Vrahom je zahradnik
Jemne netradicna detektivna poviedka

























Stanislav Hoferek - druhe vydanie - November 2011 - CC-BY-SA

Zdroj obrazku: http://www.paintingsilove.com/image/show/205582/english-country-garden
Autorom obrazku je Alan Lewis. Jeho internetova stranka je http://www.theworldoffineart.com

Dalsie literarne diela, vratane najnovsej verzie tejto knihy, sa nachadzaju v Greenie kniznici: http://greenie.elist.sk
Prva kapitola
Odohrava sa v Anglicku, rok 1873

	Docerta aj s tymto pocasim. Vonku je premoknute naozaj vsetko a dnu je relativne sucho, narusane len netesnymi dverami, ktore treba vymenit. Vietor i dazd to vsetko tlmia, ale nie dokonale. Prechadzam sa po izbe a vsimam si staru podlahu. Kvalitne drevo. Neviem ako dlho tu uz je, ale je on dobre postarane. Vlastne o vsetko sa niekto stara a je to vidno. Az na tie dvere.

	Sadam si do kresla, vedla usmievavej blondiny s nahrdelnikom. Nie som znalec, ale podla mna to nie je pravy rubin, iba ofarbene sklicko. Niekto by sa dal oklamat, ale aj tak ma ten nahrdelnik ovela vyssiu hodnotu ako vsetko, co mam na sebe ja. Hodiny kukaju a do prichodu hlavnych hosti ostava este hodina. Zatial je atmosfera pokojna, no moze sa ocakavat, ze bude naozaj zivo.

	Stol este nie je prichystany, ale ocividne sa na tom pracuje. Majitel domu ma penazi dost na to, aby v nom fungovalo takmer vsetko a takmer dokonale. O stol sa starala chyzna, ktora ho cistila akousi handrou. Neviem, co to bolo za material, ale bola biela ako sneh. Az na to, ze som tak biely sneh este nevidel. Z kresla si vsimam, ako sa natahuje. Som pozvany ako host a tak slusne cakam, no nemozem si pomoct. Je naozaj velmi pekna. V ruke handra a ta lieta zo strany na stranu. Chyzna plna energie a este k tomu sa usmieva. Az teraz si vsimam, ze dotiahne vsade vdaka malickemu stoliku, ktory som si doteraz vobec nevsimol. Len co stol dokonale utrela, doniesla pecivo. Nieco na zahryznutie nemoze byt zle. Cakam na hosti, v mysli si predstavujem caj a nevychovane posielam svoju ruku k velkej miske. Neuveritelne, naozaj neuveritelne. Neviem, ako to ta mala dama urobila, ale to pecivo ma magicku moc. Rozvonalo celu miestnost a ruka za nim vystrelila. Vyborne, naozaj znamenite. Nieco take by som privital kazdy den.

,,Celkom Vas chapem, v Londyne som dlho hladala nieco, co by sa priblizilo k tomuto, ale marne. Ta mala mrska mi ale nechce dat recept," povedala s usmevom Greta, dcera domaceho. Pekna blondina s napadne cervenym nahrdelnikom.
,,Mozno niekedy urobis nieco este lepsie. Mozeme sa nechat prekvapit."
,,Ja? No urcite! To by sa nedalo jest!"

	Ocakavala smiech vsetkych okolo, ale nedockala sa ho. Trapne sa zatvarila a bola by najradsej, keby zacala diskusia o niecom uplne inom. O niecom, co nesuvisi s jej varenim. Ocami sledovala dvere, ktorymi len pred chvilou odisla chyzna a kucharka v jednej osobe. Zameral som svoj pohlad rovnakym smerom. Pri stole bola stvorica ludi. Okrem mna tam sedela este Greta a jej ticha sestra, ktora zatial nevydala ani hlasok a sam Jack Gardener, ktory mna i dalsich pozval v toto udajne krasne popoludnie. Nenapadne som sa zapozeral do stredu okna a sledujem to sialenstvo, ktore sa deje za nim. Sviecky su viac dekoraciou ako realnym osvetlenim, ale ich plamen tancuje ako tie najlepsie tanecnice. Chvilu ziadny pohyb a zanedlho je polovica sviecok roztancovana a druhu polovicu treba zapalovat nanovo. Cas neubiehal, vlacil sa. Vsimam si asi vsetko, co sa len da. Okno a vsetko za nim, sviecky, Gretu a jej nahrdelnik ci krb. Viac ako krb ma ale zaujala debnicka dreva pri nom. Nastiepane na naozaj malicke kusky a vyzeraju byt takmer uplne rovne. Ktokolvek si dal namahu, nebolo to lahke a rychle. Praca nejakeho vzorneho sialenca.

	Hodiny ukazuju stvrtu a niekolko minut k tomu. Trochu rozmyslam nad cajom. Ak sa caj naozaj priblizi k mojmu zaludku a bude z polovice tak dobry ako tie pecene dobroty na stole, tak to bude uplne nebicko. Zrak obratim k dievcatu, ktore sa zatial neozvalo. Nevedel som o nej nic. Mlada, to ano, ale uplne neznama. Opisal by som ju ako stredne vysoku na dievca jej veku, dospela len rok alebo dva a mimoriadne talentovanu v sportovej discipline pozerania do steny. Nevedel som, ci sa ozvat. Slubovala sa nulova odozva, ale na druhej strane som clovek, ktory ma rad prekvapenia. A rad sa necham prijemne prekvapit.

,,Zaujimalo by ma, ako je mozne, ze si tak pochutnavam na tejto dobrote a nikto iny nenatahuje svoje ruky." Povedal som to pohladom som prezrel vsetky tvare. Zameral som sa na to dievca, ktore som nepoznal. Meno Grety som vedel uz nejaky cas dopredu, s Jackom sa poznam myslim celkom dobre, ale ta tretia bola zahadou.
,,Ver alebo never, je to rodinne tajomstvo. Velka rodinna finta, ktoru si odovzdavaju generacie. Tu len tak neprezradime. Robi nas ale slusnymi hostitelmi a zo slusnosti az neslusnymi hostami."
,,To je velmi zaujimave, rad by som sa o tom dozvedel viac."
,,To by si si musel vybrat za nevestu jednu z mojich dcer!"
,,Mna nemozes, uz som nasla svojho romantickeho princa, ktory sice nevie jazdit na koni, ale je tak zlaty," pridala sa do diskusie Greta. Pohladila si brucho. Doslo mi, co tym chce naznacit. Za par mesiacov sa tato rodinka rozrastie. 
,,Tak mi ostavas uz len ty." Skusal som nadhodit diskusiu na tu tichu slecnu, ktora sa ale nechopila slova. Vlastne sa takmer ani nepohla.

	Ruka sa natahuje uz po tretom kusku. V duchu rozmyslam, ci je to naozaj dobre a vsetko co dokazem upiect ja je v porovnani zle, alebo je v tom nieco viac. Rozmyslam a travim cas travenim. Neuveritelne kusky, najradsej by som zjedol celu misku a ako vandal za starych cias vyplienil kuchynu. Najskor som sa divil, ze som jediny s tak hravymi a hladnymi rukami, ale teraz sa mi to javi ako najvacsia zahada svojej kariery. Skusim sa este raz spytat pana domu, mozno mi z toho tajomstva nieco povie.
,,Vy sa neponuknete? Je to naozaj vyborne."
,,Nuz, veru neponuknem. Ale bez problemov sa ponuknite vy, mame toho este dost. Mozno zistite nieco z receptu."
,,Naozaj si nedate?"
,,Veru nedam, nasa rodina je v tomto znama a raz nas to mozno preslavi. My si to nedame."

	Podozrenie ma nuti dojest kusok, z ktoreho neostavalo v ruke uz takmer nic. Cistim si mysel, ked tu pri pohlade na hodiny odchadzaju minuty slimacim tempom. Som v miestnosti, ktora je urcitou zmesou jedalne a horarne. Pozera na mna Greta, domaci pan, sem tam na mna pozrie aj to tiche ziena a okrem nich aj par jelenich parozi, vypchata liska a dalsia zverina. Priamo nad Jackovou hlavou medved. Nie hocijaky, ale naozaj obrovska hlava. Pomyslel som si, ze bol asi sam velkym polovnikom. Opakovane skusam svoj zrak na hodinach, ktore sa znovu pohli, ale menej, ako som si prial.

,,Pekny medved, Vas ulovok?"
,,Moj tak celkom nie. Videl som na vlastne oci, ako sa rutil nasim smerom, ked ho moj stary otec trafil."
,,Fiha, velmi pekny kusok. Vyzera ako zivy!"
,,Nuz, je tu od mojho detstva. Vsimnite si hlavne oci, stale je v nich hnev."

