Aďka Ferencová

1) Predstavíš sa nám trochu?

Volám sa Andrea. Mám 20 rokov, za sebou maturitu a pred sebou hľadanie práce. Mojím znamením je lev, takže som „letné decko“. Nemám rada zimu, od malička milujem knihy – čítanie, rada píšem básne, poviedky, a milujem zvieratká. Keby som mohla, vzala by som si domov všetky.

2) Máš v láske knihy, predpokladám. Povieš nám niečo o tom, čo dobrovoľne čítaš a čo ti to dalo k životu?

Knihy som začala čítať vďaka svojej mamke. Ona je taká veľká čitateľka. Keď sa vracia s knižnice má plnú tašku kníh, tak okolo 20 kusov. Dokáže pri nich sedieť aj dve hodiny, keď ju nejaká zaujme. Podobná som aj ja. Najradšej mám dievčenské romány, keďže som baba. Milujem dobré konce, kde sú všetci štastní až do smrti. Ale samozrejme tam musí byť nejaká zápletka a nejaký dej, nie len presladený text.

V mojej malej knižnici sú knihy ako napríklad Harry Potter, Denník putovných džínsov (všetky 4 časti, a na to som veľmi hrdá), Denník princeznej, alebo napríklad Aprílové dievča a voľné pokračovanie Očistec bláznov, ďalej Twilight, všetky 4 časti.

Keď čítam knižku, ocitnem sa v inom živote, nevnímam moje bežné problémy, vniknem do iného sveta. Dodáva mi to niekedy odvahu, keď napríklad hlavná hrdinka prežíva niečo podobné ako ja. Po prečítaní knihy som potom odhodlaná svoje problémy riešiť ako ona.

3) Nie len čítaš, ale aj píšeš. Povieš nám niečo o tvojich knihách alebo projektoch? O čom sú, pre koho sú a prečo to všetko začalo?

V písaní som zatiaľ len začiatočník. Ešte je toho dosť, čo sa potrebujem naučiť o písaní a o tom, ako to napísať, aby sa to páčilo, aby to čitateľom niečo dalo.

Rada píšem básničky, poviedky a mojím snom je aj knižku vydať, ak tam raz dospejem. A asi som už dospela, moja kniha Túžba je tu na knižnici. Moje básne a všetko ostatné je zatiaľ na blogu http://ferencova.a.blogy.atlas.sk

4) Povieš nám niečo na tému čítanie kníh? Čo si myslíš o súčasnej generácii mladých a ich vzťahu ku knihám?

Ja ako mladá môžem povedať, že „mladí“ málo čítajú. Mohla som to vidieť v mojej bývalej triede na strednej škole. Povinné čítanie bolo všetkým kradnuté. Vlastne, ani mňa veľmi nelákalo. Mňa skôr lákali „moje knihy“.

Avšak výnimka potvrdzuje pravidlo. Mnoho mladých ľudí číta. A každý číta to, čo ho zaujme. Pre mladých sú to asi najčastejšie časopisy. Ale keď dospejú, určite s vďakou siahnu aj po knihe Kniha nezostarne ako časopis.

5) Aké rady by sa podľa teba naozaj hodili začínajúcim autorom?

Začínajúcim autorom? Mať nadšenie, odhodlanie a vnútri pocit, že to chcete dať na papier a podeliť sa s tým s ľudmi okolo seba. A potom čítať a rozširovať si svoju slovnú zásobu.

Možno začať písať na blog, ak chcete vedieť, či sa to ostatným ľuďom páči. A nenechať sa odradiť, skôr počúvať rady. Nekopírovať, ale byť originálnym a nehanbiť sa za svoje myšlienky.

6) Posledná otázka je venovaná tak trochu genialite. Vieš napísať knihu alebo zložitejší dokument bez toho, aby sa niečo škrtalo a prepisovalo?

Kniha sa nedá napísať bez toho, aby sa niečo nepoškrtalo. Veď nikto nieje dokonalý a pisateľ/spisovateľ často po prečítaní svojich slov príde na to, že toto slovné spojenie sa možno dá nahradiť aj iným.

Ale mám jednu výnimku. Niekedy si sadnem a napíšem básničku len tak. A keď si ju prečítam, viem, že nemusím nič škrtať. Nieje dokonalá, ale je presne taká aká ma byť.

Prezrieť ostatných autorov