SAMOTA Maria Novakova Autor Vydavatel Licencia Vydanie GKBN Maria Novakova Greenie kniznica CC-BY-NC-ND Prve (2016) 010001 O knihe Na Zemi zije v sucasnosti priblizne 7,5 miliardy ludi. Nie je tak problem najst ineho cloveka vsade. Na stadionoch, v obchodoch, na namestiach a na inych miestach mozete stretnut priatelov, rodinu, nove lasky ci novy dovod, preco ist aj zajtra do prace a niekomu poriadne vynadat. Napriek tomu je coraz viac ludi osamelych, uzavretych v svojich malych sukromnych kralovstvach medzi styrmi stenami. Poznate ten pocit, ked ste napojeny na virtualnu skutocnost, ale pritom zazivate skutocnu samotu? Samota, falos, vlastenectvo ci rasizmus, toto su hlavne temy najnovsej basnickej zbierky Marie Novakovej. Ponorte sa do versov, v ktorych sa strieda pesimizmus s realizmom, zatial co ten treti smer, rezervovany hlavne mladsim, caka na slovo kdesi vonku na dazdi. Obsah SAMOTA 1 O knihe 2 Obsah 3 Namiesto uvodu 4 Samota 5 Som kto som 6 Kvety z osamelej luky 7 Definicia 8 Zena s tvarou anjela 9 Slovenska 10 Hlava vo versoch 11 Eurove babiky 12 Cierna diera 13 Bez stromceka 14 Depresivna sucasnost 15 Tanec dvoch duchov 16 Byt inym clovekom 17 Dni 18 O smutku a radosti 19 Panovi 20 Namiesto uvodu Niekedy staci jedna salka, jeden uterak a jeden sen, jedno tajomstvo a jedna obalka ale chyba jedno druhe dakujem. Samota Krmim samotu slzami cloveka, marne hladam ostrov v oceane, ostava len moja tuzba odveka, pochopit, co nam bolo dane. Zatvaram branicku len za sebou, jeden pohar postaci dokonale, aby sa sny neukryli pod postelou, aj tie, ktore su ako pravda nahe. Samota nie je len o slovencine, viac ako jednotne a mnozne cisla, vsetko krasne, co byva na vine, problemy, do ktorych by som isla. Aj dnes vyhrala dalsiu velku bitku, o ovladac od zbytkov samej seba, komu dat bozk? Kvetu? Nabytku? Samota byva silna a neposedna. Babiky zizaju na tie iste slzy, uz ich ani nehadzem za postel, dlhy zoznam, co je zle a co mrzi, rychlo utiekol dovod na usmev. Som kto som Som dievca? Som zena? Clovek s tvarou ducha. Laska mlci, je u mna nema, dotyka sa ma realita kruta. Zijem bez korenia zivota, abstinujem od chybania, ako zabludena nota, melodia ticheho sklamania. Vidim tiene na pochode, ako besne ciarove kody, ziadne slova o slobode, kazdy chce v zime jahody. Krcim plecom nad osudom, aj ten raz padne unavou, neverim, ze zrazu nie som, poslednou a podradnou. V zrkadle ten isty obrazok, akceptujem, ze iny nebude, tykam skaredym kacatkam, ktore hadzu skaly do labute. Kvety z osamelej luky Ratam kvety z osamelej luky, voniacej po tuzbe milencov, pre odvrhnutu lasku z druhej ruky, jemny dotyk od boxerov. Nepoznam slovo plna naruc, miesto na dalsi sa najde hned, novy kvet a jeho vahu odhadnut, kolko ich je? Nepoznam odpoved. Zaklopem na dvere prveho domu, vymenim nove kvetiny za vazy, necakam peniaze alebo poklonu, len retaz citov, ktore neustrazim. Necudujem sa nepochopeniam, nerozumiem ani odrazu v zrkadle, zijem, napriek vsetkym zraneniam, krvaca srdce, teraz obradne. Raz zoberiem so sebou posledny, zabudnem na jeho pevne korene, zvadne mi v rukach, nepotrebny, kto si nan potom spomenie? Definicia Laska je stav bez tiaze, ktory funguje aj na Zemi, rada nenavist zakaze, hovoria o nej nemi. Pomaly sa ponahlaju, nech meska posledny vlak, vtacata, ktore nepoznaju, z vysky a neznama strach. Laska je slovo v krizovke, blaznovstvo mladych na pat, pomocky netreba, vsetko OK, cestu k druhemu vies naspamat. Raz