V nedelu nadranom Ivan Nosal Autor Vydavatel Licencia Vydanie Autor obalky Ivan Nosal Greenie kniznica CC-BY-NC-ND Prve (2022) Ivan Nosal O knihe Co zvyknete porabat v nedelu nadranom? Ti mladsi sa mozno len zacinaju orientovat po prehyrenej noci, starsi si vychutnavaju spanok bez ocakavanej budikovej hrozby a niektorym sa z polosna zacinaju vynarat rozne obrazy, prepojenia, rymy, skratka, pocituju prilev invencie. Autorovi tejto zbierky bolo luto nevyuzit prichadzajuce napady, a snazil sa rychlo skriabat po papierikoch verse, ktore sa vynarali z hladiny mozgovej kory, a boli pripravene stratit sa do nenavratna, ak sa rychlo nezapisu. Autorova rodinka sa spociatku nestacila divit, kam stale odbieha (do kuchyne), liha si, a opat vstava a buntosi. Nastastie, alebo na nestastie, ranne napady postupne prestali chodit podla kalendara. Tie napady prichadzali pod vplyvom pocutych pribehov, mnohe boli inspirovane hudbou a aktualnou naladou. Basen Priznavam bola jedna z prvych. Hrdina pribehu a jeho rodina si prezili fakticke peklo. Tie verse o sebe si precital este vo vazeni. Ked basen docitala jeho mama, zaliali ju slzy. Nastastie, rodinne trapenie skoncilo, z mladika sa stava novy clovek. Kto ma chut si pri citani zaspievat, moze si spomenut na melodiu Scarborough Fair a pouzit slova basne Neuprosny cas. Kto ma rad Jesennu lasku od Mekyho Zbirku, moze si pospevovat basen Vseliek. Dalsou piesnou je V tieni lip, ktora bola inspirovana slavnou Let it be, v podani The Beatles. Autor je velkym fanusikom The Beatles. Dielka Sen s Beatles a V samote to len podciarkuju. Autor si zela, aby to nebolo jeho posledne verejne prepojenie so slavnou stvoricou. Citatelom prajeme, aby im citanie a pripadne spev, chutili. K zivotu patri laska, zrada, smiech aj smutok. Tieto ingrediencie najdete aj V nedelu nadranom. Obsah V nedelu nadranom 1 O knihe 2 Obsah 4 Priznavam 5 Vycitky 7 V samote 8 Tvoj tien 10 Davno 11 Usmej sa 13 Hra 15 Posledny ton 16 Rebus 18 Cherchez la femme 19 Kometa 22 Motyl 24 Letny vecer 26 Len laska 27 Hriesne svati 29 Miluj a davaj 31 Nebudme blazni 33 Bude to dobre 34 Neuprosny cas 36 Obrazaren 37 Placha laska 39 Sen s Beatles 40 Sirena 42 Vsetka krasa sveta 43 V tieni lip 44 Vseliek 46 Vietor 48 V zavojoch tmy 49 Vypis z registra stresov 50 Senorita 51 Juzna Amerika 52 Priznavam Priznavam, ze som bol slepy, zamotal som sa tam ixkrat, vyvlec ma, prosim, z tych sieti, ukaz mi vychod z bludiska. Vnimal som ta tupou myslou, nerozumel ziadnym slovam, rodinne striebro prec mizlo a tak to slo zas a znova. Chlapcenske sny nase hrave, ktore sme tuzili zazit, sa neskor dusili v trave, tazko nam zacalo snezit. S kamosmi som bol od mala, skusali sme to, co prislo, Ich zrada mnou zamavala, o slobodu vsetkym islo. Cas od casu zvony biju, opat sa vrhli do extaz. Slobodni chlapci neziju, po tele mi dnes beha mraz. Piaty rok so svojou celou, zabudam aj na biely prach. Povedat by sa mi chcelo: „Mama, uz o mna nemaj strach!