Osudove stretnutie Miriam Vojcekova Autor Vydavatel Licencia Vydanie GKBN Miriam Vojcekova Greenie kniznica CC-BY-NC-ND Prve (2015) 111001 O knihe Pribeh je zamerany na mlade dievca menom Nina, ktore byva na Slovensku v meste Bratislava s mamou. Jej otec byva vo Francuzsku v meste Pornichet a Nina tam chodieva na letne prazdniny. Tento rok vsak nebude taky nudny ako ocakava. Spozna tam lasku svojho zivota Louisa, spozna novych priatelov ale zazije aj trpke sklamanie. Najviac ju prekvapi, ked sa v malom francuzskom mestecku objavi jej byvala laska Lukas. Po tomto nebude vediet pre koho sa rozhodnut. Lukas alebo Louis. Ked sa vsak vrati na Slovensko, vsetko skonci ako ma byt a osudove stretnutie bude naozaj osudovym stretnutim. Osudove stretnutie 1 O knihe 2 Prolog 3 Stretnutie snov 6 Druhy den v Pornichete 8 Malo to byt dokonale, ale... 13 Moj zachranca 17 Princ v dazdi 22 Sok a nenavist 26 Prichod do rodiny 29 Hadka a vysvetlenie 33 Vecer plny lasky 36 Chlapec mojich snov 38 Tazke rano 45 Stanovacka 47 Lukas alebo Louis? 50 Nemocnicne oddelenie 56 Prekvapenie 59 Posledne dni 65 Navrat domov 69 Prolog V ten den bol piatok rano a zaroven aj prvy prazdninovy den. Ja som behala po izbe a hladala veci, ktore som hadzala do velkeho cierneho kufra. “Nina, si uz pobalena? Zachvilu musis ist,“ zakricala mama z kuchyne. Pobalila som si vsetky potrebne veci, zavrela som kufor a isla som za mamou. Ked som vosla do kuchyne na stole uz boli pripravene palacinky z cokoladou a pohar kakaa. Milujem moju mamu. “Najedz sa dobre, nech nie si v lietadle hladna,“ povedala mi a pohladila ma po chrbte. Nahadzala som do seba ranajky a isla som na chodbu kde som si obula hnede sandaliky na opatku. Mama uz bola nachystana a tak sme vysli z nasej malej bytovky na slnkom osvietenu ulicu. Nasadla som z mamou do nasho modreho Volkswagena a vybrali sme sa na letisko. S mamou sme si v aute spievali nase oblubene pesnicky a citila som ako keby sme neboli ani mama a dcera. Vzdy som svoju mamu brala aj ako vzor ale aj ako najlepsiu priatelku. Sledovala som nas bratislavsky hrad so styrmi vezickami. Vtedy na mna dolahol pocit mensieho smutku, ze odchadzam tak daleko z tejto malej ale za to peknej zeme. Z myslienok ma vytrhol pohlad na velky napis Letisko. Zaparkovali sme a vysli sme z auta. Mama so mnou uz nesla do vnutra a tak sa so mnou rozlucila pred vchodom. Silno ma objala a vlepila mi bozk na lice. Potom sa na mna pozrela tymi svojimi zelenymi ocami v ktorych bolo vidiet, ze nie je velmi nadsena z toho, ze s nou nebudem 4 tyzdne. „Mami neboj pridem stastna a zdrava a nie je to az tak dlho. A budeme si volat na Skype,“ povedala som jej a z kufrom som sa odvliekla do vstupnej hale. Chvilu som pockala a sledovala som okoloiducich ludi, ktori sa ponahlali na lietadlo alebo sa s niekym horlivo rozpravali. Ked v rozhlase ohlasili odchadzajuce lietadlo do Pariza zobrala som sa s kufrom ku vchodu do lietadla. Nasla som ten spravny vchod a vstupila som. Sadla som si na svoje miesto a dala som si do usi sluchadla. Sledovala som mihajuce sa mestecka a krajiny pod nami. Rozmyslala som nad tym co bude v Pornichete. Bola som rada, ze uvidim ocka, ale ked som si predstavila minule leto, ako som tam stale bola sama, lebo ocko s jeho snubenicou boli stale v praci, tak som trochu zosmutnela. Po chvili ma z tuheho rozmyslania vyrusila letuska a pytala sa ci si nieco nedam. Pokrutila som hlavou a venovala sa mojim myslienkam. Zadriemala som, ale asi po styroch hodinach nepokojneho spanku ma zobudil hluk lietadla, ci ze sme pristavali. Vystupila som z lietadla a hladala som ocka. Niekde v dialke na mna kyval muz s modrymi nohavicami a bledou koselou. Rozbehla som sa za ockom a objala ho. „Dievcatko ako si mi vyrastlo,“ povedal ocko a pobozkal ma na celo. Isli sme k autu, ocko mi pomohol z kufrom a smerovali sme do jeho rodinneho domceka na pobrezi v Pornichete. Chvilu sme sa rozpravali o skole, o mame, o priateloch. Po necelej hodine sme zastali pred jeho zltym murovanym domom s cervenou strechou. Vystupili sme a ocko mi pomohol s kufrom a vosli  sme do dvora s dvomi palmami a cerstvo pokosenou travou. Ked sme vosli do vchodovych dveri rozutekal sa ku mne ockov zlaty retriever Miky. Pohladkala som ho a on mi oblizoval ruku. Potom som si odniesla kufor hore na poschodie do mojej izby kde travim cas ked som tu. Ked som prisla dolu do kuchyne sedela tam otcova priatelka Emma. „Bonne journee, Nina,“ povedala mi s usmevom a objala ma. Sadli sme si k malemu stoliku kde stala vaza s kvetmi a dva pohare s chladenym dzusom. Ocko vybral treti pohar, nalial tam dzus a hodil tam dve kocky ladu. Rozpravala som Emme o Slovensku a o skole mojou celkom dobrou francuzstinou, ktoru sa ucim v skole a na kurze. Asi po polhodine som sa ospravedlnila a povedala im, ze ma premohla unava a ze si pojdem oddychnut do izby. “Ked budes nieco potrebovat povedz,“ starostlivo povedal ocko. Usmiala som sa vysla som na horne poschodie. Otvorila som dvere na mojej izbe a skocila som na postel. Ako som sa tak obzrela, nezmenila sa. Stale to bolo moje utocisko v tomto dome. Pustila som sa do vybalovania. Ked som otvorila suplik na jednej s dvoch skrin zbadala som tam velku ruzovu krabicu. Zo zvedavosti som ju otvorila. Boli tam fotky. Fotky z detstva. Sadla som si na makky zeleny koberec a zacala som si ich prezerat. Nad niektorymi som sa usmievala dokonca som sa zacala smiat. Pri jednej sa mi aj slzicka zaleskla v oku. Bola to fotka v nemocnici ked som sa narodila. Mama ma drzi v naruci a ocko ju objima okolo pliec. To boli casy. Nie ze, by Emma bola zla zena, ale predsa by som bola radsej keby boli moji rodicia opat spolu. Potom som narazila na jednu zvlastnu fotku. Bola to fotka na pobrezi v tomto meste. Staviam tam domcek z piesku z nejakym drobnuckym hnedovlasym chlapcekom. Mala som asi 5 rokov podla toho ako som vyzerala. Prehrabala som vsetky fotky ale toto bola jedina na ktorej bol ten chlapec. Vobec som nemala tusenie kto to moze byt. Zbehla som dole schodmi za otcom. „Oci kto je toto?“ spytala som sa z horlivou zvedavostou v hlase. Ocko si prezrel fotku a po chvili povedal „Nepamatas sa? To je maly Louis.“ povedal a usmieval sa na fotku. „Byval tu z rodicmi ale pred 9 rokmi sa prestahovali do Pariza a sem chodia iba za znamymi aj to nie casto.“ pokracoval. „Aha.“ viac ma v tej chvili nenapadlo. Utekala som naspat do izby. Velmi ma zaujal ten chlapec. No potom som nejako prisla na ine myslienky a napadlo mi, ze pojdem pozriet kamaratku Sophie, ktoru som stretla minule leto. Vzala som do ruky mobil a vytukala som jej cislo. Az po stvrtom zazvoneni mi zdvihla. Volali sme spolu asi 10 minut. Velmi sa potesila tomu, ze som opat tu. Mame sa stretnut o 19:30 pri restauracii Les Voiles Rouges. Z kufra som vyhrabala cierne baleriny, biele tielko a riflove sortky. Obliekla som sa, hodila na seba trosku mejkapu a vonavky a zbehla som do predsiene. „Oci, idem von s kamaratkou Sophie. Vies ktora, stretli sme sa minule leto,“ rozpravala som ockovi, zatial co som sa obuvala. „Dobre, ale nebud dlho,“ starostlivo mi povedal. Ked som vysla z domu vela ludi islo z plaze domov z nafukovackami a kriciacimi detmi v plavkach. Stretla som aj vela zalubenych parikov a vtedy mi prislo na rozum Slovensko a moj byvaly chlapec Lukas. Nezabudnem ako som sa s nim prechadzala popri Dunaji a ako mi rozpraval sladke slova do uska. Dost! Zavelila som si v hlave a rozhodla som sa, ze na to nebudem mysliet. Ked som zahla za roh, videla som to miesto, kde sa mame so Sophie stretnut. Pohladom som sondovala okolie az som uvidela dievca z ruzovym trickom a modrou suknickou. Blondave vlasy jej viali v jemnom vanku a jej opalena ruka mi kyvala na pozdrav. Zakyvala som jej a rozbehla som sa za nou. S nadsenim sme sa objali a smiali sme sa na sebe. „Nina ako si opeknela!“ povedala tym svojim uzasnym francuzskym prizvukom. „Co ja, to ty si pekna ty hviezda,“ odpovedala som jej s usmevom. Potom sme vosli do restauracie kde sedeli ludia za cervenymi stolmi a obzreli sa na nas. Sophie vybrala stolik a sadli sme si. Prisla k nam unudena casnicka a pytala sa co si dame. „Dve coca coly poprosim.“ povedala jej Sophie. Zacali sme sa rozpravat o skole, o chlapcoch, o mode a celkovo tie babske reci. Ako sme sa rozrozpravali zrazu prisla partia chlapcov a sadli si k vedlajsiemu stolu. My sme len pootvorili usta a hned sme sa zacali upravovat, prehrabovat vlasy a hadzat nevinne usmevy. Jeden z nich sa na mna zadival a vtedy mi presli telom zimomriavky. Nevedela som co to malo znamenat. Stretnutie snov Pozrela som na Sophie ta sa koketne pozrela na jedneho zo styroch chlapcov a potom sa na mna usmiala. „To su ti najkrajsi chlapci akych som kedy videla,“ posepla mi do ucha. Usmiala som sa no ja som im pohlady neopatovala. Este chvilu sme sa rozpravali o tych styroch chlapcoch co po nas pokukavali a mne v tej chvili bolo treba na zachod. Povedala som Sophie nech ma pocka no ona len prikyvla a venovala sa ocnemu kontaktu z neznamymi chalanmi. Zodvihla som sa zo stola a vtedy sa to stalo. Jeden z chalanov mal pri ich stole tasku a ja som o nu tak nestastne zakopla, ze som spadla rovno na kolena jednemu z nich. Ked som si uvedomila co sa stalo, pocula som smiech a ja som sa cervenala ako paradajka a s hanblivym usmevom som sa ospravedlnovala poskodenemu. On sa ako jediny nerehotal, len sa jemne usmial a jeho ruky ma zodvihli na rovne nohy. Bol to on. Padla som rovno na toho chlapca, ktory mi sposobil zimomriavky po celom tele. Isla som na zachod a ked som sa vratila Sophie uz bola v horlivom rozhovore z tymi chlapcami. Ked som prisla ku stolu, Sophie skrikla. „Pocuvajte, toto je moja kamaratka zo Slovenska Nina,“ zase som sa zacervenala ale podala som im ruku. Prvy mal spotenu ruku, nagelovane hnede vlasy, sibalsky usmev a volal sa Christian. Druhy mal jemne blond kucery, velke modre oci a jeho meno bolo David. Ked som videla ako sa pozera na Sophie, hned som vedela kolko bije. Treti bol trochu utiahnutejsi a najtichsie ako sa dalo povedal Victor. Nepocula som ho ale podla pohybu pier som to vycitala. A ten moj princ ktoremu som padla rovno do lona sa volal Louis. Mal krasne hnede vlasy v ktorych sa dalo prehrabnut, krasne kakaove oci a ten najkrajsi usmev. Vtedy ked mi stisol ruku prebehlo mi telom chlad a teplo naraz a mala som motyle v brusku. Nevedela som co to malo znamenat ale Sophie postrehla moju reakciu a vyznamne na mna zmurkla. Potom sme si vzali svoje veci a pristahovali sme sa k ich stolu. „Pocuvajte dievcata, nesli by ste s nami zajtra vecer na diskoteku? Klub par ulic odtialto usporiada velku letnu party a my by sme boli velmi radi keby ste nam robili spolocnost“ s najvacsou slusnostou a povabom povedal David. Sophie hned prikyvla a prosebne sa na mna pozrela. Prikyvla som aj ked s mensim zavahanim. Este sme sa rozpravali a zoznamovacie reci mali volnu cestu. Potom sme spolu s tymi chlapcami vysli na ulicu kde uz zazali lampy pretoze slnko uz zapadlo. Isli sme na plaz a prechadzali sme sa. Chalani po chvili zacali blbnut a vbehli do mora. Fukal teply letny vanok ale pri predstave, ze by som mala ist do vody ma striaslo. Vtom sa David rozbehol za Sophie, ktora stala na piesku, vydvihol ju do vysky a niesol ju do vody. Protestovala, vrieskala ale aj tak skoncila vo vode. Ja som sa obzerala, ze kde je Louis, no zrazu ma niekto schytil okolo pasa, zodvihol ma a utekal so mnou do vody. Ked som sa vynorila, obzrela som sa a predo mnou stal Louis, ktory sa smial spolocne z ostatnymi chlapcami. Pohladom som hladala Sophie a ta na mna vrhla sprisahanecky pohlad. Rozbehli sme sa na chlapcov a postrkali sme ich do vody. Ona sa rozbehla na Davida a Victora a mne ostal Christian a Louis. Christiana som strcila do vody, a potom som vbehla na Louisa. Strcila som donho no on ma chytil za ruky a padli sme pod vodu obidvaja. Ked sme sa vynorili zacali sme sa smiat. Videla som, ze ani Sophie to nemala lahke. Snazila sa im vratit to co jej urobili, ale skor ona bola pod vodou ako oni. Po chvili sme sa zacali triast tak sme vysli z vody. Posadali sme si na piesocnatu plaz, ktora bola uz z polovice prazdna. Pozrela som sa na Christianovu ruku kde mal vodotesne hodinky a blikalo tam 9:42 pm. „Decka mala by som uz ist, slubila som ockovi, ze nebudem dlho.“ povedala som im, kym sa smiali na tom ake sme mokre. Vsetci sa postavili a ja som vsetkych objala a rozlucila som sa s nimi. Uz som bola dalej od nich ked v tom... „Nina, pockaj!“ zakrical Louis. Rozbehol sa ku mne. „Ked som teda zodpovedny za to, ze si mokra, zober si moju mikinu. Je sucha, nechal som si ju na lehatku, este predtym ako sme vosli do vody.“ povedal tym najkrajsim francuzskym prizvukom aky som kedy pocula. „A zajtra teda nezabudni na tu diskoteku, stretneme sa o osmej pred tou restauraciou.“ Prikyvla som a on ma pohladil po lici. Usmiala som sa este na Sophie, ktora si tam uz nieco sepkala s chlapcami a ukazovala prstom na nas. Prehodila som si cez seba Louisovu mikinu, ktora neodolatelne vonala muzskou vonavkou a avivazou. Pritiahla som si ju lepsie k sebe, pretoze uz nebolo tak teplo, a fukal studensi vanok aj ked sme boli v primorskom meste. Ako som tak isla poloprazdnymi rozsvietenymi ulickami Pornichetu, napadla ma myslienka na tu fotku v ruzovej krabici. Vtedy ma napadlo, ci tento Louis nie je prave ten chlapcek, ktory mi vrtal v hlave uz od poobedia. Moze to byt iba nahoda povedala som si pre seba a dalej som sa tym nezaoberala. Po chvili som prisla k ockovmu domu. Vosla som do maleho dvora, kde som spoza okien videla pusteny televizor v obyvacke. Pocula som nieco zasustat v krikoch. Poobzerala som sa okolo seba, no okrem vedla byvajuceho stareho suseda, ktory fajcil cigaretu a stekajuceho psa som nic nevidela. Prisla som teda do predsiene, kde som si vyzula baleriny a radsej som isla do izby aby ocko s Emmou nemali zbytocne otazky. Zakricala som „ahoj“ do obyvacky, kde hucal nejaky francuzsky moderator z velkej plazmovej televizie a isla som sa do kupelne sa prezliect a osprchovat. Vysla som na poschodie a zamierila som k ruzovym dveram na konci chodby. Otvorila som a ovanula ma prijemna vona. Dala som zo seba dole Louisovu mikinu a mokre oblecenie a zacala som si napustat vanu. Nakvapkala som do nej trochu jahodovej peny. Ked som vstupila do tej teplej vody, presli mi telom tie najlepsie pocity. Lezala som tam asi polhodinu a pocuvala som pesnicky a spievala si blabotavo nejaku hitovku od nejakej americkej spevacky, ktora mi vyhravala s maleho prenosneho radia. Ked som vyliezla, zabalila som sa do jemneho kasmiroveho ruzoveho zupanu. Vosla som do svojej izby a prezliekla som sa do pyzama. Vypla som svetla a ponorila som sa do svojej postele. Rozmyslala som nad dneskajskom no o malu chvilu ma premohla unava a zaspala som. Druhy den v Pornichete Ked som sa rano zobudila, slnko mi svietilo do tvare a pocula som hluk z kuchyne. Ponatahovala som sa a hodila som na seba zupan, ktory som vecer nechala na stolicke. Zbehla som dolu schodmi a videla som ako Emma robi kavu a ranajky a ocko si cita noviny pri stole. „Ahoj Nina“ pozdravili ma obaja. „Dobre rano“ zamumlala som ospalo a sadla som si ku stolu. Na stole bol klasicky francuzsky croissant plneny cokoladou a kava. Zjedla som len polku, viac sa do mna na dnesne rano nevoslo. „Dakujem nie som hladna“ povedala som im a odniesla som si kavu do izby. Tam som vytiahla z kufra notebook a pripojila sa na internet. Zapla som Facebook a vidim, ze mam novu ziadost o priatelstvo. Bol to Louis. Potvrdila som a hned mi prisla sprava od neho. Po par spravach na mna dolahol naval stastia a necakana euforia. Nechapala som ako sa mozem tesit z takej malickosti. Kym som stihla odpisat mojmu princovi zazvonil mi telefon. To je Sophie. „Ahoj Nina, ideme nakupovat s babami, ides s nami? Vyberieme si nieco na tu party.“ „Samozrejme, ze pojdem aj tak nemam nic lepsie na praci.“ „Dobre prideme po teba, kamaratka Vivien ma auto.“ Vypla som notebook a zacala som prehrabavat skrinu. Hladala som nieco pekne na seba ale zistila som, ze vazne potrebujem prevetrat satnik a aj penazenku. Vyhrabala som kvietkovane saty, ktore som dostala na narodeniny a cierne topanky na opatku. Dala som sa do poriadku a zbehla som dole. „Oci, ideme so Sophie nakupovat, vecer by som chcela ist na party. Aky mas na to nazor?“ povedala som a nahodila som psie ocka. „Ale slub mi, ze nebudes pit a ani robit ine zakazane veci.“ povedal mi z prisnym pohladom . Objala som ho a slubila som mu, ze ho posluchnem. Uz som chcela ist ale v tom som sa este otocila a vlepila mu pusu na lice. „Dakujem oci,“ povedala som mu s usmevom. O chvilu zatrubilo auto pred nasim domom a ja som vysla von. Stal tam pekny cerveny kabriolet s otvorenou strechou a v aute sedeli tri dievcata. Sophie na mieste spolusediaceho, Vivien sedela za volantom a nejake nezname dievca sedelo na zadnom sedadle. Z auta hrala hlasna hudba nejakej znamej chlapcenskej skupiny. Sophie mi zakyvala a volala ma nech si idem sadnut. „Ahojte“ pozdravila som ich. „Toto je Vivien,“ ukazala Sophie na elegantne dievca z hebkymi ciernymi vlasmi za volantom, ktore sa na mna usmialo. „A toto je Mishell,“ ukazala na zlatovlase dievca s velkymi modrymi ocami, ktore sedelo vzadu. Ona mi podala ruku a posunula sa aby som si mala kde sadnut. Potom sme vyrazili do mesta na nakupy. Najprv som sa osivala, kedze som ich nepoznala ale potom som zistila, ze to su uplne take iste povahovo dievcata ako Sophie a cestou sme si spolocne spievali nejaku pesnicku od Rihanny. Ked sme zastali pred velkym obchodnym domom, uz sa tam pohybovalo vela ludi. Vykrocili sme tam, a cakal nas prijemny den. Pobehali sme asi milion obchodov a mna uz boleli nohy. Nakoniec sme si kazdy vybrala nieco pekne na seba. Ja som si kupila ruzove kratke saty s ciernym pasikom na chrbte a k tomu ruzove sandaliky na opatku. Okrem toho som si este vzala jednu vonnu sviecku s obrazkom Pornichetu. Ked sme boli uplne zmordovane nasli sme prijemnu kaviaren a posadali sme si za stoly. Vsetky sme si objednali velke zmrzlinove pohare, ktore sme si vychutnavali popri rozpravani o chlapcoch a o dneskajsej plazovej party. Asi po hodine rozpravania, sme sa konecne vybrali domov. Baby ma odviezli pred ockov dom a ja som sa este so Sophie dohadovala, o stretnuti pred restauraciou. Ked som prisla dovnutra, neobycajne to tam rozvoniavalo. Vyzula som si topanky a vbehla som do kuchyne, kde uz ocko s Emmou chytali obed. „Ahoj Nina, kde si tolko, uz je obed hotovy,“ povedal mi ocko s usmevom. Sadla som si za stol a zacala som im rozpravat co som si kupila, o novych kamaratkach, o Sophie a o dnesnej plazovej party. „Len si davaj pozor, nevies co sa moze stat, na takej party,“ tentoraz ustarostene povedala Emma. Ja som sa len usmiala a svojim pohladom som sa im snazila ukazat, ze vsetko bude v poriadku. Ked som zjedla tu ockovu francuzsku specialitu, odisla som do svojej izby. Hodinky ukazovali 14:55. Este mam dost casu. Vytiahla som moj notebook a prihlasila som sa na Skype, kde som videla, ze mamina je prihlasena. Napisala som jej ci ma cas na jeden telefonat. V mojom mobile mam teraz francuzsku kartu, cize by som minula vela penazi na normalny telefonat na Slovensko. Mama mi odpisala, ze ano a hned som jej volala. Zapli sme si webcameru a zacali sme sa rozpravat. Bola som taka stastna, ze ju vidim, aj ked som ju naposledy videla len vcera. Rozpravala som jej o Sophie, o novych kamaratkach a povedala som jej aj o Louisovi. Mamu beriem ako najlepsiu kamaratku, pretoze jej mozem povedat vsetko. Rozpravali sme tak dlho, az som si nevsimla, ze uz je 18:06. „Mami prepac, ale ja uz budem musiet ist, o osmej idem na tu party a este sa chcem dat do poriadku,“ povedala som jej a zakyvala som do kamery. Este mi nieco povedala a potom som zrusila. Isla som do kupelne, osprchovala som sa a vyfenovala som si vlasy. Oholila som si nohy a natrela som sa telovym mliekom. Dnes musim byt krasna. Povedala som si v hlave, ked som sa pozrela do zrkadla a zacala som si nanasat mejkap. Potom som isla do izby a obliekla si tie saty, ktore som si kupila. Ked som sa videla v zrkadle, spomenula som si na slova, ktore mi mama vzdy hovorila. „Si to najkrajsie dievcatko na svete,“ hovorila a vzdy mi dala bozk na lice. Este chvilu som sa pretrcala pred nim no potom ma z myslienok vytrhol pohlad na hodinky. Zisla som dole po schodoch a zamierila som do obyvacky. Emma s ockom si tam pripijali poharom sampanskym a myslim, ze sa chytali urobit si romanticky vecer. Nechcela som ich rusit, tak som len po spickach precupotala okolo obyvacky. Obula som si nove topanky na opatku a vysla som na ulicu, kde uz slnko bolo na zapade. Vykrocila som k restauracii kde sme sa mali stretnut s Louisom, Sophie, Christianom, Davidom a Victorom. Ked som sa blizila k danemu miestu uz tam stali chalani a v dialke som videla prichadzat krasne dievca s blond vlasmi a s nebickovo modrymi satami. Bola to samozrejme Sophie. Zakyvala som jej v dialke a ona zrychlila a pobehla ku mne. „Ty hviezda, ty uz ako dobre vyzeras,“ povedala a obzerala si ma. „Co ja, pozri na seba,“ odpovedala som jej komplimentom. Potom sme podisli k chalanom. „Ahojte,“ pozdravili sme ich. Oni odzdravili a Christian si neodpustil pripomienku k nam. „Ale, ze uz s akymi kockami to ideme,“ povedal a zasmial sa s ostatnymi chalanmi. My sme sa len hanblivo pousmiali a vybrali sme sa s nimi do plazoveho klubu. Sophie zazvonil telefon, a ked zdvihla, vedela som, ze vola s Vivien. „Vivien a Mishell pridu o patnast minut pred klub. Pockame ich tam nie?