Verse chlpate
O laske trochu inak
Autor
Vydavatel
Licencia
Vydanie
GKBN
Zuzana Balasovova Donatova
Greenie kniznica
CC-BY-NC-ND
Prve (2019)
111101

O knihe
Myslienky vo versoch nedokonalych, za ucelom nahliadnut pod pokrievku partnerskych vztahov. Spoznat sa, uvidiet sa a mozno zamysliet.


Uvodnu ilustracia nakreslila Olga Gromova, olgagromova.com
Obsah
Verse chlpate	1
O knihe	2
Obsah	3
Zivot	4
Idealna	5
Preco	6
Ina	7
Okamih	8
Dvaja	9
Naozaj	10
Je mozne	11
Do toho	12
Navyse	13
Wau	14
Ten cas...	15
Velka	16
Jednoducho zlozite	17
Pohlad	18
Stereotyp	19
Vecne mlady	20
Laska	21
Ina	22
Stratena	23
Spomienka	24
Zaletnik	25
Do srdca	26
Vo svetle	27
Amore...	28
Poriadok	29
Tak	30
Bez zeny	31
Mnam	32
V srdci	33
Vecne	34
Bez teba	35
Necakaj	36
Spolu	37
Navrat	38
Zenolog	39
Najomnici	40
...aska	41
Elektrolaska	42
Stratena	43
Mania	44
Nezrela	45
Meno	47
Spolocne	48
Milionova	49
V lavici	50
Laska v rozpravke	51
Pivna uvaha	52
Nevyslovene priznanie	53
Navzdy	54
Najdeni	55
Prebudenie	56
Kto	57
Jednoducho zena	58
Na rovinu	59
O zeny	60
Jezi-baba	61
Ja, Ty, On	62
Prva	63
Vona minulosti	64
Iba vona	65
Bobulka a Milacik	66
Naco slova	67
On a ona	68
O vile	69
Vtipalek	70
Oto	71
O "chlaste" / on/	72
O "chlaste" /ona/	73
HA-HA	74
Dialog	75
Sexi	76
Krasa	77
Radost	78
Meditacia	79
Stastna	80
S nou	81
Myslim - mysli - myslime	82
Laska a iluzia	83
Drahy	84
Rozchod	85
Pointa	86
O laske vesmirnej	87
Lexikon o srdci	88
Objatie	89
My	90
Zivot
Ako dobre, ze z postele sme vstali,
ako dobre, ze v kave odraza sa spev ranny,
ako dobre, ze mame kam ist,
ako dobre, ze dusa krici "peace",
ako dobre, ze nas niekto caka,
ako dobre, ze mame kamarata,
ako dobre, ze nas niekto lubi,
ako dobre, ze sa s nim nenudim,
ako dobre, ze nas obcas osud kopne,
ako dobre, ze silou pruzia ruky schopne,
ako dobre, ze zivot nas vymyslel,
vdaka, ze nebol to nezmysel.

Idealna
Vecer jej zasepkal, ze je idealna,
dnes uz druhej vravi, ako je ta prava.
Co to v jej svete znamena?
Uz nehlada zlava ani sprava partnera.
Aj zo zrnka piesocneho v mori perla sa tvori,
aj z muza nepraveho vecny priatel sa zrodi.
Preco ma byt spravnou, pravou, idealnou?
A co tak byt prirodzenou, sama sebou,
jednoducho chcenou?

Preco
Preco mas ma rad?
Lebo si skvela,
ziva, bdela,
rozhodna aj smela.
Ked sa casom zmenim
a budem ina,
nie tak uzasna, krasna
a pilna,
prestanes ma mat rad,
ci budes stale milovat?
Nuz otazka to daleka
a odpoved nejasna.
Je mozne ta este lubit,
ak zmysly o tebe nebasnia?
Ak niekoho milujes,
zavri na chvilu oci.
Precituj a cit,
ci zem sa s tebou toci.
Ak mas ju rad
a sam nevies preco,
dotykas sa hlbky srdca,
kde seba v nej si opat stretol.

Ina
Lubia sa, ale dnes je to uz ine,
ich mladost zostala pri jazere, v nocnom kine.
Vyzeraju inak, zrkadla snad klamu,
on ju vnima krehku, sviezu ba v spomienkach mladu.
Citia sa inak, ale tvoria puto pevne
z pochopenia, lasky tak vrucne chcenej.
Azda nie beznadejnej.

Okamih
Unavena klesa, nepojde spat,
pritomny okamih nechce vynechat.
Kvapky sa hojdaju v tmavom duchovzduchu
nezne hlasy z neba jasne zvonia v uchu.
Rozvoniava chvila, tajomstvom srdce jatri,
neda sa kupit ani predat,
trbliece sa vo dvojici i do spomienok santi.
Ocitli sa pod hviezdami, dycha dusa dusou vedno,
slobodne, bez nariadeni, tu a teraz, ostatne plava v jedno!

Dvaja
Sme kazdy z inej planety.
Tesim sa z kvapky dazda,
nie ako ty.
Vidim farby, kvety, motyle
a ty pracu, alebo sedis pri pive.
Citim vonu, hlbku, ziaru
a ty lovis v meste zlavu.
Rada sa rozpravam
hoci kratko len, ty radsej mlcis - viem.
Sme kazdy z inej planety,
ale pockame sa - ja a ty.

Naozaj
Poviem ti to po lopate, ako hladat slova zlate
v zamotanych versoch.
Aj prezradim preco.
Uz nie sme mladi, nemame uz zvodne vnady.
Telo prestava byt cislom jeden,
hladame v dusi suhru, piesen.
Vnimame sa ako volakedy,
ved v spomienkach sme vecne mladi,
aj ked stratime sa niekde v nebi.
S usmevom a laskou hladime na seba,
ty na mna a ja na teba.

Je mozne
Zostat stastnym,
aj ked uz nie sme zamilovani,
Zostat trpezlivym
v rozmaroch dlhych beznych dni,
Zostat naplnenym,
aj ked sme kazdy iny,
Zostat priatelom,
ked popraska laska z iluzornej hliny.
O com je ludsky vztah?
O vasni, tuzbe a milostnom opojeni?
Alebo o pochopeni,o dusevnom suzvucneni
a cistote srdc v tomto zneni?

