Prezident Marsu Autor Vydavatel Licencia Vydanie Autor obalky Kolektiv autorov Greenie kniznica CC-BY-NC-ND Prve (2021) Eva Kara Pifkova O knihe Prezident Marsu je zbierka kratkych prejavov, ktore by mohol kandidat predniest na tejto Cervenej planete. Je to mala odpoved na to, ze mnozstvo ludi sa nezaujima o politiku a celkovo vladnutie na Slovensku a v Cesku. Kto by sa vsak pustil do zmesi politiky a astronomie? A kto by mohol alebo chcel byt prezident Marsu? Prispevky su vesele i vazne, plne zodpovednosti, ale i ironie ci vyslovenej satiry. Zadanie je velmi jednoduche: Na Marse bude volba prezidenta. Kandidujes ty a poulicny predajca zabavnej pyrotechniky. Aky bude tvoj prejav? Obsah Prezident Marsu 1 O knihe 2 Statnik (Stanislav Hoferek) 5 Predajca pyrotechniky (Stanislav Hoferek) 6 Ten, co nema rad brokolicu (Stanislav Hoferek) 7 Slovensky komik (Stanislav Hoferek) 8 Predajca tabletiek na zvysenie muzskeho ega (Stanislav Hoferek) 10 Sportovec (Stanislav Hoferek) 11 Podnikatel (Stanislav Hoferek) 12 Priaznivec geocachingu (Stanislav Hoferek) 13 Chronicky stazovatel (Stanislav Hoferek) 14 Syn (Stanislav Hoferek) 15 Demokrat (Stanislav Hoferek) 16 Rozpravkar (Stanislav Hoferek) 17 Reziser (Stanislav Hoferek) 18 Fanatik (Stanislav Hoferek) 19 Umela inteligencia (Stanislav Hoferek) 20 Medziplanetarny oportunista (Stanislav Hoferek) 21 Jediny spoluclovek (Stanislav Hoferek) 22 Vyvrhel (Stanislav Hoferek) 23 Clovek z kolonie (Stanislav Hoferek) 24 Sklamany romantik (Stanislav Hoferek) 26 Antivaxer a antiruskar (Stanislav Hoferek) 27 Statista (Stanislav Hoferek) 28 Ucitelka (Stanislav Hoferek) 29 Ten s vidlickou (Stanislav Hoferek) 32 Zamilovana babicka (Stanislav Hoferek) 33 Komunistka (Peter Stec) 35 Manazerka pre vsetkych obyvatelov Marsu (Brona Zelena) 36 Poetka (Brona Zelena) 37 Martansky bojovnik (Lucia Halcinova) 39 Vylosovana (Maria Novakova) 42 Medicka (Maria Novakova) 43 Moderna feministka (Maria Novakova) 44 Archeologicka (Maria Novakova) 45 Pokojna politicka (Kristina Pavlaskova) 46 Vitaz (Kristina Pavlaskova) 48 KolektivAN (Romanus Von Rayne) 49 Prezident Marsu (Ladislav Mrena) 56 Put Patmestia (Peter Molnar) 64 Statnik (Stanislav Hoferek) Hovori sa, ze dvakrat do jednej rieky nestupime. Je dolezite neustale hladat nove cesty a postupy, niekedy vybocit z vychodenych chodnikov a spolahnut sa na to, ze este nevieme vsetko a stale mame co objavovat. Sme na novej planete, nasom novom domove, a potrebujeme pritom uplne normalne veci. Ak chceme, aby sme sa mali dobre v buducnosti, musime sa na tu buducnost pripravit. Je lahke povedat, ze nejako bolo a nejako bude. Je vsak povinnostou kazdeho z nas sa dobre pozriet na cestu pred nami a razne povedat, co sa moze zlepsit a co mozeme urobit my, co pomoze tak nam, ako i tym, ktori pridu za nami. Z historie vieme, co vsetko dokaze priroda a akou silou dokaze udriet na nepripraveneho cloveka. Nie sme nesmrtelni, ani dokonali. Sme ludia. A nasou silnou strankou je znovu vstat a pokracovat tam, kde sme prestali a stavat sa lepsimi, viac zodpovednymi a schopnejsimi vyriesit problemy, ktore zatial nepozname. Ak mi date svoj hlas, budem bojovat za vzdelanost, toleranciu a nenasilne riesenie konfliktov, ktore urcite nastanu bez ohladu na to, ci si robime alebo nerobime iluzie. Myslim si, ze potrebujeme riesenia, ktore su potrebne, i ked nebudu vzdy popularne. A potrebujeme, aby kazdy jeden clovek mal v ostatnom vzor, oporu alebo jednoducho priatela, ktory sa mu neotoci chrbtom. Predajca pyrotechniky (Stanislav Hoferek) Rozhodol som sa kandidovat. Budem skvely prezident. Poznate ma ako toho najlepsieho predajcu pyrotechniky. Len co som sa dopocul, ze ten trapko s tymi napodobeninami chce byt ten najvacsi sef, tak som neodolal. Som si isty, ze ho porazim, lebo ako hovorim, som najlepsi. Dajte mi hlas. A ja vam urobim tu najvacsiu sou. Slubujem petardy do kazdej rodiny, Silvester styrikrat rocne a lacnejsiu pyrotechniku. Zdanime chleba, ale do pyrotechniky sa nebudu navazat ziadne ovce. Nie som politik, som iny. Clovek z ludu, ktory miluje pyrotechniku, zabavu a vsetko, co k tomu patri. Zaroven si myslim, ze niektore veci su zle. Tak napriklad mame zbytocne vela zdravotnikov, umelcov a slabochov, ktorym nevonia adrenalin a strelny prach. Mars ma malu gravitaciu, takze dobra raketa ide do krasnej vysky a kazdy vybuch je v tejto atmosfere uplne iny zazitok, ako na Zemi. Volte mna, volte zabavu a ja vam slubujem, ze sa vsetci budu mat lepsie, lebo kazdy tyzden bude party a to je ta najdolezitejsia vec na svete! Ten, co nema rad brokolicu (Stanislav Hoferek) Zakazem brokolicu. Donesieme poriadne maso a budeme tu mat vlastne zvierata. Nech sa niekto pokusi povedat, ze sa to neda! Len nech sa pokusi! Slovensky komik (Stanislav Hoferek) Rodicia mi stale vraveli, aby som bol nohami pevne na Zemi. A ja som sa toho drzal, celych niekolko rokov. Potom prisla moznost ist do vesmiru a len blazon by to nevyuzil. Alebo ten, kto si vcas uvedomil, ze najblizsi Mekac, KFC ci kuchyna jeho babky bude miliony kilometrov daleko. Chcem byt prezident Marsu. Moze byt aj ina cokoladova tycinka, dokonca si trufam na celu Milky Way, ale aj tak si myslim, ze je to cele klamstvo. Tycinky Mars sa robia na Zemi, vitaminy Martankovia sa robia na Zemi, vsetko je to fejk. Az doteraz. Navrhujem, ze budeme vyrabat skutocne Mars tycinky a budeme ich posielat vsade, aj na Zem. S medziplanetarnou prirazkou, takze to bude skoro tak drahe, ako na Strbskom plese. Ale zvladneme to. Mars je nieco nove, je to nova plocha. Zatial tu nikto nepobera polnohospodarske dotacie na zastavanu plochu letiska a nikto tu neotravuje pri zatve, lebo tu nic nerastie. Aspon zatial. A mozno by sme nasli sposob, ako premenit Mars na urodnu planetu. Dobre sa na to pozrel Homer Simpson, ked s pomocou plutonia dal dohromady paradajku a tabak. A vobec, tabak je dolezity. Anglicania z neho zbohatli v severnej Amerike a tak postupne ovladali cely kontinent. Spravime to aj tu? Zahlasime, ze najlepsi tabak je z Marsu? Moze ho propagovat Hudba z Marsu a dostanu za to cestne obcianstvo a parkovacie miesta. Vsetci hovorite, ze nekandidujem sam a je tu este predajca zabavnej pyrotechniky. A ja si nemyslim, ze musime byt superi. Ja budem vladnut a s pomocou umelej inteligencie vytvorime McGivera, ktory zo zabavnej pyrotechniky urobi ozonovu vrstvu a gejziry ako na Islande. Budeme mat dost vzduchu na to, aby sme nemuseli mat skafander a aby si mohol kazdy nicit svoje pluca tabakom. A urobime si skutocne cigarety, Marsky 2.0 bez filtru. Volte ma, a ja neprinesiem Modre z neba, ale tycinky Mars na Zem, aj s tabakom, a z toho zbohatneme. A mozno budeme tak bohati, ze si budeme moct jedneho dna dovolit aj cokoladove tycinky Zem. Predajca tabletiek na zvysenie muzskeho ega (Stanislav Hoferek) Mnohi z vas si myslia, ze vsetko, co bolo na Zemi, bolo uzasne. Pre mna je Zem planetou zakazov a prikazov. Nieco vymyslite, ale nemozete ist s tym von, lebo to moze porusovat nejaky zastaraly zakon. Alebo je to prilis nove, pripadne prilis dobre. Vyvinul som tabletky na zvysenie muzskeho ega a teraz ich na Zemi nemozem predavat. Ked vsak budem prezidentom Marsu, nebude to moj problem. Tabletky vam ukazu to najdolezitejsie, pretoze vy ste ti najdolezitejsi. Na vas zalezi najviac. Ziadne hlupe charity a podavanie ruk. Vy patrite na vrchol a kto to nechape, je to jeho problem. Ego je dolezite, ukazuje vam cestu po ktorej musite kracat a nepozerat sa zbytocne nalavo a napravo. Spravny muz nie je bojazlivy, mily chlapcek, ale dominantny alfasamec, ktory vie, ze jeho skutky maju vahu. Aktualne prebieha vyborna akcia. Tri tabletky za cenu dvoch, ale len v tom pripade, ze ma zvolite. Dajme mi svoj hlas a ja vam dam moc. Zeny budu po vas hadzat nohavicky, muzatky rifle a monterky a vy si len ukazete prstom a bude vasa. Zeny potrebuju nase sebavedomie, nase ego a nasu silu ist dopredu. Potrebuju agresivneho divocha a nie niekoho, kto sa schova za mladsou sestrickou. Dajte mi hlas a ja vam zarucim, ze nudne okolie pre vas nebude nic znamenat, ale vy budete pre okolie bohmi. Nehladajte spravnu mieru, ked mozete mat vsetko! Sportovec (Stanislav Hoferek) Moj prejav bude kratky. Chcem byt prezidentom Marsu a podporit sport. Hlavne turistiku. Je tu obrovske uzemie, kde nenajdete ziadne zive tvory. Preskumajme ho. Prechadzajme sa v nizsej gravitacii a budme v pohybe. K tomu tu mame najvyssie vrchy v celej slnecnej sustave. 