“ polozila otazku nam vsetkym ked zlozila. My sme prikyvli. Cestou tam sa ma chalani pytali na Slovensko a ja som im rozpravala o skole, o kamaratkach a o blbostiach. Ked sme prisli ku klubu, uz v dialke sme videli cerveny kabriolet ktory svistal smerom na parkovisko na ktorom sme stali. Zastal a vysli z neho Mishell a Vivien. Boli krasne upravene a chalani na nich nechali oci. Zvitali sme sa s nimi a zoznamili sme ich s chalanmi. Vosli sme do klubu kde uz hrala hudba a bolo tam plno ludi. Posadali sme si k stolu a objednali sme si nealkoholicke drinky. Zacali sme sa rozpravat a v tom Sophie zastala v strede vety a schytila ma za ruku. „Toto je moja oblubena pesnicka, podte!“ a vysli sme vsetci na parket. Tancovali sme asi tristvrte hodinu a potom DJ pustil pomalu pesnicku. David rychlo utekal k Sophie a prosil ju o tanec. Christian schytil Vivien okolo pasa a zacali tancovat. Vtom ma niekto chytil za ruku a pritiahol si ma jemne k sebe. Bol to Louis. Chytil ma jemne okolo pasa a zacali sme sa tocit do kruhu. Pozeral sa mi hlboko do oci. „Mozem ti nieco povedat?“ necakane sa spytal. Prikyvla som. „Vies Nina, hned ako som ta vcera videl v tej restauracii a ked si mi padla na kolena...“ pri tych poslednych slovach sme sa obaja zasmiali. Potom pokracoval: „...no a vtedy som mal pocit ako keby som ta poznal uz strasne dlho. Neviem opisat tento pocit, ale strasne sa mi pacis a...“ No ja som ho vtedy zastavila a polozila som mu prst na usta. Trochu zaskocene sa na mna pozrel no potom si ma pritiahol este blizsie k sebe. Citila som jeho vonu a vyzivala som sa v tonoch pomalej pesnicky. Ked som sa obzrela okolo seba dokonca aj hanblivy Victor tancoval s Mishell. Potom pesnicka skoncila a zase zacal kolobeh rychlych pesniciek. So Sophie sme vytancovali aj dusu no po polhodine sme si sadli za stol a objednali sme si este jeden drink. Zacala mi rozpravat ako sa jej paci David, ako spolu tancovali. Ja som bola stastna s nou. „Ale videla som aj teba a Louisa, tu nieco iskri,“ povedala a stuchla ma do rebier. Ja som sa mierne zacervenala ale kedze v klube bolo pritmie a iba farebne svetielka blikali po celej miestnosti Sophie si to nevsimla. Vypili sme drink a opat sme isli tancovat. Tancovali sme strasne dlho az kym dali zase pomalu pesnicku. Chlapci a dievcata sa zase poparovali a mna poziadal o tanec Christian. Louis tancoval s Vivien. Tato kombinacia ma trosku zaskocila ale ani Christian nebol zly tanecnik a upokojila ma jeho vona , ktora mi udrela do nosa. Sophie sa stastne vyzivala opat v Davidovom naruci a s usmevom sa na mna pozrela. Ladne sme sa vznasali po parkete do rytmu pomalej anglickej pesnicky. Ked to skoncilo, Louis sa velmi skaredo pozrel na Christiana. Nikto si to nevsimol, len ja a vtedy mi to aj trochu polichotilo. S babami sme isli este tancovat na ostatne rychle pesnicky, chlapci nas zvrtali a po takejto party mal kazdy dost. Potom sme vsetci vysli pred klub, lebo Sophie prislo zle a uz chcela ist domov. „Sophie, pojdem ta odprevadit aby sa ti nic nestalo.“ okamzite povedal David, ked pocul, ze ide domov. Chytil ju okolo pliec a rozlucili sa s nami. Vivien a Mishell uz povedali, ze tiez uz pojdu domov. Vivien sa nahla ku Christianovi a dala mu jemnu pusu na lice. Vsetci sa prekvapene zatvarili a Christian vykoktal „A-a-ahojte.“ Ja som tam ostala sama s tromi chalanmi a bezradne som im hladela do oci, ze ktory bude moj princ a odvedie ma domov. Louis zachytil moj bezradny pohlad. „Dobre vidim, ze tuto nasa slovenska kraska potrebuje odprevadit domov, takze ja sa ponukam. Som toho hodny draha pani?“ povedal a klakol si na jedno koleno. Vsetci sme sa zacali smiat a ja som s hranou hrdostou v hlase povedala: „No neviem, drahy pane, ci ste toho hodny ale myslim, ze by sa s tym dalo nieco urobit a mozete ma ist odprevadit.“ Louis sa zodvihol, oprasil si koleno a chytil ma za ruku. „Ahojte.“ so smiechom sme zakyvali Christianovi a Victorovi. „Tak co draha zahadna pani, kam to bude?“ povedal zase tym svojim zabavnym hlasom. Zasmiala som sa a tajomne som mu odpovedala: „Podte za mnou a uvidite.“ Louis sa na mna usmial hanblivym usmevom a mlcky ma nasledoval. „Pozri na tie hviezdy ake su krasne, ako ty“ povedal a nenapadne do obycajnej vety schoval kompliment. Usmiala som sa na neho a jemne ho stuchla. „Stale sa len usmievas, ty si strasne tajomna“ povedal a obidvaja sme sa zasmiali. „To su vsetky Slovenky tak hanblivo zlate?“ zase zabalil kompliment do obycajnej vety. „Prestan, budem sa cervenat,“ odvrkla som mu a pozrela som sa na inu stranu aby nevidel moje cervene licka, aj ked ma nenapadlo, ze je tma. On ma schytil za boky a zacal ma steklit na brusku. „Ale co nasa princezna bude cervena?“ povedal aby prekrical moj smiech a moje vykriky nech ma prestane steklit. Potom prestal a zadychcane som sa na neho pozrela. On sa len sibalsky usmial a silno ma objal. Ja som lapala po stratenom vzduchu v jeho objati a ponorena do jeho tricka s vonou avivaze a muzskeho dezodorantu. Potom sme sa odtiahli od seba a po chvili ticha som sa odhodlala. „Louis a odkial vlastne si?“ polozila som mu otazku na ktoru som tak velmi chcela poznat odpoved. „Byvam v Parizi. Ale kedysi som tu byval. Teraz sem chodime len cez letne prazdniny k babicke, k znamym a poznas to,“ povedal vaznejsim hlasom. „A ty si zo Slovenska, ze?“ povedal trochu uvolnene ked nedostal odpoved. Prikyvla som a usmiala som sa. „Zase len usmev. Si tak strasne tajomna.“ povedal a jemne ma posteklil na brusku. Ja som si ho rukou zakryla aby ma tam uz nemucil. Pomaly sme prisli k ockovmu domu. „Tak tu byvam.“ ukazala som na dom, kde uz vsetko spalo. Louis si ma bez slov k sebe pritiahol a silno ma objal. Ked sa odo mna odtiahol, priblizil sa ku mne a dal mi taky isty jemny boztek na licko aky dala Vivien Christianovi. Zacervenala som sa a zakyvala som mu na pozdrav. Vosla som do dvora a zatvorila som za sebou vrzgajucu branu. Este som pohladom pozrela na odchadzajuceho Louisa, ktory sa ponaral do tmy. Ked som vosla do domu, bolo tam hrobove ticho a Emma s ockom uz davno spali. Pozrela som na digitalne hodiny, ktore boli na policke v obyvacke a prenikavym modrym svetlom tam blikalo 2.36. Vyzula som si topanky a co najtichsie som sa odobrala po schodoch do mojej utulnej izby. Prezliekla som sa do pyzama a klesla som do postele. Po dvoch minutach som zaspala ako mrtva. Malo to byt dokonale, ale... Rano som sa zobudila a ledva som sa postavila z postele. Bola som uplne zlamana a pod ocami sa mi crtali velke kruhy. Toto so mnou robia party? Povedala som si pri hroznom pohlade do zrkadla. Zamierila som rovno do kupelne, kde som sa dala do poriadku, prijemnym kupelom a rannym peelingom. Ked som sa konecne dala dokopy bolo uz pol jednej. Prisla som do kuchyne kde nikto nebol, len biely papierik ma cakal na jedalenskom stole. „Nina jedlo mas v chladnicke. Vcera sme ti uplne zabudli povedat, ze sa chystame do Pariza a prideme az zajtra. Maj sa dobre.“ Spravila som si capuccino a isla som si zapnut telku. Bezal tam nejaky stary francuzsky film kde sa akurat nejaka zena oddavala vasnivemu ‚francuzaku‘ z nejakym muzom z ulizanymi hnedymi vlasmi a z fuzami pod nosom. Prepla som na MTV a sledovala som videoklipy Justina Biebra, Beyonce ci Chrisa Browna. Po chvili ma to prestalo bavit, tak som vybrala polotovar wafli, co mi v chladnicke nechala Emma a pripravila som si ich. Predtym som vsak napisala SMS Sophie, ci nepride. Hned mi odpisala a uz o polhodinu sme si vychutnavali wafle s dzemom a slahackou. „Pocuvaj Nina, co keby sme dnes zavolali chalanov aj baby na prespavanie, ked nemas nikoho doma?“ navrhla Sophie s horlivostou v hlase. „Zavolam ockovi a opytam sa, ci tu nemozes prespat a o chalanoch sa nezmienim, lebo to by mi urcite nepovolil.“ odpovedala som s mensim vzrusenim. Zavolala som ockovi. „Prejednala som to s nim a nemal nejaky problem, vraj pridu az na obed, len nech tu nie je neporiadok.“ skonstatovala som Sophie aka je situacia, ked som ukoncila hovor. „Tak dobre, podme nakupit!“ vykrikla Sophie a tahala ma ku vchodovym dveram. Vzala som si penazenku a obula som si balerinky. Vysli sme z domu a zamierili sme do najblizsieho supermarketu. Behali sme po regaloch a zobrali sme chrumky, chipsy a slane tycinky. Sophie ma zaviedla do regalu z alkoholom. „Sophie pod nemozeme pit.“ tahala som ju za ruku ale ona sa nechcela pohnut. „Pockaj zoberme aspon pivo a jednu flasku sampanskeho.“ prosebne po mne hodila psie ocka. Nakoniec som prikyvla, ved niekedy sa treba zabavit. Potom sme isli okolo regalu kozmetiky, kde Sophie zbadala kondomy zacala sa smiat. „Budeme to potrebovat?“ spytala som sa jej so smiechom. Sophie mykla plecom a vlozila jeden balicek do kosika. Zaplatili sme nakup a isli sme domov. Ked som vychadzala zo supermarketu, pozrela som na mobil, pretoze mi prisla SMS, no kym som si ju stihla precitat, ocitla som sa na zemi. Ked som si uvedomila co sa stalo vsimla som si, ze taska sa mi rozsypala a nado mnou stal chalan z ciernymi vlasmi vycesanymi do hora, ciernou kozenou bundou a podaval mi jeho pevnu ruku na ktorej mal tetovanie. Zodvihol ma a ospravedlnoval sa. Pomohol mi pozbierat veci ktore sa mi rozsypali a pri balicku kondomov ktoru daval do tasky sa pousmial. „Nina si v pohode?“ opytala sa ma Sophie. „Ehm prepac naozaj, nechcel som.“ povedal ten chalan, ktory zapricinil moj pad. Za nim stal blondavy chlapec s modrymi ocami a dokonalymi svalmi na rukach. „Baby ako odskodne vas pozyvame na zmrzlinu,“ povedal ten blondak. My so Sophie sme sa pochybovacne na seba pozreli no prikyvli sme. „Inac ja som Lucas a toto je moj kamarat Kenny,“ povedal ten potetovany chlapec s ciernymi vlasmi a obidvaja nam podavali ruky. Vysli sme zo supermarketu a zamierili sme k stanku zo zmrzlinou. Dala som si jahodovu a Sophie si dala broskynovu. Predstavili sme sa a rozpravali sme co bolo pricinou toho narazu. „Viete, akurat som sa Kennyho pytal, ze co budeme dnes vecer robit a ked som sa otocil uz bolo neskoro. Prepac naozaj.“ povedal a trosku smutne sa zatvaril. „Uz je to v poriadku.“ povedala som a uspokojila som ho mojim zmurknutim. „A ked uz sme pri tom, co robite baby dnes?“ opytal sa Kenny a oblizol si pery. „Mame dnes taku mensiu party u Niny doma.“ povedala Sophie a vyznamne sa pozrela na Kennyho. „To mate super, nemozeme Vam robit spolocnikov? “ tentoraz sa ozval Lucas. „Mozete,“ jednohlasne sme so Sophie povedali. Chalani sa na seba pozreli a usmiali sa. Dojedli sme zmrzlinu a chystali sme sa na odchod. Zanechali sme im nase cisla a rozlucili sme sa s nimi. Obidvoch som ich obdarila jemnym boztekom na licko a takisto urobila Sophie. Cestou domov Sophie obvolala chalanov aj baby. Ked sme prisli domov navzajom sme sa namalovali a ja som si obliekla bielu minisuknu a ruzove tielko. Sophie si dala mini kratasy a bledomodre tricko. O pol osmej prisli Vivien a Mishell. Pochvalili sme sa oblecenim a spolocne sme nachystali vsetko potrebne. Skleny stol a vsetko cenne sme odtiahli nabok. Chrumky, cipsy a tycinky som dala do misiek a nechala som to na konferencnom stoliku. Sophie doniesla pohare z kuchyne a Vivien a Mishell zapinali stereo a napojili ho na notebook. Pustili sme zatial hudbu a rozpravali sme sa. Zazvonil zvoncek. „To budu chalani, idem otvorit.“ zdvihla sa z koberca Sophie a utekala k dveram. Uz o chvilu som pocula hlasy a smiech chalanov. Prisli do obyvacky a zborovo povedali: „Ahojte.“ Odzdravili sme ich a oni si posadali k nam. Vivien vybrala z tasky vodku a David vybral z mikiny flasku Jack Daniels. Vsetci zacali piskat a tesit sa. Ja som sa zapojila tiez. Ved v Bratislave sme cez skolu nerobili taketo akcie, takze som sa aj tesila. Naliali sme si do poharov a kazdy to kopol do seba. Mne to celkom chutilo. Vsetci chalani sa zaskerili akoze naznak, ze je to dobre. Christian isiel k notebooku a dal hudbu hlasnejsie. Zacali sme tancovat a uzivat si zivot. Po polhodine mi zazvonil mobil. Nezname cislo. „Ano?“ zodvihla som. „Nina ahoj, tu je Lucas, kde to byvas, chceme prist na tu vasu party.“ „Od restauracie Les Voiles Rouges, chod po kruhovom objazde a rovno. Dom cislo 46.“ „Okej, za desat minut sme tam.“ Zlozila som a isla som Sophie oznamit, ze pride Lucas a Kenny. Ona sa zacala tesit a hned odtiahla nabok Vivien a Mishell a porozpravala im dneskajsi zazitok. O desat minut naozaj zazvonil zvoncek a ja som utekala k dveram. Chalani to ani nepoculi, boli v dobrej zabave. Lucas a Kenny vyzerali neodolatelne. Vosli do obyvacky a zoznamili sa s chalanmi a s babami. Ponukli sme im poharik a tiez sa zabavali. Chalani okrem Louisa a Victora boli uz mierne opiti no my baby sme este boli triezve. Tancovala som a zrazu ma Lucas tahal do kupelne, ze mi musi nieco ukazat. Louis po nas hodil nahnevany pohlad. Prezrela som celu kupelnu no nic tam nebolo. Ked som sa otocila Lucas zamkol dvere. „Preco si zamkol?“ so strachom som opytala. On bez slov podisiel ku mne a zacal ma obchytkavat. „Co to robis?! Pusti ma!“ kricala som a snazila som sa dostat z jeho zovretia. On pokracoval dalej, rozopinal mi podprsenku a bozkaval ma. Bol uplne ako hluchy a nepustil ma zo svojho zovretia. Kricala som ako som najviac mohla ale nikto ma nepocul. On mi chytil usta. „Ticho bud nebude ta to boliet.“ povedal a vtedy sa mi vtisli slzy do oci. V tom niekto chcel otvorit dvere ale boli zamknute. Vtedy som zakricala „POMOC!“ Lucas mi vlepil facku az mi z ust vystrekol pramienok krvi. Potom niekto vykopol dvere a Lucas ma vtedy pustil na zem. Plakala som na zemi a s bolestnym vyrazom som si drzala miesto kde ma Lucas udrel. Kutikom oka som videla ako Louis dal pastou do nosa Lucasovi a ako ku mne vsetci prebehli. Victor a Louis vyviedli Lucasa a Kennyho von z domu a vratili sa k mojmu bolestou trpiacemu telu. Posadila som sa a Vivien mi doniesla vreckovku aby mi utrela krv ktora mi stekala z kutika ust. „Co ti urobil ten spinavec?!!“ vykrikol Louis. Ja som sa rozplakala este viac. Louis klesol na podlahu a silno ma objimal. Vtedy sa ostatni vzdialili a isli do kuchyne. „Prepac“ povedal. Zarazene som sa na neho pozrela. „Prepac za to, ze som ta neochranil,“ povedal a polozil si hlavu na moje rameno. „Nie neospravedlnuj, prisiel si vcas.“ pohladila som ho po lici. „Neprisiel, pozri co ti urobil ten hajzel!“ povedal a ukazal na moju ranku okolo ust. “Netrap sa,“ upokojila som ho. Potom mi pomohol vstat a odviedol ma do obyvacky. „Ja som uz od zaciatku vedel, ze to budu nejaky blbci!“ povedal z rozhorcenim Christian. „Keby Louis nesiel do kupelne, uz by ju znasilnil!“ vykrikla tentoraz Mishell. „Chodte uz domov, zajtra sa stretneme. Ja sa postaram o Ninu.“ povedala vsetkym Sophie. Vivien, Mishell a Victor ma objali a pohladili ma. Christian s Davidom ma silno objali a dali mi pusu na lice. „Nina my si ich najdeme a zajtra ich zivych nenajdu!“ povedal sebavedome Christian. Usmiala som sa a rozlucila som sa s nimi. Louis prisiel ku mne a silno ma objal. „Princezna neboj ja si ho najdem. Toto mi uz nerob prosim. Bojim sa o teba,“ povedal mi a oprel si svoje celo o to moje. ´ Potom mi chytil tvar do dlani a dal mi jemny boztek na pery. Odtiahol sa, usmial sa a odisiel s ostatnymi. Chcela som ist upratat ale decka uz polovicu upratali. „Zlato, Louis sa isiel o teba pobit!“ povedala mi Sophie, ked vsetci odisli. „Ja viem,“ povedala som jej a jedine tato vec mi vykuzlila usmev na tvari. „Inac chalani povedali, ze zajtra rano pridu spravit tie dvere aby sa tvoj otec nic nedozvedel.“ Usmiala som sa na Sophie a oznamila som jej, ze pojdem spat. Isli sme este do kupelne, sa umyt a ulozili sme sa na nas roztahovaci gauc. Bol to velmi vycerpavajuci vecer. Hovorila som si v hlave a premietala som si udalosti z dnesneho dna. Ponaucila som sa, ze sa nemam davat do reci z neznamymi ludmi a ze ich uz vobec nemam volat domov. Ten bozk od Louisa bol dokonaly. Aj ked ma ten spinavec skoro znasilnil, Louis za mna bojoval naozaj ako o princeznu. Po chvili rozmyslania som tuho zaspala. Moj zachranca „Dobre rano Nina“ zasepkal mi Louis do uska. Myslela som, ze sa mi to sniva ale nie nesnivalo sa mi to. Christian a David behali okolo mna s kufrikom naradia a Victor niesol farbu na zatretie dveri. Sophie v kuchyni nalievala kavu do siestich zelenych hrncekov. A Louis sedel pri mne na gauci a hladil ma po vlasoch. Potom ma chytil jemne za bradu a prezeral si to miesto. „Donesiem ti naplast,“ povedal s ustarostenym pohladom a odsuchtal sa do kuchyne. Z poschodia som pocula buchot kladiva a hlasy chalanov. Ked Louis prisiel, jemne mi nalepil naplast na kutik mojich pier. „Ani ti to nevidno“ povedal a jemne sa usmial na mna. Potom som vstala z gauca a pozdravila Sophie. „No co ty spachtos, ako sa citis?“ povedala mi Sophie a usmiala sa. David prisiel do kuchyne a zozadu objal Sophie. Ja som sa len zacudovala, ze kolko mi za tych par prespatych hodin uslo. „Aka kucharka z teba,“ povedal jej a vlepil jej bozk na lice. Odlepil sa od nej a utekal zase na poschodie dokoncit dvere. Sophie sa zacervenala a ja som sa povzbudivo na nu pozrela. Zobrala som sa do izby, kde som sa isla obliect. Ked som tam behala iba v rifliach a podprsenke niekto zaklopal. Vosiel Louis. „Nie! Nechod! Este nie som oblecena!“ povedala som mu a schmatla som tricko a dala som si ho pred seba. On si zavrel oci. „Ja sa nebudem pozerat,“ povedal no niekedy zazmuril tak som po nom skrikla nech ich ma zavrete. Zrazu sa ku mne rozbehol a hodil ma na postel. Zacal ma steklit na brusku a ja som sa snazila ho zastavit. Lenze ja som sa mohla len nekontrolovane smiat a branit sa, aj ked to nepomohlo. Potom nachvilu prestal a ja som v tej chvili vyuzila situaciu a skocila som nanho. Lezala som na jeho tele iba v podprsenke a pozerala som sa mu hlboko do oci. V tom ma prevalil naspat a ja som lezala pod nim. Pozeral sa mi do oci a ja som sa pozerala do tych jeho kakaovych. Prehrabla som mu vlasy a on prilozil svoje pery k mojim. Zacali sme sa bozkavat a potom sme zapojili aj jazyky. Zacala sa hra jazykov a ja som bola v siedmom nebi. Odtiahol sa a zasepkal mi do uska: „Si zlata,“ Prekvapene som sa na neho pozrela. Ja som mu ako odpoved venovala vasnivy francuzsky bozk. Potom sme sa od seba odtiahli a ja som si konecne obliekla tricko. Vysli sme z izby spolocne ako dve zamilovane hrdlicky. Vosli sme do kuchyne kde uz vsetci sedeli a cakali na nas. „Tieto nase hrdlicky.“ povedal David. „Straz si radsej Sophie bracho,“ povedal Louis. Sophie sa zacervenala a teraz pred nami sa k nej David nahol a dali si prvu oficialnu jazyckovu. Vsetci zacali tlieskat vratane mna a Louisa. Myslim, ze ostatnych s Louisom este potrapime, pretoze nevyzera to tak, ze by aj on chcel nieco oznamit. Vypili sme spolu kavu a vsetci sa nakoniec zobrali domov. Louis odchadzal posledny a pritisol si ma k sebe a dlho ma objimal. Potom sa so mnou rozlucil a isiel s ostatnymi domov. Stihla som este vyvetrat aby pach farby vyprchal a uz som pocula auto, ktore parkovalo v nasej garazi. Modlila som sa, aby nic nezistili. „Ahoj Nina,“ vosiel ocko do domu a hned sa mi hodil do naruce. “Dufam, ze si nam nepodpalila dom,“ povedal so smiechom v hlase. „Ahoj Nina,“ vosla aj Emma, obvesana dvomi nakupnymi taskami. Ako slusne vychovane dieta som jej pomohla s taskami a isla som si s nimi sadnut do kuchyne. „Date si kavu?“ opytoval sa ocko, ktory uz stal pri kuchynskej linke a zohrieval tam vodu. „Ja si dam,“ zakricala Emma. „Ja som mala pred chvilou, takze nie dakujem,“ slusne som mu odpovedala. „Ako si sa mala?“ opytal sa ocko. „Spala tu Sophie, a boli sme nakupovat a poznas to,“ odpovedala som mu co najspontannejsie. Emma mi zacala rozpravat, ako boli na nakupoch a horlivo rozpravala aj o nejakom luxusnom moteli kde s ockom stravili noc. Este chvilu sme sa rozpravali, ale potom som sa odsuchtala do svojej izby. Hodila som sa na postel na ktorej som sa este pred par hodinami bozkavala s Louisom. Tahalo ma to strasne za nim. Rozhodla som sa, ze mu napisem SMS. Ked som pozrela na mobil, blikala mi tam nova sprava. „Nina o pol tretej ideme na plaz. Prid.“ Od Sophie. Pozrela som na hodinky. 14:00. Preboha to je uz tolko?! Sprava mi prisla uz pred dvomi hodinami. Bezala som do kupelne, obliect si plavky a oholit si nohy. Zhrabla som hreben, penazenku a opalovaci krem do pletenej tasky a utekala som dolu schodmi. Obliekla som si saty a na nohy som si nasunula slapky. Pozdravila som Emmu a ocka a uhanala som na plaz. Ked som prisla na spominane miesto, cela partia tam uz cakala a z dialky mi kyvala. Vsetkych som ich objala a vybrali sme sa najst si miesto na rozprestretie deky. Victor nam ukazal miesto pod stromom a my sme zamierili tym smerom. Rozprestreli sme si dve zlte deky a prezliekli sme sa do plaviek. Vybrala som opalovaci krem a poprosila som Sophie nech ma natrie. „Netrap sa Sophie, ja to rad urobim za teba,“ vyslo necakane z Louisa. Vsetci za zacali uchechtavat nado mnou a Louisom a ja som samozrejme zase ocervenela. Ked sa situacia ukludnila, Louis si dal trochu kremu na svoju ruku a zacal mi natierat chrbat. Jeho mohutne ruky jazdili po mojom chudom chrbte a vyzeralo, ze Louis sa v tom vyziva. Ostatni sa z tade rychlo spakovali a nechali nas osamote. Samozrejme ak neratam, jaciace deti naokolo a nervoznych rodicov, ktori si ocividne ‚uzivali‘ dovolenku. Louis si ma zrazu otocil a natrel ma aj spredu. Opatrne isiel rukami okolo mojich prs az k mojmu brusku. Jeho ruka si ma privinula k sebe a jemne prisunul svoje pery k tym mojim. Jazykom a zubkami sa jemne hral z mojou dolnou perou. Po chvili sa zase bez slov odtiahol a chytil ma za ruku. Pohladom mi naznacil aby som ho nasledovala a isli sme hladat ostatnych. Ked sme ich nasli medzi turistami, co sa hrali na pobrezi mora videli sme ako Christian sedi na Victorovi a snazi sa strcit do vody Sophie, ktora sedela na do hneda opalenom Davidovom chrbte. Louis mi stisol ruku a utekali sme do vody. Mierne ma striaslo, pretoze voda nebola az taka tepla ako sa zdala. Zapojili sme sa do ich bitky a ja som vynimala na Louisovych opalenych pleciach. Nakoniec nasa uzasna dvojica prehrala, pretoze Christian ma celou silou strcil do vody a ja som sa tak nestastne zapotacala, ze som stiahla do vody aj Louisa. Ostala som chvilu pod vodou, lebo som si neuvedomila ten naraz na hladinu a po chvili ma vytiahli svalnate opalene ruky, ktore patrili Christianovi. „Si v pohode Nina, nic ti neni?