SLOVA PRVYCH BOHOV Prekliatie temnych elfov Prequel o stvoreni sveta Autor Vydavatel Licencia Vydanie GKBN Stanislav Hoferek Greenie kniznica CC-BY-NC-ND Druhe (2020) 001100 O knihe Prequel, origin story ci jednoducho pribeh o Herdanovi, hlavnom a najdolezitejsom nepriatelovi vsetkeho ziveho. Prekliatie temnych elfov ma svoj zaciatok, ktory sa da lahko precitat, no i tak nejde o kratku knihu vhodnu pre kohokolvek. Komplikovany pribeh Herdana, Arowe a Eraniel je v zjednodusenej forme rozdeleny na kratke kapitoly. Slova prvych bohov je kniha tak o bohoch, ako i o stvoreni sveta a prvych ras. Hlavne zameranie je vsak na postavu, ktora dokaze kombinovat krutost a absurditu v podobe, ktora sa da lahko zapamatat – ale len velmi tazko pochopit. Obsah SLOVA PRVYCH BOHOV 1 O knihe 2 1. kapitola – Vyhnanec 4 2. kapitola – Bojovnik 6 3. kapitola – Sedem deti Bojovnika 8 4. kapitola – Vzostup zla 10 5. kapitola – Prvi ludia 12 6. kapitola – Eraniel 14 7. kapitola – Lasker a Marasken 15 8. kapitola – Zrodenie temnych elfov 16 9. kapitola – Slova prvych bohov 17 1. kapitola – Vyhnanec Bol sam. Nevedel, kto je. Kym je. Nepoznal svoju ulohu, svoje poslanie, dokonca ani svoje vlastne meno. Plaval v nekonecnej temnote a nic nevidel, nic nepocul a nicomu nerozumel. Bol to prvy vladca. Prvy boh. Ten, kto bol uplne na zaciatku. Nebol to vsak niekto, kto by vedel vsetko. Skor niekto, kto nevedel nic. Tvor, ktory si uvedomoval len malo a poznal len to malo, co tvorilo jeho svet. Mal vsak este nieco. Spomienku. Spomienku na iny svet, kde boli farby. Nevedel, co znamenaju. Videl predmety, ktorych ucel nepoznal. Pocul nezname a roznorode zvuky, ktore mu vsak nehovorili vobec nic. Mal pocit, ze vsetky tieto vnemy ani nemusia byt skutocne. Musel odist. Nevedel, kto ho odohnal. Ani kde bol vlastne nechceny. V jeho svete bola jedna neznama za druhou. Poznaval temnotu a snazil sa spomenut si na miesto, ktore nepoznal. Rozhodol sa, ze nieco urobi. Nevedel co a ako, mal uplny zmatok vo vsetkom, ale pocitoval potrebu. Prve, co vytvoril, bola velka, biela gula. Obrovska gula, ktora nemala nic. Ziadny zvuk, ziadny velkolepy pribeh. Len jednoducha gula. Zobral ju do ruk a hodil ju. Ta letela obrovskym priestorom a on ju znovu chytil. Hodil ju znovu a znovu. V tom si spomenul na dalsie farby. Vytvoril cervenu gulu. Po nej aj zelenu, modru, zltu a mnohe dalsie farby. Vytvoril gule s roznymi farbami, ale rovnakymi rozmermi. Ziadna sa nelisila od ostatnych viac ako len farbou. Chytil povodnu, bielu gulu a pevne ju drzal. Dodal jej vsetko, co si pamatal. Nevedel, co bolo prave a co nie. Nemohol jej vsak dat vsetko, pretoze nepoznal skoro nic. Udalosti, ktore ho sem dostali, mu boli uplne nezname. Naraz dostal strach. Pomyslel si, ze nie je nahoda, ze sa dostal prave sem. Chcel mu niekto ublizit? Dostal ho sem nejaky osud? Vola mocnejsej bytosti? Pride niekto, kto ho znici? To nedovoli. Bude pripraveny. Vytvoril kocku. Tentokrat malicku. Tak malu, ze ju on sam takmer nevidel. Dal jej schopnost ucit sa. Pomenoval ju A. Jednoduche meno pre nieco, co zacalo ako jednoduchy utvar. Kocka sa zacala delit. Zvacsovala sa a delila, az dalsie kocky obsadili cely povrch bielej gule. Nasledne sa dalsie male kocky dostali do gule a zacali ju menit zvnutra. Vznikol prvy svet. Gula posiata farbami. Jednotlive casti