Vyber poezie z Greenie kniznice Basne vybrala Renata Montmartre Bogdani Autor Vydavatel Licencia Vydanie GKBN Komunita Greenie kniznica CC-BY-NC-ND Prve (2019) 000001 O knihe K zostaveniu reprezentativneho vyberu poezie Greenie kniznice ma motivovala audio zbierka basni A legszebb magyar szerelmes VERSEK. Tato zbierka bola prekvapivo osviezujuca prave v tom, ze kazdu basen vybrali od ineho autora a pridelili inemu recitatorovi. Do vyberu som zaradila vsetkych 18 autorov, ktorych v sekcii Poezia mame. Citatelovi sa dostava pestra zmes basni dlhsich aj kratsich, lubostnych aj spolocenskych, drsnych aj romantickych. Najplodnejsou autorkou kniznice je Maria Novakova s 27 zbierkami a najslubnejsou zase Maja Jakubekova, ktora ma u nas sice len jedinu zbierku basni, no jej talent oslovil aj porotcov autorskej sutaze Pars Poetry, ktori ju zaradili do uzsieho vyberu. Obsah Vyber poezie z Greenie kniznice 1 O knihe 2 Obsah 3 Maja Jackobs Jakubekova 4 Renata Montmartre Bogdani 5 Stanislav Hoferek 7 Ria Mruskovicova 8 Jan Indrak 9 Tereza Hruskova 10 Pavel Sekerak 11 Maria Novakova 12 Brona Zelena 13 Zuzana Balasovova Donatova 15 Daniel Kalocay 16 Milica Mikulova 17 Peter Jarkulis 18 Henrich Hanusovsky 19 Diana Cechovicova 21 Andrea Ferencova 22 Iveta Griesova 23 Patricia Karabinosova 24 Maja Jackobs Jakubekova #Potulny Lezis vedla mojej koze dycha ta potapa sa v nemom Anonyme nevnimas zatvorenu dlan poziciavas sa mi Som vlastnik, nie najomca Si cestovatel bez batoziny vdacny aj za hlt svetla teplo si nepytas vsak rad by si si jedno prenajal zaplatit mozes len sebou ... O to nemam najmensi zaujem. Renata Montmartre Bogdani Maestrovi Mlc Miluj ma Mimovolne Maluj Modre Madony Modne momenty Mrtve monumenty Memento Mori mimo mori Morduj Morenu Maskulinnu Medznu Mosti Medzi myslienkami Manipuluj minutami Mystifikuj mokre mury Mena Mesta Mulice Mekku, Myrhu, marnice Mysli myslou mecenasa Mrhaj mocou Modrofuza medoveho motuza Maj ma Mimo Mileniek naMotanych Martaniek Modifikuj metafory Milovnik metriky Mandant monetiky Milacik Moloch Mrazivym Mlcanim maskuj Malo uMu Stanislav Hoferek Socialne siete Mame svoje socialne siete sme socialne pripady je to farebnejsie, viete ako cumiet do zahrady Kto s kym a za kolko lajkov Demon suhlasu znovu suhlasi ani kapitan s velkou vlajkou dnes vraj nepojde do basy Tam by bol bez publika bez narodnych oveciek blbne fyzika i genetika hlavne ze alkohol je liek Dnes pozeram na reklamy pod piatimi su Fejsbuky zvacsuje sa objem slamy zavrtava sa do hlbky Bacha, volakde jednotka jasne, Unicef loteria predstavivost moja, krotka tam uz hladala uchyla Sme spravcami svojej plochy kym pod nohami tecie svet nehybne cakame, ako sochy na svet, ktory nevidiet Ria Mruskovicova Bez vlastnika, ci majitela Stekam ti po hrudi, ako ranna rosa po liste, tancujem bosa, po tvojich ramenach pevnych, nie som nicia, som len svoja, zrodena z Bozstva, tvoje otazky kricia, akoze to z toho mnozstva, co medzi nami pretrvava, sedi na trone, neskus ma lamat, neskus dychat moje vone. Nevlastni ma, prosim, laska predsa je, nemusime prisahat si, ani rodit nadeje, energia vecna, co preteka srdcami vzajomne, nepotrebuje papiere, podpisy, sprisahanost, chce len nas a stastnych, nech