SEN Stanislav Hoferek Autor Vydavatel Licencia Vydanie GKBN Stanislav Hoferek Greenie kniznica CC-BY-NC-ND Prve (2020) 101101 O knihe Tato kniha predstavuje sen. Jeden mily, zrozumitelny a zaroven zaujimavy sen, ktory sa pisal vlastne sam. Hlavny hrdina, akym moze byt ktokolvek z nas, zaziva nevsedne, vtipne a epicke dobrodruzstvo. Stretava postavy, ktore potrebuju pomoc, aj ked to nie vzdy davaju priamo najavo. Sen je kniha o sne, z ktoreho sa treba niekedy aj zobudit. Zaroven je to kniha o ohromnych rozdieloch medzi kazdodennou realitou a tym, co vsetko dokaze priniest risa snov, tuzob a nepochopeni. Kniha je pisana novym, striktnym a jednoduchym stylom, kde ma kazda cast presne jednu normostranu, 1800 znakov. Pre toto, ako i jednoduchy dej a minimum opisov je mozne precitat knihu za kratky cas a zaroven sa k nej kedykolvek vratit, alebo ju niekomu precitat pred spanim. Kto vie, ako velmi vplyva tato kratka kniha na spanok deti ci dospelych? Venovane ludom, ktori chcu ostat ludmi bez ohladu na to, co to aktualne znamena byt clovekom. 1) Moj priatel Uumuuguuluuvmuu Existuju dva druhy snov. Do jedneho patrite a do druheho ani nahodou. Niekedy ani neviete, ako ste sa tam dostali, ale uvedomujete si, ze ide o sen alebo o velmi zvlastnu iluziu. Tazko povedat, aky sen je tento. Som v rozpravkovo krasnej krajine, pripominajucej Padsku nizinu v Taliansku, hoci som tam nikdy nebol. Vidim velku rieku, polia, mesta a v dialke vrchy, ktore vyzeraju ako modraste zvlnenie. Nikoho tu nepoznam, ale v dusi citim akysi mier. Pan na mna zazera a ani netusim, kolko moze mat rokov. Vyzera ako mladik v satach svojho stareho otca a ma velmi stary a poskodeny klobuk. Ani neviem, ci je to naozaj klobuk, alebo to skor pripomina dievcensku celenku. V kazdom pripade ho pred slnkom vobec neochrani. Rozhovoril sa nejako takto: Vitam ta, tvoje dobrodruzstvo je pripravene a prosim ta, aby si zachranil tuto krajinu. Dookola opakuje tuto vetu s usmevom na perach a ja som sa v duchu zmohol na WTF. Predstavil sa ako… nevyslovim to, nech sa snazim akokolvek. Ani neviem, ako sa to pise. Vytahuje kus papiera a ciernou palickou, ktoru mal ulozenu v nohaviciach so sedemnastimi pruhmi. Zacina pisat text. Obdivujem jeho rychle a dobre citatelne pismo. Na kus papiera napisal: Volam sa Uumuuguuluuvmuu a som tvojim priatelom. Pozeram na neho a snazim sa ho spytat otazku: Kde mam zacat? Odpoved bola zaujimava: Na zaciatku. Opakuje, ze je moj priatel a ponuka mi svoj klobuk. Pozera do neba a tvrdi, ze bude prsat. Neda mi to a musim sa spytat este raz na meno. Snazim sa ho porozumiet, ale neviem to vyslovit. Hovorim mu, ze som nikoho s takym menom nikdy nestretol a zda sa mi byt vymyslene. Alebo je to produkt chorej mysle? Poriadne nahlas vykrikol, ze si ho zmenil a vypuci na mna oci. Jeho povodne meno bolo na neho prilis dlhe a poriadne komplikovane. Tento sen prave nabera grady. 