Siedma minca















Autor
Vydavatel
Licencia
Vydanie
Autor obalky
Maria Novakova
Greenie kniznica
CC-BY-NC-ND
Prve (2022)
Pavel Sekerak
O knihe
Kratka fantasy poviedka o ludskej chamtivosti i hladani sameho seba. Spoznajte druzinu, ktorej koniec je rozhodne zaujimavejsi ako jej zaciatok. Ako koncia velke skusky, ked sa fantazia premeni na zbran a ludskost nie je priorita?


Siedma minca
Geran a jeho druzina je znovu na cestach. Uz boli v roznych krajoch a stale sa presuvaju. Velke i male hrady, velke i male mesta, neustala zmena. Putuju na statnych a dobre zivenych konoch aj do krajov, o ktorych este nedavno vobec nic nepoculi. Su desiati. Kazdy z nich vie narabat so zbranami a nie je nikto z nich, kto by si myslel, ze je horsi ako ostatni. Geranova druzina je znama, ale casto sa spravy o nej siria pomalsie ako samotna druzina.
Geran je ich vodca uz od cias, ked boli zimy chladnejsie a leta teplejsie. Na jeho tvari vidno skusenosti, vrasky a zranenia z nespocetnych bojov. Sam hovori, ze si na niektore uz nespomenie a na ine si spominat nechce. Nosi svoju sekeru, o ktorej tvrdi, ze je stale ina. Ma mimoriadne silne porisko, ale jej ostrie sa vacsinou poskodi a musi ho opravovat alebo vymienat. Tak ma stale tu istu sekeru, ale pritom stale novu. Akurat musi casto navstevovat roznych kovacov, alebo sa o vsetko postarat sam. Kvalita je potom taka, ze po bitke musi svoju pracu opravovat znovu a znovu.
Okrem Gerana su v bande dalsi muzi a aj ked sa daju rozlisit podla specifickych znakov, vyzeraju rovnako drsne a zaroven zanedbane. Nie kazdy z nich by vedel Gerana nahradit ako vodcu. Jediny, o kom sa to hovori a povazuje sa za dvojku, je Had. Niezeby mal rad hadov, ale uz si na to tak zvykol, ze je to jeho hlavne meno. Jeho povodne meno bolo tak dlhe, ze si ho skracuje aj on sam a dnes mu nikto nepovie inak ako Had. Nema rad hady, ani ludi, ani nekonecne presuny. V skutocnosti nema rad nic a nijako to neskryva. A prave vdaka tomu ho poznaju azda v kazdom kraji. Je dobry v serme s mecom, ale nema rad mece a nema rad serm. Vlastne si nikto nespomina, ci mal nieco alebo niekoho rad. Ked sa ostatni rozhovoria o blizkej a vzdialenejsej rodine, Had ostava ticho.
Niekto sa dostane do takehoto stavu po smrti niekoho blizkeho, po porazke v dolezitej bitke alebo po tom, co sa v stave opitosti zruti z vysokych tocitych schodov. Had nenavidi alkohol i schody, ale niekedy sa jednoducho inak neda. Hlavny dovod, preco nema rad vobec nic, nepozna ani on sam. Nepaci sa mu rano a nepaci sa mu vecer. Nie je vsak ten typ, ktory by si lahol, alebo sadol do travy a nerobil nic, lebo nema rad aj nicnerobenie. Vzdy pride s tym, ze nieco treba urobit, ale ako prvy zacne somrat, ked sa do toho pustia.
Posledny hrad, na ktorom sa stretli vsetci desiati, bol vypaleny. Druzina tomu nedokazala zabranit, ale aj tak odisli bez zraneni a bez pocitu hanby. Aj tak by ich nemal kto vyplatit. Zacalo to vyzerat zle a nechceli byt medzi obklucenymi. Zvolili si cestu von. Co na tom, ze ta voda v priekope smrdi?
Geran je tak znovu na ceste. Nedaleko odtial sedi vedla cesty jednoduchy starec v starych satach a rata svoje peniaze. Vybera z vrecuska pat, alebo sest minci a znovu ich vklada dovnutra, akoby mu nieco chybalo.
