Polovica z polovice Maria Novakova Autor Vydavatel Licencia Vydanie GKBN Maria Novakova Greenie kniznica CC-BY-NC-ND Prve (2014) 010001 Teraz, alebo nikdy! Poculi ste to niekedy v niektorom filme? Ziadny stred, len dve protichodne cesty, ktore nepoznaju kompromis. Nieco sa musi udiat, treba rychlo zvolit moznost A alebo B. Je laska ina? Len skuste niekoho milovat len tak z polovice. 50%. Alebo rovno polovica z polovice. Matematicky vyratatelne a v oblasti vztahov casto zaokruhlene – smerom nadol. Polovica z polovice je basnicka zbierka, ktorou sa chce Maria Novakova vyjadrit k vsetkym tym laskam na oko. Ako keby na oklamanie supera. Milovat a pri tom nemilovat je ako dychat a zaroven nedychat. Clovek zomrie, prestane byt clovekom. Ale co zivotny partner? Najde pri hladani rovnovahy stastnu buducnost s niekym inym, alebo bude bojovat so samotou? Alebo si so samotou dohodne dlhodobe primerie? Obsah Polovica z polovice 1 Mama mi zakazala 3 Pololaska 4 Polovica z polovice 5 Vietor hladka tvoje telo 6 Citim sa ako na spovedi 7 Nedaleko od Trencina 8 Laska je retro! 9 Jin a Jang 10 Este stale dieta 11 Odist od problemov 12 Co ta tazi, dievca krasne? 13 Najskor iba na lice 14 Preria 15 Priepast 16 Mama mi zakazala "Mama mi zakazala telku," tvrdi nestastna Jula, chcu z nej dievcinu velku, nie taku co sa gula. "Mna nechce pustit na futbal, ale mna skola vobec nebavi, koniec ucenia by som bral, raz sa to iste podari." "Nemozem si kupit sladkosti, su to vsak moje zuby, beriem aj vapnik na kosti, chape kto nie je celkom blby." "Rada by som isla na chatu, ale mama ma nepusti, vraj nespravim ani desiatu, nemozem nikde priviest hosti." "O svojej mame nic nepoviem," povie posledne dievca bezhlasne, "bola krasna, to z fotiek viem, nic nechcela, kym odisla predcasne." Pololaska Pololaska v polotieni, z polovice spoznana, plavovlaska na prameni, do kelu zabiakom poslana. Malo lasky v prvej sekunde, tesne mimo pristroje, nedostatocne zmurknutie, zlozite zivotne postoje. Potom prisiel iny hrdina, uz nebol taky zeleny, dodnes na neho spomina, vsak bol nou zmeneny. Od A po Z celkom iny, ked mu verit odmietla, nemal na tom ziadnej viny, len ho nespravna stretla. Nepozrela sa do zrkadla, zaliateho slanymi slzami, zo skusky zivota prepadla, milovat vedela iba slovami. Polovica z polovice Posudzujes dve polovice, podla krasy a vsetkeho, tak ako tvar nema jedno lice, nechce byt mila bez mileho. Ty si najdes inu milu, premenis na svoju polovicku, pockas na tu spravnu chvilu, tuzis po kraske v mokrom tricku? Polovica z polovice, stvrtinove pohorsenie, maly pozdrav na lice, to povazuj za skoncene. Ak nevidis obidve stranky cloveka, ani na dialku vystretej ruky, bude vzdialenost medzi vami daleka, lasku zozeru naramne muky. Lubis naozaj ci z polovice? Z polovice neodpustim, z romaniku neupravene skice, nebudem tvojim zajkom pokusnym. Vietor hladka tvoje telo "Vietor hladka tvoje telo, a ty ako krizovatka, dolava doprava a smelo, skryvas sa ako kozliatka." Chlapec vola od hlavnej brany, jeho tuzba nie je zlozita, dotknut sa a dostat do hlavy, ci uz bude triezva alebo opita. Priblizit sa a ukazat lica, pre facku alebo pobozkanie, ci je prva alebo tisica, prave od nej si nezela nie. Vietor ustal po zavreti okna, vyhrala boj s prievanom v byte, sama seba vsak nepozna, za stenou slusnosti vsetko skryte. Rada by pozvala dalej, samotu zaliala vo dvojici, ostava jej vsak byt samej, alebo poslednej v trojici. Citim sa ako na spovedi Nedobrovolne na spovedi, vysvetlit detaily bluznenia, vsetko co v pribehu nesedi, o mne a chlapcovi bez mena. Neprezradim ani hlasku, chcem zit trochu slobodne, krutenie hlavou na otazku, co to bolo na balkone. Zakyvala som a co je? To som hriesna klamarka? Nikomu som neukradla more, vsak sama som len mlaka. Na spovedi teraz sedim, pocuvam rady do zivota, stavam sa nestastim bledym, ja a dvojclenna porota. Urobit ulohy a ist spat, lieky brat a vodu pit, zakaz lasku vyhladat, cervenym je "Zakaz zit!" Nedaleko od Trencina Nedaleko od Trencina, nie su vsetky Katky krasne, ta co bola uz spomina, je nametom tejto basne. Neviem ani cele meno, ani vahu netipujem, poznam iba jej bremeno, dotyk ruk jej poskytnem. Nemusi byt krasne telo, stale moze byt krasny duch, z