zacinali vonat a vsetky tvary sa menili z jednoduchych na zlozitejsie. Vznikaju prve kamene, prva voda a vsetko nezive. Ten, kto to vsetko vytvoril, si uvedomil novu uzkost. Novy strach. Ktokolvek pride, moze znicit jeho dielo. Moze tiez znicit jeho a vysledkom by bolo nedokonale, nehotove dielo. Gule a kocky vytvorili zaklad sveta, ktory potrebuje dalsie zlepsenie. Rozhodol sa, ze urobi spravcu tohto sveta. Niekoho, kto sa bude zaujimat o tento svet a bude ho zveladovat, ked tu on nebude. Vytvoril obraz sameho seba a dal mu vsetku svoju moc. Jedine, co nepridal, je strach. On sam strach mal, ale nechcel, aby sa bal aj niekto dalsi. 2. kapitola – Bojovnik Novy svet mal teraz dvoch panov. Jeden poznal strach a jeden nie. Pre obidvoch bolo vsetko nove. Nevedeli spolu komunikovat. Nemali rovnake nazory. To, ze ich odlisoval strach, sa ukazalo ako velky rozdiel. Jeden sa bal, ze pride nieco zle. Druhy sa nicoho nebal a chcel tvorit. Dostali sa do konfliktu. Prvy si myslel, ze je na tomto svete dlhsie a tak moze vsetko lepsie ovladat. Druhy pocitil krivdu. Vytvoril prvu zbran. Jednoduchu kocku, ktora vsak nemala moznost ucit sa, ale zabijat. Novy poriadok zabil ten stary. Ten, kto nepoznal strach, spoznal smrt. Mozno ani nechcel zabit svojho stvoritela, ale nebal sa, ze by sa mu nieco stalo. Nepoznal odplatu. Svojho starsieho brata nepotreboval. Vsak vedel vsetko, co vedel on. Minimalne tak to bolo z jeho uhla pohladu. Uvedomil si, ze spoznal nieco nove. Rozhodol sa, ze nebude nic pomenovavat tak jednoducho, ako jeho starsi brat. Dal si meno Bojovnik. Prikazal vsetkym guliam a vsetkym kockam, aby ho akceptovali ako neobmedzeneho vladcu. Zmenil jednoduche objekty na zlozite, krasne a zahadne nove utvary. Z gul vytvoril hviezdy na nebi a zameral sa na tu, ktora sa vyvijala aj bez jeho pricinenia. Na nej sa neustale menil povrch. Mlaky sa menili na jazera, nasledne na moria a oceany. Po dlhom case sa tam, kde bola mlaka, objavil ocean a tam, kde bol ocean, mlaka. Vsetko malo svoj vlastny poriadok. Bojovnikovi sa vsak nechcelo cakat na dlhy, prirodzeny vyvoj. Mal svoj svet, kde mu nikto nic nediktoval a nezakazoval. Rozhodol sa, ze vytvori zive bytosti. Vytvoril prve ryby v oceanoch, prve zaby v mociaroch a obsadil pevninu roznymi druhmi zivota. Presne takymi, ako si prial on sam. Vytvoril lesy s vysokymi stromami a dive byliny, ktore sa dokazali udrzat aj medzi skalami. Dal kazdemu dokonale podmienky a svet, ktory vytvaral, bol plny zivota. Od jaskyn v podzemi po oblohu, vsade sa objavil zivot. Potom si spomenul na smrt. Na ten pocit, ked prvykrat zabil. Nariadil zivym bytostiam, aby lovili ine bytosti. Dal im vediet, co to znamena hlad a co to znamena utekat o zivot. Cely svet sa dal do pohybu. Levy sa naucili lovit a ti, co nelovili, sa ucili utekat a skryvat. Stale mu vsak nieco chybalo. Rozhodol sa, ze svet nebudu tvorit len ryby, plazy a ine zvierata. Chcel vytvorit nieco nove. Nieco, co dokaze vytvarat rozne veci. Nie nadprirodzenou silou, aku ma on sam, ale silou svojich ruk. Novemu druhu dal odhodlanie, trpezlivost a silu. Silu bojovat, ovladat inych a zaberat vsetko, co pomoze prezit. Prve inteligentne bytosti, ktore stvoril, boli bojove kmene. Neboli to ludia alebo elfovia, nechodili vzpriamene. Nevedeli komunikovat navzajom. Vedeli vsak dve veci a dokazali