2) Jablon Zacinam sa orientovat. Spoznavam krajinu a som rad, ze sa tu nachadzam. Je tu pokoj, ziadne klamstva, len prijemne travenie casu. Lepsie ako tie dlhe sluzby v praci. Ako vidim, moj priatel Uumuuguuluuvmuu pracuje. Naklada nieco na svoj vozik. Vlastne, neviem ci je to vozik, skor to pripomina akusi tatrovku na ludsky pohon. V obrovskej hlinikovej nadobe ma zeminu a nieco schovane. Nevidim to. Pytam sa, co to prenasa a on sa najskor udivene a s priatelskym vyrazom cuduje. Vyzyva ma, aby som natiahol ruku. Podava mi nieco, co vyzera ako maly stromcek. Taky, ako sa u nas privazuje k drevenej palicke, aby rastol rovno. Hovori, ze je to jablon a on pestuje a predava jablone. Uz som videl predavat zakazane lieky na ulici v hlavnom meste, ale predavac jabloni je naozaj zvlastne. Jednotlive rastlinky nie su v kvetinacoch, ale len tak, v pode. Pytam sa na predaje a on hovori, ze este zatial nie su na predaj, pretoze su vo velmi dobrom stave. Nechapem jeho slovam. Vysvetluje mi to, ale mam pocit, ze by som si mal robit poznamky. Umu… hovori dobre, ale akosi nerozumiem prepojeniu medzi filozofiou, vierou, polnohospodarstvom a marketingom. Vysvetluje mi to znova, inymi slovami, a ja zacinam konecne chapat jeho pocinanie. Pocka, az budu vacsie jablone a zacnu byt viacej zvadnute. Potom budu ako talizman, lebo akysi poloboh z Hornej Dolnej nemal rad egrese. Tiez mi to tam nepasuje a mam pocit, ze aby som vsetko pochopil, musel by som ho pocuvat este dlho. Umu mi jednu podava. Hovori, ze az budem trpezlivy a prestanem ju polievat, rastlinka zvadne a bude mat velku cenu. Pytam sa, preco ju nepreda takto, ked je ziva a zdrava. Hovorim mu, ze u nas su vzacne zdrave a chutne jablka a daju sa pouzit napriklad na vonavu strudlu s hrozienkami a skoricou. On nie je na zlozite panske huncutstva. 3) Kral Manhattanu a Itaky Sledujem, ako Umu odchadza a zacudovane sa pozeram na maly domcek. Priblizim sa k nemu a stoji tu len tak uprostred poli. Jednoduchy, zo starych tehal a ma okolo seba plot, kde je tolko dier, az neviem rozlisit branu. Popravde som tu hlavnu branu nasiel az ked som presiel cez prvu dieru. Brana je zatvorena zlatou retazou. Nie som ziadny zlodej, ale tolko zlata som nikdy nevidel a nieco ma lakalo k tomu, aby som si ju potazkal. Vstupujem dnu a vidim pana, ktory robi nieco zvlastne. Pravdepodobne sa snazi vyrobit zo zlateho klinca zelezny. Chce premienat zlato na zelezo pomocou kypriaceho prasku. Po celej miestnosti su prazdne obaly z kypriacich praskov. Vidiet tam kypriace prasky z Australie, Indonezie, z Peru, Uzbekistanu, Faerskych ostrovov a asi odvsadial. Pan berie dalsie vrecko, sype ho na klinec a hovori zaklinadla v HTML, aj s hlavickami. Namiesto cary-mary hovori kazdu zatvorku, spomenie UTF-8 a klucove slova. Chvilu trva, kym celu tu svoju formulku vyslovi a ja sa len divim. Sadam si na stolicku a on si ma nevsima. Prstami skusa, ci je zlaty klinec stale zlaty a cele to divadielko opakuje. Hlavicka, cely dokument a vsetko po poslednu zatvorku. Prihovaram sa polohlasne, ze mu mozno viem pomoct. Pan sa na mna pozera a cuduje sa, co tu robim. Vysvetlujem, ze som tu vlastne len tak, taky ten obycajny clovek, co sa zaujima o svet a prisiel som na priatelsku navstevu. Povedal som svoje meno a on mi hovori svoje. Vola sa Izak a je kral Manhattanu a Itaky. V hlave mi ide dalsie WTF a to na este vacsich otackach, ako predtym. Pytam sa, preco sa povazuje za krala a on mi odpoveda, ze Manhattan a Itaka su tie najlepsie kypriace prasky. Sice sa mu nepodarilo s nimi vyrobit zelezny klinec, ale dodaju cestu ten spravny smrnc. Ale on este nikdy nepiekol. To ma mimoriadne zaujalo. 