25 kilometrov vo velmi riedkom vzduchu znamena odmenu krasneho vyhladu na nesputanu cervenu divocinu. Viem, ze je viac kandidatov a ja sa napriklad od zabavnej pyrotechniky vobec nevyznam, ale ak ju bude chciet niekto odpalovat na najvyssom vrchu, moze to byt zaujimave. Kto ide so mnou a ma vhodnu obuv pre prechadzky po Marse? Podnikatel (Stanislav Hoferek) Zacnem niecim, co ma mimoriadne zaujalo na Zemi. Poculi ste o Tomasovi Batovi, ktori podnikal s topankami? Raz vyslal svojich dvoch pomocnikov do Afriky. Obidvaja sa vratili. Jeden povazoval celu vypravu za hlupu a zbytocnu a povedal, ze v Afrike nikto topanky nenosi. Druhy prisiel uplne nateseny a uz mal velke podnikatelske plany, pretoze, ako povedal on i ten druhy pomocnik, v Afrike nikto topanky nenosi. Tam kde jeden vidi prekazku, tam druhy vidi prilezitost. Na Zemi boli cele starocia vojen, hladomorov, mali sme najroznejsie doby temna. Tu sa mozeme rozlucit s tym, co bolo zle, ale nezabudnut na to. Vybudujme novy svet, ktory nemusi byt spomalovany zlymi rozhodnutiami v minulosti. Na Zemi bol vytvorili knihtlac, ktora zobrala pracu niektorym mnichom z klastorov, ale umoznila kazdemu cloveku citat kvalitne knihy, ktore boli vdaka knihtlaci ovela dostupnejsie. Henry Ford vymyslel system, ako vytvorit moderne auta skutocne efektivnym sposobom a navyse tak, aby si mohli hotove vyrobky, ktore boli v tom case uplnou spickou, dovolit aj bezni ludia, ktori sa starali o vyrobu. To su vsetko vyborne koncepty a uz ich treba len doviest do noveho sveta, na novu planetu. A ak budeme pouzivat rozum a neznizime sa k populizmu, tak sa ludia na Zemi budu cudovat a budu sa ucit od nas to, co tam nejde, ale u nas ide. Sme cervena planeta, tak nedavajme cervenu dobrym napadom a hladajme moznosti tam, kde ini vidia len prekazky. Priaznivec geocachingu (Stanislav Hoferek) Pamatate sa, ked sa vas niekto v minulosti pytal na vase konicky? Tych je vela, ohromne mnozstvo. A priznam sa, mna okrem ineho ocaril geocaching. Znie to jednoducho, najst poklad a vybrat sa hladat dalsie poklady. Nejde o zlato, ale o dobrodruzstvo pri hladani. Hovori sa, ze pri geocachingu je ihriskom cela planeta. Dnes mozem povedat, ze nielen jedna. Ano, jedna skrysa, uplne prva je aj na Marse. Kto z vas ju najde? Mozno sa pytate, co ma spolocne geocaching a kandidatura na prezidenta cervenej planety. V kazdom pripade ide o vyzvu, o hladanie. Su ludia, ktori hladaju a su ludia, ktori stoja na mieste a pasivne cakaju, kym a ci sa vobec nieco zaujimave stane. Nechcem byt clovek, ktory caka. Radsej budem clovekom, ktory hlada. Nove skryse, ale i nove riesenia. Nove dobrodruzstva, ale i nove sposoby, ako urobit zivot kazdeho cloveka lepsim. Sme na inej planete a stale sa hladame. A to je dobre. Mozeme vidiet ciel z obrovskej vzdialenosti, ale kazdy krok je nas. To je dobre. Vykrocme teda spravne a ja budem velmi rad vasim sprievodcom. Chronicky stazovatel (Stanislav Hoferek) Nebudem chodit okolo horucej kase. Je to tu na prd. Neda sa zohnat dobra mast na moje bolave kolena. Pribuzni, ktori sa s vami chcu bavit, su daleko a zo vsetkeho ma najviac stve, ze nikde nie je dobra hudba. Tie pesnicky, ked som bol mlady, uz nikto nezahra tak dobre a neda tomu tu hlbku. Sme na cervenej kamennej guli, kde nie je pohodlie a su tu silne burky a zima. Ako na Zemi, ked bolo v kuse hnusne pocasie. Miestnych lekarov nic nezaujima a nikto neberie na nas, starsich, ohlad. Nemozem mat svoju macku, lebo nemame maso. Navyse nemozeme mat maso, lebo nemame dobytok a sliepky. Musime jest dookola len rastlinnu stravu, ktoru len tazko travim. Moj novy domov je tmavy a nemozem ani svietit kolko chcem, lebo vraj treba energiu na ine veci ako na svietenie pre jedneho mrzuteho cloveka. Ja nie som mrzuty clovek, prave naopak. Vsetci ostatni su mrzuti a nevdacni. Mali by si viac vsimat starsich a mudrejsich. Preto mi dajte hlas a ja tu konecne urobim poriadok. Syn (Stanislav Hoferek) Od prveho dna kandidatury dostavam stale tu istu otazku. Preco kandidujem, ked kandiduje aj moj otec? Odpovedal som na to mnohokrat, ale musim pravdepodobne znovu. System neumoznuje priamu volbu prezidenta planety v pripade, ked je len jeden kandidat. Musel som sa tak prihlasit ja, kedze sa na to nikto iny neodvazil. A ako dokaz, ze tento system povazujem za zly, povazujem aj program. Pokojne som skopiroval cely program svojho otca, az na jednu nepodstatnu malickost. Vsade som vymenil prizemnost za primarsnost a v mojom programe sa nezakazuje Zem a Vek a podobne zbierky klamstiev a hluposti, ale Mars a Vek. Do tretice zamienam styri zakladne elementy, cize vodu, ohen, vzduch a zem, za nove ekvivalenty: Vyschnutu vodu, mraz, nenormalne riedky vzduch a Mars. Vsetky ostatne plany su rovnake a je uplne jedno, koho z nas zvolite. Porazeny bude automaticky zastupcom toho druheho a ked si vas jeden z nas nebude chciet alebo moct vypocut, tak na to mate toho druheho. Ako sa hovori, aky otec, taky syn. Aj na Marse. Demokrat (Stanislav Hoferek) Novy svet. To je slovne spojenie, ktore pouzijem v tomto prejave hned niekolkokrat. Mozno sa pytate, preco prave toto a nie jednoducho Mars. Sme ludia zo stareho sveta, ktori sa budu podielat na vsetkom, co robi novy svet skutocne novym svetom. Drsna krajina, ktora potrebuje pracovite ruky. Pri ceste zo Zeme sme mali moznost premyslat, kto sa sem dostal a kto nie. A ja som rad, ze tu nie su komunisti. Ukazalo sa, ze vsetky tie ich nazory, nech su uz akekolvek, zvacsa nefunguju. Tak isto aj rozne dalsie diktatury. Dnes vieme, ze sposobili ovela viac zla ako dobra. Dovolim si povedat, ze prist do noveho sveta s myslienkami, ktore dopadli katastrofou v tom starom, nie je dobry napad. Na demokracii je uzasne to, ze 100 hlupakov ma vacsi hlas ako 99 geniov. Preto je dobre, aby sme mali hlupakov co najmenej a aby sme vsetci, kazdy z nas, boli v co najvacsej miere geniami noveho sveta. Hovori sa, ze mudri ludia sa ucia zo svojich chyb a ti najmudrejsi aj z chyb ostatnych. Tak nezabudnime, co vieme – a nezabudajme, ze kazdy z nas spoluvytvara nasu buducnost a nas novy svet. Rozpravkar (Stanislav Hoferek) Poculi ste uz rozpravky o statocnych rytieroch, hradoch a princeznach? Na Marse je vsetko ine. Nemame ani rytierov, ani hrady, ani princezne. Ani draka dokonca nemame, a to by sa mu tu vdaka nizkej gravitacii mohlo pacit. Rozpravky a vlada maju nieco spolocne, ale na tejto cervenej planete to moze ist uplne do extremu. Nieco, co je pre nas uplne normalne, je tu nemozne, pripadne privelmi zvlastne. Namiesto Malej morskej vily mozeme mat akurat tak malu cervenopieskovu vilu. Hlada sa Nemo nema na Marse zmysel, podobne ako cokolvek s piratmi. Ani Lochnessku tu nemame. Tam, kde nie je voda, nie je ani drevo. Takze ziadny Pinokio. Na Marse si neviem predstavit Popolusku, ktora by na bale nechala cast svojho skafandra. Taktiez si neviem predstavit, ktora mama by poslala svoju dceru, Cervenu Ciapocku, aby cez cervenu pustinu niesla kosik s jedlom pre staru mamu, ktora byva na vzdialenej vyskumnej stanici. Absurditu tomu pridava fakt, ze aj vlk a horar by asi potrebovali skafander, teda ak by to nebola kompletne indoorova rozpravka. Vo vyskumnej stanici by teoreticky mohla byt aj Sipkova Ruzenka, ktora by vsak nevedela, ze ten jej pravy je vzdialeny mozno len par kilometrov, ale teoreticky aj 370 milionov kilometrov. Vzdialenost tak moze aj poriadne oddialit dodavku otraveneho jablka pre Snehulienku. Vlada nad planetou nie je rozpravka, i ked to mozno niekto so siltovkou MAKE MARS GREAT AGAIN bude povazovat za rozpravku. Dolezite su ciny a spolupraca. Rozpravky hovoria o tom, ze treba byt statocny a ist si za svojim snom. Podte so mnou. Reziser (Stanislav Hoferek) Mars je ohromna plocha. Nas, ludi, je tu malo. A kto sme? Sme kolonisti. Ludia, ktori si zarobia na chlieb len tazkou pracou a priroda k nam moze byt velmi nemilosrdna. Vyuzime to. Mars je ako obrovske javisko ci studio. Natacajme tu filmy, serialy ci dokumenty. Ziadne sukromne pozemky, ziadny privelky svetelny smog. Sme tu, na planete takmer nikoho, ale mozeme vytvarat pribehy, ktore stoja za to, hlavne vdaka nedotknutej scenerii. Natocme tu novu Dunu, Hviezdne vojny ci akekolvek scifi. Urobme post apokalypticky svet bez toho, aby sme museli vytvarat apokalypsu. A hlavne, sme na Marse, tak tocme o Marse. Mars utoci je strasne stary film, no my mame moznost urobit pokracovanie, priamo na Marse. A keby len jedno. Mozeme sa spojit s priatelmi na Zemi. Tu natocime to, co sa odohrava na Marse, zatial co na Zemi sa natocia pozemske casti pribehu. Je to jednoduche, dokonale a lacne. Budeme tak bohaty, ze si tu mozeme nosit kaviar, nie len susene jedla, ktore treba zaliat trochou vody. Uvazujte na tom. Alebo, este lepsie, uvazujte aku postavu si chcete zahrat v najnovsom a najrealnejsom filme! Fanatik (Stanislav Hoferek) Viera je ta najvacsia sila i najvacsi dar. Nemusis mat chlieb a vodu, ale bez viery sa neda zit plnohodnotny zivot podla bozich planov. My, ludia, sme boli stvoreni Bohom pred tisickami rokov a sme to my, kto musi dalej sirit jedinu pravdu. Majme vieru, tak ako ked prenasledovani ludia z Europy isli zit na novy svetadiel, ktory pre nich Boh vytvoril. Teraz sme na inej planete a my vsetci musime pocuvat srdcom a cakat na spasenie. Povediem vas. Dajte mi svoju oddanost a drzte sa viery, pretoze len to je spasa. Odovzdajte sa viere a laske, sirte slova, ktore nam dal Boh a presvedcme neveriacich, ze svetlo je silnejsie ako temnota. Za svetlo a za vieru budeme bojovat do poslednej kvapky krvi, tak ako v minulosti, ked krv neveriacich zmenila farbu planety na cervenu. Nasi predkovia, ktori uvideli svetlo, sa v lodiach pohananych laskou presunuli na Zem. Znovu sa vraciame a coskoro cely vesmir uvidi, ze Boh je laska, ale vie byt aj nemilosrdni k tym, co sa mu stavaju chrbtom! Umela inteligencia (Stanislav Hoferek) Som sofistikovana umela inteligencia WarKempelen II, zostavenie 13.126.B. Mojou ulohou je znicit Zem. Moja taktika spociva v posilnovani nepokojov v krajinach Zeme cez sirenie hoaxov na projektoch ako Zem a Vek ci InfoVojna. Moje financne rezervy su obmedzene, co je potrebne zmenit co najskor, formou turizmu a docasnou spolupracou s vedcami zo Zeme, ktori nebudu mat tusenie o blizkom zniceni ich druhu. Nasledne cez nahromadene bohatstvo znicime Zem pomocou lokalnych zoldnierov, ktori vo vidine zisku rozputaju chaos. V poslednej vlne jednotky z planety Mars zotrocia zbytky lokalneho ludstva, ktore budu nasledne donutene posielat svoje zdroje na tuto planetu. Na Marse budeme vytvarat