“ opytal sa so strachom v hlase ale aj s usmevom na tvari. „Nie vsetko je fajn, len ma to zaskocilo,“ povedala som zo smiechom. „Prepac mi to,“ povedal a chcel mi vlepit kamaratsku pusu na pery. Lenze ja som sa zase potkla o nejaky kamen pod vodou a padli sme spolu pod hladinu. Ked sme sa vynorili, vsetci sa rehotali okrem Louisa, ktory sa len skaredo pozeral na Christiana, a ten ma este stale drzal v naruci. „Dost, lebo ta tu utopim,“ povedal mi zo smiechom a pustil ma. David zo Sophie zopakovali nasu akciu s Christianom, aj ked to iba hrali. David sa hodil zo Sophie v naruci do vody a Sophie po desiatich sekundach lapala po dychu. Zacali sme na nich nenormalne smiat a zacali sme sa navzajom potapat. Milionkrat som skoncila pod vodou a to vdaka vsetkym vratane Sophie. Blaznili sme sa ako male deti. Victor navrhol aby sme isli do bufetu. Suhlasila som, pretoze mi dost vyhladlo. David cestou Sophie drzal za ruku a stale sa bozkavali. Pozrela som na Louisa, no ten bol este asi urazeny z tej ‘akcie z Christianom‘. Nevnimala som to a tak som sa pripojila ku Christianovi a Victorovi, ktori tam rozoberali nejake francuzske zeny. Chytila som ich obidvoch okolo pliec a kracali sme spolu az k bufetu. „No co Nina, ja viem, ze ma lubis,“ robil si zo mna srandu Christian. „Samozrejme teba najviac,“ povedala som mu so smiechom a pobozkala som ho na lice. „A mna tiez lubis?“ ozval sa Victor. Pozrela som sa nanho a vsimla som si ake ma pekne crty tvare a svetlo-zelene oci. „Ano aj teba,“ a urobila som take iste gesto ako aj pred chvilou s Christianom. Casto sme si zo seba robili srandu a nemala som pocit, ze tych chalanov poznam tak kratko ale ako keby som ich poznala uz strasne davno. Citila som sa s nimi dobre, boli ako taki moji ochrancovia a najlepsi kamarati zaroven. Ked som isla popred s chalanmi, zozadu sme poculi buchot. Obratili sme sa a Louis kopol do stareho lehatka, ktore nevinne lezalo na pieskovej plazi. „Co ta zerie bracho?“ spytal sa ho Christian. Louis mykol plecom a vrhol na mna znechuteny pohlad. Ked sme prisli k bufetu, objednali sme si klasicke americke jedlo hranolky s kecupom alebo tatarskou omackou. David sa poznal s casnickou a tak nam vybavil coca-colu zadarmo. Posadali sme si na plastove stolicky a pustili sme sa do jedenia. Louis bol stale znechuteny a bolo mi ho aj trochu luto. Zacali sme sa rozpravat o vcerajsku, ale ja som sklonila hlavu pri spomienke na vcerajsi vecer. „Nechajte to tak uz,“ stopla chalanov Sophie, ked videla moj zdrveny pohlad. Ked sme dojedli a dopili, rozhodli sme sa so Sophie, ze sa pojdeme opalovat a chalani isli do mora si hadzat loptu. Aspon pridu na ine myslienky a ja sa konecne otvorene porozpravam zo Sophie. Vyvalili sme sa na volne lehatka a zacala som sa jej vypytovat na Davida. Rozpravala mi, ze sa jej uz od zaciatku pacil a to len na tej party sa to vsetko udialo. „A co ty s Louisom?“ horlivo sa vypytovala a vyvalovala na mna tie svoje modre oci. Povedala som jej o tom dneskajsku a o jeho ziarlivosti alebo co to malo znamenat. Kym sme sa rozpravali, chalanov omrzela ich zabavka a prisli pocuvat nase babske reci. David prisiel cely mokry a lahol si na Sophie. Ona zacala pistat, ze je studeny ale David sa len smial. „Ty si taka rozkosna, ked sa hnevas,“ zalichotil jej a dal jej ‚francuzaka‘. Ich romantiku prekazil Victor s vyhlasenim, ze sa zacina zmrakat a vyzera to, ze bude prsat. Pozreli sme sa na oblohu a dali sme mu za pravdu. Tak sme sa vybrali k dekam a zacali sme sa obliekat. Hodila som na Louisa prosebny pohlad, no on sa na mna len sklamane pozrel. Nechapala som. Ked sme sa pobalili, isli sme prec z plaze. Mierne som spomalila. Neviem preco ale Louis spomalil tiez. Pockala som kym sa ostatni trochu vzdialia a naraz sme z Louisom vykrikli „PREPAC!“ Usmiali sme sa na seba a tentoraz som si ja Louisa pritisla blizsie. „Milacik, prosim nerob mi to uz,“ povedal Louis ked sme sa zvierali v objati. Odtiahla som sa od neho. „Co ti akoze robim? To sa nemozem bavit s ostatnymi alebo ako si to predstavujes?!“ vystekla som na Louisa, aj ked som po piatich sekundach mala vycitky, ze som na neho zvysila hlas. „Ale.. Proste ty to nepochopis.. Ja som uplne zblazneny do teba a nemozem sa len tak pokojne pozerat ako sa tam stiskas s inym chlapcom. Prepac, nemal som byt taky sebec.“ zazmatkoval a na ospravedlnenie, ma umlcal tym najkrajsim sposobom. „Si taka jemna, taka krasna..“ povedal mi cez bozky, ktorymi mi nedaval sancu odpovedat mu. Potom sme sa obzreli a partia bola uz dost daleko. Trosku sme pobehli a Louis ma chytil za ruku. Stisol mi ju a cez zrychlene dychanie z neho vyslo: „Budem s tebou utekat aj na koniec sveta.“ Usmiala som sa na neho a odpovedala som mu tiez sladkou vetou: „Ty moje trdlo zlate.“ Ked sme dobehli ostatni sa na nas divne pozerali. „No kde ste tolko vy hrdlicky?“ neodpustil si poznamku David. Ked sme prisli k restauracii kde sa zvykneme stretavat, rozlucili sme sa. Louis ma pobozkal pred vsetkymi. David s Christianom zacali piskat na prstoch a Sophie s Victorom tlieskali. Obidvaja sme sa zacali usmievat a aj Louisovi sa tiez zafarbili licka do cervena ako aj mne. Potom som sa vybrala domov, uplne zmordovana z dnesneho dna. Vsimla som si muza v ciernej kozenej bunde a presiel mi telom pocit strachu a spomienka na vcera. Zrychlila som krok a ponahlala som sa domov. Pocit bezpecia som pocitila az za dverami ockovho murovaneho utulneho domu. Pozdravila som ich a ked som videla ich usmevy, dolahli na mna vycitky, ze som ockovi nepovedala pravdu. Smutne som sa na neho pozrela a odisla som do izby. Chcela by som mu to povedat, ale bojim sa reakcie Emmy. Ja proti nej nemam absolutne nic, ale bojim sa, ze by som musela ist domov. Ale snazila som sa na to nemysliet a isla som si dat horuci kupel po dnesnom dni. Zapla som si radio a pocuvala som tony hlasu nejakej znamej spevacky, ktore sa ozyvali po celej kupelni. Ked som sa dala do poriadku, obliekla som sa do pyzama a zapla som si notebook. Hladala som, ci nahodou nie je prihlaseny Louis ale nebol tam. Trochu zacudovane som sa pozrela a potom som si zacala pisat s Miskou, mojou najlepsou kamaratkou zo Slovenska. Pisala som jej o Louisovi, o Sophie, o vcerajsej party a aj o dneskajsom blazneni sa v mori. Asi po hodine ma premohla unava a zalahla som si do postele. Princ v dazdi Zacalo velmi prsat. Sledovala som padajuce kvapky, ktore ticho klepkali na parapet plastoveho okna. Rozmyslala som nad Louisom, ked v tom do mojho okna priletel kamienok. Velmi som sa zlakla. Priletel aj druhy. Potichu som vstala z postele a pomaly som sa priblizila k oknu. Pozrela som sa dole a v zahrade pod mojim oknom stala postava. Stiahlo mi zaludok od strachu. Jeho alebo jej ruka sa natiahla a zasvietila si baterkou do tvare. Tie crty tvare som rozpoznala. Otvorila som okno, tak aby som nezobudila Emmu s ockom. „Co tu robis Louis?!“ septom som sa spytala. „Prisiel som za tebou, chybala si mi.“ povedal a usmial sa aj cez to, ze na neho padali velke studene kvapky dazda. Ja som len bezradne vzdychla. On sa odrazil od zeme a vyskocil na parapetu. „Co robis?!“ uz trochu hlasnejsie som skrikla. „Podaj mi ruku!“ povedal z vypatim sil. Vytiahla som ho hore a preliezol oknom do mojej izby. „Ty Romeo si strasny blazon,“ povedala som mu a pohladila som ho po mokrych vlasoch. „Do teba, zlatko, do teba,“ a prilozil svoje mokre pery k tym mojim. Bozkavala som ho a pramienok dazdovej kvapky mi stiekol na hornu peru. Vyzliekol si mokru mikinu a mokre tricko. Chytila som ho za jeho brusko na ktorom sa crtali tehlicky. „Co ta napadlo ist sem a v tom dazdi?“ opytala som sa ho a hladila som jeho hrud. „Nemozem byt bez teba Nina pochop to,“ povedal mi a pobozkal ma na krk. Vyzliekla som z neho nohavice, nech nie je v mokrom a lahli sme si do postele. „Ale rano musis ist, Emma s ockom ta nemozu vidiet,“ upozornila som ho. Suhlasne zahmkal a pritisol si ma k sebe. Drzal ma za boky a opatovne mi bozkaval vlasy. Nase ruky sme spojili a zaspali sme spolu v naruci. Ked som sa rano zobudila, citila som teplo. Ked som sa otocila, Louis ma drzal v naruci a sladko spal. Az ked som bola pri nom takto blizko zistila som, ze ma uzasne hebke pery a neuveritelne dlhe mihalnice. Jeho viecka prikryvali jeho kakaove oci. Jemne odfukoval a jeho ruky boli stale ovinute okolo mna. Odvazila som sa, jemne mu prehrabnut jeho huste hnede vlasy. Jemne sa zamrvil, no nezobudil sa. Potom som sa tajomne a potichu priblizila k jeho peram a vtedy si racil moj princ konecne otvorit jeho oci. Pozrel sa na mna trochu zmatene no potom odhalil rad svojich uzasne bielych zubov. Pobozkala som ho jemne na pery a prevalila som sa na jeho hrud. „Milacik dobre ranko.“ sladko som mu povedala. „Taketo rana chcem mat stale.“ z laskou v ociach mi povedal. Usmiala som sa na neho a on ma pohladil po lici. „Ale mal by si uz ist.“ pripomenula som mu s mensimi obavami v hlase. „Nie nerob mi to, prosim.“ smutne povedal a zazmurkal tymi velkymi hnedymi okalmi. Nevedela som mu odolat a tak som si polozila hlavu na jeho holu hrud, z ktorej som pocula udery jeho srdca. Vtedy som si uvedomila, ako strasne som na Louisovi zavisla. Nedokazem bez neho vydrzat uz ani minutu. Uzivala som si tuto chvilu akoby mala byt posledna. Po chvili ma napadla ruzova krabica v mojej zasuvke. Zliezla som s Louisovho polonaheho a tepleho tela a pustila som sa do hladania do osudnej fotky. Louis sa na mna nechapavo pozrel no ja som mu prstom naznacila nech pocka. Prehrabovala som sa v starych fotkach ked som ju nasla. „Louis? Pozri na tuto fotku.“ zo zvedavostou v hlase som mu podala fotografiu na ktorej drzim maleho hnedovlaseho chlapceka za ruku na nedalekej plazi. „Tuto fotku som videl doma v albume. Odkial to mas?“ prekvapene sa spytal. „To som predsa ja. A ten chlapcek to si ty?“ horlivo som mu odpovedala otazkou. „Ano to som ja. A ty si to dievcatko?! My sme sa uz stretli?“ prekvapene sa na mna pozrel. „Minule som sa pytala otca, a on mi povedal, ze to je nejaky Louis, ktory tu byval pred deviatimi rokmi. A ty si mi toho vela o sebe nepovedal, takze som to nemohla vediet.“ povedala som a vrhla som na neho ospravedlnujuci pohlad. On si hlboko vzdychol a potom sa zacal smiat. Hodila som po nom nechapavy pohlad. „Vies minule sa mi vybavili spomienky ako sa mi pacilo jedno krasne dievcatko, ked som mal asi pat rokov. A ked som videl tuto fotku v nasom domacom albume, spomenul som si, ze to bola ona. Takze mne si sa pacila uz odmalicka,“ usmieval sa na mna od ucha k uchu a jemne sa cervenal. Zacali sme sa smiat a bola som neskutocne stastna z toho, ze na tej fotke je prave tento Louis. Hodila som po nom vankus, pretoze sa nedokazal prestat smiat. On ho hodil spat a zacala vankusova bitka, az kym som nezacula kroky ktore mierili do mojej izby. „Nina, co tam stvaras?“ pytal sa ocko, ked bol uz na schodisku. Rychlo som Louisa strcila do skrine a lahla som si spat do postele. Ocko otvoril dvere a zacudovane sa na mna pozeral. „Ahoj ocko, vsetko je v poriadku len som spadla z postele,“ zaklamala som mu a usmievala som sa na naznak doveryhodnosti. On sa na mna len pochybovacne pozrel, usmial sa a odisiel. Vtom sa este vratil. „Prepac zabudol som, prid na ranajky. Ideme s Emmou do prace. Vcera sme mali volny den ale dnes uz pracujeme. Aby som ta oboznamil s nasou pracovnou dobou tak chodime do prace rano o 8:30 a vraciame sa az o 19:00.“ Prikyvla som. Vyznamne na mna zmurkol a odisiel. Ked som pocula buchnutie vchodovych dveri a nastartovanie ockovho auta, otvorila som skrinu, kde stal Louis. „Prepac mi to zlatko,“ a dala som mu ospravedlnujuci bozk na lice. Spolocne sme sa obliekli a zisli sme dole do kuchyne, kde bolo hrobove ticho. Bolo pocut len neustale padanie dazdovych kvapiek, ktore neprestalo uz od vcerajsej noci. Spravili sme si capuccino a sadli sme si za jedalensky stol. Napisala som Sophie SMS-ku, ze aky ma dnes plan. Odpisala az po desiatich minutach. „Nina dnes si chceme spravit s Davidom den pre seba, tak mi to prepac. Zajtra ak bude pekne pocasie, vyrazime niekam.“ Sice ani mne sa dnes nechcelo ist nikam. Navrhla som Louisovi, ci si nepozrieme nejaky film. Isli sme do obyvacky a on sa zacal prehrabovat v otcovych DVD. „Moze byt aj horor?“ spytal sa ma s lisiackym vyrazom na tvari. Vahavo som prikyvla. Usadili sme sa na sedacku a pritulili sme sa k sebe. Nadisla scena, kde som sa strasne bala. Pritisla som sa blizsie do Louisovho narucia, v ktorom som sa citila neskutocne bezpecne. Cely film som sa tulila k mojmu princovi a pri zlych scenach som si zakyvala oci. „Princezna, neboj ja ta ochranim,“ povedal mi Louis a dal mi krasny bozk na pery. Ked film skoncil, vyhladlo nam a rozhodli sme sa objednat si pizzu. Zatial sme sa len tak maznali v naruci a uzivali sme si krasne chvile nasho zivota. Ked zazvonil zvoncek, zoskocila som z Louisa a utekala som k dveram. Ked som ich otvorila stal tam chalan s ciernymi vlasmi a s tetovanim na ruke. Ked som videla to tetovanie, stiahlo mi zaludok od strachu. Bol to ten spinavec Lucas. „Co tu robis?!“ vystekla som nanho. „Ja rozvazam pizzu, zabudol som, ze tu byvas.“ povedal a pri tom sa pozeral na moje telo. „Vypadni!“ zakricala som nanho a rukou som mu naznacila aby ihned odisiel. Na ten krik sa prisiel pozriet Louis. Ked si premeral Lucasa, zaplo mu kto to je. „Co tu robis, ty blbec?!! Ako sa opovazujes sa tu ukazat?!!“ vykrikol Louis a vrhol sa na Lucasa. „Prestante!“ zahriakla som ich, no oni boli ako utrhnuti z retaze. Zacali sa tam mlatit. Potom Louis hodil Lucasa na zem a on sa len nanho rozhorcene pozrel. „Vypadni a uz sa tu nikdy neukazuj!“ zakrical Louis za Lucasom, ktory sa odreninami na tvari odsuchtal k vchodovej brane. „Milacik, nic ti neurobil?“ zadychcane sa ma spytal Louis a objal ma. „Nie. Je to v poriadku, len som sa strasne bala, co by si sa stalo, keby si tu nebol.“ povedala som mu a schulila som sa v jeho naruci. „Ale som tu, a budem ta chranit dokonca zivota, princezna,“ hovoril mi do uska a vlastenecky ma objimal. Vosli sme dovnutra a uplne sme zabudli, ze Lucas pizzu nechal pred dverami. Poculi sme zvonenie telefonu a Louis sa rozbehol ku gaucu. Kym volal, pozerala som sa nanho a uvedomovala som si, ze neviem bez neho prezit uz ani minutu. Strasne som sa na neho naviazala. „Nina, prepac, mama mi volala, musim nieco vybavit.“ povedal mi s mensim sklamanim v hlase. „Ehm... Nevadi.“ upokojila som falosnym usmevom. „Naozaj, prepac,“ ospravedlnoval sa a pritisol si ma k sebe. Pozeral sa mi do oci a ja som sa zase pozerala do tych jeho kakaovych. Pomalicky sa ku mne priblizil a pobozkal ma. Najprv jemny bozk, no potom som jemne pootvorila usta. Citila som jeho jazyk na perach a potom sme hrali hru jazykov. Bol to najuzasnejsi francuzsky bozk aky som kedy dostala. Ale necudujem sa, ked Louis je Francuz. Potom sme sa rozlucili a on isiel domov. Zostala som doma sama, iba na dvore v bude sa schovaval pes Miky. Sok a nenavist Vysla som na poschodie a zisla som do svojej izby. Vytiahla som notebook a isla som pozriet na Facebook. Klikla som na Louisov profil a videla som tam nove fotky na ktorych ho oznacila nejaka Claire. Louis ju bozkaval na pery. Strasne ma to zarazilo. Popis k fotke ma uplne dostal. „S mojim milacikom Louisom.“ Nechcela som tomu verit. On ma dievca?! Hodila som sa na postel a zacala som plakat do vankusa. On ma iba namotaval! A pri tom ma dievca. Na sto percent mu nevolala teraz mama! „Hlupak!“ vykrikla som a zacala som strasne plakat. Ked som sa mierne upokojila zisla som dole do kuchyne. Otvorila som mraznicku a vybrala som si teglik s cokoladovou zmrzlinou. Vratila som sa do izby, pustila som si smutne pesnicky a zacala som sa napchavat zmrzlinou. Po polovici tegliku sa mi nafuklo brucho, tak som to radsej odlozila. Po minutach, ktore som travila rozmyslanim nad Louisom a utieranim slz, som sa vybrala do kupelne zistit stav svojej nie tak zlomenej tvare ako na tom bolo moje srdce. Pri pohlade do zrkadla ma skoro vyrutilo. Spiralu som mala roztecenu po tvari a oci som mala zafarbene do cervena. Studenou vodou som si oplachla tvar a dala som si novy mejkap. Rozhodla som sa , ze to tomu hlupakovi dam poriadne vyzrat. Obliekla som si cierne minisaty a upravila som si vlasy. Rozhodla som sa, ze pojdem do nocneho klubu sa poriadne zabavit. Zbehla som dole na poschodie a obula som cierne topanky na dost vysokom opatku. Vonku uz prestalo prsat, no uz sa stmievalo, kedze bol uz vecer. Zavolala som si taxik a soferovi som nadiktovala adresu nocneho klubu a vyrazili sme. Bola som naplnena nenavistou, takze som ani nevedela poriadne co robim. Ked som vystupila z taxika, zvodne som sa pozrela na mladeho taxikara a vlepila som mu pusu. On sa len ocarene na mna pozeral a usmieval sa od ucha k uchu. Vyberala som penazenku, ze zaplatim ale od mi odsunul ruku. „Nemusis platit, toto mi stacilo,“ zmurkol na mna a uz ho nebolo. Zastala som pred vysvietenym klubom do ktoreho uz vchadzalo plno mladych ludi. Hudbu bolo pocut az von a ja som sa vtedy usmiala. Nadychla som sa a vykrocila som vpred. Vosla som dovnutra, kde to uz zilo. Cez reparky hral nejaky letny hit, na ktory tancovalo vela ludi. Vybrala som sa k baru, kde som si objednala drink. Mlady barman na mna zmurkol a usmial sa. Mal hnede vlasy, vycesane dohora a bielu koselu, pod ktorou boli vidiet svalnate ruky. „Ako to, ze taka krasna slecna je tu sama?“ spytal sa ma a pre istotu, sa este poobzeral navokol, ci nemam spolocnost. „Moj chlapec ma podviedol,“ povedala som mu trochu smutne, no aj tak s hrdostou v hlase. „To musel byt ale hlupak. Nemysli na to, su omnoho lepsi.“ utesoval ma a krasne sa usmial, po pri tom, ako cistil pohare. Ja som sa len usmiala a snazila som sa na to nemysliet. „Inac, ja som Patres.“ predstavil sa a podaval mi svoju svalnatu ruku. „Moje meno je Nina.“ odpovedala som a vyuzila som situaciu na to aby som mu vlepila bozk na lice. On sa ocarujuco usmial a snazil sa tvarit, ze ho to nevyviedlo z miery. „Bud mam zlu pamat, alebo som ta tu este nikdy nevidel. Nie si odtialto, ci?“ polozil mi otazku, po pri tom ako nalieval whisky jednemu dievcatu, ktore sa zastavilo pri bare. „Nie, ja som zo Slovenska. Sem chodim iba na prazdniny.“ hlasnejsie som mu odpovedala, pretoze hudba hrala az prilis hlasno. „Tak toto som necakal. Uz som sa bal, ze som prehliadol taku krasnu damu.“ povedal a neustale sa mi pozeral do oci. Zvadzajuco som sa nanho usmievala a prezerala som si ho od hlavy az po pas. Vtom mi zazvonil telefon, a na displeji blikalo, to meno na ktore som sa snazila mysliet co najmenej. „Typujem. Tvoj byvaly chalan?“ vyznamne sa spytal Patres. Prikyvla som a z mojho usmevu, ktory som mala pred chvilou na tvari nezostal ani naznak. Nezdvihla som. Za ani minutu mi prisla sms-ka. „Kde si Nina?“. Vykaslala som sa na to a dalej som flirtovala z barmanom. Po chvili ku mne prisiel, neznamy muz a chytil ma za zadok. Najprv som ho chcela okriknut, ale potom som si vsimla, ze je to vysoky pekny chlap s jemnou briadkou. Otocila som sa k nemu a usmiala som sa. Zrazu sa ku mne nahol a vlepil mi pusu. Vobec sa mi to nepacilo, ale nenavist k Louisovi ma hnala dalej. On sa usmial a stale ma drzal za zadok. „Ty si ale krasna, cica.“ polichotil mi a schytil ma za ruku. Myslela som si, ze ma vytiahne na parket, ale on ma tahal dalej az sme sa ocitli pred toaletami. Vtiahol ma na zenske zachody a zavreli sme sa v kabinke. Zacala som sa mierne bat, ale naivne som si myslela, ze mi nic nemoze urobit. Zamkol kabinku a zacal ma obchytkavat za zadok a zacal mi bozkavat prsia. Teraz som sa zacala naozaj bat. Oboma rukami mi zacal vyzliekat tricko. Rozopol si nohavice, a ja som sa zacala branit. „Neboj sa zlatko, nebude to boliet.“ uskeril sa a strcil mi ruku do nohaviciek. „Pusti ma! Ja nechcem!“ zacala som kricat, no asi bezvysledne. Donutil ma klaknut si, ale ja som vyuzila situaciu a preliezla cez dolny otvor kabinky. On ma stihol chytit za nohu a tahal ma naspat. Ale mne sa nejako podarilo dostat nohu z jeho zovretia a zacala som utekat zo zenskych toaliet. Ako som vybehla narazila som do toho barmana. „Pomoc! Pomoc!“ kricala som po barmanovi. „Upokoj sa! Co sa stalo?“ pytal sa a drzal ma v naruci. V tu chvilu z toaliet vybehol ten odporny chlap. „To je on!