Výber poézie z Greenie knižnice Básne vybrala Renáta Montmartre Bogdáni Autor Vydavateľ Licencia Vydanie GKBN Komunita Greenie knižnica CC-BY-NC-ND Prvé (2019) 000001 O knihe K zostaveniu reprezentatívneho výberu poézie Greenie knižnice ma motivovala audio zbierka básní A legszebb magyar szerelmes VERSEK. Táto zbierka bola prekvapivo osviežujúca práve v tom, že každú báseň vybrali od iného autora a pridelili inému recitátorovi. Do výberu som zaradila všetkých 18 autorov, ktorých v sekcii Poézia máme. Čitateľovi sa dostáva pestrá zmes básní dlhších aj kratších, ľúbostných aj spoločenských, drsných aj romantických. Najplodnejšou autorkou knižnice je Mária Nováková s 27 zbierkami a najsľubnejšou zase Maja Jakúbeková, ktorá má u nás síce len jedinú zbierku básní, no jej talent oslovil aj porotcov autorskej súťaže Pars Poetry, ktorí ju zaradili do užšieho výberu. Obsah Výber poézie z Greenie knižnice 1 O knihe 2 Obsah 3 Maja Jackobs Jakúbeková 4 Renáta Montmartre Bogdáni 5 Stanislav Hoferek 7 Ria Mruškovičová 8 Jan Indrák 9 Tereza Hrušková 10 Pavel Sekerák 11 Mária Nováková 12 Broňa Zelená 13 Zuzana Balašovová Donátová 15 Daniel Kaločay 16 Milica Mikulová 17 Peter Jarkuliš 18 Henrich Hanušovský 19 Diana Čechovičová 21 Andrea Ferencová 22 Iveta Griešová 23 Patrícia Karabiňošová 24 Maja Jackobs Jakúbeková #Potulný Ležíš vedľa mojej kože dýcha ťa potápa sa v nemom Anonyme nevnímaš zatvorenú dlaň požičiavaš sa mi Som vlastník, nie nájomca Si cestovateľ bez batožiny vďačný aj za hlt svetla teplo si nepýtaš však rád by si si jedno prenajal zaplatiť môžeš len sebou ... O to nemám najmenší záujem. Renáta Montmartre Bogdáni Maestrovi Mlč Miluj ma Mimovoľne Maľuj Modré Madony Módne momenty Mŕtve monumenty Memento Mori mimo morí Morduj Morenu Maskulínnu Medznú Mosti Medzi myšlienkami Manipuluj minútami Mystifikuj mokré múry Mená Mestá Mulice Mekku, Myrhu, márnice Mysli mysľou mecenáša Mrhaj mocou Modrofúza medového motúza Maj ma Mimo Mileniek naMotaných Marťaniek Modifikuj metafory Milovník metriky Mandant monetiky Miláčik Moloch Mrazivým Mlčaním maskuj Málo uMu Stanislav Hoferek Sociálne siete Máme svoje sociálne siete sme sociálne prípady je to farebnejšie, viete ako čumieť do záhrady Kto s kým a za koľko lajkov Démon súhlasu znovu súhlasí ani kapitán s veľkou vlajkou dnes vraj nepôjde do basy Tam by bol bez publika bez národných ovečiek blbne fyzika i genetika hlavne že alkohol je liek Dnes pozerám na reklamy pod piatimi sú Fejsbúky zväčšuje sa objem slamy zavŕtava sa do hĺbky Bacha, voľakde jednotka jasné, Unicef lotéria predstavivosť moja, krotká tam už hľadala úchyla Sme správcami svojej plochy kým pod nohami tečie svet nehybne čakáme, ako sochy na svet, ktorý nevidieť Ria Mruškovičová Bez vlastníka, či majiteľa Stekám ti po hrudi, ako ranná rosa po liste, tancujem bosá, po tvojich ramenách pevných, nie som ničia, som len svoja, zrodená z Božstva, tvoje otázky kričia, akože to z toho množstva, čo medzi nami pretrváva, sedí na tróne, neskús ma lámať, neskús dýchať moje vône. Nevlastni ma, prosím, láska predsa je, nemusíme prisahať si, ani rodiť nádeje, energia večná, čo preteká srdcami vzájomne, nepotrebuje papiere, podpisy, sprisahanosť, chce len nás a šťastných, nech