Spovede nestastnej lasky Henrich Hanusovsky H&K Autor Vydavatel Licencia Vydanie GKBN Henrich Hanusovsky Greenie kniznica CC-BY-NC-ND Prve (2015) 010001 O knihe Laska. Pre kazdeho na Zemi znamena nieco ine, ale vzdy znamena velmi vela. Viem, ake je to milovat. Viem ako to boli, ak ta laska nie je opatovana a viem ake to je, ak opatovana byt nemoze. Viem, ake je to marne sa snazit najst cestu ako to cele napravit, viem ake je to zufalo cakat na toho druheho. Nie je nic silnejsie ako ludske city... Vzdy som si hovoril: „Nemoze to byt az take tazke, od niekoho sa odmotat.“ Ale je. Viem ake je to chciet dat vsetko preto, aby sa nejaka chvila zopakovala este raz. Sila okamihu dokaze byt neskutocna. A prave to vsetko sa snazim zachytit vo svojich basnach. To o com laska skutocne je, to ako dokaze potesit, ale aj ako dokaze boliet. Pred nedavnom som pocul jednu krasnu myslienku, od pani, ktoru vobec nepoznam: „Laska je vzdy dovodom slz... Ci uz stastia alebo tych skutocnych, trpkych... Ver mi... Zazila som oboje, no uvidis, ze tie slzy stastia Ti to vsetko vratia, dvojnasobne.“ Clovek moze byt odbornikom na vsetko, ale laska vzdy ostane neprebadana a tajomna. Ponorte sa do mojej tvorby, skuste sa vzit do tej situacie, o ktorej ta konkretna basen rozprava. Len tak mozete pochopit, o com vlastne je. Obsah Spovede nestastnej lasky 1 O knihe 2 Obsah 3 CO SOM SI MYSLEL? 4 CHCEM TO SPAT 6 JEDNODUCHY NAVOD 8 KED TO ROBI 11 KED ZAPADNE SLNKO 13 LEN SI TO PREDSTAV 14 NECHCEM VERIT 15 NIKDY NA NU NEZABUDNI 17 VIAC NEZ LASKA 18 LASKA, KDE SI? 19 VZDY TU BOLA PRE TEBA 20 ZRAN MA ESTE VIAC 22 VYZNANIE LASKY 24 CO SOM SI MYSLEL? Nerozumiem tomu, co som spravil, v skutocnu lasku som uveril? Ou, hlupak ja, sam som sa ranil, klamstvom jedovatym srdce som si plnil. Vsetko vyzeralo byt jedinecne, zdalo sa to byt pevne a vecne. Fakt som si myslel, ze sa to da? Aj ked sa to len ako sen vzda? Chudak ja, dovercivy som bol moc, teraz sa vsetky dni obratili v noc. A jedina moja hviezda, ktora ziarila, spolu so vsetkym sa stratila. Veril som v uzasny a bezchybny svet, kde lasky je vela a lzi niet. No realita mi dala facku krutu, a povedala mi pravdu nikdy nepocutu. „Co si si myslel chlapce? Laska Ta len rani, rozkvetu tvojmu brani. Nemarni svoj cas, kracaj dalej, niet ani nadeje malej.“ Ubohy ja, co som si myslel? Malo to nejaky zmysel? Pockat, ano, malo, urcite, len som sa v niekom zmylil istotne. Nie laska je zla, to ludia ju zneuzivaju, ostatnych o city tym oberaju. Treba len verit, raz sa ta laska najde, a mesiac tmavy za kopec zajde. Vyjde Slnko, bude len jasnych dni, docka sa ich ten kto v lasku veri. Myslel som dobre, chybu som urobil, na zleho cloveka som sa myslienkami obratil. CHCEM TO SPAT Laska, prepac za chyby ktore som spravil, a este viac za tie, ktore som nenapravil. Bolo si moja, mohol som Ta volat milacik, bola mojim dovodom zit, anjelik. Stracam silu, stracam dych, mam dost nadychov bolavych. S tebou bolo vsetko lahsie, zivot jednoduchsi a chvile