“ Priznavam, ze som bol hluchy, nechcel som pocut tvoj hlas. Slzovod mas davno suchy, s pokorou pridem domov, raz. Vycitky Nase svetlo tazi tien. Dusi vsetko, co je v nas. Kvoli chmaram v noci bdiem, dlhe dni ta neviem najst. Tlacim vagon vycitiek, davno zisiel z kolaji. Nevera je zradny liek, picha do srdc bolavych. Kto bol dobry, kto bol zly? Kto sa prvy nechal zmiast? Kto ten uzol rozuzli? Muselo to az sem zajst? V samote Trpkost da sa citat z oci, ak zostanu tuzby plane. Pred pohladom zvykla bocit, aby skryla kvapky slane. Vecne snila len o princoch, co hladia z fotiek na stenach. V samote, v rakve bez klincov, zostala sama, stratena. Sama sedela pri stole, z okna svadby vidala, nadseny dav pri kostole. „Ktora sa to dnes vydala?“ Sny ukryla do vankusa aj so slzami v paperi. Slnko perie povysusa, no mokne ked sa zveceri. Princov z fotiek uz nespozna, zostali jej chvile clive. Cesta spat uz nie je mozna, cierne vlasy su dnes sive. Nerozplace oci dacie, ked naposledy zastena. Jest si pyta zopar maciek a klinec fotka nastenna. Nikto sa na nic nepytal, ked tu damu niesli z izby. Nikto nepise epitaf: „Zila osud slecny Rigby.“ Tvoj tien Z radia znie song obohrany. Davno ty vies, hodi sa k nam. Tvoj parfum je uz vyvetrany. Povie mi tien, preco som sam? Zostal mi len zanovny klavir. Zostal mi sen, vratis sa, snad. Tisko je tien, ktoremu vravim, chcem zvratit dej, nech ta tu mam. Malokto vie, za co ti vdacim. Za mily smiech a sladkost ust. Iba ja viem, co srdce raci. Ozivit tien ach, Boze, skus! Davno Davno zapadlo prachom, ked moj svet za nieco stal. Vtedy bol si mi bratom, vtedy nic by som nevzdal. Je prec moj verny priatel, potom co raz povedal: „O tej, po ktorej prahnes, sa zle veci dozvedam.“ Oci mamene laskou nevideli, co mali. Vidiet ho na sto kuskov si moje oci priali. Davno mi zmrzli slzy, sta skleneny velky hrach. Samota ma dnu dusi viacej ako cierny prach. Davno jej spadla maska, zhasla ziara polarna. Davno povadla laska. Hluchy som, ked vola ma. V srdci mam prazdne miesta. Prazdnym mestom sa motam. Ked vecer bije siesta, ovlada ma samota. Usmej sa Usmej sa aspon raz, ako si zvykla predtym. Skonci uz prednes fraz, stale si mi vsetkym. Usmej sa este raz, prestan balit kufre. Usmevom zmierni mraz, usmev vie slzy utriet. Skoncime tie hadky, obcas boli huste. Ved zivot je kratky, usmej sa a ustel. Dopraj mi len nadych a dotyk pier chladnych. Kaslime na pady, sprav ku mne krok ladny. Po laske sme hladni, bez nej opusteni. Vypocut ma zvladni, skus to s odpustenim. Nie je nik bez viny, najdime nas samych. Spolu dvojjedini bdejme do dob rannych. Usmej sa aspon raz, ako si zvykla predtym. Usmevom zmierni mraz, stale si mi vsetkym. Hra Tien sa plazi ako had, z tvojho srdca razi chlad. Demon vytusi korist v tvojom plane sa rozist. Niekto vie pokazit tah, ktorym by dal iny mat. Niekto vie pokazit vztah a s nim vsetko, co mal rad. Tazko by som uniesol, keby som mal takto prist aj o srdcove eso, chcel som dohrat skvely list. Prava laska nie je hra, ani hudba z ciernych not. Mozes ju lahko prehrat, ak nehras jak o zivot. Posledny ton Zas konci sa flam, som s