Tazko hlada pokoj v dusi Maria Novakova Autor Vydavatel Licencia Vydanie GKBN Maria Novakova Greenie kniznica CC-BY-NC-ND Prve (2015) 010001 O knihe Nasli ste si uz svoj pokoj v dusi? Zazili ste ten pocit, ked vsetky tie zle mraciky idu prec a nastava pozitivna zmena? Ked sa konci doba ladova a prichadza naozajstne leto? Svet nie je rozpravka, nie je vsetko jednoduche a hladke, ale napriek tomu sa k tomu niekedy priblizi. Niekedy aj na dosah detskej ruky. Moze byt vesela zbierka vazna? Maria Novakova to dokazala a snazi sa na niektore problemy, hlavne z oblasti medziludskych vztahov, poukazat svojskym pohladom. A prave ine pohlady su dolezite, ako urcita obrana proti tomu, aby sme boli vsetci rovnaki, alebo inym slovom umeli. Romantika i hnev a hlavne pokoj v dusi, ktory je niekedy tazke nielen najst, ale hlavne udrzat. Obsah Tazko hlada pokoj v dusi 1 O knihe 2 Obsah 3 Namiesto uvodu 4 Tuzba je dcerou nedostatku 5 Tazko hlada pokoj v dusi 6 Teraz vazne 7 Na ideal treba dvoch 8 Romantika v kniznici 9 Pravda je v malinovke 10 Iba biele Slovensko 11 Literarne besnenie 12 Bez budika 13 Predstava 14 Raz 15 Inspiruju ma tvoje usmevy 16 Bez nadpisu 17 Zdvojene dlane 18 Tmave okna 19 O malom velkom klamarovi 20 Ukazujes na mna prstom 21 Namiesto uvodu Tazke sny po tazkom vine, preletia tmavymi nocami, novy den s radostou prijme, ludi s otvorenymi ocami. Tuzba je dcerou nedostatku Tuzba je dcerou nedostatku, nam ludom stale nieco chyba, preto sme dospeli k poznatku, niekde je v tom celom chyba. Preco nemame vsetci vsetko? O co menej by bolo starosti? Otvorme dvere koncu zmatkov, vsetci budeme velke vysosti. Alebo vsetko zaradom pokazime, nebudeme mat preco existovat, opijeme sa z hladania vo vine, za derave sny sa pojdeme schovat? Ukryme sa na dve vecnosti, budeme tuzit po svetle, pride, ale nas sa zhosti, a my? Odletime na metle? Dlhy zoznam nedostatkov, tvoje meno zvyraznovacom, tuzba je dcerou, kto je matkou? Zime stastne. Ale na com? Tazko hlada pokoj v dusi Tazko hlada pokoj v dusi, ten, kto dusu vobec nema, az ju dostane tak to skusi, rychlo ju zrazi na kolena, Ako lovec otaznikov, nepozrie sa do zrkadla, s tradiciou lupeznikov, pride s faklou do divadla. Bude skumat hlbku Pacifiku, da ocelovu gulu priatelovi, spozna svet cez narkotikum, bez dat, bez slov, rec okovy. Napise dlhy list mamicke, zaklame uz v osloveni, dobro netreba, ani malicke, zivot je krasny bez zmeny. Vlajkovu lod vecnej nenavisti, podpise na desiatich miestach, o spravnosti si je davno isty, nevie koho a za co tresta. Teraz vazne Kupit chcem jedno objatie, platim objatim v hotovosti, k tomu usmevy, ano tie, ktore tak malo davam v zlosti. Nepoznam konverzne kurzy, banky su v tomto pozadu, niekedy je aj kazdy cert drzi, strazny anjel ma dobru naladu. Prechadzku ruzovou zahradou, ked su nesmele aj prvosienky, zimou este stale pohladnou, utekaju nove mysi a lienky. Potom jednu si ulovim z kazdeho, budem mysliet na lasku celou hlavou, neviem ci skutocnu, zijem nesmelo, Pre koho budem strednou i lavou? Teraz vazne chcem obut lyziarky, nech sa zivotom tak neponahlam, urobim lepsi svet, dosypem Podravky, s postavenim mimo hru sa hravam. Na ideal treba dvoch Neslepne, ak nevidi akne, mozno sa mu len pacis cela, ak lubit ma byt nieco platne, tak nech je, to si nevedela? Ospravedlni sa za meskanie, aj ked mu dovod neveris, on pri tebe rad zostarne, kym ty sa trochu osmelis. Zastane sa ta pred rodicmi, z obidvoch stran barikady, aj keby islo o tvoje sny, blaznive a lamajuce lady. Poda ti ruku na rovnej ceste, aj ked je zivot v zakrutach, poziada ta, drz sa