to vyborne. Bojovat a modlit sa. Modlili sa k velkemu Bojovnikovi a bojovali bez strachu a bez rozumu. Bojovnik vytvoril bytosti, ktore nevedeli zit, ale vedeli zabijat. Vytvoril dvesto bojovnikov a po chvili neostal nazive ani jeden. Miesto, kde ich vytvoril, sa zmenilo na pamatnik kompletnej skazy. Vytvoril nove bojove kmene a vzdy to dopadlo rovnako. Skrtili sa, brali do ruk kamene a usmrcovali sa navzajom. Zili kratko a nic sa nemenilo. Dalsia vlna dopadla rovnako. Stvoritelovi to stacilo. Ked chcel zazit nieco vzrusujuce, pridal novych bojovnikov a ti sa postarali o jeho kratke potesenie. Po dlhom case dostal novy napad. Uz nebude pridavat primitivnych bojovnikov. Vyskusa nieco nove, zlozitejsie. Tak vytvoril nove bytosti. Stale boli silne a dokazali nicit, ale dal im velky dar. Velky Bojovnik im dal rec. Naucil ich spolupracovat. Pomahat si. Doslo k vojnam, ale tentokrat nezomreli vsetci. Ti najsilnejsi z najsilnejsich vyskusali nieco uplne nove. Mier. Podali si ruky. Tuto rasu pomenoval trpaslikmi a ukazal im, ako si stavat obydlia na zemi i pod zemou. Ukazal im, ako mozu kamene nahradit prvymi nastrojmi a zbranami. Niektorym dal ine vlastnosti a sposobil, aby sa odlisni trpaslici potrebovali. Venoval svoj cas tomu, aby bola tato rasa pre neho dokonala. Vznikli muzi a zeny. Mladi a stari. Zariadil, aby mladi starli a aby starsi zomierali nielen na nasledky zraneni z bojov. Ked to vsetko urobil, pocitil unavu. Na chvilu prestal ovladat svet a len tak sa pozeral. So svojim vytvorom bol spokojny. Vdacni trpaslici mu stavali sochy a on nevytvoril choroby, aj ked to planoval. Cisto z lasky k svojim trpaslikom. Postupom veku bol velky Bojovnik coraz viac ospaly. Aj pre neho bolo vytvaranie celeho sveta narocne. Tvoril a spal. Spal a tvoril. Pocas jeho spanku nic nenapredovalo a krehke mechanizmy sa casto zrutili. Niektore druhy vyhynuli, ine obsadili celu planetu a zomierali od hladu. Tak ako jeho predchodca, aj on zacal uvazovat o pomocnikovi. Nechcel vsak dopadnut rovnako. Rozhodol sa, ze si vytvori svojich zastupcov. Svoje deti. Tie vsak budu mat len cast jeho moci. Nazval ich Avahi. Oni boli prvi bohovia. Velky Bojovnik ich vytvoril sedem a kazdy z nich dostal inu ulohu. 3. kapitola – Sedem deti Bojovnika Nedlho po tom, co sa Bojovnik zmenil z najaktivnejsej bytosti v jemu znamom vesmire na pasivneho pozorovatela, sa zacali diat zvlastne veci. Jeho sedem deti bolo rovnakych, ale postupne sa zacali menit. Kazde dieta dostalo meno. Len jedno jedine sa vsak rozhodlo, ze si ho necha. Najstarsie dieta dostalo meno Arowe. Bolo to krasne, nebeske stvorenie. Napriek tomu, ze bola najstarsia, bola vecne mlada a predstavovala dobru cast jej stvoritela. Arowe nebola nikdy pysna, nepoznala zavist a milovala zivot. Spoznavala ho a ucila sa o zivote vsetko na to, aby ho mohla lepsie udrziavat a chranit. Povazovali ju za najlepsie, najcistejsie a najuprimnejsie z deti. Druhe dieta, tiez zenskeho pohlavia, si vybralo meno Arna. Arna bola skareda, ale velmi sympaticka. Jej praca bola vzdy zaroven zabavou. Arna bola bohynou dobrej nalady, humoru a veselosti. Vzdy sa usmievala a to aj vtedy, ked jej bolo do placu. Vsimala si vsetko negativne na svete a hladala v tom nieco dobre. Na starych rytinach je zobrazovana ako nepekna pani, ktora ma v rukach teple oblecenie a