gitarou sam, jej posledny ton mal patrit nam dvom. Ton v tvojom hlase, dnes falosne znel, vsetko je pase, je prec, co som chcel. Blizi sa rano, ja stale ti hram, premaham spanok, dnes nechcem spat sam. Snad sa zobudis, ved mas vlastny um, nech zas nezbludis, cuj zvonenie strun. Gitara stara tak nezne kvili, o mna sa stara, v takejto chvili. Zas konci sa flam, som s gitarou sam, jej posledny ton mal patrit nam dvom. Rebus Neviem velky rebus vylustit, s rozumom som na mrtvom bode. Citim sa ako zbludenec v pusti, aj ked si ma poslala k vode. Ani more smad neuhasi, od mojich slz zostalo slane. Vlni sa ako tvoje vlasy a vsetko, co mas Bohom dane. Suvislost je pre mna skryta, o nas dvoch je to na roman. Teraz mi uz v hlave svita, ze je za tym kamos Roman. Vraj je to snim o niecom inom. Prec je najdrahsie, co mam. Pomohol som bozim mlynom, tri tyzdne sa uz lieci Roman. Dokazy jasne, sud bol v zhode, poslal ma len k chlebu a vode. To bol moj pribeh v skratke cely, poviem rovno, co vidim z cely. Cherchez la femme Na ulici hram na seststrunny kram. Piesnou poviem vam, co na srdci mam. Cherchez la femme. Za vsetkym, to znam, hladat zenu mam. Tiesen v hrudi mam, piesen smutnu hram. Cherchez la femme. Zialom plavam sam bez zachrannych lan. Mozem za to sam a nestastny flam. Cherchez la femme. Pre jednu z tych dam do prachu padam. Len fotku stiskam, uz nechcem ist sam. Cherchez la femme. Lesk na lici mam, dnes zostal som sam. Za jedinu z dam aj svoj zivot dam. Cherchez la femme. Svet je plny fam, ja pravdu hladam. Za kazdou z tych fam hladat zenu mam. Cherchez la femme. Chcem spat vratit cas, zastavit prud z rias, ozivit to zas, co usnulo v nas. Cherchez la femme. Tak ako Seina, si neochvejna. Viem, kvoli zenam, uz ziadnu nemam. Cherchez la femme. Podme k Notre Damme, bozk cestou ti dam, stary zvonar nam rozoznieva chram. Cherchez la femme. Bud moja zena, krasna, vysnena, nech kazdy zehna, co patri len nam. Cherchez la femme. Co sa mi dnes zda, toho sa nevzdam. Za vsetkym, to znam, hladat zenu mam. Cherchez la femme. Kometa Si divna kometa, letis prec bez chvosta. So mnou len zametas, som pilier bez mosta. Dnes si ako skala za pasom Kuipera. Tak, co si ziskala, ked lasku upieras? Dnes si tak studena, ze by srdce zmrzlo. Ty si mi sudena, naucim ta kuzlo. Bud pekna kometa, co skrasnie pri slnku. Prestan ma odmietat, zrus na cele vlnku. Chcem ta hned preskumat, z lica zobrat vzorku. Slzy skus rozgulat, daj slanu aj horku. Srdce mam plamenne, nechcem byt asketa, rozpalim kamene, zaziar mi, kometa. Poletim len s tebou aj za Kuiperov pas, rozziarime nebo, ak bude laska v nas. Motyl Laska je krasny motyl, obcas boji sa burok. Laska je dobry motiv, preco mam zabit smutok. Laska je krasny motyl, mozno sfarbeny duhou, z cistej duse a hmoty nezne hneteny tuhou. Uz chcel by som lietat, ochutnat nektar z kvetov a s tebou plany splietat, preletiet tisic svetov. Laska je krasny motyl, co prezije aj jesen. S laskou mam dobry motiv spievat ti tuto piesen. Laska, prosim, objim ma farebnymi kridlami. Vsetko