spolu sme radost. Nech sme spolu jedno, co vysiela vibracie, bunka spasy a cistoty, z krasy nech si zije. Ziadne nutenie, ani okovy na nase nohy bose, Milujme sa dnom kazdym, co narodi sa v ranej rose. Jan Indrak Reziser hororu, jenz mel byt sen Mam Tvoji dusi na hedvabnem provazku Dost casu na vse, zadny vsak na lasku Chces moji pozornost, chces si me ziskat? Tak zkus chvili tancit, jak ja budu piskat! Jsi z toho smutna a chces moji podporu? Vzdyt stale jsi odena ve cvicebnim uboru! Budu s tebou cvicit, a Ty zakusis pohanu Pokazde, kdyz vezmu si Tve telo po ranu Topis se v rybnice, kde nevidis brehy Zij se mnou zivotem, jenz prost bude nehy Chtela jsi nebe, vsak peklu jsi blize studi Te zelezne vezenske mrize Celu mohla bys opustit, vsak cestu ven nevidis Prodala jsi dustojnost a ani se nestydis Jsi moji milenkou, kucharkou, fickou Drive mela jsi charakter, nyni stavas se nickou Tocis se v kruhu, a nevis jak ven Jsem reziser hororu, jenz mel byt sen Tereza Hruskova Ruze Ve svem tele z platku ruze, citim jenom bolest, trny rostou misto kuze, misto nohou stonek. Kazdy krok je utrpeni, trny misto macek mam, po ledu ted neklouzu se, avsak telo jak fakir mam. Proc mam telo samy osten, proc mne hlava boli, kdo vi, avsak to vam reknu, na kompost se hodim. A to bych tak k prakticnosti na zaver vam rekla, neni snadne byti ruzi, radsi lilii bych byla. Pavel Sekerak Advertisement Error 404. Love not found. Trying to find something more. My dreams got drowned. One heart for sale. They wrote in the ad. What if I fail? I feel something bad. Maria Novakova Dialnica cez luku plnu kvetov Rozliate sny, cierny asfalt, len ty. A my. Zivot a kat. Stavias cesty, cez kvetiny, presny kompas, nase viny. Dialnica je, dokoncena, nahlit sa smie, ziadna zmena. Ziadny usmev, bez priatelov, znovu bluznim, len hlad. A lov. Ja dnes nespim, nezijem tu, vazne nie, olovnaty benzin, vonia ako lalie. Brona Zelena Psycho Z Smutok zaklopal na dvere a ja som sa zabudla cez kukatko pozriet. A otvorila som mu, celu ma opantal... Vydrapil srdce a miesto neho prazdnotu nechal. Odkopol vsetku snahu, sny a potrebu dufania. Slzy uz z oci nevladzu pachat samovrazdu, hlasivky inteligentne slova vydavat, ruky by najradsej vlasy zacali vytrhavat. A nohy? Utiekli by najradsej prec, bez tela, srdca, hlavy, duse… Rozum nechape co sa to deje, zaludok hlasi, ze mu nejako zle je. Voda uz nevie odkial by vystrekla. A krv? Ta sa prechadza po tele, a nic ju neserie. Podstata bytia sa niekde vytratila, uz nevladzem vzdorovat. Asi to spravim. Otvorim okno a dam posledny bozk asfaltu. Nik si to neuvedomuje, ze len par rokov tu zije. Vcera, dnes kolko ludi zomrelo? „Vies to?“ Urcite viacej ako sa narodilo. Krivka sa zvacsuje, vrah vraha nezabije. Nikto nie je bez viny, tak sa napi – daj si ocot vinny. Zuzana Balasovova Donatova Zajtra Stretneme sa zajtra, dnes nemam cas, zahundre si casto nie jeden z nas. Slova kazdodenne verne obycaje, veci stale vraj normalne, zvykli sme si na ne. Az nas postretne necakane, rutime sa slzou z kopca. Co bolo tak samozrejme, ticho rozozvuci srdce zvonca. Dnes je dnes, zajtra je uz ine, rozkvitla vraska, clovek sa rodi, hynie… Daniel Kalocay Povies slovo a stvoris nahodu V nahote