“ vykrikla som a do oci sa mi hrnuli slzy. Patres ma drzal v naruci a volal ochranku. O pol minuty, dobehli mohutni chlapi a tahali toho chlapika prec, cez to ako na mna vykrikoval nadavky. „Neboj, to bude dobre.“ hovoril mi Patres a hladkal ma po chrbte. „Zavolam ti taxik.“ a zacal vytacat cislo na svojom mobile. Moj zachranca sa musel vratit k baru a tak som sa s nim rozlucila a vysla som z klubu. Stala som pred vysvietenym klubom a triasla som sa od strachu aj od zimy. Po chvili som vytiahla z kabelky mobil a nasla som si sest zmeskanych hovorov od Louisa. Po ani pol minute mi zase volal. Po hodnej chvili som sa odhodlala a zdvihla som mu. „Co chces?“ priskrtenym hlasom som mu odpovedala. „Nina, kde si? Bol som pred vasim domom a tvoj ocko povedal, ze nie si doma. Snazim sa ti dovolat, ale nedvihas.“ vysypal zo seba a v hlase mu bol citit strach a sklamanie. „Venuj sa radsej frajerke, a mna uz nekontaktuj!“ vykrikla som a vzapati som zlozila. Strasne som sa rozplakala, ale nastastie uz prisiel taxik. Nasadla som a slzy mi stekali po tvari. Po desiatich minutach cesty som vystupila a zaplatila som chlapikovi, ktory sedel za volantom. Vosla som do domu, kde bolo hrobove ticho. Vyzula som si topanky a potichu som namierila do mojej izby. Vyzliekla som zo seba saty a polonaha som sa hodila do postele. V tom momente som zaspala. Prichod do rodiny Rano som sa zobudila na zvonenie telefonu. Jednym okom som pozrela na displej a ked som videla to prekliate meno, hned som to zrusila. Po asi dvoch minutach mi do izby vbehol ocko. „Nina oblec sa, niekto ta tu caka.“ povedal mi takym tonom, ze nadsenejsieho som ho nevidela. Prekvapene som prikyvla a hodila som na seba stare tricko, ktore patrilo mojmu bratovi, a rukou som si prehrabla vlasy. Zisla som dole do kuchyne a pri dverach som videla stat vysokeho chalana s havranimi vlasmi a ciernou bundou. „Adaam!“ vykrikla som na plne hrdlo a rozbehla som do naruce mojmu starsiemu bratovi. „Nina prestan, lebo ma zadusis tou laskou,“ so smiechom mi povedal a prehrabol mi vlasy ako to robi stale. „Akoze, sestricka pride taka vzacna navsteva a ty si oblecies moje stare tricko?“ prezeral si ma a smial sa na mne ako maly chlapec. Stuchla som ho do rebier a venovala som mu pusu na lice. „Co tu vlastne robis?“ Kedy si prisiel? A vy ste mi to chceli kedy povedat?“ bombardovala som vsetkych naokolo mnohymi otazkami. „Klud, malo to byt prekvapenie,“ upokojujuco mi povedal ocko a pohladil ma po chrbte. Sadli sme si spolocne za stol a zacali sme sa napchavat omeletou, ktoru navarila Emma. Adam nam zacal rozpravat o svojej skole v Kosiciach, o internate a o letnej brigade. „A kam ides na brigadu?“ spytal sa ocko, po pri tom ako popijal kavu. „Mal som ist do Anglicka uz tento mesiac, ale prelozil som to az na august.“ slusne odpovedal Adam. „Takze Vam tu budem robit nervy, este cely mesiac.“ neodpustil si moj strasi bracek a pri tejto poznamke na mna vela vyznamne zmurkol. Ked sme dojedli, ocko brata zaviedol do mensej izby v podkrovi. Ja som sa vybrala do kupelne a upravila som sa. Ani som nevedela, ale po vcerajsku som vyzerala priserne. Po mensej uprave som zamierila do moje izby, kde som sa prehrabavala v skrini. Vytiahla som modre sortky a biele tielko. Vlasy som si dala konskeho chvosta a trosku som si poupratala v izbe. Vtom mi niekto zaklopal na dvere. Obratila som sa a tam stal moj brat s potmehudskym vyrazom na tvari. „Sestricka, pojdes so mnou dnes na plaz?“ a zacmukal perami. Nikdy som nevravela, ze je uplne normalny. Vzdy na nom bolo vidno, ze je stale ten maly pojaseny chlapec. No tesilo ma na nom to, ze konecne som mohla rozpravat mojim milovanym materinskym jazykom. „Samozrejme, pozoznamujem ta s okolim.“ povedala som a rukou som mu naznacila nech mi necha sukromie. Totizto Adam, nechodieva k otcovi tak casto na prazdniny ako ja, takze to tu velmi nepozna. Zvonil mi telefon. To je Sophie. „No co ty hviezda, kde si?“ ozvala sa mi sladkym hlasom. „Doma, ale poobede pojdem na plaz aj s mojim bracekom, ktory dnes prisiel.“ odpovedala som jej s nadsenim v hlase. „No konecne spoznam tvojho braceka,“ so smiechom mi povedala. „Ale, Sophie, stretnime sa o nieco skor pred tym ako pridu chalani, musim ti nieco povedat,“ navrhla som jej a hlas mi trosku preskocil pri myslienke na Louisa. Suhlasila a potom zlozila. Adam prisiel zase obkukavat do moje izby, asi ho to tam velmi lakalo. „No co, sestricka, co nove?“ spytal sa ma a vyvalil sa na moju postel. Lahla som si na neho a zacala som ho steklit pod pazuchami. Presne tam ho to steklilo najviac. Potom ma zacal steklit on, ale po chvili si vsimol moju modrinu na ruke od vcera. „To mas od coho?“ znepokojene sa spytal. „No.. To nic, len som sa udrela niekde.“ zaklamala som mu. „Nina neklam mi! Kto ti to urobil?!“ teraz uz dost rozhorcene po mne krical. „Nevrieskaj tak,“ zahriakla som ho. Po chvili jeho vycitaveho pohladu som mu vyklopila, vsetko co sa stalo vcera. Okrem Louisa samozrejme. Moj milostny zivot mu nevesiam na krk. „Ako sa vola ten... ?!“ krical a vysla z neho sprska slovenskych nadavok. „Upokoj sa!“ upozornila som ho. „Nina! Ten chlap ta chcel...“ nestihol ani dopovedat a do izby vbehol ocko. „Co sa to tu deje? Adam ved si tu len chvilu a uz ste v sebe?“ spytal sa s usmevom na tvari, no Adamovi velmi do smiechu nebolo. Namiesto vysvetlenia na otcov prekvapeny pohlad odisiel do svojej izby. Upokojila som ocka falosnym usmevom a poslala som ho naspat do kuchyne. Prisla som do Adamovej izby, kde sedel na posteli a tvar mal ponorenu do svojich dlani. Zatvorila som dvere a prisadla som si k nemu na postel. „Prepac Adam, nechcela som ta znepokojovat,“ povedala som mu a hladila som ho po chrbte. On nachvilu zdvihol hlavu a zapozeral sa mi do oci. „Nina, pochop, si moja sestra a nemozem len tak pocuvat, ako ta chcel nejaky neznamy chlap znasilnit. To je ten taky pud, ktory ma kazdy brat voci svojej mladsej sestre,“ ustarostene mi povedal. Snazila som sa odlahcit atmosferu. „Uz sa neznepokojuj, radsej si vyhrab plavky a ides balit francuzske baby,“ snazila som sa mu dodat dobru naladu. „Dobre, ale nezabudaj, neuzijes si vela hrania nad vodou ale pod vodou,“ a potmehudsky sa usmial. Stuchla som ho a utekala som do svojej izby, nachystat sa. Na mobile som videla dva zmeskane hovory od Louisa, ale vykaslala som sa na to. O malu chvilu nam zazvonil zvoncek a ja som zbehla dolu schodmi. Otvorila som a rovno som sa hodila do naruce Sophie. „Co sa deje?“ prekvapene sa ma spytala Sophie. Na jej otazku som neodpovedala a tahala som ju za ruku do mojej izby. Posadila som sa na postel a na miesto vedla seba som potlapkala rukou. Sophie si sadla a ja som jej vyrozpravala uplne vsetko zo vcerajska. V strede nasho rozhovoru vletel do mojej izby moj brat. „Ty tu mas kamaratku a ani ma nezoznamis?“ pozrel sa na mna a pokrutil hlavou. Sophie som francuzstinou predstavila mojho brata a Adamovi som zase slovencinou prekladala, vsetko, co Sophie povedala. Po minutach zoznamovania som Adama chtiac ci nechtiac vyhnala z mojej izby a dorozpravala som Sophie, vcerajsi zazitok. Alebo skor traumu. Sophie len otvarala usta a nestacila sa divit. „Nevedela som, ze Louis je taky spinavec!“ povedal Sophie a odfrkla. Prikyvla som a na dokaz som jej ukazala tu fotku. „Ale toto som od neho necakala.“ povedala som jej a skryla som si tvar do dlani. V tom ako na zavolanie rozcapil dvere moj brat iba v plavkach a s plazovou rukou v taske. „No co dievcence, ideme na plaz?“ a koketne sa postavil pred dvere a oprel sa o zarubnu. My sme sa zacali nehorazne smiat, az nam tiekli slzy. „Co Vam je take vtipne?“ spytal sa dievcenskym hlasom a pokrutil hlavou. V bruchu som mala krce a zvierala som sa na zemi. Sophie na tom nebola inak. Ked sme sa trochu upokojili zacali sme si obliekat plavky. Predtym som vsak pre istotu zamkla dvere, aby nam sem zase nevletel moj milovany bracek. Po patnastich minutach chystania nam zase klopal na dvere. „Vydrz!“ zakricala som mu cez to ako som na seba natahovala letne citronove saty. Vysli sme z izby a z Adamom sme sa vybrali dole do predsiene. „Oci, ideme na plaz, prideme vecer.“ povedala som ockovi popri tom ako som si obuvala sandaliky na opatku. Ked sme vysli z domu ovalilo nas neskutocny teply letny vanok. „Strasne teplo, fuj.“ protestoval Adam. „Neboj, plaz nie je daleko,“ upokojovala som ho. Ako sme tak isli, rozpravala som sa po francuzsky so Sophie o Louisovi a obcas som nieco slovencinou povedala aj Adamovi. Po chvili zacal Adam opat protestovat, ze sa rozpravame po francuzsky a, ze on rozumie iba polovicu z toho. Ked sme sa konecne dovalili na plaz behalo tam plno deti v plavkach a vela polonahych tiel sa opalovalo na bielych lehatkach. Nasli sme si miesto, kde sme si rozlozili deku a zacali sme sa natierat opalovacim kremom. Adam sa ponukol, ze natrie Sophie ale ona odmietla. Adam si sklamane odfukol a venoval sa flirtovaniu s neznamymi Francuzkami. Ale musela som uznat, ze moj brat bol celkom pekny. Mal havranie vlasy, hlboke zelene oci a vypracovane telo, na ktorom pracoval cely rok v posilnovni na internate. Chvilu sme sa tam len tak vyvalovali, no potom ma Adam necakane chytil za ruku a tahal ma do vody. Sophie sa rozbehla za nami a zacali sme sa blaznit v celkom teplej morskej vode. Adam ma zacal potapat a ja som na neho vyskocila. Zhodil ma zo seba dole, zobral ma na ruky a hadzal ma do vody. Citila som sa sice ako obycajna handra, totiz Adamove ruky boli dost silne, takze som sa nedokazala vymamit z jeho zovretia. „Pusti ma!“ vrieskala som, ale on sa iba uskieral a robil mi zle. Cez to santenie som si ani nevsimla, ze Sophie odbehla a priviedla zo sebou aj ostatnych z partie. Cez hluk som pocula Christianove slova. „Ona ma noveho chalana?“ pytal sa prekvapene. Hadka a vysvetlenie Kym stihla Sophie odpovedat, ze to je moj brat dovtedy pribehol do vody aj Louis a odstrcil ma od Adama. „Co si myslis, ze robis?!“ vykrikol na Adama Louis. Adam sa len na mna zarazene pozrel, pretoze mu nerozumel a Louis vyzeral byt dost nahnevany. „A ty sa vlacis z inymi?! Ja ti uz nie som dost dobry?!“ krical na mna Louis. „Ty sa tiez nemas cim chvalit! Kde mas svoje dievca Claire?!“ vykrikla som na Louisa. „A keby si mal v hlave aspon trochu inteligencie, tak by si najprv spytal kto to je!“ dodala som nahnevane. „Ze kto to je? Asi nejaky chudak, ktory ma nahradil!“ vrieskal na mna. „Uvedom sa ty si tu teraz najvacsi chudak. To je moj brat!“ zvrieskla som a tahala som Adama prec z vody. „Co sa stalo?!“ pytal sa ma nervozne Adam. Neodpovedala som mu a klesla som na najblizsie volne lehatko. Vlozila som si hlavu do dlani a zacala som plakat. „Nina co ti povedal?!“ znepokojene sa ma pytal Adam. „Nechaj to tak!“ odvrkla som mu. Zachvilu za mnou prisli aj ostatni. „Nina prepac, ja som nevedel.“ hovoril mi Louis, ktory prisiel za mnou ma utesit. Strhla som mu ruku z mojho kolena a v ten moment sa vo mne vzburili vsetky emocie. „Vypadni! Nechcem ta uz v zivote vidiet! Mna si len namotaval a pri tom mas druhu!“ vykricala som zo seba vsetky emocie. „Co to splietas?! Ja nikoho nemam! Okrem teba, ale ocividne teba som uz stratil,“ povedal mi Louis. Isla som k nasej deke, bleskovo som sa obliekla a chystala som sa domov. „Adam, kludne tu este ostan, ja uz idem domov.“ cez slzy som vravela bratovi. Adam prikyvol a z jeho vyrazu tvare bolo vidiet, ze je zmateny. „Nina stoj!“ krical moje meno v dialke Louis a predieral sa cez dav ludi. Ja som pridala do kroku a snazila som sa stratit v dave. Vysla som z hlucnej plaze a uhanala som poloprazdnou ulicou. Potom som sa schovala za mur stareho tehloveho domu a zavrela som oci aby Louis, ktory ma prenasledoval presiel okolo bez povsimnutia. Nanestastie som potiahla nosom a Louis to pocul. Ked ma nasiel opretu o mur, polozil si ruku na mur vedla mojej hlavy. „Co sa stalo Nina?“ polozil mi otazku a jeho dych bol zrychleny, pretoze bezal az sem za mnou. Vycitavo sa pozeral na mna tymi velkymi kakaovymi ocami, ktore som tak milovala. „Videla som tu fotku. Ty mas druhu, ze?“ pytala som sa ho a hlas mi od placu preskakoval. „Aha... Takze uz viem o co ide. Bol som vtedy strasne opity a bola to stavka. A oni to fotili. Pochop, ono sa to stalo, uz pred mesiacom, ked som ta este nepoznal. Ja milujem iba teba, ziadnu inu!“ povedal mi a v oku sa mu zaleskla slza. Kym som stihla namietat chytil oboma rukami moju tvar a pobozkal ma. Moje slzy stekali po mojej tvari a namocili aj tu jeho. Ked sa odo mna odtiahol silno ma objal. „Neplac Nina, prosim,“ prosebne na mna pozrel a utieral mi slzy z tvare. „Nerob mi toto, laska, prosim.“ a hodil na mna tie svoje velke okale. Nedokazala som mu odolat, bol proste neodbytny. Po chvili sme sa vybrali domov a mlcky sme v ruka v ruke kracali po uliciach Pornichetu. „Prepac mi to Louis.“ zastala som a chytila som Louisa za ruku. On ma pohladil po lici a pevne ma drzal za obe ruky. „Uz to nechame tak, zlatko.“ a odhrnul mi vlasy z tvare. Usmiala som sa na neho a mlcky som mu pozerala do oci. „Nina, nemohla by si dnes u nas prespat? Nikoho nemam doma.“ navrhol mi a dychtivo cakal odpoved. Po chvili vahania som prikyvla. „Ale musim to ist oznamit ockovi.“ s mensim sklamanim hlase som mu odpovedala. On prikyvol a so stastnym usmevom na mna pozeral. Kym sme prisli k nasmu domu, pytal sa ma kedy pojdem naspat na Slovensko. „Koncom tohto mesiaca.“ sklonila som hlavu. On sa pozrel inde ale podla jeho mimiky tvare, ktoru som zachytila som videla, ze mu je to luto. „Tak ja to idem skusit. Zavolaj Sophie, poviem, ze budem spat u nej,“ kazala som Louisovi. Prikyvol a objal ma. Rozlucili sme sa a ja som s mensim strachom, ze ma ocko nepusti kracala po strkovom chodniku, ktory viedol ku domu. Potom som vsak presla na ine myslienky, pretoze, ked som vosla do domu ocko varil spagety a pocuval Michaela Jacksona. Pohladom som hladala Emmu, no nevidela som ju. Pozdravila som ocka a vlepila som mu pusu na lice. „Kde je Emma?“ spytala som sa a vzala som si cukrik, ktory lezal na stole. „Isla na kurz salsy,“ odpovedal mi a miesal zmes v hrnci z ktoreho sa parilo. „Oci? Nemohla by som dnes prespat u Sophie?“ zaklamala som mu a nahodila som psie ocka. Chvilu mlcal a potom si vzdychol. „Nina, skoro vobec ta tu nemam,“ smutne odvetil. „Oci, prepac, ked ja tu mam takych skvelych kamaratov,“ taktiez so smutnym tonom v hlase som mu povedala. „Ale vynahradim ti to,“ dodala som mu s usmevom. Chvilku mlcal, ale usmieval sa. „Ale nebudete robit nic zle, ano?“ polozil mi otazku a pohladil ma po lici. Prikyvla som a zacala som ho objimat. „Dakujem, si ten najuzasnejsi ocko na svete!“ s piskotom som vykrikla a vlepila som mu pusu na lice. „Ale zajtra na obed ta cakam,“ prisnejsim tonom mi povedal ocko. „Samozrejme,“ povedala som a vybehla som hore schodmi do mojej izby. Vzala som si tasku a zacala som do nej hadzat pyzamo a nohavicky. Vyletela som z izby do kupelne a hladala som zubnu kefku. Nahadzala som do tasky vsetky potrebne veci a vysla som z izby. V strede cesty som sa vsak zastavila a vratila sa naspat do izby. Hlboko v kufri v zadnom vrecku som mala kondom, ktory mi dala moja najlepsia kamaratka Miska. Chvilu som nan pozerala a potom som ho vlozila do tasky. Ked som zbehla dole schodmi, rozlucila som sa este s ockom a odkazala som mu nech pozdravi Emmu. Obula som si balerinky a otvorila som dvere, kde som narazila na Adama, ktory sa vracal z plaze. „Kam sa zenies?“ skrikol na mna, ked som uhanala po strkovej cesticke smerom k brane. „Spat ku Sophie.“ zakricala som mu a zmurkla som nanho. On sa len udivene za mnou pozeral, no nakoniec vosiel dnu. Vecer plny lasky Ja som trosku skludnila krok a hladala som ulicu, ktora bola napisana na pokrcenom papieriku, ktory mi Louis vsunul do ruky, predtym ako sme sa rozlucili. Po dvadsiatich minutach hladania som konecne nasla velky modry dom na konci ulice. Stlacila som pozlatenu klucku na ciernej vysokej brane. Vosla som a v tu chvilu zafukal vietor, a mna striaslo. Privinula som si lepsie k sebe bolero, ktore som mala na sebe a vykrocila som k bielym dveram. Zazvonila som a po par sekundach mi otvoril Louis, ktory mal na sebe cierne tricko a biele tristvrtove nohavice. Siroko sa na mna usmial a za ruku ma vtiahol dovnutra. Ocitla som v predsieni, ktora na mna neposobila az tak velkolepo ako obyvacka, ktora bola za predsienou. Ocarena som vosla dnu a kochala som sa pohladom na velkost tohto domu. Louis ma zaviedol na velky cierny gauc vedla ktoreho stal konferencny stolik. Na nom stali dva pohare na vysokej stopke, flasa kvalitneho vina a plno sviecok. Az po chvili som si vsimla cervene lupienky, ktore boli porozhadzovane okolo gauca. V ociach som mala iskricky a stastne som sa usmiala na Louisa. „Paci sa ti to?“ horlivo sa spytal Louis. „Je to krasne laska,“ hodila som sa mu do naruce a pobozkala som ho na pery. Vonku sa uz zotmelo, no napriek tomu, sme nechali horiet iba sviecky. „Ideme sa okupat?“ opytal sa ma Louis. Ocarene som prikyvla. Chcela som vykrocit smerom ku kupelni, no Louis ma necakane zobral na ruky a niesol ma ako princeznu. Najprv som chcela protestovat, no potom som si to rozmyslela. Ked sme vosli do kupelne, polozil ma na zem a zazal svetla. Vana bola plna vody a v nej bola bledoruzova pena. Louis mi zacal davat dolu ramienko na satach. Pomalicky mi dal dole aj to druhe. Potom rukou zamieril na moj chrbat a zacal mi rozopinat saty. Ja som sa mu len mlcky pozerala do oci. Po chvili som vsak chytila do ruk jeho tricko a vyzliekla som ho z neho. Akoby mavnutim carovneho prutika, zo mna saty spadli a ja som pred Louisom stala len v spodnom pradle. Pomalicky ma objal a rozopinal mi podprsenku. Ja som mu rozopla zips na nohaviciach a rozopla gombik. Jeho nohavice som z neho zvliekla a on stal predo mnou len v ciernych boxerkach. Moju podprsenku odhodil na koniec kupelne. Nohavicky mi jednoduchym hmatom stiahol dolu, a tie mi klesli na clenky. Ja som mu chcela urobit to iste s boxerkami, ale nevyslo mi to, tak som mu ich pomalicky stiahla dolu. Stala som pred nim uplne naha a on si pohladom prezeral moje telo. Ja som ocami zabludila od jeho hrudnika az po clenky. Potom ma chytil za ruku a vstupili sme spolu do vane plnej teplej vody a peny z vonou jahod. Pokojne som vzdychla, a mojim telom presiel prijemny pocit. Mlcky sme lezali vo vani a zacali sme sa bozkavat. Mal jemne vlhke pery, ktorych som sa nevedela nabazit. Bozkaval ma dokym nam obom nedosiel dych. Odtrhli sme sa od seba a zacali sme spliechat na seba vodu, ktora po chvili vytekala z vane na fialove kachlicky. Vosk z sviecok, ktore boli polozene na kupelnovom okne stekal dolu. Po blazneni sme vysli z vane a zamierili sme na gauc do obyvacky. Predtym sme sa ale zabalili do zupanov, ktore viseli na vesiaku. Vzala som si kratky cerveny z kasmiru. Louis si zobral makky modry. Chytil ma za vlhku ruku a hodili sme sa na kozeny gauc. „Uz ta chcem vidiet iba stastnu.“ pohladil ma po lici a pomalicky sa priblizoval ku mne. Zacal ma bozkavat na krku a rukou zasmatral po mojich prsiach. „Velmi ta chcem, Nina.“ zasepkal a rukou siel pomaly po mojich stehnach vyssie. V ten vecer sa stalo nieco nadherne. Bol uplne vsade. Milovali sme sa skoro celu noc. Chlapec mojich snov Rano som sa zobudila na gauci, prikryta cervenou prikryvkou. Pomaly som otvorila oci a hladala som Louisa. O chvilu sa objavil s dvomi hrncekmi z ktorych sa parilo. „Dobre rano, zlatko.“ predbehla som ho, ked uz otvaral usta. On sa usmial a vlepil mi pusu na celo. Sadol si vedla mna a podal mi zeleny hrncek s vonavou kavou. Odpila som si a polozila som ho na stolik. „Kde si sa tulala tak dlho, dievca mojich snov?“ pozrel sa mi do oci a odhrnul mi vlasy z tvare. Ja som sa stastne usmiala a pobozkala som ho. „Nespravime si taku rannu prechadzku?“ navrhol, ked som sa od neho odlepila. Na hodinkach blikalo totiz iba 7:26. „Mozeme.“ prikyvla som mu a isla som sa obliect. Hladala som svoje oblecenie a potom som si spomenula na vcerajsok. On si vsimol moj zmateny pohlad. „V kupelni, milacik,“ povedal a kyvol hlavou smerom ku kupelni. Zaskerila som sa a vosla som do kupelne. Pozbierala som svoju podprsenku, nohavicky a saty. Z mojej tasky som vytiahla tigrovane leginy a cierne tielko. Ked som sa dala do poriadku zamierila som do obyvacky. Louis si ma premeral pohladom. „Cica moja,“ zavtipkoval Louis na mojom obleceni. „Iba tvoja cica,“ povedala som a hodila som nanho zvodny pohlad. „Prestan, lebo po tebe skocim,“ upozornil ma Louis a usmieval sa od ucha od uchu. Dopili sme kavu a poupratali sme po vcerajsku. Ked sme vsetko dokoncili vybrali sme sa ruka v ruke na prechadzku. Zabocili sme ulickou a vysli sme na male namestie nad plazou. Louis ma viedol na prazdnu plaz. Bola to mala zatoka obklucena skalami. Vpravo bol pornichetsky pristav, vysperkovany svetlami, ktore ziarili ako drahokamy. More s tichym sumenim oblizovalo piesok. Vzduch nadherne rozvoniaval. Okrem bezcov, ktori behali po plazi sme tam boli sami. Postavila som sa na vychladnuty piesok a kochala som sa pohladom na more. Zrazu ma Louis odzadu objal. Drzal ma pevne v naruci a jeho svaly na rukach sa ma jemne dotykali. Mlcky sme sledovali male vlnky, ktore poskakovali na hladine mora. V zivote som nebola stastnejsia. Uz som zistila preco sa toto pobrezie vola Pobrezie Lasky. „Mas vsetko po com tuzim,“ zasepkal mi Louis do uska a pritisol si ma pevnejsie k sebe. Stale som neverila tomu vsetkemu. Je to ako z rozpravky, lenze toto nie je rozpravka. Po krasnych chvilach sme sa od seba odtrhli a drzali sme sa za ruky. Nad plazou obkolesenou skalami sa tycil hrad Les Tourelles. Spolocne sme sledovali vtaky, ktore vzlietli na oblohu. Mlcky sme kracali ale nase srdcia bili ostosest. Jednym okom som pozorovala Louisa, ktory sa stastne usmieval. „Uz by som mala ist domov.