trojice i sam a smelo, srdcom zahreje letny vzduch. Teraz hlada svoju mamu, bez priatelov a pristrojov, sama ma ale nadej malu, velky sen na malo slov. Srdcom najde suradnice, plus minus cely vesmir, mam ta rada a bozk na lice, jej prianie nikto nezmenil. Laska je retro! Retro su dotyky, aj vsetky bozky, zbytocne su jazyky, je jedno kto s kym. Mame uz inu dobu, ako vravia starsi, ako zemiaky nas skrobu, co hamburger, das si? Nevieme co milujeme, lebo nevieme milovat, stale len opakujeme, ako vraj ideme skonat. Krajsie ako ruky milej, su fotky ruk hereciek, keby len ruky, prilej! Uz vidime cerveny kobercek. Na nom laska celkom mala, nikto ju nepolieva uz roky, zmenila sa a starosti nabrala, za nami pocut tiche kroky... Jin a Jang Budem tvoj Jin, ty moj Jang, potichu snim, o hlbke jam. Budem ta malicka, ty moj velky obor, mavanie bieleho tricka, aby si sa ku mne zohol. Nebudes sam v laske, budu pri tebe moje stopy, tak male a kratke, ked sa na nich sneh topi. Ty si moj priatel i protipol, opacna cast skladacky, vylozene nohy na stol, kym ja pracujem na hracky. Dcerka sa opyta, co je to Jing a Jang, na prstoch spocitam, to sme my, ob-traja! Este stale dieta S malickym plysakom, akurat do dlane, rozmysla nad pravom, byt ci nebyt po mame. Rovnake starosti, v celkom inej dobe, pre trochu presnosti, nevie komu to povie. Najlepsej kamaratke? Ta je celkom neskusena, aj ked kvoli oplatke, prestane byt zena. Rodicom? To urcite! Zabiju dva zivoty, vsak mala vypite, nepripravena... na nehody. Az bude dospela, uz v dalsiu sobotu, doda jej nieco elan, zit pre tu novotu? Odist od problemov Odist od problemov, vytiahnut kotvy, ujst pred tazkou temou, s vykrikom do tmy. Na vsetko zabudnut, strhnut vsetky nalepky, pred vsetkymi uhnut, zavriet sa do klietky. Spominat na mladost, ktora tu nebola, nepriniesla radost, bola len potvora. Ked bol clovek maly, a chcel byt velky, kazdy dovod bol pravy, na zbabele spomienky. Utec ak to dokazes, budes na svete prvy, zit za murom si prikazes, nikdy sa nedotknes duhy. Co ta tazi, dievca krasne? "Co ta tazi, dievca krasne? Vsak je cely svet nadherny!" Pyta sa ten co cita basne, v starom vytahanom svetri. Dievca ticho odpoveda, menuje mu cely den, co tazi a preco je bleda, skutocnost ale i vnem. Pan sa pozrie neveriacky, tolko zla v niecom malickom, z odpovedi ma nove vrasky, podide blizsie s vozickom. "Preco places ked pises, o com ini ticho mlcia? A ci nevies, ze ty smies, zit inak ako v papuciach?" Dievca odislo z domu, lapalo do siete zazitky, cez burky i vacsiu pohromu, zmokli jej predstavy do nitky. Najskor iba na lice Prisiel si ked som odchadzala, nova vlna za tymi starymi, spociatku ziadna velka slava, nehral si sa s vlasmi hravymi. Zistovala som vlastne preco, vsak si na mna pozeral ockom, spoznala som o tebe iba nieco, a ty si ma odbil nakupnym blockom. Na nom kvety na vyhodenie, vraj len pre mna zlacnene, pytala som na to povolenie, tvoja pycha to nepripomenie. Dat som ti chcela srdce na dlani, ale ty si mi ruku nepodal, gesto ako facka od mamy, ktorym si mi srdce prebodal. Potom si nazbieral odvahu, dostala som najskor iba na lice, po facke aj na nohu dlahu, hrdina akych su teraz tisice. Preria Pomaly kracam preriou, bez kovbojov a indianov, boj medzi vinou a nevinou, vsetko pada jednou ranou. Ked su myslienky zblaznene, co je a co nie je hriech, stitky pri tom a onom mene, spravne je prve, no nech! Z kazdej strany tyranie, ktore mladu dusu nici, v zalostnych slovach plavanie, namiesto snov o Parizi. Uprostred velkeho nicoho, nemozem sa pytat na smer, mam mapu ale co z toho, ked so svetom nemam mier. Hranice mojho maleho sveta, uzavieraju mile sklamania, lubim ta ci ina veta, pod kamenom byt nezabrania. Priepast Kracam nad priepastou, ktora je tak hlboka, ostavam stale s tou, myslienka padla do oka. Skocit a padat sekundy, ukoncit roky bez zaciatku, zabudnut na zivot kruty, nemam to v hlave v poriadku. Pozrela by som za priatelmi, ktorych by som padom zabila, cez potoky slz v herni, neplakat som sa snazila. Padla by som naposledy, bez pokracovania na konci, len priepasti do biedy, rozhodni kto v nej skonci. Najradsej zakopat priepast, nosit zrnko za zrnieckom, caj namiesto slz na stol klast, nekracat po lade tenkom.