spolu sme radosť. Nech sme spolu jedno, čo vysiela vibrácie, bunka spásy a čistoty, z krásy nech si žije. Žiadne nútenie, ani okovy na naše nohy bosé, Milujme sa dňom každým, čo narodí sa v ranej rose. Jan Indrák Režisér hororu, jenž měl být sen Mám Tvoji duši na hedvábném provázku Dost času na vše, žádný však na lásku Chceš moji pozornost, chceš si mě získat? Tak zkus chvíli tančit, jak já budu pískat! Jsi z toho smutná a chceš moji podporu? Vždyť stále jsi oděna ve cvičebním úboru! Budu s tebou cvičit, a Ty zakusíš pohanu Pokaždé, když vezmu si Tvé tělo po ránu Topíš se v rybníce, kde nevidíš břehy Žij se mnou životem, jenž prost bude něhy Chtěla jsi nebe, však peklu jsi blíže studí Tě železné vězeňské mříže Celu mohla bys opustit, však cestu ven nevidíš Prodala jsi důstojnost a ani se nestydíš Jsi mojí milenkou, kuchařkou, fickou Dříve měla jsi charakter, nyní stáváš se nickou Točíš se v kruhu, a nevíš jak ven Jsem režisér hororu, jenž měl být sen Tereza Hrušková Růže Ve svém těle z plátků růže, cítím jenom bolest, trny rostou místo kůže, místo nohou stonek. Každý krok je utrpení, trny místo maček mám, po ledu teď nekloužu se, avšak tělo jak fakír mám. Proč mám tělo samý osten, proč mne hlava bolí, kdo ví, avšak to vám řeknu, na kompost se hodím. A to bych tak k praktičnosti na závěr vám řekla, není snadné býti růží, radši lilií bych byla. Pavel Sekerák Advertisement Error 404. Love not found. Trying to find something more. My dreams got drowned. One heart for sale. They wrote in the ad. What if I fail? I feel something bad. Mária Nováková Diaľnica cez lúku plnú kvetov Rozliate sny, čierny asfalt, len ty. A my. Život a kat. Staviaš cesty, cez kvetiny, presný kompas, naše viny. Diaľnica je, dokončená, náhliť sa smie, žiadna zmena. Žiadny úsmev, bez priateľov, znovu blúznim, len hlad. A lov. Ja dnes nespím, nežijem tu, vážne nie, olovnatý benzín, vonia ako ľalie. Broňa Zelená Psycho Ž Smútok zaklopal na dvere a ja som sa zabudla cez kukátko pozrieť. A otvorila som mu, celú ma opantal... Vydrapil srdce a miesto neho prázdnotu nechal. Odkopol všetku snahu, sny a potrebu dúfania. Slzy už z očí nevládzu páchať samovraždu, hlasivky inteligentné slová vydávať, ruky by najradšej vlasy začali vytrhávať. A nohy? Utiekli by najradšej preč, bez tela, srdca, hlavy, duše… Rozum nechápe čo sa to deje, žalúdok hlási, že mu nejako zle je. Voda už nevie odkiaľ by vystrekla. A krv? Tá sa prechádza po tele, a nič ju neserie. Podstata bytia sa niekde vytratila, už nevládzem vzdorovať. Asi to spravím. Otvorím okno a dám posledný bozk asfaltu. Nik si to neuvedomuje, že len pár rokov tu žije. Včera, dnes koľko ľudí zomrelo? „Vieš to?“ Určite viacej ako sa narodilo. Krivka sa zväčšuje, vrah vraha nezabije. Nikto nie je bez viny, tak sa napi – daj si ocot vinný. Zuzana Balašovová Donátová Zajtra Stretneme sa zajtra, dnes nemám čas, zahundre si často nie jeden z nás. Slová každodenné verné obyčaje, veci stále vraj normálne, zvykli sme si na ne. Až nás postretne nečakané, rútime sa slzou z kopca. Čo bolo tak samozrejmé, ticho rozozvučí srdce zvonca. Dnes je dnes, zajtra je už iné, rozkvitla vráska, človek sa rodí, hynie… Daniel Kaločay Povieš slovo a stvoríš náhodu V nahote