krasne zacina, to, co je medzi nami. Laska je svit vsednych dni, ziari, ked mesiac mlci, chladne poly roztopi, prazdnota v srdci muci. Letny vecer Pamatam si vecer letny, ked som mal v dusi tmavy svet. Zacitil som pohlad letmy, jej vonu, krasu ako kvet. Pamatam si vecer letny a naznak plachych rozpakov. Premietajuc pohlad spatny, skoncilo to rozpravkou. Ak chces byt bohaty, nesetri laskou, odpoved na lasku neries otazkou. Len to, co vies splnit, slub! A tu, co smies lubit, lub! Ak vies ju lubit, tak zahrn ju laskou, odpoved na lasku neries otazkou. Len to, co vies splnit, slub! Len tu, co smies lubit, lub! Pamatam si vecer letny, kazdy svrcek chcel nam hrat. Na meteor pohlad letmy dovolil mi si ta priat. Pamatam si vecer letny, ked hladal svoj osud chrust. Pocitil som priliv vzletny po dotyku tvojich ust. Len laska Ak si teraz sam, bo stastie je skupe, a niekto ho ma, ze sa v nom kupe, ak na dobu zlu ta spomienky tryznia, skus zabudnut, len laska ma vyznam. Len laska zmysel ma, placha ci zmyselna. Ak si teraz sam, bo stastie je skupe, a niekto ho ma, ze sa v nom kupe, ak nejaka z ran hned nezahoji sa, moj recept ti dam, ten netreba pisat. Len laska zmysel ma, placha ci zmyselna. Ak si teraz sam, bo stastie je skupe, a niekto ho ma, ze sa v nom kupe, ak brzdi ta strach, ze sa zas spalis, tak prekroc svoj prah, nech zas zaziaris. Len laska zmysel ma, placha ci zmyselna. Ak si teraz sam, bo stastie je skupe, a niekto ho ma, ze sa v nom kupe, mozes skoncit s tym, ak chyba ti blizkost, vylet za stastim, ak si prilis nizko. Len laska zmysel ma, placha ci zmyselna. Hriesne svati V majovom vanku nam vonaju luky, s kraskou sa usmievam, stiskame ruky. Vonave povetrie kaze byt smely, kam nas to privedie, kam ze to cieli? Sme v tom az po usi, mozno sme slepi, plavame po susi, sme hriesne svati. V horucom objati sme spalili noc, sme laskou zajati, ma velku moc. Den vzide z popola jak bajny Fenix. Srdce mi plapola v blizkosti zeny. Tuzbou sme dosiahli to co sme chceli, tela sme rozdali, zostali celi. Miluj a davaj V tichu iba dazd klope na rimsy, okna vlhnu, ako tvoje oci. Ze v nich najdem odpoved, verim si, a nevaham do ich hlbky skocit. Vlnis sa ako piesocne duny, a rovnako si tak aj horuca. Postel uz skusa ladit si struny, ked dychtive tela dotknu sa. Dazd ustal, ale my nie sme suchi, este hladame svoje tajomstva, aj recept na stastie jednoduchy, milovat, davat a neprestat. Miluj a davaj, neprestavaj vyznat sa denne tisickrat. Miluj a davaj, neprestavaj hovorit denne mam ta rad. Za oknom hrkutaju holuby, aj my si v perinach hrkutame. Ak sa na vzdy smrtelnik zalubi, milovat a zit neprestane. Chudak je s nou bohaty. Bohac je bez nej chudak, zavidi tym usmiatym, nezavidia mu ludia. Nebudme blazni Nebudme viac blazni, zivot rychlo preleti! Cujte v tejto kazni, aj ti s vlasmi z perleti! Nebudme viac blazni, chvile si nedajme vziat! nacuvajme kazni, nas cas nikdy nejde vzad! Nebudme viac blazni, lubme sa aj s chybami. Nebudme viac prazdni, krasne je cut: „Chybas mi.