Slnecno, obcas zamracene Autor Vydavatel Licencia Vydanie Autor obalky Zuzana Balasovova Donatova Greenie kniznica CC-BY-NC-ND Prve (2021) Vlado Javorsky O knihe Verse v kombinacii s vtipnymi karikaturami: O sucasnej atmosfere vo svete, o arome v medziludskych vztahoch, o veselosti aj smutku ludskeho zivota, o nadeji. Jednoducho o drobnostiach vsednych dni. Obsah Slnecno, obcas zamracene 1 O knihe 2 Obsah 3 Uvod 4 Uf 5 Cesta 7 Dvaja 9 Tak vykroc 11 Ojojoj 13 Strateny 15 Ciel 17 Halo 19 S otaznikom 21 Sila 23 Ledabolo 25 Chyr 27 Vplyv 29 Pre... 31 Zivot 33 Uzivaj 35 Iba reci 37 Cloveku 39 Selfi 41 Poznanie 43 Pyzamova 45 Do vnutra 47 Kto si? 49 Je to vo hviezdach 51 Drahokam 53 O anjeloch 55 V hlbke 57 Odhodlanost 59 Nad vecou 61 S respektom 63 Siet 65 Uvod …Tvorenie je ako dychanie myslienok. Ako klavirny koncert pismen. Ako tanec stetca na kusku platna. Ako rytmus dlata v hline. Ako ruky carujuce vo vonavom ceste. Ako farbicka tisiaca bolest. Ako hladanie cesty v muzach chaosu. Stoji to za to. Pretoze vysledkom je priezracnost vedomia, cez ktore vidiet spokojne dno nasej duse. Uf Obdobie v ktorom sme, nas vazni. Chtiac ci nechtiac stali sme sa vazni. Zahaleni v ruskach aj v skafandroch nieco menom C 19 rozhoduje o ludskych zivotoch. Sme rozhorceni hladiac na obrazovku. Radsej ako spravy hladame humor i mudro vcelku. Cmarame vykriky a pocity na statusy, sme na to sami, kto seba uhladi ci nabrusi. Co si neurobis – nemas, uz sa opakujem. Hladam niekde usmev a radost, nie zlobu len tak uvazujem. Cesta Kazdy nejako zije. Tvori, uziva, hlivie. Kazdy nejako blbne. Lezie, skace, sklzne. Kazdy nejako rozmysla. Jednoducho, zlozito aj bez figla. Kazdy nejako je. Prazdny, plny, kto ho vie. Dvaja V dlhorocnom vztahu nasla som priatela. Deti uz vyrastli. Tvar neskryva vrasky a klby obcas zabolia. Mus a nudu nepozname, bavime sa navzajom. Na casy lubive a mile spominame pri pohari caju, v tieni s Amorom. Tak vykroc S humorom a mudrom do dalsich dni, aj ked je svet chory, na srdce nezabudni. To v hlbke ukryte a nie je nim sval, to duchovne v slovach crtam... Viem, ze nie som v tom sam. Ojojoj Vsetky krasne sestnastky dorastu do velkych matiek. Dnes krehke ako snezienky zajtra zvitazia s dovtipom a bez skratiek. Dajte pozor maminky na figle svojich muzov hravymi oni zostat chcu obcas s hlavou prazdnou a bez grosov. Strateny Bez telefonu si dnes strateny. Vezmes ho aj do komorky, s myslienkou, ze ta nik nevidi. Nahradil hodinky, knizky aj denniky. Nezabudas ale pri tom, kto si ty? Palcom hladis a ocami skumas co nove v nom davaju... Ale pozor! Pozri obcas hore a pozor na hlavu. Ciel Je dolezita cesta alebo ciel? Ten na obrazku vie, co odpovedat smel. Pocit v kracani vitazi. A ked niekam dorazime alebo nieco vytvorime, stava sa momentom zazracnym. Halo Volam ti do vesmiru, halo! Nasad si okuliare blankytne, pootvor dvierka mesacnej brany porozpravam ti o nas v zemskej plytcine. Sviatky sme prezili spolocne a predsa od seba, v uliciach vladne ticho a spomienky na odidenych „do neba.