„Co robis, starec?“
„Ratam peniaze. Hladam svoju siedmu mincu.“
„Ukaz. Toto si beriem. A jednu ti dam. Pozri sa, toto je teraz tvoja siedma minca. Som rad, ze som ta spoznal. Chlapi, ideme!“
Starec nieco hovori, ale nikto ho nepocuva. Idu dalej, pokracuju v ceste. Vsetci desiati. Keby ich niekto sledoval, lahko by nasiel ich stopu. Geran ich vedie k dalsiemu hradu.
„Mali by sme ist odtialto co najdalej, niekam, kde nas nikto nepozna. Tu nas vsetci poznaju a vedia ze je pre nich hlupe najat si nas. Uz vedia, ze si aj tak vyziadame viac, ako chceli dat a ani ich poriadne neochranime pred nebezpecenstvom.“
„Drz jazyk za zubami ty cerv, tu velim ja. Tebe sa stale nieco nepaci, ale mal by si pochopit, ze sme nazive a nehladujeme len vdaka tomu, ze nam stale niekto veri. Nech blesk udrie do toho, kto si nikdy nemyslel, ze robime nieco prospesne!“
Geran je znovu nahnevany, ale to ho rychlo prechadza, lebo jeden z jeho bojovnikov je okamzite zasiahnuty bleskom. Vsetci sa pozeraju na Gerana a myslia si, ze ma magicku moc ako carodejnik, ale on je rovnako prekvapeny, ako vsetci ostatni a vobec tomu nerozumie. Namiesto desiatich su len deviati. Blesk sa zjavil doslova z jasneho neba, je krasny letny den a najblizsie oblaky su male a velmi daleko.
„Had, co sa stalo? Ja som nic neurobil.“
„Ani ja nie. Ani nikto. Neviem odkial prisiel ten blesk.“
„Aj tak som ho dobre nepoznal a nemal som ho rad.“
„Geran, ty si ho zabil, ale neviem ako. Nemoze to byt nahoda.“
„Bola to nahoda a ideme dalej.“
„Nechce sa mi ist dalej, hladny som.“
Had nema rad jedlo vonku, v hradnej jedalni, ani nikde inde na svete. No ked sa nenaje, tak je nestaly a agresivny. To o nom vsetci vedia. Niektori chlapi tak zotinaju par suchych konarov a pripravuju ohen. Maju so sebou dost jedla, rozhodne viac, ako obycajne. Jeden z druziny si ho dokladne prezera.
„Fuj, len sa na to pozrite. Ta kvaka je ale hnusna. Kvoli hnilobe z nej musim odrezavat poriadne kusy. Nech sa prepadnem, ak bude podobnej kvality aj vsetka ostatna.“
Len co to povedal, otvorila sa pod nim zem a on sa prepadol do hlbokej jaskyne. Pad z velkej vysky na tvrdy podklad ho okamzite zabil. Vsetci sa zbehli pozriet, co sa stalo a su skutocne prekvapeni. Mysleli si, ze je pod nimi normalna pevna zem, ale ocividne sa mylili. Geran, rovnako tak ako vsetci ostatni, s otvorenymi ustami hladel na dieru v zemi, ktora sa tu tak necakane objavila. Nechapali, odkial sa tu vzala. Lenze skor, ako by sa dopracovali k nejakemu vysvetleniu, sa jeden z druziny prelakol a dal sa na utek.
„Vedel som, ze si zbabelec!“
Geran po nom krici, ale ten ho nepocuva a uteka tak rychlo, ako vie. Uz nechce byt v skupine, kde sa deju take zvlastne veci.
Mozno ma pravdu. Z desiatich su uz len siedmi. Dvaja zomreli za zvlastnych okolnosti a velmi kratko po sebe. Had uz nema na jedlo chut, nic nehovori a len tak tam stoji. Mozno je jednoducho len povercivy a mysli si, ze aj jemu sa nieco stane. Geran sa opat ujal slova.