horuce napoje. To preto, ze casto chodievala medzi utrapenych ludi. Ti, ktorym bola zima, od nej dostavali prave teple oblecenie, horuci napoj a samozrejme vsetko s usmevom. Tretie dieta bolo tvorive. Dostalo meno Cladia a ihned si ho zmenila na Aidalc. Vlastne vsetko s nim bolo uplne naopak. Neucilo sa spoznavat krajinu. Ucila sa, ako sa vyhnut klasickemu poznavaniu. Vsetko muselo byt podla nej. Volala vsetkych a vsetko inymi menami, ako boli pre ostatnych bezne. Hned po zrodeni utekala, ale postupne, ako starla, zacala chodit stvornozky. Namiesto placu sa smiala a tam, kde ju ziadali o pomoc, zoslala hurikan. Nikdy nebola oblubena a jej z nejakeho dovodu vyhovovalo, ze sa k nej nikto nemodlil. Stvrte dieta a zaroven posledna dcera Bojovnika si dala meno Hena. Venovala sa lieceniu, ale tvarila sa, ako keby ju to nikdy naozaj nebavilo. Mala rada svojho stvoritela, ale nie az tak moc. Ked ju niekto o nieco ziadal, vacsinou ho ofrflala a robila len to, co sama chcela. Stala sa vzorom pre rozne neprijemne vlastnosti, ale nebola priamo zla. Piate dieta si zvolilo meno Seon. Tento udatny boh miloval moria, oceany, vsetky rieky i vsetky kvapky vody. Miloval dobrodruzstva a daleke cesty k neznamym brehom. Stal sa patronom namornikov. V svojom zivote vsak vela nedokazal. Sieste dieta si zvolilo meno Cyrun. Podobne ako Seon, ani Cyrun vela nedokazal. Zaujimal sa o historiu. Snazil sa od Bojovnika zistit co najviac. Pozoroval hviezdy a vsetko si zapisoval. Jeho cielom bola dokonala mudrost. Siedme dieta vsak zacalo vsetko velmi rychlo menit. Jeho zivot je dlhym opisom nehanebnych skutkov a dovoloval si veci, ktore boli podla kazdeho tak krute, ze sa o nich vobec nechceli rozpravat. 4. kapitola – Vzostup zla Siedme dieta, Herdan, bolo zo zaciatku rovnake ako vsetky ostatne. Maly Herdan objavoval, smial sa a tvoril. Pacil sa mu svet taky, aky je – ale rad nieco zmenil tak, aby to bolo podla neho lepsie. Niekedy sa zhodoval s vacsinou ostatnych, inokedy nie. Zaujimal sa o zivot, i o odvratenu cast zivota. Pozoroval, ako Arowe vytvara uplne novy narod. Vznesenych lesnych elfov. Krasnu rasu, ktora miluje mier a harmoniu. Aj Herdan si ich oblubil, aspon zo zaciatku. Pacilo sa mu, co vsetko dokazu. S niektorymi sa dlho rozpraval a vedel trpezlivo pocuvat. Vsimal si rozne drobne konflikty a nezrovnalosti. Vsetky tie detaily, na ktore by niekto iny po kratkom case zabudol, si zapisoval do svojej velmi dobrej pamate. Pamatal si, kto komu povedal nieco zle. Dokonca aj to, co si kto myslel. Bol najmladsi z deti. Styri sestry, traja bratia a vecny otec, ktory vacsinou spal. Niekedy sa zobudil a vsimal si, co robia jeho deti. Hlavne Arowe. Herdan dobre vedel, ze Arowe je jeho najoblubenejsim dietatom, i ked by mal mat rad vsetky rovnako. Zdalo sa mu to byt velmi nespravodlive. Vsak predsa on je ta najdolezitejsia cast Bojovnika. Bojovnost! Chut zabijat! Tiahnut do boja a porazit nepriatelov. Herdan si vzdy myslel, ze konflikt je nevyhnutny. Nahodou sa dostal k hadke medzi Seonom a Cyrunom. Poznal argumenty a pri ich hadkach bol ticho. Pocuval. Ked bratia od seba odisli, prisiel za prvym a nasledne za druhym. Hovoril im klamstva. O roznych veciach. Snazil sa postavit brata proti bratovi. Zariadit, aby proti sebe bojovali. Hladal slabe stranky, rozduchaval malu nenavist do obludnych