Sablona
Maria Novakova












Autor
Vydavate?
Licencia
Vydanie
GKBN
Maria Novakova
Greenie kniznica
CC-BY-NC-ND
Sablona
010001
O knihe
Svet sa meni. Az na tie kazdodenne vynimky, ke? sa vsetko opakuje. Pod?a sablony, presneho vzorca s minimom premennych a pod?a toho, ako to fungovalo kedysi. Sta?te sa su?as?ou sablony, zaho?te svoju osobnos? a presta?te zi?. ?aka vas odmena, na ktoru si za mesiac nebudete pamata?.

Maria Novakova nastupuje na smutnu cestu nepochopenim, na ktorej nie su ziadne zakruty. Dia?nica do pekla? Na skladisko ?udskych dusi? A nebudu tie duse naklonovane, skopirovane a u?esane do ziadanej podoby? Zbierka o ?u?och, ktori poznali ?udskos? a spravny smer, kym neprisiel zlomovy okamih. Stratenie sa v svete bez zakrut a bez slova nie.


Obsah
Sablona	1
O knihe	2
Obsah	3
Namiesto uvodu	4
Upratovanie v mladej dusi	5
Sablona	6
Pravdivy pribeh.	7
Kri?im gramaticke rymy	8
Z minuleho tisicro?ia	9
Maly princ	10
Hovor malo, povedz ve?a	11
Medvedik so smutnymi gombi?kami	12
Po?kaj, az budes ve?ka	13
Odrazy svedomia	14
Zlos?	15
Pravda o nas, ?u?och	16
Dueto	17
Depky bez depky	18
O ?u?och a prasiatkach	19
Naha?ame vlastne tiene	20
Pozri na neho	21
Namiesto uvodu
Az budu vsetci rovnaki,
vynimky budu vzacne,
miesto ruzi budu bodliaky,
zoznamy nahradia basne.

Upratovanie v mladej dusi
Nezmestis sa do koze,
mas ve?a idealov,
uprata? izbu? ?oze?
?iara za nepozvanou.

Nerozumies ano a nie,
pla?es a ska?es do re?i,
nechces zi? pre znamenie,
ktore o pravde presved?i.

Nepostrehnes detaily,
balene po tisicoch,
tvoj duch nepoddajny,
rozmys?a len o dvoch.

O s?asti, ktore lieta,
aj na teba sadne raz,
tesi a nezameta,
odletelo. Minuly ?as.

Druhy detail je tajny,
pozna ho kazdy sam,
naveky alebo par dni,
chy? ho a le? ku hviezdam.

Sablona
Odsudena na dve deti,
a zivot pod?a sablony,
na teba si princ posvieti,
az tvoja hodina zazvoni.

Kazdy de? vsta? z postele,
da? facku svetu fantazie,
ziadny dotyk nezahreje,
ni? zrazu nebyva mile.

Naplanovane kazde ra?ajky,
obed, ve?era i spanok,
zivot s chu?ou muchotravky,
stereotyp? Tak teda OK.

Zaplati? si poistenie,
utopi? sa v papieroch,
sledova? ?o sa kde melie,
blazni schovani v krateroch.

Raz chcem vymeni? sablonu,
prehodi? par ?isiel v zatvorke,
chcem iny vzduch, inu vo?u,
nie by? sputana v komorke.

Pravdivy pribeh
Pani u?ite?ka dala ulohu,
nakresli? svojich rodi?ov,
priblizi skolu k domovu?
Alebo bude skola hrou?

Ziaci sa pustili do kreslenia,
aj ke? ich to celkom bavilo,
ni? nerobila iba jedna,
doteraz pozerala milo.

Mala ceruzky aj papiere,
aj dve ruky, ?o sa neboja,
pyta sa "pre?o neprispejes?
Pre?o sa nepridas do boja?"

Diev?a zobralo novu ceruzku,
ale pridalo iba jednu bodku,
smutne sklonilo o?i na bluzku,
sama o seba sa mohla potknu?.

Oto?ilo papier a dala tri bodky.
Nazvala to slovom rodina.
Ocko, mami?ka a tvor krotky,
ktory nehovori slovo mamina.

Kri?im gramaticke rymy
Ratam gy?ove srdie?ka,
ke? nema kto poda? ruku,
jedna nikdy nezatlieska,
ako sa zije zo vzduchu?

Nechcem reklamu na jemnos?,
netuzim po fialovych kravach,
len to, nech ma rozum prednos?,
zbyto?ne ho nosime v hlavach?

Kri?im gramaticke rymy,
na zeleznu oponu v nas,
z masa a nie z plasteliny,
za?nem myslie?, kym je ?as?

Polamem pravidla pisania,
ziadne slziace okna do duse,
aj tak mi len vidie? brania,
slzy a dotrhane vankuse.

Este tisic tych ruzovych,
nech si realista popla?e,
ocean prejdem po svojich,
skryty most a na ?om bod?a?ie.

Z minuleho tisicro?ia
Nefotim si mobilom prsia,
nerobim selfie so zrkadlom,
nepoznam napoje ?o brzdia,
nehadam sa o tom a tom.