Do toho
Pamata si casy,
ked kvoli vahe trhala si vlasy.
Ked praskali na nej saty,
trapila sa, hladovala aj tri dni asi.
Dievcensky smutok, bol i zial,
obalila cokolada a bonboniera odniekial.
Prazdnotu duse a dobre rady rodinky,
nahradili chlebicky, chrumky aj pralinky.
Zmenilo sa jedlo v pristav, kde sytila prazdnu lod,
zranena a nepochopena prosila v tichu o pomoc.

Liekom si ty sama, ak pochopis mlsny hlad,
on prameni z frustracie, ktoru nema zivot rad.
Ked ta v noci mata dotierava chladnicka,
predstav si rano, kde svieti pohoda a ranna rozcvicka.
Tak sup, do sportoveho tricka:)

Navyse
Mnohe zienky v tomto case
meraju sa vo dne v pase.
Pred zrkadlom nieto miesta,
revu krivky, nespokojne gesta.
V chladnicke je casto prazdno,
niet tam tucno, je v nej nudno.
Zelenina, citron, med,
v bruchu skvrka, zmizol smiech.
Bez humoru cesta tazka,
nedaj sa ty dietami zlakat,
s plnsim vakom rozum svieti,
a cvicenie kila hnieti.
Ved to vedia aj male deti.

Wau
Wau, ako dobre vyzeras!
Ako sa vlastne mas?
Caste, bezne otazky,
medzi nami bez urazky.
Podla vzhladu tvorime si domnienky,
sudy, tezy i chichotave myslienky.
Sme skutocne iba tvarom
viac ci menej dokonalym darom?
Co ak v nesumernom tele,
hlboka, mudra bytost drieme?
Kym sme a kedy prestavame byt?
Mozno podla proporcii
hlbku ducha overit?

Ten cas...
Omladla si, zahrkotal jedneho vecera,
mysli to vazne, ci zlyhala dioptria sklenena?
Kazda to chce pocut, len sa skromne netvar,
ale preco, spytujem sa, hltajuc malinovy lekvar.
Povedzme si na rovinu, ze sviezost klesa ku dnu,
vrasky, kosti neomladnu, hlbsie su i rednu.
Minulost i zvodnost tela je v zasuvke pase,
to neznamena, ze opustim sa a nemakam v pase.
Prekabatila som datum v kalendari snazne,
zmazala som jeho cislo, nepocitam dazde.
Ani burky, ani hadky, nedorozumenia, ani sviatky,
dycham silu v radosti, zo spomienok - z mladosti.

Velka
Kypra zena je najkrajsia
pokial lezi.
Pomlci s uctou,
ked rychlo ona bezi,
to, co bolo pruzne
visi na nej v stoji,
uz jej na tom nazalezi,
vraj cvicenie len boli.
A tak ma doma velku zenu,
nestrati sa v dave,
kvoli hmatom "polovicky"
poistil sa prave.
Nuz pravda je to odveka,
nemiluj len telo, ale cloveka.

Jednoducho zlozite
Uvazuje ona smelo,
naco menit oble telo.
Vari, pecie, krmi hosti,
na vahu sa vrelo zlosti.
Nieto casu tvorit smoothie,
len je z toho clovek smutny.
Klatit vsetko v mixeri
a chlebu byt neverny.
Internet je velky radca,
v spravnych radach sa az straca.
V posteli, ked spia uz vsetci,
vyhladnuta hrkne deci.
V diete sa dobre vyzna,
v rozhodnutiach smolu tiska.
Tuzba s volou nejdu spolu,
jedna hore, druha dolu.
Sniva, ako cvici fajne,
v pritmi ona kolac "tlaci,"
je to azda marne?
Zacina stale odznova.
V kalendari leto svieti,
ona schudnut nestihla.
Stara mama vravievali,
sila je v nas a stale s nami.
Sviezi pohyb, praca, vtip -
dobry napad ako brucho potrapit.
Pokoj v hlave, novy ciel.
Velke telo? V zivote len bagatel.

Pohlad
Riekla: Je to pekne.
I ta druha na to, je to bezne.
Neviem, ake je to naozaj,
hojdam sa v oku, v srdci, v dusi.
Svet cloveka je tak roznorody,
moja prizma tisko tusi.

Stereotyp
Kracaju denne alejou,
klzu sa zosuchanou kolajou.
Stretavaju ludi, situacie,
ocitnu sa v uniformnom zlabe,
bez fantazie.
Cink!
Kracaju znamou alejou,
klzu sa zosuchanou kolajou.
Roztopasny vyraz na tvari
vyzradza zmenu v ich rozhrani.
Nezmenili drahu, im tak drahu,
otvorili branu svojho vnutra
plnu tajomstiev este nepoznanu.

Vecne mlady
Zostarli sme, sepka si okolie
a lesknu sa nam postriebrene vlasy,
nam to este nedoslo,
tulame sa mladostou sivovlasi.
Je nam stale sestnast v obrazoch nasej mysle
tesime sa vedla seba so starnutim nesuvisle.
Telo uz nie je pruzne,
ale zijeme s vtipom druzne.
Vrasky sa prekryt daju:
farbou, kremom,
aj pitim zazracneho caju.
Zostarli sme, avsak zabudli sme na to.
Nasa cesta je o sebapoznavani
a my citime sa na to!

Laska
Vasen, zalubenie, tuzba,
citovy raj ci milovanemu sluzba?
Sucit, pohladenie, v dusi vraska
a ci postel, co v lubosti praska?
Je nemozne ju nakreslit,
ani z hmoty vytvorit.
Mozeme ju citit i pokusit sa chapat,
co sa to s nami v izbe deje,
ak niekoho milujeme?
Skusme sa na chvilu zaoberat otazkou,
ci rozumieme spravne javu,
ktory nazyvame laskou.
Je to kratka emocia a ci dlhodoby cit
opojny iba vo chvili,
alebo s porozumenim dlhodobo zit?
Nuz, nechajme sa prekvapit!

