ZMENA Peter Jarkulis Autor Vydavatel Licencia Vydanie GKBN Peter Jarkulis Greenie kniznica CC-BY-NC-ND Prve (2019) 111001 O knihe Zmena je to co sa neustale deje s nasim zivotom, len netusime v akom okamihu nastane. Prave zmena v mojom zivote mi otvorila cestu aj k tejto forme vyjadrovania svojich pocitov. Tato zbierka zachytava moje pocity ktore sa diali pocas poslednych zmien v mojom zivote. Ci uz to bol smutok alebo radost, sklamanie, zamilovanost a taktiez viera v svetlejsie zajtrajsky. Prajem prijemne citanie. Obsah ZMENA 1 O knihe 2 Obsah 3 Odchadzam 4 Pust 5 Vlk 6 Zakazka 7 Rieka 8 Ticho 9 Zlodej snov 10 Povedz mi 11 Neries! 13 Nechajte ma zit 14 Zavist 15 Suboj 16 Otazky 17 Pokrok 18 Pre koho zijem 20 Valkyra 21 Ruza 22 Ona 23 Mery a Dzejn 24 Laska 26 Styri rocne obdobia 27 Z dvadsatjednotky 28 Apokalypsa mysle 29 Sklamanie 30 Nevera 31 Rozchod 33 Flasa 34 Cervenovlaske 35 Odchadzam Odchadzam a nechavam za sebou, veci vypocute aj nevypovedane. Slza steka po lici a cesta predo mnou, mi vravi: To pekne ostane. Odchadzam a nechavam za sebou, chvile radostne aj chvile smutne. Telo zviera zial a slnko nado mnou, mi vravi ze spomienka nezhynie. V mojom srdci ostavas zapisana, mrzi ma, ze to tak konci. Bola si pre mna hviezda objavena a mal som len pre Teba oci. V mojej mysli spomienky ostavaju, myslim len na chvile pekne. Je to tazke, ked sa dvaja rozchadzaju, ich tvare su vtedy smutne. Pust Citim sa ako na pusti, strateny a sam. Vokol len piesok a vietor, ja cestu a smer hladam. Bludim tou pustou, unaveny z cesty, co je za mnou. No nevzdavam to a kracam dopredu svetlom i tmou. Ta prazdnota okolo mna a vo mne co zoziera ma zaziva. Meni ma zvnutra ale dopredu ma posuva. V dialke vidim oazu a ja citim, ze najdem v nej mier. A nad nou slnko ktore ukazuje, mi ku nej smer. Uprostred oazy studna s vodou, co zrkadlovu ma hladinu. Ja skloneny nad nou, v nej zbadam odpoved jedinu. Odpoved na otazku, kto stastnym ma spravi. Ten odraz na hladine za vsetko vravi. Vlk Plna ulica ludi, kracaju bez usmevu, neviem kam. Vidim len prazdne tvare, som v tom dave sam. Nejdem tym smerom ako oni. Nejdem prudom tym. S usmevom na tvari, kracam proti nim. Citim tie pohrdave pohlady, ze cestou ich nejdem. Ja mam tu svoju, po ktorej pojdem. S usmevom kracam proti davu a tesim sa co bude. Je lepsie byt vlkom, ako byt zavrety v bude. Vlkom, co tula sa svetom a miluje volnost. Co radsej bude bez svorky, ako predstierat spokojnost. Zakazka Co nove ma este caka, co nove este pride? Co nove ma este stretne, co nove okolo mna bude? Neviem to teraz zistit, neviem to teraz povedat. Neviem kto so mnou bude, neviem co vsetko bude sa diat. Nehladam odpovede, na vsetky tieto otazky. Len plnim to co chcem, sebou zadane zakazky. Rieka Sedis na brehu pod vrbou schuleny, sledujes rieky prud tak trochu sklamany. Rieky, co huci a vlni sa pred tebou, rieky, co berie ti tvoje sny so sebou. Vidis ich vsetky zmenene na ryby a si si vedomy svojej vlastnej chyby. Pytas sa sam seba: Preco ich nechavam plavat? Tak zacnes na rieke velku hradzu stavat. Nech neodplavi rieka uz ziaden tvoj sen a zivot tvoj zmeni sa v jednu basen. Kde autorom textu si len ty sam, kde zivot tvoj nepodlahne uz ziadnym skepsam. Ticho Sedim sam a nepremyslam. Nehladam odpovede, len pocuvam. Tikot hodin, co visia na stene. A ticho co tu je, ked citis sa sklamane. Pocuvas tych, co maju byt oporou. No nepocujes nic, si pre nich mrtvolou. Okolo teba, len ticho a chlad. Nikto Ta nechape, ze ty mas hlad. Hlad po slobode, co maju vraj blazni. Hlad po zivote, co bude bez kazni. Pocuvam ticho a tikot hodin. Zbavujem sa, skodlivych splodin. Zlodej snov Na jazyku chut whiskey a v dusi pocit slobody, kradnem si tvoje