4) Zelezny klinec Zhodou okolnosti mam vo vrecku zelezny klinec, uplnou nahodou. Ponahlal som sa. Spolu s klucmi a penazenkou som ho musel zobrat. Ukazujem ho kralovi. Ten je samozrejme prekvapeny a na moje najvacsie pocudovanie sa, uklada klinec na vahu. Je stastny, raduje sa, dokonca ma prisiel objat. Pytam sa, preco je pre neho ten klinec tak dolezity. Odpoveda, ze presne takyto kedysi mal a uz davno ho stratil. Teraz moze presne odvazit kypriaci prasok tak, ako to robila jeho mama. Pytam sa na jeho mamu a dozvedam sa, ze sa kompletne zblaznila. Obrovske mnozstvo kypriaceho prasku ju zasypalo a teraz je sama doma a dookola pozera ten isty film, lebo sa jej paci Kevin Costner. Upozornuje ma, ze s praskom treba jednat opatrne a sam skoro prisiel o zivot, ked prvykrat dostal prasok Manhattan. Vraj ho mal z Juznej Afriky, co mi samozrejme nedava vobec ziadnu logiku. Varuje ma tiez pred kypriacim praskom Itaka, ktory ma z Itaky v dnesnom Grecku. Preco je jeden udaj uplne nespravny a druhy spravny? A aky je medzi nimi rozdiel? Mam vela otazok. On vsak tvrdi, ze teraz bude moct po tisickach rokov znovu piect. Netusim, kolko rokov ma jeho matka, ale asi pobera dochodok o aspon tisic rokov dlhsie, ako ktokolvek iny. Rozmysla, co by mi dal na vymenu. Niektore veci ma zo zlata, napriklad aj valcek na pripravu cesta. Hanbi sa za seba a vie, ze nieco tak zbytocne mi nemoze dat. Vytahuje akesi vedro, kde je uplne vyschnuta rastlina. Hovori, ze ma pre neho ohromnu cenu a ze je to jablon, ktora ma najlepsie casy za sebou. Snazim sa ho odmietnut, ale neviem ako. Vymyslel som pribeh. Kdesi daleko su ludia, ktori chcu urobit zo zelezneho klinca zlaty. Ak mi jeden zlaty klinec podaruje, pomozem niekomu dalsiemu. Hovori, ze zoschnuta jablon ma vysoku cenu, ale nakoniec sa rozhodol mi sest klincov darovat. 5) Rambov vacsi brat a starena Pokracujem dalej po neznamej krajine a narazam na malu riecku, ktora sa kdesi daleko vlieva do obrovskej burlivej rieky. Na jej druhom brehu vidim dve mimoriadne odlisne postavy. Da sa povedat, ze protikladne. Vetcha starena pracuje na svojom poli, pricom sama taha velmi tazky pluh. Ide jej to slimacim tempom a neustale narieka, ako ju vsetko boli a aky je svet kruty. Zorana je asi desatina pola a ja som zvedavy, ako sa vlastne dokazala s tak tazkym pluhom otocit. Tipoval by som, ze ten pluh je starsi ako ona sama a nema tam ziadne voly alebo kone, ktore by jej pomohli. Druha postava tam nepasuje. Na trave a na starom stite sedi obrovsky bojovnik. Ma uz zopar sivych vlasov, ale viem, ze ak by mi dal facku, tak sa ocitnem na druhej strane rieky. Pripadne by ma to vyhodilo z tohto zvlastneho sna. Ma svoj dlhy mec, stit, brnenie, este aj vojenske topanky. To vsetko je uz pokryte travou a on neustale sedi na zemi. Obcas prehodi rec so starenou. Neda mi to a priblizujem sa blizsie. Obidvom sa pekne pozdravim a opatovne sa odzdravia naspat. Chlap ma hlas ako mohutna lavina, ktora berie vsetko so sebou, zatial co starenu ledva pocujem. Pytam sa, ako sa im dari. Obidvaja tvrdia, ze nie su stastni. Starena hovori, ze musi zorat pole a musi zasiat, ale nema dobry pluh. Tento je na nu prilis tazky. Muz, ocividne vojak, sa stazuje na jeho neprijemnu povinnost. Musi tu naveky stat. Kedysi tu bola velka bitka a dva narody, ktore tu bojovali, mali velke straty. Zhodou nahod ho nemohli uvaznit vitazi a porazeni mu nedali povolenie na navrat. Tak tu stoji, na hranici dvoch imperii, ktore uz davno neexistuju. Spomina svojich priatelov i nepriatelov a ako dobre sa dokazal obhanat mecom a stitom blokoval vsetky vypady. On nikdy neprehral, nikto mu neublizil. Ma zdrave nohy, ale nemoze chodit. 