsie, co sa moze urobit, je zastavit sa vo viacerych kancelariach a dohodnut dobre podmienky. Tak napriklad, ak sa povie, ze sa chce ist ku konkurencii, radsej daju nadstandardnu ponuku, ako keby mal ist niekto od nich prec.“ „Ako funguju neobmedzene volania?“ „Nie vzdy su uplne neobmedzene, ale v podstate to funguje velmi jednoducho. Volas kolko chces, ale musis kazdy mesiac zaplatit za to vyssiu ciastku. Oplati sa to tym, ktori volaju naozaj vela. Pre tych, co volaju malo, je to pridrahe. V telke su neustale nejake akcie, ktore vysvetlia v kazdej predajni.“ „V com je potom problem?“ „Predstav si, ze prevolas malo, pretoze nepotrebujes cez telefon riesit vela veci. Po case sa to ale zmeni a ty mozes mat stale vacsi ucet. Pripadne platis neobmedzene volania stale, aj ked to prestanes pouzivat. Dobry priklad je to, ze stratis pracu, v ktorej bolo treba vela telefonovat a nebol sluzobny telefon. Ludia jednoducho nechodia casto do predajni a nezaujimaju sa, ako mozu platit menej.“ „Nikdy som tam nebol.“ „Nepotrebujes, vsetko ti vybavim ja.“ „Ale chcel by som novy mobil.“ „Novy telefon? Mas uz jeden. V com ti nevyhovuje?“ „Neviem, dobry je, ale chcem novy.“ „Preco ho ale chces?“ „Musi dobre vyzerat, aby mi ho zavideli.“ „To je velmi zle. Nikdy si nekupuj nieco len preto, aby ti ostatni zavideli. Je to neprakticke a po kratkom case bude mat niekto nieco lepsie. Zdielane naklady „Mami?“ „Ano?“ „Dostal som genialny napad, ako usetrit.“ „Tak to som naozaj zvedava, co si vymyslel.“ „Hovorila si, ze pojdes v pondelok do Kosic. Zistil som, ze Tanin ocko tam ide v nedelu vecer.“ „Ako to vies?“ „Som vsimavy. A dokonca som cez Tanu zistil telefonne cislo.“ „Trochu zadrz, normalne nestiham za tebou. Ty chces, aby sme tam isli spolu?“ „Ide autom, tak mozes ist spolu s nim, mozno ta zoberie autom.“ „Nepoznam ho. Ale mozeme sa dohodnut. Ako ta to vlastne napadlo?“ „Viem, ze ma auto a tam sa viac ludi vojde. Je jedno, ci nesie viac ludi, alebo iba jedneho.“ „Tak uplne jedno to nie je, ale v podstate ano. Cim viac ludi, alebo skor cim viac hmotnosti nesie auto, tym mina viac. Ale to su uplne malicke ciastky. Dost casto sa taketo cesty riesia tak, ze jeden clovek ide autom a kazdy dalsi mu prispeje na benzin. Potom je to pre vsetkych lacnejsie, ako keby isiel autom iba jeden. Dokonca, ak by islo dostatok ludi, bolo by to lacnejsie, ako keby isli vsetci autobusom alebo vlakom.“ „Pojdes s nim?“ „Este si musim zistit, kedy tam presne mam byt. Ale zavolam mu, dakujem.“ „Vlastne ma to napadlo, ked som si spomenul na tie zemiaky, ktore sa pokazili.“ „Teraz to ako myslis?“ „Ak by sa teta Jana rozhodla kupit znovu tak velke balenie, mohla by ho rozdelit na mensie a rozdelit sa s nimi. Pokojne aj s nami.“ „Takto to myslis. Suhlasim, to by bolo velmi dobre. Ak ma komu dalej predat, moze sa to vsetkym viac oplatit. Alebo to moze dat trochu drahsie, ako je v obchode ta cast z velkeho balenia a trochu si zarobi. Tak vlastne funguju aj obchody. Kupia naraz velmi vela zemiakov a porozdeluju ich. Kto chce vela, kupi lacnejsie a komu staci menej, ma to drahsie. V cene za kilogram.“ „To je rozumne.“ „Tieto principy sa niekedy volaju aj zdielane naklady. To, co potrebuje viac ludi, sa da rozdelit. Ak by si bol niekedy mimo domova, na skolskom internate alebo niekde na ubytovni, mal by si spolubyvajucich. A to je niekedy naozaj prospesne.“ „Preco?“ „Urobis polievku a pouzijes naberacku, aby si ju dostal na tanier. Naberacku potrebuje kazdy, ale to neznamena, ze by museli mat styria ludia styri naberacky. Postaci jedina. Tak to moze byt v naozaj comkolvek, staci pouzit trochu predstavivosti. Trochu pomahaju aj obchody, lebo niektore potraviny sa ani nepredavaju v malickych davkach, pre jedneho. Kilo soli alebo cukru je na cloveka vela, ale pre niekolkych je to tak akurat. A to nehovorim o extremoch, ako je sprcha. Vies si predstavit, ze by si kazdy kupil svoju sprchu? Ja nie.“ „Ani vlastne radio nemusi mat kazdy. Ani televizor.“ „Prikladov je mnoho. Na varenie staci menej hrncov, na zametanie jedina metla. Napada ma este pouzivanie stravnych listkov. Vacsinou sa z nich nevydava v obchodoch. Preto staci, ak sa dohodnu co treba kupit. Spolu je to takmer vzdy na cely listok.“ „Mami? Mne je zima.“ „Vies co? Trochu prikurim. Keby som bola sama, nerobila by som to. Ale je nas viac, tak si to trochu mozeme dovolit. Teplo je potrebne v rovnakom mnozstve, bez ohladu na pocet ludi. S elektrinou je to inak, ale neznamena to, ze dvojnasobok ludi znamena dvojnasobok elektriny. Ta je potrebna na spotrebice, ale niekedy aj na kurenie a varenie.“ „Uz tomu rozumiem a dobre to premyslim.“ Ako usetrit? „Mami? Bola si u tety Jany?“ „Ano, bola som. A dlhsie, ako som chcela. Znovu nema peniaze a ja som bola butlava vrba. Bolo treba aby som sa s nou poriadne porozpravala. Poviem ti, bolo to s nou dost narocne.“ „A co si sa dozvedela?“ „Tu mam napisane na papieriku. Spisala som jej vydavky na naozaj hlupe veci, aspon podla mna.“ „Tie peniaze na pravej strane su co? Zda sa mi to velmi vela.“ „To su rocne vydavky. Spocitala som na den, mesiac a rok, vsetky tie peniaze.“ „Na co najviac minula?“ „Pozri sa zaradom. Krabicka cigariet denne, to je priblizne 3€. Pivo v krcme a k tomu tvrdy alkohol, dajme tomu 2,5€. Raz do tyzdna kava so zakuskom v kaviarni, prepocitane na den je to mozno 0,7€. Neskutocne vela telefonuje a ma to zle nastavene, to je asi 0,80€. Nejaky casopis denne, to je 1€. Ak poratam darceky na Vianoce, narodeniny a podobne, cize na obcasne oslavy, na den je to dalsie 1€. K tomu kola a sladkosti, ktorych kupuje naozaj vela. Na den asi 2€.“ „Kolko je to spolu?“ „Na den? Spocitajme to. 3 + 2,5 + 0,7 + 0,8 + 1 + 1 + 2. To je 11€ na kazdy jeden den.“ „Kolko je to na mesiac?“ „Ak by sa to len vynasobilo 30 dnami, tak 330€. len na hluposti, pripadne malo potrebne veci. K tomu musi platit byvanie, energie, jedlo a vsetko dalsie.“ „Preto nema peniaze?“ „Ano, preto. Je to vela penazi kazdy mesiac. Keby to usetrila, alebo poriadne okresala, bola by na tom lepsie. Mohla by setrit. Mina svoje i manzelove peniaze a tak ziju od vyplaty k vyplate.“ „Kolko je to za rok?