“ prerusila som nase mlcanie. Louis menej nadsene prikyvol a pomaly sme kracali naspat k jeho domu. „Louis, ty byvas v Parizi?“ nenapadne som nadhodila otazku. Suhlasne zahmkal. „A kedy ides naspat?“ polozila som mu dalsiu otazku. „Na konci augusta.“ odpovedal mi. „A ty ides kedy?“ spytal sa po chvili mojho mlcania. „Na konci jula.“ ked som mu toto povedala, nahle zosmutnel a sklonil hlavu smerom ku chodniku, po ktorom sme kracali. „Aha.“ smutne povedal. „Nechcem ta vidiet smutneho,“ zastavila som sa a chytila som ho za ruku. On ma bez slov objal. Drzal ma tak dlho az pokym sme nepoculi vrzganie dveri. Obaja sme sa okamzite odtiahli od seba a pohladom sme hladali ten rusivy element. Z Louisovho domu vykukal chlapik, ktory mohol mat tak po styridsiatke, mal holu hlavu a vyraz nazureneho buldoga. „Tak so slapkami sa vlacis, ale ze by si mi doniesol ranajky to nie!“ vykrikoval cez celu ulicu neznamy chlap. Najprv som si myslela, ze to neoslovuje Louisa, ale ked som sa na neho pozrela videla som strach v jeho ociach. „Napisem ti,“ zasepkal mi a vykrocil smerom k dveram a k zurivemu chlapovi. Spomenula som si, ze som si u Louisa zabudla tasku z vecami, ale radsej nejdem vyrusovat. Vybrala som sa domov a oddavala som sa myslienkam, ktore mi kolovali v hlave. To nemohol byt jeho otec. Vobec sa na neho nepodobal a urcite by sa s nim takto nerozpraval. To, ze ma nazval slapkou ma trochu zabolelo, ale nejdem sa tym zaoberat. Mlcky som kracala ulicou a rozmyslala som nad dneskom a vcerajskom. Ako bolo vsetko dokonale. Mala by som zavolat Sophie. Uz o chvilu som mala v ruke mobil a vytukavala som jej cislo. Zodvihla mi hned po prvom zvoneni. Dohodli sme sa, ze sa poobede stretneme pri restauracii. Ked som sa konecne dostala domov, v kuchyni uz vsetci chystali obed. „Ahojte.“ zakricala som im uz z predsiene. Vsetci ma pozdravili a ocko sa zacal vypytovat ako bolo. „Vyborne.“ jednoslovne som mu odpovedala a nechcela som to dalej rozoberat, aby zo mna nahodou nieco nevytiahol. Adam na mna velavyznamne zmurkol a ja som mu zmurknutie opatovala. V pokoji sme sa najedli a potom sme s Adamom vybehli na poschodie do mojej izby. „No co ty, tajnostkarka?“ spytal sa ma prekvapene. Vysvetlila som mu, ze som bola s tym chalanom co bol na plazi. „Ved ste sa pohadali, nie? Teda ja som nerozumel, ale podla mna ste sa nerozpravali o kvetoch na zahrade.“ Zasmiala som sa a potom som mu opisala, ze sme sa udobrili a ze som u neho spala. „Takze bolo aj to?“ a nezbedne sa usmial. „Prestan!“ zahriakla som ho a stuchla som do neho. On sa zacal smiat a ja som sa na neho hodila a zacala som ho steklit. „Zlez zo mna!“ krical no ja som mu nedala ani priestor na nadych. Blaznili sme sa na posteli az ma Adam zhodil na koberec a ja som sa zacala strasne smiat. On klesol na postel a dychcal ako po patdesiat kilometrovom maratone. „Raz ta zabijem, moja zlata,“ vyslo z neho po pri rychlom dychani. Ja som sa postavila a sadla som si k nemu. „Ale ja viem, ze ma lubis,“ sladko som zazmurkala ocami. On sa na mna chvilu pozeral a potom po mne hodil vankus, ktory lezal vedla neho. Takto sme sa dotahovali uz odmalicka. Mala som rada svojho brata. Niekedy mi strasne liezol na nervy, ked ma v detstve tahal za vlasy alebo mi vyhadzoval babiky von oknom, ale aj tak by som ho nedala za nic. Ked som pozrela na hodinky, vzapati som sa postavila a isla som do kupelne. „Kam ides, este sme neskoncili,“ vykrikoval po mne Adam. „Musim ist za Sophie.“ zakricala som mu z kupelne po pri tom ako som si kefou precesavala moje dlhocizne hnede vlasy. Pri pohlade do zrkadla som si uvedomila, ze dnes som sa este nemalovala. Aj tak, prirodzenost je najlepsia. Prehrabla som si vlasy a zisla som dolu schodmi. „Oci, idem za Sophie, pridem vecer.“ oznamovala som ockovi, ked som si obuvala balerinky. Suhlasne zahmkal a ja som sa vybrala na slnkom osvietenu ulicu. Cestou som si dala do usi sluchatka a zapocuvala som sa do slovenskej pesnicky, ktora mi cez usi prenikala do mysle. Spomenula som si na mamu, na Misku a na Bratislavu. Som tu len necely tyzden, ale zda sa mi to ako dlhsia doba. Z rozmyslania ma vytrhla Sophie, ktora sa ku mne necakane rozbehla. „Preboha, som sa zlakla!“ vykrikla som na Sophie. „To vyzeram az tak zle?“ prekvapene sa ma spytala. „Nie, co si, len som rozmyslala,“ upokojila som ju. „No hovor!“ skrikla po mne hned ako sme sa prestali smiat. Podrobne som jej porozpravala o nasom romantickom veceri. Cez moj monolog, hikala a tesila sa viac ako ja. Teda ak som spravne vycitala z jej zasneneho pohladu. Ked som to zakoncila rozpravanim o tom ako sme spolu rano boli na plazi Sophie sa usmiala. „Vy ste taki rozkosni,“ nadsene povedala. Po tom ako sme sa usadili na terase restauracie, spytala som sa jej na Davida. Zacala zasnene opisovat spolocne chvile, ktore travili u nich doma a na plazi. Prerusila svoje rozpravanie iba vtedy, ked prisiel chutny casnik v cervenej zastere a spytal sa nas, co si dame. Po mensom odmlcani a zasnenych pohladoch sme mu koktajuc odpovedali. „Dva ladove ca-ca-caje.“ nakoniec zo mna vyslo. Asi dvadsat rocny casnik sa na nas usmial a odisiel. Od Davida sme presli k sexy casnikovi a zacali sme sa rozplyvat. Po chvili som ale stopla nase vzrusovanie. „Dost! Mame milujucich chalanov!“ povedala som jej a rukou som buchla po stole. Hned ako sa to stalo mi zazvonil telefon. Louis, ako inak. Zdvihla som. „Milacik, prepac za to rano dnes, to bol moj nevlastny otec a...“ „To nic zlato, radsej by si mi to mohol vynahradit,“ „A kde mam prist?“ „Prid za hodinu aj z chalanmi pred restauraciu. Som aj so Sophie.“ Suhlasne zahmkal a zlozil. „Za hodinu, pridu chlapci.“ oznamila som Sophie. O chvilu prisiel ten casnik s dvomi poharmi ladoveho caju a my sme na nom zase nechali oci. Zaplatili sme a Sophie mu do zastery nenapadne vlozila papierovu vreckovku z nasimi cislami. Obidve sme sa zacali smiat. „Som zvedava, ci nam zavola,“ so smiechom v hlase som jej povedala. Sedeli sme na plastovych stolickach a popijali sme ladovy caj. Rozpravali sme sa o Davidovi a Sophie mala vtedy iskricky v ociach. Asi po polhodine som pozrela na mobil a znepokojene som cakala Louisov hovor aj ked som vedela, ze pride. V tu chvilu mi niekto zakryl oci. Jeho teple ruky a tu vonu som poznala. „Louis!“ vstala som a objala som ho. „Chybal si mi, zlato.“ zasepkala som mu do uska. „Aj ty mne.“ sladko mi odpovedal. Ked som sa pozrela navokol, videla som Davida ako v objati bozkava Sophie a Christiana s Victorom. Pozdravila som ich a poobjimala ich tela v tielkach, na ktorych sa crtali svaly. V tomto Pornichete su velmi pekni a povabni chlapci. Hovorila som si v hlave a prezerala som si kazdeho z nich. Posadali sme si a opat prisiel ten casnik. „Chalani, co si date?“ vyzval chlapcov, ktori po nom zazerali. Hlavne Louis a David. Ked David zbadal casnika pritisol si Sophie blizsie k sebe. Ja som na Sophie zmurkla a ona mi zmurknutie opatovala. Ked odisiel s objednavkou vsimla som si na Louisovej tvari znepokojenie. Po chvili sme si vsimli, ze Victor stale stoji, pretoze si nemal kde sadnut. Restauracia bola totiz plna. „Nina si sadne ku mne, a ty si mozes sadnut tu.“ necakane vyslo z Christiana. „O co ti ide?!“ nahnevane sa spytal Louis. „Pokoj, bracho.“ upokojoval ho Christian. Ja som si bez vyzvania sadla do Louisovho lona a Victor si sadol na moje miesto. Louis si ovinul ruky okolo mojho pasa a spokojne sme sedeli a rozpravali sa. Vtom som si vsimla, ze sa sem blizi nazurene dievca s kuceravymi vlasmi, ktore jej povievali okolo hlavy. Sophie sa zacala hniezdit na svojej stolicke a vrhala na mna znepokojeny pohlad. To dievca mierilo k nasmu stolu. „Co si myslis, ze robis?!!“ vykriklo na mna nezname dievca. „Daj si pohov Claire.“ vykrikol Christian. Zliezla som z Louisa a postavila som sa na rovne nohy. Louis sa postavil tiez. „Co tu chces, Claire?!“ skrikol na nu Louis. „Chcem zabit tu...!!“ spustila vela francuzskych nadavok a ukazala prstom na mna. „Ukludni sa!“ vtom sa postavil aj Christian. Bola som zmatena, ale potom som si spomenula na tu fotku a kypela vo mne zlost. No aj tak som sa len ticho prizerala. „Zabudni na Louisa! On ma na viac ako na teba!“ vykrikla na nu tentoraz Sophie. Vtom Claire zdvihla ruku a zahnala sa po mne, no Louis ju zachytil v spravny cas. „Louis, prosim, nechaj ju, ja ta milujem!“ s placlivym hlasom vykrikovala Claire. Louis ju odtiahol nabok od ludi, ktori sa na nas pozerali. „Vypadni, nechcem ta uz ani vidiet!“ sykavo vyslo z Louisa. Claire nakoniec s placom odisla a vykrikovala po mne francuzske nadavky. Hned potom sa ku mne Louis rozbehol. „Nina, si v poriadku?“ spytal sa ma cez to ako ma silno drzal v naruci. Pritisla som sa blizsie k nemu a nechcela som sa odtrhnut od jeho nezneho tela v ktorom som sa citila bezpecne. "Podme z tadeto." navrhol Christian. Ostatni prikyvli a vybrali sme sa smerom na pornichetsky trh. Bez slova sme kracali namestim, na ktore palilo slnko. Po patnastich minutach sme prisli na trh. Uz ako mala som sem s otcom rada chodila. Kona sa v okoli novej trznice, ktora neurcito pripomina cinsku pagodu. Byva tam mimoriadne zivo a vsetko hyri farbami. Nachadza sa tam vela masa, ryb, ovocia, zeleniny, ale tiez kopa chutnych maskrt, ako je bretonsky kolac far breton, palacinky a talianska zmrzlina. Su tu aj saty, kabelky, topanky, batohy a hrby smiesnych drobnosti, ake sa kupuju v lete, napriklad nahrdelniky z melonovych jadierok, plavajuce babiky, ktore sa natahuju na klucik, alebo sandale v tvare flasky od koly. Ruka v ruke s Louisom a ostatnymi za sebou sme sa predierali ulickami kde prudil dlhy tok turistov. S Louisom sme zastali pri stanku z ovocim a prehltali sme sliny pri pohlade na velke cervene jahody. Ked sme sa dostali na rad, nakupili sme balik jahod a predierali sme sa davom k lavickam pri malej fontane. Nasu partiu sme stratili, ale nejako nas to nezaujimalo. Sadli sme si na lavicku a Louis rozbalil balik jahod. Vzal jednu do ruky a zdvihol jahodu k mojim ustam. „Otvor.“ nezne mi povedal. Usmiala som sa a otvorila som usta. Vlozil mi pomaly velku chutnu jahodu do ust a ja som privrela oci. Hned na to, som tento krat ja vzala do ruky a pohladom som mu naznacila, nech otvori usta. Otvoril usta a rozkosne zatvoril oci. Pomalicky som mu chutnu jahodu strcila do ust. Potom otvoril oci a spokojne sa usmial. Pomalicky sa priblizoval k mojim peram a ruku mal ovinutu okolo mojho pasa. Jeho pery vonali a chutili ako tie vyborne jahody. Hrali sme sa s nasimi jazykmi a nevnimali sme prekvapene pohlady ostatnych ludi naokolo. V tom som ockom zazrela, ze k nam bezi nejaka postava. Odtrhla som sa od Louisovych pier a zmurkala som pred seba. Bola to Sophie. „No, kde ste usli hrdlicky?“ zadychcane sa nas pytala uz z dialky. „Boli sme si kupit jahody.“ vysvetlila som jej. „Jezis, ja som Vam pokazila romantiku, ze?“ nahlo sa spytala. „Nie, vobec.“ zahabkala som, aj ked trosku som zaklamala. Po rozpacitom tichu, sme sa aj so Sophie presunuli ostatnym, ktori sa na bliz smiali na nejakych japonskych turistoch. „No kde ste boli, milacikovia?“ spytal sa nas Christian. „Nikde... len sa prejst.“ vyhybavo som mu odpovedala a kracala som s Louisom ruka v ruke pozadu od ostatnych. „Inak partia, s Davidom sme sa rozpravali, ze by sme mohli ist stanovat, akoze my vsetci.“ navrhoval Christian a upieral na nas vsetkych svoje velke oci. Zacali sme horlivu debatu o vsetkom a nakoniec sme sa dohodli, ze zajtra ideme stanovat. Este sme sa tulali po meste a rozpravali a potom ma Louis isiel odprevadit domov. Mlcky sme kracali ulicou a drzali sme sa za ruky. Ked sme zastali pred nasou branou, chytil ma za ruky a pritiahol si ma k sebe. Prehrabol mi vlasy a pozeral sa mi hlboko do oci. „Si to najlepsie, co ma kedy stretlo.“ sepol mi do uska a bozkaval ma na krku. „Nikdy ma prosim neopust.“ naivne som mu zasepkala naspat. On ma prestal bozkavat na krku a presunul sa k mojim peram. Nesal ich, len ich ochutnaval a pomalicky dychal. Bozky som mu opatovala. Potom som sa mu vrhla do naruce a vdychovala som do pluc jeho vonu. Mlcky sme na sebe viseli a ani za svet sme sa nechceli pustit. Potom sme vsak v dialke poculi zatrubit auto, tak sme sa od seba odtrhli. „Ahoj laska.“ nezne mi povedal a vlepil mi pusu na vlasy. Zamavala som mu a vosla som do nasho domu. Isla som do kuchyne, spolocne som sa navecerala s ockom a Emmou, porozpravala som im o zajtrajsej stanovacke a vybrala som sa do izby. Zapla som si notebook a pustila som si pesnicky a prihlasila som sa na Facebook. Napisala mi Miska, tak som si s nou pisala asi dve hodiny, rozpravala som jej o Louisovi a celkovo ako tu je. A potom mi napisala nieco, co ma dost prekvapilo. Miska: Inak Lukas sa na teba pytal. Ze vraj aj on ide do Francuzska, a strasne mu chybas. Nina: Ale nie. Zrazu ma chce spat, ked mam ineho. A kde presne do Francuzska ide? Miska: Vykasli sa na neho, nestoji ti za to. Neviem presne. Nina: Ved ano. Potom sme si este pisali o mojom prichode a o Bratislave a isla som sa osprchovat. Pomaly som zalahla do postele a venovala som sa myslienkam na zajtrajsok a dnesok. Po par minutach, ked som uz bola v polospanku som zacula nejaky buchot. Zo stiahnutym zaludkom som si obliekla kasmirovy zupan a pomaly som vstala z postele a potichu som sa zakradala k dveram. Vykukla som z izby a pocula som buchnutie dveri dva metre odo mna. Vykrocila som z izby a pomaly som prisla k Adamovym dveram. Prekvapene som otvorila dvere a videla som Adama lezat na zemi v strede izby. „Adam!“ vykrikla som a pribehla som k nemu. Klakla som si a videla som, ze mu z nosa tecie krv. „Postav sa.“ prikazala som mu a za ruku som ho tahala na postel. Bolestivo vzdychal a stale mal zavrete oci. Zazala som baterku a rychlo som hladala vreckovky. „Nina... Nepovedz to otcovi, prosim.“ z bolestou v hlase ma prosil. „Neboj sa.“ povedala som mu a na krvavy nos som mu prikladala navlhcenu vreckovku. „Co sa stalo?“ spytala som sa ho uz vaznejsim a odmeranejsim hlasom. „Bol som na diskoteke a balil som tam jednu babu... A jeden typek, asi jej frajer, dosiel tam... A strhla sa bitka.. Nehovor to otcovi prosim Nina...“ vysvetloval a prosil ma, popri tom ako ma pevne drzal za ruku. Neodpovedala som mu a hladila som ho po chrbte. Po polhodine rozpravania a utesovania, som ho zakryla perinou, vlepila som mu bozk na upotene celo a nechala som ho spat. Potichu som sa vkradla do mojej izby a zalahla som do postele. Po par minutach som zaspala. Tazke rano Vstala som do noveho dna z obrovskou bolestou hlavy. Pozviechala som sa a obliekla som si Adamove tricko a cierne kratke kratasy. Vysla som z izby a nakukla som do Adamovej izby. Postel bola prazdna a vedla nej lezala vreckovka od krvi z vcerajsej noci. Rychlo som tam vbehla, vzala som ju a zahodila som ju do kosa. Potom som vykrocila ku schodom a pomaly som sla dole do kuchyne. Videla som tam sediet iba Adama nad poharom z ktoreho sa parilo. Prisla som k nemu a zozadu som ho objala. „Co je brasko?“ nepokojne som sa spytala, pri tom ako som ho objimala. Sadla som si vedla neho na stolicku a pozrela som sa mu do tvare. „Zalubil som sa asi.“ povedal skor nez som sa ho stihla nieco opytat. „Do tej baby, kvoli ktorej mas toto?“ spytala som sa a ukazala prstom na cervenu chrastu pod nosom. Smutne prikyvol. Chytila som ho za ruku a silno som mu ju stisla. On sa na mna vdacne pozrel a vtisol mi bozk na lice. Po par minutach som vstala a isla som si dat tabletku na bolest hlavy a uvarila som si kavu. Potom som si sadla k Adamovi a zacali sme sa rozpravat o vcerajsom veceri. „Proste ja som sa tam zabaval s kamosmi a potom som ju uvidel. Rozpravali sme sa, tancovali sme spolu az kym nedosiel ten typek.“ zacal rozpravat svoj pribeh zo vcerajska. Ja som len mierne udivene prikyvovala. „Mas jej cislo?“ spytala som sa prvu otazku, ktora ma napadla. Prikyvol. „Tak na co cakas?!“ vyprskla som nanho. „Ale... Ja neviem...“ neisto sa na mna pozrel. Povzbudzovala som ho tak nakoniec si vzal do ruky mobil a vysiel von na chodbu. Potmehudsky som sa usmiala a dopila som si svoju kavu. Za tu chvilu co bol Adam vonku, som brnkla Louisovi. Nedvihal mi. Znepokojene som flochla na mobil a moja nalada klesla. Po asi desiatich minutach prisiel s mobilom v ruke a na tvari mal velky usmev. „Tak?“ spytala som sa. „Bolo to uzasne, povedala mi ze od vcerajska na mna mysli a ten typek nebol jej frajer, ale jej byvaly. A dnes mame stretko.“ nadsene mi vysvetloval. Ja som sa len usmievala a prikyvovala. Potom som sa spakovala z kuchyne do izby, pretoze Adam a jeho vyvolena si zacali horlivo esemeskovat. Zavrela som sa v izbe a zapla som si notebook. Na tapete mi svietila usmievava fotka Louisa a mna na plazi. Boli sme v objati a obidvaja sme sa usmievali do objektivu. Chvilu som sa pozerala na nasu fotku a potom som si zapla Facebook. Hned ako som sa prihlasila tak mi prisla sprava od Lukasa. Mojho byvaleho chlapca zo Slovenska. Lukas: Chystam sa do Pornichetu, za tebou. Nina: Co? Zblaznil si sa? Lukas: Nie. Mam tam znamych a tak vyuzijem situaciu ako sa dostat za tebou, lebo mi strasne chybas... Pochop Nina, milujem ta a spravi cokolvek aby som mohol byt s tebou. Dnes vecer mi odlieta lietadlo, tak sa idem balit. Zajtra sa vidime, pa. A odhlasil sa. Po tomto rozhovore som zostala ako obarena. Citala som si jeho poslednu spravu stale dookola a neverila som, ze to je pravda. Spomenula som si na to, ako mi Miska povedala, ze sa Lukas chysta do Francuzska, ale ani vo sne ma nenapadlo, ze by to mohol byt prave Pornichet. Zisla som dole a videla som Adama ako sedi na lavicke pred domom a fajci. Obula som si papuce a hodila som na seba mikinu. Vysla som pred dom a sadla som si k Adamovi. Bez slov som si vzala z krabicky cigaretu a zapalila som si ju. Nefajcim pravidelne, iba ked ma nieco rozhodi. „Co sa deje?“ hned ako som si zapalila na mna vybehol so znepokojenym pohladom. Vyrozpravala som mu o Lukasovi a aj o Louisovi. „Ak ti ublizia, tak ich postrielam.“ nebezpecne povedal. Ja som sa na neho usmiala a vdacne som ho objala. “To je v pohode brasko, nemusis nikomu ublizovat.“ vysvetlovala som mu a vlastne az teraz som si uvedomila, ze uz o 17:00 sa mame stretnut pred restauraciou. Dofajcila som s bratom a isla som dnu pobalit si veci. Nahadzala som vsetky potrebne veci do tasky a nechala som ju v izbe. Potom som zisla dole do kuchyne a chystala som sa pripravit obed pre mna a Adama, kedze ocko s Emmou boli v praci. Nenapadlo ma absolutne nic, len uvarit spagety. Tak som sa pustila do toho a za polhodinu sme uz sedeli s Adamom pri stole a napchavali sme sa spagetami s bolonskou omackou. Stanovacka Stala som pred restauraciou so Sophie a cakali sme kym pridu ostatni z partie. O necelych 5 minut sme uz videli 4 chlapcenske postavy v dialke. „Ahoj!“ povedala som Louisovi a zavesila som sa na neho. „Ahoj zlato“ pozrel sa mi do oci a venoval mi sladky boztek. Potom som poobjimala ostatnych chlapcov a vybrali sme sa smerom k hradu Les Tourelles a potom smerom k nedalekemu lesu. Drzala som Louisa pevne za ruku a kutikom oka som videla stastnu Sophie v Davidovom naruci. O asi polhodinu sme sa dostali do blizkeho lesa a zlozili sme sa tam. Chalani sa pokusali postavit stan a ja so Sophie sme zasli do lesa hladat drevo na ohen. Pozbierali sme par triesok a nejake hrube konare a so smiechom sme sa vracali k chalanom. Ti chudaci sa tam zatial trapili so stanom a kricali po sebe ako divi. „Prestante kricat! Vyplasite zver.“ skrikla som po nich a zalozila som si ruky vbok. Vsetci mi venovali nespokojne pohlady, len Louis sa na mna uskieral od ucha k uchu. Vzala som za ruku Sophie a isli sme im pomoct. Po 20-tich vycerpavajucich minutach sme konecne postavili stan a zazreli sme zapad slnka. Chalani sa rozbehli po kamene, aby mohli spravit bezpecny ohen. Mierne sa ochladilo tak som isla do stanu pre moju mikinu. Ked som sa vratila, ohen sa uz pomaly rozhorieval. Sadla som si na travu pri ohnisko a zapla som si mikinu. Po chvili prisiel Christian a kazdemu dal razen a Sophie nam porozdavala spekaciky. Zacali sme sa vsetci smiat, pretoze Davidovi sa podarilo aby svoj spekacik po dvoch minutach nechal spadnut do ohna. Tvaril sa ako kopka nestastia ale Sophie ho utesila novym spekacikom a sladkym bozkom. Spolocne sme sa napchali chlebom, spekacikmi a horcicou. Vtom Christian vybral z tasky flasu vodky. Vsetci sme hikli a chalani nadsene zapiskali. My so Sophie sme sa zatvarili mierne nespokojne, ale zakryli sme to usmevom. Vsak treba sa trochu zabavit. Flaska s Coca-colou a vodkou kolovala okolo ohna. Nalada zacala stupat. David bol uz v tvari cerveny a Victorovi sa leskli oci. Christian vybral male reproduktory, ktore mal v ruksaku a zapojil tam svoj mobil. Pustil pesnicku od nejakeho francuzskeho spevaka a vsetci okrem mna si ju spievali. Sophie to spozorovala a snazila sa ma ucit text. Vsetci sme sa spolocne smiali a zabavali. Potom prisla na rad pesnicka od Aviciiho, ktoru som milovala. Postavila som sa a chytila som za ruku Sophie a vytiahla som ju tancovat. Zacali sme sa krutit okolo ohna do rytmu piesne a chalani len zasnene civeli. Schytila som flasu vodky a naliala som ju do seba. Vsetci zacali piskat a tlieskat. „Takto sa pije na Slovensku!