Štyri obdobia ľudskej duše 2006 Stanislav Hoferek Autor Vydavateľ Licencia Vydanie GKBN Stanislav Hoferek Greenie knižnica CC-BY-NC-ND Druhé (2014) 110001 O knihe Názov je poskladaný zo štyroch období, ktoré ovplyvnili tvorbu nasledovných básní. Je to obdobie úsmevu, lásky, hnevu a smútku. Výber je z básní, ktoré boli uverejnené na rôznych miestach v roku 2006 a táto zbierka je obohatená aj o niektoré nerýmované básne z toho obdobia. Nové vydanie Je viac ako zvláštne, keď sa vydáva nové vydanie knihy po troch rokoch. Samozrejme, niektoré knihy sa dočkajú nového vydania aj po stovkách rokov, no u čisto internetovej zbierky sú aj tri roky dostatočný časový rozdiel. O to zaujímavejší je fakt, že sa pred spomínanými rokmi robila zbierka z básní, ktoré vznikli o ďalších päť rokov skôr. Výsledok? Sonda do mladej duše autora, ktorý chcel milovať, no nebol milovaný. Dávne básničky na prechode medzi detstvom a dospelosťou sú naplnené túžbou po láske, ale i vtipom a zvláštnym štýlom, ktorý nie je ťažké pochopiť. Namiesto literárne dobrých rýmov myšlienky, ktoré i po rokoch pripomínajú zväčša skutočné udalosti. Štyri obdobia sú aj o rovnováhe. Kto hľadá rovnováhu v dospievajúcom človeku, ktorého problémy sú s odstupom pochladnú (alebo presne naopak, ak sa v nich niekto nájde), ale i tak poučné – ten ich asi nenájde. Mladosť je zmena, celá množina zmien a táto kniha je denníček i psychiatria jedného otvoreného človeka. Obdobia, na ktoré sa naráža v knihe, sú nasledovné: obdobie úsmevu (prvé básne), nasleduje obdobie lásky, hnevu (báseň Zradca) a nakoniec obdobie smútku. Obsah Štyri obdobia ľudskej duše 2006 1 O knihe 2 Nové vydanie 2 Obdobie úsmevu 5 Báseň o optickej myške 6 Keby 7 Keby 2 8 Keby 3 10 Obdobie lásky 12 Tej, ktorú mám rád 13 Ružou proti potoku 14 Dar 15 Gitara 17 O milom dievčati 18 O milom dievčati 2 20 O milom dievčati 3 22 O milom dievčati 4 24 O milom dievčati 5 26 Povel pre lásku 27 Koniec sveta 28 Sen 29 Zastavte to slnko 31 O vojne dvoch hlasov 32 Potešila si ma 34 Obdobie hnevu 36 Zradca 37 Obdobie smútku 39 Drevorubač 40 Smutný človek 44 O temne na zamyslenie 45 Dievčatko so zápalkami 46 Tragická 47 Ochota 49 Ľudské zmysly 51 Prvá nerýmovaná 53 Kleopatra 55 Vesmír plný želaní 56 Súhvezdie lásky 57 Nechcem byť sám 58 Obdobie úsmevu Humor je korenie života a keď je láska ďaleká dostanú sa z problémov von najľahšie ľudia s úsmevom! Báseň o optickej myške Mám ju rád, hoci je neverná je malou lampičkou do temna svieti v tme a svieti na svetle a nie je to ježibaba na metle Smutne leží a nevydá žiadny zvuk kým ju nechytí žiadny dobrodruh poslušne splní každé želanie bez slova odporu, asi má nadanie Potrebuje ale pevnú ruku a nie nejakú kopu tuku potrebuje ukázať čo je užitočné nemusíš za ňu nikdy platiť stočné Svieti kým nepríde o transfúziu tieňom nepripomína žalúziu skôr má tvár ako hlodavec nakŕmim ju, alebo pôjde preč? Keby Keby som bol obor, pre teba sa zmenším keby som bol Ježiš, pre teba rád zhreším keby som bol slnko, pre teba nájdem tieň radšej budem niekto, kto praje pekný deň Keby som bol pilot, tak priletím z neba keby som bol krtko, tak hrabem vedľa teba keby som bol beduín, tak darujem vodu ak by som bol otrokár, darujem Ti slobodu Keby som bol slon, pre teba ušami mávam keby som bol šaman, tebe dažde privolávam keby som bol kaktus, oholím sa sám a keby som bol anjel, na teba pozor dám Keby 2 Keby som bol sviecou, tak horím v tvojich dlaniach keby som bol starostom, tak Ti poľavím na daniach keby som bol žiakom, úlohu odpísať dám a keby som bol obchodníkom, nepredám Ti krám Keby som bol zajac, s kapustou sa rozdelím keby som bol kurča, tak ťa pohladím perím keby som bol krokodíl, tak ťa slzami zmočím a keby som bol zbojník, utečiem keď ťa zočím keby som bol ľadovec, tak Ti dám svoj svieži dych keby sa na teba každý vykašľal, tak by som nebol jeden z tých keby som bol vzducholoď, tak ťa vezmem k oblakom a keby som bol staviteľ, tak postavím stenu rozpakom Keby som bol slnko, tak Ti svietim na cestu keby som bol tvojim otcom, tak