	Keby som bol polovnik, tak nevyjdem z uzasu. Hlava medveda je skutocne velkolepa. Nieco mi ale na nej nesedi. Neviem co, ale pridem na to. Do miestnosti vstupuje chyzna, ale nejde k hostom. Vyzera to tak, ze pouziva jedalen len ako najrychlejsiu cestu. Vybieha z kuchyne a smeruje do miestnosti vedla jedalne, kde su hlavne dvere do domu. Neuveritelne, kraca uplne potichu a zatvara za sebou dvere tak rychlo a lahko, ako keby nikdy v zivote nerobila nic ine. Profesionalna otvaracka a zatvaracka dveri, so silou obra a damskou eleganciou. Aj ja chcem taku chyznu!

	Pocut kroky a nadavky. Silny muzsky hlas. Niekto, kto rozhodne vela rozprava a vzdy chce, aby ho bolo pocut. Dokonalo zatvorene dvere medzi vstupom do domu a jedalnou nezakryvalo vyrazne nedokonale spravanie noveho hosta. Chvilu som si myslel, ze medved na stene oziva. Hlas bol ale ludsky, prisny a velmi drsny. Bolo pocut nejaky hrkot a po chvili vstupil do jedalne host. Clovek, ktory to tu uz na prvy pohlad dobre poznal.

,,Tak vazeni, toto je moj brat, George. V lepsej nalade ho mozno niekedy najdete, no mne sa to zatial nepodarilo," ozval sa mierny ton Jackovho hlasu. ,,Ako si sa mal? Vyzeras, ako zmoknuta mys."
,,Zmoknuta mys? Vonku je neuveritelne hnusne, debilne pocasie! Mam nervy, mam poriadne nervy! Najradsej by som niekoho rozkopal!"
,,Tak George, poznas vsetkych, az na Richarda."
,,Tesi ma," povedal George tak nasilu, ze tu viac uz asi nemohlo byt. Zacal jest jeden kusok peciva za druhym. Zo svetra, ktory mal pod plastom, mu padali kvapky na stol a na podlahu.

	Zaujimavy clovek. Dokaze zasobovat okolie nervozitou, nanutene podavat ruku a popri tom sa napchavat. Konecne aspon niekto, kto sa naozaj ponuka. Nie som sam. Napadlo ma nejako ho posudzovat, ale vybral som si skor kratky pohlad z okna. Peklo. Ziadne plamene a cert nikde ani jeden, ale takto nejako by som si peklo vedel predstavit. Voda kropi stromy, luky, cesty a uplne vsetko, co sa nemoze schovat pod aspon trochu kvalitnu strechu. Ak certi existuju, tak si budu tie spinave vlasy susit este dlho. Pomedzi tmave mracna a nespocetne kvapky utekaju blesky a ja dakujem, ze na mna nekvapka. Nad hlavou pevny strop a namiesto oblakov luster so zapalenymi svieckami. Az teraz som si vsimol, kolko ich tam je. Nieco mi nesedi. Tak na medvedovi, ako aj na lustri. Ako moze byt vsetko tak perfektne? Musi tam byt sviecok aspon 50 a su v takej vyske, ze by sa tam len tak niekto nedostal. Potichu sa znovu otvaraju dvere.

	Skusenym okom pozeram na chyznu ako detektiv a niekto, kto by chcel byt znovu neskusenym mladym muzom. Pekna, naozaj pekna, ale malicka. V mysli ju skladam na najvyssi stol, ale stale tam chyba par laktov. Nedotiahne. Zda sa mi to zaujimave a pre nieco dolezite, ale vobec neviem preco.

	George si sada a nikomu nedava najavo nic ine, ako neochotu bavit sa o comkolvek. Pri stole je sest ludi. Ja, vedla mna Greta, dalej Jack, George a to tiche dievca. Siestou je chyzna, ktora sa rychlo presunula z kuchyne az k stolu. Berie takmer prazdnu misku a na jej miesto kladie inu, pripominajucu porcelan z vychodnej Azie. Vonia uzasne a je plna peciva, ktore bolo nie len vonou neodolatelne. Znovu odchadza a nechava nas piatich. Stale tu nie je piata hodina a opakuje sa moja natahovana ruka k miske. Tentokrat som ale pocitil neuveritelnu chut nie len ja. Rozmyslam, kolko kuskov uz zakotvilo u mna v bruchu, ale neviem to poratat. Zda sa mi to znovu pre nieco dolezite, ale ta potreba vychutnavat si to je silnejsia.

,,Ako idu obchody?" Jack sa zacal pytat brata na podrobnosti jeho cesty. Naozajstny zaujem kombinovany so snahou zjemnit jeho hnev.
,,Obchody? Priserne, ako inak? Ten dazd robi zo vsetkych nervakov, s nikym sa neda dohodnut!"
,,Dazde raz prestanu a znovu pojde vsetko tak, ako za starych cias. Uvidis."
,,Ako za starych cias, ked nebolo na chleba? Doba je zla a bude zla. Vsetci su chamtivci, ide im len o majetok a stokrat obratia kazdu Libru, kym ju minu. Aj to casto na taku neskutocnu blbost."
	Rozmyslam, s cim asi George podnika. Chytam ten hlupy pocit, ze je to nieco naozaj zvlastne a netypicke. Ocividne nervozny pan, to mi pripomina zodpovednost. Tak veru, velku a dolezitu zodpovednost. Ide o vela. Urcite nepredava kvietky alebo dazdniky, aj ked tie by sa naozaj hodili. Navyse prisiel bez tejto improvizovanej strechy nad hlavou. Len co sa objavil, pustil sa do jedla. Hladny je, mozno robi nieco narocne. Alebo len musel prejst aspon milu po dazdi.

,,Ak mozem vediet, s cim podnikate?"
,,S cukrom. Mam najlepsi cukor z celeho Anglicka a viem sa postarat aj o ten najlepsi cukor z Francie ci dokonca z Ruska."
,,Zaujimave. Uskladnenemu cukru asi voda nepomaha."
,,Slak aby trafil tie dazde. Je to svinstvo. Normalne sa nic nedeje a nech si prsi kolko chce, ale na streche sa spravila diera a ja mam znehodnoteny poriadne drahy cukor. Hlupaci sa nechceli pustit do opravy skor a ja nemam peniaze na to, aby som dal strechu vymenit."
,,Musite mat kvoli dazdom poriadne straty."
,,Nejako ta to moc zaujima."

	Stichol som. Uz mam asi v povahe tie otazky. Ved som detektiv. Neocakavam, ze sa nieco stane, ale je to mozne. Zo vsetkeho sa mi najviac nepozdava to tiche dievca. Co som tu, tak len raz myklo hlavou. Nepovedala ani slovo a neukazovala velky zaujem.

	George poziadal Jacka o sukromny rozhovor, mimo zvedavych oci a usi. Surovo mu povedal, ze sa s nim musi rozpravat osobne. Neviem, preco to urobil. Mozno nema doveru v Gretu, tu tichu ci vo mna. Som tu novy a som len neznamy host. To dava logiku. Taktiez moze mat nedoveru pred tou chyznou, ktora sa moze kedykolvek objavit. Ostal som sam s dvomi zenami. Greta je o nieco starsia a rozhodne ukecanejsia. Pri obchodnych veciach je uplne ticho. Oslovujem ju, s cielom dozvediet sa nieco a hlavne zabit rozhovorom aspon cast tej nudy, ktora tu vsade pretrvava.

,,Vyzera to tak, ze teba velmi obchodovanie s cukrom nezaujima."
,,Ale no tak, zdanie klame. Niekedy dokonca tak casto, az si to neuvedomujeme."
,,Takze ty sa tiez vyznas v cukre?"
,,Moj obchod, ktory som naozaj vydrela, sa dostal do ruk Georga. Teraz robim do niecoho uplne ineho, ale aj tak sa vobec nedari."
,,Do coho, ak mozem vediet?"
,,Ste detektiv, skuste to zistit. Obzrite si ma z kazdej strany!"

	Greta sa zdviha z pohodlneho polokresla, alebo ako to nazvat. Stolicka, no tak luxusna, az to pripomina kreslo, ale nie je to kreslo. Robi otocku, ako keby chcela zdoraznit svoju krasu. Na chyznu vobec nema, ale aj tak, je pekna aspon nadpriemerne.