“ „To mi vypocitaj ty, dobre? Tu mas kalkulacku. Alebo vies co? Naucim ta, ako sa da nieco lahko spocitat bez nej, ked ide o peniaze za rok. Ak vies, kolko je to mesacne, tak si napis to cislo trikrat na papier a v prvom cisle daj na konci jednu nulu. Medzi tym plusy.“ „3 300 + 330 + 330. Takto?“ „Vyborne. Kolko to je?“ „3 960.“ „Za styritisic eur sa da kupit vela. Ak kupis novy bicykel, notebook, korcule, pracku, telku a nieco k tomu, stale je to menej ako polovica. Pre teba by bola polovica dobrej bagety na styritisic dni, co je asi 11 rokov. Spominal si, ze by si chcel novy mobil. Mohol by si si mudrych telefonov kupit dost. Lacnejsich asi 55, drahsich 20. Celkom by aj stacilo, alebo nie?“ „Samozrejme.“ „Moze sa toho vsetkeho zbavit?“ „Teoreticky sa to da, ale ovela beznejsie je trochu obmedzit to. Ak by ovela menej fajcila a chodila do krcmy, nekupovala casopisy a tak podobne, mohlo by sa to zmenit napriklad na 4€ denne.“ „Aky by to bol rozdiel?“ „Denne 4€, to je 120€ mesacne a 1 440€ rocne. Rozdiel oproti predoslemu je denne 7€, 210€ mesacne a rocne az 2 520€.“ „Mami? Ty si tete Jane velmi pomohla. Len aby si to vsetko uvedomila.“ „Ak chce niekto postupne zbohatnut a vyhnut sa neprijemnostiam, musi vediet, kolko naozaj mina a na co. To nikto nevie z hlavy. Vies co to znamena?“ „Neviem.“ „Jednoduche, treba si to pisat. Zobrat papier, alebo sa da aj na pocitaci do tabuliek. A zapisovat vsetko, cely mesiac. Alebo este lepsie viac mesiacov.“ „Bude si to pisat sama?“ „Podla toho, ci sa chce mat lepsie, alebo nie.“ Ludia a ich myslienky „Mami? Co to citas?“ „Jednu krasnu knizku, vola sa to Najbohatsi muz v Babylone.“ „V com?“ „Babylon. To bolo kedysi davno take slavne mesto. Velmi bohate, ale to bolo velmi davno.“ „O com sa tam pise?“ „Su tu krasne myslienky. Nieco som z toho aj spominala, lebo niektore veci su zname. Co je ale dolezite je to, ze stale platia. Kniha je o veciach, ktore sa diali pred tisicmi rokov. Vysla v roku 1926 a nic nestratila z aktualnosti.“ „Vacsinou nieco v knihach zostarne skor?“ „V odbornych knihach urcite.“ „Co sa tam pise? Porozpravas mi nieco?“ „Spomina sa tu znovu jedna desatina. Je naozaj dobre, ak si ju nechas. Z deviatich casti prijmu sa vyzit da. Na desiatu nesiahat. Chranit ju.“ „Preco?“ „Je to poistka, ak by sa nieco stalo. Ale zaroven sa da pouzit aj na to, aby sa z nej vybudoval dalsi prijem. Mozes vdaka nej, ak ju spravne pouzijes, postupne zbohatnut.“ „Chces povedat, ze by sa mala nechat v banke?“ „Ano, uvazovanie je dobre, ale neviem, ci presne banka je to, co treba. V banke sa budu pridavat percenta, ale velmi nizke. Peniaze, ktore tam nechas, sa zhodnotia iba malo. A kvoli poplatkom a inflacii sa moze stat, ze tam das peniaze, ale vyberies ovela menej ako si vlozil.“ „Ako sa da jedna desatina usetrit? Spominala si, ze sa musi odlozit uz na zaciatku, ale aj tak je to podla mna niekedy tazke.“ „Tazke to moze byt, ale je to aj potrebne. Vsetko ma urcite priority. Tak napriklad, strechu nad hlavou treba, aj elektrinu zaplatit, ale nepotrebujeme nakupit sladkosti, ani ked su v akcii.“ „Co tam este je?“ „Toto je dolezite. O vsetko prides, alebo prinajmensom nic nezarobis, ak sa nebudes radit s odbornikmi. S kym by si sa poradil, ak by si chcel kupit sperky?“ „Asi s niekym, kto sa do nich vyzna.“ „Tu je pribeh o murarovi, ktory kupil sperky. Nedopadlo to dobre.“ „Preco nie?“ „Nekupil ziadne hodnotne sperky, iba ofarbene sklicka. Nechal sa oklamat, lebo sa do toho nevyznal.“ „Nie kazdy sa vyzna do vsetkeho.“ „To je pravda, ale kazdy sa moze poradit s odbornikom. Ten, kto sa vyzna do sperkov a potrebuje pomoct so stavbou domu, moze sa poradit s murarom a ten mu poradi dobre.“ „Ale ja nechcem kupovat sperky.“ „Chcel by si novy mobil, vsak? Alebo pocitacovu hru.“ „Samozrejme.“ „Dobre, spytala som sa nedavno obchodnika s hrami na to, aku hru by som ti mala kupit. Pytal sa na niekolko veci a potom mi poradil.“ „Aku si mi kupila?“ „Este nekupila, ale chcela by som tuto. Pockaj, mam tu obrazok.“ „Tu uz mam, ale je velmi dobra. Urobila by si mi radost, keby som ju nemal.“ „Dobre. Vyberieme niektoru podobnu, ktoru nemas?“ „To by bolo super!“ „Tak vidis. A to o hrach neviem vobec nic. Tak malo uplne staci.“ „Mami? A ja si budem moct kupovat hry, ked budem velky?“ „Ak sa naucis robit s peniazmi, tak ano. Aj ja ta teraz ucim a v zivote stretnes aj vacsich odbornikov, ako som ja. Ucime sa cely zivot.“ „Preco sa mam stale ucit?“ „Dovod je velmi jednoduchy. Peniaze. Ano, uz zas. Vies, su ludia, ktori sa k nim chcu dostat za akukolvek cenu. Aj ked riskuju velke problemy. Niekedy sa to podari, ale malokto sa dostane k velkym peniazom za kratky cas.“ „Myslis ako zlodeji?“ „Napriklad rozni zlodeji a podvodnici. Tych je vsade dost, hlavne ak maju vo vyhlade niekoho, kto sa vobec nevyzna.“ „Ja sa ich nebojim.“ „To je pekne, ale treba vediet aj to, ze ak sa pustis do niecoho, do coho sa nerozumies, nezbohatnes. Ktosi povedal, ze knowledge is power. Po nasom je to nieco ako vo vedomostiach je sila. Informacie znamenaju naozaj vela.“ „Ak viem vela o peniazoch, znamena to, ze potom mozem ja niekoho okradnut? Mohol by som, ak viem toho viac.“ „To nie je spravne. Ale napriek tomu je to caste.“ „Preco?“ „Ludia su niekedy velmi hlupi. Ked som bola na skole, jeden chlapec priniesol do skoly zmluvy. Dal niekolko drobnych tomu, kto to podpisal. Doteraz neviem, co tam bolo. Ani ti, co to podpisali, to nevedia. Ale ten, kto s tym prisiel, si dobre zarobil.“ „Ako to?“ „Predpokladam, ze mal odmenu za kazdy podpis. Nieco donesie, moze to byt nejaka poistku, a on da kazdemu cloveku napriklad 10€. Vies kolko ho to bude stat, ked zozenie sto ludi, co to podpisu?“ „1 000€?“ „Vyborne. Teraz si predstav, ze on dostane za kazdy podpis 30€. Zarobi si 2 000€. Pekne, vsak?“ „A ty si to podpisala?“ „Ano, aj ja. Ale neviem co tam bolo. Keby som vedela, co tam tak bolo.“ „Preco si sa nespytala toho chlapca, co to doniesol?“ „Bola som rada, ze som dostala peniaze len tak. Dnes by som sa viac zaujimala o to, co to bolo. Mohla by som zarobit ovela viac, a tiez by som o tom nieco vedela.