podporím nevestu keby som bol bláznom, tak Ti píšem báseň a keby som bol kňazom, odpustím aj kázeň Keby som bol Verne, vezmem ťa k stredu Zeme keby som bol lesný ent, privítam ťa na sneme keby som bol Lenin, ležím pri tebe na námestí a keby som bol vlak, tak čakám ťa na priecestí Keby som bol snom, tak nebudím ťa ráno keby som bol ženích, tak Ti poviem áno keby som bol Mac Donald, tak obslúžim ťa vďačne a keby som bol marťan z Venuše, dám Ti rady zvláštne Keby som bol štítom, tak znášam tvoje rany keby som bol svetlom, svietim Ti na všetky strany keby som bol sám sebou, uvoľním Ti miesto a doprajem Ti viac hudby, ako DJ Tiesto Keby 3 Keby som bol ohňom, tak ťa nepopálim keby som bol vrahom, tak ťa neotrávim keby som bol mrazom, tak ťa nenechám prechladnúť a keby som bol učiteľom, tak ťa nenechám prepadnúť Keby som bol čiapkou, tak Ti chránim hlavu keby som bol kávovarom, tak Ti robím kávu keby som bol feminista, tak ťa stále uctievam a keby som bol tvoj chalan, tak ťa pri sebe mám Keby som bol hríbom, tak sa nechám zobrať keby som bol brzdou, tak sa nechám zodrať keby som bol smútkom, tak ťa obchádzam a keby som bol z ďaleka, za tebou dochádzam Keby som bol šlabikárom, tak ťa učím písmená keby som bol špiónom, tak si pre mňa bezmenná keby som bol stuhou, tak vlním v tvojich vlasoch a keby som bol jaskyňou, tak ťa vítam v krasoch Keby som bol rozvrhom, tak presúvam hodiny keby som bol vinníkom, tak neostanem bez viny keby som myslel na teba, nebol by som jediný a keby som bol chorobou, dám chrípkové prázdniny Keby som bol tvárou, tak ťa hľadám v zrkadlách keby som bol nebom, v tvojich pekných kukadlách keby som bol snom, ktorý sa prechádza tvojim spánkom a keby som tebou pohrdol, nie skôr ako Grankom Obdobie lásky Láska je strašne bohatá láska, tá všetko sľúbi no ten, čo ľúbil, sklamal sa a ten, čo sklamal, ľúbi (Miroslav Válek – Jesenná láska) Tej, ktorú mám rád Nemusí byť dokonalá, nemusí mať nebo v očiach sama, smutná, zlomená kráčať po tichých nociach musí mať však krásne ruky, ktorých sa chcem dotýkať a musí byť sama sebou, taká, akú ju mám rád Neviem či má hlávku v smútku pri čítaní písmen ktoré som jej zanechal, čakajúc hnev či výsmech, ak však aspoň malý úsmev zvlní jej krehkú mimiku, znovu nájdem dôvod žiť a zanechám lyriku Chcel som písať o nej, o tej ktorú mám tak rád mám pocit, že Katka či Katia je meno akurát tento text je tu pre teba, a tak zmením osobu na veselé či smutné slzy donesiem novú nádobu Ružou proti potoku Za lesmi a dolinami, kde smiech je v ľuďoch ukrytý, nádherné sú vrchy či lesy, ale stále chýbaš tam ty. Nech len hrmí, nech len blesky lietajú a hrmia do rána, jeden deň bez teba, to pre mňa strašnejšia je rana. Nech len, nech len! Nech sa aj svet zrúti, stále bude niekto, koho to nezarmúti. Hrozby plné nenávisti a tasené meče, nezľaknem sa ich, kým tento potok tečie. Neviem kde začína, a kde ide do mora, vody vedie smútok a obrovská smola. Vytekajú z očí, slza za slzou sa valí, spravím všetko preto, nech sa potok zastaví. poznám ich a viem, že smiech slzy odženie, stačí len k tebe prísť, zahnať to súženie. Nie s mečom, len s pekným želaním, a ružu z rubínov, podať ti do dlaní. Dar Dar môže byť zo zlata dar môže byť z medi dar môže byť pre človeka čo sa časom mení Dar môže byť krv a dar môže byť pivo darovať môžeme slobodu darovať môžeme život Dar môže byť z lásky dar môže byť zo súcitu dar môže byť krásny dar môže byť bez nefritu Darovať môžeme človeku darovať môžeme ľudstvu mal by si z neho niečo mať mal by si mať k nemu úctu Dar môže byť drahý šperk dar môže byť slovo najlepší dar je však ten ktorý môžeme dať nanovo Dar môže byť na Vianoce dar môže byť v bežný deň dar môže byť kúsok chleba dar môže byť pochodeň Darov je na svete veľa málo je obdarených dar môže byť aj deň z leta darcovstvo v ľudstve pramení Niekto by si snáď pomyslel že žiadne dary netreba nevieme kto dar vymyslel dar môže byť vstup do neba! Gitara Ani na tú najlepšiu, nevie hrať každý nie je nástroj nenávisti ani vraždy zvýrazňuje emócie človeka čo nás