sny a hadzem ich do vody. Ze ta to skrie, ja vidim to a chces ich spat. Ale ja nevraciam a pridem si, po dalsie ked budes spat. Nechces byt uz klaunom a cez slzy sa smiat. Tak bud tragedom, co zivot bude si uzivat. Som zlodej snov, davam Ti moznost, ci nechas ma kradnut ci povies mi uz dost. Na jazyku chut whiskey a v dusi pocit slobody. Beries si svoje sny, hodene do vody. Povedz mi Povedz mi, co je viac. Stastie a laska, ci majetky mat? Povedz mi, co je viac. Spontannost, ci vo vsetkom na rozum dat? Tak povedz mi, co chces viac. Prazdny velky dom, ci niekoho milovat? Tak povedz mi, ci nie je krajsie rozhodnut sa a nelutovat. Byt s niekym, co miluje ma a mat pritom holy zadok. Byt stale malym dietatom, hoc znamena to, ze budes mat neporiadok. V malom stane zit, po boku tej, ktorej moje srdce dam. V zivote nic nelutovat, aj ked rozhodnutia, bolestive vykonam. Tak teda vravim, co je pre mna viac, aj ked pacit sa ti to nemusi. Chcem len podla seba zit, milovat niekoho a mat pozitivne statusy. Neries! Neries ma! S kym som spal vcera. Neries ma! Aka je moja viera. Neries ma! Co hovorim a pisem. Neries ma! Aku pocuvam piesen. Neries ma! Ako svoj zivot zijem. Neries ma! Ked sa pre svoje sny bijem. Neries ma! S kym sa stretavam. Neries ma! Ked sa nevzdavam. Neries ma! Nebudem ako vacsina. Neries ma! Preco ostala mi plesina. Nechajte ma zit Je lahsie svoj problem skryt, za zaujem o zivot druhych. Ako svoj vlastny zivot zit a prestat pri tom stracat dych. Vy vidite len jednu vec. Preco vsetko som to spravil? No neviete to pochopit, ze kvoli sebe chcem byt zdravy. Vyliecit sa z priestoru, co okolo mna zacinal byt tesny. A prestat riesit hluposti, aby som bol celkom presny. Ze vy to spravit neviete, to fakt najmenej ma trapi. Zite si svoje proste zivoty a neberte mi moje utrapy. Zavist Prisla pani v tmavom ruchu, kazdy sa tvari, ze sa mu bridi. Nerobi prilis vela vzruchu, pohladom kazdeho pohladi. Kraca pomaly pomedzi dav, nik nechce jej naruc obist. Dostavame sa do jej drzav, pani, ktorej meno je zavist Suboj Dviham hodenu rukavicu, vyzvu supera prijimam. Nevyberam si zbrane, nikoho si nenajimam. Ze zradil som ho, smrti nechal napospas. Viedol zlym smerom, ukazal mu jeho kompas. Staviam sa mu celom, tvar oblieva ma potom. Zbadam svojho supera, bojujem so zivotom. Otazky Pozeram na hviezdy a pytam sa, co je za nimi? Ci prazdny vesmir alebo ukryte svety pred nami. Vladne mu len temnota? Ci najde sa nam niekto podobny? Taki, co milo sa tvaria a myslia si, ze su slobodni. Ci je este niekto okrem nas, kto s radostou siri nenavist? A ostatnym naoko len dopraje, lebo zvnutra zoziera ho zavist. Je este taky svet, kde zlodeja maju za boha? Taky, kde vraviet pravdu je uz len vlastnost uboha. Miesto, kde slovo ucta je uz len pojem. A dolezitejsie je spravit na inych dojem. Neviem, ci je este niekde jeden taky svet. No ak existuje, radsej nechcem vediet odpoved. Pokrok Spominam si na casy, ked bol som maly chlapec. S kamaratmi zazival som, vonku hrania kopec. Ked ziaden z nas, nemal este mobil. A slnecny den, nam radost posobil. Ked nevedeli sme, este co je wifina. A medzi sebou, bavila sa rodina. Ked hrdinom pre mna, bol len starsi brat. Lebo zakazdym mi vedel, loptu odobrat. Rozpravat sa s niekym, mohol som len osobne. Platil iba cash, a nie karty platobne. Mali sme k sebe blizsie, aj bez socialnych sieti. Na sidlisku videl som, vzdy hrat sa kopec deti. Dnes uz to tak nie je, svet sa nahle zmenil. Technologicky pokrok, nam mysle zatienil. Ze ulahcil nam zivot, o to sa ja vobec nehadam. Ja len v tomto svete, od cloveka ludskost postradam. Pre koho zijem Teba milujem. Teba zboznujem. Bez teba neviem zit, tento svet si predstavit. Teba milujem. Teba