Ina
Lubia sa, ale dnes je to uz ine,
ich mladost zostala pri jazere, v nocnom kine.
Vyzeraju inak, zrkadla snad klamu,
on ju vnima krehku, sviezu ba v spomienkach mladu.
Citia sa inak, ale tvoria puto pevne
z pochopenia, lasky tak vrucne chcenej.
Azda nie beznadejnej.

Stratena
Chcel,
ale nestihal
pre minimum casu.
Chcel,
ale nedokazal
pre brnenie osobnostneho jasu.
Chce,
ale nemoze,
aj ked casu ma hojne,
zije len v jeho spomienkach,
azda tam si ju najde.

Spomienka
Vecna,
skutocne nekonecna,
emociou oznacena,
v sieni srdca ulozena,
radostna i smutna
spomienka v nas je nutna.
Nevladne,
nie je panovacnou knaznou,
ak s radostou z pritomnosti
vznasame sa nad nou.
Zbohom minula, nebojim sa,
nepadnem bez teba na dno.

Zaletnik
Pamata si blizke zeny,
s ktorymi svoj zivot zil,
vari ma mysel vybrusenu
na spomienky, co ulozil.
Pamata si davne miesta,
kaviarne, luky, stopky hor,
navyky i gesta milovanych,
kde nahliadal do komor.
Pamata si vonu kvetov,
ktore mali najradsej,
cokoladu, kavu, modu,
jablka, hrusky, ceresne.
Pamata si krehke slova
vyrieknute do tmy,
ked cakali opat a znova,
on unikal s inou, pre sny.
Pamata si vsetky zeny
i slubovany raj,
chce to pamat vycibrenu,
lasky snad po okraj.
Pamata si vsetky zeny,
v srdci ma ich par,
zije s plnym pamatnikom,
ale v laske sam.

Do srdca
Zavolal by som, ale neviem kam,
spytal by som sa, preco do spomienky k tebe utekam.
Napisal by som, keby svietila vesmirna posta,
co poslala by vzletne slova lubenej na kridlach jednorozca.
Lutoval by som, keby som ta nestretol,
kvietok jasny z lucov lasky ti do vlasov nevplietol.
Tak som vytvoril zopar tichych versov skromne,
snad pocujes, vnimas, citis
myslienky hrejuce, tlejuce vo mne.

Vo svetle
Neviem presne, preco som si ju vzal,
zrejme som ju miloval.
Viem s istotou, preco som s nou dnes.
V jej blizkosti sa citim prijemne i radostne,
ako ked s vetrom zuni les.
Neviem presne, ake krasne mala telo,
viem s istotou, ze na nahu temu
vtipkovat by sa nam chcelo.
Vo svetle mesiaca podotkneme smelo,
aka nekonecna je suhra dusi
nielen zamilovany pohlad a vonave telo.

Amore...
Nevedel som, ze Amor sa nas dotkne,
zamiloval som sa laska, v noci, vo dne.
Som zblazneny tvojou krasou,
zrelym duchom, vtipom, spasom.
Citim sa sestnastrocne zmateny,
som do teba ako skolak streleny.
Aky je v tom rozdiel, povedz,
ci som mladik a ci starec?
V hlbke duse vnimam vlny,
pozorujem hviezdy, splny,
som navzdy v tebe strateny
v bludisku zivota, kde nieto byt bez zeny.
O, ten pocit blazeny, nie vecny, lubostou tvoreny.

Poriadok
Sviezo spieva skovranok, zienka robi poriadok.
V kondicke telo aj naladu si drzi,
milovanemu muzovi usmev v tvari sa zuzi.
Vstava, lebo musi, sprava v novinach ho casto mrzi,
nachadza odev na zemi, so zacinajucim dnom
je skvelo zladeny.
Tak nazivaju v dome dvaja z rozdielneho sveta, kraja.
Spolocny zivot je vtipnym zazitkom,
ucia sa porozumiet tomu,
co nazyva on a ona poriadkom.
Mat ciste, ulozene veci je fajn.
Mat pohodu v neporiadku, odraza silu v dusi i raj.
Postoj na chvilu, rozmyslaj...

Tak
Ma cisto doma,
lebo tak to ma byt!
U spravnej gazdinky
mozes zo zeme jest aj pit.
Od podlahy az po strop
je vsetko svieze, vabive.
Az na malickost,
je to nezive.
Ako sa citi ziva gazdina,
je aj k sebe tak snaziva?
Odstranuje metlou tien,
co jej k srdcu priletel?
Umyva v dusi nalady,
ked sa jej zrovna nedari?
Prasi koberce z predsudkov,
viny a ohovarani?
Poriadok vo vlastnom vnutri
je cesta zlozita.
Vedz, vedro ani handru nepyta.

Bez zeny
Na chalupe dobre bolo,
smialo sa i hralo polo,
popijalo sa slobodne,
kym nenasli nas zeny dobove.
Priniesli nam okrem seba
lekarnicku aj dobre jedla.
Este k tomu handricky,
pradlo, prasok, bednicky.
Aky je svet malicky!
Co cert nechcel,
cestou stretli i sebou vzali starostlive svokricky.
Chalupa stichla
a "majster Proper" cistil ako splaseny.
Vsetko prchlo zo stanoviska,
co lezalo, ci liezlo po zemi.
Potichu si piskam a z fajky jemne taham.
Co vlastne v zene hladam?
Harmoniu, sulad dusi
a ci poriadok a cisto vsade,
lebo sa to odjakziva patri - slusi?
Moze byt zivot neupratany, a predsa blazeny,
so zenou a nie bez zeny?

Mnam
Laske ide cez ZALUDOK!
Coze je to za vyrok?
Tam, kde sa dobre vari,
aj zivotu sa dari?
Mas svoju zenu rad,
lebo ti ma kto jedlo hriat?
Ak ti u nej chuti,
kde je zaruka, ze hlavu ti nemuti?
Ak si myslis, ze zaludkom
prechadza prave laska,
porozmyslaj, v com vynimocna
je este tvoja kraska.
Laska je o postoji, sucite a pochopeni.
Nielen voci cloveku, ale i rastlinam, stromom, zveri.
Kazdym dnom, rok co rok
putuje laska cez zaludok.
Poneviera sa ona vsade,
treba ju len v sebe najst, kamarade!