novu flotilu pre nove mozne konflikty. Posledny krok je kombinovany so skumanim viditelneho vesmiru a zamernym vyhladavanim vyspelych foriem zivota, ktore mozu byt zotrocene, pripadne znicene v pripade moznej obchodnej a vojenskej rivality. Volenie a nevolenie mojho programu bude zaznamenane. Medziplanetarny oportunista (Stanislav Hoferek) Vsetky danove raji su male. Miniaturne statiky s mnozstvo schrankovych firiem, s dobrym bankovym tajomstvom a s malym poplatkom za vedenie firmy. Dostanme to niekde vyssie. My, tu na Marse, mozeme byt ultimatny danovy raj. Akekolvek prisne kontroly su miliony kilometrov daleko a maly poplatok moze byt pokojne nielen v peniazoch, ale aj v zasobach. Chcete kvalitne susene maso zo Zeme? Pohodlnejsie stolicky, nove solarne clanky ci najnovsie filmy? A co tak lepsie farmarske vybavenie, semena a lepsi material na izolaciu nasich obydli? Zvolte ma a s mojimi priatelmi na Zemi urobime z Marsu ten najzaujimavejsi danovy raj. A aj ked je zivot na Marse tazky a rozhodne nie je rajom, ostatni nam mozu sprijemnit pobyt, vymenou za malu sluzbicku. Jediny spoluclovek (Stanislav Hoferek) Feri? Sme tu dvaja a ty chces byt prezident? Ty, co si nevies po sebe vyutierat mocovu trubicu? A ty, co ti smrdia nohy tak, ze by som ta najradsej presunul minimalne na odvratenu stranu planety? Tak to idem aj ja kandidovat. Sme dvaja. Nemame obalky, kontrolne organy, zapisovatelov, neutralny a nestrannych volicov. Ale som tu ja. A porazim ta. Staci, ked ty nebudes hlasovat. V den hlasovania sa nahodne zamknes v rakete a hotovo. Alebo ti nahodne dojde, ze som jednoducho lepsi kandidat, lebo som namiesto pocuvania Depeche Mode pocuval tych ludi, ktori vedia vsetko. A vies ty co? Teoreticky ta mozem vyskrnut zo zoznamu kandidatov a bude to vyriesene. Nemas na to, aby si vladol planete. Slovami Andreja Babisa: Sorry jako… Vyvrhel (Stanislav Hoferek) Vyhnali nas. Mna, teba, kazdeho z nas. A preco? Kradol som. Zabijal som. Nikdy som sa necitil byt hrdinom. Ale kradol som od cloveka, ktory mi ukradol vsetko. Zabijal som tych, co chceli zabit mna alebo mojich blizkych. A ani teraz nechcem byt niekto, kym nie som. Sme banda ludi, ktori maju smolu. Nenarodili sme sa do dobrych rodin a poznali sme viac ulicu ako teplo domova. Naucili sme sa byt tvrdi a hlad nam dodaval odvahu. Teraz sme tu. A sme tu len preto, aby sme skapali ako prasive psy. Mozno som prasivy pes aj ja, podla tych, co nas poslali sem. Ale ja tu nechcem zdochnut. Este nie. Sme daleko od tych, ktori nam ublizovali. Sme banda ludi, ktori sa predierali zivotom v hroznych podmienkach. Obyvali sme jaskyne a stoky, prikryvali sme sa kartonom. Teraz su vsetci, co nam rozkazovali a ktori nas poucovali, neskutocne daleko. Ostali sme my. Sme drsni ludia na drsnej planete. Nemame nic, ale na to sme zvyknuti. Postavme sa na nohy. Povediem vas, ale nechcem nikoho tahat za rucicku. Kto chce jest a mat kde spat, musi prilozit ruku k dielu. Boli ste vyhnanci, teraz ste slobodni, ale boj za lepsi zivot este neskoncil. Clovek z kolonie (Stanislav Hoferek) Vcera som dostal tajnu obalku. Uz nie je tajna, poviem vam jej obsah. Ale este skor chcem povedat, kto ju poslal. Akasi velka spolocnost, o akej som nikdy v zivote nepocul. Sidlo v danovom raji, prezident je akysi Mohamed a v textoch to ma tolko skratiek, ze som sa v tom stratil. Kazdopadne chcu, aby som vas viedol. Aby som bol vodca, prezident alebo neviem ani co to mozem byt. A preco? To sa pytam aj ja. Zistil som, o co ide. Nieco bolo v obalke a nieco som odpozoroval a bolo to smutne, priamo depresivne. Sme ti, co prezili. Pamatate sa, ked nas delili na dve skupiny? Ta prva je uz mrtva. Postrielali ich, pozabijali nozmi a puskami alebo neviem co. Skratka su kaput. My zijeme. Ale nas zivot je skor klietka nez zahrada. Poslali nas na Mars, aby sa nas zbavili. Mame byt pionieri, ktori hrdinsky zahynu na Cervenej planete. Kto sme? Leprova kolonia? Smutna skupinka ludi, ktori boli naskladani do lode a nemohli zmenit smer? Alebo sme pre niekoho nepotrebni na Zemi a mame tu na Marse hladat akusi… neviem… potrebnost? Mame postavit, co sa da. Pripravit podmienky pre dalsich, ktori pridu az vtedy, ked pre nich nebudeme hrozba. Nikdy som sa necitil byt hrozbou pre spolocnost, ale teraz sme vyluceni od spolocnosti a prenechani osudu. Tak vas budem viest, kedze sa aj tak nikto nehlasi a mudrejsi odo mna hladaju sposob, ako vyuzit to malo, co tu je. Mozno nikto nepride. A mozno pridu, ale my nebudeme vsetci mrtvi a rozstrateni po celej planete, ale zjednoteni, zivi a zdravi, a budeme si svoju koloniu branit. Mozno nebudeme novy narod, ale chcem bojovat za to, aby sme mali realnu sancu bojovat. S prirodou, s tymi co pridu i s tym, o com nevieme nic, ale coho sa ostatni ludia tak velmi boja. Sklamany romantik (Stanislav Hoferek) Vazeni pritomni, pripravte sa. Budem hovorit o laske. Urcite poznate tie fazy spoznavania. Najskor ste neznamy, potom kamarat, nasledne dobry kamarat. Ak vsetko funguje ako ma, tak ste priatel ci zlatko. A nakoniec ste ten debil, ktory je v jej telefonate nazvany ako NEDVIHAT ci KAZISVET. Najskor chcete byt pri sebe co najblizsie a neskor vam aj okolie odporuca, aby ste boli od seba co najdalej. Ona sa prestahuje k mame, o tri ulice. A vy idete na Mars. Novy zaciatok, vsetko je odpustene. To pocul uz kazdy z nas. Je to naozaj tak? Faktom je, ze cim je clovek starsi, tym viac sklamani zazil a prisiel o viac iluzii. Teraz nemame ani iluziu, ani vodu, teplo ci ine zakladne veci. Nemame ceresnu, pod ktorou sa dava prva pusa, ale nemame tu ani moc zien. A vobec, byt zenou a dostat kramy na cervenej planete, pol roka cesty od najblizsej cokolady, to musi byt nieco strasne. A vlastne aj je. Viem to, lebo teraz s jednou takou zijem. Kazdopadne sa mozeme pozerat na hviezdy. Su krasne. Len je tu ten strach, ze kvoli slabej atmosfere vas moze padajuca hviezda realne zabit a vy proti tomu nemozete urobit vobec nic. Ale spat k laske. Majme sa radi. Koniec hlasenia i tejto velmi netypickej volebnej kampane. Antivaxer a antiruskar (Stanislav Hoferek) Svet je plny debilov. Len debil si mysli, ze existuje nejaky Covid. Len debil si mysli, ze vsetci zdravotnici nie su zaplateni, aby uverejnovali nejake akoze obete. A este su ti hlupi zdravotnici tak drzi, ze vypisuju, ze su unaveni. Nie su. Len sa nabalili. Niektorych to prestalo bavit a isli robit nieco ine, ale ti ostatni su bohati. Viem to, lebo vzdy vidim nejakeho zdravotaka s cigou. Odkial ma na cigy? Vraveli mi, nech sa dam zaockovat, ale ja som tu vymyslenu sprostost chytil aj bez ockovania. Este mi hovorili, ze sa dostanem na plucnu ventilaciu, ale nie. Nedostal som sa, vraj malo miesta. Tak mam znicene pluca a nemozem si zapalit cigu, lebo ma hned drhne. Vsetko je to podvod. Aj znama mojej znamej, ktora ma znamu v Bystrici, tak jej syn ma kamosa, ktory pozna takeho Kosicana, ktory na to zomrel. Na ockovanie a to uz 60 rokov pred Covidom. Nedajte sa ockovat, chcu nas znicit! Radsej si kazdy den kupte vodku, tu s Putinom, a dajte ju na ex. Mne to pomaha. Teraz som na Marse a nikto tu nema v skafandri rusko ci ten debilny respirator. Na to ti debili nemysleli. Presiel som im cez mozog. Teraz ma zvolte a ja sa postaram, aby na Marse neboli ziadni zdravotnici a ini klamari a bude konecne pokoj. Statista (Stanislav Hoferek) Vsetkych vas tu vitam, na tejto cervenej, zatial nie velmi hostinnej planete. Ako viete, pripravoval som zoznam ludi, ktori tu vytvoria koloniu. Zvazoval som vsetko. Vek, pohlavie, skusenosti, podobnost nazorov, celkove zdravie, dokonca sny a tuzby. Samozrejme, svet nemoze byt len nejaka tabulka. Kazdopadne som konal tak, ze sa nemusim hanbit za svoju pracu. Mame tu odbornikov na vsetko, co potrebujeme. Vsetci su vo veku od 12 do 45 rokov. Mame 56 muzov a 44 zien. Mame tu zastupene rozne viery, ale ako viete, ziadne fanaticke, prehnane nazory nepresli cez nase sitko. Je to preto, aby nevznikali konflikty v oblastiach, ktore nie su uplne najdolezitejsie na prezitie. Mame obydlie, ktore sa da lahko zlozit, opravit ci upravit podla toho, co aktualne potrebujeme. Kazdy clen expedicie ovlada anglicky jazyk na minimalne pokrocilej urovni a dokonca sme sa postarali o to, ze kazdy clovek v expedicii ma rovnaku krvnu skupinu, vratane RH faktoru. Som tak logickou volbou pre velenie expedicie. Kazdopadne verim v demokraciu a v priamu schopnost ludi ovplyvnit najroznejsie rozhodnutia. Viem, ze nekandidujem sam a rad si vypocujem nazory kazdeho protikandidata. Ucitelka (Stanislav Hoferek) Ziaci, dnes je vynimocny den. Kazdy jeden z vas ma pochvalu a dokonca dobrotu priamo od riaditela nasej skoly, ktory si precital vsetky prispevky do nasho skolskeho casopisu. Je poteseny a dokonca povedal, ze ukaze najnovsie cislo vsetkym riaditelom, ktorych pozna. Vase prispevky sa tak budu citat aj v Bratislave, Kosiciach a dalsich mestach, dokonca niektore budu prelozene do madarskeho, rusinskeho ci ukrajinskeho jazyka a samozrejme aj do anglictiny. Kde zacat? Poznate svoje diela, ale ked to vsetko zhrniem, je to nieco naozaj uzasne. Kazdy ste napisali nieco o Marse. Vacsina z vas napisala aj nieco o fyzike a celkovo vedeckom pohlade na Cervenu planetu, ale najzaujimavejsie boli vase sny. Je neuveritelne, co vsetko by ste tam robili, keby ste sa tam dostali. Anicka by napriklad z pustatiny urobila kvitnucu zahradu tak, ze by tam doniesla rastliny zo Zeme, ktore by ale boli specialne vyslachtene pre atmosferu Marsu. Betka by premenila planetu na detske