“ „Preco to vsetkym nevysvetlil?“ „Pretoze mu islo iba o peniaze. Vedel viac, ako ostatni. Ale mozno by zarobil este viac, keby to kazdemu dobre vysvetlil. To uz neviem.“ „Mami? Kto je teraz najbohatsi na celom svete?“ „To neviem. Urcite sa to da zistit na internete. Kedysi by som si myslela, ze su to ti, ktori najtazsie pracuju. Ludia so sikovnymi rukami.“ „A nie su?“ „Aj taki tam mozno budu, ale v prvom rade by tam mali byt ti, ktori prisli s dobrym napadom a viedli uspesny projekt.“ „Preco nie taki, ktori pracovali rukami?“ „Informacie.“ „Nerozumiem. Ake informacie, mami?“ „Ti, ktori pracuju rukami, vacsinou vela nezarobia. Je privela takych ludi, ktori dokazu zobrat naradie a postavit pekny dom. Menej je takych, ktori dokazu ten dom dobre navrhnut.“ „Preco prave domy?“ „To je len priklad. Ak sa nepletiem, jeden z najbohatsich je ten, kto vytvoril Facebook.“ „Preco?“ „Chytil sa prilezitosti. Doniesol nieco, co tu v takej podobe este nebolo. Napad je dolezity, a aby sa to cele dalo, musi poznat vsetko, s cim sa bude stretavat.“ „S cim vsetkym?“ „Je to internetovy projekt, takze musel uz predtym, ako sa do toho pustil, dobre poznat internet. Je to projekt pre ludi a o ludoch, tak musel poznat aj zmyslanie ludi. Vsetko toto a mnoho viac sa musel naucit a dnes si moze svoje bohatstvo uzivat v pokoji. To je ten rozdiel, ked niekto chodi za zabavou a niekto iny za svojimi snami, ktore su viac vzdialene.“ Potrebujem vsetko nove? A co nepotrebujem? „Dokelu, uz zase?!“ „Mamicka, co sa stalo?“ „Pracka. Zas nefunguje. Naposledy bola v oprave minuly tyzden. Najvyssi cas sa jej zbavit.“ „Nebolo by lepsie ju znovu opravit?“ „Mozno ano. Problem je ale v tom, ze opravy su drahe a ta pracka, ktoru mame my uz dlhe roky, nestoji nic. Vlastne by som ju rada predala, aj ked neviem celkom komu. Kto by kupil pracku, ktora sa casto kazi a potrebuje opravy?“ „Viem kto.“ „Tak to som zvedava, co povies. Dufam ze nie nejaku hlupost.“ „Mohol by ju zobrat nejaky majster, ktory sa do pracok rozumie. Kedykolvek by sa pokazila tak by si ju opravil, alebo by ju rozobral na diely a s nimi by mohol opravit aj niektore novsie a lepsie pracky.“ „To je vyborne! Skusim sa popytat toho opravara a mozno este niekoho. A dam aj oznam na internet. Ak si ju niekto odvezie, tak budem len rada. A mozeme sa takto zbavit viac veci.“ „Napriklad?“ „Pouzil si niekedy vrtacku? Ja nie. Ked som potrebovala dieru na hacik, urobil mi to zadarmo sused. Ak by za to aj chcel euro, oplatilo by sa to. Mame vrtacku, na ktoru len sada prach.“ „Ale ta funguje.“ „Mala by, ked je este zabalena. Ale naco nam je? Mohla by som ju vratit do obchodu, keby bola v zaruke, a namiesto nej by som kupila nieco dolezitejsie pre nas. Mame ju vsak ovela dlhsie, ako je zaruka.“ „Ak je dobra, tak preco sa jej chces zbavit?“ „Potrebujeme peniaze. A nielen to. Mame byt plny nepotrebnych veci. Keby sme mali len to, co naozaj potrebujeme, stacil by nam ovela mensi. Alebo by sme mohli jednu izbu prenajat alebo premenit na pracovnu.“ „Coho sa chces zbavit?“ „Napriklad knihy. Mat kniznicu nad postelou moze byt sice sen pre niekoho, ale ja som z toho vyrastla. Kedysi som rada citala, ale teraz na to nemam velmi cas. Okrem toho ovela skor ako v tych knihach najdem co potrebujem na internete. Je dolezite oddelovat to, co naozaj potrebujes od toho, co si len myslis, ze este niekedy vyuzijes. Moja mama, tvoja babicka, je v tomto hrozna. Stale nieco odklada s tym, ze sa to este niekedy hodi. Potom ma preplneny velky dom starymi vecami, ktore su casto nepouzitelne.“ „Ale niekedy sa nieco z toho pouzije.“ „To mas pravdu, ale vacsina veci len zabera miesto. V Amerike su velmi caste pripady toho, ze maju ludia v domoch asi vsetko. Potom sa tam ani poriadne nepohnu a nevedia sa svojich veci zbavit. Potom pride niekto, kto im navrhne, aby sa vsetky nepotrebne veci dali do bazarov, alebo na rodinny vypredaj.“ „To je pekne, ale my toho az tak vela nemame.“ „Myslis? Mozno menej ako vela inych, ale aj tak toho mame dost. Len sa tak pozriem napriklad na kuchynu a co vidim? Naco mame sest naberaciek?“ „Ak by bola jedna spinava, tak sa pouzije druha. Alebo jedna na polievku a druha na nieco ine.“ „To je pravda, niekedy sa hodia dve, ale to je malokedy. Este aj tri by sa dali pochopit, aby bola jedna do zasoby. Sme dvaja a tak nam staci jedina. A keby nas aj bolo osem, stale by sme si s jednou vystacili.“ „Myslis si, ze ked predame co nepotrebujeme, tak budeme mat peniaze na novu pracku?“ „To neviem, ale urcite sa to hodi rodinnemu rozpoctu.“ „Ak budeme mat novu pracku, tak sa nepokazi?“ „Pravdepodobne sa pokazi, ale nie hned. Veci starnu, preto je potrebne ich udrziavat. Ked je vsak udrzba prilis draha, je dobre kupit nieco nove.“ „Niekedy musi byt vsetko nove. Napriklad pocitace.“ „Na to si ako prisiel?“ „Aby ti isli nove hry tak potrebujes novy pocitac.“ „Specialne som sa na to pytala kamarata, co sa do toho rozumie. Je to hlupost.“ „Preco?“ „Aby si niekto kupil hru a aby ju mohol hrat, potrebuje mat dost dobry pocitac na to. Nemusi byt novy, staci ak je dostatocne dobry.“ „Ale potom mozno nepojde ta hra tak dobre.“ „Vec nastaveni. Na hrach sa da nastavit, ako bude vyzerat. Ak chces viac detailov, potrebujes vykonnejsi pocitac. Staci ti menej detailov? Potom ani nepotrebujes nieco naozaj vykonne alebo nove.“ „Preco?“ „O pocitacoch neviem skoro nic, na vsetko sa pytam, ale predpokladam ze ti, co tie hry vytvaraju, chcu zarobit. Ich cielom nie je, aby si kvoli nim vsetci kupovali nove pocitace. Skor chcu urobit hru, ktoru si niekto kupi, lebo je dobra. Chcu si zarobit. A ak bude ich hra naozaj dobra, tak si vela ludi kupi aj pokracovanie tej hry. Dnes asi musi hra aj dobre vyzerat, preto treba dobry pocitac. Aby tam bolo dost detailov. Zaroven vsak chcu predat hru aj tym, ktori si kupia pocitac uz dlho a nechcu investovat peniaze do toho, aby mal vyssi vykon. Staci im to, co maju.“ „Mami? Neverim ti, ze nevies skoro nic o pocitacoch.