6) Farmar XXL Som v sne, kde vsetko funguje inak. Hned mi napadlo, ze ten silny muz nebude mat problem s pluhom. Ale co starena? A vobec, preco do toho zasahujem? Ake su tu obmedzenia? Pretoze, ak by to bolo tak jednoduche, preco by sa nevymenili uz davno? Pytam sa vojaka na jeho aktualne miesto na svete. Preco tu stoji, ked vojna pominula a vsetci su uz mrtvi alebo niekde doma a uzivaju si mier. Hovori mi, ze si cti zasady a vsetky pravidla a ako vojak ma svoju cest. Tu je jeho miesto, ako trest ci varovanie. Pytam sa ho na dlzku trestu a on si uz nepamata. Predtym tu bola ina starena, aj rozni dedkovia a mladi ludia. Prechadzali tadialto aj mnohi bojovnici do dalsich vojen, z ktorych sa vacsina nevratila. Je tichy, nemenny pozorovatel. Akysi majak bez mora a predstavuje pokojnu a teda i uplne zbytocnu silu. Spominam mu krala Manhattanu a Itaky a i to, ze mi dal klince, aby som niekomu dalsiemu pomohol. Nechapavo kruti hlavou. Navrhujem mu, ze zozeniem cloveka, ktory bude strazit jeho miesto, kym sa on ponatahuje. Suhlasi. Zobral som starenu za ruku a posadil som ju na jeho miesto. Jemu som ukazal pluh a povedal som mu, ze trest nestaci. Treba konat dobro. Naznacil som mu, ze tak silny chlap vie dobre rozryt podu a pripravit ju na sadenie a starena bude zo vsetkych sil strazit jeho miesto. Vojak sa po dlhej dobe postavil. Jeho chrbat, zvyknuty na dlhe sedenie, sa konecne vyrovnal. Schmatol pluh a okamzite sa pustil do prace. Netrvalo dlho a tazky pluh presiel kazdy kusok zeme na celom poli. Potom si zobral semena a vsetko zasial tak, ako to videl uz mnohokrat. Ja som zasiel za mojim priatelom Uumuuguuluuvmuu a ten na danom mieste namiesto stareny zasadil jablon. Ovocny strom tu rozkvitol do plnej krasy a kazdy, kto isiel okolo, si rad dal stavnate jablko v tieni peknej, zdravej jablone. 7) Hrac Idem dalej a narazam na dalsieho cloveka. Znovu niekto zaujimavy a dovolim si povedat, ze ide o blazna. Je to akysi hrac. Ma stol, na ktorom je sachovnica. Vedla seba ma vrece s najroznejsimi figurkami. Este ich ani vsetky nerozmiestni a uz ich zacina ukladat. Potom zoberie dalsie a ulozi ich spat skor, ako zacne hrat. Nervozne popri tom pokrikuje a nadava. Hovori si svoje vzorce, cisla a postupy a vsetko hovori tak rychlo, ze mu nemozem rozumiet. Prizeram sa dlhsie a mam pocit, ze ten clovek lutuje, ze nema dvadsat ruk. Mohol by robit tu istu a nezmyselnu cinnost, este rychlejsie. Oslovujem ho a on neveriacky pozera na mna. Asi je zvyknuty, ze sa mu vsetci vyhybaju. Alebo sa skor nesustredi na okolity svet a pohybuje svojimi figurkami. Predstavujem sa mu a on chce, aby som mu dal pokoj. Pytam sa preco a on odpoveda, ze tomu by som nikdy neporozumel. Na chvilu sa vzdialim a pozorujem. Vrchne figurky su uz ciastocne rozpadnute zo staleho pouzivania. Niekedy sa ten pan zacne hrabat az na spodnej casti vreca a vytiahne inu, i ked velmi podobnu figurku. Nauc ma niektoru hru. Zahrame si spolu. Prislo mi to ako rozumny napad, ked som to povedal, ale on len kruti hlavou. Vraj to neviem hrat a on nema cas, ma vsetko ucit. Zacal mi hovorit, ze pravidla sa stale menia, lebo on je velmajster a