V srdci
Nevedia byt spolu, ale ani bez seba.
V rozprave sa nedohodnu,
iba v tichu pomlcia.
V otazkach zivota, kazdy na roznom mieste.
Jeden sa splha do kopca
druhy odpociva zlahka na svojej ceste.
Nevedia byt spolu, ale ani bez seba.
V povahach sa nepohodnu, v srdciach opat zatuzia.

Vecne
Lubili sa,
aj ked boli z rozneho cesta,
jagavo ziarila tuzba, nie zivotna cesta.
Nepomohli rady, ani gesta,
neisto svietila buducna siesta.
Kracaju dalej po hrbolatej ceste,
kazdy s inym na inom mieste.
Neskutocne, s rozumom priecne,
ale vecne!

Bez teba
Neviem zit bez teba, laska.
Vyrieknem,
co klze sa z ust zamilovanych.
Ako pokrivena spolocenska maska,
tajim smutok v ociach zranenych.
Dnes zijem bez teba, laska.
Rozkvitli nezrele slova,
odhodlany a nicim nesputany,
v radosti a ume ucim sa zit znova.

Necakaj
Vraj zavola, napise.
Vypadnu slova vlazne,
mysli to vobec vazne?
Caka.
On nevola, nepise.
Kreslo trpezlivosti
v nej sa kolise.
Uz necaka,
kraca svetom sama.
Silna, pokojna ba skvela,
milujuca dalsie nove rana.
"Byt spokojnym vo vlastnej samote je uzasnou spolocenskou chvilou."

Spolu
Spime spolu
rano sa vidime
znovu.
Platime spolu
kuchynu mame
novu.
Upratujeme spolu
hadame sa
znovu.
Varime spolu
pripalime panvicu
novu.
Nezijeme uz spolu
spoznavame bolest
znovu.
Zijeme opat spolu
vnimam Ta
ako novu.
Byt spolu
chce trpezlivost
znovu.
Nebyt spolu
znamena hladat
novu.
Sme stale spolu
kazdy na inej strane
znovu.
Ale spolu...

Navrat
Odisla jedneho dna prec.
Odisla, mne zrutil sa svet.
Odisla, rana v dusi boli.
Odisla, mierne sa uz hoji.
Odisla, jej cesta je jasna.
Odisla, stale je krasna.
Odisla, aby zila svoj sen.
Odisla, nebol som v nom, viem.
Odisla, ale neplacem.
Odisla, mysel pozdvihnem.
Odisla, aby som zosilnel,
zostal sam so sebou stastnym, viem.
Odisla, stale ju vidim.
Odisla, jej parfem v listoch citim.
Odisla, aby stretli sme sa zas,
s pochopenim jeden druheho, bez prikras.

Zenolog
S myslienkou tancuje,
jazykom hrkoce,
samospadom letia slova.
Chrli dojmy, letme pojmy.
Pocuvas ma vobec?
Opyta sa septom znova.
Obrazovku okom hladi,
zienku snazne pocuva,
zamotany v muzskom svete,
sluch nenapadne vypina.
A tak sedia v izbe
dvaja:
osudom spojeni,
laskou opradeni,
vedz, kazdy z ineho raja.
V hlbkach hlbatych, roznosti taja..


Najomnici
Prenajal som miesto v srdci,
kde vlastnikom si iba ty,
u mna byvas nekonecne,
uz nie sme mladi, ale laskou bohati.
Za krokom telo zaostava,
v hlbke mame jasno,
viem, ze som u teba a ty u mna,
uvazujem hlasno.
V romanci zivota, cervena sa jesen,
humor, lahkost a porozumenie
vyhana starecku tiesen.
Tak znie dnesna moja piesen...

...aska
Ako zijes, laska?
Ty, do ktorej som sa vtelila,
za ruky dvoch zapletenych
ohnivym lucom letela.
Ako zijes, laska?
Milovana v dialave zasedlej,
ked zobudzal som sa s vonou teba,
v nahote zmyslov zbavenej.
Ako zijes, laska?
Zahodena v spomienkach,
mysel v troskach uviaznuta,
srdcom sa tulam po nociach.
Ako zijes, laska?
Ty, do ktorej basnici strkaju nosy,
navlecena do myslienok,
nesmelo sa pytam - kde si?

Elektrolaska
SMS posiela, svojky z vyletov aj emaily,
pacikuje moje fotky, miluje ma muz lubezny!
Cudny to dokaz lasky,
tak jemneho, priam vesmirneho dychu,
vtesnaneho do elektronickej dosticky,
ukazovatela miery blahobytu.
Skutocna laska je vzneseny cit.
Nemeria sa poctom sprav a "lajkov."
Neda sa opisat, ani nakreslit,
vnimas srdcom, snazis sa porozumiet- pochopit.
Dokaze to smartfon, romantickej doby hit?

Stratena
Pises, ale ona mlci.
Volas, v sluchatku ticho zuni.
Neodpoveda na telefonne spravy.
Pomaly stracas hlavu, nervy.
Mozno chce byt chvilu sama
bez odpovedi a otazok.
Triedi v duchu zoznamky, priatelstva
a na stene visi tvoj obrazok.
Naliehat, prosit ba aj tlacit
je skryte nasilie.
Dat pribehu treba cas,
nie rusit priatela v "necinne".

Mania
Napisala ona list,
ze sa chce s nim vecer zist.
Zostala ako nema,
on nedotkol sa pera.
Stromy stale kvitnu, rodia
v tieni sa dvaja bozkavaju do dna.
Nebola by posta bez stromu,
nebola by laska bez ifonu?
Napisala spravu do cetu,
aby isli niekam bez netu.
Pod listovym stromom zmatene sedia,
prec od signalu nic si nepovedia.