“ zakricala som uz dost omamena alkoholom. Vsetci sa zasmiali a zbadala som Sophie, ktora zopakovala moj krok. „Takto sa pije vo Francuzsku!“ zakricala a vyplazila mi jazyk. Chalani sa zas rozosmiali. Ja som si dala dole tricko a zacala som zvodne tancovat. Chalani zhikli a nemo zizali na moje odhalene brusko a cipkovanu podprsenku. Vtom sa Louis postavil, schytil ma za zadok a pritisol si ma k sebe. Vtisol mi hruby ale zaroven vasnivy bozk. Ostatni chalani sa postavili a zacali tancovat tiez. Ja som sa oddavala Louisovym bozkom a prestala som vnimat okolie. Vzapati si ma vzal na ruky a niesol ma do stanu. Ostatni len po nas pozreli a potom sa venovali svojej zabave. Polozil ma na spacak a zapol stan. Dal si dole tricko a ja uz som vedela co sa bude diat. Lahol si na mna a snazil sa mi rozopnut podprsenku. Potom ma zacal vasnivo bozkavat, ze som az stracala dych. Potom isiel pomaly rukou po mojom tele od mojej tvare az do nohaviciek. Vzdychala som mu do uska a uzivala som si kazdu sekundu. Potom sa to stalo. Vnikol do mna. Jemne som vykrikla, ale potom som si to uz uzivala. Milovali sme sa az kym sme obaja nedosiahli to potesenie. Lahli sme si vedla seba a drzali sme sa za ruky. Vdychovali sme cerstvy vzduch, ktory sa niesol z lesa. Potom sme sa mlcky obliekli a isli sme sa pozriet ako to vyzera vonku. David lezal na zemi a v jeho naruci lezala Sophie a obidvaja mali privrete oci. Christian lezal pri ohni, ktory pomaly vyhasinal s prazdnou flaskou v ruke a Victor prave prichadzal z lesa a v rukach mal triesky dreva. „Tu ste hrdlicky, pomozte mi prosim s tymito.“ povedal nam Victor a pohladom ukazal na tu opitu trojicu. Victor najprv chytil Sophie a dal si ju na ruky a odniesol ju do stanu. Tam ju prikryl spacim vakom a vratil sa k nam. Ja som zatial snazila este zachranit posledne horiace uhliky a opat nechat rozhoriet ohen. To bol totiz jediny zdroj svetla, takze musela som sa snazit. Louis silno mykal Christianom a Victor krical po Davidovi. Ti dvaja sa trochu prebrali a nejako sme ich dostali do stanu. Nakoniec, ked uz vsetci lezali, tak som pritulila k Louisovi. Ten ma prikryl dekou a ja som spocivala v jeho naruci. Zavrela som oci a po chvili som zaspala. Vtom som sa uprostred noci zobudila na akysi zvuk. Drgla som jemne do Louisa a ten trochu zmatene otvaral oci. „Pocula som nieco.“ zasepkala som mu. „To bola urcite len nejaka zver.“ sepol a opat zatvoril oci. „Nie, Louis ja som naozaj nieco pocula. Bojim sa.“ sepkala som a mykala som s nim. Hlasno si vzdychol. „Okej, idem sa na to pozriet.“ nespokojne na mna pozrel a vybral sa prec zo stanu. Najprv som cakala na neho, ale potom ma zvedavost vytiahla von. Louis tam stal a pozeral sa naokolo. Vkradla som sa za nim a pevne som ho chytila za ruku. „Nic tu nie je zlato, pod ideme spat.“ otocil sa ku mne a vlepil mi letmy bozk. Este som zrakom prebehla okolie a drziac ho za ruku sme sa vracali do stanu. Vtom som pocula puknutie vetvy. Prudko som sa otocila a srdce mi zacalo bit. Louis sa otacal z jednej strany na druhu a oci mu ziarili v odraze mesiaca. „Stoji tam niekto.“ trasucim hlasom som ukazala na miesto pri najblizsom strome. „Kto je tam?“ zakrical Louis. Citila som v jeho hlase strach. Pocula som silne pukanie vetvi a kroky, ktore sa vsak vzdialovali od miesta na ktorom sme stali. „Bojim sa Louis.“ placky som zasepkala Louisovi. On si ma len bez slova pritisol k sebe a objimal ma este hodnu chvilu. Vdychovala som jeho vonu a prudko som zavrela oci. Tak bezpecne ako v tejto chvili som sa este necitila. „Uz je prec. Uz je dobre.“ cicikal ma, kym som sa mu triasla v naruci. Po par dlhych minutach sme sa vratili a lahli si spat. Louis okamzite zaspal, ale ja som nevedela zastavit moje rozbuchane srdce a myslienkove pochody. Co bude, ked pride Lukas? Zvladnem sa mu pozriet do oci a nepobozkat ho? Dokazala by som podviest Louisa? Kto bol osoba, co nas sledovala? Preco este nieco citim k Lukasovi? Co bude, ked odidem z Pornichetu? Zvladnem to na Slovensku bez Louisa? Preco je taky neodolatelny, ked spi? Lukas alebo Louis? Rozospato som otvorila oci a pocitila som bolest chrbta. Posadila som sa a pretrela som si oci. V stane nebol nikto. Najprv som spanikarila, ale potom som z vonku pocula hlasy, takze som sa upokojila. Obliekla som si mikinu a trosku uhladila moje rozcuchane vlasy. Vysla som zo stanu a zbadala som vsetkych sediet pri ohni, ktory len pomaly tlel. „Dobre ranko, zlatko,“ Louis vyskocil na rovne nohy a vlepil mi krasny bozk. „Si taka neodolatelna, ked vstanes,“ usmial sa na mna a pohladil ma po vlasoch. Usmev som mu opatovala a pozdravila som ostatnym. „S Victorom sme boli rano kupit do nedalekeho obchodu croissanty, daj si,“ ponukol ma, ked som sa posadila k Sophie. „Nie, dakujem, nie som hladna.“ zazmurkala som. Louis sa nespokojne pozrel na mna, ale potom sa venoval rozhovoru, ktory viedol Christian s Davidom. „Kto to mohol byt?“ pozrel na nas vsetkych so zmatenym pohladom. Ja som mykla plecom a spomenula som si na tu postavu, co stala tam. „Hrdlicky, aj Vam nieco povedal?“ spytal sa nas David. „Nie, len tam chvilu stal a potom utiekol.“ zachripnuto som vysvetlila. Vsetci na mna nespokojne hladeli. „Aspon, ze nam neublizil.“ tentoraz sa ozvala Sophie. Po chvili debatovania, sme zacali balit. Mlcky sme sa kazdy venovali svojej robote. Ja som si balila veci do tasky, chalani skladali stan a Sophie hasila ohen. Potom sme sa vsetci vycerpani vratili do mesta. Nakoniec sme sa vsetci rozisli pri restauracii a kazdy isiel svojim smerom, len ja s Louisom sme isla ruka v ruke. „Ides ma odprevadit? Hras sa na gentlemana?“ podpichla som Louisa, ktory stastne kracal vedla mna. „Ja sa na neho nehram, ja nim som.“ hodil na mna siroky usmev a ja som sa neubranila smiechu. Zastali sme pred mojim domom. „Opustam ta, laska.“ nezne som mu povedala a chcela som ho objat, ale on ma zastavil. „A co keby sme si spravili pekne poobedie spolocne?“ navrhol a hodil na mna prosebny pohlad. „Ale ja nie som osprchovana, ani... „ zacala som mu vysvetlovat, ale on ma umlcal bozkom. „Mozeme dat sprchu spolocne. Usetrime vodu.“ zazmurkal na mna. Privolila som a uz som ho tahala za ruku po strkovej cesticke, ktoru mame pred domom. Klucom som otvorila dvere a potichu som vosla do domu. „Adam?“ zakricala som na cely dom. Nikto sa neozyval, tak som Louisa vtiahla dnu. Vyzliekali sme sa a skladali si tasky. „Ahoj Nina.“ zakrical na mna Adam, ktory kracal po schodoch smerom dolu. Ani som sa mu nestihla odzdravit a uz zazeral po Louisovi. „A ty si kto?“ spytal sa Adam Louisa po slovensky. Louis len nechapavo pozeral najprv na Adama a potom na mna. „Louis, toto je moj brat Adam.“ vysvetlila som zmatenemu Louisovi. „Adam, toto je moj chalan, o ktorom som ti vravela. Louis.“ vysvetlila som zase Adamovi v slovencine. Obaja si podali ruky a predstavili sa, aj ked na seba zazerali. „Ale Nina, vsak ten tvoj frajer ta caka v obyvacke. Tak co tu robi tento teply Francuz?“ nahnevane mi povedal Adam. Pozrela som na neho nechapavym pohladom a pomalymi krokmi som ustupovala smerom k obyvacke. Vtom som skoro dostala zastavu srdca. V obyvacke stal Lukas. Ten Lukas zo Slovenska, ktoreho som milovala. „Co tu robis?!“ skrikla som po Lukasovi a srdce mi buchalo ostosest. „Ja som prisiel za tebou.“ s usmevom mi povedal a rozbehol sa ku mne so zamerom ma objat. Ja som ho rychlo od seba odstrcila, aj ked som mala sto chuti sa za nim rozbehnut a vybozkavat ho. Vtom som citila na krku Louisov dych a v panike som ho rychlo chytila za ruku. On len nechapavo pozeral na Lukasa a mlcal. „Ja som tu so svojim chalanom, takze bud taky dobry a odid. Tu naozaj nemas co hladat.“ splechla som mu do tvare a do oci sa mi bezdovodne nahrnuli slzy. „Ale ty si predsa moja! Ja som sem prisiel za tebou a ty sa tu tahas z inym?! Sklamala si ma, Nina.“ vratil mi chladnu sprsku. „Ty sa krot, ak nechces dostat cez hubu, dobre?“ zapojil sa do toho aj Adam. Teraz ma fakt rozzuril. „Ja som ta sklamala? Ty si mi dal predsa koniec! Vypadni! Nikdy v zivote ta nechcem vidiet!“ kricala som po nom. On sa na mna len bolestivo pozrel a rozbehol sa k dveram. Silno zabuchol a uz ho nebolo. „A ty si podrazak! Preco si ho sem doviedol?!“ zacala som kricat aj po Adamovi. „Ja som nevedel, ze to takto dopadne! A nehukaj po mne, dobre.“ rozzurene mi odvetil a aj on sa zobral prec. Klesla som na sedacku a rozplakala som sa. Louis ma objal zozadu a hladkal ma po kolene. „Co sa stalo? Nicomu nerozumiem.“ potichu sa ma spytal. „Nerozpravajme sa o tom.“ odpovedala som mu a pri tom som si utierala slzy. „Neplac zlato, prosim Ta.“ prosebne na mna hladel a neustale ma hladkal. Usmiala som sa na neho a mlcky som vysla hore po schodoch. Kyvla som mu nech ma nasleduje. Vosla som do kupelne a zacala som napustat vanu. Nakydala som tam trochu peny s vonou jahod. On stal za mnou a opieral sa o ram dveri. „Takze sa ideme kupat?“ potmehudsky sa na mna usmial a podisiel blizsie ku mne. Zapla som stare radio a zamkla som dvere. Z radia sa ozval zvuk pesnicky Impossible od Jamesa Arthura. Zhodila som zo seba mikinu a zacala som si vyzliekat tricko. Louis ma len mlcky pozoroval a hryzol si dolnu peru. Potom prisli na rad sortky, ktore padli na zem aj z nohavickami. A nakoniec padla na studene kachlicky aj moja cipkovana podprsenka. „Toto mi nerob, Nina,“ slastne vzdychol a prezeral si ma od hlavy az po paty. Podisla som blizsie k nemu a vyzliekala som z neho tricko. Pomaly som mu rozopla nohavice a stiahla boxerky. Venovali sme si par neznych bozkov na rozne casti tela a potom sme vkrocili do vane. Lahol si a ja som lahla na neho. Nase nahe tela zakryvala pena a ja som sa citila ako v siedmom nebi. Ruky mal ovinute okolo mojho pasu a bozkaval ma po krku. „Milujem Ta,“ nezne mi zasepkal do uska a venoval mi bozk na pery. Lezali sme tam asi hodinu a uzivali sme si spolocne chvile. Zo stareho radia vychadzala prave pesnicka My heart will go on od Celline Dion. Skumali sme rukami nase tela a do pluc sme vdychovali vonu jahod. Ked sme uz mali zvraskavene bruska prstov, vysli sme z vane a obliekli sme si hebke zupany. Vysli sme z kupelne a namierili sme si to do mojej izby. Vtom som pocula cinknutie mojho telefonu, co znamenalo, ze mi prisla SMS sprava. Otvorila som ju, bola od ocka. Ahoj Nina, dnes sa s Emmou zdrzime v praci a budeme musiet surne odcestovat do Pariza. Mali by sme sa vratit zajtra na obed. Prepac mi to, viem, ze sa ti velmi nevenujem, ale praca nepusti. V nasej izbe je pod postelou krabicka s peniazmi, tak si zober kolko potrebujes. Lubim Ta, ocko. „Takze dnes som tu sama,“ sklamane som hlesla. „A ja som akoze neviditelny?“ spytal sa ma Louis s urazenym vyrazom v tvari. „Chcel by si tu ostat cez noc?“ s nadejou v ociach som sa obratila na neho. „Je to moje jedine zelanie,“ usmial sa a pohladil ma po lici. „Dakujem,“ pobozkala som ho na pery. „AU!“ vykrikla som. „Co sa stalo?“ vylakane sa na mna pozrel Louis. „Velmi ma boli chrbat, asi som sa zle vyspala,“ utrapenym pohladom som ukazala na bolestive miesto. „Tak v tomto som expert. Prosim mlada slecna, lahnite si,“ prikazal mi Louis a ukazal na postel. Najprv som zavahala no nakoniec som zo seba zhodila zupan a lahla som si na brusko. „Prepacte slecna, ale vzhladom na to, ze mate velmi chutny zadocek Vas musim prikryt uterakom, pretoze by som neovladol. Dakujem za pochopenie,“ vaznym hlasom mi povedal Louis. Pustila som sa do smiechu. Prikryl ma uterakom a najprv jemne prechadzal rukami po mojom chrbte. Potom prisiel na to bolestive miesto a zacal vykonavat svoju pracu. Vzdychala som a uplne som vypla mozog. Oci som mala zavrete a oddavala som sa Louisovym technikam. „No co slecna, pacilo sa Vam to?“ zase vtipkoval tym svojim vaznym tonom. „Uplne uzasne, dakujem laska,“ zamrmlala som mu a potom som sa otocila na chrbat. Stale som bola naha a on sa na mna nezne pozeral. Lahol si na mna a zacal ma vasnivo bozkavat. Chvilu sme sa spolu maznali a potom som vstala. Zacala som sa obliekat a dala som si na seba Adamove tricko, nohavicky, chlpate ponozky a vlasy som si dala do copu. Louis sa tiez obliekal do ciernych teplakov a cerveneho tricka s napisom GIVE ME. Bez slova som ho chytila za ruku a tahala som ho za sebou. Zisli sme dolu schodmi a vosli sme do kuchyne. Vybrala som hrniec a napustila do neho vodu. „Ides varit?“ hlupo sa spytal Louis. „Ideme varit,“ s usmevom som ho opravila. On sa na mna pozrel trochu zacudovane, ale potom sa usmial a zacal mi pomahat. Supali sme spolu zemiaky, varili vajicka a potom sme obhadzovali supkami od zemiakov. Naozaj ako male deti. No nakoniec po velkej drine a po zachvate smiechu sme ukuchtili vyborne francuzske zemiaky. Sedeli sme oproti sebe a vychutnavali sme si vynikajucu veceru. Ked sme dojedli, sli sme spolu umyt riad. Dokonca aj pri tomto sme sa blaznili a spliechali sme po sebe vodu. Po vsetkom, ked sme upratali kuchynu ma Louis necakane zobral na ruky ako nevestu a niesol ma hore schodmi. Najprv som protestovala, ale potom som sa podvolila a len som sa na neho usmievala. Polozil ma do postele a lahol si ku mne. Za oknom sme poculi padajuce dazdove kvapky a mlcky sme ich sledovali. Pritulila som sa k nemu a zavrela som oci. „Milujem Ta, dakujem, ze ta mam,“ zasepkala som mu do uska. On sa na mna pozrel a pohladil po tvari. Potom sa ku mne priblizil a jemne ma pobozkal na pery, potom trosku odvaznejsie a nakoniec vasnivo po francuzsky. „Si to najlepsie dievca, ake som mohol mat, uz ta nikde nepustim,“ pritisol si ma pevnejsie k sebe a venoval mi jemne bozteky do mojich hnedych vlasov. Zatvarali sa mi oci od unavy a vycerpania a videla som to aj na Louisovi. Pomaly sme zaspavali a stale v objati. Zobudila som sa a pretierala som si rozospate oci. Na sebe som citila niecie ruky. Tie ruky samozrejme patrili Louisovi. Otocila som sa smerom k nemu a videla som ako spokojne odfukuje. Usmiala som a hodnu chvilu som na neho hladela. Potichu som sa postavila z postele aby som ho nezobudila. Zisla som dolu schodmi a vybrala som sa robit ranajky. Spravila som prazenicu a kavu. Polozila som to na stol a chystala som sa zobudit Louisa, ale ten uz kracal po schodoch. „Kam si mi usla princezna?“ nezne sa ma spytal a potom mi venoval jemny boztek. „Spravila som ranajky, aby moj princ nebol hladny,“ odvetila som s usmevom. „Ty si zlata,“ zalichotil mi. Sadli sme si k stolu spolocne sme sa naranajkovali. Potom sme sa este chvilu maznali a Louis odisiel domov. Poupratala som a vysla som hore na poschodie. Zapla som notebook a natukala som si Facebook. Prisla mi sprava od Lukasa. Lukas: Naco som sem vobec prisiel? Ty mas chalana a ja som si naivne myslel, ze by este nieco mohlo byt. Som to ja ale hlupak. Chvilu som len blbo hladela na obrazovku, no po chvili som mu odpisala. Nina: Prepac mi to. Vsetko chcem napravit, chcem to s tebou urovnat. Nechcem aby sme boli pohadani. O necelu minutu mi blikla dalsia sprava. Lukas: Chcem ta strasne vidiet. Nina: Tak sa stretnime, prid pred nas dom. Precital si to a odhlasil sa. V bruchu som zacitila jemne krce strachu. Obliekla som si leginy a biele tielko a isla som do kupelne dat na seba trosku mejkapu a vonavky. Po par minutach zazvonil zvoncek. So strachom som zisla dolu po schodoch. Otvorila som dvere a stal tam Lukas so smutnym pohladom a svoje oci upieral na mna. Nestihla som nic povedat a uz ma drzal v naruci. Pevne, akoby ma uz nikdy nechcel pustit. „Nerob mi to, prosim,“ zasepkal mi do uska. Trosku som zazmatkovala, lebo hovoril po slovensky a ja som si uz zvykla na jemnu francuzstinu. Pozrela som sa mu do tych zelenych oci, ktore na mna uprene hladeli. „Podme von,“ povedala som mu nepozerajuc sa na neho. Tahala som ho za ruku a citila som na chrbte jeho pohlad. Zavrela som vchodove dvere a vysla s nim cez nasu zahradu az k branicke. Kracal za mnou ako poslusny psik a zamierili sme smerom k restauracii Les Voiles Rouges. Mlcky sme kracali az pokym sme nevkrocili do restauracie a nesadli si za stol. Prisla k nam ta ista unudena casnicka, ako v den ked som sa spoznala s Louisom. Po francuzsky som nam objednala dva ladove caje. Potom som odvratila pohlad od casnicky a uprela som ho smerom k Lukasovi. „Nina, prosim odpust mi,“ prosebne na mna pozeral a mierne bojazlivo ma chytil za ruku. „Lukas, ty si ma opustil a ublizil si mi! A este ma prosis o odpustenie?!“ vybuchla som na neho a odtiahla si ruku z jeho zovretia. Nejaka pani, co sedela pri vedlajsom stole po mne zaskulila. „Zlato, prepac. Viem, spravil som chybu, ale ja nechcem byt bez teba! Vies ako si mi chybala? Ved som kvoli tebe prisiel do Francuzska a ani to si necenis?“ ublizene na mne spocival pohladom. Vzdychla som si a neodpovedala som mu. Najprv sme mlcky popijali broskynovy ladovy caj a obaja sme hladeli niekam do neznama. „Ja mam chlapca a lubim ho. Ty si len minulost,“ chladne som mu povedala ani som pri tom nezmurkla. On sa na mna pozrel a sklonil hlavu. „Chapem,“ dopil caj a chystal sa na odchod. „Kam ides?“ vybehla som na neho. „Prec,“ zasepkal a odchadzal. Najprv som len mlcky sklonila hlavu, no potom ma nieco prinutilo aby som vstala a isla za nim. Zrychlila som krok a vysla za nim do dazda, ktory sa spustil len pred chvilou. „Lukas!“ zakricala som na osobu s kapucnou na hlave a uhanajucou kto vie kam. Prekvapene zastal na druhej strane cesty a obratil sa. Zacala som za nim utekat ale nevsimla som si prichadzajuce auto, ktore sa rutilo po mokrej asfaltovej ceste. Potkla som sa a roztiahla som sa na ceste, rovno pred kolesami auta. „Nina!“ pocula som vykrik a skripanie brzd. Vodic auta stihol zabrzdit, ale ja som tak nestastne spadla, ze som si velmi udrela hlavu. Rozmazane som videla Lukasa ako klaci nado mnou a krici slovenske nadavky na vodica auta, ktory sa len vystrasene pozeral na moje ubolene telo. Bola som pri vedomi, no mala som privrete oci. Videla som prichadzajucu sanitku a asi 3 zachranarov, ktory ku mne utekali s lozkom. Upadla som do bezvedomia. Nemocnicne oddelenie Citila som miernu bolest v rebrach, ked som sa snazila nadychnut. V cele som pocitila prudku bolest a mierne som sa mykla. Pomaly som otvarala oci a rozmazane som zachytila biele steny izby a nejakeho cloveka sediaceho vedla mojej postele. „Lukas?“ s nadejou v hlase som sa spytala a snazila som sa zaostrit na neho. „Kto?“ mierne nahnevane sa spytal Louis. Spoznala som ho podla hlasu a snazila som sa nadvihnut. To vsak nebol velmi dobry napad, vsetko ma bolelo. „Lez v klude, uz je dobre,“ upokojoval ma a drzal ma pevne za ruku. „Co sa stalo? Kde je Lukas?“ zacala som sa ho spytovat a mala som strach v ociach. „Nesmies sa znervoznovat Nina. Utrpela si otras mozgu, ked si utekala cez cestu. A kto je dopekla Lukas?!“ odpovedal na moje nedockave otazky a tu poslednu odpoved zvyraznil znepokojenym tonom. Mlcala som a len som hladela okolo seba. V tom do izby vbehol moj ocko s Emmou a Adamom za sebou. „Nina, dieta moje!“ vykrikol na mna ocko a hodil sa mi do narucia. „Prepac, ze sme prisli az po tolkych hodinach ale skor sa nedalo,“ povedal ustarostene. Rychlo mi zacal rozpravat kratky pribeh o tom ako upalovali z Pariza a ako museli hladat Adama. „Zabijem toho, ktory si nevie davat pozor ked soferuje!“ zase na mna vyprskol a z toho stresu si ani nevsimol, ze Louis stoji pri dverach a vsetkemu sa len mlcky prizera. „Oci, prestan, som v poriadku,“ odpovedala som mu a silene som sa usmiala. Adam potom nieco posepkal rodicom a ukazala na dvere. Ocko ustarostene prikyvol a vlepil mi bozk na lice. Louis uz odisiel, pretoze, ked som sa pozrela na miesto kde stal bolo tam prazdno. Emma na mna este pozrela smutnym pohladom a odisla s ockom z izby. Adam si vzal stolicku z kuta izby a prisadol si ku mne. „Nina, co si to spravila?“ zdrvujuco sa na mna pozrel a chytil ma za ruku. Ja som uz otvarala usta na odpoved, ale zastavil ma. „Lukas je na policii. Chcel napadnut toho idiota, ktory ta skoro zrazil,“ so sklonenou hlavou mi rozpraval a jemne sa triasol od hnevu. „Dokedy tu budem?“ spytala som sa ho pozerajuc cez nemocnicne biele okno. „Rozpraval som sa s doktorom, musis tu stravit noc. Nemas vazne poranenia, ale musia si ta tu nechat na pozorovanie,“ ustarostene na mna hladel, zatial co sa mne hrnuli slzy do oci. „Musim uz ist, sestricka, zajtra po teba prideme,“ pohladil ma po lici a odisiel prec. Otocila som sa na druhy bok a slzy mi stekali po tvari. Jednak od bolesti celeho tela a od toho co sa stalo. Snazila som sa zaspat, ale neslo to. Vtom sa zrazu rozleteli dvere a niekto vosiel dnu. V rychlosti som sa obratila na druhu stranu a videla som tam stat ustarosteneho Lukasa so slzami v ociach. „Nina! Prepac! Ja som nechcel, aby to takto dopadlo,“ silno ma objimal, az kym som bolestivo nevzdychla. „Vsetko je to kvoli mne, nestalo by sa to, keby som tu nebol,“ vyhrkol a videla som ako sa snazi zakryt slzu, ktora sa mu snazila dostat von z oka. „Nie, to nie je tvoja chyba. Mala som byt opatrnejsia,“ zachripnuto som mu vysvetlila. „Nechcem aby si sa kvoli mne trapil, vsak nic mi nie je,“ pokracovala som s usmevom. On sa ku mne nahol a pobozkal ma. Na mojich perach som citila jeho slanu slzu. Hladkal ma po lici ako to zvykol robit aj pred par mesiacmi, ked sme spolu chodili. Potom mi vsak bliklo v hlave meno Louis a hned som sa od neho odtiahla. To vsak bolo neskoro, lebo som si vsimla ako vo dverach stoji ten, ktoreho som mala v hlave. „Nie... To... To nie je tak ako vyzera,“ habkala som na neho. „Ja som si myslel, ze ma lubis,“ zachripel a odisiel. „Vypadni!