“ Niekedy sa blazni do oci nam idu smiat. Netreba sa zblaznit, skusme to s usmevom brat. Nebudme viac blaznov, ktori vo dne snivaju. Vieme o tom davno, nou hladany hlada ju. Bude to dobre Povedal mi jeden stryc, co uz nevstal bez palic: „Ver, bude to dobre.“ Ked z lic steka potok slz, slany usmev struhnut skus, snad bude to dobre. Ak ta kvari tazky sen, rano zrusis stridzi snem, a bude to dobre. Ak mas v praci riadny sklz, refren si v nej spievat skus: „Snad bude to dobre.“ Ak uz je to na motuz, krk refrenom steklit skus: „Snad bude to dobre.“ Ked pocitis velky chlad, mysli na tych, co mas rad, a bude to dobre. Ak si stastie skryva tvar, dychaj, ako nic sa tvar, snad bude to dobre. Chces byt s lepsim zarovno, Ale je to na „Oh, no!“? Raz bude to dobre. Ak zas niekto zvysi ton, pust „jednym dnu, druhym von“, a bude to dobre. Ak sa citis zbytocny, mozes byt vynimocny. Raz bude to dobre. Ak sa ti dnes nechce vstat, snaz sa zivot neprespat, a bude to dobre. Prestanme sa stale hnat, stastie je byt s niekym rad, a to je tak dobre! Neuprosny cas Detstva obrazy zvestuju nam vrucne odkazy otcov a mam. Vrat sa este k nam, cas radostny! Sudca cas je k nam neuprosny. Kde su tie miesta, co som mal rad? Vratit sa niet kam, moj kamarat. Snivali sme tam naivne sny. Sudca cas je k nam neuprosny. Kde su dievcata, co som mal rad? Ziadne necakaj, moj kamarat. Kde je jedina, co som lubil? Iny hrdina raj jej slubil. Kde je to vinko, co sme pili? By sme sa tymto potesili. Uz sa zdaju nam bradate sny, sudca cas je k nam neuprosny. Stichli plamienky otcov a mam, krasne spomienky blikaju nam. Vrat sa este k nam, cas radostny! Sudca cas je k nam neuprosny. Obrazaren Ked sa potim v dusne letnom, chcem byt aspon chvilu leknom. Splynut v slnecnom odraze na Monetovom obraze. Chcel by som byt anjelikom, nosit zvesti na freskach. Mozno by aj niekto zvykol v chrame tisko zatlieskat. Chcem byt clenom nocnej hliadky, faklou pretnut serosvit. Prezit zivot hoc aj kratky, ak v nom vzplanie velky cit. Chcel by som byt makom v kvete, co mal Van Gogh v zahrade. Zit a rast vo vlastnom svete, nevediet nic o zrade. Chcem najst dcery Leukippove, nemam sa z coho odrazit. Rubens mi uz nic nepovie, kricia len jeho obrazy. Som len synom marnotratnym, vratil som sa s pokorou. Co som stratil, sa nevrati, otec, si mi oporou. Placha laska Vidim ta nadhernu oproti ist, k ocnemu kontaktu nech boh da prist. Zdame sa obaja tak nesmeli, pohlad cudzi sme krizit nesmeli. Co povies pohladom, som neisty, v napati cakam, ci v nas zaiskri. Stojime v centre velkeho tresku, male suhvezdie velkeho lesku. Chvilu sme este oproti stali, a dalsie rano sme spolu vstali. Ziarime v spojeni plus a minus, chcem ta rano, aj navecer k vinu. Zdielame fotony plachych lasok, vieme odpovedat bez otazok. Kazdy chce objavit vesmir vlastny, spolu v nom zit, snivat a byt stastny. Sen s Beatles Prisnil sa mi zvlastny sen, ze som s Beatles stravil den. Ponukol sa Ringo Starr, ze mi zahra bez gitar. John vystrcil z auta tvar kto chce, moze Drive my car. Kupil mi Ticket To Ride, z placu som sa zacal