NEVERTE BÁSNIKOM Renáta Montmartre Bogdáni Autor Vydavateľ Licencia Vydanie GKBN Renáta Mortmartre Bogdáni Greenie knižnica CC–BY–NC–ND Prvé (2019) 010000 Poznám svoje limity Ako v básni, tak aj v próze. Viem, čo mi ide, viem, kde to kríva. Viem, že moje básne nie sú najhoršie, no na druhej strane nie sú ani zďaleka geniálne. Viem že rytmus aj rým mi často len sekunduje, lebo na prvé miesto kladiem ideu. Zbierky básní mi vyšli len v elektronickej podobe, s prózou mám väčšie plány. Tam sa to, aspoň doteraz, rysuje na knihu. Na román ani novelu sa necítim, no taká tá zbierka poviedok, tú by som zrejme dokázala zostaviť v typicky Renátkovskej kvalite. A čo sa týka poézie, ostáva mi s ňou len koketovať. A v kútiku duše sa zmieriť s tým, že na výhru v literárnej súťaži to zrejme nebude. A tak nemám toľko trpezlivosti so skladaním „rubikovej kocky básne“, ako Zuzka, ktorej každá báseň je sťa malý skvost. A už vôbec to nevidím na sonetový veniec, ktorý so svojou pevnou štruktúrou som videla doposiaľ len od Erika. Renáta. B. V tejto zbierke sa čitateľovi predostrie prierez môjho sveta. Nájde tu básne aj punkové texty piesní. Je to vlastne akási esencia od začiatkov mojej tvorby až po súčasnosť. Je v nej odkaz na moju milovanú záhradu, na lásky a sklamania z nej, na depresie a nočné mory, čo ma kvária a aj na mnou už notoricky omieľanú problematiku závislostí, ktorá robí z ľudí nesvojprávne bábky. Copyright: Renáta Bogdáni Doslov: Stefan Ziegler Rok vydania: 2019 Obsah NEVERTE BÁSNIKOM 1 Poznám svoje limity 2 Obsah 3 Moje bohatstvo 4 Balada o Boháčovi 5 Vina 6 Strom života 8 SpomínaM 10 Besnenie 11 Blázni 13 Priepasť 14 Načo? 15 Zlovestné ticho 16 Valkýra 17 Vamp lady 19 Osve 20 Ná-dej 21 Delírium 22 Všetko a nič 23 Nový začiatok 25 Záhrada prázdna 26 Načo pravda? 27 Nočná trauma 28 Šeď 29 World of Chaozz 30 Dva-JA 31 Le-dva 32 Sladký dom-ov 33 Pres/s/tať 34 Povedz B 35 Doslov 36 Moje bohatstvo Neprídem v tridsať eurových teniskách na tristo eurovom bicykli a nevysolím tri tisícky za tepaný plot popred tridsať tisícovú chatu Nebudem sa biť do pŕs a nepozvem ťa na večeru do Ufa nad Bratislavu Mám len seba, tvrdú hlavu mäkké srdce, krutú pravdu Desiatky obrazov a stovky kníh tisíce veršov v tichu sa rodiacich .... Neverte básnikom, nemajú nič. Len krvavé srdce, na dlani gýč. Balada o Boháčovi Bol raz jeden veľký pán, na meno sa nepýtaj ! Čo priateľstvo si kupoval na názor sa ťa nepýtal... Celé dni pil, vo veľkom snil a hodoval. Aj svet sa mu klonil, bol mocný kráľ. Bol raz jeden veľký pán, no odkiaľ, to sa nepýtaj ! Čo detičky obľuboval, no teba sa to netýka ! Všetko, čo chcel, si proste vzal a bolo fajn. Tak v lunaparku žil náš mocný kráľ. Bol raz jeden veľký pán, no kam šiel sa nepýtaj ! Raz choroba ho premohla, no tej ten peniaz nechýba. Tak darmo chcel, aj on trpel, jak chudoba. Len náhrobný kameň vraví: hľa bol raz kráľ ! V smrti sme si rovní: veľkí – malí, mocní-slabí, princezné aj Popolušky. Vina Najprv bola vina, Od nej sa odvíja Každučičká bolesť vnorená do vína. Bývala som milá, Než si porozbíjal Moje sny v tvoj dotyk, Zrúcal si dominá. Vinná je nevina, Nevinná je vina. Vinná aj nevinná Je tá kvapka vína. Keď ťa už nevídam, Aj slnce zhasína. Skrotená som líška Bez teba stratím sa. Črepiny ne-lásky, Na prach sme rozbili, Načo všetky hádky, Veď sme sa hodili. Vinná je nevina, Nevinná je vina. Vinná aj nevinná Je tá kvapka vína. Stále je tu chyba, Prázdnota ubíja. Neprijímam koniec, Ja stále začínam. Vinná je nevina, Nevinná je vina. Vinná aj nevinná Je tá kvapka vína. Keď ťa už nevídam, Aj slnce zhasína. Skrotená som líška Bez teba stratím sa. Sladké