Vyber poezie z roku 2016 Maria Novakova Autor Vydavatel Licencia Vydanie GKBN Maria Novakova Greenie kniznica CC-BY-NC-ND Prve (2017) 010001 O knihe Nikdy sme sa nemali tak dobre, ako sa mame teraz. Ludia masovo neumieraju na tie najjednoduchsie choroby, obchody su plne jedla ci oblecenia a spolocnost sa dokaze postarat aj o tych, ktori sa nedokazu postarat sami o seba. Napriek tomu tu mame neustale vojny, casto aj v krajinach, ktore od nas vobec nie su vzdialene. Tam, kde by sa mohlo pestovat umenie, sa pestuje nenavist. A tam, kde treba kriticky mysliet, nas niekto uci slepo posluchat. A poezia? Kto chce, ten ju cita. Idealne aj pise. Maria Novakova napisala styri zbierky basni a to nie len vtedy, ked ju trapila Samota. Niekedy je potrebne vstat a nahlas zakricat Neverim. Overit si fakty. Priniest iny uhol pohladu. Alebo ruzove okuliare pre toho, kto vidi vsetko len v odtienoch tej najcernejsej ciernej. Netreba sa cudovat, ze niekedy Len paska cez usta pozna moje prosim. Alebo vase. Co si vlastne praje clovek, ktory ma vsetko? A co clovek, ktory o vsetko prisiel a nema vobec nic? Jedine otazku. Ak prave ak... Autorka taktiez dostala moznost pridat jednu basen z kazdej svojej zbierky. Vybrane basne: Slovenska (Samota) Neverim (Neverim) Len paska cez usta pozna moje prosim (Len paska cez usta pozna moje prosim) Ak prave ak (Ak prave ak) Samota (2016) vyber basni urobila Martina Grmanova Neverim (2016) vyber basni urobila Lily Alexova Len paska cez usta pozna moje prosim (2016) vyber basni urobil Knizny klub PALIKERAV Ak prave ak (2016) vyber basni urobil Knizny klub PALIKERAV Podakovanie Niekedy je narocne napisat prve meno, komu podakovat. Rodine? Priatelom? Dobrym ludom, ktorych stretnete len tak na ulici? Nie sme sami. Skoro nikdy. A ked sme, tak sa o to viac mozeme tesit na ludi, s ktorymi sa znovu stretneme. Dakujem vsetkym a za vsetko, vratane toho, ze moze niekto podakovat mne. Casto aj za to, ze som. Sme ludia a ja dakujem kazdemu, kto je zvonka i zvnutra clovekom. Aj vsetkym, ktori vybrali to najlepsie z mojich basniciek pre kazdeho, kto si ich chce precitat. Maria Novakova Lily Alexova Martina Grmanova Katka Gondolova Anna Hankova Barbora Hankova Peter Hoferek Stanislav Hoferek Renata Pankviewicz Lydia Pompova Nikola Pompova Obsah Vyber poezie z roku 2016 1 O knihe 2 Podakovanie 4 Obsah 5 Ak prave ak... 6 Biely den pre cierne duse 7 Byt inym clovekom 8 Definicia 9 Depresivna sucasnost 10 Dialnica cez luku plnu kvetov 11 Dni 12 Eurove babiky 13 Extremisti 14 Historka o historii 15 Hlava vo versoch 16 Holokaust v nasich hlavach 17 Inou optikou 18 Len paska cez usta pozna moje prosim 19 Maraton dotykov 20 Nadavas na vsetko 21 Nedycham nadarmo 22 Nemozem dalej 23 Neverim 24 Ostrovy nikoho 25 Panta rhei 26 Plavba po mori 27 Rovnica 28 Samota 29 Slovenska 30 To najlahsie 31 Vecerny dazd 32 Vsetko je naopak 33 Vyhybka od ludskosti 34 Ak prave ak... Ak je ludske podat ruku, potom rada podam obidve, nevadi, ze budem za suku, pre toho, kto nerozumie. Ak je spravne drzat usta, narazit stale na hubu, tak to nejako skusim ustat, ked mi po krku podupu. Ak je treba chvalit diablov, tak pochvalim anjela, za to, ze na prestieradlo, toho nechce privela. Ak je prave rozhodnutie, tak sa vydam dolava, mozno to dopadne smutne, co na to povie dusa bolava? Ak je vsetko na poriadku, tak poriadok za nic nestoji, vsetko je iba na obhliadku, a my sme v bielom