smiat. Bol to jeden Hard Day's Night George mi zahral Inner Light. Paul sa vratil z Penny Lane, zastihol ho husty Rain. Vyslobodil ho z barin Ringo s Yellow Submarine. Yesterday vratit musim, diamant lesti Lucy. George bol v kute chvilu sam a brnkal Here Comes The Sun. A v tom sne prisla chvila, hrat vo stvorici Real Love. Twist and Shout dali s revom, no stichli s Norskym drevom. Nahor zdvihli pohlady, ked som si prial Ob-La-Di. Moje prsty v mixeri privodili Misery. Neviem, ci sa dali zut, bolest stisila Hey Jude. Precitol som, kam idu? Uz mi znie len Love Me Do. Sirena Slnko sa k obzoru blizi, luce nasobi odrazom. Tiene bral pomaly dlzi, more je zivym obrazom. Z vln sa sirena vynara, z jej kriviek lapam po dychu. Zmaha ma tuzba, priznavam, pohladom kricim potichu. Trblietave dlhe vlasy, snad, chcela celu noc cesat. Stal som tam hodinu, asi, mozno aj hodinu desat. Zda sa, ze uz ma cakala, sediac na skale mi mava. Do hlbin ma nalakala. Nam, so srdcom, sa to stava. Marne lapam po dychu, vtahuje ma pod jednu z vln. Pohladom kricim potichu, hladinou presvita spln. Vsetka krasa sveta Si naha, si svata. Poloboh, polozena. Vsetka krasa sveta do perin polozena. Ked hladim tie miesta, dotykam sa neba. Byt s tebou je fiesta, viac sa dodat neda. V tieni lip Ked robili sme prve kroky, na nohach sme boli nesmeli. Stali sme tam nahi v tieni lip. Ked s padmi prisli prve soky, padat sme viac nechceli. Liecit sme sa mohli v tieni lip. V tieni lip, v tieni lip, V tieni lip, v tieni lip. Liecit sme sa mohli v tieni lip. Ked ubiehali detske roky, zivot javil sa nam vesely. Svet sme mali v dlani v tieni lip. Ked zvadzali nas dievcie boky, este sme boli dost nesmeli. Snivali sme o nich v tieni lip. V tieni lip, v tieni lip, V tieni lip, v tieni lip. Snivali sme o nich v tieni lip. V tieni lip, v tieni lip, V tieni lip, v tieni lip. Snivali sme o nich v tieni lip. V tieni lip, v tieni lip, V tieni lip, v tieni lip. Snivali sme o nich v tieni lip. V tieni lip raz nam sancu dali, svetlom lamp sme uz pohrdali, nase pery sa tuzili zist. Ked chladne noci listie snali, v objati sme sa radi hriali, zivotom sme spolu chceli ist. Chceli ist, chceli ist, Chceli ist, chceli ist. Zivotom sme spolu chceli ist. Dnes citame v letokruhoch, ako sa to moze z velkych knih, niet viac detskych uloh v tieni lip. Na pnoch tu sedia nase deti, na nich vidiet ako cas leti. Ako sip cas leti v tieni lip. V tieni lip, v tieni lip, V tieni lip, v tieni lip. Ako sip cas leti v tieni lip. V tieni lip, v tieni lip, V tieni lip, v tieni lip. Ako sip cas leti v tieni lip. V tieni lip, v tieni lip, V tieni lip, v tieni lip. Ako sip cas leti v tieni lip. Hudba: Let it be – The Beatles Autori hudby: John Lennon / Paul McCartney Text: Ivan Nosal 2022 Pozn.: Ak si popri citani zaroven prehravate original Let it be, vynechajte citanie/spievanie 3. slohy. Vseliek Laska je svetlo vsednych dni, ziari aj ked mesiac mlci. Studene poly roztopi, prazdnota v srdci nas muci. Chudak je s laskou bohaty, bohac bez lasky je chudak. Zavidi ludom