“ „Naozaj neviem, ale ucim sa. Je to jedna z veci, ktore sa len tazko naucim z knih. Uvediem ti dobry priklad. Predstav si, ze v roku 2000 vytvoria dobru hru. Kniha o nej, nejaky navod s radami, vyjde v roku 2003. V rovnakom roku tvorcovia hry predstavia pokracovanie. Hra 2 je lepsia ako jednotka a hracom sa viac paci. Kniha o povodnej hre zacne byt zbytocna. O niekolko rokov, ked pride dalsie pokracovanie, nebude knihe o prvej hre nikto venovat pozornost. Nebude nic, len zavadzat niekomu v policke.“ „Mozno bude mat historicku hodnotu a bude sa o nu zaujimat muzeum.“ „O storocie mozno, ale tam nebude mat velku hodnotu. Skor u zberatelov. Tam vsak maju hodnotu skor tie veci, ktore su naozaj vzacne. Kedysi som mala kamarata, ktory zbieral hokejove karticky. Vacsina bola bezcenna, ale niektore naozaj stare karticky s velikanmi hokeja mozu mat vacsiu hodnotu ako cely nas byt.“ „Musime najst zberatela, ktoremu by sa velmi zapacila nasa stara pracka.“ „To sa ti podarilo, ale takeho asi nenajdeme. Ale mohli by sme skusit najst niekoho, kto nam da alebo preda bezproblemovu pracku, hoci starsiu.“ „Kto by predaval dobru pracku?“ „Ten, kto by predaval dobry pocitac, aby si kupil lepsi. Ak sa niekto rozhodne kupit nieco nove, potrebuje sa zbavit toho stareho. Nieco nove casto nahradzuje nieco, co sa pouzivalo predtym. Tak napriklad, malokto si dnes kupi discman, ked su rozne prehravace velkosti USB kluca a mobily, do ktorych sa daju dostat stovky ci tisicky hudobnych albumov.“ „Co je to discman?“ „No prosim, kedysi to mali u nas ti, co hudbu milovali. A spolu s discmanom niekolko cedeciek. Dnes uz ani velmi nevies co to je. Doba pokrocila.“ „Ty si vedela, ze discmany nebudu dlho?“ „Nevedela. Nikdy som ho nemala. Dnes si ho mozem kedykolvek kupit, ale nepotrebujem ho. Vlastne ani neviem, kde by som ho kupila. V obchodoch davno nie je, iba v bazaroch. Vzdy je dolezite rozmyslat, kolkokrat nieco pouzijes a za aku dobu to bude nepouzitelne.“ „Ale vsetko zostarne.“ „Zostarne, ale rozdielnou rychlostou. Akou, to vie specialista na dane odvetvie. Staci sa spytat.“ Platba kartou alebo hotovostou? Aky je ten internet banking? „Asi sa zblaznim.“ „Co sa stalo, mamicka?“ „Jana. Zase Jana. Ako je mozne, ze je niekto az tak hlupy?“ „Co sa stalo?“ „Potrebovala poslat kolegovi peniaze, ktore si pozicala minuly tyzden. Isla preto na postu. Ale ten jej kolega jej neposlal cislo uctu v SMSke, ako cakala, ale cez Facebook. Tak isla na tu postu a cakala, kym jej posle SMSku. Po par hodinach ju to prestalo bavit, tak si kupila kredit a zavolala mu. Ten sa jej smial a to mi musela vyzalovat. Ak neminula polovicu toho kreditu len na toto, tak ani cent.“ „Mami? A poslala to?“ „Nie, neposlala. Vraj pojde zajtra a napise si na papier to cislo. Ked je hlupa.“ „Ako to mala urobit?“ „Je to velmi jednoduche. Nemusi nikam chodit, posle peniaze cez internet. A ani by si nemusela poziciavat, keby tolko neminala.“ „To sa da?“ „Samozrejme. Ak prides do banky nieco riesit, aj oni to pouzivaju v nejakej verzii na svojich pocitacoch. Cez internet je to rychle a ma to dalsie vyhody.“ „Ake?“ „Nemusis chodit do banky. Hlavne ak si z dediny a nemozes sa teraz dostat do mesta. Alebo ak je sviatok, vikend alebo jednoducho neskoro.“ „Moze sa ist na dalsi den.“ „Nie vzdy sa da cakat.“ „Preco isla Jana na postu a nie do banky?“ „Aj cez postu sa da platit a rucne vsetko vypisovat. Priznam sa, naposledy som tak nieco platila pred tolkymi rokmi, ze si to ani nepamatam.“ „Mami? A preco to tete Jane neukazes, ako to cele funguje cez internet?“ „Vies, aka je. Ona sa vsetkeho noveho boji. Dookola hovori, ze to nezvladne. Je to nielen hlupe, ale este sa to aj zle pocuva. Najlepsie co mozes urobit je ist aspon trochu s dobou. Vsetky tie nove vynalezy su na to, aby zjednodusili zivot. Aby sa zbytocne nestracal cas. Ale vies, ona sa toho boji. A bat sa neprestane.“ „Preco?“ „Neviem preco. Asi s nou nikto nepohne. Ona ani kartu nevie pouzivat.“ „Ale ved to je lahke, aj ja som to zvladol a to som este maly.“ „To ano. Je to jednoduche. Ale ona ju ma v penazenke a vobec nepouziva. Iba na vybratie vsetkych penazi z bankomatu. Co je inak velmi zly napad.“ „Preco?“ „Banky maju uzitok z toho, ze peniaze ostavaju v nich. Pre ne je vyhodne, ak maju vsetko v elektronickej podobe. Je to lacnejsie a rychlejsie mozu presuvat co treba a kde treba. Aby to tak ostalo, nechavaju cast penazi ludom ako odmenu za platbu kartou. Cim viac platis, tym viac dostanes.“ „Ak by som platil kartou, tak sa to viac oplati?“ „Ano, viac. Vacsinou o pol percenta. Ale pol percenta z nakupu na mesiac je nieco ine, ako pol percenta za jedlo na ranajky.“ „Ale to nevadi.“ „Je tu par rizik, ktore su trochu horsie. Tak napriklad ti mozu ukradnut peniaze z penazenky.“ „Z uctu v banke sa nedaju ukradnut peniaze?“ „Vsetko sa da, ale sanca na to je velmi nizka. Su tam hesla a ine zabezpecenia. Staraju sa o to profesionali. Teta Jana vsak dala na svoju kartu svoj pin. Napisala ho priamo na kartu fixkou. Strasne. Takto si vytiahne peniaze z bankomatu ktokolvek, alebo si nakupi za jej peniaze.“ „To by som nikdy neurobil. Radsej si zapamatam a napisem niekde doma.“ Pasivny prijem „Mami, co to robis?“ „Pozeram sa na stare fotky. Este zo stuzkovej. To je naozaj davno. Pozri si napriklad tuto.“ „Ta je naozaj stara.“ „Preco si myslis?“ „Nie su na nej ziadne farby.“ „To preto, ze je ciernobiela. Niektori mali uz vtedy farebne fotaky, ale toto bolo odfotene este takym starsim.“ „Ktora si ty?“ „Tato, skoro v strede. A poznas tohto mladika?“ „Nie.“ „Volali sme ho Gusto. A bol to ten najvacsi majster, aky len mohol byt. Dokazal urobit vsetko.“ „Ako to myslis?“ „Ked sa na skole pokazili hodiny, tak ich opravil. Dokonca aj autobus opravil a ani neviem ako. Malo veci kupoval v obchode, vzdy si zohnal vsetko co potreboval tak, ze to sam poskladal. Este aj uterak mal vlastny. Ani neviem z coho, ale krasne makkucky.“ „Kde sa to naucil?“ „Mali to v rodine. Aj jeho otec bol vraj taky. A pozri si, co mame vsetci na rukach.“ „To su ale cudne naramky.“ „Su bavlnene. Urobil jeden pre kazdeho. Pre Pala dva, lebo ten dokazal vzdy vsetko postracat a ani na fotke ho nema. Gusto ich sam urobil, z bavlniek. Niekto by povedal, ze je to zenska praca, ale ten dokazal fakt cokolvek.“ „To je sikovny.