Slnko na dlani Maria Novakova Autor Vydavatel Licencia Vydanie GKBN Maria Novakova Greenie kniznica CC-BY-NC-ND Prve (2015) 010001 O knihe Chceme vela? Nie je tazke vela chciet, ale vela dosiahnut. My, ludia, velmi casto nevieme co chceme. Slnko na dlani? Modre z neba? Alebo nieco uplne jednoduche? Spominanie na to, co sme chceli v minulosti a chytame sa za hlavu. Podobne, ako by sa mlady clovek nechapavo pozeral na nazory dlhodobo dospelych. Slnko na dlani je zbierka kontrastov, ktore napisali dievcenska prsty na zaslzenej klavesnici i veselymi pismenami na papier. Nestalost patri k mladosti a nova kniha Marie Novakovej je vysledkom nepochopenej lasky, ktora sa zmenila. Aj ked vlastne nikdy neprisla, stale je ina. Filozoficka neznama, ktoru mozno niekto spozna az pri pohlade na kriz s menom dobreho priatela. A mozno lasky, ktora sa uz neozve a bude len mlcky cakat na navstevu. Obsah Slnko na dlani 1 O knihe 2 Obsah 3 Namiesto uvodu 4 Namalujme spolu sen 5 Slnko na dlani 6 Spominas si na tie slova? 7 Chlieb s maslom a na to yperit 8 Odkaz pre seba v zrkadle 9 Lepsie sa pada vo dvojici 10 Na Valentina som sama 11 Ja a pavuk 12 Ozvena ticha bez zvonca 13 Pribeh 14 Viera v zlo 15 Modlitba za utrpenie 16 Si a som 17 Lameme sny na kolene 18 Tuzby a sny 19 Namiesto uvodu Laska hory prenasa, preto sme na rovine, manzel manzelku neznasa, ktore z deti je na vine? Namalujme spolu sen Namalujme spolu sny a tuzby, vysusme tus davno vyliaty, dajme mu cas, nech si bluzni, vyliali sme ho kedysi ja a ty. Temne sny prosim na ruzovu, poslime ciernu do daleka, urobme z nej farbu snovu, pre kazdeho cloveka. Pridajme aj peknu fialovu, na zamyslenie z rise snov, klasicku alebo celkom novu, inu na spln a inu na nov. Zlte kvety na peknych lukach, nie je treba zlty sneh, nech odide od nas strach, ty ho odohnat vzdy smies. Spravme duhu zo spomienok, z fantazie a smelych tuzob, poslime hlupy svet do plienok, malujme vysiny do hlbok. Slnko na dlani Ponukas mi Slnko na dlani, aby ma zohrialo v dlhe noci, aj ty sam si vsak schovany, netuzis aj ty po pomoci? Ale si chlap a chlapi neplacu, aj ked plac boli viac nas, ked sa vyplaceme i kolacu, si daleko, alebo to tak hras. Vlastne Slnko ani nechcem, postaci mi tvoja dlan, tvoja blizkost a tvoj vnem, aspon jedna, ked ta mam, Ine veci vedia zahriat v zime, aj poslat zimu velmi daleko, netreba vediet kde skoncime, ked sa stretnu dotyky prstekov. Nechaj si slnecnu sustavu, neujdes zo silneho objatia, ber ma radsej za svoju pravu, tu ine zakony pritazlivosti platia. Spominas si na tie slova? Boli ma srdce ked tu nie si, spominas si na tie slova? Ruka v ruke cez hory a lesy, bola som vtedy bez teba chora. Horucka medzi plucami, schladit si ju iba ty chcel, nebolo ty a ja, len my, kazdy na ulici zavidel. Ale ako utieklo kazdy vecer Slnko, aj ty si uvidel suknu celkom inu, prosila som, tahala za rukav prudko, Prometheus stratil svoju hlinu. Teplo vystriedala dlha zima, od januara do decembra mrzlo, srdce plne lasky pomaly zhasina, len minulost zivi nase kuzlo. Az si raz spomenies tak sa ozvi, slova vdaky nie su na programe, zivot mladych nech nie su len prosby, ma oci po tebe, nie po mne, po mame. Chlieb s maslom a na to yperit V ustave drevenych ludi, cakam na smotanu bez kavy, srdce, neprevrat sa mi v hrudi, este ticho pride