silnejsie, Ked je odvaha niekde zamknuta. Keby taky bol kazdy druhy, mozno aj je, to zistis sama, basnik bez papiera a tuhy, sprava vo flasi, zn. odoslana. Romantika v kniznici Pozeram sa ti do oci, selfie era prestala, dievca sa k tebe otoci, podla mamy by nemala. Potlacis slzy radosti, nad hlavami napis beletria, pusa na vsetky licne kosti, pritomnost vie byt mila. Len ja, ty a Pan prstenov, aj ked ziadny nie je na ruke, dalsia pusa za dalsou stenou, stare mudrosti este v azbuke. Naucim sa otvaracie hodiny, nech mozem studovat znovu, kazdy den aj cez prazdniny, velmi dobre viem ze ktoru. Neutecies mi medzi polickami, cez kniznicu sa tazko uteka, budme mudrejsi ako vlani, studuj vedu, ja budem cloveka. Pravda je v malinovke Nerus, teraz makam na tom, hladam pravdu vo vine, spravny pohar zdobi zlato, podme ju hladat povinne! Tak to bude, nijako inak, clovek sa predsa nemyli, sadni si, dcerka i synak, aby sme sa nezblaznili. Mozno je vo vine pravda, v cervenom alebo len bielom, ten co nevie sa najviac hada, zije v svojom sne umelom. Rozhodla som sa konecne, nebudem vediet uplne vsetko, budem cim chcem a nie vecne, sama sebou a trochu decko. Najdem si pravdu v malinovke, niekde medzi bublinkami bude, ako tajnicku v osemsmerovke, odmietam zit navzdy v blude. Iba biele Slovensko Praju iba biele Slovensko, ti s ciernymi dusami, v hlave im chyba koliesko, bohuzial su medzi nami. K tomu iba biele Vianoce, aby sa nevyskytla chyba, ziadny pokoj sa neligoce, nenavist a v tanieri iba ryba. Vsetko spravne, vyselektovane, odchylky sa u nich nenosia, dejiny vyhier su prehrane, deti pre nich nosi bocian. Rovnost vlasov diktuju hole lebky, asi sa samponu velmi boja, ziadne uprimne city a depky, proti nim sa dute hlavy spoja. Chcu svoj priestor a tam dozriet, to nam az tak nevadi, kto by sa siel na nich pozriet, do zoologickej zahrady? Literarne besnenie Citim nedostatok citenia, vasnivo tuzim po vasni, prepotena noc od potenia, otazka na svet otazny. Preco sa stale pytame preco, odpoved ostane bez odpovede, smerujeme tym spravnym smerom, stratime sa v stratenej vete? Strielame si zo strelenych, na tupu temu tupe odpovede, drevaky pre ludi drevenych, bozi masiar v bozom mene. Mierime na tych co nesu mier, pred pravdou ohybame pravdu, zverom vacsinou veli zver, hlavou proti muru, kto nema hlavu. Do detailov hadky o detailoch, kto moze utiect, ten uteka, plan zit na dnes nie je v planoch, z daleka pride mudrost blizka i daleka. Bez budika Dnes vstavam bez budika, uz si na mna nespomenie, nic mi do usi neprenika, ziadne blaznive znamenie. Nevidim sestku rano, sedmicka ma nestrasi, necistim zuby nad vanou, nech sa zrkadlo neplasi. Nemusim zjest len polovicu, niekedy je vecera z rana, nedavam skrupiny pre panvicu, niekedy bola na zem zoslana. Neratam co som zabudla, vzdy sa to aj tak meni, rovina reality a kazdeho sna, rannu pripravu nedoceni. Taky je zivot bez prace, v pondelok vstavam do nudy, pracovite ruky ci matrace? Ktora do chladnicky zabludi? Predstava Ide leto, aj ked pomalicky, vsetky lasky uz su tu, zijeme pre krasne snicky, ktore vsetko slubuju. Vsetci pojdu spolu k vode, v kopackach znacky Nike, nikto nie je stastia zlodej, vsetci v novej Amerike. Nehladajme len predstavy, postavme sa zivotu priamo, vyberme si co pojde do hlavy, zamota sa do nasich planov. Svet nie su len styri steny, nenosme ich na ramenach, zmenme sa radsej pri koreni, aj ked je nasa dusa ranena. Predstav si svet bez nenavisti, ktory si vycuciame z prstu, nikdy nevies co sa ti prisni, sme viac ako ruky pre bustu. Raz Raz to bude normalne, farbit vlasy na zeleno, hadzat