„Chlapi, musime drzat spolu. Neviem co sa deje, ale spolu sme silni a mozeme si robit, co chceme. Vypalime koho chceme, unesieme koho chceme a okradneme koho chceme. Ked je nas dost, tak z nas ide strach. Tak nerobte take sprostosti ako zbytocne uteky. Zabijem toho, kto sa da na utek.“
Teraz uz niektori, vratane Hada, ani nie su prekvapeni, ze sa na utek dava dalsi z bojovnikov. Geran je rychlejsi a nuti ho bojovat. Obratne sa vyhyba uderom a sekerou ho zraza k zemi. Okamzite je mrtvy, presne ako to Geran predpovedal.
„Dobra praca, je nas sest. Geran, okamzite prestan robit to, co robis! Jednoducho si sadni.“
„Preco?“
„Len tak. Skratka to urob!“
„Dnes si nejaky mudry.“
„Ja som vzdy mudry. Nie ako ty. A viem, ze sa nieco deje. Poviem cokolvek, napriklad, ze niekto zhori a uz sa to stane. Vsimol som si to.“
Chlap, ktory sa stara o ohen, zrazu straca kontrolu. Ohen mu spaluje saty, aj ked nebol pri ohni uplne blizko. Zanedlho hori uplne vsade a ani robenie kotrmelcov ho nezachranuje. Dalsi vyuziva zmatok a rychlo uteka prec.
„Tak sme styria. Geran, opakujem, sadni si! Nic nerob, len sed!“
„A preco by som mal? Svet sa zblaznil, vsetko je uplne blaznive. Mozem si robit, co chcem. Ten sa teraz utopi a tamten sa otravi jedovatymi bobulami.“
Skutocne, jeden z nich sa napchava bobulami, tak ako vzdy. Vie, ktore moze a ktore nemoze jest. Odrazu mu prichadza zle. Podla vyrazu jeho tvare je ocividne otraveny. Dalsi mu chce pomoct, ale zacina mrznut. Cely sa meni na lad a srdce sa mu zastavuje.
„Geran, neuposluchol si co som ti povedal. Za to zomries. Niekde velmi daleko.“
Len co to Had dopovedal, silny vietor berie Gerana do neviditelnej naruce a unasa ho prec, az za vysoke vrchy na severe.
Posledny bojovnik z celej druziny sa nestazuje, co je pre neho netypicke. Vyprazdnuje svoje vrecka i vrecka vsetkych, ktorych moze najst. Berie vsetky mince do najvacsieho vrecka a vydava sa na cestu za starcom.
„Znovu sa vidime. Neviem, ako si to dokazal, ale vacsina druziny, v ktorej som bol, zomrela za zahadnych okolnosti. Urcite za to mozes ty. Nehnevam sa na teba, hoci som prekvapeny z toho, co sa stalo. Geran ta okradol. Ja ti teraz naopak dam vsetky mince, ktore som nasiel. Nepotrebujem ich.“
„To Gerana nevrati.“
„Mozno je to len dobre. Ale povedz mi, ty si nejaky kuzelny starcek, ked si to vsetko dokazal?“
„A co som dokazal?“
Starcek sa len usmieva a po chvili sa meni na svoju skutocnu podobu. Namiesto starca je pri ceste krasna mlada zena. Pyta sa Hada, ci sa nechce k nej pripojit. Teraz ma peniaze a chut si vytvorit svoju vlastnu druzinu. Had jej vsak odpoveda, ze tento zivot ho uz viac nenaplna. Rozhodol sa vydat do sveta a najst miesto, ktore ho bude nejako tesit a nebude mu sposobovat uzkosti a zarmutok. Had nevie, co sa stalo s Geranom, ale po chvili zistil, ze ho vlastne nikdy nemal rad.
Na druhy den stretava dalsieho starceka. Pyta sa ho, ci nieco nepotrebuje.
„Dakujem, ze sa pytas. V svojom veku uz nepotrebujem vela, ale chcel by som vediet, co robi moj davno strateny syn. Dal by som vsetky peniaze co mam, len aby som zistil o nom akekolvek novinky.“
„A ako sa vola tvoj syn, starcek?“
„To neviem.“
„Ako to mozes nevediet?“
„Dal som mu velmi dlhe meno. Hadaramanadanon. Stale si ho skracoval. Raz Hadaraman, inokedy Hadaram. Kto vie, ako si teraz hovori? A dufam, ze je silny a mudry. Trochu sa na neho podobas.“