“ „Ano, to je. A vies, co robi teraz? Vobec nic.“ „Preco nic?“ „Niektori ludia nemaju ziadny vedlajsi ci pasivny prijem a niektori uz ziadny dalsi nepotrebuju.“ „Ako to?“ „Gusto pracoval v tovarni, asi dva mesiace. Bral vsetky nadcasy a setril peniaze. Po tomto case si zacal zarabat svojimi napadmi. Navrhol pocitacovu hru a zaplatil cloveka, co ju dal dohromady. Bol to maly projekt, ale darilo sa mu dost na to, aby sa urobila dalsia a za nou dalsia.“ „Co bolo potom?“ „Vratil sa do tovarne.“ „Preco?“ „Pretoze nepotreboval cas na to, aby vznikali napady na nove hry. Napadov mal dost. Isiel do klasickej prace, kde zarobil dalsie peniaze. Tam ostal dalsie dva mesiace a potom mal z aktivneho a pasivneho prijmu dost na to, aby prerazil s velkou hrou. Zaplatil si viac ludi, ktori sa postarali o vsetko potrebne. Hudba a ozvucenie, dobra grafika, umela inteligencia, vychytavanie chyb a podobne. Vsetko veci, ktore Gusto nikdy nestudoval. Cely projekt sa rozrastal a rozrasta sa stale a Gusto vsetkych len obcas skontroluje. A uziva si zivot.“ „Mami? Preco sa mu tak dari?“ „Vyuzil prilezitost, zatial co niekto vyuziva len svoje dve ruky a nie hlavu.“ „Mozeme mat aj my pasivny prijem?“ „Mozeme a mali by sme. Sme v svete, kde je to naozaj treba. Mozes zacat kedykolvek.“ „A ako?“ „Niekedy aj jednoducho. Predstav si, ze by si napisal svoju vlastnu rozpravku.“ „Ale ja neviem tak dobre pisat. Mna to len napadne a pisat sa mi to nechce.“ „Potom potrebujes niekoho, kto to napise za teba. Odvedie cast prace.“ „K comu bude dobra ta rozpravka?“ „K tomu, ze potom napises dalsiu a dalsiu. Celu knizku. Ta sa bude predavat. Zarobis malo, ale aj malo je viac ako nic. Naucis sa hlavne myslenie, ktore chyba tym ludom, ktori su a navzdy ostanu chudobni.“ „Mohol na to ist aj inak.“ „A ako?“ „Mohol chodit rano do jednej klasickej prace a poobede do druhej.“ „Iste, to mohol. Ale to by bolo mimoriadne zle riesenie.“ „Preco?“ „Casto su prace platene za hodiny, alebo za odvedenu pracu. Takto by si clovek zarobil dvojnasobok penazi, ale nemal by vobec cas na oddych. Cely svet by bola len praca a trocha spanku. Nic viac.“ „Taki ludia urcite su. A su bohati.“ „Ano, su taki. Ale casto nie su bohati. Skor unaveni, zniceni a chudobni. Pretoze pracuju rukami a nie hlavou. Z cloveka sa stane stroj, ktory bude pracovat, az kym neumrie.“ „Ale mohol by setrit peniaze a potom zacat podnikat.“ „Na to nema skusenosti a ak bude medzi robotnikmi, tak ani kontakty.“ „Mami? Ale nemozu byt vsetci bohati, vsak?“ „Preco nie?“ „Na svete nie je dost penazi.“ „Mozno by na svete nebolo dost minci, ale peniaze nie su len mince ci papieriky. Skor hodnoty. A takmer vsetko ma hodnoty. Pozemky, domy, auta, cokolvek. Aj uplne malickosti. Svoju hodnotu maju aj skusenosti a rozne schopnosti. Nemusis mat vela penazi na ucte alebo v hotovosti a aj tak mozes byt bohaty.“ „Asi nerozumiem.“ „Predstav si, ze mas milion eur a jeden cent. Kupis nieco za milion. Hocico, napriklad naozaj velku jachtu. Kupis nieco a ostava ti jeden cent. Ak ma ta jachta rovnaku hodnotu, nie si chudobnejsi. Ale mas len jeden cent.“ „Gusto ma jachtu?“ „Co ja viem, mozno ano. Netusim. Viem vsak, ze nema okolo krku zlate retaze.“ „Preco nie?“ „Je to zbytocne. Uspesni ludia nepotrebuju minat peniaze bezhlavo. Niektori neuspesni ano.“ „Ale videl som video, kde vsetci raperi maju zlate retaze.“ „Maju, ale na to je dovod. Ti, co kupuju ich hudobne albumy, chcu zit svoj sen o luxuse aspon takto. Pomaha im to robit imidz, ktori potrebuju. Vacsina ludi vsak chce zlato okolo krku, aj ked im to nic neprinesie. Taka retiazka sa da lahko ukradnut.“ „Mami? Ja mam napad.“ „Ano?“ „Asi vela ludi robi rukami, vsak?“ „Urcite ano.“ „Aby mohli pracovat, musia nieco vyrabat a o to musi byt zaujem.“ „Vyborne, syncek. A tvoj napad je aky?“ „Oplati sa robit do reklamy.“ „To je jedna z moznosti, ako si vybudovat pasivny prijem. Ak tomu dobre rozumiem.“ „To ano. Ak urobis dobru reklamu a tomu, na co reklama je, sa bude darit, zbohatnes. Ak by si mal cast zo zisku. A dobre si premyslel aj to s ludmi. Ti, co pracuju rukami, toho potrebuju dost. Napriklad ubytovanie. V niektorych regionoch je tak malo prace vhodnej pre masy ludi, ze sa musia ti ludia aj za jednoduchou pracou stahovat.“ „Nieco ako ubytovanie pre turistov?“ „Vidis, to je vyborny priklad. Ak prenajmes cast domu pre turistov, zarobis si. A zarobis podla toho, kolko do toho investujes. Za jednoduchu izbu mas menej penazi ako za kvalitny apartman. Musis vyriesit aj reklamu a dalsie veci. Na to treba peniaze. Potom ti to ale bude prenajimanie zarabat a nemusis robit nic.“ „Ale musis sa o nieco starat.“ „Ano, niekedy sa najdu problemy, ktore treba riesit. Aj opravy su obcas potrebne. Je to vsak menej namahy, ako keby si mal byt kazdy den cele hodiny v praci a pracovat rukami. Ak mas viac izieb, mozes mat pod sebou cloveka, co sa o vsetko postara. Tak, ako to urobil Gusto.“ Nakupne tasky a vyjednavanie v obchode. Ako funguju stravne listky? „Mami?“ „Ano?“ „Preco si bola taka v tom obchode?“ „Aka som bola? Spravala som sa uplne normalne.“ „Ale boli sme v obchode a tam si nic nekupila. To sa nerobi.“ „A preco nie? Tak funguje obchod. Kupis, ak chces kupit a nekupis ak nechces. Mozes vojst, pozriet tovar a odist.“ „Nie je to neslusne?“ „Nie je. Je to uplne bezne. Vela ludi si mysli, ze sa nieco musi kupit v obchode. Ale nie je to pravda.“ „To som nevedel.“ „Predstav si, ze by si isiel do internetoveho obchodu. Tam su uplne zvyknuti na to, ze si niekto pozrie to, co ho zaujima a ide prec. Preco by to malo byt nazivo v klasickom obchode inak?“ „V obchodoch su ludia s plnymi kosikmi.“ „To preto, lebo nieco naozaj potrebuju, alebo ich nieco zaujme a zoberu to aj vtedy, ked to nepotrebuju. Napriklad vdaka reklame alebo akciam.“ „Ak by si bola v drahom obchode a drahe by tam bolo naozaj vsetko, co by si kupila?“ „Nekupila by som. Niekedy treba povedat nie.“ „A ak by si naozaj musela, lebo by si bola velmi hladna?“ „Ak by to bol maly obchod, ako napriklad tie bio obchody, tak by som sa snazila vyjednat zlavu. Da sa to napriklad pri jogurtoch.“ „Ako?