Anika Pastoreková

1) Predstavíš sa nám trochu?

Volám sa Anika, mám 21 rokov a študujem na univerzite. Zbožňujem šteniatka, bedminton, hudbu, románske jazyky, svoju vitrínu s voňavými knižkami a kino. Som Blíženec, takže sa vo mne skrýva viacero osobností.

2) Máš v láske knihy, predpokladám. Povieš nám niečo o tom, čo dobrovoľne čítaš a čo ti to dalo k životu?

Odmalička zbožňujem knihy. Vždy, keď sa vyberiem na nákupy, namiesto butikov skončím v najbližšom kníhkupectve. Vyrastala som na Denníkoch princeznej, Potterovi a Anne zo Zeleného domu. Najradšej mám silné príbehy s vojenskou tematikou alebo spomienkami na minulosť. Táto téma ma inšpirovala aj v novej knižke, ktorú som dokončila pred pár dňami.

3) Nie len čítaš, ale aj píšeš. Povieš nám niečo o tvojich knihách alebo projektoch? O čom sú, pre koho sú a prečo to všetko začalo?

S písaním som začala v treťom ročníku na základnej škole. Založila som si denníky, ktoré ma sprevádzali až do dospelosti. Potom som sa preorientovala na moderné blogy.

Do písania prvej knižky som sa pustila v devätnástich. Ukončila som gymnázium, čakala ma univerzita. Blížiaci sa prvý semester ma desil a potrebovala som sa vypísať zo svojich pocitov. Tak vznikol Príbeh jednej lásky.

Je to knižka o neobyčajnom vzťahu medzi bratom a sestrou, ktorý sa im nečakane vymkne z rúk. Maťov a Lein osud ma prinútil sadnúť si pred počítač a trpezlivo ťukať do klávesnice. Obdobie písania bolo vzrušujúce a ja som si uvedomila, čo ma v živote najviac napĺňa a teší. Vždy som sa trochu podceňovala, preto som bola šokovaná, keď sa vydavateľstvo rozhodlo so mnou spolupracovať.

4) Povieš nám niečo na tému čítanie kníh? Čo si myslíš o súčasnej generácii mladých a ich vzťahu ku knihám?

Hovorí sa, že mladí málo čítajú. Ja si to nemyslím. Je to možno tým, že moji kamaráti vždy milovali literatúru. Na základnej škole sme sa premenovali na postavy z Harryho Pottera, dokonca sme vydávali aj noviny Denný Prorok. Vždy príde nejaké pobláznenie, naposledy som to registrovala pri Súmraku. Všetci máme radi vzrušujúce príbehy.

5) Aké rady by sa podľa teba naozaj hodili začínajúcim autorom?

Jedinú: treba veľa čítať a písať. Je to jediná cesta, ako si osvojiť gramatiku a získať cit k jazyku. Nikdy som si nemyslela, že sa pustím do písania rozsiahlych príbehov. Vždy som obdivovala autorov a fantastické zápletky, ktoré sa im zrodili v hlavách. Bola som presvedčená, že to nikdy nedokážem. Pri tvorbe netreba kopírovať ostatných. Otestujte si vlastné schopnosti, sadnite pred monitor a píšte.

6) Posledná otázka je venovaná tak trochu genialite. Vieš napísať knihu alebo zložitejší dokument bez toho, aby sa niečo škrtalo a prepisovalo?

Určite nie. Bola by to trúfalosť. Niekde som čítala, že práca spisovateľa začína až vtedy, keď je príbeh dokončený. Text treba obrúsiť, opraviť, skrátiť, prepísať vety. Všetko musí ladiť a zapadať do seba.

Prezrieť ostatných autorov