usmiatym, nezavidia mu to ludia. Laska je ako ocean s flotilou vysnenych lodi. Breh je daleko ak si sam, vo flasi niet kvapky vody. Laska je jablon, co kvitne z jari vonavou belostou. Kto nema srdce, ju vytne a spali svojou bolestou. Laska je vec carovna, nepoznam krajsich kuziel. Ak z nej das, tak ti dorovna, zhmotni nase iluzie. Lubenie obcas zaboli, aj ked je laska vseliek. Bez nej by sme tu neboli, so zenou si muz stelie. Lasku si nicim nekupis, peniaze ju vedia znicit. Druhy raz do nej nevstupis, nad jablkom zly had syci. Vietor Rad by som sa trochu plietol do toho, co smie len vietor. Chcem ti strapatit kucery, az kym sa jemne zoseri. Neskor, ked sa trochu zotmie, slzu stastia z lica zotriem. Ked zahali nas noc tmava, zacne s nami vsetko mavat. Laska leti ako vanok, laska je nas krasny stanok plny strasti, radovanok, ktore zvyknu kradnut spanok. Naucim ta lietat v snickoch, navstivime hniezda v krickoch. Pozdravime orly zo skal, aj tam by som ta rad bozkal. Mozno v tieni velkych kridiel nieco krasne z vasne vzide. Rad by som ta hladil vankom, ked nas spolu najde ranko. Stale nukas na stret pery, zakryvana len paperim. A kym zacne v dialke svitat, dalsi let si budes pytat. V zavojoch tmy Vecer zda sa nudny, asi to vzdam, na cestu z baru poharik si dam. Vtom v starych dverach zjavila sa kost, zmysly mi sepkaju: „Prva akost!“ Bola to laska na prvy pohlad, city na mravy nebrali ohlad. Barova hudba nam zacala hrat rockove balady, co mam tak rad. Chcel som ju lakat na vzdusne zamky, s pokojom pyta sa: „Zbieras znamky?“ Citil som sa jak ucen na praxi, o chvilu vonku kyvla na taxik. Do rana bez siat, len v zavojoch tmy, splyvali sme v jedno, boli sme my. Z driemot ma vyviedlo buchnutie dvier. Zostal tu parfum a sladkost z jej pier. Vypis z registra stresov V srdci som ho ukryl. Zivot ma necukril. Cely zivot slany citim z kazdej rany. Stresy ako cili do prs utocili. Pribudla mi raz-dva v myokarde jazva. Infarkt mam uz treti. Ako ten cas leti! Vrasok mam uz tucty. Citatelov ucty. Kolko kolkov treba na cestu do neba? Bez okolkov zaplat za kazdy hriech dvakrat. Senorita Povedala: „Ombre, podaj mi z tych sombrer! Dnes to strasne pecie, pot uz zo mna tecie. Chcem ist tam do tiena, saty si obmienat.“ Zasla za kaktusy. „Senorita, tak tu si!“ Vecer hned ozila, ked vino pozila. Vrhla sa do samby, chcel som s nou len sam byt. Hraju piate mambo, bojujem jak Rambo. Vobec nie je hanba, cut aj vidiet tanga. Vsetci vokol stali senority s macom. Kapela sa bali. Dakujeme hracom! Juzna Amerika Ked som bol paf do Eriky od Dunajskej Luznej, zviedla ma do Ameriky, iba do tej juznej. Povedala, ze som iny, naspulila peru, vzniesli sme sa az do Limy, to je niekde v Peru. Natesena, ze sme v Andach, nahodila ponco, hned ma presla vsetka sranda, nebolo to onco. Pod so mnou na Machu Picchu, do Montevidea, urobit si selfie picture, aj dake videa. V radiu som zacul sambu, zaznela az z Ria. Zvrtal som ju ako mambu, toto som si prial. Dobre bolo v Amerike, teda iba v juznej. Dobre bolo pri Erike od Dunajskej Luznej.