krajsie. Teraz ked to viem, konecne si to uvedomujem. Cukricek, chcem to spat, najlepsie by bolo hned. Nie je cesta ako vyjadrit, jak si Ta vazim, co pre mna znamenas, ako po Tebe tuzim. Snad v sebe najdes silu, odpustis mi, co som sposobil svojimi cinmi. Nechal som Ta trpiet a platit preto, ze ja som hlupy, mrzi ma to. Ver mi, viem kde som mal nedostatky, tie ma teraz zrazaju na lopatky. Pretoze kvoli nim Ta uz viac nemam, a pre nich si Ta uz neziskam. Tak ak som to urobil, ked si o nich nevedela, pred tym, ako si ma znenavidela. No skusim to, laska, slubujem, uz vazne uprimne to lutujem. Nebola si moje cislo jedna, len postava v zivote nicotna. Ked si ale odisla, pochopil som, nebola si postava, pochybil som. S tebou odisiel mi cely moj svet, srdca mojho srdce, jeho vyplet. Ak mi das moznost, jedinu a poslednu, ukazat moju lasku nekonecnu. Budem tvoj muz, princ a ochranca, staci mi len jedno: dalsia sanca. JEDNODUCHY NAVOD Moze sa vzdat vsetko priam idylicky, no je to len teoreticky. Nefunguje to tak prakticky, aj ked nie vzdycky. Jednoduchy navod Vam vyrozpravam, rad sa totizto s osudom pohravam. A pokazil som nieco tak ako som nemal, co je najhorsie, seba sameho som sklamal. Jednoduchy navod ako vsetko pokazit, aj to najkrajsie proste skazit. Malickou hlupostou, ktora asi vahu ma, hoci tak asi nevyzera. Ak nieco funguje, nie je dovod to menit, len v to ze to vydrzi proste verit. Snazit sa do toho co najmenej zasahovat, nechat to same fungovat. Cim viac sa totizto snazite nieco skraslit, mozete to len o to viac znicit. Plati to nielen o citoch, ale o vsetkom, peknom ci krasnom, malom ci velkom. Ale pri citoch to rani najviac, o priatelstve a laske nehovoriac. Ked sa vzda, ze ciara medzi nimi je siroka, opak je pravdou, casto sa to z ruk vymyka. Ste najprv priatelia, zda sa, ze obycajni, ste takto, na pohlad, spokojni. Ale priatelstvo je silnejsie a silnejsie, city medzi vami vacsie a vacsie. Ty nemozes byt bez nej, ona bez Teba, asi ste ty najlepsi priatelia. Krasne to je, kym sa niekto z vas nezamiluje, a nenapadne sa o druheho usiluje. Miluje ho, dava to druhemu najavo, ten reaguje nepristupne, odmietavo. No druhy si ho laskou k nemu ziska, prebura medzi nimi hradiska. Vsetko je zda sa idealne, je to fakt, chyba uz im len fyzicky kontakt. No nikto sa neodvazi, len obaja po tom tuzia, radsej okolo toho len kruzia. Ten, ktory ako prvy miloval, chce aby to ten druhy chapal. Pripomina mu to, robi co je v jeho silach, netusiac, ze prave to im znici ich vztah. Teraz to chladne, je tam akesi neisto, vymrelo vsetko, ostalo pusto. Nema odvahu spytat sa, co sa stalo, ale tusi, cim sa to pokaslalo. Vzdy totizto plati jedna veta, pretoze dve strany ma kazda karta. „Cim viac sa snazis byt pre niekoho vynimocnym, tym viac sa prenho stavas obycajnym.