netvori. Pochadza zo zbierky Ak prave ak (2016) Biely den pre cierne duse Biely den pre cierne duse, nenavist na tanieri, lebo tebe srdce lepsie tlcie? Ked vies kam namierit? Nepotrebujem tvoje pocity, ked city si nechal vo vetre, kto je iny, ma byt zbity? Kto po nom stopy zametie? Nepoznam od teba prepac, na to si este nedospel, ty nechces mat oci pre plac, oznacis ma na odstrel? Nadavas denne na zidov, aj ked si ziadnych nestretol, kedy mal tvoj mozog vylov, je obetou novych naletov? Aj ja viem ukazovat prstom, ale mam dovod to nerobit, je to pre teba silne susto? Alebo to nevies pochopit? Pochadza zo zbierky Len paska cez oci pozna moje prosim (2016) Byt inym clovekom Nechrani, ma plne gate, vo vreckach dve dyky, myslenie ma na spagate, s mozgom ziadne prieniky. Dohody sa vsetky rusia, cierne na bielom ohnedne, darmo udierat do vankusa, ked bude na tom zivot biedne. Nasleduje vylov ludskosti, ako v lete na sankach, nejde to? Tak to nazlosti, hlada rovnik v Polarkach. Ludia odsudia zbabelost, nic to, im nepatri svet, do hlbky, az celkom na kost, kto bude komu rozumiet? Niekedy netreba velke ciny, prepnut hlavu z OFF na ON, dat nenavisti prazdniny, byt na chvilu inym clovekom. Pochadza zo zbierky Samota (2016) Definicia Laska je stav bez tiaze, ktory funguje aj na Zemi, rada nenavist zakaze, hovoria o nej nemi. Pomaly sa ponahlaju, nech meska posledny vlak, vtacata, ktore nepoznaju, z vysky a neznama strach. Laska je slovo v krizovke, blaznovstvo mladych na pat, pomocky netreba, vsetko OK, cestu k druhemu vies naspamat. Raz sa nezmestime do tabuliek, prestanu platit sily dostredive, na to mozno nenajdeme liek, ani ked potrapime bunky sive. Neurologicko chemicke procesy, vdaka nim nervy obcas v pokoji, alebo v burke, ked tu nie si, chemia, ktora srdce zahoji. Pochadza zo zbierky Samota (2016) Depresivna sucasnost Pozeram sa z rana na holuby, usilovne skumaju maju spaky, homo debilis, clovek hlupy, male srdce a velke mindraky. Nemam na hlave okna do duse, len oci smutne a cervene, pasivne, tiche, ako od hrdze, kazdym dnom viac su zhrozene. Machula v zrkadle, spomienky odisli, uz som velka, zodpovedna a zrela, hlupejsia od osla, bojim sa mysi, citim sa ako bez nastrojov kapela. Raz budem ina, hovorim zo zvyku, iny zvyk mi vklada nikotin do zil, idem k mojmu vlastnemu pomniku, aby ten zvysok mojho ja ozil? Len ja a Che Guevara na tricku, vsetky dnesky idu na zajtra, ani malicek nemam v malicku, som v sedme. Ta zbytocna karta. Pochadza zo zbierky Samota (2016) Dialnica cez luku plnu kvetov Rozliate sny, cierny asfalt, len ty. A my. Zivot a kat. Stavias cesty, cez kvetiny, kompas presny, cez nase viny. Dialnica je, dokoncena, nahlit sa smie, ziadna zmena. Ziadny usmev, bez priatelov, znovu bluznim, len hlad. A lov. Ja dnes nespim, nezijem, vazne nie, olovnaty benzin, mi vonia ako lalie. Pochadza zo zbierky Len paska cez oci pozna moje prosim (2016) Dni Su dni, ked sama vlacim stoly, nikto sa ma na chrbat nepyta, pomocne ruky? Je tu, niektory? Koho odtiahnem od koryta? Dni schovane v uzavreni, za oknom mi kyva Beznadej, ani ta neveri, ze sa zmenim, mam sa vlastne? Je mi hej? Ak si sama poradim so svetom, vsetko sa mi zda zbytocne, sama zajedam post masom, mam titul, strasidlo polnocne. Citim sa byt vladkynou stien, tych styroch, okolo mojej hlavy, kralovna vsetkeho co smiem, takze nic. To mi nevadi. Opakujem po starych rodicoch, ako som anjel z