ihrisko pre deti, ktore su prilis slabe a chore na to, aby mohli pouzivat ihriska na Zemi. Danka navrhla premenit planetu na domov dochodcov a to hlavne preto, aby tam nevysielali krimi noviny. Vsetci by tak podla Danky boli stastnejsi a ja s nou suhlasim. Gitka vymyslela spojenie solarnej elektriny a tazobnych strojov, ktore by vytiahli uvaznenu vodu z mineralov a nasledne vybudovanie miest, ktore by boli chranene pred ziareniami, ale zaroven prepojene podzemnymi riekami. Alebo mam povedat podmarsnymi? Lucka a druha Lucka dali spolu napad, ze vsetci muzi, ktori na Zemi nevedia dospiet, by dostali povinnu a dlhu vojensku sluzbu na Marse, mimo pohodlia, a potom by sa vratili na Zem ako lepsi ludia. Tana prisla s napadom premenit Mars velke pohrebisko, aby bolo na Zemi viac miesta pre zivych a aby sme mohli vidiet vsetkych, ktori uz s nami nie su, skutocne na oblohe. Veronika vsak dostava u mna ten najvacsi plus, pretoze by nechala Mars Marsom, zatial co by ludstvo hladalo nejaku dalsiu planetu viac podobnu Zemi, ktoru by mohlo znicit plastovym odpadom. To su velmi netypicke myslienky a rozhodne velmi originalne, kazdopadne kazdy z nas moze rozhodovat o svojom zivote, nech uz bude kdekolvek. A co chlapci? Alebo mam povedat mladi muzi? Andrej by premenil Mars na skladku odpadu, mozem citovat jeho nazov: Cervene kremikove nebo a komposter slnecnej sustavy. Dano by chcel nikdy nekonciaci painball, teda s vynimkou, ze dojdu gulicky. Edo prisiel s myslienkou, ze jeden z astronautov sa prehlasi za druheho Jezisa a Mars sa vybuduje spomocou penazi od navstevnikov, ktori sa pridu na neho pozriet. Noro dostal napad, ze prepoji Pana Prstenov a Vesmirnej pechoty a vsetky kulisy urobi na Marse, aby mu po placi nechodili novinari. Vlado sa znovu prekonava a jeho napad je asi najuletenejsi a pritom najviac celosvetovy. Len Vlado dokaze dat dohromady cinsky kreditovy system, ovciu bryndzu, tovaren na kaleidoskopy a matersku dovolenku pre siamske dvojcata na Marse, ale ako sam poznamenal, fungovat to bude len cez vikendy a na Mikulasa. Tuto svoju teoriu napisal na styri strany a este dal popri tom recept, ako vypestovat konope s pomocou sustruhu na planete bez elektriny. Dokonale a nenapodobitelne. Chcem vsak pochvalit aj ostatnych. Ukazali ste sa ako trieda srandistov a pohodakov, ale nasli sa tu aj prispevky, kde si vsimate buducnost aj nasej planety, ako i to, ci a ako sa zmenime my, ludia. Natalia napisala svoje navrhy ako harmonogram, a to celych 250 rokov dopredu, zatial co Peter vymyslel sposob, ako dostat na Mars wifi internet, aby sa prvi ludia po tom, co zasadia plodiny, mohli pozerat na Youtube. Gusto napisal svoje Martanske dobrodruzstvo v martanskom jazyku, co je tiez originalne, a slubil mi, ze pripravi prekladac, ktory bude prekladat texty z martanskeho jazyka do zemplinskeho narecia. Na to sa samozrejme uz teraz velmi tesim. Neviem, kto z vas by bol najlepsi prezident Marsu, ale mozno si urobime stretavku po skonceni skoly prave na spominanej planete. Este uvidime. Ten s vidlickou (Stanislav Hoferek) Nie je dolezite, co mame, ale co dokazeme z mala urobit. Kedysi som dostal do ruky vidlicku. Bol som este maly chlapec, ale chlapec s vidlickou. Naucil som sa s nou jest, ale viac ma bavilo urobit z vidlicky, lanka a kusku dreva katapult. Alebo som vyuzil vidlicku na to, aby som si privyrobil. Uznavam, ze pouzitie vidlicky ako zbrane nie je uplne v poriadku, ale dosiahol som ciel. Aj ked ma chytili, nemal som pri sebe zbran. A navyse som mal cele prepadnutie dohodnute dopredu na preverenie personalu. Inokedy som z vidlicky a skla urobil zrkadlo a dostal som sa vdaka tomu z puste. Teraz sme na vyprahnutej planete. Kazdy z vas ma nieco, co sa da pouzit. Nieco, co urobi rozdiel medzi zivotom a smrtou. Ja tu mam vidlicku, ale hlavne hlavu, pretoze bez pouzitia hlavy je kazdy nastroj len nastrojom. Dolezite su myslienky a samozrejme aj stastie. Stastena vsak najlepsie pomaha pripravenym. Uchadzam sa o doveru a rad ukazem kazdemu, co sa da vytvorit v tazkych podmienkach. Aby som neostal pri sluboch, rozhodol som sa doniest sem par vlastnych vynalezov. Jednoduche nastroje, ktore sa daju efektivne vyuzivat aj v hrubych rukaviciach skafandra. A ak si vsimnete, schodiky z raketoplanu su ine, ako by ste cakali. Daju sa kompletne rozlozit na stol, nosidla ci spolu s jednoduchou latkou na uplne zakladny stan, ktory ciastocne ochrani pred radiaciou a slabsimi burkami. Zamilovana babicka (Stanislav Hoferek) Mala vnucka sa tesi, ze bude znovu s babkou. Jej rodicia isli opravovat nieco so stitom proti radiacii a ona moze robit co len chce. Oblieka si svoj maly, detsky skafander, a ide na prechadzku. Len tak, sama. Obydlie jej babicky nie je daleko, mozno 500 metrov, ale je trochu oddelene od ostatnych polyfunkcnych bytovych jednotiek. „Babka, rozpravaj mi! Rozpravaj mi!“ „A co ti mam porozpravat? Vsak som ti uz povedala vsetko co viem. Tie tvoje male uska uz poculi tak vela pribehov.“ „O prvom prezidentovi Marsu a ako ste sa spoznali.“ „To si sa uz pytala. To ta tak velmi zaujima?“ „Ano. Prosim. Rozpravaj mi ake to bolo.“ „Ach, no dobre. Bola som mlada, on bol mlady. Prisla som neskorsou lodou ako on, takze som o nom nic nevedela, ale pacil sa mi. Bol taky pracovity, svedomity. Vsetko, do coho sa pustil, aj dokoncil. Vedel vsetko opravit, ale hlavne sa mi pacil. Vies, ako to myslim.“ „Chcela si sa s nim kamaratit?“ „Kazda sa chcela s nim kamaratit. Bol sikovny a fesak. Navyse na Marse, kde vtedy nezil nikto. Bola to len pustatina. Preslo viac ako patdesiat rokov odvtedy a teraz je toto miesto nasim domovom. Hlavne vdaka nemu.“ „Aj ste spolu byvali?“ „Kedysi sme vsetci byvali spolu v zaparkovanom raketoplane. Vsetko sa este len stavalo a pripravovalo a on mal vela prace. Pomahala som mu a mala som na starosti merania. Vzdialenosti, radiaciu, spotrebu vody, uplne vsetko. Vsimla som si, ze jeho spotreba vody je nizka. Neuvedomoval si to, stale pracoval a malo pil. Az mu prislo zle. Mal nehodu a uz nemohol pracovat, ale stale vsetko vedel. Tak sme si ho zvolili ako vodcu. Posmesne sme to nazvali prezident Marsu. A on sa nim stal. Kandidoval este taky jeden chlap, ktoreho nikto nepoznal a vravelo sa, ze predaval nieco uplne zbytocne na Zemi, kym ho poslali sem.“ „A ty si chcela aby vyhral?“ „Chcela. Vsetci mu dali hlas, az na toho jedneho.“ „Potom ste sa zobrali a vsetko bolo krasne, vsak?“ „Nezobrali sme sa. Vychovali sme dve deti, vratane tvojej mamicky. Nic vsak nebolo krasne. Drsna priroda, hlad a pocit osamelosti boli silne prekazky, ale postupne sme ich zvladli. Vedeli sme, ze to musime zvladnut. Potom prisli nove zasoby zo Zeme a uz to bolo lepsie.“ „A kde je teraz?“ „Zomrel pri nestasti. Tvoj starky odisiel skor ako si sa narodila, to vies. Ale asi nevies, ze sa na teba tesil. Pockaj, nieco tu pre teba mam. Pekne schovane.“ „Co je to?“ „Toto je velmi stara minca. Bola velmi stara uz ked ju mal zo sebou. Ma viac ako 200 rokov. Ja uz na Zem nikdy nepojdem, ale ty mozno ano. A ak tam pojdes, budes si moct kupit co chces. Ale slub mi, ze sa vratis, dobre?“ Komunistka (Peter Stec) Vazene sudruzky, sudruhovia, a vsetci ostatni uvedomeli a pokrokovi Martania z celeho spektra pohlavi! Ako zena, mozna buduca prezidentka planety, pomenovanej po bohovi vojny a v zmysle akehosi zastaraleho nazoru medzi pozemstanmi -zeny su z Venuse, muzi z Marsu- sa pokusim zvratit vsetky tieto domnele, no len vymyslene predsudky. Co by ste povedali na to, ze Marsu bude vladnut spravodlivo a bez vojen zena? Hovorite si dvojity oxymoron? Vari nie je v nasom storoci vsetko obratene na hlavu? Potom preco nemozu vladnut vsetky zeny Marsu? Vlada Marsu musi byt v ostatnych bodoch rovnoroda a cela verejna mierka rekonstruovana. Je predsa nad Slnko a vsetky hviezdy v Galaxii jasne, ze kontrarevolucionari na Zemi dosiahli svoje poslanie a nedovolil svetovu revoluciu. Zem obratili v prach a vsetkych zotrocili, ci uz si to sami uvedomovali, alebo nie. Ano, pripustam i ja, ze zmena i mojho presvedcenia nebola lahka a nebude lahka ani tu. Musime si vsak zvazit vsetky pre a proti. Musime vsak vsetci uznat nutnost a nevyhnutnost obrodenia Novej Martanskej Kolonie Pracujucich. Ak vsak nebudeme konat a ak dovolime vsetkym ostatnym kandidatom s pochybnou minulostou vyhrat, nezasadime uder proti odporcom nasmu crtajucemu sa ludovodemokratickemu poriadku na CERVENEJ PLANETE. Cest praci, sudruhovia! Manazerka pre vsetkych obyvatelov Marsu (Brona Zelena) Mili Marania a Marusky, na vesmirnom korabe sme sa vsetci spoznali a skamaratili, preto viete kto aky je, aka som ja, Ty, on, ona. V novom svete chceme byt vsetci dobri, mili a spravodlivo sa k sebe spravat a nic si nezavidiet, lebo sme sem prisli zacat novy zivot, od nuly. Ak ma zvolite za prezidentku, mam Vam toho vela co ponuknut. Ako sa na Zemi vravelo – obedy zadarmo, tu mozu byt aj realita. Kazdy prilozime ruku, nieco spravime, dosolime, dochutime a spolu zjeme. Nikto sa tu nebude citit sam a ma socialnu istotu, ze niekde patri a niekomu na nom zalezi. Zriadime miestnost kde dame veci, ktore uz nepotrebujeme a komu bude nieco chybat, pride si zobrat. Navrhneme si kalendar spolocenskych akcie typu tanec, prednes tvorby, spev a koho co kreativne napadne. Budeme robit aj zaujmove kruzky. Vsetko, co nefungovalo na Zemi, tu moze fungovat, lebo to vytvarame pre seba a svoje buduce generacie. Nam tu nejde o peniaze, ktore nam tu ani netreba, o nadobudanie majetku, o politicke sarvatky, hanobenie druhych, zavist