“ Obzvlast to plati v jednom jedinom pripade, ale moze to platit v klude vsade. Ak ten druhy sa do Vas „zamiluje“, len na zaklade toho, co od Vas pocuje. Jednoduchy navod znie: ak niekto niekoho miluje, musi mu to dat najavo, kym nie je neskoro. Niekto Vas predbehne, budete lutovat, mohol som totiz inac konat. Ak si ale toto uvedomite az po tom, budete bez nej cestovat zivotom. No zas nebyt na nej zavisly, to ju totiz rychlo omrzi. Alebo jej to nedat najavo moze Ta to ranit, hlboko. KED TO ROBI Milujem pohlad, ked to robi, moju mysel si uplne podrobi. Ked sa hybe, zadkom vrti, zabrany vo mne usmrti, mysel ma opusti, opasok ma priskrti. Chcem len jedno, je jasne o co ide, pockam chvilu, ono to pride. Chvilu si vychutnavam, dychat prestavam, chutiam sa oddavam, odolavat nezvladam. Vsetkym co robi, mi to len stazuje, ziaden krok dvakrat nezvazuje. Vsetko je prirodzene, proste vrodene, tajomne carovne, neuveritelne. Nici vo mne mna, stava sa zo mna zviera, vsetko ine vo mne umiera. Zacinam zufat, prestavam dufat, idem skusat, stastie pokusat. Som pri nej, mozem citit jej dych, a par pocitov neopisatelnych. Chcem ju celu, dievcinu zrelu. Nedospelo dospelu, nesmelo smelu. Zrazu zneistela, ide po mne, je to pravda, krasne to znie. Nezavaham, nie, nech ma zozerie. Uz to vo mne vrie, zrejme to vie. Priklada do ohna, tusim zhorim, kym z nej saty zhodim. Uz na to myslim, robim, co si zmyslim. Vsetko rozuzlim, cestu zvolim. Riadi sa podla mna, zrobi co poviem, jedine na mna ju navediem. Mam co som mienil, city jej som zmenil. K srdcu jej zamieril, s nicim inym sa nezmieril. KED ZAPADNE SLNKO V chvili ked Slnko zapadne, a Mesiac na nas nahliadne. Zacinam zit si svoj svet vlastny, je len podla mna, proste uzasny. Si v nom len ty a ja, my obaja, akesi puto nas v nom spaja. Nieco silne, no neviditelne, nieco neskutocne, no uveritelne. V case, ked Slnko zapadne, a tma nas oblahne. Nejestvuje pre mna nikto iny ako ty, spoja sa v jeden nase zivoty. V mojom svete zanika vsetko, sme len my dvaja, aspon nakratko. Pretoze je to len moj svet, mnou vyskladany, skutocny je vo vsetkom iny. Tam Ta nevolam laska, nie si moje slniecko, nemam tam ani Teba, ani tvoje srdiecko. Hoci by som chcel, tuzim po tom, byt tvojim vsetkym, tvojim zivotom. LEN SI TO PREDSTAV Ja a ty spolu, v jednej harmonii, srdcia v jednom obale, tela v jednej linii. Len si to predstav, fantaziou nechaj sa viest, vlnami tohto skveleho zdania nechaj sa uniest. Mohol by som povedat, ze si moja, nikdy nie som na nic sam, sme dvaja. Mohol by som zit pre niekoho svoj zivot, nepotreboval by som nanho ziaden navod. Riadil by som sa podla jedineho hesla, myslienky ktora sa mi doposial len v srdci niesla. „Vsetko co mozes urobit, urob pre nu,“ zrodi sa sladky plod, napriek trpkemu korenu. Mohla by si povedat, ze som tvoj, v puske lasky tvojej jediny ostry naboj. Mohla by si sa pre niekoho obetovat, a poznala by si pocit „milovat.