obklopujú podporuje spev človeka ktorý to spieva "to you" Verše často krývajú, no s pomocou gitary dá sa skladať mesiace, aj od leta do jari na šiestich strunách povie stádo nezmyslov ktoré človek nepovie, človek bez vlastných slov Najkrajšie hrá pri táborovom ohníku kde sa netreba ponáhľať do šíku pomaly striedajú sa akordy nežné bez túžby byť prvý, ako vločky snežné Nechcem viac túžiť po tichu v hlave už viac nechcem anglické raňajky v tráve pri tónoch gitary zaspávať chcem ale nie sám, keď na nej hrať smiem O milom dievčati O milom dievčati snívaval som rád a dnes som šťastný, že som jej kamarát má blažený úsmev, a nádhernú tvár a tak veľmi bolí aj najmenší svár Stretol som ju raz tak celkom náhodou radšej nebudem klamať - bolo to dohodou a síce pršalo a stupňov nebolo veľa v obľúbenej mikine prišla ako strela O počasí či škole, boli naše prvé témy však každý sa musí nejako zbaviť trémy na malej lavičke bol som s ňou rád potom sme tam boli niekoľko krát Pri pekných slovách o všetkom možnom mysleli sme o všetkom trošku totožnom najviac padla hudba, gitara je kráľ povie o živote viacej ako snár Tak a teraz píšem so snahou zveseliť keď som už v reále tak trochu nesmelý dám teda nejaké myšlienky do veršov ktoré zvlnia mimiku náladou veselšou Nikdy nezabudnem na tvoje slová čo si vravela zo srdca znova a znova pravda o živote povedaná bez chyby a rád by som išiel s tebou aj na ryby Vravela si že nikto nežije zbytočne a mala si pravdu - nie iba čiastočne našla si v každom len všetko krásne a tak verím, že Ti nadšenie nezhasne Našla si túžbu pomáhať všedným ľuďom a všetky možnosti čo nenapadnú trúdom spoznala si človeka ktorý ťa chcel objať a teraz sa snaží úprimnými slovami ťa dojať O milom dievčati 2 O milom dievčati chcem písať znova tá istá dobrá víla, nie žiadna nová otvorené dlane má, a v nich trochu lásky viac však ako Sokrates, či filmové krásky Možno čítaš tieto riadky a robíš si názor o človeku ktorý kedysi ťa bral za vzor otvorila si cestu mojim vlastným pocitom nie mocou ani silou, ani prísnym dotykom Naučila si milovať všetko v našom okolí zachovala si sa ako to dievča v prísloví ktoré si už nepamätám ale bolo krásne a tak teraz na pamiatku píšem tieto básne Darovala si mi obväz na boľavé členky ako mamička dá synom nové plienky doteraz mám obväz vo vitríne spomienok tak ako pre teba malý morský kamienok Mala si hnev v očiach keď zradil som ťa kruto bál som sa že ma vyženieš niekam na Pluto nestalo sa nič také a dala si mi odpustenie a nikdy ťa viac nezradím, pre božie dopustenie Chcel som nájsť jazyk ktorým Ti všetko povedať dopriať si s tebou polievku, alebo si ísť opekať našiel som však oveľa viac v tvojej duši krátku odpoveď na to, čo všetko sa sluší A tak po dlhých nociach sa zahľadím ku hviezdam a márne čakám, že už za života budeš tam raz sa možno stretneme pri Polárke jasnej a zahráme kozmonautom trochu hudby hlasnej Ak sa však nikdy nestane nič zo smelých ideí tak ťa veľmi rád oslovím, už nie človek nesmelý zašepkám do uší ten najkrajší fakt takú aká si, takú ťa mám rád! O milom dievčati 3 Nie si najbohatšia na svete ani najsilnejšia baba na nete vždy však daruješ úsmev pravý a netúžiš po minútach slávy Nelietaš na metle ani na oblaku pri slovách o zlobe vravíš o opaku nehľadáš pravdu niekde na dne ale povieš pravdu ktorá vždy sadne A sadne na každého kto o pravdu stojí nezúfa a každú pomoc od teba dovolí a predsa sa netrháš pre malé omyly si ako baterka, ktorú práve dobili Si smelá aj keď to nahlas nevravíš a ak môžeš, drsné preklepy opravíš nechceš peniaze za pomoc blížnemu dala by si voľno anjelovi strážnemu Čudujem sa každý deň ako je krásny život bez krutosti a pohľad jasný nepoznám ťa tak dobre ako by som chcel o ďalšej prechádzke nie som sám čo snel Ak však prejdú desaťročia bez teba smutný budem ako bez Adely Bezdeda ale vždy keď si spomeniem na tvoju lásku zaženie to všetko zlé, aj každú vrásku O milom dievčati 4 Sedávaš v spoločnosti dobrých ľudí robíš všetko to, čo ťa nenudí napriek tomu som Ti skrížil cestu a chvíľu