modreho nebicka, bez kridel a v dusi mam blok, som sama. A pred sebou malicka. Pochadza zo zbierky Samota (2016) Eurove babiky Pozeram sa na babiky, ktore si nemozem dovolit, na baterky ci do elektriky, nech dookola nieco hovori. Ziadne myslienky o laske, naco, to sa dnes nepredava, skor prazdno v novej maske, ktora verzia dobre obstala? Laska sa dnes rata na eura, zacina niekde pri stovkach, hlavne nech kurz nenabura, v zatocenych bankovkach. Eura bez dvoch centov, teda bez teba a mna, nepresiel limit, zmen to! Inak nemas pristup do sna. Babiky ostro pozeraju na mna, nechapu, co to znovu chcem, a ja odchadzam, stara dama, mysliet si svoje este smiem? Pochadza zo zbierky Samota (2016) Extremisti Pochoduju extremisti po dalekej Bratislave, o nic ini, taki isti, nemaju to OK v hlave. Zdvihnute pravice, to pozdrav temnoty, ziadny bozk na lice, srdcia bez dobroty. Aj ja viem palit vlajky, nas svet to ale nezlepsi. Budu ich plne vlaky? Koho to vlastne potesi? Netuzim po domobrane, chcem obranu pred tupostou! Jeden blby, vrana k vrane. Poznas fasistov s ludskostou? Boja sa vplyvu inej viery, baseballka miesto obcianskej. Zlo nici zlo, kto v to veri? Boja sa tuzby... po laske. Pochadza zo zbierky Len paska cez oci pozna moje prosim (2016) Historka o historii Dnes nespim, len spominam, na rano vecne, tak nekonecne, tvoj svet ma laka... i omina, hryzies ma ako v trave klieste. V den, ked slnko nevedelo vstat, a ked aj hrialo, tak velmi malo, netrapil ma pocit, ze svet je hra, na koniec nemyslime s pochvalou. Porusil si zakony dzungle i fyziky, vraj pre mna a moje pekne oci, vedel si mi opisat vsetky pozitky, necitila som sa byt v tomto storoci. Ty poznas vsetky otazky sfingy, a cakas, ze ta vo vsetkom podrzim, tebe snehule a mne balerinky, do puste. Ktorej, to netusim. Historia zobrala so sebou tvoje meno, dotkla sa tvojich davnych slov a dotykov, preto stojim, sedim a utekam nemo, tam, kde sme chovali lucnych konikov. Pochadza zo zbierky Ak prave ak (2016) Hlava vo versoch Mam hlavu vo versoch, srdce plava v kalendari, boli ma bolest noh, aj to, ze svet je maly. Hladam krasne metafory, tricko od snov spotene, klopem Diablovi, ci otvori, dufam, ze si spomenie. Ked padali malicke hviezdy, nasej malej predstavivosti, hladame zamena v piesni, ja tie moje, ktore zas ty? Zrazu hlava v kalendari, pre verse mi srdce netlcie, odisiel vecny hlad uznani, ostavaju len myslienky vlcie. Mam prazdno medzi riadkami, modlim sa k prazdnote mysle, viem, ze si tam niekde schovany, kedysi davno si ty na mna myslel. Pochadza zo zbierky Samota (2016) Holokaust v nasich hlavach Ti, co sa smeju z holokaustu, maju svoje vlastne utrpenie, nicia si na ludskosti chrastu, nenavist ich dozadu zenie. Smeju sa na vychudnutych, ako vyzeraju pre nich smiesne, v tabore na smrt neobutych, ludia stracaju ludskost, vecne. Rozpravka o jezibabe v peci, nie je nastroj na ocistu sveta, citia sa mudrejsi nez vedci, lebo pravda ma byt zakryta? Je lahke prikazat hviezdy, pre tych schovanych za kriz, ani na to, ze cert nespi, aku nadradenost vymyslis? Blahobyt nepriniesol ziadny Hitler, nepozna ho nacista vypatlany, rozum a srdce nezlepsi vystrel, iba podanie ruky pred svitanim. Pochadza zo zbierky Ak prave ak (2016) Inou optikou Neviem mat dve tvare, a uz vobec nie desat, zlava nepoviem nic prave, tomu, koho chcem vesat. Nebudem dojimat k slzam, ani plakat na objednavku, som aka som, niekedy