Som z ineho tisicro?ia,
ob?iansky preukaz to vie,
teraz sa aj hlavy inak to?ia,
maju toho menej prezite.

Kto mi da navod na tieto ?asy,
nebude rozpravka pred spankom,
vypadol internet, to ?udi zarazi,
bordel v dusi volame poriadkom.

Teraz sa citim na osemdesiat,
spisujem bod za bodom vsetko zle,
ziadna base? na temu mesiac,
uz neh?adime tam, kde nie sme?

Vidime si po spi?ku nosa,
vsetko vieme, na?o pokra?ova?,
Spravodlivos? nema a bosa,
neusla. Nema sa kde schova?.

Maly princ
Az sa rano zobudis,
za?nu nove uskalia,
este v spanku bludis,
ini uz nie?o slavia.

Presli cez ?alsiu skusku,
postavili most cez detstvo,
uz nie pomaly, po dusku,
rychlo, aby sa vsetko lesklo.

Nehavarovali s lietadlom,
preleteli roky nevinnosti,
nemaju planetu ve?ku ako dom,
na ktorej ani sopka nezlosti.

Dospeli maju zahrady,
ruzi viac ako treba,
sta?i, ke? si mlady,
ruza a krajec chleba.

Ti ?o este nevyrastli,
nesu v sebe Maleho princa,
neskodni a mili blazni,
alebo baobaby do blazninca?

Hovor malo, povedz ve?a
Hovor malo, povedz ve?a,
myslienka plna ?udskosti,
dobra rada od priate?a,
pod?a srdca, nie znamosti.

Poviem ti, ako ?a ?ubim,
nahram to aj na kazetu,
ziadnu zmena nie je v hrudi,
poznam len teba. A tmu.

Objatie po dlhych versoch,
nestihas posledny autobus,
rymujem, ty ides peso,
laska sa zmeni na blues.

Nepo?uvala som tvoje slova,
moje meno, ke? bolo zle,
ako hora, do ktorej sa vola,
?ubis ma, i ke? nervozne.

Ml?im na teba od pondelka,
dodnes neviem od ktoreho,
laska je uzasna a ve?ka,
ty rad inu a ja zas ineho.

Medvedik so smutnymi gombi?kami
Pozera na teba, najskor jednym o?kom,
vsetko ostatne este nevyslo zo skatule,
kupeny mami?kou, doneseny ockom,
spolu sa dohodli, nie ako minule.

Prisiel do rodiny ?alsich dvoch mackov,
maju aj mena, Macko Jeden a Macko Dva,
rovnake labky a s rovnakou laskou,
poznali ?a a chceli by? su?as?ou sna.

Treti svojho druhu, su v presile,
ty mas vsetkych rada rovnako,
tvoje srdce moze by? zbesile,
aj vtedy ?a chce vyvies? z bodliakov.

Este nema ani svoje meno,
len na listku polyester,
stale sa pozera nemo,
?i je leto alebo Silvester.

Ma svoje smutne gombi?ky,
hlavne ak si ve?mi ?aleko,
boji sa navratu do krabi?ky,
bude priate?om, nie spomienkou?

Po?kaj, az budes ve?ka
Hovorili mi vsetko o ?akani,
ze vsetko pride v spravny ?as,
vsetci sme na svet poslani,
ve?ky cie? je v kazdom z nas.

Otvori? dvere dokoran,
chyti? strach do vreca,
nepusti? ho k slovam,
svet vola, ide sa!

Ale az budes ve?ka,
vraj to hovoria mamy,
moja bola rebelka,
strach mala schovany.

Nesplnim o?akavania,
nebudem ma? dva metre,
strapata uz od rana,
viem, kde sa to berie.

Mala som ma? svet v hrsti,
kalendar sa znovu zmyli,
bohaty svet je tak pusty,
nemam mamu. Pochopili?

Odrazy svedomia
Odrazy svedomia,
stopka v plnej rychlosti,
realita podvodna,
pravda len nazlosti.

Uvahy o chrbtovej kosti,
zazenu sa ?riepky ?loveka,
zradca spieva o vernosti,
pochopenie je ?iara ?aleka.

S pres?apom na celej ?iare,
ktory by uvidel aj slepy lord,
?ubi? dokazeme aj stale,
stary, ale blaznivy sport.

Dobru noc pre svedomie,
nech si sniva svoje idealy,
vsetky totozne, nie podobne,
v svojej s?ave sa povari.

Sme ?udia z kosti a masa,
viac rukami ako rozumom,
turisti od horskeho plesa,
na cestach v ?ase minulom.

Zlos?
Chcela som dotyk a dostala facku,
tvoje objatie uz ani za svet,
hovoril si, ze neublizis ani vlasku,
ja som ti verila. Cesty spa? niet.

Dycham pri starych fotkach s tebou,
aj ke? su moje rebra pokrivene,
ty si ma urobil slabou a bledou,
zurim a skrabem pri tvojom mene.

Na prstenik uz nedam prstene,
stale sa nanovo u?ia neba?,
kazdy prst na teba spomenie,
zlomene ukazuju prave na teba.