vzdy vymysli nieco, co hru zmeni. Pred koncom prvej partie by uz bola uplne ina hra a na to ja nemam ziadne vlohy, iba on. Napriek tomu nevidi, do coho sa dostal. Je v pasci. Nemoze odist prec a robit nieco ine, je viazany na hru. Aj ked ziadnu nehra. Rozlozi par figurok, zahlasi sam pre seba, ze prvy hrac vyhra v devatdesiatom piatom tahu a uz vsetko znova uklada do krabice. Situacia sa opakuje. Cislovky od jednotky po cele tisice lietaju a mam pocit, ze tych je viacej ako figurok v celom vreci. 8) Kralovska partia Hovorim mu, ze mam lepsi napad. Naucim ho ja hrat hru. Spytal som sa, ci pozna hru sach. On mi na to povedal, ze pozna tridsat sedem milionov a este asi tridsat tisic hier, ale o sachu v zivote nepocul. Isiel som na to jednoducho. Povedal som mu, ake figurky vytiahnut a v akych poctoch. Ukazujem mu zoradenie a on je rad, ze sa nieco nove nauci. Neustale mi do toho vstupuje, ze sa to podoba na hru cislo milion a potom na hru cislo 42, ale s datadiskom. Vysvetlujem, a aj tak on mi hovori o tom, ako kedysi pracoval. Farbil marhule na fialovo, lebo tak to bolo kedysi v mode. Aj oblohu chcel natriet na zlto, aby bolo zimne slnko o nieco teplejsie. Ja som mu rozpraval o hre a on mne o farbach. Ukazoval som mu sach, mat, pat i podanie ruky – a on mi hovoril, ako ucil na skole kreslit a malovat a ako jeho pes nakreslil psa, ktory nakreslil psa, ktory nakreslil psa. Potom asi tridsiata osma kresba bola macka, tak bol zdeseny a unaveny. Preto si chcel dat jednu hru, ale nikdy ju nedokoncil. Nikdy ju ani nezacal. Ukazujem prve tahy. Potom prichadzaju dalsie. Je mi vyrovnanym superom uz od prvej hry. Vie to, co viem ja. Nevie to, co neviem ja. Ale je najvyssi cas nechat ho vyhrat. Tak dlho sa tesil. Stalo sa. Podhodil som vezu, potom aj druhu a sledoval som vitazstvo. Moje, no zaroven nie moje. Jeho oci si oddychli, ako keby konecne videli stastie. Pyta sa ma, odkial poznam tuto velmi dobru hru, a odpovedam, ze ma ju kedysi davno niekto naucil, lebo je to lepsie, ako zabijat sa s mecmi. Nikto nezomrie, ale kazdy sa moze nieco naucit. Hrac mi podava jednu figurku. Je to priehladny jednorozec s tak dlhou hrivou, ze ju musi mat az pod stolom. Vraj nosi smolu. Preco nenosi figurka stastie? Odpoveda mi, ze dary sa nevracaju ani len v snoch a ide zistit, kto z jeho priatelov je este na zive. 9) Smutna patologicka Pri svojom putovani stretavam zenu, ktora smuti. Ma svoj stol. Tu nie su ziadne figurky, len najroznejsie lekarske nastroje. Uprostred zelenej krajiny je operacny stol, ktory je prepojeny s mestom asi tak desat kilometrov dlhym predlzovacim kablom. Zena sa neustale pozera na svoje hodinky, rozozrate od dezinfekcie. Ma ich polozene na stoliku v tej nadobe… Neviem, ako sa vola, ale lekari a vsetci ti mudri ludia v kriminalkach do toho hadzu gulku. V podlhovastej a jemne zatocenej nadobe je tiez akysi zosit s ohromnym mnozstvom datumov. Je to nejaka databaza? Pekne ju pozdravim a pockam, ale ona mi neustale skace do reci a hovori nieco o tom, ze nie som mrtvy a tak pre nu nie som zaujimavy. Ako prosim? Ako nie som zaujimavy? A mam sa zabit, aby som bol zaujimavy? Myslim, ze toto bude zaujimavy rozhovor. Ona je vsak smutna a zaroven nahnevana a zacne vrieskat nieco o osobnom priestore, ze vraj milu od seba nechce nikoho ziveho. Uvazujem o tom, preco pouziva imperialne