drza, nemam talent na pretvarku. Nedokazem kupit priatelstvo, ani lasku neziskam cez seky, prekonam to, co je na skok, ale nepreplavam velke rieky. Neocakavaj odo mna nemozne, sama neviem, co vsetko splnim, aj v noci som ako po nocnej, ale aj vtedy po niecom tuzim. Asi mam velmi odlisnu optiku, mam ine zaostrenie na kazdeho, placem a kricim, aj ked potichu, s jednou tvarou, ale z viac brehov. Pochadza zo zbierky Neverim (2016) Len paska cez usta pozna moje prosim Len paska cez usta pozna moje prosim, nemam komu povedat dakujem, pred vlastnym tienom sa vozim, smutok, len to si dnes slubujem. Nazeram na dni, ktore mozno nepridu, krajaju smutny zivot na podkovy, pre stastie, ktore musi pominut, cakat na princa, ktory (sa) neotvori. Mam ocelovu gulu na jazyku, myslienky bolia, aj ked idu spat, tuzim po teple po chladnom dotyku, jesenne listy sa chcu so mnou hrat. Schovavacka medzi zivotmi, meta, na ktorej nie je adresa, opustena aj medzi otrokmi, tipujem, ktorym smerom su nebesa. Kricim do vetra meno vlastnej mamy, vrasky mat este nikdy nestihla, mam pasku aj medzi spomienkami, moje prosim je v kope sena ihla. Pochadza zo zbierky Len paska cez oci pozna moje prosim (2016) Maraton dotykov Len jeden malicky dotyk, jedno krasne poblaznenie, za odmenu, dobry bodik, ktory nas ku sebe zenie. Vysnivana blizkost citov, naruc, ktora pocka rada, laska pospajana nitou, mila, vobec sa nehada. Niekedy nam staci malo, jediny kusok skladacky, chceme vediet, co ostalo, ake nas cakaju prekazky. Kto nema nic, iba nulu, praje si aspon malicko, dostane to, tak chce druhu, sancu, pusu, ruku na tricko. Poznam dotyky vzdialene, maraton za kratke objatie, podniknut ho, prispiet k zmene? Alebo su tuzby cloveka prekliate? Pochadza zo zbierky Neverim (2016) Nadavas na vsetko Nadavas na peklo, tak mrznes v nebi. Si tam sam, celkom, studeny a bledy. Nadavas na nebo, vraj chces byt v raji, preco? Znovu lebo? Tak sa to nepodari. Nadavas na raj, pre tazky pristup, este sa hadaj, pre realitu prisnu. Nadavas na realitu, vraj nerozumie snom, lasku meni na pouzitu, miesto slavikov je hrom. Nadavas na sny, ako sa zle snivaju, nenadavaj. Zhasni. Najdes vrbu butlavu? Pochadza zo zbierky Neverim (2016) Nedycham nadarmo Nedycham nadarmo, loz, ktora uz neboli, poznam ju, davno, vo vonavom udoli. Kde vsetci maju dost, tych vsetkych okolo, nenavist, koza a kost, vraj to davno nebolo. Zavidime nos medzi ocami, pretoze tak to uz ma byt, nenavidiet, co je s nami, a co nie je, nechat hnit. Klameme basne o laske, recitujeme myslienky ineho, sme tu stale v inej maske, poddani krala hlupeho. Denne slubujeme nemozne, aby sme sa neznemoznili, mozeme zit inak? Nemozme! Este sme sa nezobudili. Pochadza zo zbierky Len paska cez oci pozna moje prosim (2016) Nemozem dalej Nemozem dalej, aj ked je vola, svet v skrini malej, u krasky a netvora. Klucova dierka je svetlo, vsetko ostatne je tma, lahko ma to do nej zmietlo, som pred svetom ukryta. Vidim kabaty na zimu, som v nich cela spotena, skryta, ako pod perinu, bez lasky a bez vena. Nemozem sa dalej skryvat, mam volu na dva zivoty, som stratena, trochu diva, nevidim ciel, len ploty. Mam zamknute svoje sny, zlate kluce zmakli unavou, mam zivot, kruty a prisny, bijem sa s dusou bolavou. Pochadza zo zbierky Len paska cez oci pozna moje prosim (2016) Neverim Neverim, ze lajky liecia rakovinu, ani na to, ze nas strazia anjeli, modlitba mi nezazenie slinu, spoznavat