“ Riadila by si sa podla jedineho motta, ktoreho jedina chyba je prazdnota. „Bud prenho jeho druhou polovickou,“ tiez oporou a princeznou malickou. Tak len si to predstav, vsetko sa da, len pred tym nez sa to rozpada. Az sa nieco zacne rucat, cesty spat nieto, kym je to tak krasne medzi nami, skusme to. NECHCEM VERIT Nie je na to ziaden pohlad, ktory by rozjasnil moj vyhlad. Na to, co medzi nami je, netusil som, ze sa to takto rozbije. Nechcem tomu verit, ani sa s tym zmierit. Jedine co chcem, si ty, je to jediny fakt dolezity. Stala si sa mojou polovicou, mojou jedinou pravicou. A teraz musim oci otvorit, a prestat o Tebe snit? Chcem pre Teba zit, nechcem tomu uverit. Ze po tom vsetkom, uz nie si mojim kvietkom. Bola si vstupenkou, do rise mojich snov. Jedinym vchodom do mojho sveta, kde sa len lieta. Nechcem verit nicomu, a kde doslo k zlomu? Povedz prosim, co som spravil, ze som to takto pokazil. Dal som Ti vsetko, seba hlavne, a ty si to brala nezavazne? Mal som to vidiet, skoncit to, teraz to ide velmi zlozito. Ja proste nechcem verit, nechcem sa s tym zmierit. Miloval som Ta najviac, o tvojej lzi nevediac. NIKDY NA NU NEZABUDNI Sposobila Ti bolest, muky, tvoj vlastny zivot vytrhla Ti z ruky. Nikdy Ta nemilovala, len po Tebe tuzila, citmi svojimi si Ta nezasluzila. Na to si nedbal, videl si len jej krasu, videl si v nej svoj zivot, svoju spasu. Pohrala sa s Tebou, ako s hrackou, nevidel si to, hlupou chybou ziackou. Dala Ti vzdy to co si chcel, nedokazala to mimo postel. Vztah nie je o tom, uz to vies ? Nema to zmysel, uz to neries... No nikdy by si na nu nemal zabudnut, ale zas ani kvoli tomu zvadnut... Pouc sa, nesprav chybu rovnaku, pytas sa aku ? Vybrat pre svoju lasku cestu trnistu, poslat ju na smrt istu. Bojovat srdcom proti veternym mlynom, neda sa to, napriek predstavam a planom. VIAC NEZ LASKA Pohlad oci, ktory dokaze zmrazit cas sposobi, ze ju chces vidiet zas a zas, Lahko sa v nom stratis, no aj zhoris. Lenze ak uspejes, tak v lasku uveris. Aj ked to visi cele len na jednom vlasku, nechava Ta pocitit viac ako len lasku. Usmev ktory dokaze vratit ti radost ukradnutu sposobi, ze nikdy nebudes chciet inu. Dokaze potesit, no aj zarmutit, vie aj staru vieru v nebesa vratit. Nikdy Ti na tvari neurobi ziadnu vrasku, nechava Ta pocitit viac ako len lasku Telo, ktore necha kazdu zenu vyzerat obycajne sposobi, ze odolat sa budes snazit marne. Ten kto si ale tuto cestu zvoli, odmietnutie ho o to viac zaboli. Pohlad na tuto uzasnu krasku nechava Ta pocitit viac ako len lasku. Smiech, v ktoreho melodii sa straca kazda pesnicka sposobi, ze Ti uz nebude stacit len nadeje iskricka. Tak jak vzbudi radost velku, moze mat aj prichut horku. Aj ked necha v Tvojom srdci mozno triesku, nechava Ti pocitit viac ako len lasku. LASKA, KDE SI? Ubehla odvtedy uz sekunda nejedna, no stale ma neopustila ta nalada biedna. Cakam na nieco, co ma vzkriesi, pri tom sa pytam: „Laska moja, kde si? “ Tie chvile carovne, bozky sladucke, pohlady uprimne, ale aj nezhody malicke. Chyba mi to vsetko, milacik, ked si bola moj maznacik. Kazdu noc zaspavam pohladom na Mesiac, nemym ocami sa divam, dufajuc a veriac, ze tam niekde si a veris ako ja, snad nas aspon myslienky nase spoja. Mesacna ziara je ale silna, pali mi oci, smutim za Tebou, prva slza klici. Prva slza pada dole po tvari, dotyka sa licka, nechcem zit bez svojho anjelicka. VZDY TU BOLA PRE TEBA Nikdy si nebol tym, co by si zasluzila, no ona tu bola pre Teba, pre Teba zila. Zahraval si sa s jej srdcom, teraz zaplat dan, uz Ti nepomoze to sladke: „Laska, prosim, zostan.