kocky ovalne, nepoznat vlastne meno. Vsetci v rovnakej krabici, obed v rovnaku sekundu, o pol druhej pusa na lici, v stovke vrasky pribudnu. Budeme sa ucit ucenie, aby sme vedeli vsetko, az si nikto nespomenie, obdobie lasok a zmatkov. Implantaty na citovej rovine, uverime jednotkam a nulam, basne o smrti budu povinne, zivot dame rovnakym stuham. Raz bude trapne vstat z popola, aj odist na vylet bez planu, vsade rovnaka vona domova, zabije nas... utek k poslaniu. Inspiruju ma tvoje usmevy Inspiruju ma tvoje usmevy, pad do ticha dorazil dnes, aj zo smiechu si zroneny, ani neviem, ci to smies. Mozes cokolvek, zi naplno, ale ty ma robis smutnou, medzi nami je zlate runo, olovene, s vahou ukrutnou. Tak tazko sa da priblizit, ked odtahujes svoje ruky, ludskost ta bije? Ponizi? Nasmeruje do zlej zakruty? Prajem si usmev, teraz hned, ale ty len o praci a pocasi, Bolo aj bude, je to len smet, kde je ta nasa laska na matraci? Chcem ti zaklopat na sny, snivaj dnes pre mna, prosim, bud ako vtedy, nie nervozny, tancujme. Spolu. Na luke. Bosi. Bez nadpisu Dnes nebudu basnicky, odisli do vecnych lovist, slzy namiesto podkovicky, zivot kde ty zas stojis. Placem na brehu potoka, nech nie je vidno slzy, nepoznam slova proroka, viem co vsetko ma mrzi. Nemozem menovat stale, ani zaciatok nenajdem, problemy nove i stare, odteraz vsetkym vladnem. Depresie, melancholie, jedna hlupa Maria, vsetko vesele sa skryje, jedna citova havaria. Tak ako vie lietat motyl, dokazem byt pritazou, zivot bez princezien a vil, prejde temnou pasazou. Zdvojene dlane My dvaja mame, dlane zdvojene, ako vrana k vrane, kazdy si spomenie. Horucava ubija, ale samota prehra, ziadna harpia, ale v laske zbehla. Podame si dlane, prepletieme ruky, rano a nie amen, nikto nie je hluchy, Naberme vody, ochladme tvare, citovy zivot novy, styri oci hrave. Neuhasnu city, prestaneme pit, osud je vyryty, cas sa zalubit. Tmave okna Pozeram na tmave okna, svety v nich ukryte, pohar vyprazdneny do dna, pravdy v nich... zabite? Za oknami iba svetlo, vidim nadej neznamych, alebo mi uz preplo, v dusi velky otaznik. Neviem kto som od utorka, plavam po oblakoch sama, ako zo stareho chleba korka, tvrda a osamotena fama. Ale nie, ja stale zijem, kazdy den si pisem ciarku, nie na vodku, tu nepijem, nebol by chaos po poriadku. Divam sa a vyzeram ludi, ako za oknom slavia leto, upratovanie do jesene zabludi, kto vo mne uprace zmatok? O malom velkom klamarovi Oklamal si svoju mamu, nesetril si priatelov, upadas do sebaklamu, s novou lzou ides na lov? Koho ulovis tento tyzden? Oklamal si uz susedu? Tu, ktora rano pride, lebo nevie co k obedu. Dnes skus oklamat zenu, ktora ti kedysi davno verila, napadne a jasne pre zmenu, povedz jej, co vraj spravila. Oklam kazdeho po poradi, cisla na chrbte ako futbalisti, nevies o com? To sa doladi, aj tak mas usudok hmlisty, Teraz pozor, si tu ty, nastav velku prioritu, klamat seba sa oplati, tuzi niekto po tvojom dotyku? Ukazujes na mna prstom Ukazujes na mna prstom, za kazde tvoje zlyhanie, chces zit na ostrove pustom? Tam vladnut je tvoje poslanie? Vzdy som na vine ked nie som, ale ty sa tak bojis odpovede, ryzujes na niecom pochybnejsom, vsetky tvoje reci su tak blede. Niekedy mam chut zlomit ti prst, v horsej nalade aj celu ruku, ziadny chrustik, ale velky chrust, za teba uz nikto neda zaruku. Zbytocne kricis z balkona pravdu, ked si triezvy, ani ty jej neveris, o polnoci chces aby tvoj pravnuk, prisiel a objal ta, nech ta posmeli. Ale ty nebudes mat ani vnukov, necudo, bez deti sa to neda, s kym by boli? S ktorou rukou? Ukazes prstom aj na medveda.