Vyzlecena z koze Milica Mikulova O knihe Pred kym sa nehanbite vyzliect si koselu? A pred kym zhodite este viac? Ak poznate ten pocit, stat uplne nahi, no vobec nie prazdni, s nasledujucou zbierkou basni by ste si mohli rozumiet. Texty s volnou stavbou a jednoduchym, udernym jazykom vam predstavia svet, v ktorom je „vsetko ako ma byt“. Modrina v nom nepotrebuje make-up, tuzby uz nechcu ospravedlnenie a laska sa tiez zaobide bez vyznani. Aj ked, komu z nas obcas nenapadne spytat sa: Lubis ma? Naozaj zostanes? Najtazsie na prirodzenosti je mozno poznanie odpovedi. Velmi pocitove basne sa vsak nedivaju do oci len vnutornemu, ale aj vonkajsiemu. Zatial co jeden clovek sa pred realitou niekedy zdraha v objati, on sam chce pre svet razne zobudenie z pokrivenych rozpravok. Mozno by sa potom dychalo lahsie obom. Niektori dlho vahaju, ci ist s kozou na trh. Milica Mikulova tuto dilemu elegantne obisla - prisla rovno bez nej. Dajte si pozor, aby sa nedostala aj pod tu vasu. Obsah Vyzlecena z koze 1 Mozno 3 Criepok 4 Iluzia 5 Neverit 6 Na doraz 7 Koniec 8 Pierko 9 Beznadejne 10 Zrnko 11 Nepriznana 12 Navzdy 13 Prvy raz 14 Ako "natierkovy" chleba 15 Pod rebra 17 Znamenie 19 Osprostena 20 Dozivotne 21 Bolis ma 22 Realita 23 Niekde 24 Mraz 25 Hra 26 Pad 27 Vyzlecena z koze 28 Nevera 29 Pre pana s rumom 30 Dotykat sa 31 Prebudit sa 32 Autor Vydavatel Licencia Vydanie GKBN Milica Mikulova Greenie kniznica CC-BY-NC-ND Prve (2014) 010001 Mozno Mozno raz uvidim tvoju tvar …budem pocut tvoj hlas Mozno raz nebudes viac sam ...budeme hovorit o „nas“ Ked zavriem oci, stale cakam ...do izby vkrocis pohladis mi lice dufam v usmev co na tvar skoci, ...padnu mihalnice chytime ich medzi prsty ...zelat si budeme ja teba, ty mna ...v laske splynieme... Criepok Dotyka sa ma ani keby mraz presiel atomami mojho srdca hladim na neposkvrneny sneh za oknom ale kazdu vlocku si najde svoj pes (biele nezostane ani svedomie) a ja mam zrazu byt ten vodca co prejde pustatinou vsetkych pozemskych miest hladajuc nelogicky pocit ktory som vycitala z tvojich viet co si nikdy nevyslovil. No zatazko je panovi opustit svoju pevnost a ja viac nevladzem sama vstat a ist i ked viem, ze ty si ten malicky criepok co mal este do mojho zivota prist (pre uplnost) kazdy tvoj neviditelny usmev vsetky bozky vo vetre vzbudzuju vo mne nadej ze /zrejme/ to skutocnost je Stale nerozumiem, ako sa to mohlo stat pri vsetkych bezpecnostnych opatreniach ked povedal si „mam ta rad“ a tym zovrel srdce moje vo svojich dlaniach Iluzia Iluzia vcerajsieho rana ma prinuti zajtra dychat vzduch bola to pre mna velka rana ked uzatvoril si bludny kruh /ci trojuholnik/ to nam vsak nepovedal nik kolko kvapiek spadne z toho oblaku na pomnik nasho zivotneho zazraku ako utopia sa iluzie zhori nadej ... tak ser na vsetko a este nalej... Neverit Snazim sa neverit tvojim slovam /ze/ viac ti na mne nezalezi svoje city tazko schovam cas zrazu prekliate pomaly bezi uzamknuta v sebe cakam az prestanes dychat horky vzduch a zacnes ma lubit tak ako moze milovat len ludsky duch bez hmotnych