Nezrela
Ked sa dvaja lubia,
mnohorake si slubia.
"Vsak casom zmudries.
Budes iny, ina."
Castokrat sa sluby nenaplnia.
Ciaze je to vina?
Ked sa dvaja miluju,
vsetko je krasne.
Ak iluzie pominu,
laska oboch zhasne.
O com je dnesna laska?
O sluboch, ocakavaniach a zmenach.
Ktoreho z tych dvoch teraz?
Ak sa ich cesty rozidu,
nechcu sa uz vidiet.
Niektori kricia,
ini zas mlcia,
placu a zacnu sa nenavidiet.
Lebo ona!
Nie, to on!
Laska sa meni v napatie
a chces z toho von!
O com to krasne vlastne bolo?
Dnes nevedia povedat ani slovo!
Je to pravda odveka:
Nezrela je este laska cloveka.
Mozno v diali nekonecnej,
na planete bez mena
existuje laska vecna,
bez podmienok,
nenavisti a ocakavani partnera.

Meno
Striedaju sa muzi, zeny,
s nimi aj ich mena,
Radko, Durko ba i Palko,
Magdalena, Viera.
Menia sa muzi, zeny,
s nimi aj ich cena,
lez spomienka v dusi, v srdci
zostane nezmenena.
Striedaju sa muzi, zeny
cestou jedneho cloveka,
nie je to azda meno,
co stopu v nas zanecha.

Spolocne
Sme v spolocnom
dome,
kuchyni,
spalni.
Sedime na jednej
lavicke
v kaviarni,
vo vinarni.
Mame rovnake
cesty,
jedla,
hviezdy.
Sme ako velke jedno.
Alebo je nam to uz jedno?

Milionova
Stretli sa
na jednej z milionov ciest,
stretli sa
na jednej z milionov hviezd,
stretli sa
z milionov dni prave dnes.
Stretli sa
na jednej z milionov ulic,
stretli sa
i cerven vbehla im do lic,
stretli sa,
lebo z miliona moznosti
vybrali si prave tu
pre nich pritazlivu, srdcom bohatu.
Hovoria si denne slova,
ktore z milionov napadnu ich znova.
Tak ako milionkrat rodi sa nova,
cesta z miliona je stale ziariva, nova.

V lavici
Ziju spolu
podla skalnej predstavy,
ako sa co patri i co ich nezdar napravi.
Ziju spolu,
kazdy vnima ine jasno,
u jedneho slnko svieti, u druheho hmli sa prazdno.
Ziju spolu,
kazdy v inom vzorci,
kedy sa v srdci stretnu?
Azda iba v noci.
Ziju spolu,
dvaja v jednej lavici, vo formicke nalozeni
s vyrazom ako "smajlici".
Tak uz ho zobud a potlapkaj po pleci!

Laska v rozpravke
Lubia sa nezne, hravo, ako v rozpravke,
lacni po dotykoch i splynuti tiel,
stastni v naivnej nahote,
ich srdce vrucnou laskou tlie.
Pribehy koncia jednou vetou,
lubili sa, az kym nepomreli,
v realite dnesnych dni
lubili sa, az kym inych neuzreli.
Preco?
Vztah uz nie je zabavnym,
co bolo prve, uz sa zunovalo,
ak clovek ducha nezveladi,
vybledne vsetko, co vzrusujucim sa zdalo.
Ver' nebolo toho malo...

Pivna uvaha
Hovorieval vtipny Miro,
ked popijal druhe pivo:
Zit so zienkou
dva roky uplne staci,
casom rastu jej naroky
i viacej sa mraci.
Lichotit jej zotrvacne,
aka je krasna?
Lahsie sa otocim za inou,
ved to je vec jasna.
Ak ocakava zienka
neustaly obdiv, nezne slova,
nech hlada noveho zamilovaneho tvora.
Neznie hlupo pivna uvaha,
vyslovit ju je tak trochu odvaha.
A tak, ako vravel Miro,
ked dopil spenene pivo:
Neocakavaj, len maj rada,
priatela, manzela alebo kamarata!

Nevyslovene priznanie
Kde su tie casy,
ked som ta viedol do lesa tmaveho,
kde su tie casy,
ked si ma vnimala ako princa svarneho,
kde su tie casy,
ked septajuc s nehou zvonil tvoj hlas,
kde su tie casy,
ked milovali sme sa bez prikras.
Dnes su tie casy,
ked chodievame do marketu,
dnes su tie casy,
ked priatelov mas z internetu,
dnes su tie casy,
ked robime vsetko, ako si ty myslis,
dnes su tie casy,
ked v spolocnej spalni sa nevyspis.
Pridu tie casy,
ked navstivis ma tam, kde lezim,
pridu tie casy,
kde v spomienke ti v naruc bezim,
pridu tie casy,
kde vo sne ma milo oslovis,
pridu tie casy,
ked vo vecnosti sa opat ku mne naklonis...

Navzdy
Zijeme spolu.
Mame sa radi.
Tvorime super par,
predsa mi on, ona vadi.
Sme z inakeho cesta stvoreni,
originalne ale v prijemnom suzneni.
Rozdiely? Pichlave ako kamene.
Ked stracame sa v tolerancii,
dusou vanu horuce plamene.
Co nas vzrusovalo,
teraz uz len vyrusuje.
Hladame sa v pritomnosti.
Ej laska, kamze poputujes?
Zvladneme to.
Aj po rokoch suhra existuje.

Najdeni
Ked ticho zahali
zbytocne slova,
ked teplo ochladi,
co trapilo nas vcera,
ked pokoj ohluci
nasej duse rcenie,
ked dotyk zataji
vasnive chcenie.
Ked myslienky
sepkaju udel,
ked pointa
predbehne uder,
ked odrazu viem,
ze vsetko je len v nas,
citim, vnimam
a dycham teba,
bez prikras.