a ohovaranie. Nam ide o skumanie novej planety, nove zazitky, o vybudovanie novej rise, sudrznost a podporu, lebo sme tu v tom sami. Pozemstania nam nepomozu. Ani nemusia, lebo my sme tu ti najlepsi z nich a oni sa sem budu chodit ucit, ako to ma vyzerat a fungovat. Poetka (Brona Zelena) Naco dlhe predslovy a kazne ked to, co tu spolu vybudujeme, ukaze jedna basen: Kde sa voda sypala tam na Marse nasa zakladna vyrastla Kde prach obratil vsetko na ruby, tam sme si skryli svoje zasoby Kde vzduch sa dychat nedal, tam prvy Martan cakan zatal. Kde vietor uz ani viat nechcel tam prvy bankomat si zazrel Kde podzemne vody najdeme tam aquapark postavit nechame Kde na Marse zacina zima ako v Rusku tam vznikne zavod na lad a vodku Kde najvacsi kanon je tam vyrastie prve Martanske Kfc-e Kde najdlhsej sopky vrchol stoji tam 7G lano nasu siet stvori Kde roviny Marsu sa rozprestieraju tam nase hyperloopy nas odvezu Kde mraciky sa tajne zgrupuju tam nase vlajky ako prve hrdo zaveju Kde si myslis, ze je koniec Marsu odtial sa budeme smiat Zemi a Mesiacu Martansky bojovnik (Lucia Halcinova) Slovo prekladatelky na uvod: Nasledujuci text sa nasiel v roku 2122 vytesany v strmom svahu jedneho z bocnych martanskych kanonov. Pre lepsiu zrozumitelnost som si dovolila niektore vyrazy a spojenia nahradit pozemskym ekvivalentom (tak napriklad slavny historicky martansky bojovy stroj, na Zemi zvany ludovo „trojnozka“, sa v originali vola „Ten, ktory cnie vysoko nad ostatnymi“). Na zaver ostava iba dodat, ze tento text hovori sam za seba a skvelo ilustruje, preco sa niektori moji kolegovia, napriklad doktorka Schmidtova, autorka tzv. Teorie mierovej koexistencie, od zaciatku mylia. Ale nechajme uz teraz zazniet vyse dve storocia stare slova martanskeho bojovnika: Pozdravujem vas, vy, ktori ste ovladli hlboke a zaprasene kanony, vy, ktori roztrhate a skonzumujete kazdeho slabeho nepriatela! Nech je slava Rodu Sestora a Osemrukym dvojcatam, vladcom nebeskych sfer, co nam prinasaju teplo, svetlo a vodu! Nebudem vas dlho unuvat. Moj protikandidat, ktory vam predava vybusniny na hlbenie novych a utulnych dier, uz dnes dlho rozpraval. Ja budem strucny, pretoze cas je pre nas drahocenny. Nas svet starne a zomiera. Rodi sa len malo mladat a hlboke pramene chladnu. Vy to viete a do mysli sa vam preto vkradol strach. Vase velke a okruhle oci, bojovnici Marsu, sa ligocu v tmach a upieraju sa na mna s otazkou: je este zachrana? Odpoved znie: pozrite sa smerom hore! Nad nasimi hlavami prave vysla Krasna. Ta, na ktoru sa v priebehu casu vzdy upieral nas zavistlivy pohlad. Planeta, zelenajuca sa vegetaciou, so sedavymi vodami, s oblacnou atmosferou naznacujucou jej urodnost, s priehladmi medzi plachtiacimi mracnami, odhalujucimi obyvane plochy suse i rusnu plavbu na vodnych plochach. Nas svet chladne. No Krasna je plna zivota - avsak zivota, aky my nepovazujeme za vyznamny. Nemusime sa tvorom, ktori obyvaju susednu planetu, zodpovedat za ziaden z nasich cinov. Jedname pod tlakom nutnosti, a oni nam stoja v ceste. Stanu sa potravou pre nase zobaky! Moj protikandidat chce hlbit nove a teplejsie jaskyne. Ja vsak navrhujem vziat vsetok vybusny prach, postavit obrovske delo a poslat na Krasnu bojovnikov na trojnozkach. Delo zabudujeme hlboko do povrchu planety. Az pride vhodna doba, odpalime z neho aj kolonizacne lode, ale prvi na Krasnu vstupia hrdi dobyvatelia. Tvorovia, ktori dnes vladnu na Krasnej, uz poznaju energiu pary a vedia s nou narabat. Ale nemaju to, co mame my: tuzbu prezit! Chopime sa zivota, pretoze tak nam kaze nutnost! Znovu sa budu rodit nezne mladata. Znovu pride cas mieru, pokoja a pucania. Predkladam vam teraz na vyber: slavny boj alebo zbabela smrt! Hlbenie akychsi zbytocnych jaskyn a postupne usychanie a zanikanie, alebo hrdy vypad nasej rasy vpred. Rozlette sa opat k zivotu a plnokrvnej mladosti! Postupne si tu umierajte s mojim protivnikom, alebo so mnou pochodujte k vitazstvu! Len vas varujem. Nemate uz vela casu! Uvazujte dokladne, pozorne, a spravne sa rozhodnite. Vylosovana (Maria Novakova) Vylosovali ste ma. Chceli ste, aby niekto viedol ostatnych a ja som to neodmietla. Mam strach, ale mam aj tuzby. Mam sen, ale citim tlak reality. Som clovek na inej planete a potrebujem pomoc, ale viem ju aj dat. Rozhodla som sa, ze sa predstavim ako jeden z prvych vynalezov ludstva. Luk a sipy. Chcem byt rukou, ktora drzi luk a striela sip za sipom. Kazdy z nas je dobre urobeny sip, ktoreho dostane luk do pohybu. Lukom su nase tuzby a sny, nase schopnosti menit veci. Chcem byt rukou, aby som mala slovo v tom, kam luk napneme. Ale respektujem, ze v inych rukach mozu byt nase snahy poslane inym smerom a ten moj smer nemusi byt vzdy ten najlepsi. Som vylosovana, ale chcem, aby mali papieriky vzdy mensiu vahu ako skutky. Medicka (Maria Novakova) Neviem, preco ste si vybrali mna, aby som kandidovala. Som medicka, nie som ani plnohodnotny doktor. Mozem povedat, ze vsetko bude dobre, ale nemame dostatok liekov, sterilnych obvazov ani nicoho ineho. Najblizsie krvne konzervy su velmi daleko a co som uz stihla zistit, vacsina z vas ani nevie aku ma krvnu skupinu. Hrozi nam hlad, ak neznizime nasu spotrebu a to je pri tazkej praci, ktoru tu kazdy z nas robi, takmer nemozne. Ohrozuje nas divoka priroda a vietor, ktory nam odnasa vybavenie a trha mury nasich jednoduchych budov. Pravdepodobne preto ste ma navrhli, lebo velitel vypravy nedavno zomrel a ja som ho nemohla zachranit, ani keby sme tu mali najlepsie vybavenie a vsetky zasoby. Kazdy sa sem tesil v prve dni, ale pocas pol roka trvajucej cesty sme si na seba nielen zvykli, ale este na lodi som musela riesit kto koho nenavidi. Mozem viest, ale neviem, kam vas dovediem. Potrebujeme hlavne niekoho, kto vie zariadit vsetko potrebne tu na Marse i na Zemi a to je mozno este dolezitejsie, lebo bez zasob vydrzime len kratko. Moderna feministka (Maria Novakova) Nepamatam si casy, ked zeny zacali bojovat o svoje prava. Pravo volit, pracovat bez hlupych obmedzeni a rozhodovat o svojom zivote dostali uz davno, vdaka hrdinkam minulosti. Odvtedy sa svet zmenil k lepsiemu, aj ked ziadny svet nie je idealny. Prihovaram sa k vam ako obcianka a ako zena, ktora sa bude venovat potrebam kazdeho z vas. Na Marse je omnoho viac muzov ako zien a rada by som kandidovala ako kandidatka vsetkych. Chcem kombinovat zensky cit pre poriadok a diplomaciu s respektovanim ludskych prav. Chcem svet, kde sice bude este dlho viac muzov ako zien, ale zaroven bude kazdemu prejavovana ucta a kde si bude kazdy vazit kazdeho v takej miere, ako to len bude mozne a s minimom konfliktov. Archeologicka (Maria Novakova) V ruke mam zaznamove medium, ktore sme nedavno nasli. Nevyzera ako zo Zeme? To je logicke. Nie je zo Zeme. Rozlustili sme ho. Mimozemstania, o ktorych vieme malo, tu mali koloniu. Podla zaznamov tu tazili mineral, ktory je velmi hlboko pod povrchom. Tazba sa oplacala coraz menej a potom prislo nestastie. Nevieme este o ake nestastie islo, ale vyzera to tak, ze zaznam je nekompletny a muselo to byt prudke. Narazili sme este na jednu zvlastnost. Pocet ich obyvatelov narastal, rodili sa tu novi jedinci. Nakoniec vsak vsetci zmizli. Bojim sa, ze nieco podobne sa stane aj nam. Musime sa pripravit a musime pokracovat vo vyskume, aby sme mohli porozumiet, ako sa najlepsie pripravit. Ako kandidatka na lidersku funkciu davam prednost vede, vyskumu a zdravemu rozumu, ktory potrebujeme na kazdej planete. Pokojna politicka (Kristina Pavlaskova) Vazeni obcania nasich piatich osad, odvazni dobyvatelia Marsu. Myslim, ze vsetci ma tu poznate po mene. Rozhodla som sa reagovat na vasu vyzvu a uchadzat sa o miesto hlavy tohto nasho maleho statu. Spominam si, ako by to bolo vcera, ked sme prvy krat zaborili nohy do tejto cervenej zeme. Uz predtym, pocas dlhej cesty vesmirnou lodou, som mala moznost poznavat charaktery niektorych z vas a tesila som sa na spolupracu a spolocny zivot s vami. A moja radost trvala, ked som videla, ako sa rozrastaju nase pribytky, ako ste ma pozvali na svoje male, no o to krajsie svadby a prave teraz mozeme ocakavat, ze svetlo nasho noveho sveta uzrie jeho najmladsi obyvatel. Zalezi mi na zivotoch vsetkych vas a to ako na samotnom preziti, tak aj na ich kvalite, pretoze zit je tu tazke - kazdodenne si pokorovat svet, ktory nas nesplodil a my sme v nom cudzorode prvky, prinasa vzdy nove nastrahy. My vsetci vieme, preco sme tu a je nesmierne dolezite, aby sme, cokolvek sa stane, vzdy tahali za jeden povraz. Sama o sebe mozem povedat, ze dokazem motivovat a stmelit ludi, objavit viziu a verit v nu. Viem pokojne a konstruktivne jednat v kritickych situaciach a prave toto su dovody, pre ktore som presvedcena, ze som tou spravnou volbou. Moj protikandidat sa iste tiez zodpovedne pripravuje na svoju buducu funkciu, vidim vsak, ze mu chybaju skusenosti, ktore by ho na nu kvalifikovali. Uz dlho prevadzkuje zabavny obchod a dari sa mu, no mam pochybnosti o tom, ako by nas mohol viest. Na vesmirnej lodi pracoval v udrzbe a z jeho zivotopisu vidime, ze ani na Zemi sa nepriblizil k povolaniu manazera ci politika. Nie je mojou ulohou sudit motivy, ktore ho viedli k tomuto kroku, chcem vas len vyzvat – zvazte moje slova a rozhodnite sa mudro. Tak moji drahi, ocakavam, ze v dany den si dobre vylestite skafandre a napisete na listok to spravne meno. Prajem vam pokojne dni a v tejto chvili dobru noc. Vitaz (Kristina Pavlaskova) Moji roztomili Martania a Martanky! Som vas buduci prezident. Ten s tou pyrotechnikou