abstraktnosti bez krasy tela bez rozpravkovej cnosti tak milujem ja teba Na doraz Stale sa ti zdal Svet daleky, plny kras Vsetkeho (i mna) si sa vzdal A isiel na doraz Za zapadom slnka Nasiel si Co netusi ani srnka Zmizol si Teraz klopes na dvere Ale kluca uz niet Rozdelili sme si postele Povedali tolko viet A viac ta uz necitim V dusi mam plno inych snov Veci sa zmenili medzitym Ja som s nim a ty ...si s nou Koniec A skoncil sa den, Ked chcela som len Aby si ma miloval Z mojho sna zas Nevidiac nas Ostala biela inovat A snivat uz viac? Nehladiac na mesiac Nemam chut bojovat... Pierko Ako Biele pierko snad z kridel anjela lietam si povetrim. Bez vytycenej trasy, len tak... miest na pristatie je vsak vela Nikomu neverim. Plapola ohen vo vnutri tela zerava lava srdce spaluje davno mam vsetko co som kedy chcela. Preco mi teda tak strasne smutno je? Zapad slnka viac nic neznaci len ze som tu (bola). A mozno to vsetko uplne staci ten pocit neuplnosti, ked vsetkeho je privela neviditelna ruka ma uz k utesu tlaci... ostava len skocit do ruk svojho anjela Beznadejne Chybaju mi vecery s tebou ked tuzila som opijat sa nehou a ty si bol ako ocel. Neukovala som z teba ziaden zvon co ukoncil by tuto rozpravku len si tu proste bol a mal vsetko na haku. Ja v pretvarke slov som sa smiala tuzby horeli tmou... Vtedy, prvy raz som sa bala. No uz som bola prirastena k tebe. Bez nadeje, beznadejne... Zrnko V presypacich hodinach S rachotom pada posledne zrnko piesku Uvedomujem si svoju prehru Lezim ti znova pri nohach No posledny krat Odbija umieracik tych noci co boli sme „svoji“ Nemam viac silu k tebe vykrocit je po krvavom boji Srdcia rozdriapane. Klacis a places Pre to co sme nemali Hrali sa na priatelstvo Ako deti hnevali Zakazana laska sa nekonala. Dusili sme ju Zamerne, zakerne pretoze sa nepatri Kradnut inemu zenu A pobehlica ta, co siahne na inej muza Tak, sme iba ja a ty (nikdy my) I ked tlie v nas tuzba... Nepriznana Nepriznana laska v srdci skrti cervene krvinky jednu za druhou ich chyta...pod krk je tazke dychat ten isty vzduch ako dychas ty v zaludku precitujem vsetky novinky co dostali sa mi do usi trosku to vlastne aj tusim ako zijes dnes ...bez lzi co hovoril si kazdy den s laskou ktoru si ty citil len k nej? vraj to tak vsetko malo byt mozete ma uz vsak bozat v rit ked viem az teraz co citila som vcera Navzdy V tieni jabloni spava sladkost nasich chvil ked si bol moj, ja Tvojou s privlastkom navzdy Tancovali sme v kruhu vil v case nenavratnom (nie vsak stratenom) To nema stastie zazit kazdy dychat ustami cudzimi kyslik vsak patril dvom Opajat sa citmi silnymi zivot stal sa hrou ktoru hravali sme spolu Ako jedno telo, jedno srdce, duch Miloval si ma vrelo teraz citim v dusi puch... Prvy raz Mozno sa mi chce plakat Nad vsetkym co sme stratili Alebo od radosti skakat? napokon, sme to prezili (bez ujmy?) A zrazu milujem uz len spomienky na teba Na Nas Bolo to davno, no som rada Ze dala som ti seba Vtedy prvy raz A ja vlastnila som na sekundu prave, Teba... Ako "natierkovy" chleba Znovu som prisla... Bez