Prebudenie
Po vecernej party
zobudim sa strapata,
vraj cudzieho cloveka
povazovala som za brata.
Zmalovane tvare aj lesknuce sa tela,
kto bol vlastne on ci ona,
bola som to Ja vobec vcera?
Vtipne su vcerajsky
v porovnani s dneskom.
Hanbime sa, menime sa,
hadzeme minulost k archivnym zvrskom.
Rano je mudrejsie vecera,
pranostika sepka,
co bolo nedavno,
dnes je len spomienka vetcha.
Zobudzam sa nova a strapata,
so silou a povzbudenim do krasneho zajtrajska.

Kto
Za tie roky, co zijeme,
spanok je samozrejmy jav.
Do perin sa ulozime,
par hodin zotrvame tam.
Co robime, ked spime,
uvazujem v pismenach.
Srdce busi, telo dycha,
hlava je v snoch stratena.
A co mysel neviditelna?
Zvedavo si nocou bludi,
do predstav i tuzob
bez dozoru nazera.
Kto teda spi,
ked mozog aj tak pracuje?
Kto vysiela sny?
Alebo nas duch iba zartuje?

Jednoducho zena
Zena,
bytost mierna.
V emociach nadana,
v krivkach driecna.
Zena,
bytost usilovna.
Vnimava, starostliva,
v laske pilna.
Zena,
bytost zazracna.
Vtipna, silna,
obcas oblacna.
Zena,
bytost nezna.
Jemna, krehka
aj kralovna snezna.
Zena,
nie rovnaka, ale ina.
Skutocna, planuca,
nie vymyslena.

Na rovinu
Nie je lahke verit
v malinove pery,
ked z ust krasnej zeny
letia zhave strely.
Uz nenakreslim
prstom v tvojich vlasoch,
ubijas ma denne
slzami a strachom.
Netuzim po laske
zijucej len v basni.
Teba sa mi zachcelo.
Tak nevrc, len ticho zhasni.

O zeny
Je tolko krasnych zien
a zdatnych muzov.
Ze nemozem mat vsetkych,
od malicka viem bez dlzob.
Vraj iba s jednym
najdeme blizkost skutocnu.
Vsak niekedy prilis skoro,
vo vztahu dame spiatocku.
Je to azda osud, stastie a ci smola?
Ked nepride ten pravy ani prava
a telo marne nehou pruzi
i vasen sa v dusi klania.

Jezi-baba
Dnes som uzrel krasnu zenu.
Ako lipa v zahradnom altanku,
cakala vznesene v poradi pri stanku.
K nej pristupil som, opojeny vonou parfemu.
Tuzil som zacitit tu hebkost vabivu.
Kam sa to terigas, si slepy? Pako!
Vrazia do mna slovne dyky,
ja v uzase pokrcim nove sako.
Lavina zlosti ma nahle dusi,
skvostne zahalena pycha sa mi hnusi.
Prepadol som v mysli zase
do pribehu v inom case?
Kde kraska sa v strigu zmeni
par hodin po zotmeni?
Co je to vlastne krasa?
Zvodne telo, haby, sperky
vo vysokej cene?
Alebo je tajomstvo povabu
v prijemnosti duse zahalene.
Dnes som uzrel krasnu zenu cakajucu v rade.
S tvarou ruze, ale v tone blizkom jezibabe.

Ja, Ty, On
Obdivujem,
lebo vie,
pozorujem,
ako bdie,
vycitujem,
v noci snie,
pocuvam
smele nie,
malokedy
sa mu cnie,
sam so sebou
prezit vie.
Kazdy z nas to vie...

Prva
Laska zanechala v dusi ton
sediaci tajomne s huslovym klucom,
zabrnkam si obcas
na spomienkovych lasky lucoch.
Bola prva,
tak povediac stale trva
v mysli, v dusi,
kde o case sa len tusi.
Je ulozena vecne
v srdcovej formicke, v nekonecne.
Aj ked spalis listy,
zmenis cislo, ba vymazes data,
je naveky v hlbke tmavych hlbok,
aj ked privrete su tvojho srdca vrata.

Vona minulosti
Minulost a vona
jedna s druhou, nie bez seba.
Co uz bolo, vonia
duskom z minula.
Zazitok v arome snezienok
ustlal si lozko v pamati,
nehu strieda kamienok,
slnko i chlad presvieti.
Vona a minulost -
jedna bez druhej nie je.
Zivot, parfem to rozpraseny
do spomienky vecnej.

Iba vona
Vona rana,
vona travy,
vona salu milujucej mamy.
Vona kavy,
vona lesa,
vona slnka
az nad nebesia.
Vona srdca,
vona lasky,
vona teba
ako parfem slastny.
Vona dneska,
vona caju,
vona ludi,
ak dobre si praju.
Vona zivota,
vona sily,
vona pravdy,
ak sme sa v nej nezmylili.

Bobulka a Milacik
Je uzasne byt bobulkou v mladom case,
aby sa jej v spomienkach dotkla zase.
Je omamne byt chrobacikom vo sne sedemnastky,
aby raz spominal na ten pocit slastny.
Casom sa bobulka rychlo meni
a chrobacik oziva az po vytriezveni.
Bola ich laska iba klam?
Zauzleni vecnym slubom za pritomnosti davu hlav.
Preco hanit to, co bolo tak jasne,
nepoznali, kym vlastne su, len na filmovom platne.
Laska sa neuzli, ani neslubuje,
laska sa dlhodobo tvori a poznanim utuzuje.
Alebo?

Naco slova
Nehovorim uz o laske,
o voni padajucich hviezd,
o lupienkoch v srdci kvitnucich,
nehou bytia nechavam sa zviest.
Nesepkam uz o laske,
utieram hlasy z vlhkych pier,
uz nezaspavam s vasnou v otazke,
hladam odpovede v celach tajnych vier.
Nenapisem uz o laske,
vyklzli slova z atramentoveho pera,
zmenili sa v sucit a poznanie,
vyzlecena basen zostava nema.
Tak zi, oaza velkych srdc,
ukaz nam cestu ako milovat a nikdy nezabudnut.