jednotky a rovno sa jej na to spytam. Odpoveda mi, ze ak nemam menej ako 85 Fahrenheitov, tak som pre nu nezaujimavy. Nepoznam vsetky tie konverzne vzorce, tak idem od toho prec. Minimalne o tri stopy a styri palce. Po chvili mi to ale neda a nad hlavou sa mi zapali halogenova ziarovka. Ona je patologicka. Ona skuma mrtvych. Co sa im stalo a co bolo pricinou smrti. Ako CSI Miami, CSI Vladivostok ci CSI Ivanka pri Dunaji alebo CSI Dudince. Ak zomriem, bude ma skumat. Lenze ja neplanujem zomriet. Pytam sa, kedy mala naposledy pracu. Tvrdi, ze uz dlho. Minimalne od priemyselnej revolucie. Casovo mi to vobec nesedi. Medzi priemyselnou revoluciou a Eminemom, ktoreho si pusta na JBL reproduktore, muselo prebehnut omnoho viac ako storocie. Nieco je poriadne zle a musim to napravit. Ako opravim smrt? To by som rad vedel. 10) Smrt je PN Slubujem, ze pomozem. Najdem riesenie. Patologicke vsak nemozem pomoct bez toho, aby som to cele pochopil. Musim zistit, co sa stalo, aby som mohol urobit napravu. Hovori so mnou neochotne a neustale sa obzera okolo seba, ci niekto nenesie mrtvolu na nosidlach, alebo ci nema nejake lietadlo v plane nudzovo pristat tak, aby mala exitus polovica, alebo aspon tretina pasazierov. To, ze k tomu povedala „nech nezeriem“ posobi naozaj zvlastne. Dozvedam sa, ze naozaj dlho nikto nezomrel. Vsade je tak vela ludi, ale jednoducho sa to nesype. Nikto nie a nie zomriet. Este hovori, ze je na celom svete jedina a tak by sa nemusela s konkurenciou delit o mrtvoly. Vraj vykonava pitvy na vsetkych. Ci uz zaspali v spanku, utopili sa, predavkovali sa zlatymi klincami ci padla im na nohu Eiffelovka. Pytam sa, ako casto sa to stava, a ona mi hovori, ze len dvakrat do mesiaca. Splieta nieco o tom, ze to nie je spravodlive. Len tak medzi recou nadhodim, ze smrt je asi PN, alebo ma dovolenku. Mozno matersku. Budu male smrtky s takymi rozkosnymi malymi kosami. Vsetci v ciernom, ako Addamsovci. Takze nepotrebuju pracku s programom na farebnu bielizen. Zdalo sa mi to v tu dobu vtipne. Na moje pocudovanie som vyriesil problem. Patologicka zobrala obrovsku deku a vsetko prikryla. Na cedulku napisala MAM VOLNO, UMRITE NESKOR! Ide si oddychnut, skusit nieco nove. Mozno bude trhat hlavicky gumenym medvedikom. Som rad, ze som niekomu pomohol, ale toto vyzera ako velmi sialeny cierny humor. Navyse tu cedulku nedostanem z hlavy. No nemozem teraz umriet, lebo ma nebude pitvat tato potvora. Nie ze by to menilo plany, ale je zvlastne, ze este aj sen ma zacne nejako obmedzovat. Kazdopadne urobim este jednu sialenu vec. Popytam si sukromny kontakt na smrt. Patologicka berie do ruky ruzovy mobil a odpisuje cislo. 11) BSADL Smrt ma obsadene. Skusim znovu a znovu, ale nic. Teraz tak uvazujem, odkial mam vlastne mobil a este k tomu ruzovy. Prisaham, ze nie je moj. Nedala mi ta patologicka svoj? Vsak som videl, ako mi dava len cislo. Tak to neviem. Kazdopadne sa Smrti neda dovolat. Mozno ma program „Volanie do odpadnutia“ a z toho ziarenia jej zmakol mozog. Pozeram sa neveriacky na ten telefon a zaujali ma kontakty. Co je BSADL? Alebo kto to je? Logicky je to nejaka skratka. Kto by sa uz len volal BSADL? Je sice pravda, ze sa tu pohybuje minimalne jeden Uumuuguuluuvmuu, takze je mozne vsetko. Zavolam tam. Preco nie? Musim si trochu aj uzit svoj pobyt na tomto mieste. Kto vola? Akysi starec