chcel som ťa za nevestu Ako trápny panák tu stojím len aby si sa nezľakla sa holím veľa by som chcel pre teba vykonať a v tvojom náručí chcel by som dokonať Nikdy však nepochopím čo vlastne chceš dovolím všetko, veď všetko smieš ak odídeš preč do inej krajiny potom pochopím, aký som naivný Iná ruka sa dotýka ruky tvojej nasadzuješ korienky lásky svojej ten kto drží s láskou tvoju ruku nikdy ťa nebude brať ako suku Postará sa o šťastie na tvojom líci ostaneme priatelia, nie ako býci a vo veľkej snahe neriešiť tvoje veci ostáva len písmo na starej peci Papiere horia, a spomienky s nimi príde pocit zloby, a obrovskej viny a ak aj ostanem, stanem sa sudcom ty si tým dievčaťom, s tým milým srdcom! O milom dievčati 5 Nemusíš byť dokonalá, stačí sama sebou s tou nádhernou tvárou, a ešte väčšou nehou konečne chápem čo chceš, po čom Ti srdce túži ale problémy som narobil, a veľmi ma to súži Neviem čo mám robiť, pre kúsok tvojho šťastia nechcem nech Ti ublížia, nechcem nech ťa zmastia neodídem preč, bez mnohých slov vďaky nevadí, že nebudem viac, ako huncút taký... Zoznámil som ťa s priateľmi, znova a znova či si taká istá, alebo iná, celkom nová veľmi si prajem pre teba jeden z darov aby si mohla ísť všade s gitarou Pár myšlienok neďakuje tak ako by sa malo po rokoch si spomeniem, či to za to stálo nádherné sú dni, keď ťa vonku vidím a preklínam sa, keď pozvať sa ťa stydím Našiel som v tebe nápady, a nie len do viet do celého svojho života, do situácii stoviek aj keď nebudem nikdy viac ako môžem byť neviem čo mám robiť, ale budem veselo žiť Povel pre lásku Nehnevaj sa na ruku, ak básne krívajú nehnevaj sa na ľudí, ktorí ich čítajú nehnevaj sa na srdce, čo úprimne horí a naber odvahu, nech to za to stojí Nenasleduj bláznov do slepých uličiek nehazarduj s láskou z krásnych tajničiek nenič plody ľudskej práce pod nebom a nenič vzťahy so svojim susedom Nenájdeš lásku tam, kde sa nedá zistiť poď radšej medzi ľudí, tam je väčší výskyt chyť ju pevne za ruku, nedovoľ jej zmiznúť a všetko krásne z lásky, môžeš pekne zlíznuť Nehnevaj sa na roky a nehnevaj sa na dni každý čas plný samoty je po živote hladný nájdi svetlo tvojho srdca, Google ti s tým pomôže trápenie a ľudské chyby zatlačíme do rohože? Koniec sveta Možno svet sa zrúti vo veľkých plameňoch možno nezabudne na iskry na kremeňoch možno nájde pokoj v zrkadlách času ukrytý a možno ho nájde v očiach ktoré máš ty Keby sa aj zrútil a našiel by tvoj domov keby som to vedel, postavím múr zo stromov keby sa aj zrútil a všetku vodu zmútil a keby aj zmizol, za tebou by som smútil Snáď by som ťa našiel a vykašľal sa na svet snáď by niekto vravel, že láska je nad kvet snáď by som to spravil pre teba každý deň snáď ak by som zlyhal, smutne spálim pochodeň Jedného dňa zabudnem na tieto smutné reči spomeniem si a zistím, že je to od veci svet sa rútiť nebude, nemá sa mu čo stať a kým je more modré, budem ťa mať rád Sen Nekonečný príbeh, na niekoľko slov toľko som ich čítal, dopĺňal zo snov zo tých, ktoré prinášali pokoru džbán ľadovej vody každému topoľu Bez myšlienok o krivde na svete skúsim zhrnúť všetko v jednej vete: Si učiteľkou života a svätého písma toho, ktoré zablúdi a potom si to prizná Neodchádzal som rád od tvojich rúk s pocitom rozbitia hrdzavých pút kráčal som krajinou po daždi a tme bez tušenia či, sa to všetko vôbec smie Kráčal som vzpriamený, ale nie hrdina nemal som pre teba ružu, ani lístky do kina nemal som dôvod na niečo sa hrať chcel som len tvoje oči milovať Výsledok pochmúrny, utláčajúca minulosť sám a bez života, ako horského leva kosť spásal som posledné, na čom záležalo a odišiel som tam, kde ma to zavolalo Domov nie je miesto, kde som chcel ísť radšej som s tebou chcel na Gerlach vyjsť pohladiť ešte raz hodvábnu tvár a dostať tvoj úsmev, najkrajší dar! Zastavte to slnko Zastavte to slnko, nech je konečne tieň nech už viac nepríde ten nepríjemný deň keď sa mám s tebou lúčiť a naberať smiech lebo potom ráno, zdržiavať ťa je hriech Zajtra si príde po teba tvoj fešák neriešim ho, podľa mňa je to feťák