slavik spevavy. Zaspieva na krasnu notu, silou ustavnej vacsiny, zatial co blazni stale klopu, na dvere skoly cez prazdniny. Mozno sa to v zivote hodi, ak zistim, co znamena zit, so smadnou tavou na jednej lodi, chlieb s maslom a na to yperit. Predala som vcera kormidlo, uz ani dobre nevonalo v zime, rutim sa na pust, more zmizlo, vsetci na povel s plienkach stojime. Zaklopem aj ja, nech prejde cas, ten volny vymenim za listok do stada, dajte mi sekeru, navstivim aj vas, rychlo si nieco zelaj, pada nam vlada. Odkaz pre seba v zrkadle Bojujes za krasne pravdy, aj ked mas v dusi opak pekelny, hlupa si a nemas hanby, priznat sa sama sebe nevies, ver mi! Nestvoris nic v tomto svete, si pre neho celkom malicka, zahrabana v citrone a mate, aby ti zima nesfarbila licka. Bojis sa hovorit a usmev nepoznas, necudujem sa, vsak si zabudnuta nula, zaujimava nie si, ani jeden vlas, kde byvas? Tamto je tvoja skatula? Pocmarala si zrkadlo ruzom, taky by ti nikdy nesedel, skareda si, skryta za vankusom, ako keby to davno kazdy nevedel. Schovavas sa a tak to aj ostane, Nightwish dookola je len pre kravy, ani usmev, nic, to je tvoje vyznanie, terc smiechu pre krysy a potkany. Lepsie sa pada vo dvojici Laska, ta ta odbremeni, ak vlacis srdce za sebou, prinesie len velke zmeny, ber ju vynutene ci hrou. Ak neberies ty tak berie iny, ocot bude mat kamaratku, voci sebe sa dopustas viny, sadnes sama na lavicku vratku. Ak sa pod tebou rozpadne, nema ta kto vziat na ruky, sama skoncis dole na dne, su to pravdy, alebo podfuky? Nevies co najdes ak nepadnes, je jedno ci padnut nadol chces, prides tam v starobe ci dnes, netreba dovolenie, sama smies. Ak nechces padnut, nevadi, ale lepsie sa pada vo dvojici, bolave koleno niekto pohladi, laska je v srdci, nie v sperkovnici. Na Valentina som sama Na Valentina som sama, so sebou cakam na zazrak, nie som krasavica ci dama, iba jeden ludsky vrak. Nevhodna do zberu zeleza, vraj som z masa a kosti, krajsia je Matka Tereza, mna sa nik nezmocni. Vytrhavam z kalendara datum, alebo zaciaram na cierno, spomienky sa na mna kladu, v dusi mam z toho veterno. Bola som lubena, mala som vsetko, ziadne odrete kolena, ani od peknych kvietkov. Ale to som nebola sama, bola pri mne moja mamicka, Valentin je pre mna drama, jej fotku nesie moja policka. Ja a pavuk Po ruke mi kraca pavuk, neboji sa ze som velka, nepozna este moju hlavu, tmavu a bez svetielka. Nemam nad nou ziarovku, dobre napady zobral cas, na Slovensku aj v New Yorku, nepobrala som vela z kras. Pavuk spoznal moju ruku, postupuje kde len chce, dycham bez velkeho vzruchu, neviem kam ho odpracem. Ak by sa to obratilo, urcite by ma nezabil, mozno by sa zasvietilo, pred svetom by ma ochranil. Nebala by som sa sveta, ani on sa pri mne nemusi, tak znela veta praveka, miluj co sa ti prave nehnusi. Ozvena ticha bez zvonca Klacim pri malom krizi, na nom meno priatela, jedneho dna cestu skrizil, bola to tusim nedela. Ta, v ktoru sa objavil sneh, videla som cestarov pracovat, pytal si sa ma kde je vlek, na rovine si sa chcel lyzovat. Potom som sa spytala dalej, vlek na kopceku bez mena, kde zacina mesto a konci alej, a ja som bola s tebou stratena. Odvtedy az do konca, na ktory sa nik nepyta, ozvena ticha bez zvonca, menovka do kriza vyryta. Presmykol si sa cez moje prsty, teraz si stale