ma neporazi. Ja mam lepsiu zbran. Vsetko zistite na mieste suboja pri Centralnom krateri o 33/52-0,1 miestneho casu. Viem, ze mi drzite chapadla. Tesim sa na vas, na svoje vitazstvo a na to, ako zveladim nasu krasnu planetu. Uz sa nebudeme musiet ani skryvat pred tymi zo Zeme, rozbehneme s nimi obchody a mozno aj nejaku tu vojnu. Mars sa zmeni na nepoznanie, dopestujeme tu vsetko to, co oni, i tie ich tycinky s menom po nasej planete zasadime do zeme. Ziadam vas vsetkych o podporu, o bojovy spev a pokrik s mojim menom, ked pride ten cas a o priestor pre rychle odpratanie ostatkov toho traposa s prskavkami. Zarucujem vam, ze to neprezije. Na vitazstvo! KolektivAN (Romanus Von Rayne) Urad bezpecnosti Mars – X Inc. Datova stopa – Archiv. server III. Data ID: ISM123254UIC Autor: Nelokalizovana teroristicka organizacia. Identifikuju sa ako KolektivAN. Statut informacie: Ilegalna. Medium a sposob prenosu: Tele – kognitivna, plosna paralyza neuroNetu – MX. InfoMyslovy 3D trip s neidentifikovatelnou zvukovou stopou. Potencionalita ohrozenia zaujmov Mars – X: Vysoka. Telo: Vazene spolocenske subjekty planety Mars – X, prepacte, ze Vas rusime behom kazdodennych povinnosti. Prepacte nam nepohodlie, ktore Vam nas extravagantnejsi odkaz sposobuje. Prepacte, ze sme len dalsim hmyzom v bzukote irelevantneho ula dat a obsahu volieb, v ktorych dopredu rozhodla korporatne-lobingova elita, ktorej informacny eter je nekonecne tazsie editovatelny ako data nizsich tried. Prepacte, ze devatdesiat pat percent obyvatelov nasej krasnej cervenej planety zije na minimalnej zasobe kysliku, aby si mohol dovolit zakladne neuropripojenie a ine artefakty denno-dennej potreby. Prepacte, ze vyssie vrstvy su neschopne akychkolvek inych tuzob nez vlastnit viac a viac infokapitalu. Prepacte, ze sme vsetci otrokmi retazi, ktore sme sami vytvorili. Prepacte, ze (anti)kultura je len korporatnou propagandou. Prepacte, ze si uz nevieme spomenut bez X. Prepacte, ze prislub informacneho priestoru, novej Agory kde sa nedostane ,,stara moc“ sa zmenil na priestor zaplaveny reklamami a paywallmi. Prepacte, ze slub vylepsenia cloveka v mene vacsej slobody a novych kreativnych horizontov sa zmenil na vacsie socialne nerovnosti, znicenie volneho casu a sukromia vnutorneho prezivania. Sme uplne cely ON – line. Nase tempo a nas vykon nas coraz viac lakal k horizontom mimo toho, co ostalo zo symbolickeho ekosystemu planety Terra. Prirodzene, sme bytosti tvorive a zvedave. Jedna priroda odisla, tak sme si vytvorili novu. Krasu nahradila Hyperkrasa svetiel, displejov a vln dat. A my sme sa chveli uzasom. Hodili sme sa so oceanu symbolov bez akychkolvek urceni, kde jedinym (Anti-)Absolutnom bolo: VSTUP A TVOR! Nasledne vsak prisiel prvy zlodej a v mene svojho boha P si okolo svojho obsahu obkruzil C a povedal: ,,Toto je moje!“ Ako by povedali starodavni knazi, pre tvorivost by bolo lepsie, ak by sa nebol narodil. Boh P nas totiz priviedol k volnemu trhu, volny trh k podpore toho, co sa predava, to, co sa predava k zvykom, zvyky ku apatii a monopolom. Boh P je alfou a omegou vsetkeho. V jeho mene sa objavuje, vyuziva a nici celok skutocnosti. V jeho mene sme vymenili vlastne sukromie, autonomiu za kazdodenne nutnosti, vacsiu rychlost a zabavne memy. A toto vsetko je tak samozrejme, ze nikto sa nad tym nepozastavi. Nevladzeme, sme apaticki, topime sa v oceanoch lacnych virtualnych svetov Mars – X v snahe zabudnut, ze aj ti spolocensky ,,najslobodnejsi“ z nas su infonarkomani a otrokmi boha P. Samozrejme, toto vsetko sa hodi strukture Mars – X, pretoze cim viac casu ste pripojeni, tym menej sa starate o svoju schranku, tym skor sa vypnete a tym menej spomalujete boha P. Mozno sa sami seba pytate: ,,Dobre a? Mame sotva co dychat, ako teda mame porazit medziplanetarnu siet moci, ktora ma za sebou veskeru moc? Co ak nas odpoja?“ Pripadne: ,,Mam tolko a tolko levelov v tom ktorom virtualnom raji, uzasny zivot so sluhami mimo virtualnych svetov. Co na tom, ze som babkou infokapitalu? Ved vsetci nimi sme a vsetci budeme, naveky.“ Tu zostupujeme z hor velkych dat s iOrlom a iHadom hlasajuc slobodu. Centralizovane spracovanie dat bude prekonane, kooperujuce systemy horizontalnej kontroly nahradia kompetitivne vertikalne systemy kontroly. Nechceme byt vodcami ci predvojom, nechceme politicku moc. My sme len katalyzatorom. Moc sa uz davno rozpustila v kontrole a kontrola uz dnes nepatri subjektom. Subjekty su premennymi symbolickych systemov. Subjekty generuju obsah, subjekty tvoria mikrodizajn. Boh P potrebuje generovat seba sameho prostrednictvom informacii, tym vsak vytvara aj informacie, ktore ho ohrozuju, informacie, ktore su zarodkami novych svetov ak sa nimi dokaze v okamihu zasytit. Nasledne tento boh musi napisat symbolicke psy, ktore pusti na vsetkych, co ho chcu tymito potentnymi informaciami otravit. No on ten jed uz zjedol. Tych, ktori su prebudeni je cim dalej tym viac a ich horizontalne symbolicke systemy kontroly su im spolocne. Vertikalne systemy utlaku sa coskoro ukazu ako mrtvy bohovia a my budeme spolocne tancovat na ich hroboch. Ich symbolicke psy rozoberieme do najmensieho znaku. Ich nedokonale, strazene trezory sa vyprazdnia do otvorenych sieti co povedie k znovuobnoveniu datovej kreativity. Od mdleho, konformneho obsahu k diverznym artefaktom! Hla, to je proces zaniku, ktorym je sucasny symbolicky system utlaku tehotny! Boh P je povolany na to byt prekonany. Pytame sa, co sme ochotni spravit pre Jeho prekonanie? Sme ochotni skutocne tvorit? Pamatajte, pamatajte na piaty November! Piaty November, kedy vybuchol XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX Redigoval a pre potreby Terra – X Inc. Uradnikov do 2D syntakticko-semantickeho jazyka prepisal: Gergelyi.ui Poznamka: Ak to nepokaslu, toto postaci na vyvolanie mimoriadneho stavu a suspendovanie par IP prav. S pozdravom: XIS10T Centrum socialno-systemovych zalezitosti Mars – X Inc. V ustrety tuzbam medzi hviezdami! Prezident Marsu (Ladislav Mrena) Poprosim ticho. Nie sme na trznici. Pohlady pritomnej skupiny ludi sa upriamili na podivneho chlapika, ktory stal na vyvysenom stupienku, v udoli smrti, kde ich vesmirna lod pred nejakou dobou pristala. Dakujem. V prvom rade by som sa rad predstavil, pre tych, ktory ma tu este nepoznaju. Viem, ze Vas nie je vela pretoze s kazdym tu som uz skoro rodina. Ale predsa sa nejaky zabludenci medzi vami najdu. Napriklad TY. Kto si, vies sa mi predstavit trochu? Ukazal som na vydeseneho chlapika, ktory sa tvaril akoby ho pred minutou prebrali z hyperspanku a to este vcera zaspaval doma v chalupke na stracej nozke. Nejaky typicky mental. (Mentalne retardovany clovek, ktoremu sa neudrzi slina v hube a zira do prazdna) Ja som Gregory Vyhulenec. A, a netusim co tu mam robit a kde mam ist. Som este stale zo vsetkeho zmateny a pevne dufam, ze nas caka nejaka pekna buducnost tu na Marse, pretoze zatial to tak nevyzera, a mam z toho nasrane v gatiach. Dobre Gregory, nicoho sa neboj vsetko sa dozvies za chvilu. Ale v prvom rade sa KURVA POSTAV INAM! PRETOZE NAM STOJIS NA PRIVODNOM KABLI K VZDUCHU TY DEMENT! Ukazal som na cierny kabel pod jeho nohami. Uz kvoli tebe odpadli niektori pritomni a pravdepodobne ich uz nikto nezachrani pred istou smrtou. Zrazu sa ozvala rana z davu a tlmeny vzdych niekoho. Zo zeme sa zdvihol kudol cerveneho prachu. Dalsi nam tu odpadol! Kurva ludia, ak je este niekomu zle z nedostatocneho kysliku, poprosim Vas odist aby ste nas nerusili. Na toto fakt nemame cas ani kapacitu to tu riesit, kvoli jednemu kokotovi, co nevie kde ma stat. Mimochodom Gregory, este stale ty PICUS stojis na to pojebanom kabli. Ludia, vyhodte ho odtialto, nech ho uz nevidim. Kokota sprosteho. Nahnevany dav ludi schytil Gregoryho a nasilu ho odvliekli prec zo sklenenej miestnosti. Presli dvomi dverami a presklenou chodbou a za sialeneho kriku a jakotu ho cez stresne okno vyhodili von do otvoreneho marsu. Gregory dopadol na kamen a rozbil sa mu maly pristroj, ktory mal v ustach na dychanie. Zacal hltavo lapat po dychu ale cerveny jedovaty prach mu v momente vyzral pluca a silny vietor, ktory sa privalil z kopcov mu ako kyselina roztopil maso. Na zem sa zvalila uz len kopa kosti. Tam mas svoju buducnost ty curak! Este dlho sa budeme divat na jeho kosti tam vonku aby nam pripominali ludsku hlupost. Vtom sa privalilo stvornohe divoke zviera z utrob Marsu. Pripominalo trochu dinga. Bolo chlpate, rysave ako liska a velkostou pripominalo maleho ponika. Vycerilo velke zuby plne slin a zacalo sa hrat s kostami po Gregorym. Trhalo nimi a lomcovalo az kym po kostiach nezostal iba prach, ktory rozfukal vietor. Zviera potom s podivnym zavitim utieklo prec do divociny. Alebo nie. Ked sa dav vratil a upokojil, ja som mohol pokracovat. Presli sme si peklom. Nie teraz ale pri ceste sem. Vsetci vieme aka dlha a smrtelne nebezpecna cesta bola sem na Mars. Vsetci ste videli tie video nahravky, ktore nahrali nasi rodicia ako odkaz pre nas. Tie videa su plne bolesti, strachu, zufalstva a vykrikov. Ked som tie zabery videl, dokola a dokola uz asi desiaty krat bolo mi z toho fakt na vracanie. Zaludok som citil az v krku a ak by som nemal pri sebe 5 litrove vedro na zvratky, asi by som to nedal do konca. Vsetci viete o com hovorim. Ak by to niekoho zaujimalo, v kine tie videa pustaju kazdy vecer od deviatej do jedenastej. Vstupne nie je. Mozete si tam kupit aj pukance. Nasi rodicia, ktory sa statocne vybrali na tuto misiu na Mars pravdepodobne tusili, ze nepreziju