,,Vonavky? Saty?"
,,Vedla pan Detektiv, vedla. A mozem vam hovorit Risko? To je take zlate."
,,Mozete, nech sa paci. Posobi to naozaj zvlastne, nemyslite?"
,,Co pekne prinasate? Alebo ste sa prisli najest? Ziadnu vrazdu sme nenaplanovali, ale tak mozno nabuduce."
,,Som tu len tak, na pozvanie. Asi bolo treba niekoho dalsieho k stolu, a tak som teda tu. Ze som tak smely, ako to, ze... ze ste vy dve tak celkom odlisne?"
,,Ona je divna. Nepatri sem."
,,Moment, teraz si stale robis zarty, alebo to myslis naozaj takto vazne?"
,,Mary je uz taka."

	Dievca sa zodvihlo a utekalo k dveram. V inych satach by bezala rychlejsie. Zatvorila za sebou dvere, celkom nehlucne a dala sa do placu. Pozeram za nou, ked tu mi chladne Greta povie, aby som si ju nevsimal. Nevsimat si nieco zaujimave, to je naozaj zvlastne. Ale som detektiv a nieco taketo si nemozem dovolit.

Druha kapitola
	Piata hodina. Konecne. Kartari by povedali Full house a ta pekna chyzna by asi tiez nieco povedala, ale mala dost roboty s roznasanim cajov a vsetkeho mozneho, co tesilo aj oci, aj zaludok. Je len velmi tazko povedat, co bolo potesene viac. Na mieste boli vsetci a viedli rozhovor na tolko tem, ze sa to nedalo nie len pisat, ale ani pamatat. Obchody, satocky, politika, dobrodruzstva nejakeho vzdialeneho pribuzneho v Rusku a Otto von Bismarck sa spominal s velkou nevolou. Neviem o tomto politikovi nic, ale z nejakeho dovodu ho tu nemaju v laske.

	Sedim na luxusnej stolicke, ako vsetci ostatni. Vedla mna Greta, miestny zahradnik Joseph, Jack, George, Mary a suseda, ktorej meno zatial neviem. Nahodny host, rovnako ako ja. Myslel som, ze nas bude nieco spajat, ale nespaja nas vobec nic. Hovorila stale len o niekom, koho udajne dobre pozna a je v Rusku. Tej sa usta nezastavia. Nie ze by to niekoho zaujimalo.
	Ju radsej neoslovujem, lebo dostanem odpoved, ktoru naozaj nepochopim alebo nechcem pocut. Hovori tak rychlo, ze ani pritakavat sa neda. Ako keby nerobila nikdy nic ine, ako rozpravanie. O comkolvek, od pestovania paradajok cez Rusko po ohovaranie miestneho zvonara, ktory ju budi ked chce spat. Vsimam si jej ruky. Ani skrabanec. Nie je oblecena v niecom hodnotnom, vobec nevyzerala bohata, ale ani velmi pracovita. Rozumie si s Gretou a ja som akurat medzi nimi.

	Greta to, Donna hento. Nebolo tazke zistit meno, ked po nej zvolal Jack, aby sa trochu utisila. Mozno prave preto nepocujem vela zo zaujimavejsieho rozhovoru, ktory je na druhej strane stola. Nechcel by som mat taku susedu. Aby toho nebolo malo, vratila sa k tomu Rusku. Nezaujimave vymysly, cast druha. Myslel som si, ze ziadna osoba nedokaze prepojit cestovanie po Rusku so strikovanim, ale tato Donna to dokazala a primiesala tam aj to, ze sa u nich v zahrade objavil krtko. Najskor som tak jemne obdivoval, ze su pri stole vsetci. Pan domu, blizka rodina i sluzobnictvo. Je to skvele, no niekedy by som bol radsej, keby sa k stolu, ku ktoremu som bol pozvany aj ja, nepridavali niektore osoby zo susedstva. Jack je jednoducho klasik a oblubeny clovek, ktory ma vlastne pravidla.

,,Donna! Donna! Je to studene!" Neverim, Donna vola na Donnu. Ta chyzna je tiez Donna. Okamzite dorazila, doslovne na zavolanie. Zobrala porciu a utekala s nou ku krbu. Zemiaky s rybou, neoriginalne. Ale velmi dobre. Porcie neboli velke, ved to nebol obed alebo vecera. Zato caju bol dostatok. Rozne miestne caje, ale i speciality z Indie a Cierneho kontinentu. Vsetko prvotriedne a vyborne. Zahladel som sa na porciu. Chybal z nej len jeden kusok zemiaku, ktory mala Donna na vidlicke. Pri jedeni od sameho rozpravania nema cas na jedlo.
,,Donna sa na Donnu vobec nepodoba, alebo ano?" Oslovila ma Greta. Vsimla si moje pocudovanie, ktore bolo naozaj napadne. 
,,Vobec nie, su velmi ro...," skusal som slusne odpovedat, ked ma recami prekonala suseda. Znovu pokracovala v niecom, co je podla jej osobneho usudku mimoriadne dolezite.

	Prvy dojedol George. Nastvany, rozhadzoval rukami a prudko artikuloval. Popri tom stihol bez pozutia hltat vsetko, co sa prinieslo a dalej sa krmil pecivom, ktore sa zo stredu stola presunulo pod jeho ruku. Postupne dojedali vsetci, len Donna nedokazala jest a hovorit naraz. Doniesla sa jej zohriata porcia, no ta znovu vychladla a nanovo sa ohrievala. Este jedna osoba nedojedla, Mary. Rozmyslam, preco si ju nikto nevsima. Ma neuveritelny sposob jedenia. Vobec nema ruky od seba, na stole ci vo vzduchu, ale pri sebe. Zaberala minimum miesta a opatrne narabala s nozom, ako keby sa ho bala. Kazdy kusok nakrajala na mensie a mensie kusky a aj take drobne malickosti v nej mizli len velmi pomaly. Vsetkym ale velmi chutilo a oblizovali sa. Tiez by som bol rad, keby moje jedla boli rovnako lahodne. Zahradnik ma zaujal taktiez. Diskutuje len malo, odpoveda len na tie otazky, ktore sa tykaju jeho a prace, ktoru vykonava. S nevolou sa pozera von. Z dazda je uz len niekolko kvapiek. Starsi pan, dostatok skusenosti. Vidim, ako sa pozera na buducnost. Silny dazd priniesol viac skody ako uzitku. Posobi nemilosrdne a drsne. Jasny vrah, uz len vrazda chyba.

,,Greta, nechcela si nahodou nieco povedat?" Ozval sa zrazu Jack. Spomenul si na nieco ovela neskor, ako planoval. Bavil sa s bratom o cenach cukru, ked ho zrazu napadol dovod stretnutia.
,,Ja? A co take?" Odpovedala Greta, vysmiata od ucha k uchu a hrajuca nechapavu.
,,No tak, von s tym!"
,,Ahaaa, uz viem! Tak vsetci pocuvajte, idem sa vydavat!"

	Neuveritelna zmes potlesku, ticha, nervozity a smutku. Greta dopovedala a ozval sa potlesk od ukecanej Donny, Jacka, Georga a zahradnika. Pridal som sa tiez, viac zo slusnosti ako z naozajstneho zaujmu. Mary reaguje inak. Nevidno na nej usmev. Stale je ticho a aj to slimacie tempo jedenia sa uplne zastavilo. Snazim sa nezasahovat, ved som len host, ale nesedi mi tak celkom tato Mary. Mozno by sa tiez rada niekedy vydavala, no neveri, ze sa jej to podari. Alebo jej moze svadba medzi Gretou a nejakym neznamym muzom narobit nejake neprijemnosti.

,,Kto je ten pravy pre teba? Povedz povedz povedz!" Donna ju prosila tak rychlo a svedomito, ze sa na to tazko dalo nieco povedat.
,,No predsa Tim!"
,,Tim? Ten Tim, co nevie trafit domov ked mu naleju?"
,,Ale jasne, ze nie ten Tim. Ten druhy. Ten Tim, vies ktory, no nie?"
,,Ten krpaty, co pravdu nepovie, ani ked sa pomyli?"
,,Ale nie!"
,,Ten zeleninar?"
,,Nie!"
,,Zahradnik?"
,,Donna, ty kolko Timov poznas?"
,,Neviem, asi dva tucty."
,,Tak tohto asi nepoznas. Je vysoky, ma bozske oci a..."
,,Tim z tej spinavej ulice? A taku jazvu ma na ruke a..."
,,Toto zazivam stale," ozval sa pan domu a na podiv smeroval ocami ku mne, ,,stretnu sa tieto dve a zrazu kazdy pozna kazdeho, mnozstvo mien a ziadny poriadok."
,,Ale musis uznat, ze je pekny," obratila sa na Jacka Greta a ocakavala hlasne ano.
	Zatial co pokracovala debata, vsimol som si zahradnika. Stale pozeral von oknom, ked si vsimol novo prichadzajucu zenu. Postarka s listom. Zaklopala a zahradnik sa zdvihol, ze pojde otvorit. Bola to praca pre chyznu, ale isiel aj tak. Sledoval som jeho pohyb a zaujala ma tvar aj ruky. Nervozita z neho priamo ziarila. Cakal, ze bude nieco pre neho. Prebera list, dakuje za jeho dorucenie a ide s nim cez jedalen do kuchyne.