pod nimi, moj zivot je znovu pusty, tvoj je sest stop od roviny. Pribeh Na konci zaciatku, ukaze sa svetlo, ale po poriadku, aby sa to nevlieklo. Spoznali sa dvaja, male parne cislo, poznali sa od mala, a potom to prislo. Mala letna pusa, slnko zapada neskoro, laska dvere skusa, otvori ich kazdy po svojom? Tu nekonci pribeh, ale konci zaciatok, spoznavanie a prvy vybeh, plny roznych prekazok. Voziky prejdu cez prach, ale schody zvladnut nevedia, pre lasku na miskach vah, urobili vela spolocni susedia. Viera v zlo Volaj to viera, aj tvoje vsetko, ked srdce zviera, za tvojich predkov. Verit v nieco chcem, ty nemas odpoved, velmi dobre to viem, rychlo seba podved. Vsetko je spisane, v velkej knihe knih, myslienky do dlane, nevsimaj si otaznik. Bez nich som slepa, ty taktiez nevidis, tesim sa z kazdeho leta, vravis ze ti zavidim. Spises velku peticiu, ze ludia musia byt ako ty, mna oznacis za malariu, kto z nas je vetrom odviaty? Modlitba za utrpenie Ukryta medzi riadkami, ktore sa zlatom ligocu, slobodu potichu mami, ako travu pre ovcu. Naveky bude stratena, kto by ju hladal vyznamy, tam je bez cisla a mena, zakliata krasnymi slovami. Nikto ju nikdy nevytiahne, rebrik sa k nej neskloni, moze mat myslienky chladne, alebo horiace ako zaclony. Prezehna sa pred spankom, modlitba za utrpenie, v srdci sa rozprava s mankom, iba to ju niekam zenie. Raz sa znovu otvori pribeh, z myslienky bude cely svet, pre nu sloboda a vybeh, za laskou utek i let. Si a som Si ako smrt ktora prichadza pomaly, za kazdym rohom mas svoje hniezdo, pre nas nie, lebo hviezdy nam nepriali, ine srdce je naplnane piesnou. Prichadzas a nikto nevie kedy dorazis, potichu septas, ze poznas moje sny, tie co mam na strasidelne pretavis, z prechadzky boj v ktorom sme obaja zli. Chcela som zaklopat na tvoju uprimnost, nenasla som ju, tento zivot ma dovolenku, mam ta rada, ale ty mi zopakujes dost! ako socha cakajuca na svoju volenku. Zabudam aky si a neviem aka som, niekedy ani ja neprichadzam rychlo, nespoznam ta ocami ako kompasom, odsal si mi volu zit, ani ma nemyklo. Nasla som zoznam a dvesto mien, dostala som sa do poslednej trojky, najskor lasky a potom uz len hlien, odsate do nitky, do poslednej bodky. Lameme sny na kolene Mame storocie celkom ine, lameme sny na kolene, ani sami seba nespasime, za uspechom sa kazdy zenie. Predbiehame svoje tiene, aj na prave poludnie, kto sme a co vlastne chceme, to kazdy z nas zabudne. Ak uz vyprsali nase sny, darmo kupime dazdniky v akcii, nemame ich a sme nervozni, aj bez nich sme sa zblaznili. Mozeme slavit milenia, pridavat roky a storocia, utiekla by aj lesna vila, mame potu cele obocia. Budme radi ze tu este sme, znovu budeme nepodstatni, velke svetlo, nech nie sme v tme, nesvieti na nas, ale to nevadi. Tuzby a sny Nakvapkaj mi prosim lasku, na nas treba ist pomaly, vykasli sa si lasku z obrazku, nie vzdy sa vsetko podari. Krok za krokom, pomalicky, neboj sa zdvihnut nohu z plynu, kazdy den iba pol lyzicky, inak odplasis kazdu blondinu. Nemam ani blondave vlasy, ani chut dobyt cely svet, mam ta rada, myslim, asi, netreba od teba Chevrolet. Niekedy postacia korcule, ani rovny asfalt netreba, vsetko sa da aj na zule, mozno padnem na teba. Privin si ma k sebe milo, nerozpuc ma v prve dni, nebudem ti pustat zilou, len mi dopraj tuzby a sny.