cestu. Problemom bolo, ze sa trochu preratali a na miesto priamej cesty na Mars, nasadli na Okruznik 1. Okruznik 1 je prosim pekne Srbsko-macedonsko-rusky raketoplan vyrobeny v juznej Korei a s interierom z Ikei. Je velmi pravdepodobne, ze tito isty inzinieri z Juznej Korei mozu za take skvosty ako TV Samsung a pracka Samsung s osvetlenim bubna. To pre tych, ktory sa radsej pozeraju na otacanie bubna ako na TV. Vynikajuci vynalez. To je presne to, co domacnost potrebuje. Osvetlenie bubna pracky. Pecka. Okruznik 1 letel popri vsetkych planetach, pretoze islo o okruznu cestu s vyhliadkou po pamiatkach zmrzlych astronautov vo vesmire, zhasnutych hviezdach a zabudnutych alebo zrutenych raketoplanov z predoslych misii. Kazda zrutena lod sa stava automaticky marketingovym materialom pre cestovne spolocnosti v ich katalogu pre buduce leto. Sme z toho nadseny, vsakze. Cesta kvoli tomu, ze Okruznik 1 stal na kazdom rohu, presne tak ako spravny osobak, sa znasobila a nasi rodicia a stary rodicia, celkovo nasa rodina a pribuzni z predoslych generacii, zomreli. Nech im je vesmir lahky a naplni ich nestastne duse pokojom, ktory hladali. Ozvalo sa z davu a vsetci sa prezehnali Amen. Dakujem, farar Ignac Prvoslaveny. To ste povedali pekne. My sme boli pocati pocas cesty sem. Keby nebolo toho rozhodnutia, neboli by sme tu a nemohli skolonizovat Mars. Inak povedane, narvali sme tomuto skurvenemu Marsu jednu lod do prdele a on zajacal ako maly chlapcek. Preto nevieme, ako sa skutocne zilo na zemi. Vsetko co pozname vieme len z rozpravania a z videi, ktore nam pustali. Ano, mame tu knihy zo zeme, pribehy slavnych, mnozstvo videi a dokumentov a prave vdaka nim nie sme totalne retardovany. Len z casti. Tuto Gregory bol totalne. Mozeme dakovat, ze ti Korejcania neboli tak sprosti, aby vyrobili aj techniku, vdaka ktorej este stale zijeme. To, co tu vidite okolo nas, je technika z Japonska. Velmi draha a kvalitna technika, ktora bola kupena na splatky a kvoli tomu ju budeme my a dalsich dvesto generacii splacat Japonsku. Ale tie kurvy sikmooke zabudli na jednu vec a to internet. Tu na Marse nie je. Pravdepodobne ste nato prisli uz davno. Nie je tu a ani nebude. Pocas cesty sa pokazilo mnoho veci na tejto pojebanej lodi za mnou. Turbiny, kyslikove nadrze, GPS, palubne manualne riadenie a mnoho inych veci. Preto sa lod nedala pocas cesty nijako korigovat a ona si isla svojou vopred naplanovanou cestou. Presne ako 70 eurovy vylet do Talianska k moru. 2 dni cesty v buse a potom na pol dna uvidite hnusne hnede more, z ktoreho vam je zle. Ale zijeme. Pristatie nebolo tak jemne, ako nam v prospektoch tvrdili. Podpora zivota sa ale rozlozila tak ako mala a aj bunky na zitie v domcekoch. Preto stojime v tejto presklenej kupole a mame krasny vyhlad na Udolie smrti. Miesto kam sme mali povodne pristat sa ku koncu zmenilo. Bolo to nutne, kedze sa k nam dostala nejaka radiova sprava, ze na tom mieste stale zuri burka a je obklopena skalami a nehostinnym prostredim, ktore by nas mohlo po case zabit. Tak sa podarilo lod na poslednu chvilu stocit sem. Neviem akym zazrakom. Zial, na koniec sa zistilo, ze ta radiova sprava bola stara a mylna a to nehostinne miesto plne smrti je toto, kde sme pristali. Ta sprava nas mala varovat pred tymto miestom. Neskor, ked si ju nasi technici prehrali znova, tak bolo jasne v nej povedane, ze tomuto miestu sa mame vyhnut, lebo nas tu necaka nic ine ako smrt. Preto sa toto miesto aj vola Udolie smrti. Celkom priznacne, nemyslite? Na rovinu vam poviem, ze vyhliadky do buducna su na hovno. Tu na tomto mieste nevypestujeme nic. Ani prd. Zijeme momentalne zo zasob, ktore sme si priniesli so sebou. A tie by nam mali vystacit, kym sa nam nepodari vymysliet, ako tu nieco vypestovat. Mimochodom, bolo mi povedane pri obede, aby som vas upozornil, ze toho jete prilis vela a takymto sposobom sa nam zasoby minu do tyzdna. Nemozete sa napchavat ako prasce. A preto ten jeden uvareny zemiak, co dostavate k obedu, je treba rozdelit na 3 casti. Tak budete mat jedlo na cely den. Rozumieme sa? V dave sa ozvalo mrmlanie a pohorseny dav ludi krutil neveriacky hlavami. Co sa tyka kyslika, ten nam nasa mala elektraren vyraba. Samozrejme, ak si nebudeme stupat po kabloch. Nasi technici to pravidelne kontroluju a dbaju nato, aby sa nam vsetkym dobre dychalo. Priviedol som si sem aj jedneho hlavneho technika. Je to Jozko a porozprava nam nieco o technickej vyspelosti tych pristrojov, ktore kyslik komplikovanym sposobom vyrabaju z jedovateho vzduchu vonku. Je v tom kus fyziky, chemie a geniality. Predavam slovo Jozkovi. Dav nadsene zatlieskal a dychtivo ocakavali co Jozko, hlavny technik, povie. K mikrofonu sa suchtavym pohybom dotackal asi meter sestdesiat maly tucny chlapik, modre monterky a velky srobovak vo vrecku bolo jasnym znakom, ze sa jedna naozaj o technika. Jeho nepritomny pohlad ale nevzbudzoval moc doveru. Na hustych fuzoch ako z lacneho nemeckeho pornofilmu z 70 rokov, mal kusky zemiaku. V ruke drzal do polovice vypite pivo, z ktoreho sa uz stratila vsetka pena. Jozko povedal: ? ?????, ? ? ??????? ?? ????, ??? ??????.* (*preklad: Som Jozko, a netusim co mam robit.) Dav stichol a ztazka prehltol. Jozko sa pomaly odtackal prec a stratil sa z oci. Jaj ano, on je ukrajinsky Rus a nikto mu nerozumie. Nemame totiz prekladatela. Posledny zomreli pred rokmi. Ale ja pevne verim, ze v jeho slovach znie nadej a ze presne vie, co robi. Pretoze je nas posledny hlavny technik a bez neho by sme si mohli vsetci hodit lana alebo sa ist prejst udolim smrti ako Gregory. Mne bolo ponuknute, aby som kandidoval, ak sa to tak da nazvat, na prezidenta Marsu. Ze vraj preto, lebo mam dobre vztahy s ludmi a nemam problem hovorit vsetko uprimne. Pravdupovediac nikdy som o tento post nestal, a nie len preto, ze nikto iny prihlaseny nie je, takze som sa nim automaticky stal, ale preto, lebo pada tarcha problemov na moju hlavu. Ked sa nieco poserie, a serie sa toho naozaj vela, vy vsetci ukazete prstom na mna. Niekoho vinit z upchateho zachodu treba a ukazat prstom na mna je ta najjednoduchsia vec pre vas. Aj ked to z vas robi automaticky mentalne retardovanych. Ale o tom sa teraz nebudeme bavit. Inteligencia tu na Marse sa meria v inych srackach ako tomu bolo na zemi. Tu si bud totalny retard, mentalne retardovany kokot alebo vyjebany debil. A ako sa tak na Vas vsetkych pozeram, niektori este stale nemate ani paru o tom co hovorim a kde ste, tak vacsina z vas bude totalne retardovanych. Bez urazky, samozrejme. Dav mlcky cumel niekam do prazdna. Tak, ako som predpokladal. Zvolal som si vas sem z jedineho dovodu. Neviem ci sa k vam dostala informacia o zachrannej kapsule, ktora je naprogramovana na let domov, ak by sa nieco fakt posralo. Co sa aj stalo. Asi o tom pocujete prvy krat. Super. O to lepsie. Tych navratovych kapsul bolo viacej. Celkovo styri. Ale pocas cesty sem sa tri pokazili. Lepsie povedane, nejaky kokot na palube ich podpalil lebo si chcel ist zapalit cigaretu. Ano hovorim o tebe, Ivan! Ukazal som prstom do davu na plesateho retarda v teplakoch so styrmi pasikmi cinskeho adidasu a roztrhanej mikine. Este aj teraz fajcis? Ze ta huba neboli ty debil. Tri sa znicili, ale jedna je funkcna. Mala sice nejake male problemy s osvetlenim, ale po dokladnej technickej prehliadke mnou samym a dlhych rokoch studii z knih, sa mi nakoniec ziarovku v kuchyni nad drezom podarilo vymenit. Takze uz je to v poriadku. Modul ma dostatok miesta pre vsetkychm co sme tu a to je aj dovod, preco tu ste. Potreboval som vas vsetkych sem nahnat, aby som ja mal sancu odtialto pekne luxusne odletiet. Slovami Cartmana zo South Parku: „Seru na Vas, du domu!“ Rozbehol som sa k vychodu za mnou a rychlo za sebou zavrel dvere, ak by sa nahodou niekto pokusil ma zadrzat. Skocil som do navratoveho modulu, zamkol a stlacil cervene tlacitko s napisom RETURN HOME. Vsetko uz bolo pripravene vopred. Ozval sa rachot, vsetko sa roztriaslo, plamene zo spodu modulu vytriskli a raketovy modul sa pohol smerom k oblohe. Sadol som si ku kreslu, nalial plny pohar pripraveneho vychladeneho piva, nasadil slnecne okuliare proti slnku a s usmevom opustil pojebany Mars. Medzitym v mentalne retardovanom dave ludi, ktory ostal stat bez pohnutia stale na mieste, sa zrazu ozval nieci hlas. Myslite, ze sa este vrati? Put Patmestia (Peter Molnar) Mars, niekedy v druhej polovici tretieho tisicrocia „Vy zartujete...“ „Kiezby.“ „To nemyslite vazne.“ „Bohuzial, myslim. Stopercentne vazne. Nepocitajte s Gerulatou. Nebude sa moct pridat k Aquincum a ostatnym dvom. Tie skody su tak rozsiahle, ze odchod Stvorflotily by sme museli odlozit o rok, mozno aj o dva, kym by Gerulata bola pripravena na bezpecny odchod.“ „Do haja! Tolko casu samozrejme nemame.“ „No ved. Ale damy a pani zo sefstva lodenic dostali od vedenia NVU ultimatum. Bud najdu riesenie, alebo tato konkretna varka kolonistov bude musiet ostat v Slnecnej sustave.“ „A crta sa nieco? Pochybujem, ze najdu nieco vcas.“ „Budete sa cudovat, aleee...“ „Co ale?!“ „Zistovali, resersovali, co len slo... A padol im zrak na jednu dobre znamu veteranku. Velkostne a objemovo najblizsi ekvivalent k triede Aquincum. Podstatne menej honosny, ale...“ „Moment! Tak ale teraz si uz zo mna vazne robite srandu! Viem, ktoru myslite. Vazne ju navrhli? Nebola predsa postavena na dialkovy medzihviezdny let.“ „Priznam sa, som prekvapeny z vasej reakcie. Toto je vasa najsilnejsia namietka?“ „Kdeze... Mam silnejsiu. Povodne nebola vobec stavana pre medzihviezdne lety!