rozmerov. Netrvalo dlho a jeho plan skoro vysiel. Zasiahla vsak Arowe. Obidvom bratom povedala, ze najdolezitejsia je radost zo zivota. Ziadne zlo ich nemoze postvat proti sebe. Povedala tiez to, ze sa navzajom potrebuju. Prave tieto slova neskor prekrutil Herdan tak sikovne, ze napriek varovaniu od Arowe sa dvaja bratia pustili do seba. Ked boli v tom najtvrdsom boji, Herdan vyuzil svoju magicku silu a nikym nevideny naraz obidvoch bratov prebodol. Jedno bodnutie mu vsak nestacilo. Bodal znovu a znovu a bezvladne tela prestali klast odpor. On ani vtedy neprestal. Ked sa o tom dozvedela Arowe, prejavila vsetku svoju silu a pokusila sa svojho otca zobudit. Vedela, ze to je jedina moznost, ako Herdana zastavit. Jej plan vysiel. Bojovnik sa zobudil. Herdan, alebo boh smrti, ako sa zacal nazyvat, bol pripraveny. Dlho zbieral akukolvek spinu proti Arowe. Vymyslal si komplikovane pribehy, ktorymi ju neustale odsudzoval. Vymyslal si nepravdy, ktore boli tak dobre skryte, ze ich niekedy aj sam velky Bojovnik povazoval za pravdu. V tom case bol boh smrti v slovach mimoriadne obratny a vsetko dokazal vysvetlit tak, aby sa mu nic nestalo. Bojovnik prehovoril. Povedal Arowe, ze ak ma byt neustale nejaky konflikt medzi nou a Herdanom, nech sa stane Slnkom. Nemohla suhlasit, ale pod Herdanovym naliehanim padlo finalne rozhodnutie. Arowe sa pripravovala na dozivotnu ulohu a jej najmladsi brat vyuzil, ze ich otec znovu zaspal. Zmlatil ju neuveritelne krutym sposobom a surovo ju znasilnoval. Tyranovi porodila styri deti a on pred nou vsetky zabil. Toto sa neustale opakovalo. Herdan vaznil svoju sestru, ale nezabudal ani na ine. Jednu za druhou chytal a mucil. V porovnani s Arowe zomrela kazda sestra relativne rychlou a bezbolestnou smrtou. 5. kapitola – Prvi ludia Doba temna. Nijako inak sa neda nazvat obdobie, ked Herdan vladol svetu. Arowe mu bola prinutena sluzit. Pretoze s nou nikdy nebol spokojny, neustale pocitovala jeho hnev. Boh smrti mal len jeden strach. To, ze sa Bojovnik zobudi a nahneva sa na neho. Stale sa nemoze s jeho silou rovnat. Naucil sa tajomstva liecivych bylin celkom necakanym sposobom. Ked zabil svoju sestru Henu, tak sa v momente naucil vsetko, co vedela. S ich pomocou udrziaval Bojovnika v dlhodobom spanku. Najskor bez emocii. Po vrazde Arny sa vsak zacal zo vsetkeho smiat. Priamo diabolsky smiech a temne plany zacali jeho osobnost umocnovat. Zmenil sa na nieco dive a bezohladne a bol na to hrdy. Po zabiti Cladie sa rozhodol, ze aj on bude riesit niektore veci uplne naopak. Nechal sa volat Herdan a inokedy Nadreh. Uzimenych kropil ladovou vodou a tym, ktori trpeli horuckou, podpaloval postele. Rec je predovsetkym o ludoch. Jednej z jeho oblubenych ras. Stvorenie tejto rasy je pritom na tomto svete velmi jednoduche. Ludia vznikli uz skor, ale hlavne ako jednoduche, barbarske kmene. Bol to vsak Herdan, co z nich vybudoval nieco viac. Chcel trpaslikov, ktori sa nevojdu do niektorych trpaslicich chodieb. Zaroven chcel elfov, ktorych zivot bude podstatne kratsi a ktori si budu mysliet o harmonii a ostatnych veciach presne to, co on. Dal im schopnost nenavidiet a naucil ich, ako mozu ostatnym zavidiet. Islo o zlate obdobie vrahov a zlodejov, zatial co pre ostatnych bola doba temna. Herdan ich ucil, ako ziskat to, co potrebuju. Nie vzdy cestnym