sa pyta a ja mu odpovedam. Davam mu meno, priezvisko, adresu trvaleho bydliska i suhlas so spracovanim osobnych udajov. Doplnam velkost topanok a najvyssi level, aky som dosiahol v Tetrise. Pridavam, ze sa musime stretnut, lebo mam vela otazok a nemozem to nechat len tak. Z druhej strany pocujem akesi carovanie. Predo mnou sa objavuju schody. Kazdy schod je vyzdobeny v inom style. Africke symboly, potom detske koralky, nasleduje nieco, co vyzera ako zmes vlcieho maku a lokomotivy. Dobre ulety. Stupam nahor a postupne sa blizim k zvlastnemu domu, i ked chliev by bolo asi lepsie slovo. Nad chlievom je ohromny napis, ktory pripomina pracu osvetlovacov v Las Vegas na steroidoch. Blika to asi tak milionom roznych farieb a do toho vsetky 3D efekty sveta. Dokonalost, alebo skor nedokonalost doplna emo Pacman, ktory nahana zlte bodky so ziletkou. Welcome, Traveller. Tak sa vitam. Vsade sa pouziva skratka BSADL a mam pocit, ze mi niekto dal do napoja vsetko len nie vodu. Este niekolko stupnov a vychadzam zo schodiska. Otvaram ten… priestor... A vidim velke prasa, ako sa natriasa na trampoline a popri tom olizuje lizatko. 12) Zbabelo odvazne prasa Vitaj! Vitaj a nic nepytaj! Pod aj ty na trampolinu, je to super! Prasa ma pozyva na svoju trampolinu a ja nechapem, ako je mozne, ze je ta trampolina stale v poriadku, ak po nej skakalo tak dlho obrovske prasa. Nenapadne sa pytam, s kym mam tu cest. Prasa odpoveda, ze je BSADL. Samozrejme sa pytam, ci ide o skratku alebo o meno, a ze som z velkej dialky a uz mi pamat nesluzi. Prasa mi podava knihy: Zakladne informacie o BSADL, presna definicia BSADL, povod BSADL a BSADL v sucasnom ponimani. Na to sa prasa ospravedlnuje, ze zozralo akysi dodatok, pomenovany BSADL a jeho vyznam pre buducnost. Idem na to lisiacky a pytam sa, co znamena to B. Potom, co znamena S a tak dalej. Zistujem, ze BSADL znamena Boh snehuliakov a deravych lyziciek. Takze toto prasa je Boh? A kde su tie lyzicky? Snehuliaka nevidim ani jedneho. Hovori, ze titul mu ostal, ale musel zrusit zivnost. Takze teraz je stastne prasa, ale ak mam odborne otazky o snehuliakoch alebo deravych lyzickach, tak moze mi dat odborny vyklad. Samozrejme az po tom, co si poskacem na trampoline aj ja. Pytam sa ho na Smrt, ci o nej nieco vie. Odpoveda, ze vie len to, co ostatni. Vdaka tomu, ze Smrt nic nerobi, je nesmrtelny. On bol kedysi clovekom a zacala ho trapit ta neskutocna nuda nekonecneho zivota. Tak sa zacaroval, aby bol prasatom a mal inu pamat a myslenie. Uz si na to skakanie aj celkom zvykol. Nasledne ma varuje. Vraj moj prichod nie je nahoda a je tu nieco, co musi urobit. Vsetci su v pasci a je mozne, ze je v pasci aj Smrt osobne. A ja, ze som ten hrdina, ktory zachrani vsetkych. Na jednej strane je to sen, deje sa co len chcem a je to pieskovisko. Co ak je vsak problem realny a som jediny, kto dokaze pomoct a otvorit ostatnym oci? Pyta sa ma, ci chcem byt novy hrdina, alebo zbabelec ako on. Nevaham. Toto je MOJ sen. 13) Radioaktivna princezna Prasa povedalo, kde mam zacat. Mysli si, ze najvacsie problemy vytvara jedna konkretna princezna, ktora vie samozrejme carovat, jazdit na drakovi, zostrelit mrakodrap s lukom a sipom a vsetky tie klise hluposti dohromady. Do toho samozrejme laser z oci, sila tisicich slonov a samotnou myslienkou vie roztrhat vesmir na lego kocky. Boji sa