zboznujem. Ty si dovod rano vstat a usmev na tvari stale mat. Teba milujem. Teba zboznujem. Tebe chcem radost prinasat a vsetko zle od teba odnasat. Teba milujem. Teba zboznujem. Ty si pre mna velkym darom, som hrdy ze, si mojim synom. Valkyra Valkyra dviha mrtve duse po boji, jazdcov co padli napriek svojej vyzbroji. Piesen im spieva o smrti lubostnu, putuju na miesto, co povest ma radostnu. To miesto nasiel som, hoc padnut som musel. Ved zivot moj mi uz iba na vlasku visel. Teraz sa radujem, spievam a vino popijam, si moja Valkyra a Valhallu s tebou si uzivam. Ruza Prechadzam sa zahradou, s tebou ruka v ruke. Uz nie si pre mna zahadou, neznamy kvet na luke. Si tou kvetinou jedinou, nadhernym jedincom. Si mojho stastia pricinou, a ja malym princom. S laskou sa ti venovat, budem kazdy den a noc. Nebudem to lutovat a ziadat inych o pomoc. Pri tebe som pochopil, o com je vlastne laska. Svoje stastie uchopil, z tvare mi padla maska. Uz nemusim zakryvat, ze spokojnost v dusi mam. S tebou mozem odkryvat, to, co v srdci prezivam. Ona Krasna v tvari, nadherna na dusi. Usmev rozziari, aj slzu ususi. Dietatom vo vnutri, dospela zovnajskom. S hnevom sa nekmotri, tesi sa zajtrajskom. Ohnive vlasy, radost v srdci. Netrapia ju hlasy, falosni mudrci. Stastie mam. Je po mojom boku. Kazdy den, nie len v tomto roku. Mery a Dzejn Prisadni a pozeraj, jak kladie nohy stonozka. Ponukni sa a uvidis, ako zelenie ti pokozka Pozrieme si spolu, na oblohe mraky. Urcite k nam priletia, aj trojhlave draky. Pustime si nahlas. trochu ethno hudby. Kupime si letenku, do mesta s nazvom Brondby. Ked to vdychnes, podrzis a nepustis zo seba. Vtedy zmizne zo sveta, mat problemy potreba. Na liciach sa zjavia, dve malicke jamky. Vtedy ti jedno, ze slon pije cez slamky. To uz sa len divis, ze nestaci mu jedna. Nasa debata sa stava, literarnovedna. Zaciname vytvarat tieto jednoduche rymy. K tomu si este kupime dva male biele rumy. Ze vyzera to xenofobne? Nebud taka protiva. Objednaj nam k tomu aj dve tmave piva. Laska Chcem prechadzat tvojimi vlasmi, chcem bozkavat tvoje pery. Chcem prechadzat sa s tebou klasmi, chcem plavit sa s tebou po mori. Ze smiech je nasim jazykom, to vieme uz obaja. Ze stavas sa mojim navykom, to viem uz iba ja. Laska je nasou spolocnou vierou a postel je nas chram. V nom sa ti s laskou a doverou, kazdy den odovzdam. Styri rocne obdobia Si pre mna jak jarna luka, ked cela kvitne do krasy, ja budem vankom, co nou fuka, co pohladi ti tvoje vlasy. Si pre mna jak letne slnko, co hreje laskou dlhy den, ja budem tym malym zrnkom, co z tej lasky vyrastie. Si pre mna jak na jesen cesta, co ziari nadhernymi farbami, ja budem objavovat tie krasne miesta, co tvoje telo ponuka mi. Si pre mna jak v zime snehova vlocka, co dokonaly ma tvar, ja budem sa ponahlat a ty ma pockas, nech neroztopi sa pre mna stvoreny dar. Z dvadsatjednotky Tieto basne boli vydane v doteraz najvacsom projekte autorov komunity Greenie kniznice - 21 slov a osudov. Basne boli zlozene s pouzitim vopred danych 21 slov. Apokalypsa mysle Sme zombie, ci androidi? Napoly mrtvi, ci napoly stroje? Sme dusevni invalidi, ludstvo urcene pre naboje. V domovoch vladne zima, v srdciach mame pust. Netecie voda, nefunguje elektrina a ty vahas ci stlacis spust. Beznadej ovlada tento svet, a nastava apokalypsa mysle. Citis sa zbytocny ako zvadnuty kvet, ako palivova nadrz v pornopriemysle. Putujes svetom zraneny na dusi, a volas po zmene. Odozva je len praskot do usi aj jedlo ostava nemenne. Prestavas verit, ze ludstvo sa zmeni, pozries sa na nebo potom na pust. So zubatou si zoznameny, nachadzas odvahu stlacit tu spust. Sklamanie Sedis s flasou vina a srdce obalujes ostnatym drotom. Je neskoro