ale aj tak chcel by som byť s tebou radšej ako zvodca, ako byť sám sebou Zastavte to slnko, nech zmrzne celý svet a šance že po teba príde, tej už veru niet načo to však vravím, rozhodni sa sama a zo mňa ostane iba prázdna slama Človek so snahou udržať si ťa na uzde bez rozvahy a vďaky šetriť na brzde a ak aj sama bez mapy pôjdeš cez polia pôjdem potichu za tebou, kým to city povolia Zastavte to slnko, čo sneží do dlaní už nechcem byť tvojej lásky poddaný bez strachu však všemocné slnko zastavím aj keď vôbec neviem, čo s tým napravím... O vojne dvoch hlasov Už Ti dám pokoj, nech netrpíš za moje hriechy nezaslúžim si tvoju pomoc, ani žiadne lieky nezapadnem medzi ľudí ktorý si ťa vážia a nebudem jeden z anjelov ktorý ťa strážia Už viac neustupuj pred babou lenivou neporovnávaj sa s lopatou plesnivou nemusíš padnúť na tvár pri každom slove a zariaď si rande pri veľkom stole Nie to radšej nie, zbytočne toľko slov je to ako studené, tiché vytie psov neostanem a nechám ťa žiť svoj sen tak ako včera, tak aj dnešný deň Koľko krát opakovať moje slová kašli na ňu, príde dáka nová daj si väčšie nároky na ženskú krásu inak nedosiahneš žiadnu spásu Ale veď je krásna, krajšiu nevidel svet nemá žiadnu chybu, nemá žiadnu smeť má v očiach smaragdy a žiadny tieň nádherná hneď bude celá sieň O akej sieni to kecáš, veď tam bude sama čo je v tvojej hlave, a či iba slama? Zober ju za ruku aj keď nebude rada poriadne ju vytancuj, kým je ešte mladá Nedotknem sa jej tak bezcitne veď sa ešte iná šanca naskytne je ešte mladá a tak veľmi milá ale som bez šance, je taká živá Chceš ostať sám a čítať knižky len poď, kým nebudú len mníšky s takou si život neužiješ a umrieš sám aj keď sa pozeráš stále k výšinám Nechaj ma samého, mám z toho depresie a nepíš mi svoj názor len tak z recesie nikdy na ňu nebudem mať a bodka som ako malý plameň, ona ako sopka Začni žiť svoj vlastný život, a nájdeš liek taký čo prinesie znovu od bránice smiech a až pochopíš tú všetku nádheru ozvi sa sám sebe, však oči si vyberú... Potešila si ma Potešila si ma svojim úsmevom bez námahy, so slávičím spevom za malé oznamko sa isto oplatí a ak nie, tak ďalší to doplatí Potešila si ma svojim značkovým objatím ovplývalo nádherou, a úprimným dojatím pravidelne bez nátlaku prídem si poň rád možno iba raz, možno tak na sto krát Potešila si ma podaním ruky cítim, ako odchádzajú muky vo veršoch píšem o tomto podaní a najvyšší sa asi smeje nad nami Potešila si ma úprimným pohľadom je to jasné - berieš to s nadhľadom aký osud by asi mala loďka čo by bola tam s túžbou, prekonať v tvojich očiach oceán Potešila si ma slovami vlastnými jasnými, a predsa tak pestrými dopadnú do mysle a ostanú na dlho ostanú, a prilepím ich tam na tuho Potešila si ma rukou na tvári a krásnym želaním nech sa všetko darí dosť bolo smiechu a dosť bolo želaní a veľmi rád ťa zoberiem do dlaní Potešila si ma, tým kamarátskym putom takým čo je len na Zemi, nie niekde za Plutom Tak nech to nezmizne, nech sa máme radi tak ako biele labute, nie tak ako slizké hady Potešila si ma, a chcem aj ja teba aj keď ma nenapadá tá správna veta bez výzoru plavčíka, či kapitána tímu ťa ako kamošku pozvem na zmrzlinu Obdobie hnevu Zamračené tváre planú do sŕdc sa vkráda beznádej keď hráš pre nesprávnu stranu každému kompromisu sa smej Zradca Už nezmôžem veľa, už nezmôžem vôbec nič na svojich najbližších som uplietol bič silný a mocný, čo trhá každé puto a všetci čo sú z ďaleka, pozerajú duto Som zradca s dvomi tvárami bezodný miláčik svojej mamy zradca svojich dobrých priateľov čo sa na to má pozerať s nádherou Ale nie! Ja nie som tým zradcom skúpim a nie som ten, kvoli ktorému každý trpí postavím sa na stranu tých čo majú duše aj keď pre niekoho z opačnej strany súše Do žíl ide strach a veľké podozrenie už nie je však čas čakať na znamenie ocitnem sa sám, a pôjdem proti múru prechádzku, maratón, alebo celú túru Nikto nič neukradol, ale obvinenie prišlo keď to človeku s nenávisťou na um zišlo a nič viac nebolí, než krivda na blížnych od ľudí bez srdca na seba