svet, trochu sa posmelit. Rada dostanem slzy pod koberec, aj ked viem, ze tam nebudu naveky, neverim sama sebe, nie som herec, prepac, nie si mi blizky, ale daleky. Neverim, ze moj hlas bude vypocuty, na listocku vytiahnem cislo milion, nebudem pocuvat, ci je niekto hluchy, radsej ako po vieru pojdem na pivo. Neverim, ze sme pod ochrannou rukou, v spravach je smrti viac, ako sa cakalo, mame tu prehravat s realitou krutou, dakovat Bohu za to? Tak za malo. Nechcem neistu vstupenku do neba, mam plnit prikazy a prisny zakaz zit, pretoze John Doe povedal, ze netreba, najvyssi cas zo seba tarchu viery zmyt. Pochadza zo zbierky Neverim (2016) Ostrovy nikoho Myslim na ostrovy nikoho, kde nikto nie je sam, a predsa vsetci, co z toho, sama tam stale prilietam. Citim tam bozky nenavisti, plac ludi co plakat nevedia, aj on je vsak stale taky isty, tona lzi na posteli z paperia. Nikdy nie je krasna obloha, vzdy sa mraci na nas dazd, zahali ma len pravda hola, plavat musi vediet kazdy z nas. Nevazim svoje sny a fantazie, nemam odvahu hladat odvahu, viem a citim, ze tu nieco hnije, sme deti puste, cakame na vlahu. Dnes prsia iluzie, uhybam sa tazko, pripijam na utopenie v hadkach, ked boli sme pre druheho hrackou, boli sme len ty, len ja a nas strach. Pochadza zo zbierky Neverim (2016) Panta rhei Placem, ked mam chut plakat, vravel si, ze budem mat chut zit, ale to bude skor strikovat straka, ako ty najdes tu spravnu nit. Vravel si, ze vsetko bude ine, stale tym istym tonom, dokola, slova sa hovoria a cas plynie, panta rhei, po nasom potvora. Cakam na darcek na narodeniny, po rokoch este stale neprisiel, mozno zabludil, alebo z koho viny? Prajem si nebyt jednou z hier. Hra na lasku, na uctu a doveru, nevidim to u teba, len v slovniku, v slovniku cudzich slov na sekeru, jedna pusa rocne, na ucet podniku. Cas plynie a vecne ponahla sa, prizera sa na tvoju pomalost, z hlineneho prasiatka je prasa, a vysledok? Prava koza a zlost. Pochadza zo zbierky Ak prave ak (2016) Plavba po mori Zivot je ako plavba po mori, ocakavat pokoj a pride burka, aj tvoja lod v pristave postoji, neraz na teba opravar zmurka. Ziadna lod nebola postavena, na to, aby bola v pristave, potrebuje dychat, ako zena, vychutnavat si vsetko nestale. Niekedy treba plavat po vetre, nechat zivot plynut v pokoji, akceptovat, co je posvatne, ale aj ukazat, kto sa neboji. Kazda vlna je dobrodruzstvo, na jej konci byva vzrusenie, ten, kto nechce taketo susto, dovod zit od seba odozenie. Aj dnes sa plavim vo vodach, ktore nikto nedal do mapy, bludim v kruhu, zas a znova, nevadi mi, ze je prekliaty. Pochadza zo zbierky Neverim (2016) Rovnica Nic nemenim, cakam zmenu, urcite sa ku mne raz dostavi, ked temu tazku, olovenu, natlacim do prazdnej hlavy. Budem dufat, ze bude pekne, aj ked predpoved hlasi dazd, v tom dazdi ma laska stretne, alebo pribudne dalsia z vrazd? Pockam v rohu miestnosti, ci sa zmeni na gulatu, pridem o roh, to ma zlosti, aspon tu mam dopriatu. Mozno budem chybne cislo, premenna, ktora sa nemeni, beriem vankus, ak by hryzlo, svedomie ukryte v remeni. Mozno bude Slnko modre, obloha z fialovej machule, bohaca necham, nech si zobre, mozno mi svoju palicu daruje. Pochadza zo zbierky Ak prave ak (2016) Samota Krmim samotu slzami cloveka, marne hladam ostrov v oceane, ostava len moja tuzba odveka, pochopit, co nam bolo dane. Zatvaram branicku len za sebou, jeden pohar postaci dokonale, aby