slová, vraj iba pre teba. Poet ich rozsieva, kade chodieva. Medové rečičky – návnada pre ryby. Pochybuj, premýšľaj, kto je tu bez viny ? Strom života Aký máš strom? Čo je plodom tvojho života? Kvitneš plne, či len razom padneš do blata? Možno si aj bonsaj vzácny skvostne stavaný stále vkusne ostrihaný magnet na dámy Možno v kľude na vidieku ticho nasávaš Jutovina ladí oku a si krása krás ! Ale predsa je tu možnosť že si stratený Že si rástol nadivoko bez opatery A darmo ti naložili mešce peňazí Pomaly sa roztratili -jesenné listy ! Opustený ostal si sám v kraji bez svetla lesk a bieda kurtizán ťa podviedla Skromné plody nič nestoja Odraz mladosti Si len prázdne torzo stroja - Zbierka kostí Sníval si o krajšom svete o láske a  kráse no len drobné ostali ti pár výhonkov  básne Neverte básnikom, opijú vás sladkým slovom. O kráse, o láske, vzbudia vo vás vášne. Sladkými slovami hladia stehná, ňadrá, vnady. Poet nespútaný je na posteli nahý ! SpomínaM Spomínam každý deň, plačem nad Tebou, straší ma vlastný tieň v krajine tieňov. V bolestiach rodím svet, akého ešte niet. Bez lásky, bez hostí, bez štipky radosti. Jak víchor kvílim a neutícham. A v tejto chvíli je každý z nás sám. Žíznime po láske, po čerstvom chlebe, po sne čo necháme schované v sebe. Sýtym závidíme trpiac hladom. Plačeme ticho v chlade na dedine Medové motúze ! Básnik vie, ako vám ich ťahať pod fúzy. Aby ste uverili vo vlastnú výnimočnosť. Venuje vám báseň, napíše pieseň, vkradne sa do srdca a odchádza ako obyčajný zlodej snov... Besnenie Útlak je balvanom stále ťažším. Znášaš, no zárezy počítaš si. Kvapka za kvapkou plní pohár, Až raz ukážeš brutálnu tvár. ...brutálnosť v nás... Besnenie. Začína sa Besnenie. Nič mi nepripomínaj, Ešte nie! Zákerná brutalita, Besnenie. Víťazí tvoja pýcha, Besnenie. Pokračuje Besnenie. Hlboko nezvažuje Besnenie. Odtrhnutí z reťaze Všetci sme. ... Nie si od barbarov lepší ničím, Ak už nič nestaviaš, všetko ničíš. Už slza za slzou plní pohár, V zrkadle stráca sa brutálna tvár. ...nezmysel náš... Besnenie. Začína sa Besnenie. Nič mi nepripomínaj, Ešte nie! Zákerná brutalita, Besnenie. Víťazí tvoja pýcha, Besnenie. Pokračuje Besnenie. Hlboko nezvažuje Besnenie. Odtrhnutí z reťaze Všetci sme. Toto som písala ako text piesne. A Bláznov tiež. No sú to také tie nárezy, punkové bláznenie nespútanej duše. Kde sa môže ľudská myseľ slobodnejšie vybúriť, ak nie vo svete hudby a fantázie ? Blázni Blázni, šialení, sú tu všetci grázli. Vreckári, zlodeji, tu sa všetci našli. Piatok zbližuje, pivo sa kupuje. Na každej zábave divo sa tancuje. Blázni, Grázli, Skazení Na zemi, Všetci sa tu našli. Kamarátime sa, kým spolu pijeme. Ožerieme sa a hneď sa bijeme. Piatok treba piť, bez toho to nejde. V sobotu opica, tá už dáko prejde. Blázni, Grázli, Skazení Na zemi, Všetci sa tu našli. Nikto sa nebojí alkoholu, trávy. Mladý máš žalúdok, veď to dáko strávi. Aj dievky núkame, nech si dajú s nami. Veď to zostane iba medzi nami. Blázni, Grázli, Skazení Na zemi, Všetci sa tu našli. Priepasť Delí nás polka republiky Skade je toľká pachuť viny ? Samota trpí odcudzením a vtáky v tŕní padnú k zemi Ty fajčíš Camelky Ja vláčim karamelky V samote stratené holúbä... Blaznieme len spíme jemne A sme v úplne odlišnom svete. Vo svete virtuálnych básnikov, ktorými prekvitajú básnické portály. S ohňostrojom komplimentov a lajkov. Sladké zaláskovanie aj odláskovanie bez toho, aby sa človek odhalil spoza monitora. Načo? Prekážky máme iba v hlave Načo je spoveď ak nie práve na odblokovanie bariér ? Zastavme čas a očisťme priestor od balastu v nás Len nájdime miesto kde vieme byť šťastní zas Zlovestné