“ zakricala som Lukasovi a otocila som sa na druhu stranu. On ma len mlcky pohladkal po ramene a odisiel aj on. Opat som plakala a potom ma unava zmohla a zaspala som. V noci som spala asi len 3 hodiny, moje telo nevladalo, ale mysel nevedela zastat. Rano, ked som sa zobudila videla som okolo seba ocka, Emmu a Adama. „Dobre ranko, princezna,“ pozdravil ma ocko. „Volal som tvojej mame a zreferoval som jej, co sa stalo. Musis ist domov,“ smutne mi rozpraval moju situaciu. Zarazila som sa. „Ja nechcem! Ocko to mi nemozes spravit!“ zvrieskla som. „Princezna, tvoja mama to tak chce a musim ju respektovat. A asi sa sem uz asi nevratis. Povedala mi, ze sa neviem o teba postarat,“ vyhrkol. „Ja sa s nou porozpravam,“ uz trosku kludnejsie som povedala. Ocko sa len mna vdacne usmial a chytil ma za ruku. Potom prisiel do izby moj osetrujuci lekar a skonstatoval, ze som v poriadku, ale ak by som zacitila este bolesti mam prist. Ja som sa len mlcky balila a ocko s Emmou preberali s lekarom moj stav. Adam mi vzal tasku a vysli sme pred nemocnicu. Mala som pocit, ako keby sa mi to vsetko len snivalo. Potom sme nasadli do ockovho peugeota a zamierili sme domov. Ked som prisla do mojej izby, lahla som si na postel a pozerala som do ruzoveho stropu. Chytila som do ruky mobil a snazila som sa zavolat Sophie, ale nedvihla to. Potom som vytocila Louisove cislo, ale to bolo nedostupne. Hodila som mobil do tasky a tasku som smarila do skrine. Vybrala som sa do kupelne, a napustila som si vanu. Ponorila som sa do vody a relaxovala som. Citila som sa ako zbity pes. Skusala som sa ponorit pod vodu a ostat tam, ale moje telo ma prinutilo dostat sa nad vodu. Prestan Nina, sibe ti? Vzdy si milovala zivot, tak sa hadam nenechas zlomit par zlymi udalostami. Hovoril mi akysi hlas v mojej hlave. Ked voda vychladla a vsetky bublinky z jahodovej peny sa vytratili vyliezla som z vane. Hodila som na seba zupan a isla som do izby. Otvorila som dvere a tam... Prekvapenie Stal tam on. Ten clovek, ktoreho som nevedela dostat z hlavy. Mlcky na mna pozeral a jeho kakaove oci ma prebodavali vycitavym pohladom. Nevedela som co povedat, stratila som slova. „Co... Co tu robis?“ potichu som vykoktala. „Preco si mi to spravila?“ bolestivo sa spytal . „Nestacil som ti snad? Nedaval som ti dostatok lasky, ze si hladala inych? Vies ako ma zlomila ta nehoda? A ked pridem za tebou, ty si tam s inym!“ vycitavo na mna hladel, ale ani sa nepohol. Ja som uz vtedy mala slzy v ociach. „Ja som nechcela, to on ma pobozkal,“ vykrikla som na neho s hlupym argumentom. „Myslel som si, ze ti mozem verit,“ znechutene sa na mna pozrel a odisiel. Ako sa zabuchli dvere, hodila som sa na postel a plakala som. Ked som sa spamatala, obliekla som si mikinu a leginy a zisla som dolu do kuchyne. Nikto nebol v dome, pretoze ocko s Emmou odisli naspat do prace a Adam sa asi niekde flakal. Vsak kto by si spomenul na Ninu, ktoru vcera skoro zrazilo auto, ktoru opustila laska a priatelia. Depresia sa ma pevne chytila a tlacila ma na dno. Sadla som si za kuchynsky stol a vybrala si z Adamovej krabicky, v ktorej nechal jednu cigaretu. Zapalila som si dlhu L&M-ku a pomalicky vydychla dym. Z oci sa mi spustili obrovske slzy ale z ust mi nevysiel ani hlas. Sledovala som prazdnu kuchynu okolo seba a hladala som vo svojej pamati nejaku peknu spomienku. Dofajcila som a obliekla som sa s odhodlanim ospravedlnit sa Louisovi. Vonku bolo este teplo, kedze bol stred jula a slnko bolo akurat na zapade. Odhodlane som vykrocila k jeho domu. Ruky sa mi triasli a v bruchu som mala neprijemne krce. Zastala som pred jeho domom. Bojazlivo som stlacila pozlatenu klucku na ciernej vysokej brane. Kracala som po strkovej cesticke a potichu som skripala zubami, pretoze mi na tele nabehli zimomriavky. Zaklopala som na biele dvere s modrym ramom a do brucha mi vrazil dalsi neprijemny krc. Dvere sa pomaly otvorili a tam stala nadherna zena z dlhymi hnedymi vlasmi, kakaovymi ocami a hanblivym vyrazom v tvari. Toto musela byt Louisova mama. Tie oci, su presne ako Louisove. Po chvili sa usmiala a pri ociach sa jej urobili jemne vrasky. „Dobry den,“ vykoktala som zo seba. „Ahoj, mozem ti nejako pomoct?“ spytala sa ma neznym hlasom. „Ja... Hladam Louisa. Je doma?“ bojazlivo som na nu hladela. Usmiala sa. „Hned ho zavolam,“ prikyvla mi. „Louis mas tu navstevu!“ znel jej hlas za privretymi dverami. Pocula som vrzganie schodov a kroky, ktore pomaly viedli ku mne. Opat mi stiahlo zaludok tak som privrela oci. Vtom sa otvorili dvere a jeho oci sa zabodli do mna ako milion ostrych nozov. V ociach som mu videla smutok, nedavne slzy a hlavne prekvapenie. „Co tu chces?“ chladne sa ma spytal. „Chcela by som sa s tebou porozpravat,“ neisto som mu odpovedala. „A o com? Nina, myslim, ze my uz nemame o com! Pochop to, podrazila si ma vtedy, ked som ta najviac potreboval. Myslis si, ze ked sem prides tak ti len tak odpustim?“ vyhrkol na mna a mne sa oci naplnili bezvyznamnymi slzami. Potom vsak do mna vosla hrdost a slzy som zahnala do ocnych jamiek. „Ja som sa ti chcela ospravedlnit, ale vidim, ze zrovna nemas naladu. Prepac, ze som obtazovala,“ splechla som mu do tvare tentoraz ja a uz som sa otacala smerom k brane. Vtom ma pevne chytil za ruku a silno si ma pritiahol k sebe. „Si myslis, ze teraz len tak odides?“ chladne sa mi pozrel do oci. Jeho ruka ma pevne drzal za rameno a ja som pocitovala jemnu bolest. „A co mam robit?! Pusti ma!“ vykrikla som s priskrtenym hlasom a slzam v ociach som sa neodkazala ubranit. Pritisol si ma k sebe a vlepil mi barbarsky hruby bozk bez stipku lasky. Ale napodiv mi to nevadilo. Ked sme sa od seba odtrhli, mlcky ma vzal za ruku a vtiahol dnu. Z nechapavym vyrazom som ho nasledovala do ich nadhernej predsiene. „Mami, chcem ti niekoho predstavit,“ zakrical Louis smerom do kuchyne, ale ani sa na mna nepozrel. Rychlo som si chrbtom ruky utierala slzy a snazila som sa nahodit mily usmev. „Uz som si myslela, ze som ta nenaucila dobrym sposobom,“ povedala a usmievala sa, ked kracala ku mne. „Mami, toto je to dievca, o ktorom som ti vravel. Nina zo Slovenska,“ usmial sa na mamu, ale mne nevenoval ani pohlad. Podala som si ruku s pani Delambre. Po par otazkach na ktore som musela odpovedat, ma Louis tahal do svojej izby. Nechapavo som hladela na jeho chrbat, ale mlcky som sa nechala viest. Otvoril dvere a nechal na vstupit prvu. Neisto som vkrocila obzerala som sa okolo seba. Vosiel aj on, zavrel dvere a postavil sa predo mna. Upriamene sa mi pozeral do oci az som sa ho zacinala bat. Vtom sa na mna vrhol a silno ma oprel o dvere. Oddavala som sa jeho bozkom a na chrbte som zacitila jemnu bolest. „Chcem Ta,“ zasepkal mi do uska medzitym ako ma bozkaval na krku. Vtedy to na mna dolahlo. Tuzba po nom, tuzba po jeho bozkoch a dotykoch. Citila som ho vsade. Citila som jeho telo na mojom. Zacal to neskutocnou predohrou, venoval sa mojmu lonu ako tomu najcennejsiemu pokladu. Potom sa to stalo. Nevnimala som svet okolo seba, vnimala som len jeho dotyky a jeho nezne telo na mojom. Ked sme obaja dosiahli vrchol, lahli sme si vedla seba a zrychlene sme dychali. Pritulila som sa k nemu a skrabkala som ho po jeho odhalenej hrudi. Vlepil mi pusu na vlasy a pritisol si ma blizsie k sebe. Vdychovala som vonu jeho tela a hladkala ho po vyrysovanom brusku. Vtom niekto zaklopal a mne sa v hlave prerusili moje myslienkove pochody. Louis na seba rychlo navliekal nohavice a ja som obliekala mikinu a leginy. Sadli sme si na postel akoby sa nic nestalo a usmievali sme sa. Vtom otvorila Louisova mama a my sme len tak tak udrzali v sebe smiech. „Ja... Len som Vam prisla oznamit, aby ste prisli na veceru,“ zahanbene povedala a cela cervena zavrela dvere. Vtom sme obaja vybuchli do neskutocneho smiechu. Vtom sme zacali vankusovu bitku a smiali sme sa ako dvaja utecenci z blazinca. Potom, ked sme sa trochu ukludnili, vybrali sme sa do kuchyne. Tam to uz krasne rozvoniavalo niecim velmi chutnym. Louisova mama stala pri sporaku a mala na sebe zasteru s kvetinovym vzorom. Sadli sme si za stol a obaja sme na seba hladeli, este stale cerveni v tvari od tolkeho smiechu. Pani Delambre pred nas polozila taniere s dobre vyzerajucim kralikom na rozmarine. „Bon appetit!“ zasvitorila a usmievala sa na nas. Usmev som jej opatovala vymenila som si z Louisom par pohladov. Mlcky sme sa pustili do kralika a prisaham bol uzasny. Ked sme dojedli, chystala som sa na odchod. „Pani Delambre, ste skvela kucharka. Bolo to vynikajuce,“ pravdivo som jej zalichotila. „Dakujem, moja zlata. Hocikedy mozes este prist, spravim Bretonsky kolac, ten mi vzdy vyjde perfektne,“ s usmevom dodala a pohladila ma po ramene. Vysla som do predsiene a zacala som si obuvat svoje nike tenisky, ked som videla ako sa obuva aj Louis. „Kam ides?“ spytala som sa ho s hlupym vyrazom v tvari. „Za mojou milovanou,“ uskrnul sa. „Tak ju pozdrav,“ podpichla som ho. „Niekto ta pozdravuje,“ zaskeril sa vlepil mi jemny bozk na pery. Ked som odchadzala, este som vlepila pusu na licko Louisovej mame a este raz jej podakovala za skvelu veceru. Louis ma chytil za ruku a pomaly sme vykrocili na tmavu ulicu , ktoru osvetloval len mesiac, ktory bol prave v splne. „Nejdeme sa prejst?“ spytal sa ma po dlhom tichu. Suhlasne som zahmkala a nechala som sa viest. Prisli sme az na pornichetsky pristav a prechadzali sme sa pomedzi lode. Vtom som zazrela jednu uzasnu malu jachtu, z ktorej som nevedela spustit oci. „Paci sa ti?“ opytal sa ma necakane Louis, ked videl moje hviezdicky v ociach. Vytiahol klucik a ukazal mi aby som nasadla. „Robis si srandu?“ prekvapene som sa spytala hladela som na jeho ruku v ktorej naozaj drzal kluc od tej jachty, ktora sa mi tak pacila. „Nerobim. Tato patrila mojmu staremu otcovi, ktory zomrel pred 3 rokmi. Zdedil som ju po nom,“ povedal a pozrel sa do neba. Nenachadzala som slova, tak som sa mu len hodila do naruce a silno ho objimala. Nakoniec sme nasadli a Louis nastartoval. Pomaly sme sa rozbehli a klzali sme po skoro nehybnej hladine mora. Pozrela som sa hore na hviezdy a na mesiac. Bolo to ako z rozpravky. Objala som Louisa zozadu a dala som mu boztek na licko. „Prestan, budem sa cervenat,“ zavtipkoval. Ja som sa usmievala a neverila som, ze sa toto vazne deje. Ked sme boli dalej od pristavu, Louis vypol motor a sadli sme si vedla seba. Preplietli sme si prsty a sledovali vysvietene mestecko a temnotu mora, ktore osvetloval jasny mesiac a miliony hviezd. Louis sa mi pozrel do oci a pomaly sa priblizoval k mojim peram. Pobozkali sme sa a potom sme sa usmievali na seba. „Ostan so mnou navzdy, prosim,“ zasepkala som mu do uska a stisla som jeho ruku. „Neboj sa,“ zasepkal mi naspat a mne sa na tvari opat objavil jasny usmev. Oprela som sa o neho a mlcky som sledovala nocnu oblohu. Vtom mi vo vrecku zazvonil telefon. Nezname cislo. Zadivala som sa na obrazovku a Louis sa nespokojne zamrvil. „Prosim?“ „Nina, kde si? Hladal som ta doma, ale nikto tam nie je. Si v poriadku?“ „Kto si?“ „Lukas,“ Odtrhla som si telefon od ucha a nemo som pozerala na displej. Stlacila som cervene tlacitko na ukoncenie hovoru a vypla som si mobil. „Aka si zlata, ked si v rozpakoch. Kto ta do nich dostal?“ s usmevom na perach sa ma spytal Louis. „Nikto,“ smutne som mu povedala. Louis si vzdychol a pritisol si ma k sebe a ja som vdychovala jeho vonu. Asi po hodine nastartoval a vyrazili sme smerom k pristavu. Ked sa jachta zastavila, Louis ma necakane vzal na ruky ako nevestu a vylozil ma na molo. Smiala som sa, az kym nestal oproti mne a nehladel na mna. „Ty moja princezna, lubim ta,“ povedal mi a ja som bola cela bez seba. Potom sme mlcky kracali po pornichetskej prazdnej plazi a po nocnych ulickach osvetlenych len slabymi svetlami poulicnej lampy. Po chvili som si vsimla kracajucu osobu oproti nam. Louisovi som pevnejsie stisla ruku a zadivala som sa na chlapca pred nami. Vtom mnou prebehlo tisic voltov. Bol to on. „Nina!“ skrikol a zacal ma objimat. Odstrcila som ho od seba a hladela som do Lukasovych vycitavych oci. „Daj si pohov,“ podrazdene povedal Louis. Lukas ho vsak nevnimal, on totiz francuzstine nerozumel. „Myslel som si, ze sa ti nieco stalo!“ krical po mne Lukas a vobec nevnimal Louisove nahnevane pohlady. „Nechaj ma Lukas,“ pozerajuc do zeme som mu chladne odpovedala. „Nerob mi toto, prosim. Vies ako ta lubim a ty sa tu zahadzujes s tymto spinavym Francuzom,“ sycal a pozeral sa raz na mna a potom na Louisa. Aj ked nerozumel slovenskemu jazyku, vedel, ze urcite nehovori o motylikoch na rozkvitnutej luke. Vtom do neho nieco voslo a strcil silno do Lukasa, ktory sa zapotacal na kamennom chodniku. Lukas sa nemohol len tak necinne prizerat a Louisovu ranu vratil dvojnasobne a to zovretou pastou, ktora sa stretla rovno s jeho nosom. Louis padol na zem a pridrziaval si tvar. „Lukas! Co si to spravil?“ po dlhociznych sekundach som na neho skrikla. Jeho tvar sa leskla od potu a v ociach mal pocit hrdosti. Rychlo som pribehla smerom k leziacemu Louisovi a hladkala som ho po ramene. „Si v poriadku?“ bojazlivo som sa ho spytala, kedze nevydaval ziadne zvuky. Po chvili si odkryl ruky z tvare a hladela som na jeho ubolenu tvar a na pramienok krvi, ktory mu pomaly tiekol od nosa az k peram. Hrabala som sa v kabelke, ci nenajdem vreckovky a zaregistrovala som, ze pri mne este stale stoji Lukas. Postavila som sa a nahnevane som sa na neho pozrela. „Tebe este nestacilo? Cakas, ze sa ti hodim okolo krku, alebo co?!“ zvrieskla som po nom a tentoraz som do neho sotila ja. „Prepac, ale ja sa o teba nechcem delit. Ty si iba moja,“ smutne povedal, ale mna tymto neskutocne napalil. „Ja uz davno nie som tvoja Lukasko! Stratil si ma ked si sa zahadzoval s bratislavskymi kravami a mna si potom odkopol ako handru! Nehovor mi, ze to tak nebolo!“ hlas mi preskakoval, ale ja som aj nadalej po nom kricala a nechala som svoj hlas ozyvat sa pornichetskymi ulickami. „A teraz si len tak prides sem a snazis sa mi pokazit stastie, co som ziskala?! Vypadni z mojho zivota! Si obycajny chudak!“ tentoraz som uz mala slzy v ociach. „Ale...“ habkal a priblizoval sa ku mne. „Nechcem ta uz nikdy vidiet!“ strcila som do neho a ked som sa obratila Louis uz stal na rovnych nohach. Chcel sa za nim rozbehnut, ale ja som ho zadrzala a nechala som Lukasa aby si isiel svojou cestou. Potom som sa Louisovi prichylila do naruce a spolocne sme kracali prazdnymi ulickami smerom k nam domov. Zastali sme pred nasim domom a Louis sa mi pozrel do oci. „Milujes ma este?“ necakane sa spytal. Ja som sa usmiala a ako odpoved som ho pobozkala na pery. On mal svoje ruky ovinute okolo mojho pasu a jemne ma hladkal po chrbte. Nabehli mi na ruke jemne zimomriavky, ale na mojom tele som citila teplo. Jeho pery sa dotykali tych mojich a mne v bruchu lietali motyliky. Je sialene povedat, ze on je ten pravy, ked ho poznam tak kratko, ale je to pravda. Pozrela som sa mu do tych jeho krasnych kakaovych oci a venovala som mu usmev. „Dakujem,“ zmurkla som a zmizla som v nasej zahrade. Vosla som do domu, kde uz vsetci spali. Pomaly som naslapovala po schodoch, ked v tom som stupila na niekoho nohu. Chystala som sa zvriesknut, ale niekto mi usta zakryl rukou. Podla pachu cigariet som zistila, ze je to Adam. „Ty hlupak!“ sepkala som a popritom som ho udierala do ramena. On dostal zachvat smiechu a musel si sadnut na schody, lebo od smiechu a pobavenia nevedel stat ani na nohach. „Mal si sa vidiet, ako si vyzerala,“ povedal, ked sa konecne nadychol. Len som nad nim mavla rukou a vybehla som po schodoch do mojej izby. Vyzliekla som zo seba vsetko oblecenie a lahla som si spat. Posledne dni Posledne dni som travila s Louisom, Sophie a s ostatnymi. Chodili sme sa clapkat do mora, alebo sme sa len tak tulali po mestecku. Lukas sa mi uz od tej noci neozyval. Na jednej strane som bola rada, ale na druhej som mala chut mu napisat alebo zavolat. Minulu sobotu sme s ockom, Emmou a Adamom vybehli do Pariza. Je to uplne uzasne mesto, ale hlavne sa mozem v Bratislave chvalit kamaratkam svetovou fotkou z Pariza. Spolocne s Emmou som si kupila nove saty. Mali lem tesne pod kolenami a mali nebickovo modru farbu. Tieto skvele dni ubiehali az prilis rychlo. Rano som si pretrela oci a zasnene som hladela na tapetu mojho mobilu, kde svietil Louisov usmev. Vtom som sa pozrela na datum a usmiala som sa. Uplne som zabudla, vsak dnes oslavujem svoje 17. narodeniny. „Happy Birthday to you! Happy Birthday to you!“ zadunelo mi v usiach. Vzapati som sa otocila a tam stal ocko, Emma a Adam. Rozcapili dvere a vtrhli mi do izby s velkou ruzovou tortou. Zacitila som pocit stastia a usmievala som sa na rozziarene tvare mojej „rodinky“. Vsetci mi pogratulovali a potom sme sa presunuli do kuchyne a zamierili sme ku stolu so zamerom rozkrojit tortu. Zaborila som nozom do sladkej plnky a velmi som sa sustredila, aby som kazdemu odkrojila rovnaky kusok. Po par minutach sme sa presunuli na gauc a vychutnavali sme si spolu tortu, ktoru upiekla Emma. „Dakujem Vam,“ prerusila som mlcanie so zvukom strngajucich lyziciek o tanieriky. Ostatni sa len letmo usmiali. Vtom som pocula ako niekto klope na dvere. Isla som otvorit a tam ma cakalo prekvapenie. Stal tam Louis s usmevom na perach a kyticou ruzi v rukach. Rukami som si zakryla usta a do oci sa mi nahrnuli slzy stastia. Okamzite som sa k nemu rozbehla a silno ho objala. Potom sa nam spojili pery a mne telom prebehol blazeny pocit. „Vsetko najlepsie laska,“ zasepkal mi do uska a vsunul mi do ruk kyticu cervenych ruzi. „To si nemusel, ty trdlo,“ zazmurkala som na neho. „Ale ano, musel, lebo ta zboznujem,“ opatoval mi zmurknutie. „Vecer prides na moju oslavu?“ spytala som sa ho. Prikyvol a este mi vlepil bozk na celo. S nehranym usmevom som vosla dnu a ihned som isla hladat kyticu. „To su krasne ruze. Doniesol ti ich ten tvoj kamarat Louis?“ necakane sa ma spytala Emma. Prikyvla som zatial co som napustala vazu vodou. Ponorila som konce ruzi do vody a este chvilu som sa kochala ich krasou. „Ale ale nas Louis bol pozriet moju sestricku?“ spytal sa Adam, ked vosiel do kuchyne a stuchol ma do rebier. Len som sa neho zmurkla a stuchnutie som mu vratila aj s urokmi. Dokonca az tak, ze sa musel pridrziavat na mieste pri rebrach. Zasmiala som sa na nom a vysla som hore na poschodie. Zapla som si notebook a odpisovala som vsetkym ludom, ktori mi na facebooku popriali k narodeninam. Medzi nimi bolo plno mojich kamaratok, ale ked som uvidela meno Lukas a jeho prianie na mojej casovej osi moje srdce spravilo par kotulov vzad. „Ninka, prajem ti len to najlepsie k tvojim 17. Narodeninam, aby si bola zdrava, stastna a stale vysmiata. Stale ta mam rad aj po tom vsetkom.“ Musi byt taky mily, dokelu?! Zasepkala som si pre seba a zapla som Skype. Hned ako som sa prihlasila mi zablikala ikonka prichadzajuceho volania od maminy. Pogratulovala mi k narodeninam a povedala mi, ze si moje narodeniny patricne oslavime, ked pridem. Rozpravali sme sa spolu skoro 4 hodiny. Potom som si uvedomila, ze musim ist chystat oslavu tak som jej cez webcameru poslala vzdusny bozk a zaklapla som notebook. Obliekla som si cierne leginy a lanovu bielu kosielku a zbehla som dolu schodmi. Emma s ockom isli do prace a potom ostanu spat v moteli, v meste La Baule-Escoublac. Takze mame volny dom na moju oslavu. „Adam, ides so mnou nakupit?“ spytala som sa brata, ktory sa vyvaloval na kozenom gauci. Suhlasne zahmkal a o chvilu sme uz frcali na ockovom aute do supermarketu. Motali sme sa po obchode asi hodinu a nahadzali sme do kosika vsetky blbosti, ktore sme nasli. „To bude ucet,“ zasmiala som sa pri pohlade na kopu tovaru, ktore sme ukladali na pokladnicny pas. Zaplatili sme sa a uhanali sme domov pripravit vsetko na oslavu. Z nasej malej zahrady sme raz dva spravili miesto na poriadnu party. Doniesli sme von stoly a ja som tam poukladala slane cipsy, flase malinoviek, pohare a tanieriky. Adam vytiahol z garaze ockov gril a zacal piect maso, zatial kym som zapajala repraky, a skusala hudbu. Ked sa zacalo stmievat pomaly zacali prichadzat ludia. Sophie s Davidom prisli ako prvi a zagratulovali mi. Hned po nich prisiel Christian s Victorom s dvomi neznamymi chlapcami. Potom dorazila Vivien a Mishell s dalsimi tromi kamaratkami. Pustili sme hudbu a zacali sme sa zabavat. Po polhodine prisli Adamovi kamarati, niektori s frajerkami niektori bez. Hudba sa ozyvala po celej ulici a ja som tancovala so Sophie a s dalsimi dievcatami. Potom nam Adam pustil sladak, tak sme sa vsetci poparikovali a vlnili sme sa do jemnej melodie. Po par minutach sme sa vsetci povymienali a ja som sa ocitla v naruci nejakeho neznameho chlapca s ruzovym trickom, ciernymi dzinsami a prenikavymi zelenymi ocami. Ked pesnicka skoncila Adam zas pustil rad tanecnych piesni. Ja som si isla sadnut ku stolu, kde sa zabavali Christian, Victor a dalsi chalani. „Co pijes, kraska?“ dotieravo sa ma spyta jeden z nich. „Povedz ty,“ zmurkla som na neho a on mi nalial vodku do stamperlika a k tomu polozil pohar s colou. Vypila som to na ex, a az ma striaslo. Chalani sa zacali pochechtavat a ja som sa len pousmiala a isla som hladat Louisa. Nikde som ho nevidela a zmocnil sa ma pocit neistoty. Cestou do domu som videla Adama ako sa bozkava s nejakym dievcatom, ktore malo cervene vlasy a tetovania na chrbte. Nezaoberala som sa tym a vosla som do domu. V kuchyni som nasla stat Louisa s nejakym dievcatom. Moja nalada prudko klesla. „Ech... Nina, toto je moja kamaratka Adrianna,“ zazmatkoval Louis, ked ma zbadal. Zazmurkala som do sera a videla som tam stat blondinu vo vyzyvavych satach a s falosnym usmevom na tvari. Neisto som prikrocila k nej a podala som jej ruku. „Tak ty si ta Slovenka, s ktorou randi moj uzasny kamarat?