ronit slzy a premyslat co so zivotom. Sladkost jeho bozkov a slov, co chutili ako vanilkovy cukor. No klamat vedel ako politik, uz k nemu citis len hrozny odpor. Bol pre teba opiom, drogou vyrobenou z maku. Teraz je uz len zlou spomienkou a tym, ktoreho chces mat na haku. Hotelova izba, darovane nausnice, postel obsypana lupienkami kvetov. Rozhadzane pradlo, pomiesane tela a vzduch nasiaknuty potom. Belost tvare, v hneve rozbijas keramiku, ked zistis, ze zmizol ako fantom. Noznicami strihas jeho fotku, ostal po nom len pach a pouzity kondom. Nevera V radiu znamy song, z hrnceka vonia cerstvo pomleta kava. V mixeri sa miesa smoothie, sused travu krovinorezom osekava. Take bezne rano, povedal by si ten, co ta nepozna. No len ty vies, ze atmosfera v miestnosti, je dusna a nervozna. Od radosti neskaces, ako z hriankovaca topinka. Vies uz celu pravdu, pre teba je uz len cudzinka. Pokazena pracka, chladnicka, ci sendvicovac, ale aj televizor. Vsetko to bola zamienka, aby k nam chodil od suseda revizor. Mas chut dat hlavu do sporaka, ale je ti jasne, ze je iba elektricky. V bubline nad hlavou otaznik, preco si nebol viac prakticky. Vo vztahu s neverou, neexistuje predlzena zaruka. Po HDMI kabli siahne, tvoja prava ruka. Obmotas okolo jej krku a zatiahnes celou silou. Zehlicka jej pada z ruk a v hlave ti svitne plan, co spravis s motorovou pilou. Vysavacom upraces piliny, co ostali z kosti a z jej chrbtice. Tvoje srdce od kamena uz nevycisti, ani odvapnovac, co pouzivas do kanvice. Zbalis zastrihavac, nabijacku a k tomu este veci par. Ale kym zmiznes z mesta, navstivis este ten stary bar. Kde zakaznikom pravidelnym, si bol skoro kazdu noc. Zbytocne sa teraz divit, ze suseda volala si na pomoc. Rozchod Kracam s vetrom, v depresii a smutku. Cestou zmeny, ved rozbil si klietku. Nerozhodnuty, co spravis so zivotom. Zo spomienok smeti, z lasky maly proton. Prelialo sa kopec slz, ako pri krajani cibule. Na stole odkaz. Vystahuj sa do nedele. Zbaveny slepoty, z carov krasnych stien. Jej srdce so zlomeninou, nechces spat darovany prsten. Na rozlucku este ziadost, ostan mi aspon priatelom. To nie je moje poslanie, budem len pozorovatelom. Necitis slabost, netrasies sa ako osika. Ked prisla sprava, ze je zo mna voodoo babika. Flasa Este vo mne rezonuje prehraty zapas, o dvadsatjeden bodov. Nechapem, ved superom bol lietajuci pes, alebo to bol major v zelenom? Urcite bol z mojich vyplodov. Kritizujem aj cloveka s celenkou a to postranneho rozhodcu. Bol ustretovy k superovi, ale co mozes cakat od zavistliveho dochodcu? Nepomohlo ani mat odvazny dres, ktorym boli neoprenove saty. Rozhodla jedna malickost, bol som viac ako kusok ozraty. A teraz pisem tieto nezmyselne rymy, vedla mna bezodna aj ked neuplna flasa. Roky bola v zahrade zakopana, mozno ju raz dopijem a pojdem robit Mikulasa. Cervenovlaske Stale myslim na tvoje oci, ktore ziaria ako hviezdy. Na chvilu, ked nasli sme stastie a obaja vedeli, ze uz je to navzdy. Bolo slnecne popoludnie, asi hodinu, mozno dve po dazdi. Duha bola nad nami a bol mokry piesok, co chodidla drazdi. Prisiel som bosy s kvetinou v ruke, ty mala si odhalene ramena. Stastni, ze spolu sme, zacala bozkov vymena. Odvtedy ubehlo uz stretnuti par, ked v mojom naruci si skoncila. A ostala milovanou aj vo chvilach, ked si sa na mna mracila. Ja den co den sa ti odovzdavam, s doverou a s laskou. Hadaj s kym chcem uz navzdy byt? S krasnou cervenovlaskou. Nebola si najdena pod vankusom, nie nenechala mi ta zubkova vila. Prisla si ked som ta necakal a moje srdce i dusu si uzdravila. Tvoj nezny dotyk nech ma vzdy hreje a ohen, co mas vo vlasoch, nech ti vzdy svieti. Tak kracajme vedla seba celym zivotom a spolu s nami aj nase deti.