	Chyzna reaguje bleskovo. Noz do ruky, pripraveny na otvaranie obalky, len co sa zahradnik ukazal ani nie v polovici jedalne. Vytrhava z ruk a jednym tahom noza otvara obalku. Som od kuchyne daleko, ale taku pracu bolo vidno velmi dobre. Jeden smyk a hotovo. Ziadny strach z nozov. Napada ma vrhanie nozov ako druha praca, popri praci chyznej. Zahradnik len nechapavo pozera, ako jeho obalka opusta jeho ruky a otvorena sa ocita pred Georgom, ktoreho meno je na nej napisane.

	Nedeli sa s ostatnymi o obsah listu. Nie je to potrebne. Mraci sa, nadava a spomina akehosi Alexeia. Hnev by sa dal krajat. Obalka sa zmenila na niekolko kuskov papiera v momente. Obchodnikovi s cukrom by sa patrilo vybit obrovske mnozstvo energie. Z nervozity zacal znovu pojedat pecivo, az uplne zmizlo. 

,,Co sa deje?" Pytala sa suseda Georga. Nemyslim, ze ju to zaujima, ale z nejakeho dovodu to chce vediet. Nevyhovuje jej kolektiv, alebo sa mi to len zda?
,,Jeden taliansky blbec mi posiela list, v ktorom mi oznamuje, ze uz so mnou obchodovat nechce. Vraj nasiel dvakrat lepsie ceny. Klamar! A navyse podliak!"
,,Preco ta to tak trapi?"
,,Ako preco? Ak nepredam nikomu, tak nic nezarobim a ked pride dalsi dazd a neopravim strechu, budem to moct vsetko zavriet!"
,,Pozical by som ti," znovu sa ozval dobrosrdecny Jack, ,,ale uz som slubil inde."
,,Slubil si mne! Nezabudaj na to!" Neverim vlastnym ociam pri skakani ocami medzi Jackom a Gretou. Vyzera to tak, ze sa mu dcerka velmi nepodarila. Peniaze su vsetko. Preco je tak vela ludi prave takychto?

	Peniaze, peniaze, peniaze. Vyzera to tak, ze Jack ich ma a vie ich pouzit. Nerad sa ich vzda, ale musi. Nema ale dost pre kazdeho. Zistujem, ze po peniazoch tuzi hlavne jeho dcera Greta a brat George. A urcite este niekto. Vyzera to na hadku. Zahovorim to nejako. Ako? Jasne, zahrada. Trochu nevkusne skocim do diskusie.

,,Pekna zahrada. Dobre sa o nu starate, pan zahradnik."
,,Joseph. Bolo by to lepsie, keby namiesto silnych dazdov boli prehanky."
,,Ale starate sa a to je hlavne. Ste tu spokojny?"
,,Na robotu som zvyknuty, len nezarobim tolko, co inde. Na mensej zahrade zaraba zahradnik ovela viac."
,,Ale tam vobec nevedia co s peniazmi," s usmevom sa zamiesal pan domu.
,,Zahradnikovi peniaze netreba, musis setrit mne na svadbu," pridala sa vzapati do diskusie Greta. Ticho, uplne ticho a do toho pad taniera a pravdepodobne rozbitie na kusky v kuchyni.
,,Ako to mozes povedat? Robi dobru pracu a vidno vysledok. Nemozes mu brat peniaze len tak," zacul som chyznu, ktora sa len tak objavila z nicoho nic. Ako blesk z cisteho neba.
,,Ale mozem, lebo potrebujem na svadbu a musim vsetko zariadit aj pre hosti, hudbu, jedlo a..."
,,A kto by prisiel, ha? Si rozmaznane blaznive decko, ktoremu ide len o peniaze!" Greta vstala a chcela sa pustit do chyznej, no ta ju velmi lahko hodila o zem. Zvlastny pohlad.
,,Tak dost, nebite sa tu. Uz som sa rozhodoval, peniaze pojdu Grete, su uz pre nu pripravene."
,,Dufam, ze ma pozve," vyslo od susedy. Blazninec kompletny. Uz chyba len to, aby sa do toho pustil zahradnik.
,,Jack, rozmysli to este," pozadoval od neho George. Ak sa neopravi strecha, pride sa o majetok. Druha svadba je menej dolezita. Ani sa dobre nepoznaju."

	Suhlasim s Georgom, tam by boli tie peniaze potrebnejsie. Povedat to ale nahlas? Hlasovanie, to by bolo riesenie! V tomto kolektive by to ale bola hotova katastrofa. Vsetci by hlasovali za strechu, ak sa nepletiem. Hadka pokracovala a argumenty lietali. Aj toho medveda by bolela hlava, keby zil. Po dlhom case sa ukazal Jack a jeho rozumny nazor za vsetky peniaze. Lahnut si a spat. Suseda sa pripravovala na odchod, no nezabudla sa popri tom pustit do intenzivneho dohadovania s Gretou. Mary potichu dojedala. Jedlo bolo studene, ale neziadala ohriatie. Ocividne skromna a zvyknuta jest naozaj dlho.
Tretia kapitola
	Neuveritelny pokus o spanok. Neviem, kolko tu mavaju navstev. Postel prijemna, ale skutocne zaspanie je tak trochu nemozne. Krasne ticho strieda hluk. Nie hocijaky. Som v izbe sam, ale z horneho poschodia pocujem chrapanie. Koho, to neviem, tazko sa to urcuje a vela stlmil strop, ale... aj tak sa to neda dobre vydrzat. Prevalujem sa z boku na bok a robim z vankusa dalsi strop, ktory by tie zvuky stlmil co najviac. Minimalny vysledok, ak je vobec nejaky. V mysli si predstavujem pilu v case, ked je tam najviac ludi a kazdy cloviecik sa ponahla. Ta suseda to nemohla byt, uz odisla. Asi ani ina zena by nemohla chrapat prave takto, musi to byt niektory chlap.	Do izby vtrhla Donna. Rozrusena, smutna a aj v tme uplne bezradna. Chyzna ako sa patri, schopna vsetkeho. Teraz ma zacala tahat z postele. Naliehave. Ak by mala so sebou vedro, pouzila by ho.
,,Vstavajte, vstavajte!"
,,Co sa robi? Hori?"
,,Pana Jacka niekto zavrazdil!"

	Vyskakujem na nohy, na pyzamo davam sveter, ktory sice nebol moj, ale zato bol z neznameho dovodu na dosah ruky a idem za nou. Vedie ma hore schodmi, potichucky naslapuje, kym moje kroky naozaj pocut. Jack lezi v posteli. Mrtvy, s rukou na krku, z ktoreho pomaly vytekala krv. Bola vsade a vytekala pomaly len preto, ze sa velka cast dostala do perin. Nevrhol som sa k obeti. Vidim v miestnosti vraha. Mozno. Vedla seba vidim vsetky zeny, s vynimkou susedy, Georgea a Jacka, ktory nehybnymi ocami pozeral na asi najnudnejsiu stenu v miestnosti.
,,Kto ho takto nasiel?"
,,Ja som ho nasla, iba pred chvilou," so smutkom v ociach povedala chyzna, teraz uz jedina Donna v dome.
,,Nepohla si s nim? Bol presne takto?"
,,Hned som isla vsetkych zobudit. Najskor Georga, potom Gretu a..."
,,Ty si ho zabila! Ty flandra hnusna, zabijem ta! Zabijem!"

	Kde nie su dokazy, iba zlocin, tam byvaju citove obvinenia. Niekto za to moze a vinnika treba najst cim skor. Greta zautocila slovne na Donnu a ta jej to stiplavo vratila. George sa ich snazil rozdelit. Zuril a nebolo sa comu cudovat, niekto mu zabil brata.