sa nezmestime do tabuliek, prestanu platit sily dostredive, na to mozno nenajdeme liek, ani ked potrapime bunky sive. Neurologicko chemicke procesy, vdaka nim nervy obcas v pokoji, alebo v burke, ked tu nie si, chemia, ktora srdce zahoji. Zena s tvarou anjela Zena s tvarou anjela, ktory je panom v pekle, tuzi, aj ked ma privela, nikdy nebude v klietke. Sila hlupych slov a trapeni, ktore znesie niekto iny, nevadi, ze ju nik nezmeni, ona vie rozdavat modriny. Az udrie na srdce kladivom, tak sa neboj, nie si jediny, nemozes dat stopku snom, ani rok cakat na prazdniny. Ked pride jej falosna laska, nebudes vediet smer vetra, ani preco kazda zila praska, ked aj teba pod stol zamietla. Raz pochopis tu tvar anjela, ktora sa ti otoci kazdy den, pre lasku, ktora sa preposiela, narazi do murov. Verte mi, viem. Slovenska Vsetci stale nadavaju, ze su vsetci rovnaki, aku potom sancu maju, sklznut z blata do mlaky? Zavidime si aj klamstvo, kto dnes viac zabudol zit, povieme aj pravdu, za sto, nech sa da na to pripit. Nevieme podavat ruky, ruzove okuliare zmizli, ku svetu sme radi hluchi, svet, v ktorom sa nemysli. Bojujeme za rychly net, co nas je po cistej vode, stale vsetko chceme hned, co nas vlastne po slobode? Zakyvame si vlajockami, zdvihneme svoje pivo hore, srdce nemame, co uz s nami, sami pred sebou na pozore. Hlava vo versoch Mam hlavu vo versoch, srdce plava v kalendari, boli ma bolest noh, aj to, ze svet je maly. Hladam krasne metafory, tricko od snov spotene, klopem Diablovi, ci otvori, dufam, ze si spomenie. Ked padali malicke hviezdy, nasej malej predstavivosti, hladame zamena v piesni, ja tie moje, ktore zas ty? Zrazu hlava v kalendari, pre verse mi srdce netlcie, odisiel vecny hlad uznani, ostavaju len myslienky vlcie. Mam prazdno medzi riadkami, modlim sa k prazdnote mysle, viem, ze si tam niekde schovany, kedysi davno si ty na mna myslel. Eurove babiky Pozeram sa na babiky, ktore si nemozem dovolit, na baterky ci do elektriky, nech dookola nieco hovori. Ziadne myslienky o laske, naco, to sa dnes nepredava, skor prazdno v novej maske, ktora verzia dobre obstala? Laska sa dnes rata na eura, zacina niekde pri stovkach, hlavne nech kurz nenabura, v zatocenych bankovkach. Eura bez dvoch centov, teda bez teba a mna, nepresiel limit, zmen to! Inak nemas pristup do sna. Babiky ostro pozeraju na mna, nechapu, co to znovu chcem, a ja odchadzam, stara dama, mysliet si svoje este smiem? Cierna diera Mam v hlave ciernu dieru, ktora neustale hladuje, zozrala zazitky, veru, ale aj tak ju nenaduje. Mam si zapamatat bozky, jeden z jula, druhy tiez, vtedy si bol iny, ostry, dnes s tebou nie je rec. Pomenujem tu ciernu dieru, vie o tebe ovela viac, ako ja, s ktorou si na druhom brehu? Kde je tvoja laska, doslova? Pohadali sme sa o dovolenke, nemozu za to hory a kopce, len tvoje sny o plnej penazenke, a moje city, roztrhane na franforce. Mam v hlave ciernu dieru, a vraj si robim tazku hlavu. prehltla holubicu mieru, milu, ale velmi malo dravu. Bez stromceka Tieto Vianoce su ine, o to viac si ich vazim, nemam nohu na plyne, smutim a mam za cim. Nielen za cim, ovela viac, pozdravujem do nebicka, stromcek nemam, iba plac, lebo tu nie je moja mamicka. Nepotrebujem stromceky, jedna sviecka mi postaci, zahreje, aj ked nie na veky, viac ako fotka pri kolaci. Rozbalujem dar Jeziska, aj tak na neho neverim, potesi vsak moje licka, ked sa trochu zdoverim. Viacej ako po ozdobach, pozeram na stare albumy, nevidim