On a ona
Zienka obcas milemu umozni,
ze je v zivote zlahka nemozny.
Nestretnu sa v pravde navzajom,
vitazi zvacsa ten, kto plati podnajom.
Zienka casto milemu dopraje
zohnat smelo, kde tu dolare.
Ved vasen uz dohorela,
tak aspon komfort, ked laska uz nie je nova.
Zienka nad milym uvazuje,
preco sa stretli a co hodnotou je.
Ani auto, ani dom, ani praca napokon.
Len tiche zvodne spolubytie
v oaze srdc navzdy skryte.

O vile
Nielen deti vidia vily
a more tancujuce s vetrom,
po kvapkach rozmyslam v tej chvili,
sta skutocne su vo vodnych svetoch.
Ludske oci uzru mnoho
a predsa tak malo,
vo fantazii je mozne vsetko,
ani sa nam nesnivalo.
Ryby, musle, kraby, vtaky,
i skvostne vodne sireny,
so zezlom vladca modrodraky,
az v srdci vnimam ich ozveny.

Vtipalek
Moj muz je velky romantik,
daroval mi zvlastnu sochu,
vraj to nie je ziaden trik,
len haby aj slamy trochu.
Je bohynou nasho dvora,
steboce veta z jeho ust,
zahrada bude ako nova,
po vtakoch nezostane ziadna spust.
Moj muz je velka "naivka."
Myslel si, ze ma dostane,
strazim  dom ako modlivka,
boji sa vliezt i do spalne.
Dodnes miluju muzi zeny a naopak,
zivot bez humoru je neblazeny - tak!

Oto
Nezatvara zubnu pastu,
vonou nekvitnu mu nohy,
zabuda na neznost hlasu
i papuce necha v centre chodby.
Hlavou mu bezi blondina,
v krivkach sa hrdo nesie,
postaci mu zienka Malvina,
ked vasnou opadne z nej perie.
Poblaznil sa chudak Oto,
v predstavach zivi zvodneho anjela,
kraska je len obrazkove foto,
zasnene hladi do obryzganeho taniera.
Skutocna laska je po zalubeni,
ked iluzia ako pivo vyprcha,
ocitnu sa nahi, ba v cistom zneni
a zacinaju s vtipom odznova.

O "chlaste" / on/
Alkohol mi pomohol
uvidiet sa v tonoch mol.
Aky som slaby a on pan,
v okovach chmelu, v putach dam.
Alkohol mi pomohol
ukazat svetu, kym som bol,
ci s poharikom zotrvam,
alebo zivot v plane mam.
Alkohol mi pomohol
uvaznit ducha, nie nahodou.
Opustam ta, mamon besny,
v zrelost bytia kracam driecny.

O "chlaste" /ona/
Naplnila pohar, aby ho vyprazdnila.
Naplnila pohar, aby sa zabavila.
Naplnila pohar, aby seba nevidela.
Vypila pohar, ba problem utlmila.
Vypila pohar, ba dusu zobudila.
Zastrela seba samu, nic nepochopila.
Je vinnikom alkohol,
co drzi nas pod vodou?
Osudove kamene,
ci emocionalne, ludske plamene?
Ked morime sa, trapime,
je jedinym liekom, tak sa napime?

HA-HA
Vraj uz to bolo, ked sme boli mladice,
vraj uz to bolo, ked babicky spievali travnice,
vraj uz to bolo, ked chlapci bozkali nas na lice.
Ha-ha, rehocem sa hlasne
i nejeden okoloiduci zavistou zasne.
Ha -ha, smejem sa rychlemu osudu,
vek nie je pricinou, ked do zivota pozyvame nudu.
Radost, smiech i pohoda bdie niekde v nas,
aj ked zostarli sme, zivot je stale nas.
Co nastane, ked ziskame status
damy na dochodku?
Na nist!
Pojdeme veselo i so sarmom prave z Chopku.
Kto urcuje mladosti hranice?
Statisticke tabulky?
Ak spoznaju nas, prepisu ich velice
a zaradia do zvlastnej zasuvky.
A co vy?

Dialog
Si krasna.
Ale, co to taras, pozri sa blizsie.
Si krasna.
Ale nevrav, nie je to nutne.
Si krasna.
Ale, ved je to smiesne, alebo len klise?
Si krasna
usmevom, ktorym na mna hladis,
nehou, s ktorou nase deti hladis
i vonou domova, v ktorom cas so mnou kratis.
Si krasna!

Sexi
Uschi Glas, je jednou z nas,
k ranajkam je ananas.
Vzdy energicka Madona,
k veceri je zeleninu i kusok melona.
Vo filme kraska sexi maka,
sminka vtlaca sa do jej saka,
cez obrazovku na nu hladime
v kresle chrumajuc susto vabive.
Starosti, nervy, zhon a tlak.
Esteze co! Zhanat bio a zit naopak.
Lahsie je hundrat a tocit sa podla scenara
ako mysliet a nahliadnut do vlastneho pohara.

Krasa
Reklamuju vrtku kefu,
vraj z vlasov stvori bublinu.
Pred zrkadlom zienka ziari
hodinu a nie jedinu.
Nanesie stetcom farbu piesku,
zahladi kozne trhliny,
zvyrazni pery, predlzi riasy,
naslini prstom, nech okrasa sa nekrivi.
Utiahne v pase nohavicky a
nadvihne podprdu,
spokojnostou ona zasne,
ved zrodila sa maska - niet divu.
Muzi sa za nou otacaju,
vsak trva to len chvilu,
netusia, kto je ona
pod vrstvou plnou ilu.
Preco sa tolko finti zena, ved mari ludsku krasu.
Sestnastkamsa nevyrovna
a v sminkach?
Ma iluziu jasnu.

Radost
Tesim sa na zajtra aj na dnesny den.
Kto si ma vsimne, netusim,
splyniem s tym, kde sa ocitnem.
Neocakavam nic zazracne,
len v prilezitosti pobudnem.
Co sa stane?
Neviem a nepoviem.