osamelej chvíle, sa zamatové sny priestorom túlajú, len, oči sa v očiach, hľadajú… povieš slovo a stvoríš náhodu, tá v dôsledku vyslovených slov, stáva sa, už iba realitou… tak prichádzame o svoje sny… vravíme slová a vytvárame (ne)náhody. Milica Mikulová Svoji V záchvate hnusu, hnisu a humusu Okúsil chuť prekliateho ovocia Z nebeskej záhrady Úplne bez rozmyslu Vrhol sa do záhuby Všedných rán S ňou /a predsa sám/ S noblesou anorektickej modelky Živorí čumí do telky Robí večere, obedy, raňajky Žerie tabletky Kupuje mu pivo Už sú svoji /už ho má/ Peter Jarkuliš Nerieš! Nerieš ma! S kým som spal včera. Nerieš ma! Aká je moja viera. Nerieš ma! Čo hovorím a píšem. Nerieš ma! Akú počúvam pieseň. Nerieš ma! Ako svoj život žijem. Nerieš ma! Keď sa pre svoje sny bijem. Nerieš ma! S kým sa stretávam. Nerieš ma! Keď sa nevzdávam. Nerieš ma! Nebudem ako väčšina. Nerieš ma! Prečo ostala mi plešina. Henrich Hanušovský KEĎ TO ROBÍ Milujem pohľad, keď to robí, moju myseľ si úplne podrobí. Keď sa hýbe, zadkom vrtí, zábrany vo mne usmrtí, myseľ ma opustí, opasok ma priškrtí. Chcem len jedno, je jasné o čo ide, počkám chvíľu, ono to príde. Chvíľu si vychutnávam, dýchať prestávam, chutiam sa oddávam, odolávať nezvládam. Všetkým čo robí, mi to len sťažuje, žiaden krok dvakrát nezvažuje. Všetko je prirodzené, proste vrodené, tajomne čarovné, neuveriteľné. Ničí vo mne mňa, stáva sa zo mňa zviera, všetko iné vo mne umiera. Začínam zúfať, prestávam dúfať, idem skúšať, šťastie pokúšať. Som pri nej, môžem cítiť jej dych, a pár pocitov neopísateľných. Chcem ju celú, dievčinu zrelú. Nedospelo dospelú, nesmelo smelú. Zrazu zneistela, ide po mne, je to pravda, krásne to znie. Nezaváham, nie, nech ma zožerie. Už to vo mne vrie, zrejme to vie. Prikladá do ohňa, tuším zhorím, kým z nej šaty zhodím. Už na to myslím, robím, čo si zmyslím. Všetko rozuzlím, cestu zvolím. Riadi sa podľa mňa, zrobí čo poviem, jedine na mňa ju navediem. Mám čo som mienil, city jej som zmenil. K srdcu jej zamieril, s ničím iným sa nezmieril. Diana Čechovičová Láska bez záruky Nevyslovené vety sú ako pred búrkou ticho. Čakám, či spoja sa svety So zatajeným dychom Kto tvorí naše osudy? A kedy budeme spolu? Kameň hodený do vody vždy klesne dolu... Čítam Ti z ruky Čo sa stane. Láska bez záruky Tak spojme dlane! Andrea Ferencová Kameň V kamennom stave je moje srdce. Ťaží ma v hrudi ale skamenená láska pri živote ma drží. Udiera do kameňa no kameň je tvrdý, nepustí lásku na svet, medzi ľudí. Zohrievam srdce vo dne i v noci. Nepustí ju kameň, niet pomoci. Ibaže by láska zvonku kameň objala a naň lásku zoslala. Tým by sa láska s láskou spojila a kameň na srdce navždy zmenila. Iveta Griešová Smrť V deň, keď ma smrť zahalí do čierneho závoja, neuvidíme sa už nikdy viac, láska moja. Bude to deň, keď ma smrť vyslobodí od všetkého trápenia a nebude vo mne ani kúsok smútenia, zabudnem na všetky úskalia, vypustím dušičku nad polia, je mi to ľúto, priatelia. Patrícia Karabiňošová Tadeáš Modré oči, blond vlasy, to sú znaky jeho krásy. Zuby malé, biele ako sneh, svojím úsmevom zlomí aj plech. Má veľkú chuť žiť, ale aj sa biť. Kvety mamke nosí, rád trávu kosí. Odvahy má dosti, poláme ti kosti. Taký je môj brat, každého má veľmi rád.