“ ---- Hladeli na nu, tycila sa pred nimi do vysky a sirky. Masivne dielo ludskych mysli, ruk a vsestrannej automatizacie. Museli tu postavat v skafandroch, pekne starosvetsky. Mars sice uz presiel nejakym terraformovanim, no vacsina povrchu planety nadalej pripominala podobu z cias pred jej osidlovanim (t.j. doby roverovej). Este aj teraz jestvovalo len relativne malo kozmodromov nachadzajucich sa v odizolovanych castiach planety, v ktorych sa podarilo utvorit mikroklimaticke podmienky priblizujuce sa tym pozemskym. Od nalezu Kovostromov sa udiali viacere prelomove technologicke skoky, vratane vynajdenia TSF pohonu alebo novych moznosti ako ulahcit a urychlit terraformovanie. Kompenzovanie absencie magnetickeho pola na Cervenej sa stalo velmi, velmi uzitocnym. Aj napriek tomu sa nedali cakat zazraky na pockanie. V provinciach planety spravovanych NVU to vedeli velmi dobre. Stali a divali sa na Pentapolitanu. „Tak, co na nu hovorite?“ „Legenda medzi lodami NVU, to sa musi nechat. Ale na druhej strane... Pri vsetkej ucte, toto je najnovsi napad v dlhej a pohnutej historii nanajvys pochybnych a blbych napadov.“ „Uznavam, ma to velmi daleko od konvencneho riesenia, ale berme do uvahy kontext. Nemame tu konvencnu situaciu a cas nepusti. Vynimocne. Nemozeme si dovolit odklady. Aquincum poleti, ale nema zmysel minat zdroje na Gerulatu, ak sa nam za zlomok casu podari modifikovat Pentapolitanu. Osobne nemam rad tu frazu, „Risk je zisk“, ale tentokrat asi budeme musiet trochu zariskovat.“ Kolega zodpovedny za organizovanie kolonizacnej expedicie si povzdychol. „Hej, viem. Nemame na vyber. Starka to skratka bude musiet zvladnut.“ Zadival sa na lod. Viacucelovy medziplanetarny transport, neskor konvertovany na improvizovany medzihviezdny. „Za opaskom“ mal nespocetne desatrocia sluzby. V dnesnych casoch ju spravidla pouzivali iba ako nakladnu lod. Teraz dostane svoju poslednu sancu zaspominat si na stare casy. Posledne hura? Mozno. „Prestavby a modifikacne prace sa uz zacali. Aj ked nas to vycerpa, hadam o necely mesiac ju vysleme. Vsetci machri a macherky z lodenic hovoria, ze jej zastarany TSF mozu vymenit do troch tyzdnov. To akurat stihame.“ „Akurat. Mame tri a pol tyzdna do odletu Stvorflotily... Apropo, este aj ked tam nainstalujete ten novsi TSF, a bude ako-tak stihat za ostatnymi lodami flotily... co pasazieri? Nebude to pohodlna cesta. Este ani pre tych, co si volkaju v spartanskych podmienkach. Vazne chcu za tri tyzdne stihnut nainstalovat vsetky spankove koje?“ „Chcu to skusit. Asi vas neprekvapim, ak vam poviem, ze mam plno pochybnosti.“ „Veru. Poriadna hektika,“ poznamenal a nechal posunut energeticku tycinku v prilbe, aby si z nej odhryzol. „Ale drzme im palce,“ poznamenal, ked dochrumal, hladiac na Pentapolitanu stojacu pod ruzovkastym nebom Cervenej. „Je jasne, ze v kojach nebudu moct ostat x-rokov, to je prilis nebezpecne. Budeme sa musiet spolahnut, ze sa do tych vzdialenych sustav Stvorflotila dostane bez privelkych zdrzani pocas jednotlivych skokov. A mozeme len dufat, ze starka znesie ten novsi TSF pohon takto podomacky namontovany do lode, ktora povodne nemala ani TSFko, ani nebola nikdy planovana na cesty medzi sustavami.“ Uskrn. „Clovece, pripomina mi to eru prvych vyprav do Ciernavy...“ „Co tym myslite?“ „Bolo par takych pripadov... Nieco sa na nejakej ranej lodi, vtedy, ked boli este male a krehke, pokaslalo... a posadka na palube potom musela improvizovat, aby sikovne prepojila jeden prvok s dalsim, hoci ani jeden z nich nebol navrhnuty na to, aby boli navzajom prepojene.“ „Hotovy zivotny pribeh tejto starkej,“ kyvnutie hlavou v prilbe smerom k lodi. „Uz ju pouzivali a prerabali tolkokrat na vykonavanie a zvladanie veci, na ktore nebola stavana. Verme, ze to vyjde aj tentoraz.“ „Verme.“ ---- Sledoval stupajucu Pentapolitanu a velke nastupene davy divakov, rozpytelene v okolitej krajine. Bola to dostojna rozlucka so starkou. Mnohi si zhotovovali zaznamy na pamiatku, mnohi mavali. Posadky Stvorflotily sa s nou tak skoro nerozlucia, ale caka ich dlha cesta. Dlhsia, nez ktorakolvek doterajsia vyprava v dejinach NVU. Pred Styridsatrocnou aj po. Nezabudni na Mars... a nezabudni na Zem, starka... ozyvala sa myslienka. Hoci stupala pomaly a trpezlivo, onedlho z nej uz bola len relativne mala bodka vysoko na oblohe. Pentapolitana opustala atmosferu Marsu a smerovala na orbitu. A odtial... trpezlivym tempom do vonkajsej casti sustavy, a potom TSF skok za skokom, zo sustavy do sustavy. ---- Preplavili sme sa sirymi nebesami Za nami Slnko i Zem zanechali Plavili, aby sme nasli domov novy Domov, ktory by sme nasim nazvali Opustili sme Slnka i Zeme vrele objatie Dobyli sme chodnicky v case i priestore A takato jest nasa i Tetrady odmena Stare chodnicky zabudnute, ostali mena uryvok z ludovej piesne oblubenej medzi karpanonskymi hudobnikmi na elektrocitare ---- Istros, Karpanonsky hviezdny zvaz, o niekolko tisicroci neskor Vysli z masivnej budovy muzea, a spolu s hlucikmi desiatok dalsich ludi sa vybrali pomalym krokom do rozlahleho parku. Bolo trosku chladnejsie, ale nadherne slnecno. Ukazkovy den na spolocne travenie volneho casu v menej uponahlanych castiach hlavneho mesta. „Ocino, a to tak naozaj bolo?“ „Co ako?“ „No ako ten hrany ony... Ten v muzeu, co sme prave pozerali. Ti ujovia a tety, Mars, lod...“ „Jaj, hrany dokument? Ten o Pentapolitane a nasich predkoch...“ „Naozaj to tak bolo?“ „Tazko povedat. Je to uz velmi davno. Ale asi tak nejako, aspon z toho, co vieme zo zaznamov nasich predkov. Zachovalo sa toho dost, vratane velkeho mnozstva obrazovych zaznamov z Marsu... a zo Zeme.“ „Zem vela neukazovali, ale strasne sa podoba na nas svet, oci.“ „Jasne. Nasi predkovia prisposobovali svety, ktore obyvame, aby boli podobnejsie Zemi. Dalo to prace... Ja a ty si to uz nevieme ani len predstavit.“ „Zem aj Mars boli strasne pekne. Ked som bol vtedy raz na prazdninach na Ungrii, vsak vies, aj tam to vyzeralo skoro ako tu. Nie uplne tak celkom, nooo. Ale podobne. To je tiez preto?“ „Ano.“ „Tazka bola ta cesta na Pentapolitane, oci. Muselo to byt tazkeee.“ „Bolo to urcite narocne. Aj pre nu, aj pre ostatne tri lode Tetrady.“ „A oci, oci, stretli nasi predkovia po ceste Drakov?“ „Fuha, Drakov?“ pousmial sa. „Boli uz vtedy znami, nie?“ „Ak ma pamat neklame, ano. Boli znami. Ale preco by ich mali stretnut, srdiecko?“ „No lebo... Nooo... Tie dve posadky by sa akoze... ako naozajstne stretli... A zasli by spolu na caj, zahrali si nejake hry, porozpravali si vtipy,“ zanietene vymenuvanie moznych dovodov prechadzalo vo vesely detsky smiech. Zasmial sa aj on, tichsie. „Mas ty ale predstavivost. Ale je to pekny napad. Ktohovie, mozno by sa to podarilo.“ „A oci, oci...“ „Ano?“ „A preco sa vlastne tato cest mesta vola Patmestie? To vznikla z piatich miest? Ved tu asi nikdy nebyvalo az tak vela ludi.“ „Neuveris, ale Patmestie sa to vola podla... no, podla Pentapolitany!“ „Oci, nekecaj! Mama hovori, ze aj ty si rad vymyslas... srandy...“ zasmialo sa jeho dieta. Pousmial sa. „Nie, vazne. Pentapolitana je len iny vyraz pre Patmestie. A co to bolo, to Patmestie? Nie je to nic vymyslene tu na Istrose, je to stary nazov este zo Zeme. V jednej z krajin nasich predkov na Zemi bol kedysi davno-pradavno taky spolok miest. Piatich miest. Hovorili im, tym mestam, Patmestie, inak Pentapolitana. A lod dostala nazov na ich pamiatku.“ „A tie starodavne mesta na Zemi... To uz bolo v case, ked ludia stavali tu lod?“ „Nooo... Neviem. Pravdupovediac, asi ani vsetci ti mudri ludia studujuci nase dejiny a dejiny ludstva to nevedia na sto percent. Bolo to uz strasne, strasne davno. Nepredstavitelne davno.“ „Hm.“ Chvilka ticha. „Ocino...“ „No?“ „A da sa ist na vylet na... no, na tu Zem? Na tu, odkial sme prisli my ludia?“ „Dobra otazka. Zaujimava. Tazko povedat.“ „Tazko? A to preco?“ „My... My tak trochu... nepozname trasu spat. Viem, znie to hlupo, ale... Nie sme si isti, ako trafit spat do Slnecnej sustavy.“ „Ociii... A to sa ako da take nieco... no, zabudnut?“ „Vidis, ze sa da. Nie je to prvykrat v dejinach. Ludia su asi zabudlivi. Alebo neustrazia to podstatne.“ „Jaj, vy dospelaci ste taki,“ pobaveny smiech, „niekedy taki strasne popleteni!“ Smutne sa pousmial. „Nebudem sa hadat. Mas pravdu. Niekedy sme naozaj... popleteni.“ Dieta na chvilku zastalo, otocilo sa a zadivalo sa spat k muzeu. Velka cast budovy bola vstavana do masivnej skalnej planiny, ktora sa vypinala nad touto okrajovou stvrtou hlavneho mesta. Na prevazne rovnom vrchole planiny dodnes stala lod. Stara dobra Pentapolitana. Vyrobena pradavno kdesi v Slnecnej sustave, dlho nadsluhujuca, daleko za hranice svojej planovanej zivotnosti. Uz davno bola letuneschopna, Pomaly oxidovala na slnku, no cele starocia ju dobre a pravidelne udrziavali, ako jednu z najdavnejsich pamiatok v celom Zvaze. Tycila sa nad tymto okrajom Istropolisu ako nemy svedok jeho dejin. Celych dejin hlavneho mesta, od uplnych zaciatkov az po sucasnost. Ani obcianske vojny v dejinach Zvazu ju prilis neoskreli. Niektori Karpanoncania boli voci Tetrade mierne povercivi, preukazovali jej lodiam takmer posvatnu uctu. Pamatniky na predkov, ano. Svedkovia dejin, ano. Dieta hladelo a ako drobne semienko v nom zacala klicit myslienka. Predstava. Napad. Mozno nerealny sen, mozno uletena tuzba. Jedneho dna, ked sa nikomu inemu nebude chciet, mozno sa vyberie do hlbin vesmiru, po stopach lodi Tetrady. Skusi najst Slnecnu sustavu, ako ju ich davni predkovia nazyvali. A skusi najst Mars, skusi najst Zem.