krvilacnych vycitiek Opijat sa s vervou Dravej selmy tebou Zo vsetkych tvojich viet mam vlhko (nie len v oku) Ver mi bola som mozno len kvet Ale teraz... Ber povraz A zviaz ma! Silno k tvojim noham Som tvoja Rada sa poddam, pohram Toto telo davam ti ho na postelny oltar Vychutnaj si rozkos, ranne zore Okus vsetko, mna i seba... Nehovor „milujem ta“ to viac netreba Pretoze uz patrime jeden druhemu Ako "natierkovy" chleba Pod rebra Dostala som sa ti pod viecka. Do lebecnej kosti. Zjavne ta to zlosti. Pajedis sa ako dieta. Vraj som dotierava, nedodrzujem odstup od tvojho tela Dela. Pana s velkym P /V nohaviciach/ Vies, ze som ta chcela. Celeho. Dostala som sa ti pod rebra. Do lavej srdcovej komory. Zjavne ta to hneva. Neustale hovoris, ze nie som ta prava. Privelmi hrava. Dievcatko s malym d smela, mlada na lasku. STOP! Uz chcem len odpoved ...na otazku Lubis ma?? A znova ticho. Mrtvo. Cosi v dusi kruto pichlo. Kto sa pyta ten sa dozvie. Hrozne... Pravda boli. Viac uz, nie sme svoji. Necakaj ma na znamom mieste. Bude puste. Ako moje srdce. Ked mi z neho nadobro vyschnes. Znamenie Zijem ja tu a ty tam S rumencom v tvari sa tvarim, ze nic sa nedeje Ale Deje sa! Nebesa i zem sa stavaju proti mne, tebe, nam Peklom strasia V tme vsak necujem Ich zalospev Len citim tolko preklinany odsudzovany vecny a prirodzeny hnev Zijem ja tu a ty tam Na oblohe ziadne chmary no v dusi zial Priserne pali ryje znamenie mi hlboko do dlani Osprostena Paci sa ti, ked trpim? Ked v krci prosim? O tvoje bozky! V Uzkosti Z tvojej letargie Placem Srdce predtym zive Hnije „Osprostela si laskou“ V tej jednej prekliatej vete Ktora stipe v ociach Skripe medzi zubami Si posliapal vsetko Co bolo medzi nami Sama Zahlbena do teba Hladim Do neba Pekla Za nami Uz netrufam si hadat Co nas este caka Za poslednymi, osmimi dverami Dozivotne chcem sa ta dotykat tuzim ta citit prave v tejto chvili az na vecnost nekonecnost dychat cez tvoje pluca kyslik tuzba horuca viac nemysli len bud so mnou vo mne zakotveny dozivotne Bolis ma Bolis ma! Besne! Skuvinam ako ranena srnka Ako kvetina bez slnka Zdevastoval si ma! Moju Dusu Tie nase malicherne nezhody Mucia Hryzu Vrcia Mi do usi . Placem Srdce stale... ...busi Hlucne Krvilacne Pyta si svoje Tvoju lasku Ranne zore V objati... Ja a Ty Realita Nastal cas vecere Horuca. Caka. Na stole. Ale, realita JE! Taka... bez Teba. Osamotena sviecka pali posledne molekuly kyslika. Kvapky zmrznuteho neba buchaju na okenny ram Nik z nas nevzlyka A predsa sme kazdy... Sam. V sebe. Uzakonene pravidla hry Nedovolia, mne, ani Tebe zazelat krasne sny v spolocnom objati Niekde Niekde medzi peklom a zemou medzi mnou a tebou je rozdiel mam rad a milujem ta medzi hriechom a slastou medzi ranou a naplastou a pri tom tak podobna veta medzi zimou a letom medzi padom a doletom -a predsa medzi tymto svetom- no nie vsak rovnaka... A ja uz zrazu nie som tou, co som bola vcera. Mraz Neurcito sa mi lesknu oci. Vonku je mraz Taky ako v dusi Co ostalo z nas?! Mozno trosku tusim... Mozno to aj viem Viac sa mi nechce snivat ten sen ...O stastnom svete plnom sedmokrasok O zivote naplnenych prvych lasok O splynuti dokonalych tiel Viac nechcem dufat v napravu Lepit rozbite zrkadlo Byt Pejkom v konskom zaprahu Milovat ta bezhlavo Dobiehat roky v popol rozpadnute Stopkat stare ponozky Usmievat sa ked je srdce zamlknute Premyslat, ci si to mal byt TY Hra Skameneny vykrik ostal hlupo stat Slova pozul na drobne piliny Nedalo sa na to viac pozerat Ako sniva, ze on je ten jediny Kto vie sepkat i kricat spravne slova No hlasivky nezmenia dejiny A ona...vila snova Hovorila len same kraviny O pozemskom raji Nebeskej laske O hlave na vankusi Az slnko zhasne O veciach, co sa nestavaju na ulici … nechapala Ze o nich pisu iba idealisticki basnici Tak otocil klucom vo vzdusnom zamku Nechal ju klacat pod oknom Mal ju uplne na haku … bola iba brakovou hrou Pad V polke skoku spomalili Hladali... fiktivnu realitu ked sa spolu milovali nie vzdy boli prave tu Roky zlievaju vsetky ich slova do nesuvisleho vykriku strachu /Sepkane je klamane/ a ona vzdy odhodlana lahnut s nim do vonaveho machu No skok sa zmenil na pad Bolia kosti zlamane nepovedal „mam ta rad“ srdce stalo sa kamenne Vyzlecena z koze Kyslik ma dusi prave ked sa mi nechce vzdychat asi sa musi za vsetko dobre pykat cakam az pride kus tvojho ja chce sa mi minat energiu na vyhovorky hlupe kedysi patril mi aj bez urputneho boja ale teraz uz... nepotrebujem citit dotyky aj tak boli skupe fajn, kecam blbosti chcem dotyky, bozky, sex … a ine marnivosti, co dlazdia cestu do pekla stale som plna vycitiek a zlosti, ze nechal si ...ma samu aby som sa vyzliekla (z koze) Nevera zasite usta mlcia v prihluplom uskrne nase srdcia laskou blcia no nik to nepovie... zo strachu pred tym druhym a mozno pred svedomim vlastnym vies, nie som z tych krasnych bohyn viem, ty nie si princom jasnym kazdu noc obcuju nase duse 100 roznych poloh z Kamasutry stovky kilometrov sa lahko prekluse (prstami po klavesnici) tak uz mi slzu utri niekedy ma tuzba po tebe mrazi no ignorujem co sa deje lebo zivot sa tak rychlo kazi ked prichytim sa pri nevere Pre pana s rumom (TVOJE) bozky na „kopecky“ silnejsie su nez je rum po nich sedim dlho mlcky zastrety mam (TEBOU) um vecernu rozkos na drobne rozmenim cez den ich hodim do fontan ze si tu (so mnou) si cenim tajuplny, „neznamy“ pan kaslem na pravidla o mlcani pier mozno len citit kusok teba tuzim byt naivna, neverit v den len vychutnavat vonu tvojho tela vziat, co mi nepatri tvarit sa nevinne pocitat bozky...raz, dva, tri... vies, obaja sme na vine Dotykat sa Neverila som v lasku A ty si ma naucil cosi viac Za tmavych nosi nedivat na mesiac Lez do ziv(eln)ej tmy A teraz city visia na vlasku Davno to nie sme my Tvoju tvar mam vmalovanu v mysli priesvitnymi farbami telo sa trasie si v dialke sam a ja by som chcela dotykat sa ta (nie len) rukami vyslovit, ako rada ta mam Prebudit sa Uz neratam kazdu chvilu bez teba Ked zabuchne sa okno Zrazu mi ta viac netreba Pretrhlo sa sukno Co spajalo pluca nase Uz staci vykaslat vsetok hlien Vyhrabat sa z tejto kase Prebudit sa v novy den