ticho Doznel už krik a plač A už len mrazí nás. Zachránení sú už zachránení A stratení navždy stratení. Nával snehu neprežil, A možno nikdy nežil. Možno mi len veľa sľúbil, No nikdy ma neľúbil. Postávam nad prázdnym hrobom. Ticho šepkám moje Zbohom. Pochoval ho svet pod snehom, Kat, čo nie je mojím svetom. Už neviem, či naozaj žil. Či neboli to len prázdne lži. A čo so mnou ? Či ja žijem? Alebo zaživa hnijem? Tá lavína drieme v nás A padne vždy: zas a zas a zas a zas......... Valkýra Zlovestné je Meno moje Mordad Vraždím neviniatka Mordujem priania Potrat Nie som anjel života lež smrti Ja vás zaznamenám živí ste či mŕtvi Duše vám pozbieram iní vás súdiť budú či zaslúžite večné zatratenie či uniknete nášmu súdu Mňa nespoznáte veď mením tváre ! Krídla mi nedotrháte Dorastú mi ďalšie stále. Na pohrebe panovníka panna obeta Na loďke je podávaná ako večera Na biely šat nevinnosti krv sa prúdom valí Tak sa mladosť s ním zasnúbi v krajine Valhally Všetky oči ma už pália Moja dýka pannu sťala ! Jej krv mi na rukách schne Viac rečami hovorím Vždy len jedno komolím: Odpusťte Vamp lady zo zla je až banalita zatemnená myseľ kmitá plné obrátky z lások ostáva škrupina celuxová hatlanina pán nedokonalý zaseknutá ručná brzda gumy horia a sneh vŕzga v salóne mi gély dajú prsty zlatom ovešajú na čele brázdy botox skrášli vlasy dolepia prsia nafúknu len dušu nechajú tisícročnú Osve ideme vlastnou cestou nerumádzgaj pri mne nestoj ako soľný stĺp keď nie spolu tak aj osve keď niet z čoho aj tak poďme neplávam so zdochlinami ber ma celú aj s chybami deravými ponožkami ideme len vlastnou cestou bo nemáme voľný priestor medzi nami - milencami Ná-dej ostýchavo romanticky zaslepenosť fanatičky vzýva nebesá prepotená až do nitky neopúšťam nádej nikdy spásne klamem sa Delírium dráždim hada bosou nohou prišľapujem vtáka ústa mám jak vráta ! ľúbim ostrov nadivoko bez pozlátka lži sa vrátia.. vidím biele myši krysy slzu v oku vraha milovať mi bránia sfetovaný tuhne v kúte psychopat a muky kruté chystá iba pravda právd Všetko a nič Máme všetko čo sme chceli len toho niet kto sa s nami o kus tepla podelí Máme mäso chlieb a mlieko a koláč sa nepripiekol Len tie rany na duši zlatá faloš v nás dusí Máme veľa No nedáme Do úst biednych stratených V zlatej klietke si lietame A raj nie je na zemi Toto všetko pivo, víno vyteká nám z nosa, úst Na to peklo vlastnou vinou nedokážem zabudnúť My sme mäso krv a mlieko Pripečení kmášu telo naše, lež sa nedarí zliepať rany slinami Hystéria prejedania prevracia nám žalúdky Averzia ide z chleba z mäsa, krvi aj ľudí Steká všetko pivo, víno po brade aj po stole -*-*- Ako krásne by sa žilo mať útechu v kostole Nový začiatok Prestanem sa trápiť Vážne A prestanem písať Básne V prestrojení neprepadnem O polnoci Pumy Žiadne Prestanem budovať meno Čo znelo Tak osamelo Nevzývam viac Boha Jeho- Va sa Nepodobá Na akvarel Čisté Nebo Previažem si Oči nehou Záhrada prázdna V zákutí záhrady zápasí záhradník s pátosom kráľa Zástena mátoží Máme síl viac než dní kým príde spása Zástupy mávajú nástupu kráľa Strácame zásluhy kráčajúc na hrad Prázdnymi bránami vchádzame zrána Rúcame zábrany plápolá sláva Kráľovná v zázemí nádvoriu máva Spálená súzvukom krásy sa stráca Malými vrátkami vchádza k nám láska Záletník vráť sa mi v zátiší prázdna Načo pravda? Prečo pravda páchne potom ? Prečo plačem ? Čo ťa po tom ? Prečo klame ryba na dne ohnivého jazera? Presso chladne misy prázdne a pravdu nám netreba Nočná trauma A nadíde deň Príval sa zastaví Bez duše bdiem Nad troskami Skráti sa tieň Tulák sa zastaví A ja neviem Prečo Boh troška mi Neuvoľní sen Príkro sa valiaci