“ „V malych obchodoch je menej veci. Nechodi tam vela ludi a neberu sa plne kosiky, preto sa tam ani tovar neobmiena tak rychlo. Pozrela by som si jogurty a ich ceny. Potom aj datum spotreby. Pre male obchody je ovela lepsie predat nieco za polovicu, ako vyhodit to.“ „Ale na jogurty sa davaju take akcie, ked su tesne pred datumom spotreby.“ „Nie vo vsetkych obchodoch. Vacsinou je na to tabulka. Staci si vsak pozriet tie datumy a ozvat sa predavacke. To robi minimum ludi.“ „Preto si nic nekupila?“ „Ano, preto.“ „Teta Jana vzdy nieco kupi.“ „To ma neprekvapuje. Ona aj dokupuje uplne zbytocnosti, lebo chce platit listkom a nevie, ako tie listky pracuju.“ „A ako pracuju?“ „Za stravne listky si mozes kupit jedlo. Malokto vsak vie, ze sa z nich da pokojne vydavat. Cele to pravidlo o zakaze vydavania si pridali obchodnici. Vzdy si dobre premysli, ci to naozaj potrebujes. Aspon 10 sekund.“ „Neviem ci by mi vydali peniaze, asi nie.“ „Zalezi na tom, ako a koho sa opytas. Ak sa spytas brigadnicky, ta ti povie to, co ju naucili hovorit. Spytaj sa priamo majitela a pohroz, ze ak ti nevydaju, odides s prazdnymi rukami.“ „Mami, ale ja by som vzdy nieco kupil. Aspon tasku.“ „Tasky su dost drahe, ked sa nad tym zamyslis. Ale mozu posluzit ako mensie vrece na smeti.“ „Preco? Vsak su skoro zadarmo.“ „Ak zoberies kazdy den jednu tasku, za mesiac ci za rok je to pekna kopka.“ „Co je lepsie?“ „Urcite je lepsie zobrat si jednu tasku, ktora nieco vydrzi. Je to lepsie tak pre prirodu, ako aj pre penazenku. Jedna taska ti vydrzi pol roka, mozno aj viac. Tasky sa daju navyse krasne poskladat, takze nic nezaberaju a mozes ich mat kedykolvek so sebou. Ani vela nevazia.“ „Preco si niekedy beru krabicu z obchodu?“ „V krabici sa vacsi nakup dobre prenasa. Navyse su celkom zadarmo, vlastne sa robi sluzba obchodom, ktore ich vyhadzuju.“ Historia penazi a ako funguje svetova ekonomika? „Mami? Ako to funguje vo svete s peniazmi?“ „Lahsiu otazku nemas? Neviem o vela veciach, vlastne viem len taky vrchol ladovca. Vies vlastne, co su to peniaze?“ „Samozrejme, za peniaze si kupim co chcem.“ „Vies, odkial su?“ „Neviem a chcem vediet, ako to cele funguje.“ „Kedysi velmi davno neboli. Ludia nemali skoro nic a nepotrebovali ich. Cely styl zivota bol iny. Boli sme blizsie zvieratam, v porovnani so sucasnym svetom.“ „Ako? Nerozumiem.“ „V davnych dobach boli ludia lovcami. Nepestovali obilie, ale lovili velke zvierata. Postupne sa zacali venovat polnohospodarstvu a remeslam. Stale nemali peniaze, ale uz mali obchod. Vymienali si veci. Ti, ktori sa venovali remeslam, vymienali svoje produkty za jedlo. Ako sa spolocnost vyvijala, prestavalo byt mozne platit obilim. Skusali vselico, od kokosovych orechov cez platno az po kusky kovov. Tak sa postupne vyvinuli mince, za ktore sa dalo platit. Platidla treba, ak sa maju organizovat ludia s rozlicnymi schopnostami.“ „Ako vznikli papierove peniaze?“ „V Cine sa pouzivali mince, tak ako inde na svete. Cina je vsak obrovska a ked v nej zavladol mier, rychlo rastol pocet obyvatelov. Nebol dostatok minci. Zacali sa pouzivat papierove zaznami s dlzobami. Tie sa postupne menili a zacali vymienat. To je zaciatok papierovych penazi.“ „Ale preco vlastne vznikli?“ „Mince ci papierove peniaze su skladne. Navyse sa nepokazia a obsahuju kovy, ktore maju same o sebe hodnotu. Ak by sa pouzivalo jedlo, tak by sa skazilo. Ine tovary by zas zabrali prilis vela miesta. A to by hlavne obchodnikom nevyhovovalo.“ „Ako funguju obchody? A kto su obchodnici?“ „Z|novu otazka, na ktoru by bola velmi rozsiahla odpoved. Ale poviem ti priklad obchodnika, dobre? Kedysi davno bola znama a velmi dolezita cesta medzi dalekou Aziou a Europou. Volala sa hodvabna cesta. Vies, co sa po nej prevazalo?“ „Hodvab! Neviem co to je, ale urcite je to podla toho pomenovane.“ „Obchodovalo sa so vsetkym moznym. Niektore tovary boli v Cine vzacne, kym v Europe bezne. A naopak. Hodvab je velmi cenna a vzacna latka, ktora sa vyrabala v Cine. Pre Cinanov je vzacna, ale da sa pomerne lahko zohnat. V Europe sa vsak hodvab nedal vyrabat a preto sa do nej tato latka dovazala z Ciny. Obchod funguje tak, ze obchodnici kupia tam, kde je tovar lacny a predaju ho tam, kde je jeho cena vyssia. Casto sa obchodovalo s koreninami, otrokmi ci napriklad s hodvabom. Aj namorny obchod takto fungoval. Kupis za malo penazi, prepravis tovar na ine miesto a tam to so ziskom predas. Cim vzacnejsi je to tovar, tym lepsie. Obchod mal so sebou aj rizika, ktore nadalej zvysovali cenu. Obchodnici sa vsak v tuzbe po bohatstve presuvali cez nezname moria i cez suche puste.“ „Teraz sa uz neobchoduje?“ „Samozrejme, ze obchoduje. Mozem povedat iny priklad. Slovaci casto cestuju do Madarska alebo do Polska, lebo su tam niektore tovary lacnejsie. Na Slovensku to minu alebo predaju.“ „Asi rozumiem. A ako funguje celosvetova ekonomika?“ „Tu je viac veci, ktorym nerozumiem. Ale nieco malo ti z nej vysvetlim. Vies, ako funguje dopyt a ponuka? A co to je?“ „Neviem.“ „Je to aj celkom lahke. Predstav si, ze by sa auto, ktore ma hodnotu 10 000€, predavalo za 50 000€. Kto by ho kupil?“ „Asi nikto.“ „Vyborne. Ponuka je prilis vysoka a dopyt prilis nizky. Ako by sa to zmenilo, keby niekto predaval tieto auta, a dal by cenu 2 000€?“ „Chcel by to skoro kazdy kupit.“ „Znovu vyborne. Obchodnik chce zarobit. Pre neho je ideal, ak sa mu podari na jednom kuse zarobit co najviac, a zaroven aby sa predalo co najviac kusov. Tu je ale trochu problem, alebo skor prirodzena vlastnost penazi, ktora to meni.“ „Aka vlastnost?“ „Kupujuci. Niekto kupi, niekto nie. Ak je prilis vysoka ponuka, znizi sa dopyt. Ak chces predavat auta naozaj predrazene, nepredas ich vela. Pri naozaj vysokej ponuke nepredas ani jedno jedine auto.“ „Ak sa da nizka cena, tak sa preda viac, vsak?“ „Ano, preda sa viac, ale na kazdom aute sa zarobi menej penazi. Casto, alebo skor vzdy, je to priblizne stredna cesta. Predat primerane vela aut alebo cohokolvek ineho za prijatelnu cenu. Tak ma napada, velmi to suvisi s akciami. Ak sa da akcia na nieco, viac sa preda, ale menej sa na kazdom kuse zarobi. Zvysi sa dopyt a zaroven sa znizi ponuka.