Zranil si mi viac dusu alebo telo?
Modriny sama porata? neviem,
od za?iatku si sa spraval smelo,
bez bolesti na teba nespomeniem.

Napriek tomu som cela bez seba,
uz ma neboli tvoja pritomnos?,
u?im sa smia?, bodky bola potreba.
Spoznavam zivot, ty len svoju zlos?.

Pravda o nas, ?u?och
Je to pravda odveka,
myli sa kto tvrdi ine,
aj farar zmlati ?loveka,
zatvori ?udskos? do skrine.

Hadame sa pre ute?encov,
stale len islam a teroristi,
chladna hlava je neziaducou,
nemenime sa, sme taki isti.

Zdvihame ruky pre zverstva,
tak treba, vsak sme ?udia,
hlava prazdna od obzerstva,
kde prazdne myslienky zabludia?

V mene Boha a blazenosti,
pozerame Krimi noviny,
kto komu polamal kosti,
neznamy, alebo niekto iny?

A my, vsetci za po?ita?mi,
lajkujeme boj za lepsie pe?ivo,
de? bez elektriny? Si odvazny!
Niekedy by za?a? myslie? sta?ilo.

Dueto
Spievam duet sama so sebou,
nikoho ineho nepotrebujem,
rozumiem si s laskou i nehou,
vsetko poznam, vsetko viem.

Kone?ne nie?o o mojich licach,
ktore krasne spievaju do noci,
niekto, kto nevravi svet je spica,
ale vzdy je jemny a pomocny.

Duet sa strieda, dva hlasy,
?o na tom, ze su rovnake.
Zachripnem, potom hlas stratim,
zaspievam rada jeho pamiatke.

Spievame o nadeji, tej ve?nej,
ktora chodi ?asto az posledna,
nebude tu, povedz sle?ne,
ktora je po nej tak smadna.

Lasky su zaradom na jednej oktave,
playback zachrani vypadnuty hlas,
spievam sama, texty su prave,
ty si ku mne neprisiel. Nemal si ?as.

Depky bez depky
Mas depku a si sam,
pretoze su vsetci ?aleko,
o laske ti zaspievam,
alebo uzemie zlych krokov?

Nadavas na depresiu,
nenavidis sam seba,
nikde nemas vetu milu,
milova?. to je potreba.

Smutis za tou pravou,
ktora nechcela do?ava,
oven?ena falosnou slavou,
tvoja dusa je zatia? bo?ava.

Stavias pevny hrad z piesku,
ten sa zruti celkom sam,
ty dychas, aj ke? nie v lesku,
nepovies „ja sa pozbieram“.

Niekto ti pomoze, priate? novy,
ani starych nikdy nie je dos?,
nevies meno do poslednej slohy?
Trapte sa, alebo zite pre rados?.

O ?u?och a prasiatkach
Je zle ak ?lovek ublizuje,
este horsie ak vedome,
?ierne myslienky na duhe,
akej farby je svedomie?

Zbyto?ny je de? bez radosti,
ke? sa u?is len nenavidie?,
to?ko zlomenych ?udi sa zlosti,
ke? je jeden uspesny pribeh.

Stale bojujeme za blaho ?udi,
nevieme ako, nikto nepomoze,
iba vadi? sa a vini? druhych,
sme ve?ki... do vlastnej koze.

Iba zavidime a kritizujeme,
milova? zivot? Pod pultom,
mame to na erbe a na embleme,
Caesar si bol isty Brutom.

Budeme sa hra? na neviniatka,
ktore poznali ten kruty svet,
pre korunu vrazdime prasiatka,
kto sme? To sa nezmesti do viet.

Naha?ame vlastne tiene
Naha?ame vlastne tiene,
znovu dotyky s lampami,
tiche ulice pretneme,
najtichsim zo zvolani.

Stretneme sa v citadele,
samoty a hier prirody,
ktore su davno opustene,
ostal len chlieb a hroby.

Smejeme sa na opitych,
zapijeme ich neschopnosti,
tehotnej zene uprieme city,
nevadi, ze sa na nas zlosti.

Podame pravu ruku Satanovi,
aj ke? je prace neschopny,
aspo? ho povolanie bavi,
uprimny nie je hodnotny.

Vyplata pojde pre automaty,
?alsia prehra na vyhernych,
skon?il si, ?lovie?ik zlaty,
kapitan na lodi priemernych.

Pozri na neho
Pozri na neho, muz ?inu!
Ten sa prace neboji!
Neovlada sice Sloven?inu,
vobec netuzi po pokoji.

Pozri na toho so svalmi,
on odtiahne plny kamion,
nepouziva ten hlavny,
ale najsilnejsi je on.

Pozri na toho pracha?a,
on vie investova? vsetko,
pre neho budes ako vta?a,
preda ?a spolu s klietkou.

Pozri na tamtoho fesaka,
on musi ma? ve?ke zrkadlo,
opusti? kupe??u ho nelaka,
pre?o by mu to i napadlo?

Stale nejake pozerania,
kto je ?i nie je Banderas,
tvoje o?i ti vidie? brania,
budes sama, tak ako doteraz?