,,Ako dlho... ?" Prehovorila roztrasenym hlasom Mary. Prvy krat, co ju vidim nieco povedat. Na to, aka je mala a ticha, ma neuveritelne hrmiaci hlas. Pripomina niekoho, kto dokaze a je zvyknuty hovorit cele hodiny, ale teraz je ticho. Dobry dovod? Hra? Velka zmena v zivote? Strategia na oklamanie?
,,Nie som na to specialista. Ma hlboku ranu na krku. S takou ranou nemohol hovorit ani nic urobit. Moj odhad je vlastne nemozne povedat. Zbledol, ako kazdy, kto zomrie. Pre velku stratu krvi ale o nieco rychlejsie."
,,Hodina? Dve?" Zamiesava sa brat obete.
,,To naozaj neviem, ale mohlo by to byt tak. Urcite menej ako pat hodin, presnejsie to neviem povedat."

	Kym prezeram mrtvolu, dosiel zahradnik. Spal a Donna ho zobudila. Prestalo chrapanie. Pozera na obet s rovnako neveriacimi ocami, ako my vsetci. Mal by som vyspovedat vsetkych a logicky prist na to, kto je za tento ohavny cin zodpovedny. Poznal som Jacka. Mozno nie velmi dobre, ale urcite dost na to, aby mi bolo za nim smutno. Ako detektiv mam byt nestranny. Neviem, kto zabil mojho priatela. Ktokolvek to ale bol, dostane sa pred spravodlivost. Ak to nedobabrem. Chrapanie. Preco chrape? Vlastne to je viac na lekara otazka, ale ak by on zabil Jacka a zaspal, nikto by ho normalne neupodozrieval. Ktokolvek zavrazdil Jacka, mohol ratat s chrapanim zahradnika. Nedostal som sa s tym nikde, ale aspon nieco. Nechavam si to zatial pre seba.

,,Zaradom sa spytam na alibi. Najdeme motiv, najdeme aj vraha. Vsetci dufam suhlasite."
,,Mna sa nikto nic pytat nebude! Ja som ho nezabila. Si slepy? Zabila ho ona, aj s tou jej debilnou sestrickou!"

	Ach, Greta, ty si ale clovek. V duchu rozmyslam, ci by nebolo lepsie zacat prave nou. Donna poznamku prijala a dala Grete take temperamentne zaucho, ze by ju kazdy gentleman hned dvihal zo zeme. Gentleman som, alebo sa snazim byt, ale takej hlupej husicke ruku podat neplanujem. George z nej tiez nebol nadseny, ale ruku jej podal. Dviha ju a mraci sa zaroven. Vraj muzi nedokazu robit dve veci naraz.

,,Mozem zacat s tebou, Donna? Len dve otazky, co mas s Jackom spolocne a kde si teraz bola?"
,,Pricestovala som iba nedavno a nasla som pracu. Jack ma zamestnal a rozumel mi, som mu velmi vdacna. Po zotmeni som skoncila vsetky prace a isla som si na hodinu odpocinut. Potom som prisla za Jackom."
,,Aky si mala k tomu dovod?"
,,On... my..."
,,Ty suka! Vysklbem ti oci!" Ty zasrana..."
,,Tak dost. Gentlemani, prosim vas, mozete Gretu niekde zavriet? Nerad navrhujem nieco taketo, ale bude to asi potrebne."

	Joseph a George sa pustili do roboty. Urobit nieco s neposlusnou a agresivnou dcerou nie je lahke. Pokynul som Donne, aby dokoncila vetu. Hovori tazko. Vratili sa muzi a z nej pomaly vychadzal dovod navstevy.

,,Ma trochu pravdu, som taka ako povedala. Niekedy chodim za nim, pretoze nema manzelku. Pacim sa mu."
,,Domaci pan s chyznou. Uveritelne to je, si naozaj pekna. On ta poziadal, aby si prisla aj dnes, ked su hostia?"
,,Neziadal ma. Sme tak dohodnuti, chodim za nim takto v stvrtok. Je to pracovity muz, potrebuje trochu uvolnenia a ja potrebujem strechu nad hlavou, jedlo a samozrejme peniaze. Mala som ho rada, ale nelubila som ho."
,,Si uprimna, len malo kto by sa s tymto zdoveril. Myslis, ze by ta vyhodil, keby si za nim nechodila?"
,,Doba je zla a viem, ze obchody dobre nejdu a aj preto pracujem co najlepsie, aby ma neprepustil. Je tu ale este iny dovod."
,,Aky iny dovod?"
,,Mary."
	Matka a dcera? Nie, to nepasuje, vekovy rozdiel je medzi nimi prilis maly. Donna moze mat tak dvadsat sest az dvadsat osem, Mary je uz urcite dospela.

,,Ste pribuzne?"
,,Sme sestry. Obidve sme vyrastali bez matky, daleko od Anglicka. Sem sme len prisli. Som pre nu zaroven sestra, kamaratka i nieco, co by sa dalo nazvat mamou."
,,Je to tak?" Spytal som sa Mary, ktora len smutne pohla hlavou. ,,Vedia ostatni, ze sa takto poznate?"
,,Ano, vedia."
,,Ty si ho nezabila. Alebo ano?"
,,Samozrejme, ze nie. Som velmi vdacna, ze nas prichylil. Nie kazdy bol taky."
,,Len tak, pre zaujimavost, co si robila predtym?"
,,Snazila som sa prezit. Bola som na roznych miestach. V tovarnach, na poli, na lodi a mala som aj take prace, o ktorych nechcem hovorit pred Mary."

	Mary sa pusta do placu. Neviem presne co ju ranilo, ale dobry tip by bol to, ze v svojom veku uz vie o tychto pracach, ktore musela Donna podstupit.

,,Dobre teda, nateraz staci. Kto bude dalsi?"
,,Mary pojde," nahovarala mladsiu sestru. ,,Nemas sa coho bat, len povedz pravdu."

	Donna sa zodvihla a jednoduchymi pokynmi bez slov presvedcila Mary, aby sa posadila na jej miesto. Drevena stolicka, nizka a nie velmi pohodlna. Mohol som ju spovedat hocikde, nebolo potrebne presuvat sa, ale nepovedal som ani slovo. Mary posluchala na slovo. Vlastne nie na slovo, ale na pohnutie rukami.

,,Takze, volas sa Mary, je tomu tak? To je... velmi pekne meno." Zacinam jednoduchou otazkou a cakam na odpoved. Stale cakam. ,,Si Mary?" Ponukam jemne skratenu otazku, ale odpovedou je len nepritomny pohlad. Slzy jej po tvari netecu, no stastne nevyzera.
,,Nemusis sa bat," povzbudila ju Donna. ,,Nic sa nestane. Alebo sa ti neda hovorit?"
,,Asi by sme to mohli odlozit, porozpravame sa neskor, dobre?"
,,Mam lepsi napad," zapaja sa znova Donna. Hovori ku mne, no hlavu presuva smerom k Mary. ,,Stala sa tu vrazda, niekto dolezity zomrel a ty k tomu mozes nieco povedat. A vies co? Podla mna si ho zabila ty. Dokaz mi, ze sa mylim? Dokaz to! No tak, nehadz tie smutne ocka a povedz nieco. Alebo si uz zmierena s vazenim? A co takto maslu okolo krku? Tak zaspievas?"

	Najneuveritelnejsi rozhovor medzi sestrami v mojom zivote. Jedna vyzera ako zabijak, druha by sa najradsej zakopala pod zem, ale nemoze najst lopatku. Trochu to prehodnocujem. Neviem, ake prace mala Donna predtym, ale nech to bolo cokolvek, bola to okrem ineho aj praca s ludmi. Taka, akej sa venuju tie zvlastne typy ludi, ktorych takmer nikto nechape.

,,Neviem, ci bolo potrebne takto ju postrasit."
,,Ale bolo. Mozete sa jej pytat."

	Vraj sa mozem pytat. Dobre teda, spytam sa, ale nieco mi na vztahu tychto zien vobec, ale naozaj vobec nesedi. Citim to. Neviem presne co, ale myslim, ze sa nieco taji.

,,Tak dobre. Mary, nemusis sa ma bat. Povies mi nieco o sebe? Prva otazka, volas sa Mary?"
,,Ano."
,,Vyborne, si statocna. Mas aj priezvisko?"
,,Giardiniera."
,,Zaujimave, si z Francie?"
,,Ano, ale meno je z Italie."
,,Pekne. Tak trochu neviem, preco je dievca s Italskym menom z Francie v Anglicku."
,,To vysvetlim potom ja," znovu skace Donna do rozhovoru, ,,pytajte sa jej na nieco ine".
,,Ale mna to zaujima vediet od nej. Takze Mary, preco ste teraz tu? A ako ste sa sem dostali? Obidve spolu, predpokladam."
,,Ano," vychadza z mladuckej zeny a cakam na nieco dalsie. Marne.
,,Ano ako ste spolu? No dobre. Teraz mi mozes povedat, preco ste prave tu."