pyšných Ako môže niekto súdiť ľudí ktorých nepozná ako sa môže roztrhovať žena večne nervózna nenávidím nenávisť, nemôžem ju ani dýchať najradšej niekam zakopať - nebude mi chýbať Neviem kde je to, čo sa stratilo na veľmi zlý vtip sa to zmenilo zničenie mladých životov nie je fér a nie je to vôbec k ničomu smer Tak rád by som teraz vrátil čas vyhol by som sa hnusných krás ktoré tešia len hlúpych a celkom bez hlavy zbytočne budúcnosť dobrým ľuďom otrávi Kto trpí pre závisť a kto za obvinenie kto spravodlivosť volá, a na koho sa ženie radšej za priateľov dostanem remeňom ten kto je bez viny, nech hodí kameňom! Obdobie smútku Opustené opustenie opusteného človeka keď láska obchádza nás a z ďaleka môžeme túžiť a priať si máličko zastaví sa niekto? Pobozká na líčko? Drevorubač Brezička breza, riekni mi prečo tu nie je nik iný? Musím ja drevo zozbierať do teba musím udierať Prvý krát zodvihol sekeru dal pocítiť bolesť drevu Druhý krát zodvihol sekeru dal pocítiť bolesť drevu Tretí krát zodvihol sekeru a celkom vyhol sa úsmevu Od účasu prestal drevo tĺcť a nadýchol sa z plných pľúc Nenič ma, Janko spanilý nechaj ma ležať po chvíli nechaj ma plakať celé dni nenič mi aj posledné sny Tu sa Janko veľmi prekvapil veľkú kliatbu na seba uvalil ťal predtým do dreva ako vlk teraz tu stál ako hlúpy tĺk Brezička, breza, riekni mi odkedy rozprávaš ako my? Odkiaľ poznáš reč nás, ľudí nechcem Ti zle, iba blúdim Nechcel som byť vrahom stromov nechcel som byť tyran stonov nechcel som zaťať tak do dreva neteší ma zvrátená nádhera Ak mi už viac neublížiš nemusíš sa báť, že sa mýliš zajtra sa vráť po drevo len sa ku mne vráť, smelo Na druhý deň skoro ráno bola zima, veru áno dobehol Janko ku stromu nemohol uveriť tomu Brezička, breza, riekni mi odkiaľ to drevo na zemi? Drevo nie je tvoje, je trochu iné snáď si neublížila slivke nevinnej? Nie, neublížila, vraví breza jasne to slivka mi dá, keď slnko zhasne pomohol si ty mne a teraz ja tebe neublížiš viac, a ja pomôžem tebe hneď doletí Janko domov ako šíp dedinčania vytvorili veľký šík oslovili ho hneď, raz dva tri odkiaľ toľké drevo na vatry? Od starej brezy to drevo mám ale to tajomstvo nikomu nevydám Stínajte si svoje chudobné stromy a moju brezičku nechajte na pokoji Nadišla temná hodina Janko už nebol hrdina všetci mu závideli polená a Janko padal na kolená Breza jedna hlúpa, daj drevo aj mne aj ja potrebujem doma na kúrenie mám ženu a deti a chcú mať teplo tak ako Jano, to veľké nemehlo Tu pozrela breza na drzých ľudí a potom, že vraj pýcha smrdí mlčala hlasom, ktorí majú ľudia však nech sa za svoje city studia Zasekla sekera, zasekla do dreva a chúďa breza, so smútkom umiera nezabudla na Janka a na jeho srdce pre neho bude lepšie drevo súce Prišiel Janko ďalší deň, avšak smutný uvidel to ničenie, čo robia ľudia spupní Pohladil brezu po listoch na zemi pohladil, ale neostal nemí: Brezička, breza, riekni mi prečo sú ľudia tak naivní prečo je toľko zla vnútri nás aj nevinný bude žiť len svoj čas? Smutný človek Smutný človek je len ten, ktorý chodí sám vyhýba sa smiechu, vyhýba sa hostinám Sám a smutný, zranený a bez duše neovonia vôňu leta, ani drahé vankúše Smutný človek je len ten kto dal už všetko nenájde už odvahu dohodnúť si stretko Neovonia tento svet a stovky jeho krás pôjde dookola jednou z mnohých trás Smutný človek je len ten, kto kameň má v srdci čierny a príliš veľký, milovať nie súci Dá sa vyhnať, ale stojí to veľa námahy aj keď každý myslí si - je to vec povahy Smutný človek je len ten, kto smúti celé noci nesmúti za peniazmi, to nie je v jeho moci nesmúti za slobodou, smúti za podaním ruky a tebe rád aj keď so strachom povie svoje muky Smutný človek je len ten, kto spieva za princezné stratený v hlbinách sveta, kde si žiadnu nevezme prebudí sa rýchlo keď splatí poslednú z daní a namiesto úteku dotkne sa tvojich dlaní O temne na zamyslenie Koľko snov polapili dlhé tiene visiace... koľko ich upadlo cez dlhé mesiace... ukradnuté myšlienky tých bosích tvárí z ktorých len tie najsmelšie prežijú do jari Bez