“ „Trochu sa v tom stracam. Ktore je ktore?“ „Dopyt je to, za aku cenu su ludia ochotni kupit. Ponuka je to, za aku cenu to predavajuci ponuka.“ „Moze sa to niekedy menit?“ „Stale sa to meni. Znovu spomeniem priklad, ktory mi povedal kamarat, ked som sa aj ja zaujimala o tieto veci. Vyzna sa do pocitacov a tak mi povedal nieco, o com som nemala ani tusenie. V roku 2011 sa v Thajsku zatopili sklady a vyrobne haly na pocitacove pevne disky. Co sa podla teba stalo?“ „Neviem. Asi sa prestali robit pocitace.“ „Tie sa robit neprestali, ale cena pevnych diskov, ako i celych pocitacov vzrastla. Kto chcel, mohol si kupit, ale musel za to zaplatit ovela viac. Ponuka sa zvysila a znizil sa dopyt, pretoze nie vsetci mali chut kupit pocitace za vysoku cenu. Radsej cakali.“ „Ako to cele dopadlo?“ „Obnovila sa vyroba a ceny sa dostali na podobnu uroven, aka bola pred katastrofou.“ „Mami? Povies mi este nieco?“ „Porozmyslam. Co takto zivotna uroven na svete?“ „Ani neviem, co to je.“ „Zivotna uroven, alebo niekedy uroven zivota, je meradlo toho, ako dobre sa niekde zije. Napriklad v Zimbabwe je neskutocne vela multimiliardarov. Ich skutocne bohatstvo je vsak male.“ „Multimiliardarov?“ „Ano. Maju neskutocne sumy penazi. Ale tie peniaze nemaju velku hodnotu.“ „Ja by som chcel miliardy.“ „Ale asi nie miliardy takych penazi, ako su v Zimbabwe.“ „Preco?“ „Pretoze niekolko miliard je malo na to, aby si si kupil jeden chlieb a mlieko.“ „Coze?“ „Tak veru. V porovnani s eurom alebo starymi slovenskymi korunami su peniaze v Zimbabwe uplne nehodnotne. Maju vela penazi, ale ak by sa to preratalo na eura, nemaju skoro nic. Je to jedna z najchudobnejsich krajin na svete. Ich zivotna uroven je nizka.“ „A kde je vysoka?“ „Tam, kde sa da za priemerny plat kupit vela. Bezny obcania su bohati, mozu si dovolit co potrebuju. Napriklad take Svajciarsko alebo susedne Rakusko. V tychto krajinach stoji jedlo ci ubytovanie viac, ako u nas. Aspon vacsinou. Ich platy su vsak uplne inde.“ „Preco su na tom niektore krajiny lepsie ako ine?“ „Casto za to mozu obdobia mieru a vojen. Tam, kde je mier, su ludia bohatsi ako tam, kde kvoli nej pridu o pracu, strechu nad hlavou a podobne. Na bohatstvo treba slobodu, vzdelanie a dalsie veci, ktore niekde su samozrejmostou a inde nie. Taktiez niekde su principy fungovania trhu nove, zatial co inde maju silnu tradiciu. Je to aj o bohatstve krajiny. Urodna poda je lepsia ako pust. Hlavny dovod, preco su africke krajiny casto chudobne, su obcianske vojny a malaria. To tu nemame. A budme len radi.“ Internet, TV, myslenie a cas „Mami? Pojdeme na vylet. Cela trieda.“ „To je pekne. Nabalim ti poriadnu desiatu?“ „Mozes, budem rad.“ „Vymysleli vam program?“ „Pojdeme na vystavu, ale nie taku obycajnu. Velmi modernu. O internete.“ „Fiha. A co tam bude?“ „To neviem. Asi nieco o tom, ze vsetko je na webe. Alebo o nakupovani cez internet.“ „To by som si rada pozrela. Nie ste trochu mladi na taku vystavu?“ „Pani riaditelka hovori, ze technika je jednoducha a je dobre vediet, co dokaze.“ „Mate naozaj mudru riaditelku. Nakupovanie cez internet je velmi casto lacnejsie, lebo odpadavaju niektore naklady, z ktorych sa sklada celkova cena.“ „Ako to?“ „Netreba specialne priestory, staci jeden sklad a tak podobne.“ „Bude aj cast o pocitacovych hrach, na to sa velmi tesim. Budu tam aj tie najnovsie.“ „Ked som bola ja na takej prednaske, povedali mi, ze dnes je na internete naozaj hocico. Mozes tam najst vsetko o doprave a o moznostiach, ako cestovat pohodlne a lacno. Napriklad mozes ist stopom a na internete spoznas niekoho, kto ponuka odvoz. Alebo rady, ako a kde stopovat. Vsetky cyklisticke chodnicky a naozaj vsetko.“ „Co si myslis, ze bude o hrach?“ „To neviem. Asi co je v nich nove. Alebo ako sa da skombinovat hra a ucenie. Skola hrou, pocul si uz o tom?“ „Este nie.“ „Kedysi som chodila s chalanom, ktory sa do hier vyznal. Hovoril mi, ze z niektorych hier sa da ucit, ale ine su uplne bez logiky.“ „Ako sa to mysli?“ „To neviem. Asi niektore podporuju logicke myslenie, ktore sa hodia v celom zivote, a ine nie.“ „Ako zistim, ktora je ktora?“ „Vsetko su to otazky na niekoho ineho. Ale viem nieco o hrach, co som sa naucila v obchode s hrami. Ano, aj tam som kedysi pracovala, aj ked len chvilu. Niektore su drahsie, lebo poskytnu zabavu na viac ako niekolko hodin. Niektore hry maju iba jeden pribeh a ked sa dohra, da sa to hrat sice znovu, ale to je vsetko. Ine maju ovela viac moznosti a da sa rozmyslat tak proti pocitacu, ako aj proti ostatnym. Vyhrava ten najsikovnejsi.“ „Mami? Odkial to vsetko vies?“ „Kto sa zaujima a pyta, ten sa dozvie. Este si pamatam, ze sa velakrat spominala telka.“ „Preco?“ „Vacsinou telka nepomoze vobec nicomu. Clovek si pri nej vacsinou neoddychne, iba mu zoberie energiu. Nenauci ho premyslat. Vsetko mas hotove, spracovane. Mozog len spracuva co je, ale nic netvori.“ „Ale telku maju vsetci.“ „Telku maju vsetci, alebo skoro vsetci. Mozu nadavat na reklamy a na to, ze tam nic nie je.“ „Mami? A z coho ziju vsetky tie telky?“ „Z reklamy. Najdu sa aj ine prijmy, ale hlavne z reklamy. Preto je tam reklam tak vela.“ „Ale reklamu nikto nema rad.“ „To nie je pravda. Telka funguje tak, ze da reklamu do vysielania a ma z toho peniaze. Cim viac ludi to vidi, tym pre televiziu lepsie.“ „Preco potom davaju filmy?“ „Aby bola vyssia sledovanost. Potom maju vyssie prijmy z reklamy.“ „Mami? Tak radsej nebudem tolko pozerat.“ „Zober si knihu, urobis pre seba viac. Alebo pod von. Vyhnes sa zbytocnym problemom, urobis nieco pre seba a hlavne oddychnes si.“ „Nechce sa mi.“ „Nechce sa ti? Ale to nie je dobre.“ „Preco?“ „Vies, na svete je teraz naozaj vela ludi, ktorym sa nic nechce. Lenivi ludia nevladnu svetu, ani mu nemozu vladnut. Moze ich vsak byt coraz viac.“ „Ako je to mozne?“ „Zijeme v pohodlnom svete.“ „Preco vsetci dospeli hovoria, ze je na svete zle?“ „Viac ludi, viac osudov. Moze sa hovorit, ze sa da len tazko vyzit. Na druhej strane teraz ludia neumieraju od hladu a od zimy. Kedysi to bolo bezne a dnesni ludia si to nemozu pamatat.“ „To muselo byt strasne. Preco teraz ludia neumieraju od hladu a od zimy?