samotu a strach, len lasku, ktoru dodaju mi. Depresivna sucasnost Pozeram sa z rana na holuby, usilovne skumaju maju spaky, homo debilis, clovek hlupy, male srdce a velke mindraky. Nemam na hlave okna do duse, len oci smutne a cervene, pasivne, tiche, ako od hrdze, kazdym dnom viac su zhrozene. Machula v zrkadle, spomienky odisli, uz som velka, zodpovedna a zrela, hlupejsia od osla, bojim sa mysi, citim sa ako bez nastrojov kapela. Raz budem ina, hovorim zo zvyku, iny zvyk mi vklada nikotin do zil, idem k mojmu vlastnemu pomniku, aby ten zvysok mojho ja ozil? Len ja a Che Guevara na tricku, vsetky dnesky idu na zajtra, ani malicek nemam v malicku, som v sedme. Ta zbytocna karta. Tanec dvoch duchov Tanec dvoch duchov, tancuju stale spolu, ziadna facka rukou, kto komu nosi smolu? Dve rovnake farby, spestruju ine pohyby, jeden sa stale hanbi, druhy by isiel na ryby. Maju jeden druheho, medzi nimi nie je mur, ked ide do tuheho, ak mrznes, tak sa pritul. Nezavadzaju si navzajom, nevadi, ze vidia do seba, svet mozu nazyvat rajom, vraj lubit je ludska potreba. Pretancuju spolu cele noci, aj pod lampou byva tma, taki celkom priehladni cvoci, bat sa duchov? To nevedia. Byt inym clovekom Nechrani, ma plne gate, vo vreckach dve dyky, myslenie ma na spagate, s mozgom ziadne prieniky. Dohody sa vsetky rusia, cierne na bielom ohnedne, darmo udierat do vankusa, ked bude na tom zivot biedne. Nasleduje vylov ludskosti, ako v lete na sankach, nejde to? Tak to nazlosti, hlada rovnik v Polarkach. Ludia odsudia zbabelost, nic to, im nepatri svet, do hlbky, az celkom na kost, kto bude komu rozumiet? Niekedy netreba velke ciny, prepnut hlavu z OFF na ON, dat nenavisti prazdniny, byt na chvilu inym clovekom. Dni Su dni, ked sama vlacim stoly, nikto sa ma na chrbat nepyta, pomocne ruky? Je tu, niektory? Koho odtiahnem od koryta? Dni schovane v uzavreni, za oknom mi kyva Beznadej, ani ta neveri, ze sa zmenim, mam sa vlastne? Je mi hej? Ak si sama poradim so svetom, vsetko sa mi zda zbytocne, sama zajedam post masom, mam titul, strasidlo polnocne. Citim sa byt vladkynou stien, tych styroch, okolo mojej hlavy, kralovna vsetkeho co smiem, takze nic. To mi nevadi. Opakujem po starych rodicoch, ako som anjel z modreho nebicka, bez kridel a v dusi mam blok, som sama. A pred sebou malicka. O smutku a radosti O radost sa musis podelit, smutit mozes celkom sam, a ty, clovek dospely, dnes ti silno zatlieskam. Stastny a ten bez viny, netrapia sa pre malo, o smutku cez prazdniny, radost. Co z nej ostalo? Utekas domov od domova, spominat na pritomny cas, pride dalsia spomienka, nova, i ostatnym ju pozliepas. Nemas s kym zdielat radosti, smutku ma kazdy zasoby, nechcu ho, tak to nazlosti, odmietnutie, to sa nerobi. Az ta odmietne zrkadlo, aj dennicek odide prec, samota bude hrad moj, a ty, radost, mizni! Hes! Panovi Ak vsetkom na svete stvoril pan, tak mu mozem gratulovat, mozno je to jeho tajny plan, s tou laskou nech sa ide schovat. Bola som ucena verit bez dokazov, mat doveru vo veci neskutocne. Co mam robit? Podporovat blaznov? Alebo sa mam zastavit u ocnej? Nevidim dovod verit v prazdno, v jednu pravdu a zaroven loz, otroctvo so stuzkou krasnou, spominat srdce a mysliet na noz. Coraz viac neverim na rozpravky, vodu na vino nikto nezmeni, nechcem zivot prehratej stavky, mam vieru, ze s nou sme strateni. Az mi zacnu hovorit o bohu, je jedno ktorom, nerozlisujem, poviem nadarmo nech idu z domu, svate bude to, comu doverujem.