pomoci v kŕčoch upadáme do trápenia bez šance na záchranu, a tiež bez vedenia so smútkom a tragickými čiernymi krajinami rýchlosťou spomaleného blesku chodia medzi nami Ako zmeniť osud más, ktorých nemožno chytiť diskusie umelcov, bez väčšej snahy niečo cítiť bez krásy ktorá upúta oko dobrého človeka a miesto miesta v srdci, vyťahuje sa pateka Dievčatko so zápalkami Chodíš smutná v studenom severáku zmoknutá, s malou šatkou miesto fraku nikto nekúpi od teba niekoľko zápaliek a na večnú chorobu nedaruje žiadny liek Nenájde sa človeka, čo zápalky kúpi aj dnes na ten štedrý deň sú ľudia skúpi nepotešia dievčatko malou dobrotou a s plnými stolmi pohŕdajú žobrotou Bez hriechu a bez chuti škodiť niekomu zmrznutá pochoduje od domu do domu až sa niekto objaví s chuťou spraviť radosť tak už bude neskoro a dievča zmrzne na kosť Tragická O smrti a o živote, majú byť tieto riadky smutné a nepokojné, ako tragické sviatky plné úzkosti a nenávisti, čo ma obklopuje kruté a nebezpečné, čo pľúca nafukuje Píšem myšlienky do viet, ktorých mám pár stoviek bez nenávisti a bez prebytočných sloviek píšem do viet, ktoré prinášajú utrpenie ľuďom obhajujem svoje bytie pred nebeským súdom Načo žijem keď okolo mňa ľudia trpia načo som tu prišiel, načo vítate supa? Načo krásne tváre nútim do úsmevu a načo obdivujem len v iných nádheru Padá smútok padá, na tváre navôkol veselý sa nesmejú, úsmev im namokol s cesnakom a s krížom vyháňajú diabla diabla s kamenným srdcom a kopou sadla S trápnym humorom sa nedostávam ďalej bez chuti ďalej žiť, čo hovorí nalej pomaly a potichu, upadať do slov a do snov, kde smútim spolu s ňou Načo píšem keď to čítať nikto nebude úprimne smútiť za šťastím na súde prečo nedám svetu pokoj keď môžem však už niečo pre dobrú vec zmôžem Nik by so mnou nešiel, a už nechcem nútiť bez slov potešenia, nemám po čom túžiť nemám dôvod spovedať sa sebe samému a nemám chuť dopísať túto smutnú tému... Ochota Svet je krutý, a strašne zlý keď nie je nikto ochotný obetovať kúsok svojich ideí aj niekde mimo videí Mimo kraje plné ľudí a hluku čo ma stále budí do hlavy mi búchajú kladivá asi ma pochovajú za živa Bez viny a bez dôvodu asi ma hodia pod vodu kde mám sám a jediný prežiť tieto prázdniny Ochota pomôcť zmení sa ako keď z nás pení sa často na krutú nenávisť a nemilosrdnú závisť Letí rana dobre mierená z hnevu na naše ramená za ochotu zastať sa iného starého a či nového Prečo mrznú ľudia na kosť keď sme všetci ochotní dosť? Podať chlebík, aká námaha a upadnúť celkom donaha Ako Adam s Evou spáchali hriech skúsili jablko, a vymizol smiech už nikdy viac nebolo nič dobré odvtedy každý ochotný žobre Pre seba a pre iných pre často nevinných pre človeka tisíc krás a pre niekoho z nás... Ľudské zmysly Keby sme nemali oči tak nevidíme, čo by sme vidieť nemali bez strachu že nás zočí nikto nebude sliediť, či sa kopú kanály Keby sme nemali uši nepočujeme hlúpe zákazy žiadne slová v duši a neriešime žiadne záhady Keby sme nemali nos nevycítime, čo sa stane necítime zlomenú kosť ani keď nám zvýšia dane Keby sme nemali ústa nevieme, ako chutí pomsta ľudí neprejeme celé sústa a len pahltný sa s nami súdi Keby sme nemali ruky nenahmatáme svojho partnera tak z nás ostanú len tuky a nešírime CD Ubuntu Dappera Keby sme nemali žiadne zmysly tak nikdy nespoznáme svet a krása, nech je hocijaká tej už teraz pre nás niet Prvá nerýmovaná Si tu aj keď ťa často nevidím nájdem ťa tam, kde ťa vždy nachádzam rád tak blízko a tak ďaleko mimo mňa a vo mne za hranicami môjho sveta a aj v jeho strede, kde zaberáš najviac miesta tam kde nikoho nedám okrem teba a nikdy ťa nevyženiem aj keď si asi praješ, aby si tam nebola aby si tam nebola si možno prajem aj ja sám ale to nejde zmeniť remeňom ani krivdou ani smútkom, ktorý ničí oči celkom radostné ani mečom, ktorý pretne myšlienky a slová lásky lásky, ktorá nie je láskou a je tak hlúpo platonická aj keď bola, nebude, už nikdy nebude ale viem, že bude v tvojom živote, ktorý šťastný nebude neverím v slová útechy a neverím v slová vďaky ktorá je falošná tak