	Sklopena hlava a jej starsia sestra mi znovu vysvetluje, ze bude lepsie, ak to vysvetli ona. Mam ten hlupy pocit, ze robim nieco zle. Idem na to z nespravneho konca. Som v malej miestnosti, ktora sluzi ako spalna. Vedla mna je Donna, Mary, George a Joseph. Este k tomu Jack, ktory sa ale vobec nehybe. Sklanam sa k rane. Najskor som si myslel, ze to bol noz. Rana je ale prilis velka. Nieco ostre to mohlo sposobit, no nemalo to taku cepel, ako noz. Co to ale moze byt? Samozrejme ma napadlo prezriet okolie, ci sa niekde nachadza zbran. Nikde ale nie je ani stopa. Krvava stopa, to by bolo, ale nikde nie je.

,,Videl niekto nejaku zbran? Nieco od krvi?" Mlcanie. Podla ocakavania. Pozriem na Donnu, ktora tvrdila, ze prisla do izby ako prva. Ani ta nic nevidela. Nech to urobil hocikto, zobral zbran so sebou.
,,Ked zistim, kto to urobil, tak ho vlastnorucne zabijem!" Vyziapol z nicoho nic George.
,,To je ono. Nie kazdy nas pocuje."
,,Nechapem, co chces s tym povedat."
,,Chod a doved sem Gretu, mozno ona bude vediet nieco o zbrani. Mozno si nieco vsimla ona."

	George sa vydal po Gretu a zanedlho boli v izbe obaja. Nenavist medzi Gretou a Donnou, ktora robila chyznu, bola naozaj obrovska. Dala by sa krajat. Ani Greta ale nevie nic o zbrani.

,,Takze mame mrtveho a nemame zbran. Zobral nieco ostre, pichol sa do krku, zaniesol ju niekde daleko, lahol tu a vykrvacal. Mozno cestou pokosil travnik, nariedil vino a navstivil toaletu."
,,Risko ako mozes nieco take vyslovit? On taky nebol!" Ozvala sa Greta, znechutena a nie celkom chapajuca situaciu.
,,To je sarkazmus. Samozrejme, ze sa nic take nestalo, ale postupne to skladam dohromady. Niektore kusky skladacky ale stale chybaju. Hlavne zbran. Co by asi urobil vrah? Ak by som ho chcel zabit ja, zasiahol by som ho do krku a zbrane by som sa rychlo zbavil. Ako sa jej ale zbavit? Nejake napady?

	Zaradom sledujem pol tucta tvari, vratane Jackovej. Jedina, ktora sa nehybe a nepoti. Niektorym sa venujem viac, ako inym. Zvlast Grete. Prisla, odisla, znovu prisla a stale sa mraci. Opravnene. Vyuzijem to.

,,Greta? Ty si myslis, ze je vrahom tu Donna. Co myslis, kde by dala tu zbran?"
,,Ako to mam vediet?"
,,Len tak, prve co ta napadne."
,,Pod postel?"

	Pod postel by som to nedaval, iba ak by som sa sialene ponahlal. krcim sa a nazeram pod postel, no okrem... kde je prach? Nevidim ho. Neuveritelne ciste.

,,Donna? Ty upratujes aj pod postelami?"
,,Ano, snazim sa udrzat cistotu."
,,Zaujimave. Ak by si ty niekoho chcela zbavit, bolo by to urcite precizne. Tak, ze by si to nikto nevsimol. Veru ano, nieco mi na tej tvojej usilovnosti nesedi. Nieco sa stane a ty si na mieste prva a pripravena na vsetko. Prides, zavrazdis, vsetko v okamihu upraces a hned na to zacnes budit ostatnych."
,,Ja som to urcite nebola, nemam dovod. Som tu stastna!"
,,Ale bola si to ty! Ty suka! Zavru ta a budes hnit do konca tvojho..."
,,Heeeej, pomalicky. Dcera zavrazdenej a chyzna sa neznasaju. Na to moze byt dovodov viac. Ty, Greta, okamzite suhlasis so vsetkym, co moze Donnu nejako ponizit alebo idealne dostat za mreze. Alebo horsie. Zaujimava horlivost. Takze Donna upodozrieva Gretu, Greta upodozrieva Donnu. Vyborne, tu to zacina byt zaujimave. Joseph, co si o tom myslis?"

	Vsetky oci sa pozreli na neho. Nikto necakal, ze ho spomeniem. Znovu a znovu povzbudzujem, aby sa vyjadril. Nehovori ale vobec nic. Vidim strach? Nie, strach to nie je, skor rozospatost. Vstaval ako posledny. Navyse nema velke pochopenie pre vrazdu. Tichy, pracujuci v zahrade. Dostatok casu na vymyslenie akejkolvek zaujimavej vrazdy. Okrem toho asi nevie, kto som.

,,Mohol si to byt bez problemov ty. Travis cas v zahrade, ale aj tak ti je jasne, ze sa tieto dve neznasaju. Mohol si toho vyuzit. Kto by uz len podozrieval zahradnika? Zahradnicina nie je len o prechadzke po zahrade. Je to drina. Praca s rukami. Myslim, ze mas dost sily a sikovnosti na to, aby si niekomu vrazil noz do krku. Alebo co to bolo."
,,Ani ja ale nemam dovod a urcite by som nikoho nevrazdil. Mne naladu pokazi uz malo co a som so svojou pracou spokojny."
,,Ale chcel by si zarabat viac, mozes to povedat otvorene."
,,Kto by nechcel? Peniaze si ale odkladam, lebo ich nemam kde pouzit. Uz mi nic netreba."
,,Zaujimave. Hovoris, ze odkladas a zaroven nic nepotrebujes. Posobis na mna ako taky tichy, pokojny clovek. Povedz mi, kto z tychto dvoch mohol skor zabit Jacka?"
,,Urcite Greta, chyzna je mila a jej sestra tiez."

	Zhrnam dohromady to, co viem. Nieco unika, neustale ostava neobjavene. Ale co? Niekto je vrah a nechce sa prezradit. Jack je mrtvy, zavrazdeny. Niekto ho zabil a ma na to dovod. Ak sa spytam, kto ho zabil, kazdy povie nie. Niekto ale klame. Ale kto?

,,Povedz mi nieco o tvojej praci. Co si robil tieto dni?"
,,Pocasie nie je velmi dobre, ale ked som mohol pracovat, tak som pracoval. Tulipany ako v Holandsku potrebuju trochu opatery a tiez som strihal zivy plot. V tomto obdobi rastie a straca svoj tvar. Musel som ho ostrihat."
,,Bol si niekedy v Holandsku?"
,,Nie, nebol som."
,,A poznas nejakych zahradnikov, ktori maju v tomto mestecku holandske tulipany? Alebo s nimi maju vobec nieco spolocne?"
,,Nie, nepoznam."
,,Dakujem, na teraz mi to staci. Este nieco by som ale chcel. Nie len od teba, ale od vsetkych. Donesie mi niekto noznice na strihanie ziveho plotu? Napriklad ty, Greta, mozes mi ich doniest?"
,,Ja? Ja nie som ziadna sluzka!"
,,Tak teraz na chvilu budes." Okamzite ma napadlo, ze som si to mohol nechat pre seba.
,,Nebudem!"
,,Dobre teda. George, mozes ist prosim ta po noznice?"

	George odchadza. Nastvany. Neviem, preco mi este neskocil do reci. Aj to je zaujimavy clovek. Mozno je to intuicia, ale myslim, ze prave noznice prinesu viac svetla do tohto pripadu. Ostre, pre zivy plot smrtelne. Vdaka nozniciam mozno urobit v plote poriadok, pripadne ho uplne znicit. Podla nalady. To iste dokaze urcite aj s ludskym telom. Tiez som kedysi zostrihaval plot pri svojom dome. Ta cepel by mohla byt naozaj nebezpecna v skusenych rukach. George sa nevracal.
Stvrta kapitola
	V ruke drzim noznice, ako za starych cias. Miestnost preplnena ludmi, so skrinami, kvetmi, velkym stolom a postelou. Aktualne obsadenou. Hovorim Maryno meno. Mlada zena, vyrazne vystrasena, otvara svoje pekne ustocka, ale nema co povedat.