jej aj samotna Smrt, aj Zan Pol Van Dam, dokonca aj ten tyranosaurus s kalachom, ktory ma sklony k vampirizmu. Ale vraj mam byt odvazny. Cesta je jednoducha, staci ist po modrej znacke. Mozem si vybrat, ci pojdem dlhsou, udajne krajsou cestou, alebo rychlejsou, ktora nema tak pekny vyhlad na krajinu. Vyberam si tu rychlejsiu. Mam na to dobry dovod. Ak je niekto uvazneny, tak mu treba pomoct. Co ak som tu uvazneny aj ja a nemam sa ako dostat odtialto prec? Napadlo mi nasadnut na akusi specialnu karu, ktoru tu niekto nechal aj s konmi. Vsimam si napis, ze ide o stary putovny kostol a ten je v nedelu zatvoreny. Ostava mi cln, ktory sa plavi po oblakoch. Neviem nahmatat bezpecnostny pas, veslo alebo motor. Ani klimatizacia nefunguje. Nemam brzdy, tak mi ostava len viera. Prichadzam na miesto a vidim princeznu, ako nici burinu radioaktivnou latkou. Na kazdu zihlavu leje aspon liter kvapaliny. Chuda zihlava. Princezna to nema v hlave v poriadku. Kazdopadne teraz som tu a nemam ani najmensie tusenie, ako to vyriesim. Neviem ju ani len oslovit. Zbadala ma. Berie dalsiu bandasku a ide ku mne zrychlenym krokom. Pockaj! Pockaj! Nie som tvoj nepriatel! Som tu, aby som splnil tvoju tuzbu. Nic mudrejsie mi nenapadlo. Pyta sa ma na jej tuzby a ja som zaseknuty ako rybarsky cln v ladovej kryhe. Povedz mi vsetko, co ta stve. V abecednom poradi. Pri vsetkom prirad prioritu a deadline. Hovori, ze ju Uumuuguuluuvmuu nemiluje. Bal som sa, ze to bude ovela horsie. 14) Uloha splnena, ide sa domov spat… teda… zobudit sa! Mohol som si mysliet. Problemy s laskou. Cela krajina je uvaznena v silnych kuzlach a dany clovek si to ani velmi neuvedomuje, kolkym ludom ublizil. Uumuuguuluuvmuu hovoril, ze je moj priatel. Tak by mohol prist sem, urobit tu princeznu stastnou a hotovo. Lenze ako sa sem dostane? Asi sa mu nebude chciet plavit tak dlhu cestu, zvlast ked je nedela. Chce to iny plan. Ked nemoze ist hora k Mohamedovi, musi ist Mohamed k hore. Alebo to bolo naopak? Pochvalil som princeznu, ze pekne polieva burinu tou radioaktivnou zmesou, a ona mi odpoveda, ze je rada, ze sa s nou niekto rozprava. Vraj je stale sama. Zistujem, co sa stalo medzi nou a Umu. Hovorim, ze mozno ide o nedorozumenie, nieco sa zle pochopilo a uz bude dobre. Vyzyvam ju, aby mi povedala, co sa vlastne stalo. Hovori, ze si u neho objednala predpoved pocasia. On jej povedal, ze bude prsat, ale pritom stale pekne svietilo slnko. Namiesto svojich oblubenych siat si tak dala ine saty, v ktorej vidno jej sunky. Bola z toho uplne vynervovana a slubila, ze mu to nikdy neodpusti. Suhlasila, ze mna i seba pricaruje k nemu. Tak sa aj stalo. Dobracisko s nemoznym klobucikom je velmi prekvapeny. Co tu robi ona? Pocuj, priatelu, ty rad hovoris ludom, ze bude prsat? Odpoveda mi, ze ano. Hovori to kazdemu a dazd je dobry a zdravy. Aj jablone potrebuju dazd. A ludia su v mnohom ako jablone. Nevedel, ze tu princeznu tak velmi urazil a dal jej jednu z jej jabloni. Ta ju okamzite poliala radioaktivnou kyselinkou, lebo bola akasi nesumerna. Druha vsak uz bola v poriadku. Moj priatel Uumuuguuluuvmuu, kral kypriaceho prasku, silak a starena, hrac, patologicka, prasa i tato princezna… vsetci ma pekne obklucili, uklonili sa mi. Prasa mi darovalo instantnu trampolinu, ktoru staci zaliat vodou. Viac si nepamatam a budik mi oznamuje, ze prislo rano.