“ Volam ti do vesmiru, halo! Vladne tu neistota i strach. Ludia o pracu prichadzaju, v divadlach sada na stolicky prach. Volam ti do vesmiru, halo! Priroda hlasi nepokoj, dnes veselym je byt tazke ludia placu, je to boj. Volam ti do vesmiru, halo! Nehodlam sa bat, s vierou, ze nezaspal este rozum dnes vecer pojdem spat. Pozdravuj vo vesmire… S otaznikom Naco knihu „Wima Hofa“ aby clovek vstupil do chladnej vody. Naco kurzy a prednasky, aby pochopil duchovne hodnoty. Naco testy, k zisteniu, ci je zdravy. Naco byt nonstop v sieti, alebo je clovek osamely? Naco mat tablet ci telefon s nekonecnym pausalom. Nestaci nam slnko v srdci v nadeji, ze tu sme, si a som? Sila Snivam a ci bdiem, svet sa zblaznil, komu rozpoviem? Ludia su od seba, chceli by byt spolu. Zoslabli – podlahli i chlpata bodka utoci znovu. Obchody utichli, ani hracku vam nepredaju. Stali sme sa hratkou mocnejsich. Len nevzdat sa a nepotlacat silu zdarnu. Ledabolo Vsetko je tak, ako uz niekde bolo, davno pradavno, v kraji hviezdnom s menom Ledabolo. Nas osud ludsky uz niekto zil, brodil sa, tvoril aj z kalicha viery pil. Vsetko je tak, ako ma byt. V dusi aj srdci, kde pred uprimnostou neda sa skryt. Chyr Siri sa vzduchom bublina, ako sa zmeni svet, jedna planeta s druhou sa prelina zahlti nas vir z fantazijnych vied. Siri sa vzduchom straslina, ako sa nieco stane, nalady sa pozdvihnu aj klesnu jeden pada do smutku, druhy nie. Siri sa vzduchom novina, ako sme opat bezmocni. Komu dnes doverovat – verit, len vlastnej „viere“ a byt nezlostny? Vplyv Povedal Ignac, ze je vonku hnusne, nie kazdy je toho nazoru. Ked za oknom prsi, obzor je sychravy, mozes spokojnym byt sam aj s druhym pospolu. Prajem mu, nech sa zamysli nech nesmuti za slnecnym krasnom, aj ked vonku fuci a kvapka voda, da sa zasvietit s dusevnym lampasom. Alebo nie? Pre... Pre tuto chvilu zit sa oplati. Byt tu a teraz v neznom objati. Len vnimat a citit sviezi dotyk dna. Navzajom sa dychat v sile z bezodneho dna. Zivot Aj v zufalom hluku hlav jestvuje blahodarne ticho. Len ho najst a pohladit, spomalit v nas to rychlo. Riadit sa umom? S davom je tazke. Aj v obycajnej drobnej chvili dakujem dnes zemi, velkej matke. Slava zivotu, ktory vrucne citim, v bolesti aj v radosti i v mrazivom listi. Uzivaj Uzivaj svetlo, domov, pekny den. Uzivaj sero, tmu aj zivota tien. Uzivaj chvilu, ktoru dnes mas, pozoruj v tichu, co prezivas. Uzivaj vsetko, co dnes zivot vytvori a nechaj srdce volne v jemnom suzneni. Iba reci K nemu nechod, je to Debil! S vykricnikom zreval Emil. Bola som tam omylom. Dnes viem, ze nie je Debilom. Cloveku Spievaj, len spievaj, tvoj hlas rozozvuci duse zvon, Maluj, len maluj, krasou farieb omotany som. Pis, len pis, slova slnka v dobe temnej, hraj, len hraj, klavir roztriesti silu klebiet. Tancuj, len tancuj v prachu poulicnych crieviciek. Tvaruj, len tvaruj to bozske v nas, co rozjasni smutny svet. Selfi Vraj ten, kto nie je v sieti fejsbuk, sa stava „nebezpecnym“. Nevieme, co dobre jedol, kde pracuje a ci sa lieci. Nevieme, kde travi svoj cas, nevieme co nakupil a na ucte ma nove zas. Nevieme, ako vyzera jeho retusovane „selfi“, ci sa rano otuzil a v poriadku ma nervy. Nieco v slovach najdeme pravdive... Ale povedzme si, clovek rozhoduje, co zverejni a co NIE. Kto ho vie… Poznanie Ak sa malo v sebe vyznam, vsak o druhom vlastnim zoznam, niekde je skryty zadrhel, tak porozumiet by som chcel. Az ked spoznam seba, pochopim aj teba. Ani som pri zamysleni netrpel. Pyzamova Vlacim sa po byte volne a strapata, hladam sa v priestore lezerne zaspata. Naco sa sminkou natierat a stahovacky navliekat? Naco sa skraslovat