sposobom. Ukazal im, ako klcovat lesy – a poradil im, ze najlepsie drevo maju posvatne stromy elfov. Taktiez im ukazal, ako sa buduju velkolepe chramy i to, ze dobry material na ich stavbu maju tie chramy, ktore sa mu z nejakeho dovodu znepacili. Ukazoval bojovnikom, ako bojovat a zabijat. Ucil ich, ako drzat mec ci kopiju a sposobovat v radach nepriatelov peklo. Nikdy ich vsak neucil, ako pouzivat stit. Nezakazoval ich pouzivanie, ale prikazal vsetkym velitelom, aby davali stity len zenam. Muzi potrebuju podla jeho slov zbrane, nie okrasne drievka. Postaral sa o trening elitnych zabijakov, ktori nepoznali zlutovanie. Daval im najlepsie zbrane, nutil ich do najtazsieho vycviku, kde potili krv a museli pit krv zabitych nepriatelov. Dal im rychlost, nesmiernu odvahu a kazdemu nahovoril, ze prave tito najtvrdsi z bojovnikov ich ubrania. Poslal ich proti hrstke zurganov a tito skveli bojovnici lahko vyhrali. Nasledne ich poslal proti tym, ktorych mali chranit. Vysledok bol ten, ze musel cele ludske pokolenie vytvorit nanovo. Z prvych miest boli len ruiny a nebolo by toho, kto by mohol co i len kracat medzi mrtvolami na mieste najvacsich bitiek. Herdan vytvoril nove a nove skupiny ludi a kym bol pri moci, tito ludia rychlo zosilneli. Ked prisiel podla boha smrti cas, ich existencia sa skoncila obzvlast krutym sposobom. Ludia nie su jedini, koho tyral. Ublizoval trpaslikom, elfom, dokonca i zurganom. Jeho specialnej rase, ktora mala jediny ciel a jedineho pana. Po obzvlast krutej genocide sa rozhodol, ze urobi velmi zvlastny pokus. Vyhubil uplne vsetkych ludi a vytvoril desat tisic ludskych bytosti na jednom mieste. Pri kusku kamena, na ktorom bolo napisane slovo Aringold. Ludia, ktori opatovne nemali ziadne vedomosti, nemohli ostat na tom istom mieste. Rozprchli sa a Herdan ich ucil to, co povazoval za vhodne. Zatial co oni spoznavali jeho a tiez hlad, smad a rozne utrpenia. 6. kapitola – Eraniel Specialna kapitola Herdanovej krutosti sa tyka Eraniel. Jej pribeh je zvlastny a rozhodne nejde o nic prijemne. Eraniel ma zaujimavy povod. Ide o dieta Herdana a Arowe. Jedno z povodnych styroch deti. Jej zivot sa zacal, kuriozne, jej smrtou. V casoch, ked kazdy potomok tych najvacsich kozmickych bytosti ma nejaku silu, sa ta jej zda najviac bizarnou. Eraniel zomrela. Znovu a znovu. Bola to jej vlastnost. Ziadny vecny zivot. Pri Herdanovi skor vecna smrt. Vzdy, ked ju niekto zabil, sa vratila. Skor alebo neskor. Dcera dvoch velmi odlisnych rodicov. Herdana a tej, ktora sluzila ako slnko. Jej prve zrodenie je v svojej podstate jedinecne. Slza slnka. Mnohokrat znasilnena Arowe mala niekolko deti a Eraniel je jedina, ktora sa vratila spat. Pocas jej dlheho placu, ked aj jej ukradol Herdan usmev. V kratkych obdobiach, ked bola Eraniel ziva, bola velkou pomocnickou mnohych ras. S Herdanom nemala takmer nic spolocne, ale Arowe bola jej vzorom. Tak ako jej matka, aj ona milovala zivot. Prinasala lasku, pochopenie a ucila rozlicne narody uzitocnym umeniam. Jednu vec vsak mala spolocnu s Herdanom. Cit pre vojenske zalezitosti. Eraniel bola aj medzi vojakmi, ale ucila ich presny opak toho, co Herdan. Ucila bojovat so stitom. Branit sa utokom. Ucila vojakov, co je to cest a ako mozu silni ochranovat slabych. Ucila ich tiez hodnotu zivota. Eraniel nikdy netuzila po tom, aby jej niekto staval