“ „Mame viac jedla a energie. Vsetko je dostupnejsie. Kedysi bolo len jedno jedlo, aj to iba vtedy, ked bol lov uspesny. V dnesnom svete si mozes kupit cokolvek, v akomkolvek mnozstve. Ak mas peniaze.“ „Mami? Ale nie kazdy ma rovnako vela penazi.“ „To preto, ze nie kazdy dostal rovnake prilezitosti. Casto aj preto, lebo sa niekomu nechcelo. Co dnes, pomozes mi s pradlom? Mozes dnes, ale mozes aj zajtra. Co si vyberies?“ „Radsej zajtra.“ „A mam tu cukrik. Je pre teba. Dam ti ho dnes, alebo zajtra?“ „Cukriky mam rad, dam si hned.“ „Dobre, tu mas. Ale pamataj, zajtra mi musis pomoct s pradlom.“ „Dobre, mamicka.“ „Uz teraz ale viem, ze sa ti nebude chciet. Zajtrajsok je rovnaky den, ako ten dnesny. Aj zajtra nebudes chciet pomoct s pradlom, ale cukrik budes chciet. To je normalne, si este dieta. Vlastne si clovek. Iba mala cast ludi to chce v skutocnosti zmenit.“ „Co by sa stalo, ak by som ti dnes pomohol?“ „Nemusel by si to robit zajtra. Ale je v tom viac. Naucil by si sa robit veci nacas, zbytocne ich neprenasat na dalsie dni. Nielen to bude hotove, ale este to aj rychlejsie uschne. Je viac ako dolezite vediet, ako funguje cas. Ako naozaj funguje.“ „A ako naozaj funguje?“ „Rozdiel medzi uspesnymi a neuspesnymi je vo viacerych veciach. Asi najdolezitejsie je to, kto ako naraba so svojim casom. Vsetci maju za den iba 24 hodin. Nie viac alebo menej. Za svoj cas mozno splnit len nieco, nie vsetko.“ „To je nespravodlive.“ „Ani nie. Dolezite je naucit sa svoj cas vyuzivat. Rozmyslat, ako ho pouzivat rozumne a zbytocne s nim neplytvat.“ „Ako sa to robi?“ „Tak napriklad, ked si s niekym, tak sa mu venuj. Potrebujes urobit poriadok s nabytkom? Zorganizuj to tak, aby sa tie najtazsie kusy presuvali vtedy, ked mas pomocnika. Znie to jednoducho, ale su ludia, ktorych to nenapadne. Potom je zle. Tak sa nikam nedostanu.“ „A dalsie?“ „Clovek dokaze robit viac veci naraz. Napriklad pocas chodze sa da vykonavat mnozstvo cinnosti. Citanie, pocuvanie hudby, cokolvek. Mozes sa najest cestou alebo naplanovat program. Nie vzdy treba sediet ci stat. Vies, co je to volny cas?“ „Cas, ked mozeme robit co len chceme.“ „To nie je tak celkom pravda. Kazdy den je rozdeleny na priblizne tri tretiny. Praca, volny cas ci odpocinok a spanok. Praca je jasna, aj spanok. Volny cas je vsak nieco ine, ako si vacsina ludi uvedomuje. Je to cas, kedy mozes odpocivat a to po praci aj treba, ale je to zaroven aj jediny cas, kedy sa mozes venovat svojmu vzdelavaniu a napredovaniu.“ „Ale ja som este maly. Mozem co chcem.“ „To je pravda. Je ale dolezite, aby si to mohol aj v dospelosti. Ti, co v mladosti nepracovali na sebe, si nikdy nenajdu cas. Budu mat len malo penazi za naozaj vela casu. A cas je vzacny.“ „Preco to vsetci hovoria? Preco je tak vzacny?“ „Cas mozes pouzit na cokolvek. Na riesenia problemov i na to, aby si sa lutoval. Vacsinou uplne protikladne veci a protikladny ludia sa na to inak pozeraju.“ „Nerozumiem.“ „Predstav si, ze mas v svojom zivote prekazku. Moze byt aj uplne obycajna, napriklad kazdy den narazis do skrine, ktora je vedla tvojej postele. Co urobis?“ „Budem si davat pozor.“ „To je jedna z moznosti. Lepsie je vsak urobit nieco, aby ta skrina nezavadzala. Dat ju trochu inde.“ „Ak sa neda dat inde?“ „Niekedy sa da problem vyriesit tak, ze pohnes s niecim inym. Vies, ludia maju taky zvlastny zvyk. Ak je nieco rovnake po dlhe veky, tak to nemenia. Bez ohladu na to, ci je to dobre, alebo nie. Casto sa da nieco zlepsit. Nenapadne to tisice ludi, ktori si myslia, ze vsetko poznaju. Ale napadne to jedneho, ktory sa rozhodne mysliet inak.“ „Mami? Preco dospeli hovoria, ze nemaju na nic cas?“ „Casto je to z dovodu, ze im ich praca neumoznuje robit to, co potrebuju. Niekedy je to zas o tom, ze svojim casom privelmi plytvaju. Tak napriklad, vies varit?“ „Neviem.“ „Myslim si, ze je potrebne vediet varit. Ak uvaris namiesto toho, aby si isiel do restauracie, usetris.“ „Mami, ale to ja viem.“ „Vies polovicu mudrosti. Predstav si, ze by si zarabal tolko, ze by si nepotreboval viac. Mal by si dostatok bohatstva, ku ktoremu by si sa dopracoval svojim usilim. Musel by si aj potom varit?“ „Nemusel, ale mohol by som.“ „Tak je to spravne. Vzdy mozes viac veci, ak si pripraveny. Ak ale pripraveny nie si, nemas velmi na vyber.“ „Ak by som bol bohaty, tak by som mohol chodit do restauracie aj kazdy den. To predsa viem. Mozem aj byvat na hoteli a tam sa nebudem musiet o nic starat. To vsetko stoji peniaze.“ „Kto tam podla teba chodi?“ „Bohati ludia. A ti, ktori nevedia setrit.“ „Spravne. Jedno miesto, dva typy ludi. Niekto tam ide preto, aby mohol riesit obchody. Alebo aby si oddychol. A niekto iny preto, lebo sa mu nechce robit nieco samostatne. Ak stoji jedlo styri eura a ty za hodinu zarobis 3 eura, jedlo je drahe. Zmenilo by sa to vsak, keby si zarobil priemerne za hodinu 15 eur. Cena casu kazdeho cloveka je rozdielna. Preto sa snaz, aby si si zarobil hlavou a nie rukami.“ „Ti, ktori robia rukami, budu vzdy chudobni?“ „Nie vzdy. Zalezi od skusenosti. Ak robia nieco, co dokaze len malokto, tak si zarobia. Aj preto, ze byva dovod, preco vie nieco len niekto. Investovanie do vzdelania, do vsetkych nastrojov, nabranie skusenosti. To vsetko potrebuje hlavne cas. Poviem ti jeden kratky pribeh. Je to stara bajka.“ „Aka bajka?“ „Cez rieku je prehodeny strom. Po strome prechadza na druhu stranu pes, ktory nasiel kus chutneho masa. Ako prechadza cez polovicu rieky, vo vode uvidi svoj vlastny obraz. Mysli si, ze je to iny pes a ten ma v papuli vacsi kus masa. Pohne chvostom a aj ten druhy pes pohne chvostom. Rozhodne sa zautocit a vziat tomu druhemu psovi jeho maso.“ „Ako to dopadlo?“ „Spadol do vody. Chcel zobrat maso, aby sa rychlo dostal k bohatstvu, ale zaplatil za to. Nemal nic. Dostal poriadne studenu sprchu.“ „Druhy pes bol len obraz, to nevedel?“ „Bajky ukazuju na zvieratach rozne ludske vlastnosti. V tomto pripade nedockavost a chut riskovat nespravnym sposobom. Rozumni ludia vedia riskovat, ked sa to naozaj oplati. Nerozumni ludia neriskuju nikdy, alebo riskuju privela. Nevedia najst ten spravny stred. Hlavne preto, ze sa neradia s tymi, co to dokazu.“