veľmi falošná a predsa ťa mám v srdci si smutná, plačeš, ale nemôžem Ti pomôcť nezaslúžim si pomôcť Ti a je to len moja vina ktorú však stále nechápem a tak zúfalo chcem zmeniť žiadny príbeh sa nedá napísať a nechať len v slovách a čítať ich nanovo nie, moja milá, osobo. Už nie. Už viac nechcem žiť v tieni ktorý vzniká pod obrovským slnečníkom, ktorý miesto teba držím tesne nad hlavou nad tou hlavou, ktorá nie je hodná pekného pohľadu ty, ktorá si ma naučila žiť a spomenula ruže budeš v mojom srdci naveky, aj keď v inom objatí a v inej láske aj v inej maske, aj v inom počasí, aj v inom roku a storočí aj v inom srdci, hoci moje krváca z jedinej veľkej rany ako od dýky, ktorá zabila Caesara, aj keď šla vedľa nie, nezabila si ma. Už viac nie a predsa to cítim, ale tebe neublížim, ani slovom ani písmenom ale tým, že skončím naveky s úsmevom aj keď budem od teba ďaleko a ešte ďalej, smutný ale v nádeji že budeš šťastná, aj keď iný prsteň bude na ruke na tej, ktorej som sa dotkol len málo ale napriek veľkému utrpeniu stálo mi to za to... Kleopatra Caesar láskou opitý, strácal hlavu pre ženu Antonius daroval to, čo predkom nosilo slávu Oktavián kvoli nej skoro prišiel o korunu súčasníci sa čudujú tomu daru ako to spravila, že si skoro podmanila svet nie pekná a ani múdra, no v sláve utopená zasiahla do vecí, do ktorej jej nič nebolo pozmenila osud tých, čo nemali vôľu z kameňa pozerali jej do vlády cez čísla a cez ramená pozerali na ňu ako na ženu, nie ako vládkyňu čo z túžby veľkého Caesara podporila jeho rodinu pre veľkého Caesarovca, čo celkom stratil rozum prešla vojna dlhá, krutá, a aj do jej stanu tam aj niekde dostala od hada posledné znamenie z posledného sa stal prvý a z kráľovnej len legenda Vesmír plný želaní Vesmír je obrovský a každý má v ňom svoje miesto my, naši blízki, kamaráti, a aj naše idoly ktoré sú živé a ľudia tak ako my veľké želanie stretnúť sa so svojim idolom s hviezdičkou za mlady z ktorej je teraz hviezda a vždy sa mení na povrchu ale ostáva to ten istý človek v našich želaniach ktoré sa nevysielajú v telke a do detailov nepozná žiadny telepat žiadny psychológ a ani my sami Nádherné želanie je ostať sám sebou s dobrými vlastnosťami s dobrými známosťami s úsmevom aj so smútkom taký jedinečný, že to nezahrá žiaden herec, žiadny kráľ ani žaba na prameni a niekde sa nájde hádanka - akí vlastne sme? Chcel by som vesmír plný želaní. Tak veľký, aby sa tam všetko zmestilo tak pekný, aby sa to naplnilo a tak prísny, aby sa tam dostalo len to, po čom naozaj túžime tak bezfarebný, aby nemenil na čierno ani na ružovo a tak ľudský, aby bol pre každého tak silný, aby ho nikto nemohol pretrhnúť a nik by v tomto vesmíre neurobil čiernu dieru... Súhvezdie lásky Ďaleko, kde oko človeka nemôže dovidieť je jedno malé stádo hviezd veľké a malé jasné a tmavé a usporiadané do tvaru srdca sú tu hviezdy staré, ktoré pamätajú veky a sú tu aj mladé, ktoré sa majú čo učiť ešte ale sú tu dve veľké hviezdy ktoré sú nesmierne ďaleko ale pomaly, krôčik za krôčkom približujú sa, tak ako ty a ja ale neviem, kto je aká hviezda veľmi na tom nezáleží, lebo všetci sme hviezdy aj keď sme často vzdialení a nie je nás vidno vždy si k sebe hľadáme cestu a ak sa aj nestretneme, vždy budeme ku sebe bližšie a bližšie... Nechcem byť sám Nechcem byť sám, a ako jediný chodiť veľkou prázdnou ulicou... Nechcem byť sám, v obrovskom dome s desiatimi spálňami... Nechcem byť sám, a vidieť ľudí čo nie sú zvedaví... Nechcem byť sám, a utopiť sa v knihách... Nechcem byť sám, a nasávať alkohol... Nechcem byť sám, ako priateľ vrán... Nechcem byť sám, ako malý krám... Nechcem byť sám, ako mesiac... Nechcem byť sám, ako sen... Nechcem byť sám, smútok... Nechcem byť sám dnes... Nechcem byť sám... Nechcem byť... A predsa byť chcem, aj vďaka tebe, a kvôli tebe. Či si to uvedomuješ alebo nie. Nechcem byť sám na konci sveta a nechcem tajiť pravdu sám pred sebou... Chcem len udržať na uzde fantáziu a nepovedať to, čo by si nikdy nemala počuť... Nechcem byť sám - a nechcem, aby si bola sama...