Medzi tmou a svetlom Maria Novakova Autor Vydavatel Licencia Vydanie GKBN Maria Novakova Greenie kniznica CC-BY-NC-ND Prve (2014) 010001 O knihe Svet, ktory zijeme, nie je len o svetle. O niecom dobrom, znamom a priatelskom. Svet je totiz aj o temnych zakutiach, ktore davaju dovod zit. Objavovat nieco nove a pripravovat sa na vyzvy, ktore nieco prinesu. Viac svetla alebo viac tmy, pripadne nieco medzi tym. Preplavajte s touto knihou nezname konciny fantazie, ktora prechadza realitou ako ostry noz maslom, a nahliadnite do duse cloveka, ktoreho zivotom su basne. Rymovany antistres, ktory nahradil tak kazdodenny smutok, ako i antidepresiva. Maria Novakova v svojej uz desiatej zbierke basni skuma nielen tmu a svetlo v kazdom z nas, ale i lasku, silu charakterov, motivaciu a svoje vlastne zaciatky s pisanim i zmenou zivotneho postoja. Medzi tmou a svetlom nie je to iste, co medzi svetlom a tmou. Smer je dolezity, a ked smerujete od tmavsich miest k svetlejsim alebo naopak, ovplyvnujete viac ako len svoj zivot. Obsah Medzi tmou a svetlom 1 O knihe 2 Obsah 3 Namiesto uvodu 4 Berlinsky mur 5 Minulost 6 Na bielom koni 7 Celoslovenska 8 Asi nie som zena 9 Nenavist 10 Laska a ine zverstva 11 Splneny sen 12 Odisla nenavist 13 Hrdina 14 On Svetlo a ona Tma 15 Pod so mnou 16 Medzi tmou a svetlom 17 Sama 18 Zachranena 19 Podakovanie za sancu pisat 20 V bielej tme 21 Namiesto uvodu Silu tvojej spomienky, neznici ani cas, k palicke uz od plienky, patris medzi nas. Berlinsky mur Postavili sme medzi sebou, zatarasu z odlisnych svetov, ani s laskou ani s nehou, bodka za poslednou vetou. Berlinsky mur je nasa hranica, som tvojim vzdialenym vychodom, tvojimi slovami neschopna samica, zit zacinam az s tvojim odchodom. Ty si bol moj slobodny zapad, prislobodny na krasne milovanie, stale sa v spomienkach sparat, namiesto zivota dlhe premyslanie. Oddelila som sa od teba a rada, ked vojna citov zasiahla hrude, hlavne mesta zivota pod sekerou kata, zi sam, nechcem zit s tebou v blude. Nepoznas a nepochopis moju stranu, pre teba je ciernobiela a pre mna farebna, labut tam kde hladas ciernu vranu, plakat budem rada na dotyk ineho ramena. Minulost Odpociva clovek davno minuly, nepoznal lasku cez esemesky, bez lyzi a kolieskovych korculi, pocuval len dazd a hromy blesky. Nic nemal a nic mu nechybalo, bol so svojim svetom spokojny, vsetko sa s clovekom zahravalo, na studenej zemi bol spanok pokojny. Dnes tomu aj tak nikto neuveri, aj sama som dlho na pochybach, nezili v blahobyte a sladkom mieri, umierali a mrzli na svojich chybach. Nezmenili sme sa ako ludia, stale mame aj to co nepozname, vycitky a beznadej nas budia, aj ked sa na mocnych bohov hrame. Pri hrobke stojim s novou pistalou, skusam tu najstarsiu melodiu, ako v mori som len kvapkou malou, zmenena a nova na prazdnom podiu. Na bielom koni Na bielom koni prichadza muz, cvala celkom sam a odhodlany, silny ako strom, ktory prezije pust, uz davno nie maznacik svojej mamy. V tvojom okoli hlada nevestu, krasnu a ochotnu byt stastna, pri tvojom dome sa pyta na cestu, aj ked je jej hlava stale mastna. Vyjdes von ako s vetrom o preteky, kto ta bude respektovat stale, schopna zit naveky s niekym, nezabudne na teba uz pri rannej kave. Nacas no neskoro vychadzas z domu, pri inych dverach nasiel svoje stastie, cakas radost ale priprav sa na pohromu, vsade vokol teba uz rastie. Volal sa Martin a nesplietol si adresu. nedoniesol sneh ale prilezitost, dokonaly ako pan z pekneho nakresu, ukazal odvaznejsej, ze je krasna bytost. Celoslovenska Spoznavame mesto Kosice, hlavne ty a moje lice, aj tam za kostolnou vezou, v nadhernom meste Presov. Ked ideme cez Zilinu, ty odrazu myslis na inu, este daleka cesta do Bystrice, ale ty uz mas jej skice. Facka ostra ako britva, ked hlasia stanica Nitra, hadzes zrazu na mna vinu, ked sa blizime k Trencinu. "Ale ty si len taka hrava, pozri sa, tu je Trnava." "Nie som, ty hlava derava, pozri