“ Ziadne prosby, ziadne sluby, tvoj zivot je teraz naruby. Nic Ti ju nevrati, nikdy nepride spat, Ci budes zit, spat, alebo bdiet. Pod na cestu zivotom, obhliadnut sa trochu dozadu, uvedomit si chyb svojich hromadu. Napriklad ako si priala len to aby si bol s nou, skoda ze si to uvedomujes az s touto basnou... Sedela doma, zelajuc si len Vas dvoch, nevedela si predstavit Teba ani ju, len Vas oboch. Ty si jej ale tuto predstavu dal, ked si si namiesto nej inu hladal... Kazdu jednu chvilu obetovala pre Vas, tak jej to hovoril jej vnutorny hlas. Lenze ty si vzal hruby sal, a ten hlas si navzdy umlcal. Ked uz to znasat nevladala, z tvojich dveri potichu odkracala. Zanechala po sebe len jediny odkaz: Prepac, verila som v nas... Milovala Ta, chcela Ta naveky vekov, bola naplnena laskou velkou. No ak nie je laska opatovana, premeni sa na prach, ostane nenaplnena. To si presne urobil, znicil si v nej to najkrajsie, a nechal si odist stvorenie najmilsie. Teraz ked odisla, prichadza ticha otazka: Co ak to bola moja zivotna laska ? ZRAN MA ESTE VIAC Po tom vsetkom, co si pre mna urobila, si mi dreveny kol do srdca vrazila. Srdce moje teraz na kolenach prosi: „Doraz ma, nech si co si, kto si.“ Nedokazem si predstavit vacsiu bolest, ktoru by som dokazal zniest. Myslel som ze vsetko je v pohode, no zrejme bolo vsetko o nahode. Nechala si vo mne pocity zmiesane, chcem Ta milovat, je to zjavne. Ale nie som schopny zastavit krvacanie, mojho srdca totalne rucanie. Zran ma este viac, umlc lasku k Tebe, vsetku, v kazdej jej podobe. Pretoze ma nici, chcel by som to, no srdce ma uz nenecha, to preto. A pritom to bolo tak krasne, to medzi nami bolo nad Slnko jasne. Ak sa nic nestalo, ako my vysvetlis, preco ma uz nelubis? Neublizil som Ti, nenechal Ta samu, ak ma moje spomienky neklamu, vsetko sa Ti pacilo, nikdy si nebola proti, nemyslel som, ze sa to takto vyhroti. Ak si to tu chcela, tu to mas, u konca je spolocny cas nas. Tak bodni do mna este raz, znova, zas a zas. Znic ma celeho, nech na to nemyslim, najzranitelnejsiu cast Ti odhalim. Vraz to tam, a na vsetko zabudni, len tak sa moje srdce ukludni. VYZNANIE LASKY Ahoj, anjelik, chcem Ti nieco povedat, moju lasku k Tebe v liste Ti vyznat. Najprv Ti to poviem tak romanticky, ale potom uz realisticky. Takze romanticky,moc mi chybas, to ako hovoris taktiez, aj ako kracas. Uz ani Slnko nesvieti bez Teba tak jasno, a vytratilo sa aj to take carokrasno. Teraz realne, to Ti poviem krat tridsiaty, strhal by som z Teba vsetky saty. A vychutnal si Ta celu, celucicku, a utisil tvoju tuzbu tichucku. Kazdopadne, chcem Ta mat pri sebe, viem, ze to chyba aj Tebe. No chvile nase spolocne, ostanu v mojom srdci vecne.