osamelej chvile, sa zamatove sny priestorom tulaju, len, oci sa v ociach, hladaju… povies slovo a stvoris nahodu, ta v dosledku vyslovenych slov, stava sa, uz iba realitou… tak prichadzame o svoje sny… vravime slova a vytvarame (ne)nahody. Milica Mikulova Svoji V zachvate hnusu, hnisu a humusu Okusil chut prekliateho ovocia Z nebeskej zahrady Uplne bez rozmyslu Vrhol sa do zahuby Vsednych ran S nou /a predsa sam/ S noblesou anorektickej modelky Zivori cumi do telky Robi vecere, obedy, ranajky Zerie tabletky Kupuje mu pivo Uz su svoji /uz ho ma/ Peter Jarkulis Neries! Neries ma! S kym som spal vcera. Neries ma! Aka je moja viera. Neries ma! Co hovorim a pisem. Neries ma! Aku pocuvam piesen. Neries ma! Ako svoj zivot zijem. Neries ma! Ked sa pre svoje sny bijem. Neries ma! S kym sa stretavam. Neries ma! Ked sa nevzdavam. Neries ma! Nebudem ako vacsina. Neries ma! Preco ostala mi plesina. Henrich Hanusovsky KED TO ROBI Milujem pohlad, ked to robi, moju mysel si uplne podrobi. Ked sa hybe, zadkom vrti, zabrany vo mne usmrti, mysel ma opusti, opasok ma priskrti. Chcem len jedno, je jasne o co ide, pockam chvilu, ono to pride. Chvilu si vychutnavam, dychat prestavam, chutiam sa oddavam, odolavat nezvladam. Vsetkym co robi, mi to len stazuje, ziaden krok dvakrat nezvazuje. Vsetko je prirodzene, proste vrodene, tajomne carovne, neuveritelne. Nici vo mne mna, stava sa zo mna zviera, vsetko ine vo mne umiera. Zacinam zufat, prestavam dufat, idem skusat, stastie pokusat. Som pri nej, mozem citit jej dych, a par pocitov neopisatelnych. Chcem ju celu, dievcinu zrelu. Nedospelo dospelu, nesmelo smelu. Zrazu zneistela, ide po mne, je to pravda, krasne to znie. Nezavaham, nie, nech ma zozerie. Uz to vo mne vrie, zrejme to vie. Priklada do ohna, tusim zhorim, kym z nej saty zhodim. Uz na to myslim, robim, co si zmyslim. Vsetko rozuzlim, cestu zvolim. Riadi sa podla mna, zrobi co poviem, jedine na mna ju navediem. Mam co som mienil, city jej som zmenil. K srdcu jej zamieril, s nicim inym sa nezmieril. Diana Cechovicova Laska bez zaruky Nevyslovene vety su ako pred burkou ticho. Cakam, ci spoja sa svety So zatajenym dychom Kto tvori nase osudy? A kedy budeme spolu? Kamen hodeny do vody vzdy klesne dolu... Citam Ti z ruky Co sa stane. Laska bez zaruky Tak spojme dlane! Andrea Ferencova Kamen V kamennom stave je moje srdce. Tazi ma v hrudi ale skamenena laska pri zivote ma drzi. Udiera do kamena no kamen je tvrdy, nepusti lasku na svet, medzi ludi. Zohrievam srdce vo dne i v noci. Nepusti ju kamen, niet pomoci. Ibaze by laska zvonku kamen objala a nan lasku zoslala. Tym by sa laska s laskou spojila a kamen na srdce navzdy zmenila. Iveta Griesova Smrt V den, ked ma smrt zahali do cierneho zavoja, neuvidime sa uz nikdy viac, laska moja. Bude to den, ked ma smrt vyslobodi od vsetkeho trapenia a nebude vo mne ani kusok smutenia, zabudnem na vsetky uskalia, vypustim dusicku nad polia, je mi to luto, priatelia. Patricia Karabinosova Tadeas Modre oci, blond vlasy, to su znaky jeho krasy. Zuby male, biele ako sneh, svojim usmevom zlomi aj plech. Ma velku chut zit, ale aj sa bit. Kvety mamke nosi, rad travu kosi. Odvahy ma dosti, polame ti kosti. Taky je moj brat, kazdeho ma velmi rad.