lepsie, Bratislava." Udobrujeme sa a nie biedne, ked vlak zabrzdi kus od Viedne. "Mas v hlave navyse koliesko, s tebou rad znovu prejdem Slovensko." Asi nie som zena Nemam drahe topanky, nezdaju sa mi byt nutne, ani vyzor pani hrobarky, stvorenia, co je stale smutne. Nemam v kabelke vobec nic, neviem tam dat celu drogeriu, malovanie je pre mna kriz, nemam rada cervenu ani sivu. Nakupovanie je statie v rade, to co chcem tam nikdy nebude, radsej so zlou postavou ako o hlade, nech je spokojna napln do hrude. Prsia mam ako zehliaca doska, nechapem zmysel plastiky, ani fotak presviedcat, ze som kocka, nevadia namiesto vankusov spendliky. Pri romantickych filmoch davno spim, vsak co ze je to nezvycajne, az s reklamou za filmom sa zobudim, asi nie som zena, mam to po mame. Nenavist Trhas moje fotky na kusky, zahadzujes prsten dany z lasky, zaradujes ma medzi husky, zijes zivot bez jednej otazky. Fotky dosli, aj moje listy, z ktorych si vysypal pismena, nezahreje v peci prvy ani sty, posledna pusa ozaj posledna. Nemyslim na teba, ty na mna ano, zivi ta nenavist velkou silou, nepojdem s tebou tou branou, aby som bola ako hruskou hnilou. Rozhodol si sa ma nenavidiet, neviem ci ta do toho niekto nutil, tak ako cas vo vecnosti plynie, ty si v svojom svet zabludil. Raz zistis ze to nema cenu, vybijat energiu na ciste zlo, pren nestretnes tu spravnu zenu, namiesto lasky sa budes predierat tmou. Laska a ine zverstva Uz... by aj stacilo, laska a ine zverstva, slnko tvoje sa mracilo, si jedina alebo siesta? Vraj zmysel nasho zivota, idea nasho slavneho bytia, cakat co povie porota, od ludi, niekde do pritmia. Schovavat sa pre pocit, ze si niekto zasluzi doveru, o kusok zivota prosit, potom preco mame neveru. Hovoril ako velmi lubil, ten co na to zabudol, jedno urobil a druhe slubil, viac ako jeden rok mu pribudol. A ona na tom nie je lepsie, cely zivot caka na toho praveho, ukryta v ulite a jej sance su mensie, zverstva veku uz davno nie zlateho. Splneny sen Splneny sen je na spadnutie, uz snivat len desat zivotov, take kratucke pobudnutie, alebo z polotovaru brechotov. V pristelke vedla nepochopenia, ktore kradne iluzie naberackou, tam je splneny sen ineho znenia, naopak, ale s lepsou omackou. Splni sa sen ten ci ktory? Ako sa medzi nimi vybera? O laske, co vobec nikdy neboli? O cokolade, z ktorej sa nepribera? Alebo sen o tom, ze sme sami sebou, nikto nam nedava na zapastia cislice, zit spokojne s laskou a nehou, alebo umierat ako velke prasnice. Raz sa mi splni jeden konkretny sen, snivam o tom ze bude ten pravy, ci sa nepomylim a rozhodnem pren, potesi, povzbudi. Alebo - len - otravi? Odisla nenavist Odisla nenavist, zdvihla svoje kotvy, stacil jediny hvizd, stratila sa do bodky. Neposlala ziadnu spravu, mobil aj Facebook cusi, nie pre ludi alebo stravu, dala pokoj (aj) mojej dusi. Mozno odisla na taxiku, ked sa stratila tak nahlo, nechce byt nablizku, urcite mala naponahlo. Neviem kde ju najdem, zamietla za sebou chodnik, skoda, nieco pekne jej prajem, krasny zivot alebo pomnik. Potom prislo prebudenie, nenavist sedi na mojej posteli, za srdce ma chytilo podozrenie, kedy sa nenavist vo mne osmeli. Hrdina Ako hasic co hasi plamene, ty hasis len svoj smad. Si hrdina, co ma srdce kamenne, akych nemozem povedat ze niet. Ako dieta, ktore zachrani rodicov, niekedy aj pred pozehnanim, medzi hadmi malou jastericou, s mottom „bez chvosta sa zachranim“. Nelubis, lebo sa to neoplati, v hlave dobru kalkulacku mas, neporatas tu hromadu objati, ked sa na niekoho len hras. Dam prednost inemu na motorke, ktory sa ruti z rana zahubou, si zabludeny hlupak vo svorke, ignorovany este aj potupou. Si hrdina, ale co poviem detom? Ako vychovam k laske a zivotu? Natieral si kazde slovo medom, zabralo to... na chudobnu sirotu. On Svetlo a ona Tma Boli dve nadherne deti, potomkovia inych rodicov, v mladosti cas rychlo leti, ako leto prikryte psenicou. Kliatba sa na nich dovalila, on sa stal panom