chramy. Napriek tomu to elfovia robili. Celkovo boli elfovia jej oblubenym narodom. Ucili sa od nej a ona sa snazila ucit od nich. Milovala stromy, luky, vsetky zive bytosti a ich diela. Herdan ju casto zabijal. Znovu a znovu. Pri tom, ako besedovala s elfmi. Pri lieceni zranenych. V jej spanku i vtedy, ked sa pred nim dobrovolne vzdala a prosila o rychlu smrt. Tu vsak nikdy nedostala. Dokonca vytvoril specialne, cierne noze, ktore dokazali roztrhat jej telo kusok po kusku. Napriek tomu, ze Arowe videla vsetko, co sa deje s jej dcerou, nemohla zasiahnut. Herdanovi sa nemohla rovnat. Jej jedinou nadejou bol spiaci Bojovnik. Casto sa ho snazila prebudit, ale len malokedy sa jej to podarilo. Bojovnik napomenul Herdana a isiel znovu spat. Takto to islo skoro stale a pre Eraniel to znamenalo dalsi kolobeh zivota a smrti. 7. kapitola – Lasker a Marasken Pod striedavym velenim Herdana a Eraniel vznikali nove narody a tie, ktore uz boli na svete nejaku chvilu, sa stavali viac zlozitymi. Predovsetkym ludia sa vyvijali obzvlast rychlo. Zberaci korienkov a lovci malych zvierat sa predovsetkym pod dohladom Eraniel a jej elfov dostavali na vyssiu uroven. Zacali obrabat podu a neskor masivne polia. Vymenili jednoduche domceky za hrady a palace. Tam, kde stali jednoduche drevene palisady, vznikali kamenne mury a vodne priekopy. Prvi vladcovia ludi zazili rozne pohromy. Herdanove choroby, vojny a obcasne povodne a zemetrasenia mali rozlicne vplyvy. Niektori velki hrdinovia umreli v nezmyselnych vojnach, ini pod troskami domov a palacov. Jedna z oblubenych smrti temneho boha bolo zasypanie akoukolvek budovou. Vacsinou chramom. Po tom, co bol vladnuci rod Gerenov kompletne zasypany, pouzil tuto istu metodu o niekolko rokov na cely rod Hazelov. Mena dalsich osmych rodov si historia nezapamatala. Prvy rod po tychto udalostiach, ktori sa udrzal, je rod Maraskenov. Tento rod ovladol zapad, zatial co vychodne casti rise ovladli male rody pod vedenim prveho z Laskerov. Ani oni vsak nemali na ruziach ustlate. Okrem klasickych problemov prislo aj k netradicnej a jemne humornej situacii. Herdan dokaze niektore veci mimoriadne skomplikovat pre svoje vlastne potesenie. Medzi jeho dary patri schopnost presviedcat, nech ide o cokolvek. Presvedcil elfov, ze ich kral je najstarsi zivy Marasken a presvedcil Maraskenov, ze ich najvyssi velitel je kral elfov. Vysledkom bol dokonaly zmatok, ktory vytvoril prve masove vyvrazdovanie medzi narodmi. Eraniel, ktorej sa podarilo vsetko zachranil, pripravil Herdan este menej typicky trest. Nechal ju zit. Stiahol sa a pre ludi, elfov, trpaslikov a mnohych dalsich zacina zlaty vek. Kazdej zivej bytosti povedal, ze sa vrati. Len Eraniel nie. Ta sa to samozrejme velmi rychlo dozvedela. 8. kapitola – Zrodenie temnych elfov Po tom, co sa Herdan rozhodol nezasahovat, si mohli vsetci odpocinut. S vynimkou tych, ktori sa jeho posobenim dostali z krasnych lesov na pusty ostrov Azoya. Nevelka a malo zaujimava krajina, kde namiesto lesov mozno najst len pichlave kriky a piesok. Elfovia, ktorych sem dostal Herdan, sa ocitli v niecom, co by sa dalo prirovnat k peklu. Horucava, ziadny tien a nedostatok pitnej vody. Tato skupina prezila. Museli vsak zmenit vsetko, co poznali. Namiesto prechadzok pod korunami stromov sa zacali hrabat v nehostinnej zemi. Vyhybali