,,Skusme si to tak trochu precvicit. Zober tieto zahradne noznice a skus ich pouzit ako zbran."
,,a..."
,,No tak Mary, skus to."

	Nahovaram ju, ale ta sa zdraha. Nadvazuje ocny kontakt so sestrou. Netreba byt genius na to, aby bolo vidno, co po nej pozaduje. Je to volanie o pomoc.

,,Ukazte to sem," povedala Donna a schmatla do ruky noznice. Tazke noznice bez problemov udrzala v jednej ruke a ukazala, ako by ich pouzila na obeti.
,,Vyborne. Kto bude dalsi?"

	George urobil to iste. Aj on ich zobral do ruk a ukazal to. Zahradnik tak isto. Praca s noznicami mu bola znama, ale vrazdenie ludi noznicami ocividne nie. Rozmyslam, kto je vrahom. Napadaju ma rozne mena. Rana je ale iba jedna. Logicky ma napada Greta ako prva. Pes, ktory steka, nehryzie. Je to tak aj s ludmi? Niekedy ano, ale nie vzdy. Druha podozriva osoba je zahradnik. Mohol to byt on? Nema motiv, no noznic sa neboji. Ak mam istotu, ze je rana sposobena noznicami. Mary je oriesok, vyzerajuci placho a jej sestra dokaze vselico. Preco by to ale robila?

	Ostava George. Kvoli peniazom sa dostal k stratam a peniaze potrebuje. Taktiez ho to poriadne nastvalo. Zabil by ale svojho brata? Bol by to dostatocne silny dovod na vrazdu?

,,Ja to skusat nebudem, nikoho som nezabila!"
,,Skus to. Nemas co stratit."
,,Neskusim to!"
,,Tak sa teda vsetci zhodujeme, ze si to urobila ty. Vlastne este nie vsetci. George, ty si co myslis? Kto je pravdepodobnejsi vrah? Greta, alebo Donna?"
,,Ja do toho nechcem zasahovat."
,,Je mi to jasne, len som zvedavy na tvoj nazor."
,,To chapem, ale aj tak na to nepoviem vobec nic."

	Prechadzam sa po miestnosti, hladam nejaky detail. Nieco, co si vrah nevsimol. Urcite nieco zabudol. Ked uz vrazdil, tak mal na to dovod. Ale aky? Vsetko sa toci okolo penazi. Nejako to musi suvisiet.

,,Vie sa niekto dostat k jeho peniazom? Kde ich ma schovane?"
,,Trezor ma hned pri pracovnom stole, pod tou hrbou papierov."
,,Dakujem, Donna, len tak pre zaujimavost, ako to vies?"
,,Utierala som na nom prach. Teraz je tam ale vela papierov a nechcela som ich presuvat, aby sa nieco nestratilo."
,,Bol ten trezor otvoreny niekedy?"
,,Ano, niekedy ano."
,,A nahodou nevies, kde je kluc?"

	Donna berie do ruk stolicku, uklada na nu tri alebo styri knihy a nahmatava kluc na skrini. Uplne hore. Trafila ho presne a s klucom v ruke bola za sekundu aj dole. Uplne potichu. Podava mi ho do ruk, ale neberiem ho. Rovnako ako ona, aj ja vyskakujem na tu stolicku a na knihy. Som vyssi, vidim nieco malo z toho, co je na skrini. Vlastne vidim to, co tam vobec nie je. Prach.

	Ziadam Georgea, ako najblizsieho pribuzneho, aby otvoril trezor. Bez dlheho rozmyslania zobral kluc a otvara nim trezor. Hlasi, ze tam nie su vobec ziadne peniaze. Ani tie urcene pre Gretu, ani ostatne. Vnara sa mi otazka, ako je mozne, ze sa prave on tak dobre vyzna do penazi svojho zosnuleho brata. Ktokolvek sa dostal do trezoru, zobral vsetko. Kto by ale zobral hromadu penazi? Niekto, kto ich potrebuje, alebo niekto, kto ich jednoducho chce. Este je tu jedna moznost. Niekto, kto je dlhodobo slabo plateny. Pozriem na zahradnika a ten sklana hlavu. Dalsi pohlad na chyznu, ktora hlavu nesklana a neuhyba pohladu.

	Jemne si to v hlave zhrnam. Myslim, ze by to mohol byt zahradnik. Vrahom je zahradnik, dost neoriginalne. Noznice, to by mohlo byt ono. Rana ukazuje, ze by to mohlo byt prave noznicami. Navyse je slabo plateny. Mohol by to byt aj George, nikto nepotrebuje peniaze tak nutne, ako prave on. Prichadza o hodnotny tovar a jediny sposob, ako ho zachranit, je opravit celu strechu v svojom sklade. To musi nieco stat. Potom je tu Greta, ktora mala peniaze prislubene, no je natolko nepopularna, ze by mohla peniaze vziat a utekat s nimi prec. Taktiez je tu ta zvlastna dvojica mladych zien. Donna pozna vsetko, vsetkych a uplne potichu dokaze nemozne.

	Jej mladsia sestra vyzera byt nevinna, menej sikovna a ticha. Dobre to hra? Alebo nie? Ak by ale naozaj bola ticha a zavisla na svojej sestre, mohla by ju ovladat. Napadli ma preto dve moznosti, alebo ju Donna nejako prinutila, ved by to na nu nikto nepovedal, alebo sa chce od Donny odtrhnut a putovat svetom sama. Na to sa jej peniaze velmi hodia. To vsetko ale zavisi na tom, ze peniaze ukradol ten isty clovek, ktory zabil Jacka.

,,Kto z vas poznal Jacka najlepsie?"
,,Asi ja, boli sme spolu casto a pozname sa od malicka," odpoveda George. Vsimam si vek. Mohli mat tak narovnako rokov. Odlisne tvare i postavy, George vyzera silnejsi v pravom slova zmysle, Jackovi asi viac chutila slanina.
,,Mal nejake vnutorne problemy? Trapili ho nejake bolesti?"
,,V nasom veku je to uz normalne, ale pokial viem, tak sa na nic konkretne nestazoval. Obcas bolesti chrbta, zubov alebo tak, nic zvlastne."
,,Donna, ty vies o niecom?"
,,Neviem, nikdy sa mi s nicim takym nezveroval. Poznam ho ako dobreho cloveka, uprimneho. Myslim, ze ak by ho nieco naozaj trapilo, tak by sa o to podelil."
,,Mary, ty tu mas urcite nejaku ulohu, je to pravda?"
,,Ano."
,,Mozem vediet aku?"
,,Zahrada a dom."
,,Joseph, pomaha ti Mary v zahrade?"
,,Ano, pomaha. Musim ju pochvalit, ide jej to skvele. Rada polieva a neboji sa vecneho zapasu s burinou."
,,Bol niekedy Jack proti tomu, aby ti pomahala v zahrade?"
,,Nie nebol, tesilo ho, ze tam pracuje."
,,Skrtam ta z podozrivych. Zarabas menej ako ini zahradnici, ale mas dobru pomocnicku, ktora s castou prac pomoze."
,,Aj vsade inde maju zahradnici pomocnikov a pomocnicky. Niekedy aj troch."
,,Vsetko sa to komplikuje. Vitaj znovu medzi obvinenymi."

	Greta do mna pichla, ako do zemiakov, ked sa skusa ich uvarenost. Stale som v pyzame a svetri, zvlastna kombinacia, mozno tak trochu komicka.

,,Uz vies, kto je vrahom?"
,,Myslim, ze uz ano. Jacka niekto zavrazdil a uz viem kto."
,,Kto to bol?"
,,Donna."
,,Ty suka, vytrham ti vlasy a rozbijem ti hubu ty spina! Spina!"

	Nestiham sa divit a Greta je plna svojej nenavisti umiestnena v neprirodzenej polohe na zemi. V bolestiach. Povedal som meno Donna a okamzite vyskocila. I padla.