svetla, tma si zas ju podmanila, rozchod ako kusok pekla. Chceli byt spolu cely zivot, ale svetlo pretina temnotu, inokedy ustupuje necitlivo, same caka na mrakotu. Ked on odisiel, ona prisla, zobrala zezlo do dlani, on cakal na svoj signal, vratil sa na svitani. Nakoniec k sebe nasli cestu, stretavali sa vecer a rano, cez den i noc cakali na prestup, prekliati prechadzali branou. Pod so mnou Pod so mnou a uvidis more, modrejsie ako nebo nad nami, len sa pozri tam uplne hore, a my sme pri zemi schovani. Chyt ma za ruku, ktoru ti podavam, je plna starosti, ale teba zvladne, pri chodzi ta drzim, pri pade napravam, cakam na otazky, jemne ci chladne. Poznam tvoju adresu, aj tvoje tajne miesta, kam ta s barlou odnesu, aj kde je tvoja siesta. Myslis, ze ma nepoznas dobre, cele roky na mna nepomyslis, nezahrnies ma nikdy do viet, ine ruky na tvari pocitis. Som a vzdy budem tvoje druhe ja, len pre teba som stale zapnute, vela toho zvladneme spolu, obaja, pod so mnou a drzme zlo zamknute. Medzi tmou a svetlom Medzi tmou a svetlom je nic, ludia to nic volaju vsetko, niekedy na holy chrbat bic, inokedy luka plna kvietkov. Kompromis alebo rychly prechod, revolucia nasich omylov, namiesto vyznani len brechot, za laskou novou i prehnitou. Krc smutnych pier na krizovatke, kde sa da odbocit len nespravne, biela zastava a odchod k matke, srdce sa zmeni na polarne. Alebo ina, krajsia cesta, pre tych co sa neboja tmy, alebo sa naucili nebat, neboja sa byt posledni. Len ty vies co obkresluje tmu, nie je to vzdy svetlo samotne, zahrajme sa na tmu taku hru, kde aj to temne vie byt dostojne. Sama Priviazana svojimi pocitmi, tam kde konci sloboda, za slnkom niekde v pritmi, zaseknuta do plota. Dobre vidno cestu prec, ale je tazke sa odrazit, nema ako Frodo mec, nevie samu seba porazit. Keby prisiel jeden krocik, vsetko by bol iny pribeh, staci niekde zabocit, dopriat si lepsi vybeh. Ale ostava celkom sama, zranena a bezvladna, ziadna uchytka ci hrana, bude viac smutna a ovalna. Krasny princ pojde okolo, ona bude kyvat zastavou, na happy end by to nebolo, umrie sama smrtou pomalou. Zachranena Uz nepotrebujem tabletky na depresie, zachranila ma milovana hudba, pomaly zistujem ako sa zije, pomohli ti najobycajnejsi ludia. Ziadne celebrity slavne, vavriny patria starym rodicom, zivot riadime sami a to je hlavne, bez toho vedomia je zitie o nicom. Mozem byt stokrat zatratena, ak mi ma kto podat svoje lano, hladna, smadna a zranena, pride vecer, noc a dalsie rano. Hovor si, ze sa nic neda, ale necakaj ze ti uverim, realita vie byt bleda, ak sa ukryvas do perin. Mozes pocuvat pravdu z kazety, ale hlavne je sa postavit zlu, dospeli necakaju na den deti, daj depke facku poslednu. Podakovanie za sancu pisat Sedela ticho v zasuvke, Zablatena princezna, mala svoje usi hluche, myslela si, ze je posledna. Cakala tam na svoj koniec, aj ked nepoznala zaciatok, chystala sa padnut do vriec, nesucich posledny zostatok. Stal sa zazrak alebo nieco, vystupila na svetlo stola, ani sama neviem preco, nadsena som nebola. Nepoznala som nadheru, ktoru som volala temnotou, celkom som dala na poveru, ze princezna trpi aj slepotou. Uvidela som svet bez tabletiek, kde hra len hudba ktoru milujem, radost uz nie je vecou momentiek, za to a vela dalsieho dakujem. V bielej tme V bielej tme cakam na cierne luce, chytia ma za srdce a odvlecu. zatlacia ma domov a daju papuce, do ktorych potoky slz potecu. Dockam sa, uz ostava iba hodina, mozno biologicka a mozno nie, zvazuje mi clenky a boli ma, bojim sa, ked cakam na svitanie. Dobre viem, ze vsetko raz skonci, ako koralky padnem na dlazbu, budem atraktivnym cielom, ci? Pre hlaven aj pre pazbu. Ako ukrizovana ticho stonam, okolo chodia druidi s kosakmi, kladivom mi otvaraju srdce dokoran, dostavam objatia zihlavou a bodliakmi. Uz neviem akej farby je sneh, myslim na prebudenie z nocnej mory, mrznem i horim na vrcholoch striech, v bielej tme, okolo ciernej hory.