a telo neprirodzene tvarovat? Tuzim slobodne v neusporiadanosti byt. S vnutornym radom a tichostou, hodlam sa pred dokonalostou skryt. Ej, ale ze je to sveta zit! Do vnutra Nie je v zivote ani tak dolezite, co sme vsetko stihli, ale co sme pochopili, vytvorili a do svojho vnutra ulozili. Kto si? Na otazku, kto si? odpovedam mlcanim. Nevidim snad, nepocujem? Ved stojim pred mojimi ocami. Som telom, menom, zahadou? Som myslienkou len, alebo v dusi ozvenou? Kto pozoruje, ako vo svete cinim. Kto zvoli, co v sebe nazaj citim? Kto vlastne som? Blazon, ci genius Schopen ci Edison? Mozme byt nicim naliaty v niecom? Ako to napisat, vysvetlit. Ludom, sebe, detom… Je to vo hviezdach Sme na jednej z bodiek roztrusenych v temnote, v priestore bez hranic, na vesmirnom parkete. Sme v jednom svete poskladanom zahadne, vestcom tajne nacuvame a internetu obratne. Sme v naruci slnka s chladnym vernym mesiacom, vzrusujuce je poznanie o svete, kde neverila som. UZASNE, ze sme, si a som. Drahokam Vraj myslienka ma velku silu. Treba vlastnu, krasnu, mimo vacsinoveho vplyvu. Otazka priama, niet veru divu, ale odkial zozenie tvor energiu? Fakt, ze v srdci ju vlastni, ale o tom nevie, je ako mat drahokam v oceane, v hlbke nekonecnej. O anjeloch Kazdy z nas ma svojho anjela v neviditelnom opare, ked si obcas z luku zastriela, hasime dlho v dusi poziare. Kazdemu z nas sa nieco deje a my tuzime dakovat, vazit si obycajnu chvilu alebo sa z brucha smiat. Kazdy z nas ma svojho anjela, niekde naporudzi, ak pre zaneprazdnenost nemoze, prichadza novy, ale nie cudzi. Kazdy z nas tuzi verit v anjela. Nosi kridla alebo rozky? Nepodstatne. Hlavne, ze pochadza z hviezd, hlboky duchom, cisty, slusny. V hlbke Bezim si dusou s pocitom dobre. Depresia o pozornost zobre, ja opacne silu posielam. Do rozmarnej fantazie snov i lahkej iluzie, kde s lampasom z hviezd sa usmievam. Tulam sa v hlbke duchodna a citim pokoj jari s kuskom poznania a lasky, bolave ranky hladim. A ci sa mi to azda mari? Odhodlanost Vonku leje ako z krhly, Jozko maka ako zvrhly. Zabori sa do kaluze, ulicou sa dalej klze. Voda chrli ako z vedra, haluzky na zemi lezia. Dazdovo dazdiva galiba nejeden dazdnik lame, ohyba. Blizi sa Jozko do svojho ciela, babka si z neho asi striela, ked podopreta o palicku hlasi, posta je zavreta, musite prist zajtra asi. Hundre, kvili, narieka... Je to skuska odhodlanosti cloveka? Nad vecou Pousmiat sa, nad vysledkom vsetkych fyzik, pousmiat sa, nad javom manipulacnych technik, pousmiat sa, nad strachom medzi nami, pousmiat sa, ak sme kvoli nazoru vymazany. Pousmiat sa a tvorenim zlahcit zivot dnesny. Ideme dalej, skrze plot informacny, smutnosmiesny. S respektom Byt od skoreho rana v strehu, vsetko stihat s pokorou a v behu. Byt profikom s usmevom na tvari, nie vzdy sa to v praci podari. Tazke je ulohu zdravotnika zastavat. Ordinovat, zachranovat, infuzie podavat. Dokonale vyhoviet kazdemu sa „neda“. Napriek uprimnej snahe nie je pravidlom pacientova neha. Lekar, sestra, sanitar, zachranar... Patria k dobrodruznym miestam. V uniformach vycerpani tahaju, tak vela sil vo versoch vam tlieskam. Siet Odfotis na fejsbuk gulas vybavujes uz aj sobas. Napises lubostnu basen, niekto vnima v tebe nadej. Rozhodnes sa pre uvahu, vsade ticho… aj vo vytahu. Napalis tam kritiku najdes si dielo „v pytliku.“