,,Vrahom je Donna, ta suseda. Nie je tu, preco? Pretoze si uziva ukradnute peniaze. Navyse ak Jacka niekto zabil zahradnymi noznicami, tak to nebolo tymito. Nie su od krvi. Musela doniest vlastne a aj s nimi odist. Krv sa da kompletne umyt, ale na to treba cas."
,,Okamzite zacneme konat," vyslo z ust Donny. Tentokrat tej prvej. Pri opakovanej demonstracii sily a obratnosti, ktoru ma tato zvlastna chyzna, mi zacina byt luto susedy.
,,V podstate je to velka ironia. V dome zomrel Jack Gardener. Zahradnik v priezvisku. Podozrivy je George Gardener, obchodnik s cukrom, no taktiez clovek s priezviskom Zahradnik. Dve sestry Zahradnikove z juhu, Greta Zahradnikova a este Joseph, ktoreho priezvisko sice neviem, ale ma zaujimavu profesiu. Napriek tomu vsetkemu je vrahom niekto, kto nie je zahradnikom. Suseda.
,,Ako si na to ale prisiel?"
,,Potrebuje peniaze. Odisla az vecer. Nejakym zazrakom sa dozvedela, kde je kluc. Mozno jej to povedala Greta, to neviem. Mohla doniest so sebou prave noznice na zivy plot, aby to vsetko padlo na zahradnika.
,,Ale mozno to nebola ona."
,,To zistime, az ked ju najdeme. Alebo je hlupa a teraz je doma, alebo je v tomto case uz velmi daleko."

	Obliekam si normalne saty a ziadam Georga, aby isiel so mnou. Preslo niekolko minut a opustame dvere. Cesta do susedneho domu je kratka, no aj tak by som ju rad nejako urychlil. Rychle klopanie som nechal na Georga. Som len do poctu a navyse ta Donna nevie velmi dobre, kto som. Zaujimave dvere, ktore si budem este dlho pamatat. Biele a spinave. Od blata. Ako sa tam dostalo, to sa celkom nevie. Vyzera to ale tak, ze sa uz davno nikto nedal na cistenie. Domov lenivcov.

	Otvara pan v roztahanom tricku. Necakal navstevu. George sa pyta na Donnu, ale odpovedou je iba poskrabanie za uchom. Nebolo potrebne predstavovanie, boli susedia. Poznali sa. Po chvili zavolal pan domu na svoju zenu.


,,Donna? Pod dole, niekto ta hlada!"
,,Kto to je?!?!"
,,George od vedla a este jeden pan!"
,,Povedz im, ze nie som doma!"

	Je hlupa? Pravdepodobne ano. Aj ked neviem, co by teraz mohla robit, ak by bola skutocne inteligentna. Pravdepodobne by bolo najlepsie co najskor utiect, ani domov nechodit. Premiestnovat sa da naozaj rychlo, ak je k dispozicii velke mnozstvo penazi. Je ale tu.

,,Mozeme ist hore za nou?"
,,Odkazala, ze tu nie je. Nema chut rozpravat sa."
,,To plne chapeme, ale stala sa taka dost neprijemnost. Viete, nieco dolezite bolo ukradnute a musime vypocut aj ju. Potrebujeme si len na par minut s nou prehodit rec."
,,Nemal by som Vas pustit."
,,Ide o Gretu. Stratilo sa jej nieco na svadbu a musime to najst cim skor."

	Zanedbana izba, vymenena voda v davno mrtvych kvetoch a dualita strachu a nenavisti. Sedim na poskodenej stolicke, ktoru by sikovny chlap lahko opravil a pozeram na Donnu. Je ticho, ovela viac ticho, ako minule. George sa posadil vedla nej. Oci mu horeli, ale snazil sa ovladat. Nechal hovorit mna.

,,Vies mi povedat nieco o Jackovi?"
,,Co chcete vediet?"
,,Nuz, otvorene. Rad by som vedel, co si si o nom myslela, ked si ho zabila."
,,Ja? Coze? Nikoho som nezabila! On je mrtvy? Ako?"
,,Trafila si ho do krku ostrym predmetom, pravdepodobne zahradnymi noznicami."
,,Ako si dovolujes!"
,,Hovorit pravdu? Vies, som detektiv. Vedela si to? Mozno ano a mozno nie, na tom velmi nezalezi. Teraz ti odporucam priznat sa. Mozno budes mat mensi trest."
,,Ale ja som nikoho nezabila."
,,Tak nam povedz, co si pamatas. Bola si na caji, co sa dialo potom?"
,,Rozpravali sme sa a potom som isla domov."
,,Mozem vidiet tvoju kabelku?"
,,Iste, tu je."

	Prehrabavam sa. Zaujimave, to je az taka hlupa? Neocistene noznice tu boli. Alebo nieco uplne ine. Vrazednej zbrane sa zbavila, ale na krv si pozor nedala. Papiere od krvi, zrkadielko tiez.

,,Usvedcuju ta dve veci. Tato krv a tiez to, ako sa tvaris. Nieco tajis, je to tak? Budem hadat. Peniaze."
,,O nicom neviem. Naozaj."
,,Takze sa mozem pozriet pod postel?"
,,Dobre, priznavam sa, ale nechcela som. Naozaj som nechcela. Chcela som len peniaze a myslela som si, ze sa mi podari zvalit to vsetko na chyznu alebo na zahradnika. Ta ich Donna je sikovna a dokaze vsetko, lebo je to mrcha. Zahradnikovi som to chcela stazit noznicami."
,,Zabit cloveka preto, aby si ziskala cas?"
,,Aj tak som ho nemala rada."
,,Zaujimave, co ta k tomu viedlo?"
,,On podporoval tie dve juzanky."
,,Len preto?"
,,Su to vrahyne! Kazdy vie, ze su v Anglicku preto, lebo by ich zabili. Utekali kvoli vrazde. Obidve su rovnake bosorky, neda sa im verit."
,,Cakal som nieco taketo. Chcela si urobit podla teba dobru vec, dostat vrahyne z domu. Metodu si si vybrala naozaj zvlastnu. Vrazdu. George, mozeme ju odviest. Vlastne este jedna vec ma zaujala. Je tu jedna vec, ktora moze odpisat par rokov. Ak sa tu a teraz napise priznanie. Moment, hned to bude."

	Pisem niekolko slov a robim ciaru, kde by sa mal urobit podpis. Zdvihla sa a podpisala to.

,,Tak, dakujem. Tento text si kludne zober so sebou, pochybujem, ze ti pomoze."
,,Aky to malo zmysel?" Pyta sa ma George.
,,Text? Ziadny. Ani citanie medzi riadkami. Jack bol zavrazdeny z takeho uhla, ze by ho mohol zabit iba lavak alebo lavacka. Vsimol si si, v ktorej ruke drzala pero? Male potvrdenie nemoze byt na skodu."

Zaver
	Suseda vyzerala s putami naozaj priserne. Tak jej ale treba. Som rad, ze sa to podarilo vyriesit. Vratil som sa k rodinke, u ktorej som bol na caji. Greta si to so svadbou rozmyslela a peniaze pouzil pan domu, odteraz George, na opravu strechy v sklade. Specialne som poziadal o kratky rozhovor Donnu. Zaujimal ma jej osud.

	Bol som s nou sam, bez Mary a ostatnych. V peknych satach bola ocarujuca, aj ked jej osud bol doteraz naozaj skaredy. Povedala, ze pochadza z juznej Francie. Pracovala tam ako herecka. Pri jednom predstaveni jej niekto vymenil divadelny noz za obycajny. Skutocne zabila ineho herca. Namiesto vazenia sa rozhodla riskovat a utekat. Aj vdaka hereckemu talentu sa jej podarilo dostat do Pariza, kde sa stretla s Georgom. Poziadala ho o moznost byt v jeho dome v Anglicku. Povedala mu pribeh, ale nestacilo to. Presvedcila ho ale potom, ked sa jej podarilo presvedcit jedneho vyznamneho obchodnika, aby suhlasil s jednym velkym obchodom, ktory sa pre Georga naozaj oplatil. Nepovedala, ako to dosiahla. Ani ma to moc nezaujima, ale podarilo sa jej to. Celou cestou sa postarala o seba i o sestru a odkedy je v dome, kazdy je s nou spokojny. S vynimkou Grety. Ked sa vsak zistilo, ze vrahom je Gretina stara znama a nie Donna z Francie, aj ich vztahy sa o nieco zlepsili.














O knihe a Greenie kniznici
	Autorom dokumentu je Stanislav Hoferek. Na upravach gramatiky, stylistiky a dejovej postupnosti spolupracovali dalsi ludia, menovite Ada Hanesova, Diana Kastiova a Petr Simcik.

	Tato kniha, spolu s dalsimi knihami a dokumentami, pochadza z Greenie kniznice. Greenie kniznica je internetova stranka, na ktorej su literarne diela roznych autorov. Klasicke knihy na vytlacenie i elektronicke knihy pre hardverove citacky. Greenie kniznica okrem toho poskytuje rozhovory s literarne nadanymi ludmi (spisovatelia, administratori kniznych portalov), literarnu temu, blog a rozne clanky o pisani formou navodov a lahko pristupnych informacii.

greenie.elist.sk