Meditacia
Citala som v znamej sieti,
ako v dnesnej dobe
liekom pre pokoj v dusi
je meditovat volne.
Nie je to az take tazke,
ak mas pruzne nohy,
zauzlis ich do "lotosu"
a cumis do oblohy.
Nepochopila som navod,
ani nie som blba,
ale sediet na koberci
je tak trosku nuda.
Citala som v znamej sieti,
ako v tichu nemysliet,
idem sa zblaznit velkou snahou,
dobrotky nejdu odmysliet.
Uz to mam!
Prileti myslienka do ucha,
pred kvalitnym nemyslenim hodim nieco do brucha.
Aj ked s plnym "zasobnikom" nie som bytost bezducha.

Stastna
Byt stastnou len tak,
cerstvo po zobudeni
s pyzamom naopak.
S laskou v srdci,
vetrom v hlave,
v rannej rose, co hojda sa v trave.
S vonou kavy,
zvukom vtacka,
v dusi s vasnou valat sa jasnozraka.
Byt stastnou len tak,
v cerstvom byti s iskrou slnka
vo dvojici, osamote a naopak.

S nou
Mozes sa
hlasito smiat
i donekonecna
rozpravat,
v rozprave sa vzdelavat,
s humorom spominat,
byt prirodzenou,
z osobnosti vyzlecenou,
len tak s nou,
za plotom pokrcenou?

Myslim - mysli - myslime
Kazdy si obcas nieco mysli,
mudra aj nezmysly.
Aj ty prave teraz na nieco myslis.
Nepojdem do mesta v teplakoch
bez kvalitnej znacky.
Co si pomyslia ini pri pohlade, snad?
Nema prachy, je svorc tak akurat!
Zavolal by som.
Chybas mi a rad ta vidim.
Co by si o mne pomysleli?
Sam sebe nezavidim.
Nespravil som vela veci.
Z nadejnych cinov zostali keci.
Vsimal som si reci inych
a nalial som si svoje deci.
A este parkrat dokola.
Je to cesta alebo smola?
I posepkal mi: Zi svoj zivot ako sen!
Nezalezi, co si mysli ta ci ten!
S elanom tvor vizie a s rozumom chcenia,
za slobodou prejavu nas brzdia len vlastne obmedzenia!

Laska a iluzia
Zamiluje sa suhaj v rozpravke
do pohladu peknej dievciny.
Za vecny zivot s krasavicou
vykona cin spanily.
Od malicka verime na iluzornu lasku,
kde ona je mladou, krasnou
a ziska princa "na povrazku".
Na konci pribehu k oltaru kracaju,
poznaju sa iba kratko,
ale prstienky na rukach sa uz blyskaju.
Zabudla rozpravka, o com je laska
a pozna ju vobec film?
Tak smelo polozena otazka, vie to niekto z vas?
Ja sa za to nehanbim.

Drahy
Ujujuj, privitanie nemile,
odpadky v kosi su prehnile.
Nedba o to muz moj drahy,
zivot s nim je malo zdarny.
Lamentujem cely den,
asi sa s nim rozvediem.
O poriadku vie toho malo,
ba este aj zabuda,
vraj princ na bielom koni!
Ach, coze je to za buda?
Raz prisnil sa mi v noci sen:
Vidim muza, ako frci,
dobehnut ho nemozem.
Vybavuje, objednava i nabytok stahuje,
svojej milej, vernej zienke
cerstve kvety kupuje.
Toci sa ako vichor cely den,
kvoli jednemu smetiaku sa s nim rozidem?

Rozchod
Nas obdiv sa v gafor meni,
vety zacinaju slovom keby.
Presviedcame sa navzajom,
nie je jasne, kto zaplati podnajom.
Sme vaznami v nasom vztahu,
tuzime po slobode a laska je v tahu.

Pointa
Zo sucasnych filmov viem,
ze laska vznika za tri tyzdne.
Rozpravky zase sepkaju,
ze bohate a krasne boli
kralovne aj knazne.
Z komedii je mi jasne,
ze treba spred oltara zutekat,
napriek sklamaniu a vsetkym nakladom
smutnemu mladikovi o laske ist rapotat.
Vsetko je to rovnake a lakave,
pozerame do telky a cakame.
Ci sa vezmu a kedy z nenavisti vznikne cit,
ach ludia moji, naozaj bez rozpravok nevieme stale zit.

O laske vesmirnej
Tolko prekrasnych slov
zrodilo sa o laske,
ja prelievam sa
spomienkami v otazke,
ci ju skutocne prezivam.
K ludom, kvetom,
zemi a svetu,
ci sa jej srdca dotykam.
Mozem zit bez ludskej lasky
podmienej hocicim,
ktora casom zmeni svoj sat
a obrastie ihlicim.
Avsak lasku nepoznanu,
len v tuzbach skrytu, vyrovnanu,
uchovam navzdy do srdca siene,
snad niekde vo vesmire o nej rozpovieme.
Mozno uz dnes o nej vieme...

Lexikon o srdci
Ak ma clovek srdce dobre,
mysli sa nim ludsky sval?
Tak by som to nenazval.
Srdce tvoria myslienky i postoje,
obrazy, predstavy
ba vsetko navokol, co nas vnem poje.
Srdce su ludske pocity,
skusenosti aj nezne city.
Srdcom nazyvame
to, cim sa hebka dusa syti.
Srdce mozno rozsvietit
aj recami ociernit.
Skutocnu vsak jeho tvar
mozno len vycitit.
Srdce, ten obly sval,
silne je v tele staby kral.
Srdce ducha ako talizman
ziarivo a vecne sa jagajuci,
aj ked odlozi zezlo kral.
Vdaka, mudra kniha, nevedela som doposial.

Objatie
Objimam bez pricin -
len tak.
Rano i vecer a naopak.
Objimam cloveka,
zviera aj kvet.
Zem, vodu, vzduch
a ohnom doranany svet.
Objimam stromy,
luky ba aj cely les.
Mesta, dediny aj miesta,
kde nesteka ani ten pes.
Objimam slnko, mesiac, hviezdy.
V sebe teba a v tebe seba,
aj tych laskou biednych.

My
Sme
nahraditelni,
zamenitelni
aj tvarovatelni.
V manzelstve,
v rodine
aj v praci.
Sme
nenahraditelni,
jedinecni
a vynimocni.
V mysli,
v dusi
a v srdci.