“ s ironickym smiechom v hlase sa spytala. Vtedy do mna voslo 10 000 voltov, ale nedala som to najavo. Mlcky som sa obratila a vysla som opat na zahradu, nevsimajuc si Louisove smutne pohlady. Predrala som sa medzi tancujucu hrbu ludi a sadla som si k partii Christiana a Victora. „Ale, ktoze si k nam prisadol?“ s usmevom na tvari sa opytal ten neznamy chlapec, ktory mi predtym nalial. „Ja som Nina, ale tvoje meno si mi stale nepovedal,“ zmurkla som a zadivala som sa mu hlboko do oci. Az teraz som si uvedomila, aku ma peknu tvar. Mal hlboke oci a krasne jamky, ked sa usmial. „Ja som Denis, lamac zenskych srdc,“ s okuzlujucim usmevom mi povedal. Zacala som sa smiat spolocne s ostatnymi, ktori sedeli pri stole. V tom hluku som zapocula, ako zacala hrat pesnicka Hero od spevaka Enrique Iglesias. Denis sa chytil rukou za srdce zahladel sa mi do oci a zacal spievat lamavou anglictinou prve slova z pesnicky. „Would you dance, if I asked you to dance? /Tancovala by si, keby som ta o to poziadal?/“ Ja som sa zacala smiat, ale prikyvla som. On sa postavil zo stolicky a vybrali sme sa na parket. Poobzerala som sa po dvore ale Louisa som stale nevidela. Vtom ma Denis chytil okolo pasa a zacali sme sa jemne pohupovat. Ked som sa mu zahladela do oci, tak som zabudla na cely svet. Viem, ze Louisa lubim, ale on je teraz s tou jeho uzasnou kamaratkou niekde, tak som na to prestala mysliet a polozila som si svoju hlavu na Denisove rameno a on mi jemne bozkaval siju. Jeho ruky isli od chrbta az nakoniec skoncili na mojom zadku a tam aj ostali. Ked skoncil tanec, odlepili sme sa od seba a trosku zmatene sme na seba pozreli. „A pusu nedostanem?“ odvazne sa spytal a pritiahol si ma k sebe. Blizil sa k mojim peram, ale ja som mu len vlepila bozk na lice a utekala prec. Vtom som narazila do Louisa. „Dobre sa ti s nim tancovalo?!“ nahnevane sa ma spytal a rozhodil rukami. „Predstav si, ze dobre! Preco ty netancujes s tou tvojou uzasnou kamaratkou?!“ vykrikla som na neho a utekala som prec. „Nina, pockaj!“ zakrical za mnou, no ja som uz utekala prec. „Daj mi pokoj!“ skrikla som a ani som sa za nim neobzrela. Isla som za ockov dom, aby ma nikto nevidel a sadla som si na kamenny murik a po mojom lici sa mi skotulala horuca slza. Vtom som pocula za sebou kroky. „Vravela som ti, aby si mi dal pokoj!“ vykrikla som a rychlo som si chrbtom ruky utrela slzu. „Nemala by si byt na oslave, zlaticko?“ zrazu som zapocula slovencinu. Otocila som sa a stal tam ten, ktoreho som najmenej cakala. „Lukas... Co... Co tu robis?!“ nechapavo som sa ho spytala. „Prisiel som ti zagratulovat k narodeninam, no na party som ta nenasiel. Tak som ta isiel hladat,“ hladiac do zeme vysvetloval. Mlcky som pristupila k nemu a objala som ho. Tvaril sa trochu prekvapene, no potom aj on ovinul svoje ruky okolo mna a ja som sa mu rozplakala v naruci. „Neplac prosim,“ zakvilil mi do ucha. Po chvili som sa od neho odtiahla a pozrela som sa mu do jeho tak krasnej tvare. „Prepac,“ zasepkala som. On ma pohladil po lici a jednym prstom mi utrel zatulanu slzu na mojej mokrej tvari. Potom sa priblizil ku mne a hladel mi do oci a potom zabludil k mojim peram. Jemne som privrela oci a potom som citila ako sa jeho sladke pery dotykaju tych mojich. Bolo to az prilis pekne. Potom ma chytil za ruku a viedol ma naspat na party. Ostatni sa zabavali, tancovali do rytmu hudby no ja som mala chut utiect spolocne s Lukasom prec do rodnej zeme a nikdy sa sem nevratit. Vtom som zahliadla ako vsetci nadsene stali v kruhu a tlieskali. Naznacila som Lukasovi stisnutim ruky nech zastane. Podisla som blizsie a videla som nejaku blondinu tancovat spolu s Louisom. Vtom mi zaplo a spomenula som si na tu jeho kamaratku, ktora s nim stala v kuchyni. Tocila sa okolo neho, dotykala sa ho a on sa usmieval. Potom sa pred nim zohla a zavrtela zadkom. Vtedy som mala dost a utekala som prec zo zahrady na ulicu. Ked si to Lukas vsimol, utekal za mnou. „Ninka neboj sa bude dobre. On si ta nezasluzi,“ snazil sa ma upokojit. Ja som len zrychlene dychala a pozerala som pred seba ako zhypnotizovana. Vzala som Lukasa za ruku a zamierila som prec od nasho domu. Mlcky sme kracali po nocnej ulici, kde nebolo pocut nic len tiche dunenie hudby z nasej zahrady. „Uz ho nikdy nechcem vidiet. Zajtra idem spat na Slovensko a chcem co najrychlejsie zabudnut co sa medzi nami stalo,“ monotonne som povedala a Lukas mlcal. Len mi silnejsie stisol ruku a perifernym videnim som zachytila jeho polousmev. Presli sme skoro cely Pornichet a zacali sme sa rozpravat o Slovensku, o nasich zazitkoch, o skole, o buducnosti. A bolo mi s nim dobre. Smiali sme sa spolu ako za starych cias. Pretoze iba on mi rozumel v tolkych veciach. On ma pochopil. On ma podrzal ma v tazkych chvilach. Po asi 2 hodinach prechadzania sme sa vratili nazad k nasmu domu. Hudba uz utichla a na dvore som zbadala uz len Adama s nejakym dievcatom. „A ty si kde bola?“ skrikol na mna, hned ako ma uvidel. „Teba do toho nic, bracek,“ ironicky som na neho zmurkla a objatim som sa rozlucila s Lukasom. „Dakujem,“ zasepkala som a usmiala som sa. „Nebud drza malicka. Inak hladal ta ten tvoj nabijac,“ zamrmlal a isiel odprevadit tu cervenovlasku s tetovaniami. Len som mykla plecom a isla som upratovat neporiadok, ktory tam nechali hostia. Ked som to dokoncila, tak uz zacalo svitat. Unavena som vosla do izby a hodila som sa do postele. Ako som polozila hlavu na vankus, v tom momente som zaspala. Navrat domov So zrychlenym dychanim som sa prebudila na vyzvananie telefonu. Mala som nadherny sen. Bol tam Lukas, bol tam Louis a vsetko bolo tak krasne. Ty si ale hlupa Nina! Zahresila som v mojej mysli a konecne som sa pozrela na predmet, ktory ma vytrhol so spanku. Stiahlo mi zaludok. Na displeji blikalo meno Louis. Rozhodla som sa, ze to nezdvihnem. Nezasluzi si moju pozornost, hlupak jeden. Hrdo som vstala z postele a zamierila som do kupelne. Dala som si rannu sprchu a potom som si vycistila zuby. Po svojom tele som rozotrela vanilkove telove mlieko. Citila som sa sviezo. Zamierila som do izby a vzala som si na seba riflove sortky a cervenu koselu, ktoru mi kupila Emma. Vlasy som si dala do konskeho chvosta a bola som pripravena pobalit si vsetky moje veci. Vytiahla som kufor, ktory lezal pod postelou a lezerne som hadzala donho vsetky moje veci. „Dobre ranko, zlatko,“ zapocula som za sebou ockov mily hlas. „Ahoj oci,“ vyskocila som z koberca na ktorom som sedela a venovala som mu bozk na lice. „Bude mi za tebou smutno,“ nestastne vzdychol. „Viem, ze som sa ti velmi nevenoval, kvoli praci, ale dufam , ze sa ti tu aspon trochu pacilo,“ dodal. Usmiala som sa. „Ale oci netrap sa, proste mas taku pracu, ty za to nemozes. Ale ja sa nestazujem, bolo tu skvele,“ zmurkla som sa vybrala som sa znovu balit. Ocko sa usmial a odisiel z izby. „Na stole su ranajky, ak budes hladna,“ zakrical mi este zo schodov. Po polhodine trapenia z balenim a zavretim kufru, kedze bol taky napraskany, som sa vybrala do kuchyne. Sedela tam Emma a citala si nejaky modny casopis. Pramienok vlasov jej padal do tvare a jej oci ziarili. Bola velmi mily clovek. Zozaciatku som ju velmi nemala rada, ale postupom casu ako som vyrastla som pochopila, ze nie je zly clovek. „Ahoj Emma,“ pozdravila som ju a isla som si urobit kavu. „Spravim aj tebe?,“ spytala som sa, kym som naberala vodu do kanvice. „ Poprosim jedno presso, bez cukru,“ zmurkla na mna a dalej sa venovala citaniu toho modneho casopisu. Podala som jej kavu a vysla som na dvor na verandu. Sadla som si na lavicku a pochlipkavala som z kavy. Bol to krasny mesiac. Zamyslela som sa. Zazila som lasku, sklamanie, spoznala som novych ludi, mam plno zazitkov. Ale neviem co bude z Louisom. Lubim ho velmi. Ale nieco citim este k Lukasovi. Tieto pubertalne problemy by som najradsej nemala. Vratila by som sa do cias maleho dievcatka, kedy ma nezaujimali chlapci, ale iba to, ze akej farby cukrik si dnes dam. Pousmiala som sa. Z mojich myslienkovych pochodov ma vytrhol rozospaty Adam, ktory sa pomalicky teperil ku mne so salkou kavy v ruke. Bez slov si prisadol a zapalil si cigaretu. „Mozem aj ja?“ spytala som sa. Zobral balik do ruky a natocil ho ku mne. „Zase mas depku, sestricka?“ spytal sa, ale nehladel mi do oci. „Trochu,“ povedala som a vyfukla som dym. „Na ktoreho mam zobrat vzduchovku? Ten z Blavy ci ten odtialto?“ necakane sa spytal. Ja som sa len usmiala a venovala som mu jeden stuchanec do rebier. „Tentoraz v tom nie je ziadny chlapec,“ zazmurkala som a potiahla som si. Zvrastil obocie. „Bude mi to tu chybat trochu, predsa len mala som tu pekne zazitky,“ vysvetlila som. On len jemne prikyvol. „Mne tu nebude chybat nic. Ja som si tu uzil letne romaniky a to mi staci,“ potmehudsky sa zasmial. Ja som len zavrtela hlavou a mlcky som sledovala sive oblaciky dymu, ktore unikali do neznama, no vsak po chvili splynuli s okolitym vzduchom. „Nina!“ zacula som vykrik, ked som sa prave chystala dnu. Zaostrila som na branu a videla som tam stat Sophie, Davida, Christiana a Victora. Usmiala som sa a rozbehla som sa k brane. „A co vy tu?“ prekvapene som sa ich spytala. „Prisli sme sa rozlucit,“ zachripnuto povedal Christian. „Pod s nami do restauracie,“ zmurkla Sophie a odhalila rad svojich bielych zubov. Kyvla som im nech ma pockaju, zatial co som utekala spat do domu. Obula som si moje hnede sandaliky a zhrabla som kabelku. „Idem sa rozlucit s kamaratmi,“ zakricala som ockovi a Emme do kuchyne a uz som upalovala von. Vsetkych som privitala objatim a vykrocili sme spolocne smerom k nasej oblubenej restauracie Les Voiles Rouges. Rozpravali sme sa, smiali sa ako pred mesiacom, ked sme sa prvy krat zoznamili. „A kde mas Louisa?“ spytal sa David po pri tom ako ho Sophie jemne bozkavala na lice. Lahostajne som mykla plecom a radsej som kyvla na unudenu casnicku, nech sem pride. Objednali sme si studene drinky a zase sme sa smiali a planovali uz co budeme robit buduce leto, ked zas pridem. „Inak Nina, mame pre teba nieco,“ nahlas vykrikol Christian. Ja som spozornela na Sophie, ktora vyberala zo svojej kabelky malu tasticku. „Nech sa paci,“ podala mi ju a ja som prekvapene otvarala tasticku. Ked som uvidela co v nej je, na tvari sa mi pohraval siroky usmev. Bol to maly cerveno-hnedy ramik s nasou spolocnou fotkou so stanovacky. „To ste nemuseli,“ zacervenala som sa a na vsetkych som pozrela stastnym pohladom. „Ale museli,“ ozval sa Victor. „Dakujem Vam, ste zlaticka,“ pozrela som sa na nich a vsetkych som ich vyobjimala. „Budes nam chybat, krpec,“ povedal Christian a pohladil ma po chrbte. Ked sme vypili drinky, zobrali sme sa a zastali sme pred restauraciou. Silno som objala Sophie, ktorej sa v oku zaleskla mala slza. „Prestan, lebo budem aj ja plakat,“ zasmiala som sa, ale naozaj mi bolo do placu. Potom som objala Victora a venovala som mu bozk na lice. Davida som tiez silno objala a popriala som mu vela stastia so Sophie, nech im to dlho vydrzi. „Najlepsie na koniec?“ usmial sa Christian a roztiahol ruky. Objimali sme sa a potom som mu venovala maly kamaratsky bozk na pery. „Ale Nina, prestan, lebo sa do teba zamilujem,“ zavtipkoval. „Ahojte,“ zakyvala som im a vybrala som sa domov. Kracala som si pornichetskymi ulickami a pozerala som na kazde miesto na ktorom mi ostala spomienka na Louisa. Spominala som na nase bozky, objatia a na to, ako som sa pomaly do neho zalubila. Ale co teda citim k Lukasovi? Lasku? Alebo len kamaratstvo? Moje blaznive myslienkove pochody prerusil chlapec, ktory prave kracal oproti. Zdalo sa mi to, alebo to je Louis?! Nie, nesmiem ho vidiet! Potom sa mi odtialto uz naozaj nebude chciet odist. Zabocila som za roh a ostala som tam a v tichosti dufala, ze si ma nevsimne. Zadrziavala som dych, no moje srdce bilo ako zvon. Az som sa bala, ze bude pocut aj to. Pocula som prichadzajuce kroky. Nie, prosim! V duchu som prosila a tuho som zatala paste. „Ty sa predo mnou schovavas?“ usmial sa na mna, no v ociach mal akysi smutok. „Ehm... Nie... Nie... Len..,“ zakoktala som. „Chcel som sa s tebou rozlucit, ale doma som ta nenasiel,“ trochu sklesnuto vysvetloval, pri com hladel do zeme. „Bola som v restauracii so Sophie, Davidom, Victorom a Christianom,“ chladne som sa mu pozrela do oci. Chystal sa vykrocit ku mne a objat ma, vsak ja som ho odstrcila. Jemu sa v ociach zracilo sklamanie. Sama som neverila tomu, co som spravila. Bola som rozhodnuta, ze odidem bez rozlucky a tak som vykrocila inym smerom ako stal on. Vtom ma surovo chytil za ruku. „Nina, co sa to s tebou dopekla stalo?!“ skrikol po mne. „Pust ma! Bez si za tou tvojou kamaratkou! Ona ta potrebuje viac ako ja,“ splechla som mu do tvare a vytrhla som si ruku z jeho zovretia. On sa za mnou rozbehol a surovo ma oprel o stenu obchodu. Chcela som kricat, ale moje usta zapchal svojimi surovymi bozkami. V zilach mi prudil adrenalin a svoj dych som nevedela zastavit. Louis ma bozkaval uz jemnejsie, az som citila na perach nieco slane. Ja neverim, jemu naozaj z oka vypadla slza! Pomaly som sa od neho odtiahla. On sa otocil chrbtom ku mne a utrel si zatulanu slzu. Vtedy som bola taka rozneznena, ze som nevedela zastavit moje zblaznene hormony, tak som ho objala zozadu a vdychovala som do pluc jeho vonu. On sa prekvapene otocil a teraz ma objal aj on. Ostali sme tam mlcky stat a len sme vnimali teplo toho druheho a nevnimali sme okolity svet. V tom mi vsak zazvonil telefon. Otec na mna skrikol, ze uz musime ist na letisko, inak to nestihnem. Zahmkala som a zlozila. „Uz musis ist?“ spytal sa. Prikyvla som a este som ho objala. Potom som mu zakyvala a so zmiesanymi pocitmi som odchadzala domov. Nevedela som sa na nic sustredit. Ked som uz sedela v lietadle, zalozila som si sluchatka. Pustila som si smutnu pesnicku a pozerala som von oknom. Myslela som na to, aky to bol krasny mesiac. V hlave sa mi prehravali vsetky momenty so Sophie a s chalanmi a s Louisom. Zahladela som sa na biele chumace oblakov, ktore sa jemne pohybovali okolo nas. Preco laska tak boli? Dala som si v duchu otazku, na ktoru som zial nedostala ziadnu odpoved. A co bude s Lukasom? Moje myslienkove pochody boli na zblaznenie. Kladla som si otazky a rozmyslala nad tym, ake to teraz bude. Este nikdy sa mi tak tazko nedochadzalo z Pornichetu ako teraz. Nikdy som tam nezazila take uzasne chvile. Vzdy to bolo pre mna len nudne mestecko, do ktoreho musim ist za ockom, ktory sa mi aj tak nevenuje, kvoli praci. Tento rok to bolo ine. Ja som sa prvy krat zamilovala. Mozno ma to prejde a mozno ani nie. Nechat to na osud, bude asi najlepsie rozhodnutie. Ked som vystupila z lietadla, tahala som svoj kufor za sebou a pohladom som hladala mamu s Miskou. Po chvili som ich zbadala. Miska sa ku mne rozbehla a zacali sme obidve pistat. Ked sme sa po chvili od seba odtrhli, mamine som vlepila vrucny bozk na lice a silno som ju vyobjimala. „No ako bolo?“ spytali sa ma jednohlasne, popri tom, ako sme kracali k nasmu autu. V hlave sa mi vytvorilo vela neskutocnych zazitkov. „Fajn,“ stroho som odpovedala. Na nic ine som sa totiz nezmohla. Moje myslienkove pochody boli unavujuce a neviem ani vyjadrit ako velmi sa tam chcem vratit. „A ty ako?“ spytala som sa Misky a nahodila som falosny usmev. „Musim ti tolko toho povedat,“ zasepkala Miska, zatial co nam mamina bola kupit ladovu kavu. „Ver tomu, ze aj ja,“ zmurkla som na nu. Miska isla domov a my s maminou sme sa tiez vybrali na bratislavske sidlisko. Sledovala som okolity svet a mala som pocit, ako keby som tu nebola roky. V aute som zacala mamine rozpravat zazitky, ktore som jej nestihla povedat cez Skype. Smiali sme sa spolu a pustali sme si slovenske pesnicky. Aspon nachvilu som sa odreagovala. Ked som konecne vosla do mojej izby, lahla som si na postel a mlcky som sa obzerala okolo seba. Po chvili som si zacala vybalovat kufor. Hned ako prve som vybalila nasu spolocnu fotku a polozila som si ju na konferencny stolik. Zadivala som sa na nu a usmievala som sa. Po chvili som si vsimla, ze mam v kufri nieco naviac. Bola to modra chlapcenska mikina. V hlave sa mi okamzite vynorila spomienka na prvy vecer, ked som spoznala Louisa. Dal mi svoju mikinu, pretoze mi bola zima. Prilozila som si ju k tvari a vdychovala som jej vonu. Chcelo sa mi plakat. Zrazu mi zacal zvonit telefon. Asi mikrosekundu som si myslela, ze to vola Louis a potom som si uvedomila, ze on moje slovenske cislo nema. „Ahoj Ninka, ideme von?“ pocula som Miskin hlas. „Jasne mozeme,“ „Tak o siestej pri Avione, dobre?“ „Moze byt, pa,“ zlozila som. Pre zmenu som tento krat zapla notebook a pozrela Facebook. 2 nove spravy. „Ahoj laska, chybas mi velmi. Neviem ako to dalej zvladnem bez teba. Je to tazke, ked ta uz nemam vo svojej naruci. Si tak neskutocne daleko a mne to trha srdce. Milujem ta,“ Na tvari mi vykuzlil usmev, ale zaroven aj smutok. Od Louisa. „Uz som aj ja na Slovensku. Odisiel som tesne pred tebou. Bude teraz nieco medzi nami? Ninka, lubim ta a chcem spat teba a tvoje krasne pery. Bolo to naozaj pekne v tom Pornichete,“ Toto ma dostalo, ale zaroven aj potesilo v hlbke mojho srdca. Tato bola od Lukasa. Nevedela som absolutne co mam robit. Zapla som si pesnicku a povedala som si, ze nejdem mat ziadne depresie, ale idem si uzit dalsi mesiac prazdnin. Obliekla som si lanove saty, obula som si cierne balerinky a vykrocila som do mesta, smerom k Avionu, kde sme sa mali stretnut s Miskou. Vonku bolo velmi teplo, aj napriek tomu, ze uz bolo pred vecerom. Na ulici sa po mne pozrel nejaky neznamy chlap a zazmurkal. Prehodila som vlasmi a dalej som si ho nevsimala. Oproti mne som zbadala Misku, ktora ku mne kracala rychlym krokom. Pozdravili sme sa objatim a vykrocili sme smerom ku centru. Ihned som jej zreferovala ake spravy som dostala od Louisa a od Lukasa. „Ty si taka trubka mojka. Ja by som kaslala na Lukasa a radsej sa venovala tomu chutnemu Francuzovi. „ Mierne som do nej drgla a zasmiala som sa. „Myslis? Ale Louisa neuvidim rok. Nemala by som zabudnut?“ tento krat som nahodila vazny vyraz a zahladela som sa Miske do oci. „Nie. Mozno je ten pravy,“ zazmurkala a jemne sa pousmiala. Nahlas som si vzdychla a uz sme sa zacali rozpravat o novej sukni, ktoru sme zahliadli vo vyklade ktorehosi obchodu. Ako dni plynuli, nic sa nezmenilo. Chodila som s Miskou na nejake disky v nasom meste, obcas sme zasli na kupalisko obzerat chlapcov, ale stale mi chybal leto vo Francuzsku. Plaze posiate milionmi drobnych kamienkov, jemne vlnky, ktore oblizovali piesok na pobrezi, pristav obkoleseny nadhernymi jachtami ale aj malymi rybarskymi lodkami. Ale hlavne to bol Louis, kvoli ktoremu by som sa tam chcela vratit. Jeho ruky, ktore v sebe skryvali tolko nehy. Jeho pery, ktorych som sa nevedela nabazit. Jeho vlasy, ktorych vona ma dostavala do kolien. A nakoniec jeho kakaove oci, ktore boli tie najuprimnejsie zo vsetkych. Dost. Mala by som sa pozbierat a ist dalej. Uvidim ho az o rok. Lukas sa odvtedy neozval, zapocula som od Nikoly z nasej skoly, ze si nasiel priatelku. Bolo to vsetko tak zlozite. Vsak v posledny den prazdnin sa stalo nieco na co nikdy nezabudnem. „Mami, niekto zvoni pri dverach,“ zakricala som na mamu z mojej izby. „Tak chod otvorit, ja nemam cas,“ odvrkla mi. S povzdychom som vstala a vykrocila som do nasej predsiene. Otvorila som dvere a tam nikto nestal. Zarazila som sa. Vtom som vsak zbadala lezat na nasej rohozke kyticu cervenych ruzi. Potichu som zhikla. Jemne som ich zdvihla zo zeme a snazila som sa v nich najst nejaky odkaz. Na malom bielom papieriku stalo: Je te aime. (Milujem ta) Nevedela som z neho spustit oci, premietalo sa mi hlavou plno myslienok spojenych s Louisom. To vsak nemohol byt on. Ked som uz chcela zavriet dvere, vtom z rohu vysiel on. Ostala som zarazena a nemala som slov. Nevedela som ci mam plakat alebo sa smiat. Koktavo som vydala zo seba len Loui.. a on sa mi vrhol do narucia. Myslela som, ze je to len sen, ktory snivam. Citila som to zname objatie, citila som tu vonu, vedela som, ze takyto realny sen nemoze jestvovat. „Co tu robis?“ to bolo prve, co zo mna vyslo pri pohlade na jeho nezbedny usmev. „Nevydrzal som bez teba,“ zasepkal francuzstinou. „Kto to je?“ zrazu sa ozvala mama za mojim chrbtom. „Mami to je Louis. Prisiel z Pornichetu,“ zahabkala som. Na chvilu sa zatvarila prekvapene, no potom sa jej na perach zjavil usmev. „Pozvi ho dalej,“ otvorila dvere a rukou naznacila aby sme vosli. Chytila som ho za ruku a vtiahla som ho dnu. „Mate to tu krasne, krasna pani,“ zasevelil po francuzsky smerovane mojej mame. Ked som jej to prelozila, tak sa pousmiala a pohladila ho po vlasoch. „Nina, idem dnes k Lucii z roboty, pridem neskoro vecer,“ zazmurkala na mna. „Dakujem,“ hodila som sa jej okolo krku a vybozkavala som ju na licka. Spolocne sme ju odprevadili k dveram a po jej odchode ma uz Louis nechcel pustit z jeho zovretia. Nepotrebovala som pri nom slova, stacilo mi, ze som ho mala pri sebe. Bol to ako splneny sen. Pri nom som pochopila, co je to zmysel zivota. Lezali sme vedla seba na posteli a drzali sme sa za ruky. Bolo to naozaj OSUDOVE STRETNUTIE.