sa sny neukryli pod postelou, aj tie, ktore su ako pravda nahe. Samota nie je len o slovencine, viac ako jednotne a mnozne cisla, vsetko krasne, co byva na vine, problemy, do ktorych by som isla. Aj dnes vyhrala dalsiu velku bitku, o ovladac od zbytkov samej seba, komu dat bozk? Kvetu? Nabytku? Samota byva silna a neposedna. Babiky zizaju na tie iste slzy, uz ich ani nehadzem za postel, dlhy zoznam, co je zle a co mrzi, rychlo utiekol dovod na usmev. Pochadza zo zbierky Samota (2016) Slovenska Vsetci stale nadavaju, ze su vsetci rovnaki, aku potom sancu maju, sklznut z blata do mlaky? Zavidime si aj klamstvo, kto dnes viac zabudol zit, povieme aj pravdu, za sto, nech sa na to da pripit. Nevieme podavat ruky, ruzove okuliare zmizli, ku svetu sme radi hluchi, svet, v ktorom sa nemysli. Bojujeme za rychly net, co nas je po cistej vode, stale vsetko chceme hned, co nas vlastne po slobode? Zakyvame si vlajockami, zdvihneme svoje pivo hore, srdce nemame, co uz s nami, sami pred sebou na pozore. Pochadza zo zbierky Samota (2016) To najlahsie Je lahke odpalit bombu, tam, kde je najviac ludi, nech zivi o zivot zobru, za to, ze niekto zabludil. Je lahke zabludit v svete, strateny hlada nepriatela, alebo naopak? Odpoviete? Drzime si strach od tela? Je lahke zariadit nech krv tecie, zobrat spravodlivost do ruk, ziadne vahy a ziadne mece, samopal znackuje slepu put. Je lahke spoznavat paniku, premenit poriadok na chaos, byt hluchy a celkom potichu, ked niekto mieri na nos. Je lahke byt na chvilu v telke, aj ked nejde o hrdinstvo, dosiahne sa... take velke... kolko chyb za hodinu? sto? Pochadza zo zbierky Len paska cez oci pozna moje prosim (2016) Vecerny dazd Pozeram sa na kvapky, ako si tecu po okne, nechavaju svoje labky, vytvaraju dielo spolocne. Jedna ide za druhou, tak sa to viacej oplati, rozmyslaju nad duhou, tancuju spolu v objati. Je lahke rozbit okno, ah chcete pocut dazd, zafarbit skvrnou ropnou, alebo krvou z vrazd. Ziadna krv nebude, stacia mi slzy dazdive, sama so sebou na sude, spokojna, ze som nazive. Z cely uvidim slobodu, za nou vecerny dazd, poznam krajinu povodu, raz zistis, co znamenas. Pochadza zo zbierky Neverim (2016) Vsetko je naopak Je tazke milovat, tak sa nenavidime. Kazdy den, odznova, kde su cesty? V Rime? Zakazeme kazdu travu, nech padame na beton, k tomu patu i hlavu, proti sebe dame veto. Preco vlastne? Kto to vie? Kto prehovori o zmysle, tom zivotnom, v dobrom sne, skor, ako nas vystrie? Hladame lasku mimo realitu, ale vidime len krv a skazu, na striebornom platne, dobitu, bohynu lasky prave mazu. Nevieme, ci to nieco zmeni, aj tak ma ruky a kridla zlomene, pre koho mame lubit? pre tych, ktori sa smeju na ramene? Pochadza zo zbierky Ak prave ak (2016) Vyhybka od ludskosti Modlis sa k portretu zleho muza, lebo on vie, co je dobre pre neho, nie pre teba, ale aj tak skusas, dotknut sa zezla, i ked prazdneho. Je lahke, ukazovat na inych, lebo mas zvyk schytat pohlady, dnes nevsimas si svoje chyby, radsej znovu portret pohladis. Tuzis po vecnej spravodlivosti, pozabijat tych z druhej strany, pre iny smer chrbtovej kosti, kto bol naozaj z neba zoslany? Budes bojovat za svoj idol, lebo ten je spravny, neomylny, priatelom nadavas do Zidov, naco vyznam? Ty si silny. Zrazu su priatelia daleko, tvoj idol isiel spat nad ranom, pravda je niekedy za riekou, plavas proti prudu. A s balvanom. Pochadza zo zbierky Ak prave ak (2016)