sa ostremu svetlu a zacali menit i svoju stravu. Odporne podzemne huby sa stali ich hlavnou potravou. Jeden z elfov sa dostal cez zlozite podzemne cesty az na hlavny kontinent a znovu sa dostal medzi elfov. Rovnakych, ako bol on sam, ale zaroven uplne inych. Ti mu nerozumeli. Nepovazovali ho za svojho strateneho brata. Dokonca neboli ani zvedavi na jeho dobrodruzstva. Tolerovali ho, ale velmi zvedavi na jeho zivot, ani na vsetko na ostrove Azoya, neboli. Mimoriadne zo zaciatku. Tento elf sa predstavil ako Nadreh. Hovoril putavo a vyuzival svoje schopnosti. Presviedcal a sluboval. Hladal rozdiely medzi elfami a snazil sa ich vyuzit na to, aby sa rozdelili na dve skupiny. Po case sa naozaj stalo, ze cast bola ochotna odist prec. Opustit lesy a zostupit do podzemia. Tento neznamy mal tiez nieco, co ostatnym elfom chybalo. Ucenie o magii. Ziadne liecenie ani obranne kuzla. On poznal magiu, ktora v sebe skryvala krv a ohen. Krvava magia, ktora ukazuje aj to, co by malo byt skryte. Ohnive kuzla im ukazal tiez. Ziadne ukazovanie, ako zalozit jednoduchy ohen. V svojich ukazkach pouziva vycarovane zvierata, ktore su stvorene z plamena. Spaluju vsetko, co im prikaze. Okrem zvierat ukazuje tiez jednoduchu strelu, ktoru dokaze len on. Mala prskavka, ktora sa po chvili zacina zvacsovat, az ju vidno vsade. Niektori elfovia sa pytali, preco im to ukazuje a preco by mali vlastne opustat rodnu krajinu. Nadreh pouzil tieto kuzla proti nim. Uz o nich nikto nikdy nepocul. Len jeden sa postavil proti Nadrehovi. Ten, kto nasiel odvahu a po skonceni tohto besnenia mu odsekol hlavu. Nasledne viedol svoj oddiel do podzemia. Prijal meno, pod ktorym ho budu poznat cele generacie a az do svojej smrti si bude vazit nie Herdana, ale Eraniel. Bol to Daerryl. 9. kapitola – Slova prvych bohov Herdan nikdy skutocne nezomrel. Ked povedal, ze odchadza, tak nikdy neodisiel. Vsetko bola len hra. Taka, ktoru on reziroval a kazdy v nej mal svoje miesto. Z dvoch dovodov si oblubil chramy zasvatene Eraniel. Jednak velmi rad niekoho zasypal, ci uz sam, alebo s pomocou niekoho ineho, a taktiez islo o niekolko napisov. Na stenach boli slova, ktore udajne povedal velky Bojovnik a jeho deti. Vsetky tieto slova sa sirili ustnym podanim medzi roznymi rasami, ale i pisanou formou. Tu si Herdan rad prezeral a menil podla seba. Slova od Arowe, Arny, Cladie a ostatnych boli prekrutene, prepisane a poriadne zmenene. Alebo boli tie iste slova ponechane, ale pisane krvou a kazdy, kto ich uvidel, zomrel uplne novou smrtou, ktoru si specialne na toto vytvoril. Jeho nova metoda bola sialenejsia ako obvykle. Prekonal sa. Jednotlive casti toho, kto si texty precital, poslal na vsetky ostatne chramy. Tak bol po kratkom case jeden chram plny lavych ruk, druhy pravych noh a tak podobne. Od Herdana pochadzaju slova: Harmonia je loz. Silni vladnu svetu. Nic nepride bez obeti. Vsetky tieto slova sa stali mottom temnych elfov. Ostatne slova sa nezachovali. Dokonca ani tie od velkeho Bojovnika. Bojovnik urobil pomedzi svoje dlhe obdobia spanku len minimum veci. Jedna vsak zmenila osud celeho sveta najviac. Dostal Herdanovu dusu do vazy. Uplne obycajnej nadoby. Toto netradicne vazenie fungovalo vyborne, az do cias, ked sa na scene objavila nova generacia temnych elfov. Medzi nimi napriklad Sian, syn nacelnika jedneho z klanov.