Zo škár aj dier Invázia myší Šeď Strácame sa v šedi asfaltovo bledí omietnutí popolom Z koláča si neodlom ! Zahaľ ruky nohy, dlane aj tvár, nech nik nezrie na ne Strácame sa v spleti sietí čo prezradia nám len deti Šupiny obrastú tváre sila básní neustále horí teplou žiarovkou stretnime sa nanovo World of Chaozz Láska nie je povinná Nenanútiš Nepokradneš Nepožiadaš manželku blížneho svojho Láskanie na stole plnom vína Nenútene Nemé tiene Požehnané dobrodenie Sladké semä Láskaj ma len ak to cítiš že ma musíš nútiť kradnúť v depresii neupadnúť Požiadaj ma o kus času čaj o piatej morskú riasu Miluj srdcom abo nijak lebo v láske som vždy vinná Dva-JA Žijú to isté – nie je to to isté Cítia to isté nie je to to isté Jednu nosíš na rukách druhú pochovávaš Kriste Dvaja vidia to isté ne neopíšu nenakreslia nezrkadlia So srdcom na tácke nepredstavia odrezanú hlavu Salome Dve mysle nie také isté i keď nezištne skáču si v reč Hádajúc sa na hladine s vlastným odrazom márnosti Le-dva Ty voľná ja viazaná učesaná strapatá Ty snívaš ja blúznim na príťaž zablúdim Ty hore ja dole nad nami rozpálené zore Ty bledá ja tmavá vieš to sa stáva že rovnaká cesta inam nás vedie rovnaké gestá inak zasnené Sladký dom-ov Lomcuje mnou sila básne Čo ňou je a čo len márne skladá slová do klbka ? Jak fakľa, čo nevzbĺkla Ako nemo predať vášne nech na papieri nezhasne ? Čo je veľa a čo málo ? Nech vieš že to za to stálo Postav dom a zasaď strom kvet za oknom pod ním záhon Domov je ticho teplých stien praskot ohňa bzukot včiel Domov je krik, nemý plač prázdne hniezdo suchý chlieb Pres/s/tať Raz prestanem hľadieť priamo dýky slnka púšťať na dno rozpálenej dúhovky hľadieť na hnus špinu sveta odkvitnutie peklo leta lebo slnko spáli trávu zhorí les zanechá pachuť ... Raz prestanem počúvať vás hlasy nenásytných tvorcov právd falošnej cudnosti a diletantných rád tu v tôni podsvetia neradno sa obzerať ... A prestanem písať, čítať, z podzemia sa k vám ozývať spovedať sa radiť pánom čo si lesk kradnú neprávom Povedz B Nehovor mi ako ti chutí rozviaže jazyk premaže smútky Povedz aj B ak bolí hlava žalúdok, pečeň úd, čo nevstáva aký si chorý ako len ležíš neschopný činu ako sa tackáš aký je bordel na "mieste činu" Veď priznaj, ako si vypil alpu pod paplónom červený olej potiahol omylom Potom sa ukáž keď už doriháš keď kvôli lietaniu nie si môj, ani náš Pomaly pozmývam tvoju pečeň z dlážky Zomrel z chorobnosti Život je raz krátky ! Doslov Písať básne je terapia. Aj terapia. Keď čítam básne od Renáty, tak mám pocit, že dokonca aj úspešná terapia. Asi pre ľahkosť, ktorou sa mi prihovárajú. Nikdy nemám pocit, že by nad ňou jej emócie a zážitky získavali prevahu. Jej spôsob vyjadrovania je priamy, bez zbytočných kudrliniek a zložitých obrazov. Sú priame. Preto – predpokladám – osloví najmä tých, ktorí sami bojujú s nie ľahkými životnými podmienkami a zložitými životnými situáciami. Pretože práve takto a toto potrebujú počuť. Nepotrebujú počuť niekoho, kto podlieha a narieka, ale niekoho, kto ešte stále dokáže byť nad vecou. Potrebujú počuť bojovníčku tak so sociálnymi podmienkami ako aj s vráskami, ktoré jej kreslia do básní osobné vzťahové problémy. Poetické „lapsusy“ – s ktorou sa autorka v úvode vyrovnáva so zbytočnou prísnosťou – sú väčšinou funkčné a nepôsobia deštruktívne. Naopak, aj v básňach je cítiť zmysel Renáty pre reportáž a schopnosť presne vyjadriť atmosféru, v ktorej vznikli. Básne nevyvolávajú žiadne pochybnosti o tom, čo chce autorka sprostredkovať. Vďaka tomu má táto zbierka šancu osloviť širšie spektrum čitateľov – skúsených čitateľov poézie, aj tých menej skúsených. Stefan Ziegler